Reforma ministerky Kolíkovej stojí po decembrovej zmene ústavy na novej súdnej mape. Je pre ňu kľúčová, mala by urýchliť a skvalitniť konania. Mnohí sudcovia sú proti a avizujú, že súčasné problémy len umocní.  

Streda 11. marca 2020. Polícia v akcii s názvom Búrka zatýka dve desiatky ľudí, medzi nimi trinástich sudcov. Odvádza ich v putách. O desať dní nastupuje vláda Igora Matoviča. Dva dni na to rezignuje päť členov Súdnej rady SR, ktorých nominovali predchádzajúci parlament a vláda. Vyzvala ich na to nová ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

V závere apríla dopĺňajú Súdnu radu štyria noví členovia, medzi nimi Ján Mazák, ktorý sa v júni stáva jej predsedom. Súdna rada, ktorá je spolovice zložená z nominantov súdov a z druhej polovice z členov menovaných vládou, parlamentom a prezidentom, je kontrolným orgánom nad súdmi, je výrazom autonómie súdnictva a zároveň formou určitého dozoru zo strany volených orgánov politickej moci.  

Ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková. Foto: Matúš Zajac

Na konci apríla schvaľuje parlament programové vyhlásenie vlády Igora Matoviča. Podľa neho vláda „v záujme obnovy dôvery v právny štát a s cieľom očisty justície presadí ústavný zákon v oblasti justície, reformu súdnej mapy, efektívny zákon o zaisťovaní majetku a trestný čin prikrmovania“.

Spúšťa sa reforma súdnictva, ktorá je jednou z najvýznamnejších reforiem Matovičovej vlády. Zatýkanie sudcov sa uskutočnilo ešte počas dosluhovania vlády Petra Pellegriniho, kedy už bolo jasné, že nastane povolebné prepriahanie. V každom prípade za začiatok veľkých zmien v súdnictve možno považovať marcový záťah na sudcov. Podľa vlády treba napraviť celý systém.

Azda najvýznamnejším podporovateľom reforiem ministerky Kolíkovej sa stáva Mazák. Ten už tesne po marcovom zatknutí sudcov hovorí o čistení Augiášovho chlieva v slovenskej justícii. Predpovedá dotiahnutie policajnej akcie do úspešného konca: „S veľkou pravdepodobnosťou, takmer hraničiacou s istotou, budú tieto sudkyne a sudcovia (bývalí) obvinení, obžalovaní a odsúdení.“      

Ľudia hľadia na súdy kriticky

Súdy sa často považujú iba za vykonávateľov súdnej spravodlivosti pri sporoch. Ich postavenie je však oveľa významnejšie. Sú tretím pilierom demokratickej moci. V rámci svojej nezávislosti majú dopĺňať zákonodarnú a vládnu moc. Práve vzájomné vyváženie týchto troch pilierov je znakom vyspelosti demokracie.

Problémom každej významnejšej zmeny v súdnictve je, že sa uskutočňuje prostredníctvom vlády a parlamentu, čo narúša jeho nezávislosť. Preto sa neobratné zásahy môžu vypomstiť celému demokratickému režimu. A kvalitné ho zas môžu zveľadiť.

Súčasný krízový stav v súdnictve je dôsledkom tých menej kvalitných zásahov z minulosti. Na druhej strane, ako hovoria viacerí sudcovia, v ich branži je vzorka celej spoločnosti, takže čo sa deje v nej, prenáša sa aj bez cielených zásahov do najvyšších sfér.

Nespokojnosť so súdnictvom na Slovensku je dlhodobo vysoká. Presne pred rokom zverejnil Eurobarometer prieskum o vnímaní súdneho systému medzi obyvateľmi. Na Slovensku považuje systém za veľmi zlý alebo prevažne zlý až 64 percent respondentov. Horšie v celej EÚ už dopadli iba Chorváti.

V čom tkvejú príčiny takéhoto vnímania súdov? Advokát a bývalý člen Súdnej rady Branislav Jablonka pre Štandard uviedol, že pri prieskumoch oslovujú ľudí, ktorí si robia obraz podľa toho, ako sa súdy prezentujú v médiách. Je to logické, lebo 95 percent obyvateľov sa do styku s nejakým súdom ani nedostane. V spoločnosti tak podľa neho môžu vzplanúť vášne pre zlyhanie jednotlivcov, lebo sa na nich poukazuje v médiách.

Advokát Branislav Jablonka. Foto: Róbert Valent

Jablonkov postoj treba brať do úvahy, pretože mediálne poukazovania na zlyhania sudcov sa v spoločnosti objavili už pred prieskumom a pravdepodobne sa pretavili do jeho výsledkov. Na druhej strane, Eurobarometer posudzuje situáciu rovnakým metrom vo všetkých štátoch a Slovensko sa v jeho zozname dostalo na chvost nie bez vlastného pričinenia. To signalizuje niečo vážne.

Kapacity v Bratislave nestačia

Tou najvážnejšou príčinou môže byť skúsenosť, ako skutočne dopadnú ľudia, ak sa obrátia na súd so svojim problémom. Zuzana Moťovská Dobošová, sudkyňa z Okresného súdu Bratislava I, v rozhovore pre Štandard upozornila, že za nízkou dôveryhodnosťou súdov môže byť zdĺhavosť súdneho konania. Tá je dôsledkom aktuálneho stavu na súdoch.

Sudkyňa hovorí z vlastnej skúsenosti: „Mám v oddelení 700 sporových vecí, plus po odchode mojich kolegov robím konkurznú – nesporovú agendu. Spis po vykonaní prvých úkonov sa mi uloží do skrine a dva roky čaká na prvý termín pojednávania. Strana sporu musí mať pocit, že to robím vedome, alebo že som lenivá, že sa zaoberám inými vecami, pri ktorých som nejako motivovaná. Nevie si predstaviť, že mám v skrini 300 – 400 spisov pripravených na termín pojednávania. Samozrejme, že účastník nemôže mať iný pocit, ako že ide o nefunkčnosť súdu.“

Ani dosiahnutie prípadného priaznivého verdiktu nie je zárukou dobrého konečného výsledku. Napríklad pri exekúciách. „Dôveryhodnosť celého súdneho systému znižuje skutočnosť, že rozhodnutie vo vašej veci, kde môžete byť aj úspešný, ostáva v podstate zdrapom papiera, pretože systém exekúcie je taký komplikovaný a tak časovo náročný, že rozhodnutie, ktorým disponujete, je reálne nevymožiteľné,“ opisuje realitu Moťovská Dobošová. Nadarmo má procesná strana rozsudok v ruke, keď jej peniaze nevyplatia.

Sudkyňa sa púšťa do prepočtov. „Mám 700 vecí. Ak by som pojednávala 52 týždňov roku, dva razy do týždňa, keď mám pojednávacie dni, teda štyri veci každý pojednávací deň, odpojednávala by som asi 416 vecí. Ďalších 300 je v skrini.“ Pritom ide o prepočet na ideálnej hornej  hranici. Pojednávanie by sa muselo uskutočniť na jeden raz, teda účastník by sa neospravedlnil, neboli by návrhy na znalecké dokazovanie, na svedka, neboli by obmedzujúce protipandemické opatrenia, nečerpala by dovolenku.

Na snímke zľava: Boris Tóth, predseda krajského súdu v Bratislave, Ján Golian, predseda Okresného súdu Bratislava I a Zuzana Moťovská Dobošová, sudkyňa Okresného súdu Bratislava I. Foto: Róbert Valent

Podobne sa pre Štandard vyjadrila Anna Križáková, predsedníčka Okresného súdu Bratislava V. Rovnako ako kolegyňa z prvého bratislavského obvodu počíta, čo sa dá stihnúť. Vzhľadom na inú agendu by sudca v ideálnom stave mohol vykonať až 30 pojednávaní mesačne. „Čo z toho, keď živých vecí má 500, a každý mesiac prichádzajú desiatky nových,“ kladie si otázku Križáková.

Odsúvaním starnú nové veci

Zavalenie súdov v hlavnom meste novou prácou nie je podľa štatistík ministerstva spravodlivosti až také vážne. V podkladovom materiáli k reforme súdnej mapy sa uvádza, že počet podaní prichádzajúcich na súdy z roka na rok klesá.

Napríklad v zmieňovanom piatom bratislavskom obvode ministerstvo registruje zníženie počtu podaní na jedného sudcu z približne 320 v roku 2016, na 220 v roku 2019. Tendencia nie je takáto jednoznačná iba v prípade súdu v prvom bratislavskom obvode. V roku 2019 tu bolo dokonca viac nových podaní ako tri roky predtým – takmer 260 na jedného sudcu.

Keď si klesajúcu štatistiku porovnáme s výpoveďami sudcov, aké sú ich kapacity, je zrejmé, že napätá situácia by aj pri pokračovaní trendov ustávania podaní pretrvávala.

Ďalším problémom je, že súdy sebou znehodnocujú staré veci. „Súdy tu boli za roky zavalené tisíckami vecí. Tlačíme si balík z minulosti. Ak máte niečo staré a veľmi komplikované skončiť, logicky vás to brzdí pri vybavovaní nových vecí. Čiže sa vám stane, že vybavujúc staré, vám priebežne zostarnú tie nové,“ hovorí Križáková. Pritom ministerka podľa nej odmieta diskusiu o starých veciach a do výpočtov ich nezahŕňa.

Anna Križáková, predsedníčka Okresného súdu Bratislava V. Foto: Róbert Valent

Osobitným problém je takzvaná váha vecí. Tá zohľadňuje nielen počet prípadov, ale aj čas potrebný na ich vybavenie. Napríklad v susednom Rakúsku nestanovujú sudcom normy podľa počtu prípadov, ale podľa toho, aký je potrebný čas na ich vybavenie. Na Slovensku sa s touto formou robili zatiaľ len pokusy a stále sa berie prípad ako prípad. Sudcovia sú tak zaťažení nerovnomerne.

Príklad uvádza advokát Jablonka. Pri ťažkých veciach, ktoré rieši v Bratislave, trvá právoplatné skončenie civilnej či obchodnej veci päť až desať rokov.

Stráca sa záujem byť sudcom

Jedna vec je, koľko sudcov je na súdoch a koľkí z nich reálne svoju prácu vykonávajú. Podľa podkladov z ministerstva spravodlivosti by malo byť na Slovensku obsadených takmer 1 360 miest sudcov. Vo výkone ich je pritom o niečo viac ako 1 200. Celoslovensky je tak neobsadených 11 percent miest.

Ministerka Kolíková si to nemyslí. V rozhovore pre Štandard uviedla, že počet sudcov máme v zásade dostatočný. Problém vidí v efektívnosti práce súdov. Šéfovia súdov si myslia niečo iné.

Predseda Krajského súdu v Bratislave Boris Tóth konštatuje, že súd by mal mať tabuľkovo 92 sudcov, je ich však iba 71.

Okresný súd Bratislava I má rozpočtovaných 46 miest, ale momentálne tam pracuje 34 sudcov, teda iba niečo vyše 70 percent. Krátkodobo spôsobil problém úbytok po zásahoch polície v minulom roku. Po ňom majú traja sudcovia pozastavený výkon funkcie. Ďalší sú dlhodobo práceneschopní či na materskej dovolenke.  

Keď sa o personálnom obsadení rozprávate s predsedom tohto súdu Jánom Golianom, pochopíte jeho odkázanosť na ministerstvo spravodlivosti. Golian je vo funkcii od apríla 2019. Odvtedy žiadal ministerstvo o zvýšenie počtu sudcov 12-krát, a predsa je dodnes inštitúcia poddimenzovaná.

Navyše, o miesta sudcov nie je záujem. Čo sa stalo?

Boris Tóth, predseda krajského súdu v Bratislave. Foto: Róbert Valent

Príčinou je podľa Goliana systém hromadných výberových konaní, ktoré organizuje ministerstvo spravodlivosti. Adepti sa hlásia za sudcov, len dopredu nevedia, kam presne a na akú špecializáciu. A tak po výberových konaniach zahŕňajúcich hlavné mesto a okolie môžu úspešnému uchádzačovi prideliť miesto na ktoromkoľvek bratislavskom súde, v Malackách či Pezinku. Môže skončiť v obchodnom, trestnom, civilnom či obchodnom registri.  

Záujem o pozície sa, pochopiteľne, znížil. „Keď som chodil na výberové konania ja, bolo nás 30 až 35 na jedno miesto. Teraz je 27 miest a uchádzačov príde 60. Tí ľudia nezmizli, systém je zlý,“ kritizuje Golian.

Sudcov by podľa Goliana mali vyberať súdy. Na tú pozíciu, ktorú potrebujú obsadiť. S tým súhlasí aj Križáková, ktorá potvrdzuje, že v minulosti sa osvedčil systém súdnych čakateľov. Takýto adept si vyskúšal viacero špecializácií a pred zakotvením v jednej z nich získal všeobecný prehľad. Na pozíciu nastupoval ako oboznámený s prostredím, systémom i ľuďmi.  

Križáková upozorňuje na ďalší problém, ktorý spôsobuje úbytok sudcov. Predčasný odchod do dôchodku. Niektorí sudcovia sa obávali, že s príchodom súdnej reformy sa budú rušiť sociálne istoty, napríklad príplatky k dôchodkom podľa počtu odpracovaných rokov. Preto sa ich rozhodli využiť ešte dovtedy, kým platia, pred štandardným odchodom do dôchodku.

Chýbajú peniaze

Reálnym problémom súdu, ako hocijakej inej štátnej inštitúcie, sú peniaze. Už sme naznačili, že sudcovia sú odmeňovaní v špeciálnom režime. Križáková tvrdí, že sú platení slušne, ale nie preplácaní: „Ja osobne robím s rodinno-právnou agendou a poviem vám, že plat sudcu zodpovedá referentovi vo väčšej súkromnej firme.“ Sudcovia nemôžu podnikať. Okrem prednáškovej činnosti a správy vlastného majetku si inak nesmú privyrábať.

Jedným z problémov je, že na obsadzovanie mimosudcovských pozícií je potrebný súhlas ministerstva spravodlivosti. Druhým, že ponuky sú najmä pre ľudí v Bratislave nezaujímavé. Napríklad na post asistenta s vysokoškolským vzdelaním na bratislavskom súde je učená mzda 750 eur. 

Samozrejme, rozpočty sú limitované. Na druhej strane, sudcovia očakávajú, že sa s nevyhovujúcim stavom chýbajúcich úradníkov bude niečo robiť. Preto sa členka Súdnej rady Marcela Kosová po predložení novej súdnej mapy ministerstvom spravodlivosti pozastavila nad tým, že sa v nej nerieši postavenie probačných a mediačných úradníkov, vyšších súdnych úradníkov a administratívnych pracovníkov.    

Chýbajú peniaze na budovy, na techniku. Ľubica Novotná, podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava II upozorňuje, že pracujú na desaťročných počítačoch: „Počítače v práci nám zamŕzajú, stáva sa, že aj hodinu skúšam podpísať nejaký dokument. V pojednávacej miestnosti sudca nemá k dispozícii počítač vôbec, hoci u advokátov je to bežný štandard. Teraz, počas núdzového stavu, neviem plnohodnotne pracovať z domu, nakoľko nemáme umožnený prístup z počítača do súdneho manažmentu. Toto je pre mňa kľúčová vec. Nemám v dobrom stave túto základnú pomôcku. Toto je problém bežného sudcu.“

Budova určená pre súd sa rozpadáva

Osobitné problémy v Bratislave má súd v prvom obvode. Ako jediný nemá vlastnú budovu. Časť priestorov mu prepožičiava miestny krajský súd v Justičnom paláci, jeho druhá časť je v prenajatých priestoroch na Medenej ulici.  

Keď sa prejdete po chodbách Justičného paláca, kde teraz pôsobí okresný súd, najskôr prechádzate popri zamknutých plechových skriniach so spismi, ktoré čakajú na vybavenie. Na ďalšej chodbe sa spisy vŕšia v škatuliach na skriniach a potom už aj voľne, kde je miesto. Napokon prídete do kancelárie predsedu a jeho samého nájdete uprostred spisov. 

Skrine so spismi na chodbe Okresného súdu Bratislava I. Foto: Róbert Valent

Už od roku 2014 má súd pod správou budovu bývalej školy na Lazaretskej ulici. Tá chátra a devastácia spôsobuje ohrozenie pre ľudí pohybujúcich na chodníkoch. Rekonštrukcia budovy by problémy súdu vyriešila, mohol by sa sem celý presťahovať. Má to však háčik, treba na to približne 30 miliónov eur. Pritom za ostatných šesť rokov putovali na údržbu budovy a platenie dane z nehnuteľnosti takmer 4 milióny eur. 

Predseda súdu je v tomto prípade odkázaný na ministerstvo spravodlivosti, lebo súd peniaze na rekonštrukciu budovy nemá.                   

Kto je vinník?

Zhrňme to. Čo súdy trápi najviac?  Sú personálne poddimenzované. Neodkážu doplňovať svoje stavy cez hromadné výberové konania, ktoré robí ministerstvo spravodlivosti. Chýbajú im úradníci a administratívni pracovníci. Majú problémy s technikou, priestormi. Sťažujú sa na neustále sa meniace predpisy. Rovnako na kvalitu zákonov, lebo oni sa musia riadiť len nimi.

Keď sa tieto problémy spočítajú, výsledkom je, že súdy naťahujú súdne konania, pričom celoslovenský priemer na jedno je 18 mesiacov. Niet divu, že v posledných rokoch nedôveryhodnosť súdnictva medzi ľuďmi rástla, Slovensko sa v jej vnímaní dostalo takmer na chvost v Európskej únii.

Klincom to truhly bolo minulý rok zatýkanie sudcov a ich obvinenie z trestnej činnosti. Mala by sa im dokázať korupčná činnosť, podliehanie nátlaku osôb zvonku, manipulovanie súdnych rozhodnutí.

Do akej miery si za negatívne vnímanie stavu môžu sami sudcovia? Zahniezdili sa korupcia a zneužívanie hlbšie, ako to vyzerá pri pohľade na doterajšie zatýkania? Vzlínala sa priamo až do vlády, keďže jednou z obvinených bola bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská? Teda, ide o systémovú chybu, ktorú treba rázne napraviť?

Súdy vo vážnej kríze

Predseda Súdnej rady Mazák je presvedčený, že ide o systémovú chybu. On je najhlasnejším podporovateľom reforiem ministerky spravodlivosti Kolíkovej. V rozhovore pre Štandard uviedol, že súčasná situácia v justícii sa nedá označiť inak ako kríza: „Súdnictvo bolo zasiahnuté na najcitlivejšom mieste. Tam, kde sa očakáva spravodlivosť, nestrannosť, nezávislosť. Údery boli zničujúce. Korupcia, úplatky, kupovanie rozsudkov, ovplyvňovanie súdnych konaní.“ Súdnictvo podľa neho dostalo infarkt a teraz sa čaká na jeho uzdravenie.

Predseda súdnej rady SR Ján Mazák. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Vlaňajšou decembrovou novelou Ústavy SR a priradeným špeciálnym zákonom narástli kompetencie Súdnej rady na preverovanie majetku existujúcich sudcov i kandidátov na sudcov. Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga, ktorý je z rovnakej strany Za ľudí ako ministerka spravodlivosti, po prijatí ústavnej novely povedal, že časy Jankovskej a ďalších sa skončili. Otvoril sa priestor na preverenie majetkových priznaní sudcov a pôvod ich majetku. Spomenul sudcov, čo majú v Rakúsku domy za milión eur, či byty pod bratislavským hradom. A nikto podľa neho doteraz o tom nič nevedel.

Súdna rada, ktorá je z polovice zložená zo zástupcov sudcov a spolovice z nominantov zákonodarnej a výkonnej zložky moci tak dostane právomoci preverovať majetky sudcov, pričom bude môcť využívať aj informácie tajných služieb. Takže možno čakať, že nejaké čerenie medzi sudcami ešte nastane.

V samej Súdnej rade možno šípiť pnutie. Šestina sudcovského stavu na Slovensku sa nedávno vyjadrila, že Mazák nemá ich dôveru, lebo funkciu vykonáva na prezentovanie osobných názorov, ktoré v mnohých prípadoch prezentuje ako stanovisko Súdnej rady.

Odsúdenie kolegov z korupcie

Ako sa dívajú sudcovia na vlaňajšie zatýkanie svojich kolegov, ktoré Mazák označil za čistenie Augiášovho chlieva? Tesne po zatýkaní Mazák napísal, že justícia ostala mĺkva. Krajský súd v Bratislave na zatknutie príslušníkov tohto súdu nereagoval. Prečo?

Po desiatich mesiacoch pre Štandard odpovedá sám predseda Krajského súdu v Bratislave Boris Tóth. Podľa neho nemali indície, že by sudca z krajského súdu vynášal a speňažoval informácie. Dostali sa do nepríjemnej situácie. Ich vyjadrenia by vtedy boli samoúčelné, lebo súdy majú korupciu automaticky potierať. Preto vtedajšie postoje niektorých sudcovských rád s ich vyjadreniami proti korupcii považuje za nevhodné.

Predseda Okresného súdu Bratislava I, odkiaľ boli tiež zatknutí sudcovia, sa k tomu prikláňa. Aj tí, čo sa priznali, sú pod prezumpciou neviny, a tá platí, kým nie sú odsúdení. Golian uvažuje o obvinených, ak by sa dostali do konfrontácie s odsudzujúcimi výrokmi iných sudcov: „Predstavte si, že by prišli pred sudcu, ktorý sa predtým vyjadril, že takéhoto človeka odsudzuje a zaslúžil by si takýto a takýto trest.“

Ján Golian, predseda Okresného súdu Bratislava I, vo svojej kancelárii. Foto: Róbert Valent

Pridáva sa šéfka Okresného súdu Bratislava V. „Postavili sme sa k tomu tak, ako nám sudcom náleží. Zdržanlivo. Zdržanlivosť máme danú zákonom a musíme striktne rešpektovať prezumpciu neviny. To sa týka aj pani štátnej tajomníčky a ostatných stíhaných sudcov. Kým nebudú právoplatne odsúdení, neprináleží mi, aby som sa akokoľvek vyjadrovala,“ hovorí Križáková.

Podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava II tvrdí, že takmer všetky sudcovské rady na Slovensku sa jednoznačne vymedzili voči možnému korupčnému správaniu. Novotná však rovnako dodáva – tak ako odsudzujú korupčné správanie, ctia si prezumpciu neviny.

Problematická súdna mapa

Ako sme uviedli na začiatku, po zatýkaní sudcov v medziobdobí, keď Pellegriniho vláda odstupovala a Matovičova ešte nenastupovala, nasledovalo schválenie programového vyhlásenia nového kabinetu, zmeny v Súdnej rade, príprava na novelizovanie ústavy a ďalšieho kľúčového materiálu, ktorý dostal pracovný materiál názov súdna mapa.

O projekte novej súdnej mapy sa uvažovalo na ministerstve spravodlivosti už od roku 2017. Východiskový problém bol, že rekonštrukcia súdov sa po novom územno-správnom členení Slovenska vykonala v roku 1997 z politickej vôle vlády Vladimíra Mečiara. Súdy sa rozdrobili a po niekoľkých zmenách v tom stave ostali v podstate doteraz.

Do podrobnejšieho rozpracovania sa projekt dostal až v minulom roku. Terajších 54 obvodov existujúcich sudcov sa má znížiť na 30. Súdy v Bratislave a v Košiciach sa majú zliať do ucelených inštitúcií – mestských súdov. Zúžiť a zmeniť sa má aj štruktúra odvolacích krajských súdov, pričom Bratislava a Košice majú o ne prísť v prospech Trnavy a Prešova.

Ministerstvo si od realizácie projektu sľubuje naplnenie hlavného programu reformy – špecializovanie sudcov; zlepšenie kvality rozhodnutí; dlhodobo rýchlejšie a predvídateľnejšie rozhodovanie súdov. Bonusom má byť „zníženie rizika existencie pretrvávania korupčných väzieb v súdnictve“, uvádza sa v návrhu zákona o sídlach a obvodoch, čo je presný názov paragrafového znenia návrhu novej súdnej mapy, ktorý ministerstvo predložilo v polovici decembra na pripomienkové konanie.

Podľa osobných reakcií sudcov ich azda najviac pobúrilo konštatovanie ministerky, že novou súdnou mapou ide zrušiť vyšliapané korupčné chodníčky. Sudkyňa Novotná považuje korupciu za zlyhanie jednotlivcov, a nie systémovú chybu, a tak by sa k nej malo pristupovať.

„Ja som ministerke povedal, že to je za čiaru,“ ohradzuje sa Tóth a pokračuje: „Ak máte korupčníka a presuniete ho do Trnavy, myslíte si, že nebude korupčníkom? Že nebude tú väzbu využívať, hoci bude v Trnave? To je len presun, to nerieši žiaden korupčný problém.“

Čo teda s korupciou? Veď tá sa na Slovensku vyskytuje. Tóth odpovedá, že sú tu inštitúcie, ktoré sú na to určené – orgány činné v trestnom konaní, polícia, prokuratúra, súdy. Tak nech konajú.

Vyhrotené stanoviská v strete

Bratislavskí sudcovia sa zhodujú na tom, že štruktúra súdov v hlavnom meste je vyhovujúca. Ak ide ministerke Kolíkovej o to, aby sa súdy špecializovali a aby na nich boli aspoň traja sudcovia na trestnú, civilnú, obchodnú a rodinnú agendu, tak v Bratislave to platí. Ak sa takéto niečo nedá dosiahnuť v iných menších obvodoch, potom môže mať rekonštrukcia zmysel.

Popri pobúrení z paušálneho obviňovania z korupčných väzieb ich najviac zaráža, že ministerstvo spravodlivosti vypracovalo návrh o usporiadaní súdnej moci bez toho, aby so súdmi o tom diskutovalo. Ministerka tvrdí, že diskusia bola, oni, že vôbec nie. Za diskusiu nepovažujú novembrovú online konferenciu na výzvu ministerstva, ktorú považujú skôr za jednostrannú komunikáciu Kolíkovej. 

Súdna rada síce návrh s pripomienkami podporila, no jedna z jej členiek zastupujúca sudcov ho podrobila kritike. Kosová potvrdila, že návrh vytvorili na ministerstve bez diskusie „za zatvorenými dverami, bez účasti sudcov, Súdnej rady SR, advokátov, prokurátorov a zástupcov samospráv“. Spolu s podpredsedníčkou Krajského súdu v Bratislave Jeannette Hajdinovou ho navrhla prepracovať.

Masovým vyjadrením odporu proti novej súdnej mape bolo v polovici januára publikovanie otvoreného listu 320 sudcov, čo predstavuje štvrtinu súdneho stavu na Slovensku. Navrhli, aby sa súčasný návrh zákona stiahol z legislatívneho procesu a pripravila sa zmena návrhu súdnej mapy za účasti sudcov a odbornej diskusie.

Kolíková odmietla cúvnuť, na presadení novej súdnej mapy trvá. Vzápätí po zverejnení otvoreného listu pre Štandard, uviedla, že nová súdna mapa je „cestou, ako zvýšiť efektívnosť justície“.

Priestor na zmenu postov ešte je

Sudcovia, s ktorými sa Štandard rozprával, vidia príčiny stavu, keď súdnictvo nepracuje tak, ako má, v niečom úplne inom ako v lokálnom usporiadaní súdov. Spomínali sme ich. Ide o nedostatok sudcov, zlé personálne a materiálne vybavenie súdov, nedostatky v riadení súdnictva, chybné zásahy z minulosti.

Ministerka stále vyhlasuje, že chce so sudcami diskutovať, ale aspoň tí, s ktorými sme hovorili, nič také nepociťujú. Ústretovým krokom má byť predĺženie pripomienkového konania k novej súdnej mape o mesiac, do konca februára. 

Každá strana však tvrdí svoje. Ministerka, že od novej súdnej mapy neustúpi, sudcovia v hlavnom meste ju rovnakým spôsobom odmietajú. „Diskusia o zákone? Pripomienkujte zákon, s ktorým zásadne nesúhlasíte,“ avizuje Tóth nezmieriteľnosť postojov. 

Kolíková dáva priestor na diskusiu až do prijatia súdnej mapy v parlamente. To sa však už nebude debatovať o prístupe k riešeniu problémov súdnictva, ale o jej konkrétnom návrhu.

Diskusia by mala bežať počas implementovania zákona, ak sa schváli, čo bude trvať asi rok. To však už bude nová situácia. Vzdorovití bratislavskí predsedovia súdov, ktorí sa podľa niektorej Kolíkových vyjadrení obávajú hlavne o svoje posty, sa vymenia, ministerka asi vymenuje nových.

„Od 1. januára 2022 majú fungovať doterajší predsedovia a už má byť vybratý aj nový predseda mestského súdu, aby to plynulo prebehlo. Nemám záujem sa podieľať na niečom takomto,“ avizuje Golian, ktorý sa necíti prilepený na svoju stoličku.

Spisy na chodbe Okresného súdu Bratislava I. Foto: Róbert Valent

Sama ministerka pripúšťa, že v implementačnej fáze bude pracovať s predsedami súdov, ktorí sa stotožnia s jej reformou. Aký bude záujem o tieto pozície?  Otázka je „či vôbec nájde ľudí, ktorí to zoberú“, zamýšľa sa Tóth a dodáva: „Dopadne to tak: Vidíte, my sme chceli urobiť reformu, ale súdy to potreli.“

A čo to bude znamenať pri súdnych konaniach? Vízia sudcov nie je optimistická. Spomínali sme nakopené staré podania, ktoré už v súčasnosti pridávajú na veku v čakárni aj novým. „Už ten balík, ktorý tu máme, nám bude ďalej narastať, pretože počas tých reforiem nebude čas vybavovať ani to, čo nám príde priebežne. Ak sa budeme dlhé mesiace zaoberať fyzickým sťahovaním, bude sa riešiť, komu ktoré spisy prideliť, pretože keď sa zmenia súdy, zmenia sa aj obvody,“ myslí si sudkyňa Križáková a pokračuje: „Niektorí sudcovia prejdú, niektorí neprejdú. Bude dochádzať k zmene zákonných sudcov. Nastane chaos. Vzniknú obrovské praktické problémy, nad ktorými sa pani ministerka zatiaľ v súdnej mape nezamýšľa.“

Pripomienkové konanie k návrhu súdnej mapy má trvať ešte niečo vyše piatich týždňov. Štandard bude sledovať vývoj situácie a zaujímať sa o postoje ministerstva spravodlivosti i sudcov.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.