Dnešok bude v médiách po celom svete patriť novému americkému prezidentovi, Joe Biden zloží prísahu a ujme sa úradu. Aktuálnu tému rada prenechám iným, ale popri tom by sme si azda mohli pripomenúť aj jedno dnes už historické výročie.

Presne pred 40 rokmi, dňa 20. januára 1981, bol do úradu amerického prezidenta inaugurovaný Ronald Reagan, ktorého nový zahraničnopolitický kurz priniesol zásadné zmeny, najmä voči bývalému Sovietskemu zväzu. Čo malo, ako vieme, významné dôsledky aj pre našu slobodu.

Tento nový kurz sa vyznačoval návratom do politiky vytláčania sovietskeho vplyvu nielen v štátoch tzv. tretieho sveta, ale aj smerom dovnútra sovietskeho bloku, čo značne oslabovalo sovietsky vplyv vo vlastných satelitoch. Prezident Reagan teda nesledoval len obnovenie politiky zadržiavania komunizmu, známej z počiatkov studenej vojny ako policy of containment, ale v zmysle tzv. politiky roll back smeroval v konečnom dôsledku k prekonaniu Jaltskej zmluvy, ktorá sa chápala ako symbol rozdelenia Európy.

Druhým zlomovým bodom v americkej politike bolo obnovenie takmer horúčkovitého zbrojenia, keď v prvej polovici 80. rokov sa výdavky na americkú armádu zvýšili o 40 percent. V marci 1983 Reagan pred prekvapenou svetovou verejnosťou vyhlásil plán konštrukcie vesmírneho štítu, známy pod skratkou SDI (Strategic Defence Initiative), ktorý mal USA ochrániť pred protoatomárnym útokom zo strany Sovietskeho zväzu a mal mu navrátiť pozíciu nenapadnuteľnej veľmoci.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.