Budú v Karibiku čínske vojenské základne?

9723724109_93b5bb02fe_c V popredí loď Qingdao námorníctva Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády počas priateľského cvičenia s námorníctvom USA v Tichom oceáne 9. septembra 2013. Foto: flickr.com/US Navy

Čína masívne rozširuje svoj vplyv v karibských štátoch. Hrozí v blízkej budúcnosti zopakovanie Kubánskej krízy z roku 1962?

Vyzerá to tak, že Komunistická strana Číny uplatňuje v Karibiku, teda zopár míľ od brehov USA, viacúrovňovú stratégiu, ktorá jej prináša ekonomické, politické a potenciálne aj vojenské zisky.

Konečným cieľom tejto čínskej stratégie môže byť aj konfrontácia USA, a to nielen v zmysle prítomnosti blízko americkej pevniny, ale aj v podobnom zmysle, aký má americká vojenská prítomnosť v oblasti Juhočínskeho mora. V ňom Čína vytvorila svoje ostrovy a zaviazala sa, že ich nebude militarizovať, no zakrátko svoj prísľub nedodržala a militarizovala ich.

Treba pamätať na to, že Čína prisľúbila aj autonómiu Hongkongu až do roku 2047 a potom to v roku 2020 – o 27 rokov skôr – porušila. „Hongkong bude ďalším mestom riadeným komunistami pod prísnou kontrolou Číny,“ vyhlásil v júli americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Čínsky režim očividne neplní svoje sľuby.

Vedenie Komunistickej strany Číny začalo v Karibiku vyvíjať aj diplomatické úsilie s cieľom delegitimizovať Taiwan, a zároveň povzbudzovať karibské štáty k nadviazaniu diplomatických stykov s Čínskou ľudovou republikou.

Čínske dodávky vojenského a policajného vybavenia do niekoľkých karibských štátov by sa mohli stať predmostiami pre budúce „poradné skupiny“ Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády na západnej pologuli. Čínske stavebné projekty už zahŕňajú modernizáciu letísk a námorných prístavov, čo by mohlo zvýšiť čínsky geopolitický a vojenský vplyv v tomto regióne. Čínsky minister obrany Wei Fenghe už vyjadril ochotu prehĺbiť vojenskú spoluprácu s karibskými štátmi.

Čína okrem toho investuje značné zdroje do ekonomík protiamerických socialistických štátov v Karibiku, teda do Kuby a Venezuely. Etablovanie sa karibskej Novej hodvábnej cesty vytvára príležitosť pre spravodajských agentov Komunistickej strany Číny, aby pomocou „dlhovej pasce“ dostali karibské krajiny pod čínsku ekonomickú nadvládu. Napríklad, na Srí Lanke viedla neschopnosť krajiny splácať čínskym veriteľom úver za modernizáciu prístavu Hambantota k tomu, že táto juhoázijská krajina o svoj prístav reálne prišla.

Mapa karibskej oblasti. Foto: caribbeanbusinessreport.com

Čínska ofenzíva v Karibiku zatiaľ zahŕňa hlavne „lekársku diplomaciu“, v zmysle ktorej poskytuje Latinskej Amerike, najmä však ostrovným štátom, ochranné rúška, plášte a rukavice, pľúcne ventilátory, sanitky a liečivá. Minulý rok v máji usporiadala Čína videokonferenciu o ochorení COVID-19 na úrovni podpredsedov vlád deviatich karibských krajín, s ktorými má diplomatické styky. Konferencie sa zúčastnili Antigua a Barbuda, Barbados, Bahamy, Dominika, Grenada, Guyana, Surinam a Trinidad a Tobago.

Pozícia svetového lídra vo výrobe farmaceutických a zdravotníckych prístrojov Číne umožňuje získavať v tejto oblasti značný vplyv. Komunistická krajina už dodala 30-tisíc vírusových testovacích súprav Jamajke, najmenej 100-tisíc ochranných rúšok Kube a približne 100 pľúcnych ventilátorov Dominikánskej republike. Postavila nemocnice v ostrovných štátoch Dominika, Svätý Krištof, Barbados a Trinidad a takisto detskú nemocnicu na Jamajke. Počas celého trvania pandémie darovala zdravotnícky materiál asi 15 karibským štátom.

Čínski investori nalievajú milióny dolárov do turistických stavebných projektov. Čínske štátom podporované stavebné firmy budujú hotelové rezorty na Bahamách, Barbadose a v Guyane. Z pohľadu bezpečnostných záujmov USA je však znepokojujúcejšie pokračujúce rozširovanie námorných prístavov v Kingstone na Jamajke a vo Freeporte na Bahamách, čím by Čína mohla získať novú operačnú základňu len 90 míľ (140 kilometrov) od pobrežia USA.

Ďalšie projekty sponzorované Čínou prebiehajú v kubánskych prístavoch Santiago a Mariel a v guyanskom prístave Berbice. Iným čínskym stavebným projektom, ktorý si zaslúži pozornosť z hľadiska jeho dopadu na národnú bezpečnosť USA, je modernizácia guyanského medzinárodného letiska Cheddi Jagan. Počas druhej svetovej vojny bolo základňou operácií amerického vojenského letectva. S letovou dráhou 10-tisíc stôp (3 kilometre) je toto letisko schopné prijímať čínske vojenské prúdové lietadlá. Nezhody týkajúce sa podmienok pôvodnej zmluvy podpísanej v roku 2011 sú však zdrojom napätia medzi čínskymi dodávateľmi a zväčša pročínskou guyanskou vládou. Čína má tiež záujem o prístup k nerastným surovinám v tejto oblasti – o bauxit na Jamajkeo ťažbu ropy v blízkosti Guyany.

Čínsky režim cez svojich regionálnych veľvyslancov a konfuciánske inštitúty efektívne využíva „mäkkú silu“ na šírenie protiamerickej diplomacie. V tomto ohľade je obzvlášť aktívny Liu Quan, čínsky veľvyslanec v Suriname. Čínska propagandistická skupina zriadila v oblasti približne 10 zo svojich 45 prokomunistických konfuciánskych inštitútov, konkrétne v štátoch Antigua a Barbuda, Surinam, Bahamy, Barbados, Kuba, Guyana, Jamajka, Trinidad a Tobago a Venezuela. Tieto inštitúty šíria zhodnú ideologickú líniu v prospech komunistickej Číny a proti Taiwanu. V Suriname, kde žije jeden z najväčších počtov Číňanov v oblasti, môže Konfuciánsky inštitút vykonávať aj nábor agentov.

Dominikánska republika v roku 2018 zrušila svoje diplomatické styky s Taiwanom. Pravdepodobne tým chce využiť ekonomické príležitosti, ktoré by mohli priniesť dobré vzťahy s Čínou.

Do čínskej vojenskej agendy v karibskej oblasti sú zapojené aj vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády, ktoré Guyane venovali čínske dopravné lietadlo Y-12. Vojenská pomoc čínskej armády naďalej prúdi na Jamajku. Pre policajné sily na ostrove Trinidad a Tobago sa dovážajú čínske motocykle a do Guyany policajné autá. Vybraní vojenskí dôstojníci z prakticky každej karibskej krajiny sa navyše naďalej cvičia na čínskych vojenských akadémiách.

Ak by si Čína zriadila v Karibiku svoje predmostie, USA by mohli čeliť zopakovaniu ťažkej Kubánskej krízy z roku 1962. Čína by mohla žiadať, aby USA zmenšili alebo úplne stiahli svoju značnú vojenskú prítomnosť v západnom Pacifiku na výmenu za obmedzenie aktivít čínskej armády v Karibiku – alebo čokoľvek iné, čo by sa jej prisnilo.

Tvorcovia americkej politiky sa musia vážne zaoberať agresívnou expanzívnou politikou komunistickej Číny v Karibiku. USA by nemali dovoliť, aby vzdušné sily čínskej armády alebo jej námorníctvo zriaďovali základne s potenciálom obmedzovať slobodu plavby amerických lodí, či už z komerčných dôvodov, alebo pri zásobovaní spojencov v NATO v prípade vojnovej krízy. Spojené štáty nemôžu dovoliť, aby mohla Čína ohroziť akúkoľvek krajinu západnej pologule, o to menej USA.

Lawrence A. Franklin
Autor pôsobil v tíme ministra obrany USA Donalda Rumsfelda ako odborník na Irán. Slúžil v Armáde USA a tiež ako plukovník amerického letectva v zálohe.

Pôvodný text: Chinese Military Bases in The Caribbean? Uverejnené v spolupráci s Gatestone Institute, preložil Lukáš Obšitník.


Ďalšie články