Sťažnosti na lekára sa možno spoplatnia. Pripravte si takmer 70 eur

Ak sa na budúci rok budete sťažovať na lekára, pripravte si 66 eur. Navrhuje to Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pacientska organizácia to považuje za diskriminačné a argumentuje, že pacienti nemajú medicínske vzdelanie, aby vedeli svoju sťažnosť odborne posúdiť.

Podanie podnetu na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa má od januára 2023 spoplatniť. Platiť majú isté výnimky. Vyplýva to z návrhu novely zákona o zdravotnom poistení, ktorú rezort zdravotníctva predložil na pripomienkovanie.

Pribúda sťažností, ktoré nie sú na mieste. Ak ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou, ukončili úradníci v roku 2019 dokopy 1 654 podaní, z ktorých 32 percent nebolo relevantných. V prvom pandemickom roku stihol úrad 1 629 podaní, pričom 31 percent bolo neopodstatnených.

Na porovnanie, v roku 2021 sa úrad vrátane prenesených podaní zaoberal celkovo 2 519 sťažnosťami. Z 867 prípadov, keď sa vykonal dohľad, bolo viac než 82 percent neopodstatnených. Počet neoprávnených sťažností sa teda oproti predchádzajúcemu roku viac než zdvojnásobil.

Rezort chce spoplatnením eliminovať neopodstatnené špekulatívne alebo šikanózne podnety.

„Spôsobujú neefektívne využívanie personálnych kapacít a finančných zdrojov úradu, preťažujú ho a kapacitne zamedzujú vykonávať systémové dohľady nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti a vykonávaním verejného zdravotného poistenia v oblastiach, kde to úrad považuje za potrebné,“ uvádza sa v dokumente.

Najväčším problémom je postup pri liečbe

Priemerná dĺžka vybavovania podnetu výkonom dohľadu bola v minulom roku približne 18 mesiacov.

Sťažnosti sa týkali predovšetkým nespokojnosti s postupom pri liečbe (37 percent) a úmrtí v súvislosti s poskytovanou zdravotnou alebo ošetrovateľskou starostlivosťou (28 percent).

V opodstatnených podaniach riešených výkonom dohľadu ukončených k 31. decembru 2021 sa najčastejšie zistilo pochybenie v špecializačnom odbore vnútorné lekárstvo (17 percent) a ošetrovateľstvo (14 percent).

Úrad sa domnieva, že keď sa odstránia zjavne neopodstatnené, špekulatívne alebo šikanózne podnety, získa viac času aj finančných zdrojov na systémové dohľady nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti a vykonávaním verejného zdravotného poistenia v oblastiach, kde to považuje za potrebné.

Spoplatnenie vylúči aj opodstatnené sťažnosti, varuje pacientska organizácie

Poplatok za podnet nebudú musieť platiť osoby v hmotnej núdzi ani držitelia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Kritici však argumentujú, že nie každý pacient, ktorý si nemôže dovoliť uhradiť za podnet 66 eur, má tento štatút.

„Pacienti patria k finančne ohrozenej skupine obyvateľov. V dôsledku zdravotných problémov majú obmedzenia pri uplatňovaní sa na trhu práce, okrem bežných výdavkov, ktoré v uplynulom období
rapídne rastú, míňajú nemalé finančné prostriedky na svoju liečbu,“ vysvetľuje Mária Lévyová, prezidentka Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP).

Spoplatnenie podľa nich vylúči podávanie podnetov vo všeobecnosti – vrátane tých opodstatnených.

Spresňujú sa aj podmienky podania podnetu. Podávateľ bude musieť uviesť a zdokladovať, či pred podaním podnetu požiadal poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nápravu alebo vysvetlenie. Ak sa podávateľ pokúsil predísť podaniu podnetu komunikáciou s poskytovateľom, cena poplatku za podnet bude pre neho o polovicu nižšia.

„Úhrada sa podávateľovi vráti, ak sa výkonom dohľadu zistilo, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne alebo boli pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia preukázateľne porušené práva alebo právom chránené záujmy podávateľa podnetu alebo osoby, za ktorú bol podnet podaný, a zároveň aj v prípadoch odmietnutia podnetu úradom,“ spresnilo ministerstvo v materiáli.

Je to diskriminačné, prichádzame o práva, reagujú pacienti

Pacientska asociácia aj tak považuje spoplatnenie podania podnetov za neprípustné a diskriminačné. Pripomína, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je štátnou inštitúciou platenou z daní nás všetkých.

Podať podnet na prešetrenie je podľa Asociácie zákonným právom každého občana, ktorý má podozrenie na nedostatočné poskytnutie zdravotnej starostlivosti. „Tak ako zamestnanec môže podať bezplatne podnet na príslušný Inšpektorát práce, spotrebiteľ na Slovenskú obchodnú inšpekciu či ktokoľvek trestné oznámenie na polícii, tak aj pacienti majú právo domáhať sa bezplatne svojich práv na úrade, ktorý bol pre tento účel zákonom zriadený,“ konštatuje prezidentka AOPP Mária Lévyová.

Návrh podľa nej nevylučuje podávanie neopodstatnených podnetov, ale rozdelí občanov z hľadiska príjmov na dve kategórie – na tých, ktorí si podanie podnetu môžu dovoliť, a na tých, ktorí si to dovoliť nemôžu. Navyše podľa Lévyovej je v záujme Úradu prijať čo najviac podnetov na možné porušenia a nesprávne postupy, lebo ich odhaľovanie prispieva k skvalitňovaniu procesov, väčšej bezpečnosti pacientov a zdravotníkov a napomáha aj pri odstraňovaní nedostatkov zdravotníckych zariadení.

Čo by bolo lepšie?

Úradu nemožno vyčítať ničnerobenie a snahu všetko riešiť sankciami. V januári zriadil nový projekt Portál podnetov pre sťažovateľov. Ten priniesol výhody nielen pre občanov, ale aj samotných zamestnancov úradu. Portál podnetov pozostáva z deviatich častí, ktoré umožňujú verejnosti lepšie sa zorientovať v tom, na akú inštitúciu sa majú so svojím podnetom obrátiť.

Občania nájdu na stránke prehľadné rozdelenie podnetov, ktoré je úrad oprávnený riešiť a ktoré je potrebné adresovať na iné inštitúcie. V minulosti museli úradníci stovky prípadov z dôvodu vecnej nepríslušnosti odstúpiť iným inštitúciám. Tým sa podávateľom predĺžil čas vybavenia ich podnetu.

Pacienti si Portál pochvaľujú, ale novému zámeru spoplatniť podávania podnetov nerozumejú. Akoby sa predpokladalo, že pacient je schopný posúdiť relevantnosť svojho podnetu – teda že má medicínske vzdelanie a vie posúdiť, či došlo k porušeniu medicínskych postupov. Ak by tomu tak bolo, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by vraj bol nadbytočnou inštitúciou. Pacient by na základe svojich odborných znalostí vedel sám posúdiť, či došlo alebo nedošlo k pochybeniu a mohol by sa obrátiť a domáhať svojich práv priamo v rámci podania trestných oznámení a na súde.

„Pri podávaní trestného oznámenia sa neočakáva od podávateľa, že má právnické vzdelanie, a teda jeho podanie môže byť neopodstatnené, tak ani od pacienta nemôžeme očakávať, že dokáže odborne zhodnotiť, či mu bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne,“ argumentuje Lévyová.

Úrad by mal podľa Asociácie hľadať iné mechanizmy, ako procesy zefektívniť. Napríklad zintenzívniť edukáciu smerom k verejnosti v rámci postupov pri podávaní sťažnosti. Ďalej je z ich skúseností potrebné apelovať aj na zriaďovateľov a poskytovateľov zdravotníckych zariadení, aby riešili sťažnosti a podnety pacientov a ich príbuzných priamo na mieste a včas. Tak možno predísť mnohým pochybeniam a odstrániť aj nárast podnetov, ktoré podávajú na úrad.