Švédsky minister chce obmedziť počet neseverských migrantov v no-go zónach

Je zlé mať oblasti s väčšinovo neseverským obyvateľstvom. Aj týmto tvrdením švédsky minister odôvodnil svoj plán znížiť koncentráciu ľudí s migračným pôvodom v niektorých častiach miest. Hovorí sa o hranici 50 percent, teda benevolentnejšej, akú nedávno stanovilo Dánsko. Nie je tajomstvom, že ústretový prístup Švédov voči migrácii z menej rozvinutých krajín sa negatívne odzrkadľuje na zvýšenej kriminalite.

Zhruba sedem rokov po vypuknutí migračnej krízy prichádzajú aj z ústretových severských krajín správy, ktoré potvrdzujú prezieravosť vtedajšieho stredoeurópskeho prístupu.

Švédsky minister pre migráciu Anders Ygeman totiž navrhol, aby sa jeho krajina snažila obmedziť koncentráciu ľudí s prisťahovaleckým pôvodom v „zraniteľných oblastiach“ miest, teda iným slovom v takzvaných no-go zónach. „Myslím si, že je zlé mať oblasti, kde má väčšina neseverský pôvod,“ povedal politik.

Ozrejmime, že „zraniteľné oblasti“ opisuje švédska polícia ako oblasti „charakterizované nízkym sociálno-ekonomickým postavením, v ktorých majú zločinci vplyv na miestnu komunitu“. Okrem nich švédske orgány na trojstupňovej škále rozlišujú „rizikové oblasti“ a najhoršie sú na tom „obzvlášť zraniteľné oblasti“.

V rozhovore pre noviny Dagens Nyheter (DN) Ygeman konštatoval, že pre Švédsko je problémom, ak existujú štvrte, v ktorých väčšina obyvateľov pochádza z iných krajín, ako sú tie škandinávske. Reč je o Dánsku, Islande, Fínsku a Nórsku, teda o kultúrne blízkych krajinách.

Maximálne polovica

„Ak sa chcete naučiť po švédsky, musíte trénovať. Ak žijete v oblasti, kde si vystačíte s jazykom svojej rodnej krajiny, je oveľa ťažšie sa tento jazyk naučiť a rozvíjať,“ vysvetlil jeden z dôvodov svojho postoja Ygeman.

„Ak máte navyše prácu, v ktorej sa môžete dorozumieť v jazyku svojej rodnej krajiny, kde budete precvičovať švédčinu? V tomto kontexte si myslím, že takýto cieľ môže povedať niečo dôležité,“ dodal minister.

Ygeman sa však domnieva, že pri rozhodovaní o tom, či má byť oblasť klasifikovaná ako „zraniteľná“ alebo nie, sú dôležitejšie iné faktory – ako nezamestnanosť, úroveň vzdelania a kriminalita, nie krajina pôvodu obyvateľov.

„Sociálno-ekonomické faktory však majú aj etnický rozmer,“ povedal Ygeman a dodal, že „približne 75 percent dlhodobo nezamestnaných má neseverský pôvod“. Vyjadrenia kľúčového člena vlády, pokiaľ ide o prisťahovalectvo, citoval portál Local.

Niektorí akademici sú pobúrení

Ministrove plány sa podľa očakávania nestretli so všeobecnou akceptáciou. „Návrh je ťažké brať vážne, no zároveň desí. Pripomína to systém apartheidu a štátny rasizmus, ktorý by upevňoval a legitimizoval etnické rozdiely namiesto boja proti nim,“ uviedla desiatka akademikov v stanovisku pre noviny Expressen.

Kritici Ygemana dodali, že politika rozdeľovania ľudí na „severských“ a „neseverských“ by segregáciu skôr posilnila, ako proti nej bojovala. „Je ťažké pochopiť, ako môže niekto veriť, že takéto rozdelenie obyvateľstva môže viesť k integrácii. V skutočnosti je zrejmé, že skôr zvyšuje a prehlbuje segregáciu a vzdialenosti medzi ľuďmi,“ dodali.

Na konci reťazca benevolentnosti je zvýšená kriminalia

Švédsko, kedysi štát kraľujúci rebríčkom bezpečnosti a blahobytu, je podľa minuloročných údajov krajinou s najvyšším počtom úmrtí v dôsledku streľby v celej Európe. Hoci sa oficiálna príčina spoľahlivo ututláva zmenou v policajných štatistikách, pri pohľade na etnické zloženie páchateľov iných deliktov nie je zložité odvodiť si ju.

Prípadov, keď je kauzalita medzi zvýšenou migráciou a zvýšenou kriminalitou nespochybniteľná, je hneď niekoľko. Sveriges Radio s odvolaním sa na Dagens Nyheter pred tromi rokmi napríklad informovalo, že 90 percent krádeží áut v tomto štáte majú na svedomí skupiny pochádzajúce zo zahraničia.

Pokiaľ ide o závažnejšie majetkové delikty, v zmysle dát Národného operačného policajného oddelenia (NOA) stoja zahraničné skupiny aj za približne polovicou všetkých domových vlámaní v tomto škandinávskom štáte.

Priam neuveriteľne pôsobí aj fakt, že v roku 2018 prišlo vo Švédsku v priemere takmer každý druhý deň k útoku pomocou výbušniny. Tamojšia polícia podľa BBC vtedy zaznamenala až 162 explózií. Ešte rok predtým pritom nemala na zaznamenanie útoku pomocou výbušniny vlastnú kategóriu.

Oficiálne sa fenomén bombových útokov vysvetľuje vojnou gangov, a nie samotnou migráciou. Faktom však je, že podľa švédskych novín Expressen malo až 94,5 percenta členov gangov v metropole Štokholm aspoň jedného rodiča pochádzajúceho z cudziny. Článok o tom z webu medzičasom stiahli.

Neproporčné zastúpenie medzi páchateľmi majú cudzinci aj medzi najzávažnejšími zločinmi. V roku 2018 napríklad švédsky verejnoprávny telerozhlas SVT informoval, že väčšina ľudí odsúdených za znásilnenie a pokusy o znásilnenie sa narodila v zahraničí, konkrétne až 58 percent.