Najvýraznejší predstaviteľ ruskej opozície prináša so sebou nádej na zmenu. Ak by sa k moci skutočne dostal, Rusko by sa zmenilo. Pravdepodobne by sa však nezmenilo podľa predstáv Západu. Svoje o tom vedia Navaľného bývalí kolegovia zo strany Jabloko, ako aj komentátori z Ukrajiny a Gruzínska.

Ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj sa opäť dostal do stredobodu záujmu svetových médií po tom, ako sa v nedeľu vrátil z Nemecka späť do Ruska, kde bol ešte na letisku okamžite zadržaný. Opozičník, ktorý sa len krátko predtým zotavil z otravy nervovoparalytickou látkou novičok, vedel, čo mu vo vlasti hrozí a svojím návratom tak odvážne vyzval režim Vladimira Putina. Boj proti režimu sa opozičnému lídrovi podarilo ešte viac vystupňovať nedávnym zverejnením dokumentu o Putinovom údajnom opulentnom paláci na pobreží Čierneho mora. Mnohé západné médiá, aj nejeden ruský expert, následne začali Navaľného označovať za ruského Nelsona Mandelu alebo Su Ťij.

S eufóriou Navaľného sympatizantov na Západe a v Rusku kontrastuje napäté ticho na Ukrajine a v Gruzínsku – dvoch štátoch, kde sa Putinov režim neteší veľkej podpore. Príčinou tomu je u nás občas spomínaná, avšak pomerne prehliadaná temnejšia stránka Navaľného – jeho ostrý nacionalizmus.

Od Jabloka k Ruskému pochodu

Navaľnyj je na Slovensku vnímaný najmä ako úspešný protikorupčný aktivista, najvýraznejšia osobnosť ruskej opozície za posledné minimálne desaťročie a pomerne odvážny politik. Nič z vyššie spomenutého mu nemožno uprieť. Hoci bol skutočný vplyv Navaľného na Rusov na Západe neraz silne preceňovaný, je pravdou, že vďaka energickému úsiliu sa mu pomaly ale isto darí dostávať sa aj napriek cenzúre a propagande štátu blízkych médií do povedomia svojich spoluobčanov. Zo zdôrazňovania týchto Navaľného charakteristík sa v mysliach čitateľov môže ľahko vynoriť obraz opozičníka ako liberálnejšej, pokrokovejšej alternatívy Putinovmu režimu – reprezentanta Ruska s ľudskejšou tvárou.

Naopak, komentátori v krajinách, ktoré bezprostredne susedia s Ruskom, u Navaľného zdôrazňujú skôr jeho nacionalistické sklony a schopnosť vybudovať efektívnejšie, no zároveň nebezpečnejšie Rusko. Potenciál jeho vzostupu k moci u nich v tom lepšom prípade vyvoláva len veľmi ohraničený optimizmus.  

Je pomerne známe, že prvé roky Navaľného politickej a aktivistickej činnosti sa spájajú so sociálne-liberálnou a proeurópskou opozičnou stranou Jabloko. Menej často sa už spomína to, že zo strany bol v roku 2007 vylúčený za „poškodenie záujmov strany, konkrétne, nacionalistické aktivity“. Stalo sa tak po tom, ako sa v roku 2006 verejne zastal nacionalistického tzv. Ruského pochodu, ktorý sa konal pod sloganom „Toto je naša zem!“ Akcia, zameraná najmä proti migrantom z Kaukazu a Strednej Ázie, bola v tom roku zakázaná vtedajším starostom Moskvy Jurijom Lužkovom. „Ak dovolíme, aby sa náš štát rozštiepil po etnických a náboženským líniách, ak dovolíme náboženské vojny, obávam sa, že to bude koniec Ruska,“ vyhlásil vtedy Lužkov.

V roku 2011 následne Navaľnyj podporil ďalší pochod ruských nacionalistov s názvom „Stačilo kŕmiť Kaukaz“. „Stačilo kŕmiť Kaukaz! Stačilo kŕmiť Ramzana Kadyrova! Stačilo kŕmiť nechutný gang nazývaný vedenie republík Severného Kaukazu!,“ napísal vtedy Navaľnyj na svojom blogu. Aktivista argumentoval pomerne racionálne s poukazom na to, že nalievanie peňazí z centra na Severný Kaukaz nepomáha bežným ľuďom, ale posilňuje sociálnu stratifikáciu, keďže veľkú časť prostriedkov rozkrádajú miestne administratívy.

Najnebezpečnejší muž v Rusku?

Problematickejšie sú však jeho iné postoje a vyjadrenia smerom ku Kaukazu. Ešte v roku 2007 Navaľnyj zverejnil video, na ktorom prirovnal Kaukazanov, zobrazených ako teroristických povstalcov, k švábom, proti ktorým pomôže len pištoľ. V roku 2014 jeho Strana pokroku vystúpila za referendum o zavedení vízového režimu pre všetky štáty, „ktoré sú zdrojom masovej migrácie do Ruska“ – konkrétne krajiny Južného Kaukazu a Strednej Ázie. Počas rusko-gruzínskej vojny v roku 2008 vyzval opozičník na to, aby boli „mimo hraníc Ruska vyhostení všetci občania Gruzínska“.

Za šovinistu a „najnebezpečnejšieho muža v Rusku“ označila Navaľného ešte v roku 2013 v rozhovore pre ukrajinský denník Deň jeho bývalá spolustraníčka z Jabloka, vtedy 86-ročná Engelina Tarejevová. „V Jabloku nie sú prípustné prejavy nacionalizmu a Navaľnyj sa podľa mňa snažil kontrolovať, no niekedy vybuchoval. Spolustraníčke z Azerbajdžanu raz počas hádky vykričal: ‚A ty čierna riť. Ty mlč! Tvoje miesto je na trhovisku‘. Žena utiekla z miestnosti v slzách…,“ povedala novinárom Tarejevová.

Ruský nacionalista kričí heslá počas pochodu v Moskve 4. novembra 2014. Ruskí nacionalisti oslávia sviatok svojím Ruským pochodom na predmestí Moskvy v Ljubline. Foto: TASR/AP

Ako tvrdí, nešlo o ojedinelý prípad. Vzťahy Navaľného k jednotlivým kolegom podľa jej slov priamo predurčoval ich etnický pôvod. „Nikdy som tomu nerozumela. Vždy som si myslela, že ak pred tebou stojí konkrétny človek, nezáleží, aký si nacionalista, uvidíš v ňom určitú konkrétnu osobnosť a nie predstaviteľa národa. V prípade Navaľného to tak však nebolo. Alexeja Navaľného považujem za najnebezpečnejšieho človeka v Rusku. Jeden nemusí byť génius, aby chápal, že najhoršia vec, aká sa môže stať našej krajine, to je príchod nacionalistov k moci,“ uviedla jeho bývalá spolustranníčka.

Ako pre Štandard zdôraznil Sergej Sumlenny z Nadácie Heinricha Bölla, Navaľného nacionalizmus predchádzal jeho protikorupčnú agendu. „Protimigrantská rétorika a šovinizmus“ boli podľa analytika v prvej etape jeho politického vývoja opozičníkovými nosnými témami. Navaľnyj až postupne prešiel viac k boju proti korupcii, keďže je to téma, ktorou môže v Rusku osloviť naozaj každého. Uvedomil si tiež, že „ostrý nacionalizmus ho marginalizuje a stavia do zlého svetla na Západe“.

Sumlenny verí, že Navaľnyj aj napriek tomu nacionalistom zostáva aj naďalej. Nikdy sa od týchto postojov nedištancoval. Aj v rozhovoroch so západnými médiami sa šikovne vyhýba priamej odpovedi, „no nikdy nezaprel“.

Prejavuje sa to podľa Sumlenneho aj v Navaľného antikorupčnej kampani proti primátorovi Moskvy Sergejovi Sobjaninovi, ktorý pochádza z ugrofínskeho národa Mansiov. Navaľnyj na jednej strane poukazuje na primátorovu korupciu a zároveň ho pejoratívne označuje za pastiera sobov len pre jeho etnický pôvod, „hoci Sobjanin soby určite nikdy nepásol“.

Analytik však zároveň zdôrazňuje, že Navaľnyj je aj napriek svojmu nacionalizmu úprimne prozápadný, avšak takým spôsobom, aby Rusko urobil silnejším.

Pohľad z Ukrajiny: „Krym sme brať nemali, ale vracať ho nebudeme.“

Navaľného postoj k Ukrajine je jednou z tých vecí, ktoré ho zásadne odlišujú od Vladimira Putina. Aj tak to však nie je názor, aký by od ruského lídra chceli v Kyjeve a na Západe. Navaľnyj, ktorý má otca Ukrajinca, považuje súčasnú politiku Kremľa voči Ukrajine a Bielorusku za fatálne chybnú. Od ruskej vládnej garnitúry sa opozičník zásadne líši aj tým, že priznáva pôsobenie ruských vojsk v Donbase a vyzýva na stiahnutie sa Ruska z východnej Ukrajiny.

Problematickejší je jeho názor na vrátenie Krymu. Navaľnyj sa v minulosti nechal počuť, že „Krym nie je chlebíček, aby sme si ho posúvali hore dole“. Opozičník síce pripúšťa, že Krym bol Ukrajine zabratý neprávom, no navrátiť ho v dohľadnej dobe nebude možné. Ochotný by bol však, podľa svojich slov, uskutočniť na polostrove druhé referendum.

Ako pre portál Krym Realii napísal Maksim Osadčuk: „Navaľnyj sa musí opatrne obracať, aby ulahodil každému.“ Navaľnyj ako skúsený politik totiž podľa Osadčukovho názoru chápe, že v tejto etape kariéry potrebuje podporu Západu. Popritom však ako „úspešný demagóg“ nemôže pred domácim publikom vyzývať na navrátenie Krymu.

Pohľad z Gruzínska: Putinova bábka alebo nádej na niečo o trocha lepšie

Po vypuknutí vojny v Južnom Osetsku v auguste 2008 sa Alexej Navaľnyj zasadzoval za vojenské riešenie konfliktu a podporil kroky Kremľa s poukazom na to, že „v moderných podmienkach je autorita založená iba na sile a schopnosti primerane a v prípade potreby túto silu použiť. Som si istý, že v tomto prípade je to nevyhnutné“. Ofenzívu ruských vojsk hlbšie na územie Gruzínska však následne kritizoval. Prípad Južného Osetska a Abcházska pritom považuje za iný, ako to bolo na Kryme. Zdôrazňuje, že v oboch gruzínskych separatistických regiónoch sa vojny začali hneď po rozpade Sovietskeho zväzu. Na gruzínskych diskusných fórach preto Navaľného neraz označujú ako „Putinovu bábku“ alebo „agenta Kremľa“.

S tým však nesúhlasí gruzínsky bloger a novinár Tengiz Ablotia. Ten síce pripúšťa, že Navaľnyj je nacionalista a z pohľadu Gruzínska by nebol výraznou zmenou k lepšiemu, no aspoň čiastočne by ňou byť mohol. Od Putina sa podľa novinára líši najmä tým, že odmieta ďalšie financovanie separatistických režimov v Abcházsku a Južnom Osetsku z ruskej štátnej kasy. Neverí síce, že by ruský opozičník oba regióny len tak vrátil Gruzínsku, no jeho postoj by mohol separatistické režimy v Suchumi a Tcchinvali dotlačiť k tomu, aby sa dohodli s Tbilisi.

Efektívnejšie Rusko, a teda aj nebezpečnejšie?

Alexejovi Navaľnému nemožno uprieť množstvo kvalít. Rusko by sa pod jeho vládou mohlo skutočne stať menej skorumpovaným a efektívnejšie riadeným štátom. Ani pod jeho vládou by však nebolo Rusko také, aké si ho želá mať Západ. Z hľadiska zahraničnej politiky by sa držalo podobných zásad ako vždy, pričom v niektorých ohľadoch by sa mohlo stať dokonca nebezpečnejším.

Hrozbou by sa podľa Sumlenného Rusko pod „veľmi nepravdepodobnou“ vládou Navaľného stalo najmä pre štáty bývalého Sovietskeho zväzu. „Navaľnyj by mal skvelé vzťahy so Západom. Je to človek, ktorého Západ pozná. Je veľmi fotogenický a vie, ako so Západom komunikovať. Žil a študoval na Západe. Hovorí plynule po anglicky, predstavuje novú generáciu a Západ by ho vrelo uvítal,“ uviedol Sumlenny s tým, že Západ by pravdepodobne okamžite zrušil sankcie a do krajiny by začali vo veľkom prúdiť zahraničné investície.

Toto je vízia, ktorá Gruzínsko a Ukrajinu desí. Rusko by pri Navaľnom malo viac zdrojov, ktoré by mohlo, už ako priateľ Západu, použiť proti susedným krajinám. „Samozrejme, že by zvýšil tlak na Ukrajinu. Nie vojenský tlak, ale ekonomický. On by tie zdroje využil na posilnenie Ruska a na jeho zefektívnenie,“ dodal Sumlenny.

Navaľného Rusko by totiž síce bolo priateľsky naklonené Západu, avšak nezapredalo by sa svojim národným záujmom a nemuselo by ani veľmi zmeniť svoje praktiky. Stojí za povšimnutie, že najvýraznejší kritik Kremľa nekritizuje morálny rozmer činov ruskej vládnej garnitúry, ale len ich neefektívnosť. „Pozrite sa na jeho kritiku ľudí, ktorí sa ho pokúsili zabiť. On nikdy nepovedal, že takéto použitie chemickej zbrane môže byť nebezpečné alebo že je to nelegálne, prípadne že by to mohlo ohroziť druhé osoby. On sa im vysmieva za to, že neboli efektívni. Kritizoval aj to, že na jeho pokus o vraždu minuli zbytočne priveľa peňazí. O čečenskom rebelovi Achmedovi Zakajevovi, ktorý žije v Londýne, Navaľnyj raz napísal príspevok, v ktorom si kládol otázku, prečo za ním štát proste nepošle niekoho, kto by ho zabil,“ upozorňuje na túto často prehliadanú črtu Navaľného povahy Sumlenny. Navaľného kritika Kremľa totiž nie je o tom, že by mimosúdne zabíjanie bolo zlé, alebo že by bolo treba dodržiavať medzinárodné právo – on kritizuje len nedostatočnú efektivitu.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0