Juhoafrická mutácia koronavírusu si môže vyžiadať vývoj nových vakcín

Juhoafrická mutácia koronavírusu SARS-CoV-2 by podľa odborníkov mohla byť rezistentná voči vakcínam aj imunite získanej z prekonania ochorenia COVID-19. Nový variant dokáže vírus tak zmutovať, že ho protilátky nezachytia a dostane sa do tela.

Mutácie sú prirodzenou súčasťou evolúcie vírusov a platí to aj pre SARS-CoV-2. Odkedy sa nový koronavírus rozšíril do celého sveta, vedci identifikovali viac než štyritisíc jeho mutácií.

V posledných týždňoch sa do popredia dostali najmä dva varianty kmeňa koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19. Európu najskôr vydesila britská mutácia, ktorá má vyššie reprodukčné číslo a šíri sa rýchlejšie najmä u ľudí do 60 rokov a medzi deťmi. Klinické príznaky a smrtnosť britského kmeňa koronavírusu sú rovnaké ako pri pôvodnom víruse.

Napriek tomu spôsobil kvôli rýchlejšiemu šíreniu väčšie premorenie obyvateľstva a vyžiadal si prísnejšie protipandemické opatrenia v Británii aj iných štátoch. Nič však nenasvedčuje tomu, že by bol tento variant vírusu rezistentný voči vyvinutým vakcínam, preto ostala laická aj odborná verejnosť pomerne pokojná. Pri mutácii z Juhoafrickej republiky (JAR) však ľudstvo nemusí mať toľko šťastia.

Mutácie, mutácie, mutácie

Mutáciu známu ako 510Y.V2 zachytili v JAR pred Vianocami, kedy počet nových infikovaných náhle stúpol o 40 percent. Odvtedy juhoafrický kmeň potvrdili vo viacerých európskych štátoch ako Rakúsko, Nórsko či Spojené kráľovstvo. Zachytili ho už aj v Japonsku a USA. Oba kmene sú si podľa vedcov podobné, ale vyvinuli sa nezávisle od seba. Juhoafrický variant sa prenáša o 50 percent rýchlejšie než pôvodný koronavírus, vyššiu smrteľnosť však nevykazuje.

V JAR už zaevidovali viac ako 1,3 milióna prípadov nákazy koronavírusom a takmer 39-tisíc súvisiacich úmrtí. To je najviac spomedzi všetkých afrických štátov, čo napovedá, že juhoafrická mutácia pandemickú situáciu zhoršila. Rýchlejšie šírenie nákazy spôsobilo, že narástol počet infikovaných a tým aj hospitalizácií, čo v konečnom dôsledku pravdepodobne viedlo k vyššiemu počtu úmrtí.

Nebezpečenstvo juhoafrického kmeňa tkvie v tom, že má deväť mutácií v spike proteíne, čo mu umožňuje ďalšie mutácie v oblastiach, kde sme si nevytvorili protilátky. Vírus využíva spike proteín na to, aby prenikol do bunky, preto funguje väčšina vakcín tak, že sa snaží naučiť organizmus rozoznať spike proteín a bojovať proti nemu. Vďaka tomu, že juhoafrický variant v tejto oblasti mutuje, je približne o 10 percent odolnejší voči neutralizujúcim protilátkam. Tie získavame z predchádzajúcich infekcií koronavírusom a vírus likvidujú.

Ľudsky povedané, aj ľudia, ktorí sa nakazili koronavírusom SARS-CoV-2 a vytvorili si nejaký stupeň imunity, sa môžu juhoafrickým variantom znovu nakaziť.

Pomôže očkovanie?

Juhoafrická mutácia je teda v istom slova zmysle nebezpečnejšia než britská. Ak by vírus vo väzobnej oblasti opätovne zmutoval, neutralizujúce protilátky by túto mutáciu nemuseli zachytiť a vírus by sa dostal do tela. To okrem využívania existujúcich vakcín nepriaznivo ovplyvní aj používanie plazmy od uzdravených pacientov, ktorá dosiaľ pomáhala ako liek na COVID-19.

Počas novej štúdie výskumníci v JAR testovali variant 501Y.V2 práve pomocou krvnej plazmy od pacientov vyliečených z ochorenia COVID-19.

Zistili, že variant je odolný voči neutralizujúcim protilátkam získaným z predchádzajúcich infekcií koronavírusom, ale zdôraznili, že je potrebný ešte ďalší výskum účinnosti iných súčastí imunitnej reakcie.

Spoločnosť Moderna odmietla distribuovať svoje vakcíny do JAR, preto štát očkuje vakcínami od AstraZeneca. Medzi prvými sa očkujú zdravotnícki pracovníci z verejných aj súkromných nemocníc. Ak sa dokáže, že súčasné vakcíny sú proti mutáciám juhoafrického kmeňa neúčinné, bude nutné tomu prispôsobiť aj vývoj vakcín. Vzhľadom na to, že mRNA vakcíny sa v prípade mutácie vírusu vedia rýchlo prerobiť, nemuselo by to nevyhnutne spôsobiť ďalšiu katastrofu.