Podiel doma vyrobených potravín na pultoch predajní je témou, ktorú sa Česi rozhodli vyriešiť rázne. Poslanci dolnej komory parlamentu prijali návrh novely zákona o potravinách, ktorá určuje, aké percento potravín v ponuke predajní má byť tuzemskej výroby. Z Európskej únie však zaznievajú varovania a dianie sleduje aj slovenský agrorezort, ktorému už len za propagáciu domácich potravín hrozia opletačky s Bruselom.

Poslanecká snemovňa, teda dolná komora českého parlamentu, schválila od vlaňajška diskutovanú novelu zákona o potravinách. Zmenu ešte musí odobriť Senát, teda horná komora, a do platnosti vstúpi až vtedy, keď ju podpíše prezident. Podľa Asociácie súkromného pôdohospodárstva ČR ide o víťazstvo populizmu a o predvolebný ťah.

Sporná novela opozičného poslanca nacionalistickej strany Sloboda a priama demokracia (SPD) Radima Fialu navrhuje, aby všetky predajne s predajnou plochou nad 400 štvorcových metrov ponúkali už od roku 2022 minimálne 55 percent potravín vyrobených v Českej republike. Týka sa to vyše stovky základných potravín, ako sú bravčové, hovädzie mäso, mlieko, vajcia a podobne.

Podiel tamojších potravín sa má na pultoch určených českých predajní postupne každý rok zvyšovať o 3 percentá ročne až na finálnu úroveň nastavenú na 73 percent. Tá by sa mala podľa novely dosiahnuť v roku 2028. Ešte vlani sa hovorilo aj o návrhoch, ktoré rátali až s 85 či 65 percentnou úrovňou, ale nakoniec došlo ku kompromisnému riešeniu.

Kvóty by sa mali týkať len potravín, ktoré sa dajú v Česku dopestovať a dochovať. Maloobchodných prevádzok do 400 metrov štvorcových predajnej plochy ani špecializovaných predajní sa novela ani po jej schválení nedotkne.

Potravinoví nacionalisti?

Český minister pôdohospodárstva Miroslav Toman (ČSSD) ešte pred hlasovaním o návrhu v dolnej komore parlamentu vyzval poslancov, aby boli v tomto prípade tak trochu nacionalisti, pokiaľ ide o české potraviny.

Takmer tri štvrtiny potravín z domácej produkcie však predstavuje nielen vytúženú potravinovú sebestačnosť na pomerne vysokej úrovni, ale aj množstvo problémov, na ktoré poukazujú kritici tejto reformy potravinového zákona v Česku. Často nie sú naši susedia, podobne ako my, tak úplne sebestační vo výrobe niektorých potravín. Ide napríklad o bravčové mäso, brokolicu, karfiol či jahody.

Obchodné reťazce varujú, že takýto krok vlády môže spôsobiť nedostatok niektorých potravín na trhu. Navyše hrozí, že ak novela v súčasnej podobe prejde, tak Česko nedokáže domácou produkciou pokryť dopyt po niektorých druhoch potravín.

Foto: František Iván/TASR

Ako uvádza portál SeznamZpravy.cz, napríklad v prípade jabĺk sú Česi potravinovo sebestační len na 55 percent. Podobne je to aj s mrkvou, ktorej českí pestovatelia nedokážu vypestovať ani na pokrytie polovice dopytu. Ešte horšie je na tom čerstvá zelenina, ktorou zvládnu českí výrobcovia pokryť len na niečo vyše 35 percent. Zlé je to aj s českým bravčovým mäsom.

Navyše, je tu ďalší problém. S novelou, ktorá zatiaľ prešla len dolnou komorou českého parlamentu, nesúhlasí osem členských štátov EÚ. Medzi odporcami zákona sú podľa českých Hospodárskych novín aj tí najväčší európski hráči ako Nemecko či Francúzsko a ku kritike sa pridáva susedné Poľsko, ktoré je v rámci EÚ významným exportérom potravín.

Hrozia právne ťahanice

Kritici novely českého potravinového zákona argumentujú tým, že v prípade jej prijatia Senátom a podpísania prezidentom by išlo o jasnú diskrimináciu zahraničných výrobkov, ktorá je podľa nich na jednotnom trhu Európskej únie neprípustná.

Český návrh novely potravinového zákona, ktorý sa z pochopiteľných dôvodov nepáči ani obchodným reťazcom, prešiel v poslaneckej snemovni na druhý pokus po opakovanom hlasovaní. Reforma pritom uspela napriek kritike spomínanej skupiny európskych krajín, ktoré dôrazne varovali, že takéto kroky môžu skončiť na európskych súdoch dlhými spormi.

Pred prijatím novely varuje aj Hospodárska komora ČR, podľa ktorej Česku hrozí to isté, čo sa stalo Bulharsku, keď uplatnilo podobné kvóty na domáce potraviny a skončilo v spore s Európskou komisiou. Rumunsko vlani radšej zrušilo nariadenie, ktoré prikazovalo väčším maloobchodným prevádzkam nakupovať najmenej 51 percent potravín od miestnych producentov, aby sa vyhlo hroziacemu konaniu na Súdnom dvore EÚ.

Situácia zaujímavá pre Slovensko

Slovenské ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pod vedením Jána Mičovského k téme uviedlo, že aj Slovensko si už len samou propagáciou domácich potravín zavarilo na problém a hrozí mu za to infringement (žaloba za porušenie dohôd) zo strany Európskej komisie.

Hovorca agrorezortu Daniel Hrežík v reakcii pre Štandard uviedol, že Slovensko už má v praxi niečo podobné ako Česká republika, aj keď nejde priamo o povinnosť mať na pultoch predajní istý percentuálny podiel výrobkov slovenského pôvodu, ale len o priestor na propagáciu v reklamných letákoch.

„Kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku, pri propagácii a marketingu poľnohospodárskych výrobkov a potravín prostredníctvom letáku, reklamného časopisu alebo inej obdobnej formy komunikácie, musí zabezpečiť, aby najmenej polovicu poľnohospodárskych výrobkov a potravín z celkového množstva poľnohospodárskych výrobkov a potravín tvorili poľnohospodárske výrobky a potraviny označené podľa § 9b alebo potraviny vyrobené v Slovenskej republike,“ uviedol Hrežík.

Slovenské ministerstvo síce tvrdí, že sa k českej legislatíve nechce vyjadrovať, ale upozorňuje, že v prípade aplikácie českého návrhu novely zákona o potravinách môže byť toto opatrenie skutočne napadnuté zo strany Európskej komisie, avšak nie je možné predpovedať, či sa tak stane.

„Vývoj tejto situácie bude pre SR určite zaujímavý aj vo vzťahu k hroziacemu infringmentu pre SR za 50-percentný podiel slovenských výrobkov v letákoch,“ dodal hovorca agrorezortu.

Slovenská poľnohospodárska komora (SPPK) v reakcii na českú novelu priznala, že síce existuje riziko, že Slovensko bude za propagáciu domácich potravín čeliť sporom s EÚ, ale na druhej strane komora tvrdí, že sa na tému vyššieho predaja národných potravín v obchodoch musíme pozerať aj zelenou optikou.

Zber paradajok na Slovensku. Foto: Henrich Mišovič/TASR

„Celá EÚ ide zelenou cestou, prísne environmentálne nároky sú kladené aj na výrobcov potravín a to aj v zmysle stratégie Z farmy na stôl. Preto ak máme pokračovať v nastolenom zelenom trende, je určite na mieste otázka, prečo nepodporiť viac predaj domácich potravín (aj legislatívnou úpravou), ktoré ʻnešpiniaʻ životné prostredie tak výrazne, ako cez pol sveta prevážané potraviny s produkujúcou uhlíkovou stopou,“ uviedla hovorkyňa SPPK Jana Holéciová pre Štandard.

O potravinovej sebestačnosti

SPPK považuje český návrh na zmenu potravinového zákona za dobrý spôsob propagácie a ponuky domácich potravín. „Určite plne súhlasíme s tým, aby sa v obchodoch predával oveľa väčší podiel slovenských potravín, než je tomu teraz,“ dodala Holéciová.

Hovorkyňa SPPK pripomenula, že z pravidelného monitoringu, ktorý komora robieva ku koncu každého roka, vyplýva, že zastúpenie agropotravinárskych výrobkov vyrobených na Slovensku je na pultoch obchodných reťazcov okolo 40 percent.

S číslom, ktoré uvádza SPPK, súhlasí aj ministerstvo pôdohospodárstva. Argumentuje však tým, že aj keď je nízke, tak postupne rastie, hoci treba dodať, že len veľmi pomaly.

„Podiel zastúpenia potravinárskych výrobkov vyrobených na Slovensku, vystavených na pulte obchodu v roku 2019 dosiahol výšku 40,7 percenta. V porovnaní s rokom 2018 ide o nárast vo výške 0,6 percenta. Vo finančnom vyjadrení znamená tento nárast približne 45 miliónov eur,“ ozrejmil hovorca Mičovského rezortu.

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský Foto: Jaroslav Novák/TASR

Ministerstvo dodáva, že najvyšší podiel zastúpenia slovenských potravinárskych výrobkov zistilo pri potravinárskych komoditách, ako sú mlieko (69 percent), vajcia (67), minerálne vody (61), med (53), víno (50), chlieb a pečivo (50). Naopak, najmenší podiel bol pri balenom mäse (26), spracovanej zelenine (26) a jedlých olejoch (17 percent).

SPPK konštatuje, že na Slovensku naďalej pretrváva mimoriadne nízke zastúpenie v tuzemsku vyrobených agropotravinárskych výrobkov na pultoch obchodných reťazcov pôsobiacich na našom území. Tento fakt podľa komory nepriaznivo vplýva nielen na zamestnanosť v agropotravinárskom sektore, ale aj na jeho vývoj, rozvoj vidieka a počet jeho obyvateľov.

„Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora si uvedomuje, že mať v obchodoch 100-percentné zastúpenie slovenských potravín je utópia. Ideálny stav by bol v krátkej budúcnosti zabezpečiť aspoň 60-percentný podiel slovenských agropotravinárskych výrobkov na pultoch obchodných reťazcov,“ uviedla hovorkyňa SPPK.

Chýba odborná diskusia?

Podľa Holéciovej je Komora určite za to, aby sa otvorila široká odborná diskusia o tom, ako dosiahnuť vyšší predaj slovenských potravín v obchodných reťazcoch. A to tak, aby sa prípadná legislatívna úprava nestala predmetom vyšetrovania zo strany európskych inštitúcií.

„Už v minulosti sme tu mali napríklad tabule v obchodných reťazcoch, kde museli zo zákona informovať obchody o podiele slovenských potravín na celkovom predaji. Táto právna úprava sa neskôr zrušila, a to aj pre hroziace súdne prieťahy s Európskou komisiou,“ pripomenula.

Ministerstvo pôdohospodárstva konštatuje, že pre slovenský agropotravinársky sektor je dôležité, aby sa cez sieť obchodných reťazcov predalo čo najviac slovenských výrobkov. Rezervy v konkurencieschopnosti sa prejavujú nízkym podielom potravinárskych výrobkov slovenského pôvodu v obchodnej sieti na Slovensku a pretlakom zahraničných potravín, z ktorých najväčšiu časť tvoria nahraditeľné komodity.

Konkurencieschopnosť v agropotravinárskom sektore je podľa agrorezortu ovplyvnená vysokým konkurenčným tlakom na liberalizovanom trhu EÚ, ktorý umožňuje nadmerné dovozy hlavne potravinárskych výrobkov prostredníctvom maloobchodných reťazcov. Navyše vplyv volatility agrárnych trhov a konkurencieschopnosť v potravinárstve sú ovplyvnené i pravidlami spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, vrátane dotačnej politiky, ako aj nevyváženými dodávateľsko-odberateľskými vzťahmi.

Podpora predaja slovenských poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov je podľa vyjadrenia ministerstva pôdohospodárstva strategickým záujmom Slovenskej republiky.

„Cieľom národného programu podpory poľnohospodárskych produktov a potravín Značky kvality je upriamiť pozornosť slovenských spotrebiteľov na kvalitné domáce potraviny, vzdelávať spotrebiteľov o potravinách a budovať lokálpatriotizmus,“ uviedol hovorca agrorezortu Daniel Hrežík pre Štandard.

Národný program podpory poľnohospodárskych výrobkov a potravín Značka kvality SK vznikol v roku 2004 na zabezpečenie dostatočných informácií pre spotrebiteľa o bezpečných a kvalitných domácich výrobkoch, ale aj na zabezpečenie podpory spotreby domácej potravinovej produkcie v rozvíjajúcom sa konkurenčnom prostredí po vstupe Slovenska do EÚ.

Popri národnej schéme Značky kvality sú podľa Mičovského rezortu pripravené aj ďalšie aktivity v rámci tohto kalendárneho roku, ako aj ďalšieho obdobia. Ide napríklad o Politiku kvality EÚ v zmysle stratégie Z farmy na stôl (Farm to Fork) či o podporu regionálnych produktov. V rámci týchto aktivít sa potraviny označujú ako Slovenský poľnohospodársky produkt a Slovenská potravina.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.