Peniaze smrdia človečinou

Peniaze nemajú v európskej kultúre dobrú povesť. Mnoho ľudí ich vníma ako zlo, ktoré vstupuje do „čistých“ medziľudských vzťahov a kriví ich, ako niečo, čo prispieva k nerovnosti, chudobe a motivuje ku zlému chovaniu. Vrcholom bola snaha komunistov (ale aj iných utopistov) prepracovať sa k spoločnosti bez peňazí. Aj dnes neraz vidíme, ako sa morálne vyzdvihujú rôzne podujatia, na ktorých prebieha barterová výmena (tovar za tovar).

Ekonómovia vedia, že peniaze nie sú žiadna metafyzická bytosť, ale trhový produkt, ktorého účelom je uľahčovať výmenu medzi ľuďmi. História peňazí je bohato zmapovaná a je veľmi ťažké nájsť komunitu v čase a priestore, ktorá by nepoužívala nejakú formu peňazí a prežila.

Pre mňa najpoučnejším príbehom o dôležitosti peňazí je krátka esej dnes už málo známeho britsko-amerického ekonóma P. A. Radforda. Skôr než začal svoju tridsaťročnú kariéru v Medzinárodnom menovom fonde, zúčastnil sa v radoch britskej armády na bojoch v severnej Afrike. Tam ho ešte v roku 1942 zajali a zvyšok vojny strávil v táboroch. Krátko po oslobodení vydal esej Ekonomická organizácia zajateckého tábora (The Economic Organisation of a P.O.W. Camp), v ktorej popísal fungovanie ekonomických vzťahov medzi zajatcami.

Jednou z hlavných charakteristík bol rýchly vznik platobného systému v každom tábore, do ktorého sa autor dostal. Tento bol založený na komoditných peniazoch, konkrétne na cigaretách. Napriek tomu, že množstvo tovarov a služieb v týchto táboroch bolo silne limitované (základom boli pravidelné balíčky Červeného kríža), v krátkom čase v táboroch vznikli ceny, burza, obchodníci či úvery. Podľa táborového trhu s cigaretami či dodávok nekvalitného tabaku bolo možno sledovať infláciu, defláciu či Greshamov zákon („zlé peniaze vytláčajú dobré“).

Takéto príbehy sa opakujú zas a znova. Napríklad vo väzniciach (obzvlášť amerických, kde je hotovosť zakázaná), kde ako peniaze slúžia cigarety či balíčky rezancov ramen. Jedna z novších inovácií je používanie kombinácie predplatných platobných kariet Green Dot a MoneyPak, ktoré netreba fyzicky držať (a nechať si ich zhabať dozorcami), ale na ich použitie stačí vedieť 14-miestne unikátne číslo.

Človeku je prirodzená výmena, a teda sú mu prirodzené aj peniaze. Aj tu prichádza k inováciám – a jednou z inovácií je aj krypto.