Ochranné obleky, rukavice či dezinfekcia sa počas posledných mesiacov stali neodmysliteľnou výbavou každej pohrebnej či kremačnej služby. Ich ceny však rastú, čo nechce zohľadniť štát a ani zákazníci.

Narastajúci počet úmrtí v dôsledku pandémie predstavuje problém aj pre pohrebné a kremačné služby, ktoré nestíhajú nebožtíkov pochovávať. V najviac zasiahnutej Nitre museli pri krematóriu pristaviť už tretí chladiaci príves. Plnia sa tiež chladiarenské boxy vnútri pohrebníctiev a v domovoch smútku.

Viaceré pohrebníctva pre Štandard uviedli, že dopyt po ich službách stúpol. „Nedá sa povedať, že by ľudia zomierali len z dôvodu pandémie, no v mesiacoch november a december 2020 sme mali štvornásobne viac pohrebov. Mesiac január 2021 sa zatiaľ tak nejaví,“ vraví napríklad prevádzkovateľka cintorína v Gelnici Monika Buzášová.

Rovnako sú na tom krematóriá. Vedúci cintorína Štefan Koós pre Štandard priblížil situáciu v Banskobystrickom kraji. „V Rimavskej Sobote máme o niečo viac pohrebov. Vypadlo krematórium v Banskej Bystrici dlhodobo, a tiež krematórium Levice.“

Nech si nás niekto všimne

Zvýšený počet mŕtvych nie je jediným problémom pohrebných a kremačných služieb. Trápi ich aj nedostatok ochranných pomôcok, ktoré si musia zaobstarať bez pomoci od štátu. Ocitli sa tak, ako aj iné súkromné spoločnosti, v situácii, kedy si musia vystačiť z vlastných finančných prostriedkov. Potrebné cenové navýšenie by bolo podľa nich neetické, preto žiadajú o pomoc štát.

„Potrebovali by sme, aby si konečne niekto všimol pohrebné služby v rámci celej Slovenskej republiky,“ hovorí pre Štandard podpredseda Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb (SAPaKS) Vladimír Ecker. Pracovníci pohrebných služieb prichádzajú do kontaktu s nakazenými každý deň, napriek tomu od štátu neobdržali ochranné pomôcky, ani finančný príspevok na ich zakúpenie.

Pohrebná asociácia v tomto smere so Správou štátnych hmotných rezerv aktívne komunikuje. Podľa Eckera zo vzájomnej komunikácie vyplynulo, že hmotné rezervy nikdy ani len neuvažovali o tom, že by pre pohrebné služby vytvorili ohľadom ochranných pomôcok štátny rezervný fond. Každá pohrebná služba si tieto veci zháňa sama v obchodoch, po známostiach či dokonca zo zahraničia, len nie od štátu.

Ceny stále stúpajú

Zaobstarať si hygienické pomôcky je pre pohrebné služby čoraz ťažšie. Na jednej strane stúpa dopyt, čo vedie k zvyšovaniu cien. Doteraz nakupovali pohrebníctva na Záhorí podľa Eckera 100 kusov rukavíc v hodnote 4,5 eura, teraz cena stúpla na 18,6 eura, pričom v balíku je už len 80 kusov. „V tejto republike sa niekomu neťažilo prebaliť sto kusové rukavice na osemdesiat kusové a troj-štvornásobne zvýšiť cenu. Ako je to možné, keď štát vie, že spotreba týchto pomôcok stúpa?“ rozhorčuje sa podpredseda.

K jednému telu potrebujú pohrebníctva minimálne päť párov rukavíc na jedného zamestnanca. Balík rukavíc za takmer 20 eur vie teda zmiznúť aj za jeden deň. Problém uvádza Ecker aj s ďalšími ochrannými pomôckami ako sú špeciálne obleky. Tie boli podľa neho v prvej vlne dostupné za 3,2 či 3,6 eura, zatiaľ čo teraz sa predávajú za 7-8 eur.

Ochranné obleky potrebujú pracovníci pohrebníctiev vo zvýšenej miere. Vyžadujú ich pri každom vstupe do domovov sociálnych služieb, pretože tie sa samy chránia a pri vývoze tela zosnulého ich bez nich dnu nepustia. Potrebujú ich aj pri vstupe do domácností. „“Stalo sa nám, že sme sa vopred pýtali, či nebol nikomu diagnostikovaný COVID-19 a rodina potvrdila, že sú všetci negatívni. Za dva dni prišli s certfikátmi, že sú všetci covid pozitívni. Ale v dobe vývozu povedia, že covid nemajú. Toto sú situácie, ktoré sú pre nás obzvlášť nebezpečné,“ hovorí podpredseda asociácie.

Ľudia platiť navyše nechcú

Pohrebné služby sa dostávajú do situácie, kedy tieto náklady musia účtovať pozostalým. Nejde pritom o malú čiastku a tým pádom ani príjemnú záležitosť. Náklad na každý pohreb vyčísľuje SAPaKS minimálne na 50 eur bez započítania práce navyše. Napriek tomu dali dané služby ako aj spotrebované ochranné pomôcky v holíčskom pohrebníctve do cenníka ako položku za 15 eur. Zvyšok ide na úkor pohrebníctva. Táto prax nie je všade rovnaká, pretože pohrebníctva si sumy vyčísľujú ako súkromníci.

Niektorí ľudia si to vraj dajú vysvetliť, iní sú cenami pohoršení. „Dnes mi vynadala 82-ročná pani za to, že štát nekompenzuje položku za chladenie, pretože dala spopolniť telo a bolo v chladiacom zariadení ešte ďalších päť dní, lebo krematórium nemalo dovtedy voľné miesto. Musela zaplatiť za každý deň 5,4 eura a rozčuľovala sa, prečo to neprepláca štát,“ opisuje podpredseda SAPaKS svoje skúsenosti.

Postupujeme podľa zákona, bráni sa štát

Ochranné pomôcky, ktoré pohrebníctva svojpomocne nakúpia a z veľkej časti aj zaplatia, sa nedajú používať donekonečna. Môžu sa roztrhnúť či časom znehodnotiť, každý pracovník navyše potrebuje mať aj rezervné ochranné obleky.

„Všade len samé príkazy na naše testovanie, ale zodpovednosť štátu voči pohrebným službám neexistuje. Nikto ani len neuvažuje o tom, že by sa nám pokazilo auto, alebo ostane celá pohrebná služba v karanténe. Kto bude potom pochovávať mŕtvych?“ sťažuje sa Ecker.

Asociácia v tejto veci oslovila hmotné rezervy, ministerstvo obrany aj vnútra, ale bez výsledku. Správa štátnych hmotných rezerv pre Štandard uviedla, že nemá v pláne dodať pohrebníkom ochranné pomôcky. „Správa štátnych hmotných rezerv SR postupuje v súlade so zákonom a pohotovostné zásoby vyskladňuje na základe žiadostí iba pre orgány krízového riadenia,“ konštatuje orgán.

Štandard tiež oslovil ministerstvo zdravotníctva s otázkou, či budú pracovníci pohrebníctiev a krematórií očkovaní v prvej línii. Ministerstvo do uzávierky na našu otázku neodpovedalo.

Pracovníci pohrebných a kremačných služieb sa preto chránia vo zvýšenej miere. Pri výkone svojej práce sa usilujú dodržiavať hygienické opatrenia, ale nie vždy sa im podarí nákaze uniknúť.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0