Odvahou inšpiroval ľudí, aby bránili liberálnu demokraciu a právny štát. Zelenskyj dostane americkú Medailu slobody

Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

03:12 Rusko plánuje čoskoro spustiť útoky na civilnú infraštruktúru na Ukrajine

Spojené štáty majú spravodajské informácie, že Rusko plánuje čoskoro spustiť nové útoky na civilnú infraštruktúru Ukrajiny a jej vládne zariadenia. V pondelok to povedal nemenovaný americký predstaviteľ, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra Reuters. „Máme informácie, že Rusko stupňuje kroky smerujúce k začatiu útokov na civilnú infraštruktúru a vládne zariadenia Ukrajiny už v nasledujúcich dňoch. Vzhľadom na doterajšie správanie Ruska na Ukrajine sa obávame ďalších ruských útokov na civilistov a civilnú infraštruktúru,“ uviedol predstaviteľ. Dodal, že toto jeho vyhlásenie je založené na spravodajských informáciách nižšej kategórie.

Ukrajinský rezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu večer v príhovore tiež varoval Ukrajincov, aby boli v nadchádzajúcom týždni ostražití pri príprave osláv Dňa nezávislosti, ktorými si budú pripomínať 31. výročie nezávislosti od sovietskej nadvlády. Zelenskyj upozornil, že „tento týždeň by sa Rusko mohlo pokúsiť urobiť niečo obzvlášť odporné, niečo obzvlášť kruté“. Deň nezávislosti Ukrajinci oslavujú v stredu 24. augusta, keď zároveň uplynie šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

02:01 USA odmietli požiadavku Ukrajiny zaviesť plošný zákaz víz pre Rusov

Spojené štáty v pondelok odmietli požiadavku Ukrajiny zaviesť plošný zákaz vydávania víz pre Rusov. Washington vysvetlil, že nechce zatvoriť únikové cesty pre odporcov režimu v Rusku a pre ďalších ľudí, ktorým tam hrozí porušovanie ich ľudských práv. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ako prvý vyzval na zákaz udeľovania víz Rusom, a to v interview zo začiatku tohto mesiaca pre denník Washington Post. Povedal, že Rusi by „mali žiť vo vlastnom svete, kým nezmenia svoju filozofiu“. Zelenskyj potom zverejnil ďalšiu výzvu adresovanú členským štátom Európskej únie, aby prestali vydávať víza ruským občanom, nech sa EÚ nestane „supermarketom“ otvoreným každému, kto má peniaze.
      Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price na tlačovom brífingu uviedol, že administratíva prezidenta Joea Bidena už zaviedla obmedzenia pri vydávaní víz predstaviteľom Kremľa – jasne však informovala, že sa bude zameriavať na identifikovanie tých osôb, ktoré sa podieľajú na invázii Ruska na Ukrajine, a práve tie bude brať na zodpovednosť. „USA nechcú zatvoriť cesty úniku a do bezpečia pre odporcov režimu v Rusku a ďalších ľudí, ktorým hrozí porušovanie ich ľudských práv,“ vyhlásil hovorca.

00:49 Ukrajina a susedné štáty EÚ založili nový bezpečnostný formát, patrí doň aj Slovensko

Ukrajina a niekoľko členských štátov Európskej únie založili takzvanú Kyjevskú iniciatívu na posilnenie svojej regionálnej spolupráce, oznámil v pondelok večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Citovala ho tlačová agentúra DPA. Medzi účastníkmi tejto iniciatívy vymenoval susedné štáty Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Maďarsko, ako aj pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litvu. Zelenskyj povedal, že dvere sú otvorené aj pre iné krajiny a môžu sa k formátu pridať. Zelenskyj opísal Kyjevskú iniciatívu ako „veľmi sľubnú líniu našej práce v rámci euroatlantického zoskupenia“, ale poskytol málo ďalších podrobností. Povedal len, že stredobodom tejto spolupráce budú bezpečnostné záležitosti.

Vo svojom videopríhovore sa ukrajinský prezident dotkol aj druhého ročníka Krymskej platformy – samitu, ktorý sa bude konať v utorok online a prejavy na ňom prednesú lídri Nemecka, Japonska, Kanady a NATO (Severoatlantickej aliancie). Celkovo oznámilo prítomnosť na online samite vyše 50 účastníkov z Európy, Ázie, Afriky, ako aj z Južnej, Strednej a Severnej Ameriky. Cieľom Krymskej platformy, založenej vlani, je dosiahnuť návrat Krymského polostrova pod zvrchovanosť Kyjeva. Ukrajina sa takto snaží zmobilizovať podporu pre tento cieľ.

PONDELOK

23:28 Ukrajinský prezident Zelenskyj dostane americkú Medailu slobody

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dostane najvyššie občianske vyznamenanie USA, Medailu slobody za rok 2022. V pondelok večer o tom informoval portál britskej stanice Sky News. Národné centrum pre ústavu (NCC) uviedlo, že Zelenskému udelia cenu na slávnosti v októbri a odovzdajú mu ju za „jeho hrdinskú obranu slobody počas ruskej tyranie“. „Prezident Zelenskyj odvážne viedol ukrajinský ľud pri obrane slobody pred ruskou tyraniou a jeho odvaha inšpirovala ľudí po celom svete, aby bránili liberálnu demokraciu a právny štát,“ napísal vo vyhlásení prezident a výkonný šéf NCC Jeffrey Rosen.

Ocenenia udelili Zelenskému už aj vlády Českej republiky, Lotyšska, Litvy, Poľska a Slovenska, pripomenul portál Sky News. Cena sa začala v USA udeľovať v roku 1988 pri príležitosti 200. výročia prijatia ústavy Spojených štátov a dostávajú ju osobnosti, ktoré sa snažia zaistiť slobodu ľuďom po celom svete. Medzi držiteľov tejto medaily sa v posledných rokoch zaradili sudcovia Najvyššieho súdu USA Ruth Bader Ginsburgová a Anthony Kennedy, zosnulý senátor John McCain alebo aktivistka za právo dievčat a žien na vzdelanie Malála Júsafzajová.

21:44 Ruský parlament mimoriadne zasadne ohľadom Záporožskej jadrovej elektrárne

Vo štvrtok sa uskutoční mimoriadne zasadnutie Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, týkajúce sa situácie okolo Záporožskej jadrovej elektrárne na juhovýchode Ukrajiny. Hlavným bodom zasadnutia bude podľa nariadenia podpísaného predsedom Dumy Viačeslavom Volodinom vyhlásenie „v súvislosti s hrozbou vyplývajúcou z ostreľovania Záporožskej jadrovej elektrárne kyjevským režimom“. Informuje o tom denník Guardian.

Túto najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe obsadili ruské jednotky v marci a viackrát sa stala cieľom ostreľovania, z ktorého sa vzájomne obviňujú Kyjev a Moskva. Hoci sa nachádza na území kontrolovanom Ruskom, stále v nej pracujú ukrajinskí zamestnanci. Kyjev odmieta, že by elektráreň ostreľoval a Moskvu viní z plánovania „provokácií“, aby mohla následne ospravedlniť ďalšiu agresiu.

Agentúra DPA s odvolaním sa na nemenované diplomatické zdroje v pondelok napísala, že Rusko v súvislosti s napätím okolo elektrárne znova vyzvalo, aby sa v utorok uskutočnilo zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN. Túto žiadosť Moskva odôvodnila „pokračujúcim ostreľovaním a útokmi ukrajinských síl na elektráreň“.

20:55 Ukrajina a Moldavsko znovuotvorili železničnú trať v Odeskej oblasti

Ukrajina a Moldavsko v pondelok znovuotvorili dlhodobo nevyužívanú železničnú trať v juhoukrajinskej Odeskej oblasti, ktorá má zabezpečiť prepravu potrebného tovaru v čase pretrvávajúcej ruskej vojenskej ofenzívy.

Ukrajinský minister pre infraštruktúru Olexandr Kubrakov uviedol, že „obnova tejto trasy bola životne dôležitá vzhľadom na neustále ruské útoky na most vedúci ponad ústie (rieky) Dnester“.

Obnovená trasa by mala predovšetkým zlepšiť spojenie medzi prístavnými mestami na Dunaji Reni a Izmajil. Kyjev očakáva, že bude môcť vďaka nej zaistiť prepravu desiatich miliónov ton tovarov ročne.

DPA pripomína, že 22-kilometrový jednokoľajový úsek trate medzi moldavským mestom Basarabeasca a ukrajinskou obcou Berezyne sa prestal využívať v roku 1999.

18:48 Ruský diplomat vylúčil možnosť mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou

Vysokopostavený ruský diplomat Gennadij Gatilov vylúčil v pondelňajšom rozhovore pre noviny Financial Times (FT) možnosť diplomatického riešenia vojnového konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom. Rusko podľa jeho slov zároveň očakáva, že konflikt na Ukrajine sa predĺži.

„Nevidím teraz žiadnu možnosť na diplomatické kontakty,“ zhodnotil Gatilov, ktorý pôsobí ako stály predstaviteľ Ruskej federácie pri Úrade OSN v Ženeve. „A čím dlhšie bude konflikt pokračovať, tým ťažšie bude dosiahnuť diplomatické riešenie,“ dodal.

Gatilov okrem toho povedal, že k žiadnym priamym rokovaniam šéfa Kremľa Vladimira Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského nedôjde.

Konštatoval tiež, Rusko a Ukrajina boli počas aprílových rokovaní v Turecku „veľmi blízko“ k dosiahnutiu dohody o ukončení konfliktu. Osoby, ktoré sa na týchto rokovaniach zúčastnili, však takéto tvrdenie popierajú, uvádza FT. Gatilov obvinil Spojené štáty a ďalších spojencov v NATO z toho, že tlačili na ukrajinských vyjednávačov, aby z rozhovorov odišli.

18:00 EÚ čelí ďalším problémom s dodávkou energií z Ruska, poškodený je ropovod CPC

Európa čelí ďalším problémom pri dodávkach energií z Ruska. Tentoraz pre poškodenie ropovodného systému, ktorý prepravuje ropu z Kazachstanu cez Rusko do európskych krajín. Oznámil to v pondelok prevádzkovateľ ropovodu Caspian Pipeline Consortium (CPC).

CPC zabezpečuje dodávku zhruba 1 % z celosvetového objemu ropy a jeho najväčším akcionárom je ruský prevádzkovateľ ropovodov Transnefť. Ako konzorcium uviedlo, pre poškodenie bolo nevyhnutné zastaviť vývoz z dvoch z celkovo troch kotevných bodov v čiernomorskom termináli. Nakládka ropy bola prerušená pri kotevných bodoch SPM-1 a SPM-2. Pokračuje tak iba v prípade bodu SPM-3, takže požiadavky na nakládku sa musia obmedziť.

Trasa ropovodu CPC. Foto: cpc.ru

17:31 Česi počas víkendu poslali ukrajinskej ambasáde vyše 24 miliónov korún

Ukrajinská ambasáda v Prahe sa v pondelok poďakovala občanom ČR za to, že pri príležitosti spomienkových podujatí na okupáciu Československa v roku 1968 na jej účet počas uplynulého víkendu poslali 24,2 milióna českých korún (takmer milión eur).

Nápad poslať 1968 korún na účet ukrajinskej ambasády vznikol na sociálnej sieti Twitter. Výzva jedného používateľa sa rozšírila a nakoniec sa k nej podľa veľvyslanectva pripojilo približne 14.000 ľudí.

„Najviac z nich prispelo čiastkou 1968 Kč, o niečo menej 68 Kč, 196,8 Kč alebo 19680 Kč. Za tieto peniaze bude zakúpený vojenský materiál pre obranné sily Ukrajiny,“ napísala ukrajinská ambasáda na sociálnej sieti. Účet zriadila v marci tohto roku, krátko po začiatku ruskej invázie.

17:06 Zalužnyj: Od začiatku invázie bolo zabitých takmer 9-tisíc ukrajinských vojakov

Od začiatku ruskej invázie bolo zabitých takmer 9-tisíc ukrajinských vojakov. V pondelok to na podujatí na počesť vojnových veteránov a rodín usmrtených vojakov oznámil vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj, na ktorého sa odvoláva agentúra Interfax-Ukrajina.

Zalužnyj ďalšie detaily neuviedol a nespresnil, či spomínaný údaj zahŕňa všetkých členov vojenského personálu zabitých v boji vrátane napríklad príslušníkov pohraničnej stráže, píše agentúra Reuters. Nekonkretizoval ani počet zabitých civilistov.

Valerij Zalužnyj. Reprofoto: YouTube

16:20 Putin kondoloval rodine novinárky, jej vraždu nazval ohavným zločinom

Ruský prezident Vladimir Putin vyjadril v pondelok „úprimnú sústrasť“ pozostalým po 29-ročnej novinárke Darii Duginovej, dcére známeho prokremeľského nacionalistického ideológa Alexandra Dugina, ktorá zahynula pri sobotňajšom výbuchu auta v Moskve. Informuje o tom agentúra AFP.

„Odporný, krutý zločin ukončil život Darie Daginovej, bystrej, talentovanej osoby s pravým ruským srdcom – láskavým, milujúcim, súcitným a otvoreným,“ uviedol Putin v kondolenčnej správe určenej novinárkinej rodine, ktorú zverejnil Kremeľ.

15:28 Ukrajina očakáva zvýšenie vývozu agroproduktov v auguste zhruba o tretinu

Vývoz poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny by mohol za tento mesiac vzrásť zhruba o tretinu. Uviedol to v pondelok podpredseda Ukrajinskej poľnohospodárskej rady Denys Marčuk. Umožňuje to podľa neho dohoda s OSN, ktorá odblokovala ukrajinské prístavy, informuje agentúra Reuters. Ako Marčuk uviedol, Ukrajina by mala tento mesiac vyviezť približne 4 milióny ton agrokomodít. V júli export predstavoval zhruba 3 milióny ton.

Vývoz ukrajinského obilia prudko klesol po tom, ako Rusko koncom februára zaútočilo na Ukrajinu a odstavilo ukrajinské čiernomorské prístavy. Koncom júla však dohoda medzi Ukrajinou, Ruskom, Tureckom a OSN umožnila tri prístavy odblokovať. Ani po ich otvorení však vývoz poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny nedosahuje úroveň spred vojny, keď Ukrajina vyvážala mesačne približne 6 miliónov ton obilia.

15:15  Kyjev a Charkov budú na Deň nezávislosti bez veľkých podujatí

V ukrajinskej metropole Kyjev a druhom najväčšom meste Charkov zakázali podujatia pri príležitosti stredajšieho Dňa nezávislosti Ukrajiny, zatiaľ čo ukrajinskí predstavitelia varujú pred ruskými útokmi. Deň nezávislosti Ukrajiny vychádza na dátum, keď uplynie šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie. Informuje o tom televízia CNN.

Vojenská administratíva v Kyjeve vydala od pondelka do štvrtka zákaz na všetky zhromaždenia. Zakázané je podľa nej organizovanie „masových podujatí, pokojných stretnutí, zhromaždení a ďalších podujatí súvisiacich s veľkým zhromažďovaním sa ľudí“. Šéf kyjevskej vojenskej správy generál Mykola Žyrnov uviedol, že zákaz vydali, aby bezpečnostné sily mohli „včas reagovať na hrozby raketových a bombových útokov jednotiek Ruskej federácie na rozhodovacie centrá, vojenské zariadenia, zariadenia obranného priemyslu, kritickú infraštruktúru a blízke obytné oblasti“. Žyrnov tiež povedal, že nariadil mestským úradom, aby na zabezpečenie dopravy a iných služieb použili minimálny potrebný počet úradníkov, štátnych zamestnancov a pracovníkov.

V neprestajne ostreľovanom Charkove v nedeľu oznámili predĺžený zákaz vychádzania. Ten bude platiť od utorka 19:00 do štvrtka 7:00. „Žiadame, aby ste pochopili takéto opatrenia a pripravili sa na pobyt doma a v úkrytoch – to je naša bezpečnosť,“ uviedli tamojšie úrady.

https://standard.sk/239806/co-patriarcha-kirill-napisal-duginovi/

14:28 Ruská FSB: Novinárku Duginovú zavraždili ukrajinské špeciálne služby

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v pondelok obvinila Ukrajinu, že stojí za sobotňajším výbuchom auta v Moskve, pri ktorom zahynula 29-ročná novinárka Daria Duginová, dcéra známeho prokremeľského krajne pravicového ideológa Alexandra Dugina. Informuje o tom agentúra Ria Novosti.

„Tento zločin pripravili a vykonali ukrajinské špeciálne služby,“ uviedla vo vyhlásení FSB. Z činu je údajne podozrivá ukrajinská občianka Nataľa Vovková, ktorá prišla do Ruska pred mesiacom. Prenajala si byt neďaleko Duginovej bydliska v Moskve, aby získala informácie o jej denných aktivitách a pripravila vraždu, tvrdí FSB. Vovková so svojou 12-ročnou dcérou vraj šla aj na nacionalistický festival v Zacharove v Moskovskej oblasti, na ktorom prednášal Dugin a bola tam aj jeho dcéra Daria. Z festivalu odchádzala Daria sama autom, ktoré podľa ruských médií patrilo jej otcovi.

 Po výbuchu bomby na podvozku pod sedadlom vodiča, ktorú podľa predchádzajúcich správ odpálili na diaľku, odišla Vovková aj s dcérou do Estónska autom s vymeneným evidenčným číslom, vyhlásila FSB. Ukrajinský prezidentský poradca Mychajlo Podoľak v nedeľu poprel účasť Kyjeva na atentáte.

https://standard.sk/239797/aky-vplyv-ma-naozaj-dugin-jeho-smrt-by-kremel-zrejme-prilis-nemrzela/

13:48 Rusko: Duginovú vraj zabila bomba odpálená na diaľku

Bombu v aute, ktorá v sobotu večer usmrtila ruskú novinárku Dariu Duginovú, údajne odpálili na diaľku. Informuje o tom stanica CNN, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.

„Zistili sme, že bomba v Duginovej automobile bola odpálená na diaľku,“ píše ruská tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na príslušníka orgánov činných v trestnom konaní, ktorý chcel zostať v anonymite. Vozidlo bolo podľa jeho vyjadrení pravdepodobne sledované.

Novinárka a politologička Daria Duginová bola dcérou prokremeľského ideológa Alexandra Dugina. Ruské médiá uviedli, že obaja sa v sobotu zúčastnili na literárno-hudobnom „vlasteneckom festivale“ s názvom Tradícia v Zacharove v Moskovskej oblasti. Údajne mali v pláne odísť z podujatia spolu, ale 29-ročná Daria napokon odišla autom svojho otca sama.

12:26 Ukrajinský generálny štáb: Rusi čiastočne postúpili smerom k Mykolajivu

Ruské jednotky urobili čiastočný pokrok na frontovej línii od okupovaného Chersonu na juhu Ukrajiny smerom k neďalekému Mykolajivu. Informuje o tom televízia CNN, ktorá sa odvoláva na pondelkové vyhlásenie ukrajinského generálneho štábu.

„V smere na Mykolajiv uskutočnili okupanti s čiastočným úspechom útoky v oblasti obce Blahodatne,“ uviedol generálny štáb ukrajinskej armády. V nedeľu priznal, že ruské jednotky sa dostali na južný okraj osady. CNN pripomína, že v tejto oblasti sa už takmer tri mesiace bojuje bez zásadnejších posunov. Začiatkom júna ukrajinské sily oznámili, že osadu oslobodili. Ukrajinské velenie zároveň vtedy informovalo o začiatku ofenzívy, cieľom ktorej malo byť oslobodenie juhu krajiny.

Na archívnej snímke z 1. mája 2022 ruský vojenský konvoj smeruje k Záporožskej jadrovej elektrárni, ktorá je okupovaná ruskou armádou na juhovýchode Ukrajiny. Foto: TASR/AP

Ťažké boje pokračovali aj na pomedzí Luhanskej a Doneckej oblasti. „Odrazených bolo päť masívnych útokov nepriateľa, pričom boje pokračujú v ďalších šiestich smeroch,“ informovali miestne úrady. Dvaja ľudia zahynuli pri raketových útokoch na niekoľko obcí v Doneckej oblasti. Ukrajinský generálny štáb informoval, že Rusi sa opäť pokúsili zatlačiť líniu smerom k Sloviansku, avšak „neuspeli a stiahli sa“. Podobnú ofenzívu vraj odrazili Ukrajinci aj v oblasti Bachmutu.

12:03 Príliš dlho sme tolerovali ruskú agresiu, povedal českým diplomatom Fiala

Musíme zaistiť, aby to nebol Kremeľ, kto si bude diktovať podmienky mieru a pravidlá medzinárodných vzťahov. Apeloval premiér Petr Fiala v stredu na porade českých diplomatov v Černínskom paláci, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Príliš dlho sme agresívne správanie ruského režimu tolerovali, ospravedlňovali, prehliadali,“ uviedol Fiala s tým, že tlak na Rusko musí pokračovať. Pripomenul, že o dva dni uplynie polrok odvtedy, čo Rusko vtrhlo na územie Ukrajiny.

„Pretože je úplne zrejmé, kto je v tomto konflikte v práve, je naša pozícia jasná. V prvom rade musíme pomôcť Ukrajine, aby tento konflikt prečkala s čo najmenšími stratami a aby nakoniec zvíťazila,“ zopakoval premiér pozíciu Česka. Širším záujmom Českej republiky podľa neho je, aby bol ruský imperializmus zastavený.

Na porade českých diplomatov hovoril Fiala aj o spolupráci v rámci EÚ a NATO, spojenectve západných demokratických krajín a existencii spravodlivého globálneho prostredia. Upozornil, že medzinárodný poriadok má v súčasnosti dvoch významných nepriateľov, ktorými sú Rusko a Čína.

VIDEO Ruské vrtuľníky letia nad turistami na krymskej pláži

https://twitter.com/Flash43191300/status/1561360764484591619

10:52 Ukrajinský veľvyslanec známy kritikou Berlína, odíde z Nemecka v októbri

Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Meľnyk odíde v polovici októbra z Nemecka, aby sa na Ukrajine ujal novej funkcie na ministerstva zahraničných vecí. Veľvyslanec ostro kritizoval Berlín za jeho reakciu na februárový vpád ruských vojsk na Ukrajinu. Informtuje o tom agentúra DPA, ktorá o tom informovala v pondelok.

„V Kyjeve musím byť 15. októbra, aby som sa tam, ako to tak vyzerá, ujal postu na ministerstve zahraničných vecí,“ uviedol Meľnyk pre DPA. Meľnyk čelil v minulosti kritike za obranu lídra ukrajinských nacionalistov Stepana Banderu, ktorého organizácia bola zodpovedná za etnické čistky a smrť tisícov Poliakov a židov počas druhej svetovej vojny, píše DPA. Veľvyslanec sa stal známy aj neustálymi výzvami, aby Berlín dodával Ukrajine viac zbraní.

09:20 Rodman plánuje cestu do Ruska, aby pomohol uväznenej basketbalistke Grinerovej

Bývalý americký basketbalista Dennis Rodman plánuje cestu do Ruska v snahe dosiahnuť prepustenie uväznenej basketbalistky Brittney Grinerovej, informovala v nedeľu NBC News. Informuje o tom agentúra AFP.

Americkú hráčku WNBA moskovský súd začiatkom augusta odsúdil na deväť rokov za drogové obvinenie. „Dostal som povolenie ísť do Ruska pomôcť tomuto dievčaťu,“ povedal Rodman pre NBC. „Vynasnažím sa ísť (do Ruska) tento týždeň,“ dodal bez uvedenia podrobností.

Podľa vysokopostaveného predstaviteľa administratívy prezidenta Joea Bidena „je to verejná informácia, že administratíva urobila Rusom významnú ponuku a čokoľvek než ďalšie vyjednávanie prostredníctvom zavedeného kanálu pravdepodobne skomplikuje snahy o (jej) prepustenie.“

05:44 Zelenskyj varoval Rusko pred postavením ukrajinských vojakov pred súd

Rusko môže provokatívne postaviť ukrajinských vojakov pred súd budúcu stredu, keď si Ukrajina pripomenie 31 rokov nezávislosti. Uviedol to v nedeľu večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj sa v pravidelnom večernom príhovore odvolával na správy médií, podľa ktorých Rusko pripravuje súd s ukrajinskými vojakmi zajatými počas obliehania mesta Mariupol práve v čase ukrajinského výročia.

Ukrajina bude sláviť Deň nezávislosti 24. augusta. V tento deň uplynie zároveň šesť mesiacov od začiatku invázie Ruska do bývalej sovietskej republiky.

„Ak sa tento hanebný súd uskutoční, ak našich ľudí privedú pred tieto kulisy v rozpore so všetkými dohodami, všetkými medzinárodnými pravidlami, ak dôjde k porušovaniu práv… to bude hranica, za ktorou sú akékoľvek rokovania nemožné,“ vyhlásil Zelenskyj. „Rusko sa odstrihne od rokovaní. Nebudú ďalšie rozhovory,“ zdôraznil.

01:29 Zelenskyj vyznamenal viacerých Ukrajincov za zásluhy o krajinu

Pol roka po začiatku vojny udelil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj viacerým svojim krajanom vyznamenania za mimoriadne zásluhy. Oceneným je okrem iných známy bývalý profesionálny futbalista Andrij Ševčenko, ktorý svoje dobré meno využíva na pomoc Ukrajine, oznámil Zelenskyj v noci na pondelok na sociálnej sieti.

Ševčenko je ambasádorom platformy UNITED24, zameranej na získavanie dobročinných darov pre Ukrajinu. K vyznamenaným patrí aj vlakový sprievodca, ktorý pomáhal prevážať ľudí utekajúcich z oblastí bojov a ktorého manželka zahynula pri jednej z týchto ciest.

Rad Národnej legendy Ukrajiny odovzdal prezident po prvý raz vlani ako ocenenie za mimoriadne zásluhy o rozvoj krajiny, ktorá od konca februára odoláva ruskej agresii. Tento rok rad odovzdali tiež hasičovi, manželom lekárom, učiteľke, spevákovi a dobrovoľníčke, ktorá podporuje ukrajinskú armádu, dodáva DPA.

NEDEĽA

20:17 Západní lídri apelovali na zaistenie bezpečnosti v okolí Záporožskej elektrárne

Lídri Británie, Francúzska, Nemecka a Spojených štátov v nedeľnom telefonáte „zdôraznili svoj pevný záväzok podporovať Ukrajinu zoči voči ruskej vojenskej invázii“ a vyzvali tiež na ukončenie bojov v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne okupovanej ruskými silami. S odvolaním sa na hovorcu Downing Street o tom informuje britská stanice Sky News.

Britský premiér Boris Johnson, americký prezident Joe Biden, šéf Elyzejského paláca Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz tiež apelovali na to, aby nezávislí inšpektori Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) čo najskôr navštívili Záporožskú elektráreň. „Zdôraznili dôležitosť zaistenia bezpečnosti jadrových zariadení a privítali nedávne diskusie čo sa týka umožnenia (prístupu) misie MAAE“ do tejto elektrárne, dodal hovorca Downing Street.

Boje v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú ruské jednotky obsadili v marci a viackrát sa stala cieľom delostreleckej paľby, vyvolali obavy z možnej katastrofy horšej než bola havária v černobyľskej atómovej elektrárni v roku 1986. Macronov úrad v piatok ohlásil, že ruský prezident Vladimir Putin súhlasil s tým, že inšpektori MAAE môžu elektráreň navštíviť, pripomína agentúra AFP.

18:00 Agentúra S&P Global Ratings zvýšila rating Ukrajiny na CCC+

Ratingová agentúra S&P Global Ratings v piatok (19. 8.) zlepšila hodnotenie úverovej bonity Ukrajiny z platobnej neschopnosti. Dôvodom bolo dokončenie reštrukturalizácie dlhu.

S&P zvýšila rating Ukrajiny na CCC+ z čiastočnej platobnej neschopnosti (selective default). Vyhliadky ratingu sú stabilné.

Agentúra uviedla ako dôvod zníženie požiadaviek na obsluhu vládneho dlhu a očakávania stálej medzinárodnej finančnej pomoci. Aktuálna úverová známka Ukrajiny sa nachádza päť stupňov nad platobnou neschopnosťou (default) a na rovnakej úrovni, ako majú Argentína či Salvádor.

17:30 Kličko varuje pred jadrovou katastrofou v súvislosti s bojmi pri Záporožskej elektrárni

Vladimir Kličko, bývalý ukrajinský šampión v boxe, ktorý je bratom primátora Kyjeva, varoval pred jadrovou katastrofou v súvislosti s bojmi okolo Záporožskej jadrovej elektrárne nachádzajúcej sa v meste Enerhodar na juhovýchode Ukrajiny.  

„Svet si musí uvedomiť, že ak (jadrová elektráreň) vybuchne, bude tu Fukušima alebo Černobyľ viacnásobných rozmerov,“ upozornil Kličko pripomínajúc jadrové katastrofy z minulosti. „To sa nesmie stať,“ apeloval v nedeľnom rozhovore pre britskú stanicu Times Radio.

Túto najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe obsadili ruské jednotky v marci a viackrát sa stala cieľom delostreleckej paľby, z ktorej sa vzájomne obviňujú Kyjev a Moskva. Doteraz v nej pracujú ukrajinskí technickí odborníci, i keď v plnej prevádzke sú iba dva zo šiestich reaktorov. Kličko uviedol, že streľba naďalej pretrváva a nie je jasné, či sú ukrajinskí experti, ktorí sú tam prítomní, v bezpečí.

16:15 Scholz: NATO pre Rusko nikdy nebolo hrozbou

Nemecký kancelár Olaf Scholz v nedeľu počas dňa otvorených dverí vlády v Berlíne vyhlásil, že Severoatlantická aliancia nebola pre Rusko nikdy hrozbou a šéf Kremľa Vladimir Putin rozpútal vojnu na Ukrajine z „absolútne absurdných“ dôvodov. TASR informuje na základe správy agentúry DPA a denníka Die Welt.

Scholz vyhlásil, že Putin vojnu na Ukrajine plánoval dlho vopred. „Toto je vojna, ktorú začal Putin, ktorú začalo Rusko, a síce s jasným úmyslom ovládnuť svojho suseda (Ukrajinu),“ povedal Scholz. Dodal, že v súčasnosti ide Moskve o ovládnutie oblastí na východe Ukrajiny, avšak nie je podľa neho isté, že ruské sily svoju agresiu potom zastavia. V tejto súvislosti poznamenal, že poľavenie v odpore proti ofenzíve by nebolo rozumnou stratégiou.

Šéf nemeckej vlády dôrazne odmietol tvrdenia Moskvy, že členské krajiny NATO sa pred vypuknutím vojny nestarali o bezpečnostné záujmy Ruska. Zdôraznil tiež, že aj po viac než pol roku trvajúcej invázie je nutné zaistiť, aby nedošlo k ďalšej eskalácii konfliktu. Putin nesmie ovládnuť ostatné krajiny a nanovo načrtávať ich hranice, uviedol.

14:43 Šojgu: Hypersonickú strelu Kinžal použilo Rusko na Ukrajine trikrát

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v nedeľu vyhlásil, že počas takzvanej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine použili ruské ozbrojené sily hypersonickú strelu Kinžal trikrát a „trikrát ukázali svoje brilantné vlastnosti“. Také charakteristiky podľa neho „nemá žiadna podobná raketa na svete.“ Dodal, že je takmer nemožné, aby bola strela Kinžal zostrelená počas letu.

Podľa agentúry Reuters Šojgu dodal, že hypersonickú strela Kinžal s desaťnásobkom rýchlosti zvuku ruská armáda používa „na zasiahnutie obzvlášť dôležitých cieľov.“

Reuters uviedol, že Rusko použilo Kinžal na Ukrajine prvýkrát približne mesiac po tom, ako 24. februára vyslalo na územie svojho suseda tisíce svojich vojakov. Zásah vtedy dostal veľký sklad zbraní v Ivano-Frankivskej oblasti na západe Ukrajiny.

14:12 Rusko: V Odese sme zničili sklad s raketami pre systémy HIMARS

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu vyhlásilo, že v prístavnom meste Odesa na juhu Ukrajiny zničilo muničný sklad. Mali v ňom byť rakety pre  systém HIMARS americkej výroby a ďalšie protilietadlové zbrane západnej výroby. Informovala o tom britská spravodajská televízia Sky News.

Zničené boli podľa Moskvy aj dve húfnice M777 v bojových pozíciách v Chersonskej oblasti a sklad pohonných hmôt s viac ako 100 tonami nafty v Záporožskej oblasti. Televízii Sky News sa nepodarilo tvrdenia ruského ministerstva overiť z nezávislých zdrojov.

Medzitým ukrajinskí predstavitelia informovali, že v noci na nedeľu ruská armáda pokračovala v ostreľovaní oblastí na východe a juhu Ukrajiny.

13:30 Regionálneho riaditeľa ukrajinskej tajnej služby našli mŕtveho v jeho byte

Riaditeľa jednej z regionálnych správ ukrajinskej tajnej služby SBU našli v sobotu večer mŕtveho v jeho byte v meste Kropyvnyckyj v strednej časti Ukrajiny. Informovala o tom ukrajinská generálna prokuratúra, ktorá dodala, že Olexandr Nakonečnyj mal na tele strelné poranenie. 

Prípadom sa zaoberá polícia. Miestny politik Andrij Lavrus v statuse v aplikácii Telegram napísal, že Nakonečnyj sa zastrelil sám. AFP však dodala, že túto informáciu nateraz nie je možné overiť z nezávislých zdrojov.

Nakonečnyj viedol oddelenie SBU pre Kirovohradskú oblasť od januára roku 2021.

13:05 Čína zvyšuje dovoz energií z Ruska

Čína zvyšuje dovoz energií z Ruska, zatiaľ čo mnohé západné štáty ho obmedzujú alebo už úplne zastavili.

Rusko bolo v júli pre krajinu najväčším dodávateľom ropy tretí mesiac po sebe. Čína celkovo minulý mesiac doviezla 7,15 milióna ton ruskej ropy, čo bolo o 7,6 % viac než pred rokom, uviedol čínsky colný úrad. Import ruského uhlia medziročne stúpol približne o 14 % na 7,42 milióna ton a bol najvyšší za 5 rokov.

Čína rovnako ako India využívajú, že západné krajiny sa vyhýbajú ruským energiám, a nakupujú ich s výraznou zľavou. Európska únia (EÚ) sa snaží zredukovať svoju závislosť od ruských energií z dôvodu vojny na Ukrajine.

12:50 Ukrajina: So smrťou Duginovej dcéry nemáme nič spoločné

K zodpovednosti za výbuch v aute ruskej novinárky, politologičky a dcéry prokremeľského ideológa Alexandra Dugina sa zatiaľ nikto neprihlásil, informovala v nedeľu agentúra AFP. Kancelária ukrajinského prezidenta deklarovala, že Kyjev nemá so smrťou Darie Duginovej nič spoločné.

Medzi prvými na jej smrť reagoval najvyšší predstaviteľ samozvanej prokremeľskej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin, ktorý na svojom kanáli v aplikácii Telegram napísal, že Daria Duginová bola zavraždená a obvinil z toho ukrajinskú vládu.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vo svojom statuse v aplikácii Telegram napísala, že „ak sa potvrdí verzia o ukrajinskej stope – a to musia preveriť príslušné orgány -, bude sa to rovnať štátnemu terorizmu zo strany kyjevského režimu“.

11:50 Z ukrajinských prístavov vyplávali štyri nákladné lode s obilím

Turecké ministerstvo v statuse zverejnenom v aplikácii Twitter spresnilo, že ukrajinský prístav Čornomorsk opustili v nedeľu dve lode a ďalšie dve vyplávali z prístavov Odesa a Pivdennyj. Počet lodí, ktoré opustili ukrajinské čiernomorské prístavy od začiatku ruskej invázie, sa tak zvýšil na 31, konštatovala televízia Sky News.

Turecké ministerstvo súčasne dodalo, že v nedeľu sa v Turecku inšpekcii podrobí jedna loď, ktorá priplávala z Ukrajiny, a päť lodí smerujúcich do tejto krajiny. Lode opúšťajúce Ukrajinu kontrolujú úradníci z Ruska, Ukrajiny, Turecka a OSN, aby sa uistili, že vezú len obilie, hnojivo alebo potraviny, a nie iné komodity. Plavidlá smerujúce na Ukrajinu sa  kontrolujú tiež, aby sa zabezpečilo, že nevezú zbrane, vysvetlila nedávno agentúra AFP.

11:20 Poľsko odmieta tvrdenia webu Politico, že Ukrajine nesľúbilo novú vojenskú pomoc

Námestník poľského ministra obrany Wojciech Skurkiewicz poprel tvrdenie spravodajského portálu Politico, podľa ktorého šesť najväčších štátov EÚ vrátane Poľska „v júli neposkytlo Ukrajine žiadne prísľuby novej vojenskej pomoci“.

„Poľsko spolu s USA a Britániou už odovzdalo Ukrajine najväčšiu vojenskú pomoc a naďalej v tom pokračuje,“ uviedol  Skurkiewicz v rozhovore pre agentúru PAP zverejnenom v nedeľu. Dodal, že „táto pomoc je trvalá, nepretržitá a multidimenzionálna“.

Portál Politico pred niekoľkými dňami napísal, že šesť najväčších európskych štátov v júli Ukrajine neponúklo žiadne dvojstranné záväzky týkajúce sa vojenskej pomoci.

10:40 Smrť dcéry prokremeľského filozofa Dugina vyšetrujú ako pokus o vraždu

V kauze výbuchu v aute, pri ktorom prišla o život dcéra ruského prokremeľského filozofa a ideológa Alexandra Dugina, sa začalo trestné konanie vo veci vraždy. V nedeľu o tom informovala britská spravodajská televízia Sky News.

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom), ktorý sa zaoberá závažnými trestnými činmi, vo svojom vyhlásení sumarizoval, že k výbuchu došlo v sobotu asi o 21.00 h miestneho času v moskovskej mestskej časti Odincovo, neďaleko obce Boľšije Viaziomy.

09:50 V Charkove vyhlásili na stredu, Deň nezávislosti, celodenný zákaz vychádzania

 Ako informovala britská stanica BBC, zákaz vychádzania v tomto meste na severovýchode Ukrajiny, ktoré je pravidelne ostreľované ruskými jednotkami, zvyčajne platí od 22.00 h do 06.00 h miestneho času. Synehubov vo svojom statuse v aplikácii Telegram apeloval na občanov, aby rešpektovali nariadenie úradov a v stanovenom čase sa zdržiavali doma, v bezpečí.

Ukrajina bude v stredu 24. augusta sláviť svoj Deň nezávislosti. V tento deň zároveň uplynie šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie na jej územie.

Na ostražitosť v súvislosti s týmto sviatkom vyzval svojich spoluobčanov aj ukrajinský rezident Volodymyr Zelenskyj. „Všetci si musíme uvedomiť, že tento týždeň by sa Rusko mohlo pokúsiť urobiť niečo obzvlášť škaredé, niečo obzvlášť kruté,“ povedal Zelenskyj podľa TASR informujúcej na základe správy agentúry Reuters.

09:01 Zelenskyj sa vďaka hackerom prihovoril televíznym divákom na anektovanom Kryme

Vďaka ukrajinským hackerom Prvý kanál ruskej televízie v sobotu pre divákov na území Ruskom anektovaného Krymu odvysielal krátky príhovor ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Informovala o tom v nedeľu britská stanica BBC.

Centrum pre strategickú komunikáciu (StratCom) ozbrojených síl Ukrajiny na svojom telegramovom kanáli zverejnilo časť prezidentovej výzvy. Zelenskyj v nej hovorí: „Nech si každý ruský predstaviteľ, ktorý sa zmocnil územia nášho milovaného Krymu, pamätá, že na tejto zemi pre neho nebude mier.“ Vo videu sa objavia aj ukrajinské a krymskotatárske vlajky, pričom znie pieseň Ukrajina si ty od ukrajinskej speváčky Tiny Karoľ.

Téme anektovaného Krymu sa Zelenskyj venoval aj vo svojom videopríhovore zverejnenom na sociálnych sieťach v sobotu večer. Uviedol v ňom okrem iného, že „na Kryme doslova cítiť, že tamojšia okupácia (Ruskom) je dočasná a Ukrajina sa vracia.“

https://twitter.com/EastVeterans/status/1561075905941872643

07:30 Pri výbuchu bomby nastraženej v aute zahynula dcéra nacionalistického ideológa Dugina

Pri výbuchu bomby nastraženej v aute prišla o život dcéra ruského nacionalistického ideológa Alexandra Dugina, ktorý má podľa viacerých médií silný vplyv na ruského prezidenta Vladimira Putina. K výbuchu došlo v sobotu večer na predmestí Moskvy.

Daria Duginová zahynula, keď automobil značky Toyota Land Cruiser, ktorý šoférovala, roztrhal silný výbuch. Incident sa odohral v sobotu okolo 21.30 h miestneho času a približne 20 kilometrov západne od hlavného mesta, v blízkosti obce Boľšije Viaziomy. Očití svedkovia uviedli, že trosky auta boli rozmetané po celej ceste. Auto po výbuchu zachvátili plamene a potom narazilo do plota.      

Andrej Krasnov, Duginovej priateľ a šéf hnutia Ruský horizont, tieto správy podľa agentúry TASS potvrdil. Dodal, že  bomba mohla byť určená pre jej otca, Alexandra Dugina. „Bolo to otcovo vozidlo. Daria šoférovala iné auto, ale dnes si vzala jeho auto, zatiaľ čo Alexandr išiel inou cestou. Vrátil sa, bol na mieste tragédie. Rozumiem tomu tak, že cieľom bol Alexandr alebo pravdepodobne oni dvaja spoločne,“ povedal Krasnov.

https://twitter.com/visegrad24/status/1561126076662833154

04:00 Zelenskyj v prejave varoval pred ruským útokom pred stredajším Dňom nezávislosti 

Zelenskyj v nočnom video príhovore povedal, že Ukrajinci nesmú dovoliť Moskve, aby medzi nimi „šírila malomyseľnosť a strach“, keď si budú pripomínať 31. výročie nezávislosti od sovietskej nadvlády.

„Všetci si musíme uvedomiť, že tento týždeň by sa Rusko mohlo pokúsiť urobiť niečo obzvlášť škaredé, niečo obzvlášť kruté,“ povedal Zelenskyj pred výročím Dňa nezávislosti, ktorí Ukrajinci oslavujú 24. augusta, keď zároveň uplynie šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Ukrajina vyhlásila nezávislosť od Sovietskeho zväzu 24. augusta 1991.

SOBOTA

19:31 V Kyjeve počas blížiacich sa štátnych sviatkov zakázali hromadné podujatia

Úrady v ukrajinskej metropole Kyjev zakázali v čase od 22. do 25. augusta všetky hromadné podujatia, informovala v sobotu britská stanica BBC. Pripomenula súčasne, že Ukrajina slávi 23. augusta Deň štátnej vlajky a o deň neskôr – 24. augusta – aj svoj Deň nezávislosti. Vedenie krajiny sa obáva, že ruská armáda práve v tieto dni zintenzívni raketové ostreľovanie ukrajinských miest vrátane hlavného mesta Kyjev.

BBC dodala, že medzičasom sa na známej kyjevskej triede Chreščatyk pripravuje výstava zničenej ruskej vojenskej techniky presunutej do hlavného mesta z bývalých oblastí bojov. Používatelia na sociálnych sieťach fotografie vystavenej techniky hojne zdieľajú s komentármi, ako napríklad: „Rusi sa konečne dočkali vojenskej prehliadky v centre Kyjeva. Má to však háčik…“

18:43 Budú dražiť superjachtu ruského miliardára

V utorok budú v Gibraltáre dražiť ruskú superjachtu v hodnote 63 miliónov libier. Plavidlo Axioma tam v marci zhabali po tom, ako americká banka JP Morgan vyhlásila, že jej majiteľ Dmitrij Pumpjanskij nezaplatil pôžičku vo výške 17 miliónov libier. Keďže je dražba jachty uvedená len na jeden deň, očakáva sa, že sa predá za menej, ako je jej odhadovaná hodnota. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Superjachta, ktorá má 72,5 metra, môže ubytovať 12 ľudí v šiestich kajutách. Má bazén, vírivku, kúpele, 3D kino, vodný skúter, vybavenie na potápanie a priestor pre 20-člennú posádku. Hoci loď vlastnil Pumpjanskij, bola dostupná pre milionárov na prenájom vo výške do 465-tisíc libier týždenne plus výdavky. Je to prvá luxusná loď, ktorú predávajú po uvalení sankcií na mocných Rusov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Niektoré vlády, vrátane tej britskej, už čelili výzvam, aby výnosy zo zabaveného ruského majetku išli na pomoc ukrajinským utečencom. Peniaze z predaja Axiomy by mala dostať JP Morgan.

Dmitrij Pumpjanskij je majiteľ a predseda výrobcu oceľových rúr OAO TMK, ktorý je dodávateľom ruského energetického giganta Gazprom. Päťdesiatosemročný Rus, ktorého bohatstvo odhadujú na 1,84 miliardy libier, sa dostal na sankčný zoznam Spojeného kráľovstva, USA aj Európskej únie.

18:26 Z Čornomorska vyplávali ďalšie dve lode s olejom a obilím z Ukrajiny

Turecko v sobotu oznámilo, že z ukrajinského prístavu Čornomorsk vyplávali na more ďalšie dve lode prepravujúce obilie a slnečnicový olej. Celkovo už z Ukrajiny vyplávalo 27 lodí s obilím. Agentúra Reuters s odvolaním sa na turecké ministerstvo obrany uviedla, že lode Zumrut Ana a MV Ocean S sú naložené 6 300 tonami oleja a 25-tisíc tonami pšenice. Koordinačné centrum oznámilo, že pre lode bude zaistená  bezpečná plavba cez námorný koridor.

Ukrajinské úrady medzičasom informovali, že v troch ukrajinských prístavoch sa začalo s nakládkou ďalších siedmich lodí. Prepraví sa nimi spolu 65-tisíc ton pšenice, kukurice a oleja.

18:03 Dodávky ruských potravín a hnojív sú podľa šéfa OSN kritické

Umožnenie prepravy potravín a hnojív z Ruska je podľa generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov (OSN) Antónia Guterresa kritické, keďže sa kríza životných nákladov prehlbuje. Povedal to počas tlačovej konferencie v spoločnom koordinačnom centre v tureckom Istanbule. Guterres prízvukoval, že je dôležité, aby všetky vlády a súkromný sektor spolupracovali a priniesli spomenuté ruské tovary na trh. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Guterres mal tlačovú konferenciu po tom, čo z Ukrajiny v sobotu vyplávali ďalšie dve lode s obilím. Bezpečný priechod takýchto lodí cez Čierne more garantuje dohoda Ukrajiny, Ruska, Turecka a OSN z minulého mesiaca. Šéf OSN sa vyjadril, že bol „hlboko dojatý“, keď počas návštevy Ukrajiny videl vyplávať loď s obilím pre Africký roh. Podľa jeho slov to má „obrovský význam pre ľudstvo“ a pomáha poskytnúť „naliehavo potrebnú pomoc tým, ktorí trpia akútnym hladom“ na celom svete.

António Guterres v ukrajinskom meste Odesa. Foto: TASR/AP

17:40 Ruskom dosadený primátor mesta Mariupol bol zrejme terčom útoku

V okupovanom prístavnom meste Mariupol na juhovýchode Ukrajiny došlo v sobotu zrejme k pokusu o atentát na Ruskom dosadeného primátora Konsťantyna Ivaščenka. Ako informovala agentúra AFP, Ivašenko vyviazol bez zranení. Ruské médiá informovali, že výbušnina bola nastražená pri vchode do zoologickej záhrady a explodovala, keď tadiaľ prechádzalo  Ivaščenkovo auto. Ivaščenko neutrpel žiadne zranenia. Na mieste incidentu zasahovali pyrotechnici.

AFP pripomenula, že v uplynulých týždňoch bolo spáchaných  niekoľko pokusov o atentát na proruských predstaviteľov napr. aj v okupovanej Chersonskej oblasti. V dôsledku jedného z nich zomrel zástupca proruskej administratívy mesta Nova Kachovka Vitalij Hura.  

https://standard.sk/239468/ziadne-zlutovanie-s-ukrajinskym-narodom-tvit-ruskeho-diplomata-oznacil-zelenskeho-poradca-za-vyzvu-na-genocidu-naroda/

16:43 Šojgu nazval návrh na zákaz víz do EÚ pre Rusov nacistickou politikou

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v sobotu kritizoval návrh týkajúci sa zavedenia plošného zákazu vydávania turistických víz do Európskej únie pre turistov z Ruska, ktorý prirovnal k „nacistickej politike“, informuje agentúra DPA. Šojgu v sobotnom príhovore na prvom medzinárodnom antifašistickom kongrese neďaleko Moskvy vyhlásil, že takéto plány, ktoré presadzujú viaceré krajiny EÚ, sú „jasným prejavom nacistickej politiky vysokopostavených európskych predstaviteľov presadzujúcich rusofóbnu myšlienku zablokovania vstupu do krajín EÚ pre všetkých ruských občanov“.

V rámci reakcie na ruskú inváziu na Ukrajinu zaviedli Estónsko, Lotyšsko, Litva aj Česká republika jednostranne pravidlá, ktoré obmedzujú alebo rušia udeľovanie víz Rusom, pripomína DPA. Od septembra plánuje výrazne znížiť počet udelených víz pre občanov Ruskej federácie aj Fínsko a podobné kroky zvažuje aj Poľsko. Na plošný zákaz udeľovania víz pre ruských občanov do krajín EÚ vyzýva Dánsko. Nemecko, naopak, tvrdí, že bežní ruskí turisti by nemali doplácať na vojenskú ofenzívu Kremľa. Na schválenie zákazu vstupu do krajín EÚ pre Rusov apeloval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Šéf ruského rezortu obrany vo svojom sobotnom prejave znova obhajoval vojenskú agresiu voči Ukrajine. Narážajúc na začiatok bojov medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami z roku 2014 ďalej povedal, že v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, kde žije vo veľkej miere rusky hovoriace obyvateľstvo, „kyjevský režim osem rokov pácha hrozné zločiny voči občanom“. Severoatlantická aliancia navyše podľa jeho slov „začala vojensky otvárať územie Ukrajiny“. „Všetko toto prinieslo neprijateľné hrozby pre bezpečnosť Ruska,“ poznamenal.

15:09 Pri raketovom útoku na Voznesensk boli zranené štyri deti, ich stav je vážny

Terčom raketového útoku sa v sobotu stalo aj mesto Voznesensk v Mykolajivskej oblasti na juhu Ruska. Jedna z rakiet zasiahla päťposchodový bytový dom. Zásah dostalo aj viacero rodinných domov. Zranenia utrpelo deväť ľudí vrátane štyroch detí vo veku od troch do 17 rokov. Zranenia všetkých detí lekári označili za vážne. Na svojom konte v aplikácii Telegram o tom informoval šéf Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. Dodal, že jedno zo zranených dievčat prišlo o oko. Ďalšie dieťa previezli do Mikolajiva, kde ho budú operovať.

Britská stanica BBC v sobotu citovala najnovšiu súhrnnú správu ukrajinskej generálnej prokuratúry, podľa ktorej od začiatku vojny na Ukrajine zomrelo 363 detí a viac ako 718 ich bolo zranených. Väčšina detí prišla o život alebo utrpela zranenia v Doneckej, Charkovskej, Kyjevskej, Černihivskej, Luhanskej, Mykolajivskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. BBC dodala, že tieto údaje nie sú úplné: ide len o tie obete, ktorých mená sú potvrdené. V mnohých regiónoch, kde pokračujú boje,  a na okupovaných územiach je takéto sčítanie nemožné.

OSN vo svojej bilancii uvádza, že v dôsledku ruskej agresie bolo na Ukrajine zabitých 5 514 civilistov vrátane 356 detí. OSN tiež upozorňuje, že mŕtvych a zranených na Ukrajine je oveľa viac, v prípade uvedených čísel ide o presne zdokumentované a potvrdené obete vojny.

10:54 Nad sídlom ruskej čiernomorskej flotily v Sevastopole zostrelili dron

Nad veliteľstvom ruskej čiernomorskej flotily v Sevastopole na anektovanom Kryme v sobotu zostrelili bezpilotné lietadlo, informoval miestny predstaviteľ a následne agentúra AFP. „Dron bol zostrelený tesne nad veliteľstvom flotily“ v meste Sevastopoľ, napísal mestský guvernér Michail Razvojaev na sociálnej sieti Telegram. Z pokusu o útok obvinil ukrajinské sily. „Spadlo na strechu a vznietilo sa,“ napísal,  pričom nedošlo k väčším škodám ani obetiam.

Z Krymu a ďalších okupovaných častí Ukrajiny hlásia útoky dronmi na ruské ciele. Ukrajinský verejnoprávny vysielateľ Suspilne odkazujúc na miestne médiá o tejto udalosti zasa informoval, že z veliteľstva ruskej Čiernomorskej flotily v Sevastopoli stúpa dym a zverejnil aj video. Informuje o tom spravodajský portál BBC s tým, že sa mu to zatiaľ nepodarilo overiť

Najnovší útok proti ruskej vojenskej infraštruktúre na anektovanom území aktivoval systémy protivzdušnej obrany v Evpatorii na západe Krymu. Išlo o druhý útok proti veliteľstvu flotily za menej ako mesiac. Útok dronu 31. júla na nádvorí veliteľstva zranil päť ľudí a viedol k zrušeniu osláv, ktoré boli naplánované na Deň flotily.

https://twitter.com/nexta_tv/status/1560870733550600192

Vo štvrtok ruské sily zostrelili dron neďaleko leteckej základne v Sevastopole. V utorok zase výbuchy zničili vojenskú základňu a muničný sklad na Kryme. Začiatkom augusta výbuch na leteckej základni Saki zabil jednu osobu a niekoľko ďalších zranil.

https://standard.sk/238352/la-scala-v-milane-ide-proti-trendom-otvori-dvere-rusom/

06:05 Šéf MAAE víta podporu Moskvy a Kyjeva pre misiu jadrových inšpektorov v Záporoží

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi uvítal nedávne vyhlásenia Ukrajiny a Ruska, v ktorých naznačujú, že podporujú cieľ MAAE vyslať misiu do jadrovej elektrárne v ukrajinskom meste Záporožie. Uvádza sa to vo vyhlásení MAAE vydanom v piatok večer.

MAAE v ňom podľa webu denníka Le Monde špecifikuje, že aktívne konzultuje so všetkými zainteresovanými stranami, aby do Záporožia čo najskôr vyslala tím vedený samotným Grossim. „V tejto veľmi nestabilnej situácii je životne dôležité, aby sa neprijali žiadne ďalšie opatrenia, ktoré by mohli ešte viac ohroziť … jednu z najväčších jadrových elektrární na svete,“ zdôraznil šéf MAAE. „Obnovenie plnej bezpečnosti na mieste „sa môže začať po tom, ako misia začne svoju prácu“, komentoval situáciu v piatok večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Počas telefonického rozhovoru s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom ruský prezident Vladimir Putin povedal, že Rusko je „pripravené poskytnúť inšpektorom všetku potrebnú pomoc“. Podľa Elyzejského paláca Putin súhlasil s tým, že inšpektori pôjdu „cez Ukrajinu“, a nie cez Rusko, čo predtým požadoval.

Generálny tajomník Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi sa prihovára prostredníctvom telemostu počas zasadnutia Bezpečnostnej rady (BR) OSN v New Yorku vo štvrtok 11. augusta 2022. Foto: TASR/AP

03:29 Kyjev navštívili primátori ôsmich európskych miest

Primátori ôsmich európskych veľkomiest – Marseille, Lyonu, Atén, Florencie, Helsínk, Osla, Rigy a Tirany – pricestovali v piatok do Kyjeva a v prítomnosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ratifikovali memorandum o porozumení na podporu udržateľnej obnovy ukrajinských miest. Na svojom webe o tom v noci na sobotu informoval denník Le Monde.

Asociácia európskych miest Eurocities plánuje združiť viac ako 200 veľkých európskych miest, ktoré by potom s ukrajinskými partnerskými mestami realizovali projekty na rekonštrukciu objektov zničených alebo poškodených v dôsledku ruskej vojenskej agresie.

Táto iniciatíva umožní aj lepšiu koordináciu kanálov humanitárnej pomoci medzi európskymi a ukrajinskými mestami. Zelenskyj v príhovore k delegácii Eurocities označil za dôležité, aby sa s obnovou na Ukrajine začalo nie po vojne, ale práve teraz. „Je potrebné zabezpečiť humanitárne opatrenia, ktoré ľuďom na Ukrajine vrátia normálny život.“ zdôraznil.

https://standard.sk/239144/na-rusov-pada-municia-s-odkazmi-zo-zapadu-ukrajinskej-armade-napad-zaraba-statisice-eur/

02:36 Macron označil vojnu na Ukrajine za brutálnu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok upozornil, že dôsledky vojny na Ukrajine pretrvávajú, a vyzval obyvateľov Francúzska, aby akceptovali, že súčasné problémy sú „cenou, ktorú musia zaplatiť za slobodu v Európe“.  Ako informovala agentúra AFP, Macron prišiel s touto výzvou len niekoľko hodín po rozhovore s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

V prejave pri príležitosti 78. výročia oslobodenia mesta Bormes-les-Mimosas v departemente Var, ležiacom v regióne Provence-Alpes-Côte d’Azur, Macron označil útok ruskej armády na Ukrajinu za brutálny a deklaroval, že 24. februára sa do Európy vrátila vojna, ktorá zúri „len niekoľko hodín (cesty) od našich hraníc“. Podľa Macrona sa Putin snaží vnútiť Európe svoju „imperiálnu svojvôľu“. Porušovaním suverenity štátov a „neakceptovateľným pohŕdaním národmi“ Putin privoláva z minulosti „prízraky pomsty“ a chce, aby sa stali súčasťou každodenného života „Európy, našich susedov, našich priateľov,“ vyhlásil Macron.

Macron, ktorý dlho zdôrazňoval dôležitosť dialógu s Putinom, je voči ruskému prezidentovi čoraz kritickejší, pripomenula AFP.

Foto: TASR/AP

01:15 USA poskytli Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 772 miliónov eur

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v noci na sobotu poďakoval Spojeným štátom,  ktoré v piatok oznámili, že Ukrajine poskytnú ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 775 miliónov dolárov (približne 772 miliónov eur). „Podnikli sme ďalší dôležitý krok k porážke (ruského) agresora. Ukrajina bude slobodná,“ napísal Zelenskyj v statuse na svojom konte v aplikácii Twitter.

Ako podľa agentúry AFP povedal nemenovaný vysoký predstaviteľ amerického ministerstva obrany, nová tranža pomoci zahŕňa ďalšie rakety pre americké systémy presného delostrelectva HIMARS, ktoré „zmenili situáciu na bojisku“ na Ukrajine. Hoci USA doteraz poskytovali Ukrajine len takzvané obranné zbrane, predstaviteľ Pentagónu naznačil, že cieľom teraz je pomôcť ukrajinským ozbrojeným silám v protiofenzíve, ktorú pripravujú na znovudobytie strategicky dôležitého mesta Cherson na juhu Ukrajiny.

PIATOK

20:50 Rusko v liste BR OSN tvrdí, že Ukrajina chystá provokácie v jadrovej elektrárni

Rusko odovzdalo Bezpečnostnej rade OSN list s varovaním, že Ukrajina plánuje „provokácie“ v Záporožskej jadrovej elektrárni v juhoukrajinskom meste Enerhodar. V piatok o tom informovala ruská štátna tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na diplomatický zdroj. Správu priniesol aj portál britského denníka The Guardian.

List opakuje predchádzajúce tvrdenie Ruska, že Kyjev plánuje na piatok „provokáciu“ v tejto jadrovej elektrárni, uviedla agentúra TASS. Ukrajina naopak upozorňuje, že provokácie tam chystá Rusko.

18:31 Putin a Macron žiadajú inšpekciu MAAE v Záporožskej jadrovej elektrárni

Šéf Kremľa Vladimir Putin a francúzsky prezident Emmanuel Macron žiadajú nezávislú inšpekciu v Záporožskej jadrovej elektrárni na Ukrajine. Uviedol to v piatok úrad ruského prezidenta.

Macron podľa úradu francúzskeho prezidenta žiadal „čo najrýchlejšie vyslanie“ tímu expertov z Medzinárodnej agentúry pre jadrovú energiu (MAAE) na základe podmienok, na ktorých sa už predtým dohodla Ukrajina a OSN. Moskva podľa vyhlásenia Kremľa prejavila svoju pripravenosť poskytnúť inšpektorom z MAAE pomoc.

Putin rozhovore s Macronom pripomenul systematické bombardovanie zo strany ukrajinských síl na území v okolí elektrárne a upozornil na možnú jadrovú katastrofu. Macron takisto vyjadril obavy v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou.

Piatkový telefonát bol prvou priamou komunikáciou Putina s Macronom od konca mája, pripomína AFP. Obaja prezidenti majú podľa Elyzejského paláca v najbližších dňoch o Záporožskej elektrárni znova spolu hovoriť.

16:25 Polovica stíhačiek Čiernomorskej flotily je údajne neschopná prevádzky

Leteckou základňou Saky pri Novofedorivke na západnom pobreží okupovaného polostrova 9. augusta otriaslo viacero výbuchov. Britská spravodajská služba tiež potvrdila, že veľká časť vzdušných kapacít ruského námorníctva bola poškodená.

Výbuchy na leteckej základni na Kryme vyradili z prevádzky viac ako polovicu stíhačiek ruskej Čiernomorskej námornej flotily. Informuje o tom spravodajský portál Sky News s odvolaním sa na nemenovaného západného predstaviteľa.

https://standard.sk/238615/ktoze-to-ostreluje-zaporozsku-jadrovu-elektraren/

16:05 Experti MAAE by Záporožskú elektráreň mohli navštíviť začiatkom septembra, hovoria Rusi

Delegácia z Medzinárodnej agentúry pre jadrovú energiu (MAAE) by mohla byť schopná navštíviť Záporožskú jadrovú elektráreň na Ukrajine začiatkom septembra. Povedal to ruský diplomat Michail Uľjanov. Správu publikovali agentúra DPA a webová stránka spravodajskej stanice CNN.

Hovoriť o podrobnostiach je podľa Uľjanova ešte príliš skoro. „Sú to všetko mimoriadne citlivé záležitosti,“ povedal. Sekretariát MAAE v súčasnosti o organizácii misie v Záporožskej jadrovej elektrárni rokuje. Uľjanov podľa svojich slov o záležitosti komunikuje s generálnym riaditeľom MAAE Rafaelom Grossim. V spojitosti s termínom misie pripomenul, že predpovede sa nie vždy naplnia. „Podľa mojich pocitov môžeme celkom realisticky hovoriť o prvých dňoch septembra, ak sa opäť nevyskytnú vedľajšie činitele, ktoré nemajú spojitosť s cieľmi,“ povedal diplomat. Uľjanov je stály predstaviteľ Ruska pre medzinárodné organizácie vo Viedni.

14:27 Guterres vyzval Rusko, aby neodpojilo záporožskú elektráreň od Ukrajiny

Generálny tajomník OSN António Guterres počas piatkovej návštevy ukrajinskej Odesy vyzval Rusko, aby neodpojilo Záporožskú atómovú elektráreň od ukrajinskej siete. Reagoval tak na tvrdenia Kyjeva, že Rusi sa to chystajú urobiť. Informuje o tom agentúra AFP. „Elektrina zo záporožskej elektrárne je zjavne ukrajinská… Takže túto zásadu treba plne rešpektovať,“ povedal Guterres.

Ukrajinský jadrový úrad Enerhoatom predtým podľa agentúry Reuters vyhlásil, že ruské jednotky chcú zastaviť prevádzku v elektrárni a odpojiť ju od ukrajinskej siete. Okrem toho je Enerhoatom presvedčený, že Rusi chystajú v elektrárni rozsiahly útok, ktorý potom chcú zvaliť na Ukrajinu. Rusko vznieslo podobné obvinenie voči Ukrajine vo štvrtok. Elektráreň je v uplynulých týždňoch cieľom delostreleckej paľby, z ktorej sa vzájomne obviňujú Kyjev a Moskva.

13:35 Rishi Sunak vyhlásil, že Putinovi by nemali umožniť účasť na samite G20

Kandidát na post lídra britskej Konzervatívnej strany Rishi Sunak vyhlásil, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi by pre vojnu na Ukrajine nemali umožniť účasť na zasadaní organizácie G20, ktoré bude v novembri na indonézskom ostrove Bali. Sunak sa takto vyjadril v piatok po tom, ako Putin potvrdil, že sa na samite G20 zúčastní. Informuje o tom portál news.sky.com.

„Naši partneri v rámci G20 a spojenci majú kolektívnu zodpovednosť pri odmietnutí odporného správania sa Putina,“ povedal Sunakov hovorca. „Sedieť s ním pri jednom stole nie je dosť dobré, keď je zodpovedný za zabíjanie detí, zatiaľ čo spia vo svojich posteliach. Musíme poslať Putinovi silný odkaz, že nemá pri stole miesto, ak a kým neskočí svoju ilegálnu vojnu na Ukrajine,“ dodal.

Kandidát na lídra britskej Konzervatívnej strany Rishi Sunak sa prihovára na začiatku volebnej kampane v Londýne 12. júla 2022. Foto: TASR/AP

12:40 Rusi v Mariupole chystajú zinscenovaný proces i možný raketový útok, tvrdí ukrajinská rozviedka

Ruské sily plánujú 24. augusta v Deň nezávislosti Ukrajiny „predstaviť proces“ s obrancami Azovstaľu v okupovanom juhoukrajinskom meste Mariupol. Hlavné spravodajské riaditeľstvo ministerstva obrany (GUR) na Telegrame uviedlo, že Rusko by mohlo uskutočniť raketový útok na miesto počas falošného súdneho procesu a pokúsiť sa zvaliť vinu na Ukrajinu.

Okupanti podľa GUR na tento účel urgentne prerábajú zachované priestory mariupolskej filharmónie. Na javisku inštalujú železné klietky, v ktorých budú držať zajatých ukrajinských vojakov. Aby Rusi tejto akcii dodali zdanie „legitímnosti“, pripravujú na vystúpenie špeciálne vyškolených „svedkov“ a plánujú pozvať zástupcov ruských „médií“.

11:46 Rusko odmietlo výzvy na demilitarizáciu Záporožskej jadrovej elektrárne

Rusko odmietlo výzvy na úplnú demilitarizáciu oblasti v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne na juhu Ukrajiny. „Ich realizácia spôsobí, že elektráreň bude ešte viac zraniteľná,“ povedal novinárom zástupca riaditeľa informačného a tlačového oddelenia ruského rezortu zahraničia Ivan Nečajev. Informuje o tom portál bbc.com. Výzvy na demilitarizáciu okolia elektrárne, ktorá je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe, prichádzajú v čase rastúcich obáv o jej bezpečnosť, keďže ukrajinská a ruská strana sa navzájom obviňujú z bombardovania oblasti. Elektráreň, ktorá je pod kontrolou ruských síl od marca, prevádzkuje ukrajinský personál.

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres vyjadril znepokojenie po štvrtkovom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a tureckým lídrom Recepom Tayyipom Erdoganom vo Ľvive. „Akékoľvek potenciálne poškodenie Zaporižžskej elektrárne by bolo samovraždou,“ upozornil Guterres. Ukrajinský prezident vyzval OSN, aby zabezpečila demilitarizáciu jadrovej elektrárne. Generálny tajomník OSN dodal, že „tento objekt sa nesmie používať ako súčasť nijakej vojenskej operácie“. Turecký prezident vyjadril rovnaké obavy a novinárom povedal, že sa bojí rizika „ďalšieho Černobyľa“.

Napriek obavám je však táto elektráreň podstatne bezpečnejšia ako černobyľská. Reaktor je v stavbe z betónu zosilneného oceľou, ktorá dokáže „odolať extrémnym vonkajším udalostiam, spôsobeným prírodou alebo ľuďmi, napríklad nárazu lietadla alebo explózii“, uviedli experti v marci pre BBC.

10:11 Najviac bombardovaným mestom na Ukrajine sa stal Charkov, uvádzajú Briti

Ukrajinské mesto Charkov, ktoré je druhé najväčšie v krajine, sa teraz stalo najviac bombardovaným mestom od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Uviedlo to britské ministerstvo obrany v najnovšej správe o vývoji ruskej vojny na Ukrajine. Charkov, ktorý sa nachádza približne 15 kilometrov od ruskej prednej línie, trpí v dôsledku toho, že je na dosah väčšiny typov ruského delostrelectva, uviedol britský rezort obrany. Informuje o tom web Guardian.

„Salvové raketomety spôsobujú devastáciu rozsiahlych častí mesta. Ruské sily pokračujú v uskutočňovaní miestnych útokov a v prieskume bojom proti ukrajinským silám,“ uviedlo britské ministerstvo obrany. „Pravdepodobne sa snažia donútiť Ukrajinu, aby udržiavala významné sily na tomto fronte, s cieľom predísť ich nasadeniu na iných frontoch ako síl na protiofenzívu,“ dodal rezort.

09:01 USA plánujú poslať Ukrajine vojenskú pomoc za 800 miliónov dolárov

Americká vláda sa pripravuje na poskytnutie ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 800 miliónov dolárov. Oznámiť by ju mali už v piatok, informuje agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na svoje zdroje.

Malo by ísť o dodávku prebytočných zbraní z amerických skladov. Zdroje agentúry Reuters uvádzajú, že oznámenie o zaslaní zbraní na Ukrajinu by mohla americká vláda odložiť na budúci týždeň, a to v prípade zmien vo výške pomoci. Biely dom sa k týmto informáciám odmietol vyjadriť. Washington už poslal Ukrajine vojenskú pomoc vo výške niekoľkých miliárd dolárov.

07:57 Estónsko pošle Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc

Estónsko plánuje poslať Ukrajine ďalšiu výzbroj vrátane mínometov a protitankových zbraní. V noci na piatok to oznámila estónska vláda, uviedla agentúra DPA. Táto pobaltská krajina tiež plánuje podporiť britskú iniciatívu, ktorá zahŕňa výcvik ukrajinských vojakov a v spolupráci s Nemeckom darovanie druhej poľnej nemocnice Ukrajine, uviedlo vo vyhlásení estónske ministerstvo obrany.

Estónsko uviedlo, že Ukrajine od začiatku ruskej invázie, ktorá začala 24. februára, už dodalo vojenskú pomoc v hodnote 250 miliónov eur. Jej súčasťou sú okrem iného protitankové míny americkej výroby či protitankové strely Javelin. Tallinn tiež po súhlase nemeckej vlády daroval Ukrajine niekoľko húfnic pochádzajúcich ešte z Nemeckej demokratickej republiky.

01:27 Reuters: Pri ruskej leteckej základni na Kryme prišlo k výbuchom

Najmenej štyri explózie boli vo štvrtok zaznamenané v blízkosti dôležitej ruskej leteckej základne na Krymskom polostrove. Pre agentúru Reuters to uviedli tri zdroje. Tamojší proruskí predstavitelia tvrdia, že výbuchy nespôsobili nijaké škody.

Tri nemenované zdroje nachádzajúce sa na Kryme uviedli, že k výbuchom prišlo v blízkosti základne Beľbek ležiacej severne od prístavu Sevastopoľ.  

Sevastopoľský gubernátor Michail Razvožajev uviedol, že podľa doposiaľ dostupných informácií zostrelili ruské protilietadlové jednotky ukrajinský dron. „Neboli spôsobené nijaké škody, nikto neutrpel zranenia,“ uviedol Razvožajev na Telegrame.

Ukrajinské médiá tiež zverejnili video, na ktorom je možné vidieť, ako je zrejme raketa vystrelená na nočnú oblohu a následne je počuť najmenej štyri výbuchy. Reuters však upozornil, že dôveryhodnosť nahrávky nedokázal nezávisle overiť.

ŠTVRTOK

21:54 Estónsky minister zahraničných vecí obhajoval vízové opatrenia voči Rusom

Estónsky minister zahraničných vecí Urmas Reinsalu vo štvrtok obhajoval rozhodnutie svojej krajiny o sprísnení pravidiel na vstup do krajiny pre ruských turistov. TASR správu prevzala z agentúry AP. Turisti z Ruska sa podľa ministra vyhýbajú morálnej zodpovednosti postaviť sa režimu ruského prezidenta a jeho „genocídnej vojne“ na Ukrajine.

Estónsko prestalo vydávať Rusom turistické víza už krátko po začatí ruskej invázie na Ukrajinu a od štvrtka neuznáva ani predtým vydané povolenia, pripomína AP. Táto pobaltská krajina má s Ruskom 300 kilometrovú spoločnú hranicu. „Naším zámerom je dať znamenie všetkým našim európskym partnerom, všetkým našim partnerom v západnej komunite, aby sme zavreli naše hranice pred ruskými občanmi – okrem humanitárnych prípadov,“ povedal Reinsalu pre AP. „Ruskí občania v Európe nie sú vítaní. Ich krajina sa dopúšťa genocídnej vojny voči nevinným ľuďom,“ dodal.

21:31 Po požiari v sklade munície pri ukrajinskej hranici evakuovali dve ruské dediny

Obyvateľov dvoch ruských dedín pri ukrajinskej hranice vo štvrtok evakuovali po tom, ako v neďalekom sklade munície vypukol požiar. Zranenia podľa agentúry Reuters neboli hlásené. Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov vo vyhlásení uviedol, že pohotovostné služby vyšetrujú príčinu požiaru neďaleko obcí Timonovo a Soloti, asi 15 kilometrov od hranice s Ukrajinou. Bližšie podrobnosti neuviedol.

20:15 Zelenskyj nepripúšťa mier s Ruskom, kým jeho vojaci neopustia Ukrajinu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vylúčil uzavretie mieru s Ruskom, pokiaľ Moskva nestiahne svojich vojakov z Ukrajiny. Zelenskyj bol „veľmi prekvapený“, keď od tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana počul, že Rusko je pripravené na nejakú formu mieru. „Najskôr musia opustiť naše územie a potom uvidíme,“ povedal ukrajinský prezident na spoločnej tlačovej konferencii s Erdoganom a generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom.

19:40 Rusko povedalo zamestnancom Záporožskej elektrárne, aby zajtra do práce neprišli

Rusko vo štvrtok oznámilo zamestnancom ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá je teraz príčinou silnejúceho napätia, aby v piatok do zariadenia neprišli. Ukrajinská tajná služba to potvrdila americkej televízii NBC News a správu priniesol aj portál britskej stanice Sky News.

Kyjev obvinil Moskvu, že na piatok plánuje „provokáciu“ v tejto jadrovej elektrárni pri meste Enerhodar.
Rusko sa už skôr vyhrážalo, že elektráreň odstaví a z prípravy provokácie obvinilo Ukrajinu. Kyjev ju údajne chce načasovať počas návštevy generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa na Ukrajine.

19:20 Erdogan varoval pred hrozbou „nového Černobyľa“

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok jasne podporil Ukrajinu a varoval pred nebezpečenstvom „ďalšieho Černobyľa“ v Ruskom obsadenej Záporožskej jadrovej elektrárni. Témou rokovania bola tiež výmena väzňov medzi Ukrajinou a Ruskom, doplnil Erdogan s tým, že o tejto záležitosti bude neskôr hovoriť s Putinom. Turecký prezident podpísal tiež dohodu s Ukrajinou o pomoci pri obnove zničenej infraštruktúry vrátane ciest a mostov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vpravo) a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan (vľavo). Foto: TASR/AP

19:05 OSN pred zimou plánuje zvýšiť vývoz obilia z Ukrajiny

OSN plánuje pred príchodom zimy zvýšiť vývoz obilia z Ukrajiny, povedal vo štvrtok generálny tajomník OSN António Guterres po rokovania s prezidentmi Ukrajiny a Turecka. Vyjadril tiež znepokojenie nad bojmi v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne a povedal, že musí byť demilitarizovaná.

„Musíme to povedať tak, ako to je – akékoľvek prípadné poškodenie Záporožskej elektrárne je samovražda,“ povedal.

17:20 Ministri obrany Česka a Poľska hovorili o pomoci Ukrajine aj o ochrane Slovenska

Česká ministerka obrany Jana Černochová sa vo štvrtok vo Varšave stretla s poľským kolegom Mariuszom Blaszczakom. Černochová uviedla, že o pár dní sa spolu s Blaszczakom stretnú so slovenským ministrom obrany Jaroslavom Naďom. „Na budúci týždeň sa stretneme na Slovensku, kde budeme so slovenským ministrom Naďom podpisovať dohodu o spolupráci pri ochrane vzdušného priestoru Slovenskej republiky,“ povedala česká ministerka. Podľa Černochovej to ukazuje, že Poľsko a Česko sú blízkymi partnermi.

Hlavnou témou rokovaní ministrov obrany vo Varšave bola situácia na Ukrajine a obranná spolupráca Česka a Poľska. Černochová sa Poliakom poďakovala za pomoc pri distribúcii vojenského materiálu na Ukrajinu. Ocenila tiež ich pomoc pri zvládaní utečeneckej krízy.

„Vieme, že ak sa teraz nebudeme snažiť ako demokratické krajiny zastaviť Putina, tak jeho agresia pôjde ďalej. Na prvom mieste to môžu byť pobaltské krajiny, môže to byť Poľsko, Česko, Slovensko,“ povedala Černochová s tým, že takému scenáru chcú predísť.

Poľsko je podľa ministerky obrany pre Česko vzorom v modernizácii armády. Blaszczak uviedol, že výdavky na obranu sú investíciami do bezpečnosti nielen Česka či Poľska, ale celej Európskej únie.

15:30 Rusko rozmiestnilo v Kaliningrade stíhačky vyzbrojené hypersonickými raketami

Rusko rozmiestnilo v Kaliningradskej enkláve na pobreží Baltského mora tri bojové stíhačky vyzbrojené hypersonickými strelami, oznámilo vo štvrtok ruské ministerstvo obrany. Informovala o tom televízia CNN s odvolaním sa na agentúru RIA Novosti.

„Tri stoje MiG-31 s hypersonickými strelami Kinžal boli nasadené v Kaliningradskej oblasti v rámci dodatočných opatrení zameraných na strategické odstrašovanie,“ uviedol ruský rezort. Ministerstvo obrany už predtým uviedlo, že rakety Kinžal nie je možné zaregistrovať alebo zničiť žiadnymi prostriedkami vzdušnej a protiraketovej obrany nepriateľa, cituje CNN ruskú agentúru.

Rakety Kinžal použilo Rusko prvýkrát v polovici marca. Západní vojenskí experti však spochybnili ich dôležitosť. Podľa britského ministra obrany sú totiž rakety Kinžal v skutočnosti len verziou balistických rakiet Iskander, ktoré ruská armáda na Ukrajine používa opakovane.

14:41 Fínsky vzdušný priestor pravdepodobne narušili dve ruské stíhačky

Fínsky vzdušný priestor vo štvrtok pravdepodobne narušili dve ruské stíhačky. Informovalo o tom fínske ministerstvo obrany a správu priniesla agentúra AFP. „Dve ruské stíhačky MiG-31 sú podozrivé z toho, že nad Fínskym zálivom pri meste Porvoo narušili fínsky vzdušný priestor,“ uviedlo ministerstvo obrany vo vyhlásení.

Hovorca ministerstva dodal, že stíhačky narušili vzdušný priestor o 09.40 h miestneho času (08.40 h SELČ), pričom v oblasti sa zdržali približne dve minúty. Fínske vojenské letectvo následne spustilo „operačnú misiu“, ktorej cieľom bolo identifikovať lietadlá. Predbežné vyšetrovanie incidentu začala aj fínska pohraničná stráž.

https://standard.sk/238786/rusi-rozmiestnili-v-kaliningrade-stihacky-vyzbrojene-hypersonickymi-raketami-kindzal/

12:53 Putin obnovil Stalinovo ocenenie pre Matky-hrdinky s aspoň desiatimi deťmi

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok v snahe zmierniť demografickú krízu v Rusku podpísal dekrét, ktorým sa obnovuje ocenenie zo sovietskej éry „Matka hrdinka“ pre ženy s viac ako 10 deťmi. Ako referuje spravodajský web, tento titul zaviedol diktátor Josif Stalin po druhej svetovej vojne, keď sa sovietska populácia prepadla o desiatky miliónov obyvateľov. Zanikol spolu s rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991. Takýmto matkám vyplatia milión rubľov (asi 16 500 eur), keď desiate dieťa dovŕši prvý rok života. Podmienkou je to, aby bolo nažive všetkých desať.

Podľa ruského štatistického úradu Rosstat sa populácia od januára do mája 2022 znížila v priemere o rekordných 86-tisíc občanov mesačne. Okrem toho Rusko utrpelo veľké straty medzi vojakmi na Ukrajine, no skutočný počet obetí nebol zverejnený. V snahe zmierniť populačnú krízu v Rusku sa Kremeľ zameral aj na presadzovanie „tradičných“ hodnôt.

Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

12:32 Rusko varuje, že bude musieť zastaviť prevádzku Záporožskej jadrovej elektrárne

Rusko vo štvrtok varovalo, že ak ukrajinská armáda bude pokračovať v ostreľovaní Záporožskej jadrovej elektrárne, bude nútené zastaviť jej prevádzku. Kyjev popiera ostreľovanie elektrárne a tvrdí, že to robí Rusko, ktoré elektráreň od marca okupuje. Informuje o tom weby britského denníka Guardian. Podľa veliteľa ruských jednotiek radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Igora Kirillova boli pri ukrajinských útokoch poškodené záložné systémy jadrovej elektrárne. V prípade havárie by rádioaktívny materiál zasiahol viacero európskych krajín vrátane Poľska či Nemecka, varoval.

Ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj medzitým vyhlásil, že Ukrajina sa musí „pripraviť na všetky možné scenáre“. Ukrajinské záchranné zložky preto vo štvrtok nacvičovali zásah v prípade havárie jadrovej elektrárne. „Nikto nepredpokladal, že ruské jednotky budú z tankov páliť na jadrové reaktory. Je to neuveriteľné,“ povedal ukrajinský minister. Dodal, že kým elektráreň ovládajú Rusi, sú tu „veľké riziká“. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ešte v marci obvinil Rusko, že úmyselným ostreľovaním jadrových zariadení v tejto elektrárni s pomocou termovízie sa snaží spôsobiť katastrofu európskych rozmerov.

Ruskí vojaci hliadkujú na ceste, ktorá vedie k Záporožskej jadrovej elektrárni. Foto: TASR/AP

12:01 Ruská ekonomika by mala klesnúť tento rok miernejšie, než sa pôvodne čakalo

Ruská ekonomika by mala tento rok zaznamenať miernejší pokles, než sa pôvodne predpokladalo. Miernejším než pôvodne predpokladaným tempom by mali klesnúť aj reálne disponibilné príjmy a, naopak, inflácia by mala dosiahnuť nižšiu úroveň v porovnaní s pôvodnými očakávaniami. Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá zverejnila novú prognózu ruského ministerstva hospodárstva. Najnovšie odhady naznačujú, že ekonomika zatiaľ zvláda západné sankcie lepšie, než sa čakalo.

Ruské hospodárstvo skĺzlo do recesie po tom, ako vývoj hospodárstva ovplyvnili sankcie západných štátov po februárovom útoku Ruska voči Ukrajine. Ukazuje sa však, že pokles ekonomiky je po šiestich mesiacoch sankcií voči Rusku miernejší, než ministerstvo hospodárstva predpokladalo v polovici mája. Táto situácia mení aj vyhliadky na celý rok. Ruské ministerstvo hospodárstva najnovšie odhaduje, že za rok 2022 klesne hrubý domáci produkt (HDP) o 4,2 percenta a reálne disponibilné príjmy o 2,8 percenta.

11:10 Rusko verbuje do armády aj väzňov, údajne im zastaví trestné konanie

Rusko verbuje do radov svojej armády aj väzňov a podozrivých, ktorým na výmenu sľubuje zastavenie trestného konania. Agentúra DPA sa odvoláva na vyjadrenia ľudskoprávnych aktivistov. O tejto praktike ruskej armády informovala ruská aktivistka Oľga Romanovová, ktorá žije v Berlíne a špecializuje sa najmä na práva odsúdených. Vo svojom príspevku na Facebooku uverejnila niekoľko príkladov z ústavov na výkon väzby v okolí Moskvy.

Moskva sa v súvislosti s armádou z veľkej časti spolieha práve na dobrovoľníkov, keďže všeobecná branná povinnosť na doplnenie radov jednotiek bojujúcich na Ukrajine ešte nebola zavedená. Množstvo pouličných inzerátov o tom, že ruská armáda hľadá posily, by totiž mohlo naznačovať, že Rusko má na fronte nedostatok vojakov, píše DPA. Vlastné prápory začali vytvárať aj jednotlivé ruské mestá a regióny. DPA pripomína, že v ruskom justičnom systéme sa súdne konanie spravidla končí usvedčením obžalovaného. Väzni a podozriví preto majú len dve možnosti – ísť za mreže alebo ísť bojovať do vojny.

Verbovanie väzňov do armády potvrdil aj Vladimir Osečkin, ktorý založil portál Gulagu.net na boj proti násiliu v ruských väzniciach a aktuálne žije v exile vo Francúzsku. Podobné praktiky sa podľa neho používajú aj vo väzenských ústavoch v Petrohrade, Riazani, Tveri a Briansku. Podľa agentúry DPA Rusko väzňom sľubuje mesačný plat 100-tisíc rubľov (približne 1 630 eur), ďalšie bonusy, finančné príspevky pre ich príbuzných v prípade ich úmrtia, a amnestiu.

10:14 Rusko sa snaží naverbovať žoldnierov zo Strednej Ázie a núti do boja Čečencov

Rusko vedie náborovú kampaň zameranú na občanov Uzbekistanu, Tadžikistanu a Kirgizska. Ako referuje web nv.ua, tvrdí to ukrajinská vojenská rozviedka. Hlavné spravodajské riaditeľstvo ministerstva obrany (GUR) taktiež uviedlo, že v Čečensku narastá nespokojnosť, pretože miestni obyvatelia sú pod hrozbou vykonštruovaného trestného stíhania a mučenia nútení pripojiť sa k ruským vojskám na Ukrajine.

„Prax unášania mužov na doplnenie dobrovoľných vojenských jednotiek bojujúcich na Ukrajine na príkaz Moskvy vyvoláva vlny nespokojnosti medzi obyvateľmi Čečenska. Občania republiky sú pobúrení skutočnosťou, že Kadyrov posiela moslimov, aby sa zúčastnili a zomreli v ´cudzej´ vojne medzi dvoma kresťanskými národmi – Rusmi a Ukrajincami. Takáto politika Kadyrova je vnímaná ako zrada moslimov,“ uviedlo GUR.

Ramzan Kadyrov
Ramzan Kadyrov (na obrazovke). Foto: TASR/AP

10:56 Odborníci z MAAE sú podľa Kulebu pripravení navštíviť Záporožskú jadrovú elektráreň

Odborníci z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) sú pripravení navštíviť Záporožskú jadrovú elektráreň na východnej Ukrajine, ktorú okupujú Rusi. Po telefonáte so šéfom agentúry to na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedol ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba. Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi je podľa neho „pripravený viesť“ delegáciu agentúry do elektrárne. „Zdôraznil som naliehavosť misie riešiť hrozby jadrovej bezpečnosti spôsobené nepriateľskými akciami Ruska,“ cituje šéfa ukrajinskej diplomacie spravodajský web CNN.

10:37 Veľké štáty EÚ nesľúbili Ukrajine v júli žiadnu vojenskú pomoc

Vojenská pomoc Ukrajine zo strany veľkých európskych krajín od apríla klesá. Šesť najväčších štátov v Európe – Británia, Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko a Poľsko – za mesiac júl vôbec po prvýkrát od začiatku ruskej invázie vo februári neposkytlo Ukrajine žiadne nové bilaterálne vojenské záväzky. Informuje o tom článok v magazíne Politico, ktorý čerpal údaje z Kielskeho inštitútu pre svetovú ekonomiku.

Ako upozorňuje Politico, vojenská pomoc klesá práve v čase, keď Kyjev ohlasuje plány na veľkú protiofenzívu. Táto skutočnosť potvrdzuje aj opakované sťažnosti ukrajinských predstaviteľov, že európske krajiny vo vojenskej pomoci zaostávajú za Spojenými štátmi.

Západné krajiny sa na darcovskej konferencii v Kodani minulý týždeň dohodli na ďalších dodávkach vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 1,5 miliardy eur. Vedúci tímu kielskeho inštitútu skúmajúceho podporu Ukrajine Christoph Trebesch však upozornil, že táto suma je oveľa skromnejšia v porovnaní s podporou sľúbenou na predchádzajúcich konferenciách. Podľa Trebescha je uvedená suma nízka aj v porovnaní s európskym plánom obnovy po koronavírusovej pandémii, v ktorom je zhruba 800 miliárd eur.

10:25 Ruské jednotky v záporožskej elektrárni nemajú ťažké zbrane. uvádza Moskva

Ruské jednotky v Záporožskej atómovej elektrárni na juhu Ukrajiny nemajú ťažké zbrane. Vo štvrtok to vyhlásilo ruské ministerstvo obrany, ktoré zároveň obvinilo Kyjev, že plánuje „provokáciu“. „Ruské jednotky nemajú ťažké zbrane ani v areáli elektrárne, ani priľahlých oblastiach. Prítomní sú tam iba vojaci,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení, ktoré prevzala agentúra AFP.

Rusko ďalej obvinilo Kyjev, že počas blížiacej sa návštevy generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa na Ukrajine plánuje provokáciu, ktorá by údajne Moskvu vykreslila ako pôvodcu „človekom spôsobenej katastrofy v elektrárni“. Ministerstvo obrany tiež dodalo, že Ukrajina v okolí záporožskej elektrárne rozmiestňuje svoje jednotky a v piatok ju plánuje ostreľovať z blízkeho mesta Nikopol, pričom uviedlo, že „zodpovednosť za ostreľovanie bude pripísaná ruskej armáde“.

08:43 Rusko očakáva v tomto roku rast príjmov z exportu energií o takmer 40 percent

Vyšší export ropy a rastúce ceny plynu by mali zvýšiť tohtoročné príjmy Ruska z vývozu energií na viac než 337 miliárd dolárov, čo predstavuje rast o takmer 40 percent. Agentúra Reuters zverejnila dokument ruského ministerstva hospodárstva.    

Ministerstvo predpokladá, že v tomto roku zaznamená Rusko príjmy z exportu energií na úrovni 337,5 miliardy dolárov (332,05 miliardy eur). V porovnaní s rokom 2021 to znamená zvýšenie príjmov o 38 percent. Ak sa prognóza ministerstva potvrdí, bude to pre ruskú ekonomiku nemalý prínos v situácii, keď štát dopláca na sankcie Západu a pre vládu prezidenta Vladimira Putina možnosť uvoľniť v čase vojny na Ukrajine ďalšie peniaze na armádu, prípadne na zvýšenie platov a dôchodkov.

https://standard.sk/238328/dva-signaly-s-rusmi-jeden-ponuka-nadej-druhy-hazarduje-s-principom-kolektivnej-viny/

08:30 Rusko sa snaží označiť výbuchy na Kryme za teroristické útoky

Ruskí vojenskí velitelia sú pravdepodobne vo „vysokej pohotovosti“ po nedávnych útokoch na okupovanom ukrajinskom polostrove Krym, čo môže vyvolať preskupenie ruských síl v oblasti. V najnovšej správe o tom informuje americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Inštitút uvádza, že ruská propaganda sa údajne snaží falošne označiť nedávne útoky na ruské vojenské zariadenia na Kryme ako „teroristické útoky“, aby odvrátila pozornosť od vojnových zločinov, ktorých sa ruská armáda dopustila v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine.

Dym stúpa po výbuchu muničného skladu ruskej armády v blízkosti obce Majske na Krymskom polostrove. Foto: TASR/AP

08:05 Zelenskyj opätovne vyzval Moskvu na stiahnutie vojakov zo Záporožskej elektrárne

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opätovne vyzval Moskvu, aby Ruskom okupovanú Záporožskú atómovú elektráreň okamžite vrátila Ukrajine. V noci na štvrtok to uviedol na sociálnej sieti Telegram. Správu priniesla agentúra DPA. „Ruská armáda sa musí stiahnuť z areálu atómovej elektrárne a všetkých priľahlých oblastí, rovnako odtiaľ musí odstrániť aj svoje vojenské vybavenie,“ napísal Zelenskyj. Dodal, že sa tak musí stať „bezpodmienečne a čo najskôr“.

Najvyšší ukrajinský predstaviteľ tiež oznámil, že Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), ukrajinskí diplomati i vedci pracujú na tom, aby záporožskú elektráreň mohla navštíviť skupina expertov z MAAE. „Iba totálna transparentnosť a kontrolovaná situácia v Záporožskej atómovej elektrárni zaručí Ukrajine, medzinárodnému spoločenstvu a organizácii MAAE postupný návrat k normálnej jadrovej bezpečnosti,“ dodal Zelenskyj.

Záporožskú atómová elektráreň. Foto: TASR/AP

07:01 Raketové útoky na Charkov zabili najmenej 12 civilistov

Ruské útoky na východoukrajinské mesto Charkov si vo štvrtok nadránom vyžiadali najmenej päť obetí z radov civilistov. V meste zároveň vypuklo niekoľko požiarov. „Okupanti opäť spustili raketové útoky na Charkov. V dôsledku toho dochádza k niekoľkým požiarom. V teréne pracujú všetky špecializované služby,“ povedal podľa webu Ukrajinska pravda šéf štátnej administratívy Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov. Prvý raketový útok podľa neho nastal nadránom o 4:32 miestneho času a neskôr boli ešte minimálne ďalšie štyri.

Niekoľko hodín predtým zasiahli ruské sily ubytovňu v Charkove, kde v niekoľkých vchodoch bývali ľudia so sluchovým postihnutím. Celkovo v objekte bývalo viac ako 30 ľudí, medzi nimi aj dôchodcovia a deti. Podľa štátnej pohotovostnej služby zahynulo sedem ľudí a 13 sa zranilo.

06:20 Estónsko sprísnilo pravidlá vstupu pre ruských občanov

Vo štvrtok vstúpili do platnosti sprísnené obmedzenia Estónska pre ruských občanov, ktorí chcú vstúpiť do tejto pobaltskej krajiny, informovala agentúra DPA. Vláda v Tallinne začiatkom tohto týždňa oznámila, že prestane vydávať estónske víza ruským občanom a zakáže vstup Rusom, ktorí majú estónske turistické, obchodné, športové alebo kultúrne víza.

Ruskí štátni príslušníci s vízami vydanými jednou z iných schengenských krajín alebo tí, ktorí sa už nachádzajú v schengenskom priestore, však do Estónska budú môcť vstúpiť. Schengenský priestor zahŕňa väčšinu krajín Európskej únie a uľahčuje voľný pohyb v rámci tohto bloku. Estónsko bude aj naďalej vydávať víza v určitých prípadoch, napríklad pre ruských diplomatov a ich rodiny, ako aj pre Rusov, ktorí budú chcieť navštíviť svojho blízkeho príbuzného s estónskym občianstvom alebo osobu s dlhodobým pobytom v Estónsku.

https://standard.sk/238257/zelenskyj-priznal-ze-o-moznej-invazii-zamerne-mlcal-nechcel-vyvolat-paniku/

03:44 Austrália zrušila súhlas na výstavbu novej budovy ruského veľvyslanectva

Austrálske úrady zastavili výstavbu novej budovy ruského veľvyslanectva v metropole Canberra a požiadali, aby bola do 20 dní vyprázdnená. Informovala o tom v stredu spravodajská stanica Sky News. Moskva dostala súhlas na stavbu v roku 2011, ale výstavbu potom celé roky postihovali odklady a meškania.

Samospráva hlavného mesta Austrálie oznámila, že Rusko nedodržalo trojročný posledný termín na dohotovenie stavby, a preto bola zmluva o nájme ukončená. Samospráva Canberry odmietla špekulácie, že rozhodnutie urobila v súvislosti s ruskou okupačnou vojnou na Ukrajine. Ruské veľvyslanectvo reagovalo vyhlásením, že sa poradí s právnikmi, ako sa môže brániť proti tomuto „neslýchanému a mimoriadne nežiaducemu kroku“ zo strany Austrálie.

02:32 Ukrajina: Podoľak opäť vyzval na zničenie Krymského mosta

Hlavný poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v stredu znova vyzval na zničenie mosta spájajúceho Moskvou okupovaný Krymský polostrov s Ruskom. TASR správu prevzala od denníka The Guardian.

Podoľak na sociálnej sieti Twitter uviedol, že Ukrajina nikdy nevydala povolenie na výstavbu Krymského mosta, a ide preto o nelegálnu stavbu. „Škodí životnému prostrediu na polostrove, a preto ho treba demontovať. Nie je dôležité ako – či dobrovoľne alebo nie,“ uviedol poradca ukrajinského prezidenta.

Krymský most bol postavený po ruskej anexii Krymu v roku 2014. Most vedie ponad Kerčský prieliv a spája Krym s ruskou pevninou. Počas uplynulej noci bol most uzatvorený po tom, ako na Kryme došlo k niekoľkým útokom na ruské vojenské základne a infraštruktúru. Uzatvorenie mosta tiež súviselo s obavami, že by na neho mohli byť zacielené ďalšie útoky.

Krymský most. Foto: TASR/AP

STREDA

21:35 Zelenskyj obyvateľom okupovaných častí Ukrajiny: Nepribližujte sa k vojenským objektom ruskej armády

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Ukrajincov žijúcich na Krymskom polostrove a v ďalších oblastiach krajiny, aby sa vyhýbali ruským vojenských základniam. Jeho prosba nasledovala po tom, čo Krym okupovaný Ruskom zažil za posledný týždeň tri takéto útoky. „Nepribližujte sa k vojenským objektom ruskej armády,“ varoval Zelenskyj v utorok večer vo svojom videopríhovore. Dodal, že kvôli „fušerstvu“ môžu tiež vybuchnúť.

„Každý deň a každú noc sa dozvedáme správy o výbuchoch na území dočasne obsadenom okupantmi. Teraz žiadam všetkých našich ľudí na Kryme, v ďalších oblastiach na juhu krajiny, v okupovaných oblastiach Donbasu, v Charkovskej oblasti, aby ste boli veľmi opatrní. Prosím, nepribližujte sa k vojenským objektom ruskej armády a k všetkým tým miestam, kde skladujú muníciu a zbrane, kde majú svoje veliteľstvá,“ upozorňoval Zelenskyj.

„Čím menej príležitostí páchať zlo a zabíjať Ukrajincov budú okupanti mať, tým skôr budeme schopní ukončiť túto vojnu oslobodením nášho územia. A kolóna áut opúšťajúcich v týchto dňoch Krym cez most do Ruska dokazuje, že absolútna väčšina občanov teroristického štátu už chápe, alebo aspoň cíti, že Krym nie je miesto pre nich,“ dodal Zelenskyj. Rusko pripisuje explózie na Kryme „sabotérom“ a predtým v stredu oznámilo, že zadržalo šesť členov islamistickej teroristickej bunky.

Ukrajina sa neprihlásila k zodpovednosti za útoky na Kryme, ale hlavný poradca prezidenta Zelenského Mychajlo Podoľak o týchto útokoch pre Guardian v utorok povedal: „Krym okupovaný Rusmi znamená, že budú vybuchovať sklady zbraní a že votrelcom a zlodejom hrozí vysoké riziko smrti.“

18:33 Stoltenberg: Inšpekcia v Záporožskej elektrárni musí byť naliehavo povolená

Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE) musí byť „naliehavo“ povolené vykonať inšpekciu v Záporožskej jadrovej elektrárni na juhu Ukrajiny, ktorú obsadili ruské jednotky. Vyhlásil to v stredu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Informuje o tom agentúra AFP. Obsadenie Záporožskej jadrovej elektrárne ruskou armádou „predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť a zaistenie tohto zariadenia a zvyšuje riziko jadrovej nehody alebo incidentu,“ uviedol šéf NATO pre novinárov.

„Je naliehavé povoliť inšpekciu Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu a zaistiť stiahnutie všetkých ruských jednotiek,“ pokračoval Stoltenberg. Podľa šéfa NATO situácia v elektrárni „ohrozuje populáciu Ukrajiny, susedných štátov a medzinárodné spoločenstvo“.

18:01 Protiofenzíva sa podľa Kyjeva sa môže začať onedlho

Ukrajinská spravodajská služba naznačuje, že dlho očakávaná protiofenzíva Kyjeva s cieľom opäť získať územia, ktoré obsadilo Rusko, by sa mohla začať onedlho. „V najbližšej budúcnosti nastanú akútne udalosti na celom fronte,“ povedal v stredu hovorca obranného spravodajstva ukrajinského ministerstva obrany Andrij Jusov. Informuje o tom portál cnn.com.

„Nejde o viazanie sa na nejaké dátumy, avšak musíme brať do úvahy faktor Dňa nezávislosti Ukrajiny,“ dodal Jusov s odkazom na 24. august. „Hlavné riaditeľstvo spravodajskej služby dlhodobo hovorí, že august a september budú mimoriadne dôležitým obdobím pre ďalší vývoj udalostí na celom fronte,“ konštatoval.

Ukrajinskí predstavitelia už niekoľko týždňov ohlasujú protiofenzívu Ukrajiny s cieľom opäť získať okupované územia, predovšetkým na juhu. Doteraz však svoje kroky obmedzili na údery proti ruským zásobovacím trasám, leteckým základniam a skladom munície pri veľmi malých ziskoch na fronte.

17:20 Ukrajina očakáva najväčší konvoj lodí od obnovenia exportu obilia

Ukrajina očakáva, že do prístavu Čornomorsk dorazí v stredu päť lodí, na ktoré naložia až 70-tisíc ton poľnohospodárskych produktov. Pôjde o najväčší konvoj lodí od uzatvorenia dohody o exporte obilia z Ukrajiny, ktorú sprostredkovala Organizácia Spojených národov (OSN), informuje agentúra Reuters.

Ukrajinský úrad pre správu morských prístav (AMPU) uviedol, že náklad bude zahŕňať pšenicu, kukuricu a slnečnicový olej. Podľa AMPU ukrajinské prístavy od vytvorenia námorného humanitárneho koridoru už opustilo 24 lodí naložených potravinami. Vývoz ukrajinského obilia zastavila ruská vojenská invázia. Obnovila ho začiatkom augusta dohoda sprostredkovaná OSN a Tureckom.

16:23 Ruská Čiernomorská flotila má nového veliteľa, tvrdia ruské médiá

Na čelo ruskej Čiernomorskej flotily, ktorá je rozmiestnená na anektovanom polostrove Krym, dosadili nového veliteľa. Informovala o tom v stredu agentúra Reuters s odvolaním sa na ruskú agentúru RIA Novosti, pre ktorú to uviedol nemenovaný zdroj.

Doterajšieho veliteľa ruskej Čiernomorskej flotily Igora Osipova mal podľa nemenového zdroja nahradiť Viktor Sokolov. Údajne už bol predstavený členom vojenskej rady v prístave Sevastopoľ. Ak by sa informácie ruskej agentúry potvrdili, išlo by o najvýznamnejšie prepustenie príslušníka ruskej armády od vpádu na Ukrajinu, píše Reuters. K možnej výmene v ruskom velení prišlo v čase, keď na Kryme dochádza k výbuchom vo vojenských objektoch. Kyjev je zatiaľ zdržanlivý v reakciách na otázky, či za týmito útokmi stoja ukrajinské ozbrojené sily. Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Andrij Jermak však v utorok naznačil, že je to tak.

15:43 Krymský most je legitímny vojenský cieľ, povedal Zelenského poradca

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak vyhlásil, že Krymský most by mal byť považovaný za legitímny vojenský cieľ. Uviedol to v rozhovore pre britský Guardian. „Je to nelegálna stavba a hlavná brána pre zásobovanie ruskej armády na Kryme. Takéto objekty treba zlikvidovať,“ vyhlásil Podoľak, podľa ktorého sa v „najbližších dvoch-troch mesiacoch“ dajú očakávať nové incidenty podobné utorňajším výbuchom na Kryme, ku ktorým sa Ukrajinci neprihlásili.

„Samozrejme, súhlasím s ruským ministerstvom obrany, ktoré predpovedá viac takýchto incidentov v najbližších dvoch až troch mesiacoch. Myslím si, že by sme mohli vidieť viac takýchto incidentov,“ podotkol. Podoľak poznamenal, že Ukrajina potrebuje ďalšie delostrelecké a raketové systémy. Povedal tiež, že ukrajinská protiofenzíva je úplne iná ako ruská. „Zdá sa, že Rusko každého naučilo, že protiofenzíva si vyžaduje obrovské množstvo ľudských zdrojov a musí sa pohybovať len jedným smerom. My nepoužívame taktiku zo 60. a 70. rokov minulého storočia,“ skonštatoval Podoľak.

15:28 Na ruskej základni na okupovanom Kryme stále horia požiare a vybuchuje munícia

Požiare na ruskej základni neďaleko meste Džankoj na severe Krymského polostrova aj v stredu stále horeli a vybuchovala munícia. Prešlo pritom už viac než 24 hodín od ukrajinského útoku na túto základňu, uviedol portál britskej stanice Sky News. V chaotickej situácii po útoku zo základne a okolia evakuovali približne 3-tisíc ľudí. Krym bol až donedávna bezpečným územím, z ktorého Rusko útočilo proti Ukrajine a mnoho Rusov tu tiež trávilo letné dovolenky. Toto ukrajinské územie Moskva anektovala v roku 2014.

Súčasný líder Krymu Sergej Aksionov oznámil, že stále pátrajú po páchateľoch, do boja s plameňmi bol v stredu nasadený vrtuľník a munícia stále exploduje. Utorkový útok spôsobila „sabotáž“, tvrdí Rusko. Útok na základňu okupantov podnikli ukrajinské špeciálne sily operujúce priamo na území Krymu.

15:23 Fíni zredukujú počet prijatých žiadostí ruských občanov o víza

S účinnosťou od prvého septembra bude Fínsko denne prijímať len 500 žiadostí od ruských občanov na vydanie víz. Cieľom tohto kroku je potrestať Moskvu pre jej rozhodnutie pokračovať vo vojne na Ukrajine. Fínska vláda už skôr zredukovala počet žiadostí ruských občanov o víza na tisíc denne. Keďže však koniec bojov nie je na dohľad, Helsinki sa opäť rozhodli konať. Informuje o tom portál cnn.com.

Generálny riaditeľ oddelenia konzulárnych služieb na fínskom ministerstve zahraničných vecí Jussi Tanner uviedol, že v rámci 500 žiadostí o udelenie víz pre ruských občanov Fínsko denne udelí len sto turistických víz. Odhaduje, že krajina ruským občanom denne vydá celkovo zhruba 425 víz.

https://standard.sk/237847/strastiplna-put-prvej-lode-s-ukrajinskym-obilim-nevylozila-tovar-zmizla-z-radarov-teraz-vraj-kotvi-v-syrii/

14:50 Ak Rusko úplne zastaví dodávky, Nemecku vydržia zásoby plynu na 2,5 mesiaca

Nemecko varovalo, že ak Rusko úplne zastaví dodávky, zásoby plynu mu budú aj v prípade naplnenia zásobníkov stačiť na necelé tri mesiace, informuje agentúra Bloomberg. Aj v prípade, ak Nemecko do novembra naplní svoje zásobníky tak, ako si predsavzalo, teda na 95 percent, krajine to bude stačiť len približne na 2,5 mesiaca, povedal pre Bloomberg šéf Spolkového úradu pre reguláciu sieťových odvetví (BNetzA) Klaus Müller.

„Pokiaľ ide o plnenie zásobníkov, sme o niečo rýchlejší, než sme bývali, ale to neznamená, že si môžeme vydýchnuť,“ uviedol Müller. „Nemôžem garantovať, že všetky zásobníky v Nemecku budú v novembri naplnené na 95 percent, dokonca ani v prípade priaznivej situácie v oblasti ponuky a dopytu. V najlepšom prípade by takéto tri kvartály znamenali splnenie tohto cieľa.“ Zásobníky v Nemecku sú aktuálne naplnené na 77 percent. Zdá sa však, že energetická kríza sa ešte predĺži, preto sa Berlín pripravuje na šetrenie a na prídelový systém počas zimy.

14:39 Ruský vojak Ivanov vraj samopalom zničil 12 systémov HIMARS, Reznikov sa na tom pobavil

Ukrajina neprišla o žiadny z vysokovýkonných delostreleckých raketových systémov HIMARS, ktoré jej dodali Spojené štáty. V rozhovore pre Hlas Ameriky to povedal ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov, upozornil na to web Ukrajinska pravda.

Ten narážal na nedávne správy o hrdinskom čine ruského vojaka Ivanova, ktorý údajne len pomocou kalašnikova sám dokázal zničiť 12 takýchto amerických systémov, ktoré používa ukrajinská armáda. „Absolútne zodpovedne môžem povedať, že sme neprišli ani o jeden HIMARS. Preto, keď si v ruských médiách či médiách či sociálnych sieťach prečítate, že vojak Ivanov nabúral nákladné auto, v ktorom s kalašnikovom zničil 12 systémov HIMARS, môžete sa jednoducho smiať a povedať si, že to je systém ich propagandy. Je to však hlúpe,“ skonštatoval Reznikov.

Oleksij Reznikov. Foto: TASR/AP

13:59 Ukrajinské MZV upozornilo na manipulácie ruskej redakcie Deutsche Welle

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo nemeckú verejnoprávnu rozhlasovú a televíznu spoločnosť Deutsche Welle, aby venovala pozornosť manipuláciám zo strany jej ruskej redakcie. Referuje o tom web Ukrajinska pravda. „Momentálne nám nie je jasné, prečo sa ruská služba nemeckého vysielateľa zahráva s ruskou propagandou, manipuluje s citátmi a mení koncepciu príčin a dôsledkov ruskej agresie proti Ukrajine,“ uviedol v komentári hovorca ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko.

Rezort diplomacie uviedol viacero príkladov z materiálov ruskej redakcie Deutsche Welle, ktoré obsahovali citáty ako „uznať Ukrajinu za teroristický štát“, „jedna chyba ukrajinských obrancov môže vyvolať jadrovú katastrofu v Záporožskej jadrovej elektrárni“ či „zákaz vstupu Rusov na Západ nezabráni Putinovi vo víťazstve“.

13:25 V centre Melitopoľa pri stanovišti ruských okupantov nastal výbuch

V centre okupovaného juhoukrajinského mesta Melitopoľ, odkiaľ vedie jediné pozemné spojenie na polostrov Krym, nastal v stredu silný výbuch. Legitímny starosta Melitopoľa Ivan Fedorov, ktorý sa z bezpečnostných dôvodov nenachádza v meste, na Telegrame uviedol, že explózia nastala v blízkosti jedného z veliteľských stanovíšť ruských okupantov. O výbuchu zatiaľ nie sú známe žiadne ďalšie podrobnosti.

Na neďalekom Kryme nastalo v utorok viacero explózií. Najprv vybuchol muničný sklad v dedine Majske v oblasti mesta Džankoj a neskôr sa výbuchy ozývali i z vojenskej leteckej základne v dedine Hvardijske neďaleko Simferopoľa. Podľa vyjadrení Rusmi dosadených predstaviteľov museli evakuovať približne tritisíc ľudí.

13:12 Čínski vojaci pôjdu do Ruska na spoločné cvičenia

Čínski vojaci sa zúčastnia v Rusku na spoločných cvičeniach s ruskými ozbrojenými silami a armádami ďalších krajín vrátane Indie, Bieloruska a Tadžikistanu. Oznámilo to v stredu čínske ministerstvo obrany, informuje agentúra Reuters. Účasť Číny na spoločných vojenských cvičeniach je podľa ministerstva súčasťou bilaterálnej dohody s Ruskom a „nesúvisí so súčasnou medzinárodnou a regionálnou situáciou“. Na podobných manévroch vedených Ruskom sa Čína zúčastnila aj v uplynulých rokoch.

„Cieľom (spoločných cvičení) je prehĺbenie praktickej a priateľskej spolupráce zúčastnených krajín, zvýšenie úrovne strategickej spolupráce a posilnenie schopnosti reagovať na rôzne bezpečnostné hrozby,“ uviedlo vo vyhlásení čínske ministerstvo obrany.

12:37 Rusi postupujú na celej frontovej línii, vypália 60-tisíc granátov denne

Vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj v stredu pripustil, že ruské vojská „pokračujú v postupe po celej frontovej línii“ v Donbase, avšak Ukrajinci majú podľa neho situáciu pod kontrolou. Informuje o tom TASR podľa správy americkej televízie CNN. Zalužnyj to vyhlásil po rozhovore s náčelníkom kanadského generálneho štábu Wayneom Donaldom Eyrem.

Podľa Zalužného Rusi uskutočňujú denne 700 až 800 delostreleckých útokov a celkovo pri tom vypália 40- až 60-tisíc delostreleckých granátov. Podľa CNN tieto počty korešpondujú s odhadmi západných analytikov. Počas júla bola intenzita ruského ostreľovania nižšia. „Nepriateľ sa sústreďuje predovšetkým na vytlačenie našich jednotiek z Doneckej oblasti. Najintenzívnejšia situácia je teraz na osi Avdijivka-Pisky-Marjinka,“ dodal šéf ukrajinskej armády. Uvedená línia je 25 kilometrov dlhá a nachádza sa niekoľko kilometrov západne od Donecka.

11:59 Rusko v Donbase útočilo delostrelectvom, v Odeskej oblasti bombardérmi

 Na frontovej línii v ukrajinskej Doneckej oblasti zahynuli pri ruských delostreleckých útokoch dvaja civilisti a siedmi utrpeli zrazenia. Ruská armáda podľa ukrajinských predstaviteľov útočila na niekoľko miest a obcí, informujú agentúra AP a televízia CNN.

Ruské strategické bombardéry Tu-22M3 v noci na stredu odpálili niekoľko protilodných rakiet dlhého doletu typu Ch-22 Burja na Odeskú oblasť. Zasiahli rekreačné zariadenie a niekoľko ďalších budov. Zranenia pri tom utrpeli najmenej štyri osoby, oznámil hovorca oblastnej samosprávy Oleh Bratčuk.

Dve ruské rakety v noci zasiahli aj budovu univerzity v meste Mykolajiv. K zraneniam však nedošlo. Ruské delostrelectvo útočilo v noci aj na Charkov a viaceré miesta v oblasti. Poškodilo údajne obytné budovy a civilnú infraštruktúru. Z oblasti nehlásili žiadne obete.

11:16 Od začiatku vojny na Ukrajine emigrovalo 20 500 ruských Židov

Rusko čelí masovej emigrácii veľkej časti židovskej populácie. Od začiatku vojny na Ukrajine z Ruska odišiel každý ôsmy príslušník tejto menšiny. Židovská agentúra, ktorá Židom po celom svete pomáha presťahovať sa do Izraela, uviedla, že od marca sa z Ruska odsťahovalo 20 500 Židov. Pred inváziou na Ukrajinu žilo v Rusku 165-tisíc Židov. Informuje o tom portál bbc.com.

„Cítil som, že musím urobiť niečo, aby som ukázal moje úplné dištancovanie sa a nesúhlas s inváziou na Ukrajinu, ale vystavil by som sa ohrozeniu, ak by som to urobil v Moskve,“ povedal Pinchas Goldschmidt, ktorý bol od roku 1993 hlavným moskovským rabínom. Dva týždne po vypuknutí vojny rabín Goldschmidt a jeho rodina odišli z Ruska. Najprv do Maďarska a neskôr do Izraela. Potom odstúpil zo svojej funkcie a vyslovil sa proti vojne.

„Dosť som rozmýšľala o tom, prečo nastal taký rýchly odchod, pretože nepozorujeme veľký rast antisemitizmu,“ uviedla Anna Shternshisová, profesorka jidišských štúdií na Torontskej univerzite, ktorá sa špecializuje na židovskú históriu v Rusku. „Ale chápem, že vždy, keď sa niečo stane v Rusku, nejaký sociálny otras, nejaká zmena, Židia sú vždy ohrození,“ dodala.

08:48 Ruský Gazprom očakáva rast cien plynu v Európe počas zimy o ďalších 60 percent

Ruský plynárenský koncern Gazprom varoval, že ceny plynu v Európe môžu v zime vzrásť o 60 percent na viac než 4-tisíc ameriských dolárov (3 948 eur) za tisíc kubických metrov. Ako dôvod uviedol pokračujúce sankcie západných štátov voči Rusku, v dôsledku ktorých klesá produkcia a vývoz plynu. Informovala o tom agentúra Reuters.

Plyn z Ruska, ktoré je najväčším dodávateľom suroviny do Európy, tečie tento rok v obmedzenom objeme. Po tom, ako Rusko zaútočilo koncom februára na Ukrajinu, západné štáty na Moskvu uvalili sankcie. Tie Gazprom uviedol ako dôvod obmedzenia dodávok cez kľúčový plynovod Severný prúd 1, ktorý dodáva surovinu po dne Baltického mora do Nemecka. To prispelo k výraznému rastu cien plynu. „Európske ceny plynu na spotovom trhu dosiahli 2 500 dolárov za tisíc kubíkov. Ak bude tento trend pokračovať, tak pri konzervatívnych odhadoch ceny prekročia túto zimu 4-tisíc dolárov,“ uviedol v utorok (16. 8.) Gazprom.    

Okrem sporu za turbíny pre Severný prúd 1, ktorý teraz funguje na 20 percent svojej kapacity, ceny ovplyvnil aj fakt, že Kyjev odstavil jednu z transportných trás ruského plynu do Európy. Od začiatku roka do 15. augusta klesol export plynu od Gazpromu medziročne o 36 percent na 79 miliárd kubíkov a produkcia plynu sa znížila o 13 percent na 275 miliárd kubíkov.    

03:15 Navaľnyj žiada rozsiahlejšie sankcie voči ruským oligarchom

Ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj v utorok žiadal systematické sankčné opatrenia voči ruským oligarchom podporujúcim ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho vojenskú operáciu na Ukrajine.

Kritik Kremľa Navaľnyj vo vyjadreniach na sociálnej sieti označil sankcie Západu prijaté voči Rusku za nedostatočné. Opatrenia USA, EÚ či Spojeného kráľovstva podľa neho zasiahli len 46 osôb zo zoznamu 200 najbohatších ľudí v Rusku, ktorý zverejnil magazín Forbes. „To mi nepripadá ako totálna vojna voči Putinovým oligarchom,“ uviedol.

Na sankčnom zozname EÚ podľa Navaľného ešte stále nie je šéf energetickej spoločnosti Gazprom Alexej Miller a ďalší oligarcha Roman Abramovič sa vyhýba americkým sankciám aj napriek tomu, že jeho spoločnosti dodávajú kov ruskému ministerstvu obrany.

„Žiadam všetkých voličov a zákonodarcov v EÚ, Spojenom kráľovstve, USA a Kanade, aby vytvárali nátlak na výkonnú zložku moci a prinútili ju prestať sa zapájať do demagógie a urýchlene prijať hromadné osobné sankcie voči Putinovým zlodejom,“ uviedol Navaľnyj, ktorého vyjadrenia sprostredkovala AFP. EÚ, USA a Británia by podľa neho mali zakázať vstup na svoje územie na 20 rokov každému, kto podporuje ruskú vojenskú ofenzívu na Ukrajine.

Navaľnyj si v súčasnosti odpykáva deväťročný trest v trestaneckej kolónii, ktorá sa nachádza blízko ruského mesta Vladimír. Líder ruskej opozície bol v marci tohto roka odsúdený na základe obvinení týkajúcich sa sprenevery, ktoré jeho spojenci označujú za politicky motivované.

UTOROK

21:25 Stránka Enerhoatomu sa stala terčom rozsiahleho kybernetického útoku

Ukrajinský štátny podnik Enerhoatom, ktorý prevádzkuje jadrové elektrárne v krajine, v utorok informoval o „bezprecedentnom kybernetickom útoku“ na svoju webovú stránku, informuje TASR na základe správy agentúry AFP. Enerhoatom vo vyhlásení spresnil, že fungovanie agentúry napriek rozsiahlemu kyberútoku nebolo prerušené.

„K najsilnejšiemu kybernetickému útoku proti webovej stránke Enerhoatomu od začiatku ruskej invázie došlo 16. augusta 2022,“ napísala jadrová agentúra na sociálnej sieti Twitter. Webová stránka úradu bola podľa Enerhoatomu „napadnutá z ruského územia“, cituje z vyjadrenia AFP.

20:33 Zelenského poradca Podoľak: Vojenskou stratégiou Ukrajiny je vytvoriť chaos

Hlavný poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v exkluzívnom interview pre britský denník Guardian povedal, že „v nasledujúcich dvoch či troch mesiacoch“ môže prísť k ďalším podobným útokom, aké podnikli neznámi útočníci v utorok na železničný uzol a leteckú základňu na Krymskom polostrove. Moskva anektovala ukrajinský Krymský polostrov v roku 2014.

Rusko uviedlo, že výbuchy v muničnom sklade neďaleko mesta Džankoj na severe Krymského polostrova spôsobil požiar.

Hoci sa Ukrajina neprihlásila k zodpovednosti za utorkové útoky, podľa poradcu prezidenta Volodymyra Zelenského je incident „pripomenutím“, že „Krym okupovaný Rusmi znamená ďalšie výbuchy skladov a vysoké riziko smrti pre votrelcov a zlodejov“. „Našou stratégiou je zničiť logistiku, zásobovacie trasy hlboko vo vnútrozemí Krymu, sklady munície a ďalšie objekty ich vojenskej infraštruktúry. Vytvára to chaos v ich vlastných ozbrojených silách,“ dodal Podoľak v rozhovore, ktorý portál denníka Guardian zverejnil v utorok.

19:35 Moskva varovala Veľkú Britániu, aby nerobila plánovaný prelet prieskumného lietadla

Ruské ministerstvo obrany v utorok varovalo Spojené kráľovstvo, aby nerobilo plánovaný prelet prieskumného lietadla nad ruským územím. Ruské vzdušné sily podľa neho dostali rozkazy, aby zabránili vniknutiu. Strohé vyjadrenie Moskvy prišlo v čase rastúceho napätia medzi Ruskom a Západom pre vojnu na Ukrajine.

Ministerstvo uviedlo, že Veľká Británia zaslala oznámenie o plánovanom lete prieskumného lietadla RC-135 po trase, ktorá čiastočne prechádza cez ruské územie. „Toto konanie vnímame ako úmyselnú provokáciu,“ konštatoval rezort a okrem iného uviedol, že „všetky možné dôsledky tejto zámernej provokácie budú ležať výlučne na britskej strane“. Termín a miesto plánovaného preletu ministerstvo neposkytlo. V pondelok ministerstvo obrany uviedlo, že vyslali stíhačku k britskému prieskumnému lietadlu RC-135, ktoré prekročilo hranicu pri myse Sviatoj Nos medzi Barentsovým a Bielym morom. Stíhačka MiG-31 podľa neho vytlačila lietadlo preč.

19:28 Cez Krymský most prúdi do Ruska rekordný počet vozidiel

Rekordný počet automobilov podľa ruských štátnych médií prekročil most spájajúci Moskvou okupovaný Krymský polostrov s Ruskom, čo naznačuje, že istý počet Rusov, ktorí sa do regiónu nasťahovali po ruskej anexii v roku 2014, odtiaľ teraz uteká. Správu publikovali britský denník Guardian a stanica Sky News. „Cez Krymský most prešlo 15. augusta 38 297 vozidiel, uvádza ruské štátne médium TASS s odvolaním sa na miestnu správu ciest. Toto je rekordný počet áut, ktoré cez most prešli za jediný deň. Som zvedavý, či bude dnes rekord prekonaný,“ napísal na sociálnej sieti Twitter poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko.

Sky News pripomína, že Krymský most cez Kerčský prieliv otvorili v roku 2018, teda štyri roky po tom, čo Rusko anektovalo Krym. Zjavný pohyb ľudí nastal po tom, čo sa zistilo, že v utorok ráno vybuchol sklad munície blízko krymského mesta Džankoj. Ruskom dosadená tamojšia samospráva medzitým uviedla, že v dôsledku poškodenia železničných tratí výbuchmi na Kryme bola pozastavená vlaková doprava.

19:16 Guterres navštívi Ukrajinu, v Ľvove sa stretne so Zelenským a Erdoganom

Generálny tajomník OSN António Guterres navštívi vo štvrtok a v piatok Ukrajinu. V meste Ľvov na západe krajiny sa stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a následne odcestuje do čiernomorského prístavu Odesa, oznámil v utorok hovorca OSN, informujú agentúry DPA a Reuters.

Plánované rozhovory so Zelenským budú zamerané na situáciu v Záporožskej jadrovej elektrárni či hľadanie politického riešenie vojny s Ruskom, vyplýva z vyjadrenia hovorcu svetovej organizácie Stéphana Dujarrica. V Odese Guterres navštívi samotný prístav, ktorý je jedným z troch v Odeskej oblasti, odkiaľ je opäť možná preprava ukrajinských obilnín na základe dohôd, ktoré koncom júla s Moskvou a Kyjevom uzavreli sprostredkovatelia z OSN a Turecka.

António Guterres a Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

Pred návratom do New Yorku šéf OSN navštívi ešte v sobotu turecký Istanbul a tamojšie Spoločné koordinačné centrum (JCC), ktoré vzniklo na základe zmienených dohôd. V centre pôsobia zástupcovia Ukrajiny, Ruska, Turecka a OSN, ktorí dohliadajú na vývoz ukrajinských obilnín a hnojív. Obnovenie ich dodávok má podľa OSN zmierniť zhoršujúcu sa potravinovú krízu vo svete.

18:18 Žytomyrskú oblasť zasiahol ruský raketový útok

Rusko podniklo raketový útok na Žytomyrskú oblasť na severe Ukrajiny, potvrdilo v utorok vedenie tamojšej vojenskej správy. Informovala o tom stanica BBC. „Varovanie. Na území Žytomyrského okresu boli potvrdené dve explózie v dôsledku raketového útoku,“ napísal na sociálnej sieti Telegram gubernátor Žytomyrskej oblasti Vitalij Bunečko.

Neskôr dodal, že strela bola odpálená z Bieloruska a incident si nevyžiadal obete. Bieloruská monitorovacia skupina Belaruski Hajun, ktorá sleduje pohyb ruských vojakov na území Bieloruska, podľa BBC poznamenala, že odpálenie rakety mohlo byť súčasťou cvičenia, ktoré bieloruskí a ruskí vojaci spoločne podnikajú v oblasti.

17:40 Za výbuchmi stožiarov vysokého napätia v Kursku sú podľa Rusov ukrajinskí sabotéri

Ukrajinskí „sabotéri“ opakovane vyhodili do vzduchu stožiare vysokého napätia vedúce od jadrovej elektrárne v Kurskej oblasti na juhu Ruska a narušili tak fungovanie tohto závodu, uviedla v utorok ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB). Správu publikovala agentúra Reuters.

FSB vo vyhlásení spresnila, že skupiny sabotérov sa zamerali na šesť stožiarov vysokého napätia, ktoré boli súčasťou prenosovej sústavy vedúcej od Kurskej jadrovej elektrárne, 4., 9. a 12. augusta. „V spolupráci s (Národnou gardou) boli prijaté opatrenia v záujme zlepšenia ochrany jadrových zariadení,“ dodala FSB. Agentúra Reuters pripomína, že tieto tvrdenia nebola schopná nezávisle overiť a ukrajinské ministerstvo obrany ich bezprostredne nekomentovalo.

Kursk sa nachádza zhruba 90 kilometrov od ukrajinských hraníc. Je to jedno z niekoľkých ruských miest, ktoré od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu 24. februára zasiahli explózie v skladoch paliva či munície. Ukrajina za tieto incidenty priamo neprevzala zodpovednosť, označila ich však za „karmu“.

17:27 Bezpečnostná služba identifikovala osem ruských vojakov, ktorí rabovali v Buči

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) identifikovala ďalších osem záškodníkov z ruskej armády, ktorí okradli ukrajinských civilistov v Buči neďaleko Kyjeva. Ukradnuté veci potom poslali svojim príbuzným z pošty v bieloruskom meste Mozyr. SBU o tom informovala na Telegrame.

Podľa rozviedky útočníci vykonali takzvané „čistenie“ osád v oblasti Kyjeva, keď rabovali majetok miestnych obyvateľov a drancovali opustené domy, aby to všetko neskôr poslali svojim príbuzným. Medzi ukradnutými „trofejami“ boli napríklad počítače a domáce spotrebiče, šperky, pomôcky, oblečenie či jedlo. „Balíky“ boli určené pre príjemcov v Altajskom a Chabarovskom kraji a na Sachaline. Ruským vojakom hrozí osem až dvanásť rokov za mrežami.

16:14 Bývalý šéf OSN Pan Ki-mun vyzval svet, aby si uctil obete v Buči

Bývalý generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v utorok vyzval svet, aby si uctil civilistov, ktorí prišli o život pri pokuse ruských pozemných síl napadnúť ukrajinské hlavné mesto a nakoniec sa z oblasti okolo Kyjeva stiahli. Bývalý juhokórejský diplomat Pan, ktorý pôsobil ako šéf OSN v rokoch 2007 – 2016, navštívil ukrajinské mesto Buča, kde koncom marca po stiahnutí ruských jednotiek našli stovky mŕtvych civilistov, informuje agentúra AP.

„Je ťažké vyjadriť svoje pocity. Je to strašné zverstvo. Je to zločin proti ľudskosti a (zodpovedné osoby) by sa mali zodpovedať,“ povedal Pan po návšteve Kostola sv. Ondreja. Úrady uviedli, že po stiahnutí ruských vojakov sa v masovom hrobe neďaleko kostola našlo 116 tiel.

Bývalý generálny tajomník Organizácie Spojených národov Pan Ki-mun (vľavo) a bývalý kolumbijský prezident Juan Manuel Santos v ukrajinskej Buči. Foto: TASR/AP

15:52 Kyjev vyjadril spokojnosť s výbuchmi na Kryme, ale nepriznal zodpovednosť

Ukrajina je „spokojná“ s výbuchmi na Kryme, ale nehlási sa k zodpovednosti za ne. Ako referuje spravodajský web BBC, povedal to hovorca velenia ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat. Ten poznamenal, že za útoky môže Rusko a dodal, že na vine je zlyhanie ruských síl pri „dodržiavaní protipožiarnych opatrení“.

Ruské ministerstvo obrany skôr uviedlo, že utorňajší výbuch na vojenskej základni vyvolal požiar a neskôr vyhlásilo, že to bola „sabotáž“.„Nepriateľ nedodržiava protipožiarne opatrenia, a preto má tie problémy, ale, samozrejme, sme spokojní s tým, že Džankoj (miesto na Kryme, pri ktorom nastali výbuchy, pozn.) bol jedným z miest, kde nepriateľ držal svoje helikoptéry a ďalšie vybavenie,“ povedal Ihnat.

15:07 Rusi kradli elektrinu zo Zaporožskej jadrovej elektrárne a posielali ju na Krym

Ukrajina tvrdí, že rozvodná stanica na Kryme, ktorá bola zasiahnutá pri utorňajšom výbuchu v muničnom sklade v dedine Majske, slúžila Rusom na krádež energie zo Zaporožskej jadrovej elektrárne. Referuje o tom spravodajský web CNN.

„Treba pochopiť, že kradli elektrinu zo Zaporožskej jadrovej elektrárne, aby ju mohli posielať na Krym cez Džankoj (v blízkosti sa nachádza dedina Majske, pozn.),“ povedal poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak. „Myslím si a verím, že toto je karmická odplata. Všetko, čo sa kradne, neprináša bohatstvo,“ dodal. CNN nemohla nezávisle overiť Podoľakovo tvrdenie, že elektrina zo Zaporožskej jadrovej elektrárne bola presmerovaná na Krym cez Džankoj.

Podoľak uviedol, že vysvetlenia Moskvy pre výbuchy v muničnom sklade v krymskej dedine Majske, ako i minulotýždňové explózie na leteckej základni pri Novofedorivke, naznačujú, že ruská armáda na niektoré miesta rozmiestňuje „nezaškolený“ personál.

15:42 Zelenskyj hovoril s Macronom o ruskom jadrovom terorizme

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril v utorok so svojím francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom o „ruskom jadrovom terorizme“ v Záporožskej jadrovej elektrárni na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. „Pokračuje dialóg s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Informoval som ho o situácii na fronte, ruskom jadrovom terorizme v Záporožskej jadrovej elektrárni,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter. Zároveň uviedol, že Macronovi poďakoval za „hmatateľnú obrannú pomoc“.

Prezidenti okrem toho v telefonáte hovorili o „makrofinančnej pomoci“ smerovanej Ukrajine a výzvach spojených s potravinovou bezpečnosťou. Zelenskyj na Twitteri okrem toho vyzval na sprísnenie sankcií uvaľovaných na Rusko.

https://twitter.com/ZelenskyyUa/status/1559516026152402945

15:10 Fínsko od septembra výrazne zníži počet turistických víz vydávaných Rusom

Fínsko od 1. septembra zníži počet turistických víz vydávaných ruským občanom na desať percent ich súčasného počtu, oznámil v utorok fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto. Fínsko je v súčasnosti jedinou krajinou EÚ, ktorá ešte nezaviedla obmedzenia pre vydávanie turistických víz pre ruských občanov, píše AFP. „Vydávanie turistických víz nebude úplne zastavené, no ich počet bude výrazne nižší,“ uviedol Haavisto pre novinárov.

Vídavanie víz pre turistov zo susedného Ruska bude obmedzené prostredníctvom skrátenia otváracích hodín pre predkladanie žiadostí o nich, keďže predkladanie takýchto žiadostí nie je možné obmedziť na základe štátnej príslušnosti žiadateľa. „To znamená, že iné typy víz – víza určené pre návštevu príbuzných, prácu či štúdium – budú vybavované prednostne,“ vysvetlil Haavisto. Zároveň dodal, že Fínsko v súčasnosti spracuje približne tisíc ruských žiadostí o vízum denne.

https://standard.sk/237453/fini-ktori-chodia-pre-extremne-drahe-paliva-tankovat-do-ruska-su-oznacovani-za-zradcov/

15:03 Ukrajinský veľvyslanec vo Vatikáne pozval pápeža Františka do Buče

Ukrajinský veľvyslanec vo Vatikáne Andrij Juraš pozval v utorok pápeža Františka do ukrajinského mesta Buča blízko Kyjeva, aby na vlastné oči videl dôkazy údajných vojnových zločinov, ktorých sa na Ukrajine malo dopustiť Rusko. Ako Juraš v rozhovore pre túto taliansku agentúru ANSA spresnil, o pápežskej návšteve na Ukrajine sa stále rokuje. Ukrajinskí predstavitelia by však od Františka očakávali, že bude „cestovať tam, kde ležia nevinné obete, zmasakrované ruskou armádou v Buči, len 15 kilometrov od Kyjeva, kde sa našlo približne 1 400 obetí“.

Ukrajinská strana podľa veľvyslanca istotne navrhne, aby pápež prišiel a videl tieto dôkazy, ktoré Moskva popiera s tým, že scény so zabitými civilistami boli zinscenované zo strany Kyjeva. Juraš dodal, že Kyjev by chcel, aby sa pápež František pomodlil pri hroboch nevinných obetí údajných ruských zločinov, uvádza ANSA.

14:08 Lotyšsko spustilo crowdfundingovú kampaň na nákup dronu pre Ukrajinu

Lotyšsko v utorok spustilo crowdfundingovú kampaň s cieľom vyzbierať päť miliónov eur, za ktoré by potom kúpila dron pre Ukrajinu. Podobný krok už v minulosti podnikla aj Litva. Ako informuje agentúra DPA, kampaň skupinového financovania zorganizovali jeden lotyšský hudobník a jeden ukrajinský novinár, ktorí dúfajú, že po nákupe dronu sa im ho s pomocou lotyšského ministerstva obrany podarí dopraviť na Ukrajinu.

Podobnú iniciatívu vyvinula v júni aj Litva, v rámci ktorej ktorej sa Litovčanom za tri dni podarilo vyzbierať približne 5,9 milióna eur na nákup dronu Bayraktar pre Ukrajinu. Výrobca, turecká firma Baykar, následne oznámila, že stroj Vilniusu poskytne zdarma. Peniaze zo zbierky tak boli použité na vyzbrojenie uvedeného dronu a na humanitárnu pomoc pre Ukrajinu.

13:30 Rusko oznámilo, že výbuchy v muničnom sklade na Kryme boli dôsledkom sabotáže

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že výbuchy, ku ktorým došlo v utorok ráno v muničnom sklade na Kryme anektovanom Moskvou, boli spôsobené „sabotážou“. Agentúra AFP citovala z vyhlásenia ministerstva obrany, v ktorom sa píše: „Ráno 16. augusta bol v dôsledku sabotáže poškodený vojenský sklad pri meste Džankoj.“ Ministerstvo dodalo, že k vážnym zraneniam pri incidente nedošlo.

Ruská služba britskej stanice BBC s odvolaním sa na ruské ministerstvo doplnila, že v dôsledku výbuchov boli poškodené aj viaceré civilné objekty: elektrické vedenie, rozvodňa, železničná trať a niekoľko budov slúžiacich na bývanie.

https://standard.sk/237867/ukrajinska-reperka-na-budapestianskom-szigete-roztrhala-fotku-putina-s-orbanom/

13:25 Česko a Poľsko majú chrániť vzdušný priestor SR od septembra

Česko a Poľsko majú prevziať ochranu vzdušného priestoru Slovenskej republiky od septembra. Podpis príslušných dokumentov, spoločnej politickej deklarácie a technických dohôd plánuje rezort obrany 27. augusta na leteckých dňoch SIAF v Kuchyni. Uviedla to hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková. „Poľské stíhačky budú prioritne štartovať zo základne nachádzajúcej sa na poľskom území. České stíhačky budú rovnako zabezpečovať úlohy ochrany vzdušného priestoru SR zo základne nachádzajúcej sa na území Českej republiky a po splnení úlohy sa budú vracať na svoje domovské základne,“ načrtla hovorkyňa. Ako doplnila, v prípade potreby budú môcť poľské alebo české prúdové lietadlá pristáť na záložných vojenských letiskách.

Ochrana vzdušného priestoru SR nebude medzi Českom a Poľskom vopred teritoriálne rozdelená, ale bude prebiehať súčasne. „Podľa konkrétnej situácie by vzlietli buď české lietadlá alebo poľské v zmysle stanovených postupov NATO (NATINAMDS),“ vysvetlila Kovaľ Kakaščíková.

Česko a Poľsko majú chrániť slovenské nebo do dodania nových stíhacích lietadiel F-16, ktoré nahradia súčasné stíhačky MiG-29. Tie uzemnia koncom augusta, ako avizoval minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Pravdepodobne posledné vystúpenie slovenských MiG-29 pred uzemnením by sa malo tiež konať na augustových leteckých dňoch SIAF.  

13:16 Na Kryme sa ozývajú ďalšie výbuchy, tentoraz z vojenskej základne pri Simferopoli

Na ukrajinskom polostrove Krym okupovanom Ruskom bolo počuť nové explózie. Referuje o tom web Ukrajinska pravda s odvolaním sa na ruský Kommersant a bulharského investigatívneho novinára Christa Grozeva na Twitteri.

Podľa miestnych obyvateľov sa z vojenskej leteckej základne v dedine Hvardijske neďaleko Simferopoľa valia oblaky čierneho dymu. Na území vojenského objektu bolo podľa občanov počuť už skôr niekoľko výbuchov. Orgány činné v trestom konaní údajne preverujú verziu útoku malého bezpilotného lietadla na tamojší muničný sklad. Grozev, ktorý patrí do medzinárodnej investigatívnej skupiny Bellingcat, uviedol, že na leteckej základni bolo 12 lietadiel Su-24 a 12 lietadiel Su-25. Letisko bolo súčasťou ruského námorníctva.

https://twitter.com/christogrozev/status/1559483340268371970

12:54 Na východe Ukrajiny prišla o život mladá ruská novinárka

Na východe Ukrajiny prišla o život aktivistka úradmi nezaregistrovanej strany Iné Rusko a novinárka pracujúca pre prokremeľské médiá Zemfira Sulejmanovová. V utorok o tom informovala ruská služba britskej stanice BBC, podľa ktorej Sulejmanovová zahynula pri výbuchu nastraženej míny. Strana Iné Rusko spresnila, že Sulejmanovová pricestovala do mesta Doneck začiatkom augusta ako dobrovoľníčka a vojenská novinárka.

O smrti tejto novinárky, narodenej v roku 1997, informovali aj úrady samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DĽR), ktoré však neuviedli jej meno. V DĽR špecifikovali, že šlo o novinárku prokremeľskej televízie RT, tá to však neskôr poprela. Úrady DĽR spresnili, že novinárka prišla o život pri výbuchu protipechotnej trhavotrieštivej míny PFM-1, známej pre svoj tvar aj ako motýlia mína. Mladá žena pri výbuchu utrpela zranenia nezlučiteľné so životom.

11:52 Výbuchy na Kryme poškodili železničnú trať

Výbuch v muničnom sklade, ktorý sa odohral v utorok ráno v obci Majske neďaleko mesta Džankoj na severe Ruskom anektovaného Krymského polostrova, spôsobil poškodenie železničnej trate. Podľa britského denníka Guardian o tom informoval Ruskom odsadený šéf krymskej administratívy Sergej Axionov. Ten spresnil, že vlaky z Krasnodarského kraja, ktorý leží na juhu Ruska, budú jazdiť len po dedinu Vladyslavivka pri meste Feodosija. Cestujúci do ďalších staníc budú môcť pokračovať v ceste autobusmi, ktoré ich prepravia na najbližšiu možnú autobusovú stanicu. Ruské ministerstvo obrany o incidente v Majskom hovorí ako o požiari v dočasnom muničnom sklade v areáli vojenského útvaru a následných detonáciách.

Ukrajinské vedenie utorkové udalosti na Kryme nekomentovalo. AFP vo svojom spravodajstve pripomenula, že Ukrajina sa neprihlásila k zodpovednosti ani za jeden z útokov na Kryme, ale jej predstavitelia viackrát pripustili, že by do nich mohli byť zapletené prokyjevské sily. Ruská redakcia britskej stanice BBC informovala, že na videách zverejnených na sociálnych sieťach vidno silný výbuch a stĺp sivého dymu, ako aj následné výbuchy menšej sily. Tie hlasné bolo počuť na veľkú vzdialenosť, uviedli očití svedkovia.

Okrem toho exilová bieloruská televízia NEXTA-TV a tiež viaceré ruské médiá priniesli informácie, že v utorok okolo 06.00 h miestneho času vypukol požiar aj v transformátorovej rozvodni v meste Džankoj. Ruské úrady zatiaľ k tomuto incidentu neposkytli žiadne ďalšie podrobnosti. K prerušeniu dodávok elektrickej energie údajne nedošlo.

10:28 Ukrajina nepotvrdila ani nevyvrátila zodpovednosť za výbuchy na Kryme

Ukrajina oficiálne nepotvrdila ani nevyvrátila zodpovednosť za výbuchy, ku ktorým došlo v utorok ráno na Krymskom polostrove anektovanom Ruskom. Vo svojom online spravodajstve o tom informoval britský denník Guardian. Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak však dnes po výbuchoch v statuse zverejnenom na aplikácii Twitter napísal, že okupácia Krymu Rusmi má za následok aj výbuchy skladov a vysoké riziko smrti pre „votrelcov a zlodejov“.

Požiar, ktorý v utorok ráno vypukol v dočasnom muničnom sklade v blízkosti obce Majske v okrese Džankoj na Krymskom polostrove, a následnú detonáciu munície medzičasom potvrdilo aj ruské ministerstvo obrany. Ministerstvo tiež uviedlo, že pri incidente nebol nikto vážne zranený a že príčiny požiaru sa vyšetrujú.

Ruskom dosadený šéf krymskej administratívy Sergej Axionov, ktorý sa dostavil na miesto výbuchov, však informoval o dvoch zranených civilistoch. Dodal, že ich životy nie sú ohrozené. Podľa ruských tlačových agentúr odvolávajúcich sa na miestne úrady bolo z oblasti z preventívnych dôvodov evakuovaných asi 2-tisíc ľudí.

10:17 Šojgu: Rusko nemá potrebu použiť na Ukrajine jadrové zbrane

Rusko nemá potrebu použiť v rámci takzvanej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine jadrové zbrane. Na bezpečnostnej konferencii v Moskve to v utorok vyhlásil ruský minister obrany Sergej Šojgu. Správu o tom priniesla agentúra Reuters. Šojgu vo svojom príspevku taktiež tvrdil, že operácie ukrajinskej armády brániacej sa ruskej invázii plánujú Spojené štáty a Británia. Kritizoval aj zvyšovanie vojenskej prítomnosti NATO v krajinách strednej a východnej Európy.

V súvislosti s rozhovormi o predĺžení novej dohody START o obmedzení počtu strategických zbraní medzi Ruskom a USA, ktorej platnosť vyprší v roku 2026, Šojgu uviedol, že ide o „obojsmernú cestu“ a súčasná situácia ohľadne tejto zmluvy „nie je jednoduchá“.

10:00 Putin: Spojené štáty sa snažia predĺžiť konflikt na Ukrajine a podnecovať chaos vo svete

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok obvinil Washington zo snáh predlžovať konflikt na Ukrajine a roznecovať napätie aj v iných častiach sveta, napríklad nedávnou návštevou predsedníčky Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiovej na Taiwane. Informuje o tom agentúra AFP.

„Situácia na Ukrajine ukazuje, že Spojené štáty sa pokúšajú predĺžiť tento konflikt. A presne takto isto sa snažia zvyšovať potenciál konfliktov v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike,“ povedal Putin na bezpečnostnej konferencii v Moskve. Návšteva Pelosiovej na Taiwane, ktorý Čína považuje za súčasť svojho územia, podľa Putina nebola iba „cestou jednej nezodpovednej političky, ale súčasťou zámernej stratégie Spojených štátov na destabilizáciu a vytváranie chaosu v tejto oblasti a vo svete“.

Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

09:34 Z Ukrajiny do Afriky vyplávala prvá loď s obilím prenajatá Spojenými národmi

Loď MV Brave Commander naložená obilím vyplávala v utorok z ukrajinského čiernomorského prístavu Pivdennyj a smeruje k pobrežiu Džibuti, odkiaľ bude náklad prepravený do Etiópie. Loď preváža 23-tisíc ton pšenice. Ako vo svojej správe informovala agentúra AFP, ide o prvú loď prenajatú Svetovým potravinovým programom OSN (WFP), ktorá opustila Ukrajinu od začiatku ruskej invázie z februára tohto roku.

Ukrajinská vláda vyjadrila nádej, že čoskoro dôjde k dvom alebo trom podobným dodávkam. „Určite plánujeme, že z ukrajinských prístavov vyplávajú ďalšie lode, aby pomohli ľuďom na celom svete,“ povedala cez víkend, keď sa loď nakladala, zástupkyňa riaditeľa WFP na Ukrajine Marianne Wardová. Dodala, že MV Brave Commander by mala byť len prvou z mnohých humanitárnych lodí, ktoré opustia prístavy na Ukrajine. V súvislosti s loďou MV Brave Commander sa objavili protichodné správy o termíne jej vyplávania smerom do Afriky – podľa webovej stránky Marine Traffic loď v pondelok ešte stále kotvila v prístave Pivdennyj pri meste Južne.

09:00 Z Krymu hlásia ďalšie explózie a požiar v muničnom sklade

Na severe Ruskom anektovaného Krymského polostrova došlo v utorok ráno k výbuchu a požiaru v sklade s muníciou, informoval vo svojom on-line spravodajstve britský denník Guardian. Podľa ďalších správ miestnych médií ide o sklad ruskej armády v katastri obce Majske neďaleko mesta Džankoj na severe polostrova.

Ruské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení neskôr podľa agentúry AFP oznámilo, že vo vojenskom sklade zbraní pri obci Majske v okrese Džankoj v utorok okolo 06.15 h miestneho času vypukol požiar, ktorý následne spôsobil explóziu skladovanej munície. Ruská štátna agentúra TASS podľa Guardianu uviedla, že  Ruskom vymenovaný šéf administrácie Krymu Sergej Axionov sa presunul do Majského, odkiaľ medzičasom hlásia najmenej dvoch zranených. Okolie miesta výbuchov úrady uzavreli a začali evakuovať miestnych obyvateľov.

Spravodajský web Kryminform píše, že na Kryme sa v utorok ráno odohrali dva incidenty – okrem výbuchov v muničnom sklade v obci Majske hlásia z Krymu aj požiar v elektrickej rozvodni v meste Džankoj, ktoré sa nachádza asi 25 kilometrov od Majského.

07:56 Zelenskyj: Katastrofa v Záporožskej elektrárni by ohrozila celú Európu

Jadrová katastrofa v Ruskom okupovanej Záporožskej atómovej elektrárni na juhu Ukrajiny by ohrozila celú Európu. V noci na utorok to v rámci svojho pravidelného videopríhovoru vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Správu publikovala agentúra AFP. „Akýkoľvek incident súvisiaci s radiáciou v Záporožskej atómovej elektrárni môže zasiahnuť krajiny Európskej únie, Turecko, Gruzínsko a aj vzdialenejšie štáty. Závisí to len od rýchlosti a smeru vetra,“ uviedol Zelenskyj. Dodal, že ak Rusko spôsobí jadrovú katastrofu, jej následky pocítia aj tí, „ktorí až doteraz mlčali“.

Ukrajinský prezident vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby nepodľahlo „jadrovému vydieraniu“, a zároveň požiadal o prijatie nových prísnejších sankcií proti Rusku. „Všetky ruské jednotky sa musia zo Záporožskej elektrárne a priľahlých oblastí okamžite stiahnuť,“ dodal Zelenskyj.

Záporožskú jadrovú elektráreň, ktorá je najväčšia svojho druhu v Európe, obsadili počas invázie ruské jednotky. Zariadenie sa počas uplynulých dní stalo terčom ostreľovania, z ktorého sa navzájom obviňujú Kyjev s Moskvou. Generálny tajomník OSN António Guterres v súvislosti so situáciou varoval pred jadrovou katastrofou a vyzval na demilitarizáciu danej oblasti.

06:01 Fínsko presadzuje zákaz vstupu ruských turistov do EÚ, Nemecko je proti

Fínsko na pondelkovom samite s ďalšími severskými krajinami a Nemeckom v nórskom Osle presadzovalo zákaz vstupu ruských turistov do Európskej únie. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.

„Ruskí občania nezačali vojnu, ale zároveň si musíme uvedomiť, že ju podporujú,“ povedala fínska premiérka Sanna Marinová a zopakovala tak výzvu, ktorú pred niekoľkými dňami vyslovilo v tejto súvislosti aj pobaltské Estónsko.

„Podľa mňa nie je správne, že ruskí občania môžu vstúpiť do EÚ a schengenského priestoru ako turisti a prezerať si pamiatky, zatiaľ čo Rusko zabíja ľudí na Ukrajine,“ dodala.

Fínsko, ktoré hraničí s Ruskom a po invázii Moskvy na Ukrajinu vstupuje do Severoatlantickej aliancie, už zvažuje možnosti jednostranného obmedzenia turistických víz pre ruských občanov.

https://standard.sk/237479/spojene-staty-su-na-pokraji-vojny-s-ruskom-a-cinou-obava-sa-kissinger/

02:40 Ukrajina od začiatku vojny zneškodnila vyše 180 000 výbušných zariadení

Viac než 180-tisíc výbušných zariadení objavili a zneškodnili ukrajinské odmínovacie jednotky od začiatku ruskej vojenskej invázie koncom februára, oznámila v pondelok vláda v Kyjeve. TASR správu prevzala zo stanice CNN.

Námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhenij Jenin pre ukrajinskú televíziu spresnil, že „jedna pätina územia Ukrajiny bola kontaminovaná granátmi, mínami a leteckými bombami, ktoré nevybuchli“.

„Od začiatku vojny naše služby objavili a zneškodnili viac než 180-tisíc výbušných zariadení. Preskúmaných bolo už viac než 68-tisíc hektárov,“ spresnil Jenin. Technici podľa neho preskúmajú za týždeň približne 500 hektárov plochy.

„V Kyjevskej oblasti ešte stále zneškodňujú 100 výbušných predmetov denne,“ podotkol podľa CNN námestník ukrajinského ministra vnútra.

PONDELOK

20:26 Scholz: Pri zákaze vydávania víz do EÚ musíme myslieť na ruských disidentov

Nemecký kancelár Olaf Scholz v pondelok uviedol, že na európskej úrovni existuje priestor pre debatu o zákaze vydávania turistických víz do EÚ pre ruských občanov, no je dôležité pri tom neohroziť oponentov Kremľa utekajúcich z Ruska.

„Je dôležité, aby sme rozumeli, že z Ruska uteká veľa ľudí, ktorí nesúhlasia s ruským režimom,“ uviedol Scholz po stretnutí s lídrami piatich severských krajín v nórskom Osle.

„Všetky rozhodnutia, ktoré prijímame, by nemali skomplikovať odchod z krajiny, útek pred vedením a diktatúrou v Rusku,“ dodal nemecký kancelár. 

19:21 Moskva chce v záporožskej elektrárni namiesto demilitarizácie prímerie

Moskvou dosadení predstavitelia odmietli v pondelok výzvy na stiahnutie ruských jednotiek zo Záporožskej jadrovej elektrárne na juhu Ukrajiny a namiesto neho navrhli pre túto vojnou zmietanú oblasť prímerie.

„Vedenie Organizácie Spojených národov a šéf diplomacie EÚ by nemali rozprávať o demilitarizácii, ale o zavedení prímeria,“ uviedol predstaviteľ ruskej okupačnej samosprávy Vladimir Rogov pre ruskú štátnu tlačovú agentúru RIA Novosti.

18:48 Ukrajinský parlament opäť predĺžil platnosť stanného práva a mobilizácie

Ukrajinský parlament predĺžil v pondelok stanné právo a mobilizáciu, ktoré v krajine začali platiť po začiatku ruskej vojenskej invázie 24. februára, o ďalších 90 dní, oznámil predseda parlamentu Ruslan Štefančuk.

Stanné právo a všeobecná mobilizácia vrátane dočasného zákazu vycestovania pre mužov vo veku 18 až 60 tak budú v krajine platiť do 21. novembra. Ide pritom už o druhé predĺženie tohto stavu od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy, ktorá trvá už takmer pol roka.

Prostredníctvom platnosti stanného práva majú ozbrojené sily rozšírené právomoci, obmedzujú sa však občianske slobody, ako napríklad právo na demonštrácie.

Ukrajinský parlament. Foto: Verkhovna Rada

17:39 Zranení vojaci z Ukrajiny sa budú liečiť v českých kúpeľoch

Prví dvaja ukrajinskí vojaci, ktorí utrpeli zranenia vo vojne s Ruskom, pricestujú v pondelok do Česka a budú sa liečiť v kúpeľoch Darkov na severovýchode krajiny. Informuje o tom spravodajkyňa TASR v Prahe s odvolaním na server iDNES.cz.

Česká sanitka s vojakmi vo veku 20 a 51 rokov vycestovala v pondelok z poľsko-ukrajinských hraníc a smerovala do kúpeľov v meste Karviná. Mladší z vojakov má amputovanú časť ruky nad lakťom a roztrieštený členok, starší prišiel o dva prsty na nohách. Stav obidvoch z nich je už stabilizovaný.

„Ide o prvých ukrajinských vojakov zranených v posledných mesiacoch, ktorých privážame na svoje náklady do Česka na rehabilitáciu,“ uviedol zakladateľ Nadačného fondu REGI Base Hynek Čech.

16:40 Rusko umožní misii MAAE návštevu Záporožskej jadrovej elektrárne

Rusko urobí všetko, čo bude potrebné, aby umožnilo špecialistom z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) navštíviť Záporožskú jadrovú elektráreň na Ukrajine, uviedla v pondelok hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. „V úzkej spolupráci s agentúrou a jej vedením urobíme všetko potrebné pre to, aby odborníci z MAAE boli na mieste a poskytli pravdivé zhodnotenie deštruktívnych akcií z ukrajinskej strany,“ dodala vo vyhlásení, ktoré publikovala agentúra Reuters.

Záporožskú jadrovú elektráreň, ktorá je najväčšia svojho druhu v Európe, obsadili počas invázie ruské jednotky, pripomína Reuters. Zariadenie sa počas uplynulých dní stalo terčom ostreľovania, z ktorého sa navzájom obviňujú Kyjev s Moskvou.

15:15 Starosta Kyjeva upozorňuje, že mesto možno čaká chladná zima

Ukrajinské hlavné mesto by mohlo čeliť studenej zime pre nedostatok plynu. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko uviedol, že nechce obyvateľov ubezpečovať, že „všetko bude v poriadku“. Podľa jeho slov je v krajine „drsná realita“. Kličko konštatoval, že plyn pre obyvateľov hlavného mesta bude k dispozícii a jeho cena sa nezvýši, ale Kyjivčania musia byť pripravení na „rôzne scenáre“. Informuje o tom britský web Guardian.

„Nevylučujeme, že môžu nastať teroristické činy, útoky na zásobníky plynu. Aj takýto scenár berieme do úvahy. Zabezpečili sme generátory, palivo pre generátory. V prvom rade pôjdu do nemocníc, materských škôl a škôl. Budeme robiť všetko možné aj nemožné, čo závisí od nás, aby sme udržali v domoch teplo,“ dodal starosta Kyjiva. Kličko zároveň vyzval obyvateľov mesta, aby si pripravili teplé deky a oblečenie na doma a aby rátali s tým, že teploty budú nižšie ako zvyčajne, a to zhruba 18 až 19 stupňov.

15:08 Rusko je pripravené poskytnúť zbrane svojim spojencom

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok oznámil, že Moskva si cení väzby s krajinami v Latinskej Amerike, Ázii a Afrike a je pripravená ponúknuť svojim spojencom moderné zbrane, informuje agentúra Reuters. „Sme pripravení ponúknuť našim spojencom najmodernejšie druhy zbraní, od malých strelných zbraní po obrnené vozidlá a delostrelectvo, bojové lietadlá a bezpilotné lietadlá,“ povedal Putin na otvorení medzinárodného vojensko-technického fóra „Armáda 2022“ neďaleko Moskvy. Takmer všetky z týchto zbraní boli podľa ruského prezidenta použité v bojových operáciách viac než raz.

Rusko na konci februára začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu, kde Moskva opakovane čelí prekážkam a utrpela straty, píše Reuters. Vojenskí analytici zo západných krajín podľa tejto agentúry tvrdia, že slabý výkon ruských vojakov a zbraní môže znížiť atraktivitu ruského exportu do krajín ako India, ktoré sa v minulosti spoliehali na ruské technológie.

13:50 Ruské bombardovanie Charkova zranilo piatich ľudí

Ruské bombardovanie mesta Charkov na severovýchode Ukrajiny v pondelok ráno zranilo piatich ľudí, pričom dvaja z nich sú vo vážnom stave. Oznámil to na komunikačnej platforme Telegram šéf štátnej administratívy Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov. „Podľa informácii Regionálneho centra núdzovej zdravotníckej pomoci sú štyria ľudia hospitalizovaní, pričom dvaja z nich sú vo vážnom stave. Jedného človeka ošetrili na mieste. Zdravotnícke a záchranárske tímy pokračujú v práci na miestach úderov,“ uviedol.

13:40 Po zničení tretieho kľúčového mosta Rusi na juhu Ukrajiny ustupujú na ľavý breh rieky Dneper

Ruské sily ustupujú v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny na ľavý breh rieky Dneper po tom, ako ukrajinské útoky zničili tretí kľúčový most v regióne. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinských predstaviteľov. „Sledujeme, ako velenie ruských síl využíva zvyšky cestnej infraštruktúry na evakuáciu na ľavý breh Dnepra, aby sa cítili bezpečne,“ povedala médiám hovorkyňa južného veliteľstva ukrajinskej armády Natalia Humeňuková.

Zničenie troch mostov znemožnilo pohyb ťažkej vojenskej techniky a dodávky munície Rusom na pravom brehu rieky. „Je to extrémne komplikované, až nemožné,“ dodala Humeňuková. Napriek tomu ruské sily v nedeľu večer ostreľovali viaceré ukrajinské regióny, predovšetkým Charkovskú, Sumskú, Mykolajivskú, Zaporožskú a Dnepropetrovskú oblasť, čo si vyžiadalo niekoľko ľudských životov a viacero zranených z radov civilistov.

13:20 Raketomety HIMARS údajne zasiahli základňu vagnerovcov v Popasnej

Raketomety HIMARS, ktoré vďaka dodávkam zo Spojených štátov teraz používa ukrajinská armáda, údajne zasiahli základňu ruskej žoldnierskej skupiny vagnerovcov v okupovanom ukrajinskom meste Popasna, píšu České noviny. Na twitteri o tom informoval napríklad poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko. Na sociálnych sieťach okrem toho kolujú špekulácie, že pri útoku mohol byť zabitý aj majiteľ skupiny Jevgenij Prigožin.

https://twitter.com/Gerashchenko_en/status/1558872770221572096

O ukrajinskom útoku na základňu v Popasne v Luhanskej oblasti informoval na sieti Telegram aj ruský propagandista Jurij Kotěnok. Práve na základe fotografií, ktoré iný ruský propagandista Sergej Sreda umiestnil na sociálne siete, bola podľa Heraščenka základňa zrejme lokalizovaná. Informáciu o zásahu na mieste zatiaľ nepotvrdili nezávislé zdroje.

https://standard.sk/206183/exvelitel-vagnerovcov-rusi-nemaju-silu-dobyt-celu-ukrajinu-invazia-bola-chybou-a-rusko-prehra/

12:50 Letectvo zostrelilo tretí ruský vrtuľník v priebehu dvoch dní

 Ukrajinská armáda v pondelok zneškodnila ďalší ruský vrtuľník. Na Facebooku o tom informovalo ukrajinské letectvo, ktoré pridalo i video zobrazujúce zasiahnutú ruskú helikoptéru Ka-52 „Alligator“. Podľa ukrajinského letectva vrtuľník zostrelili v pondelok skoro ráno v Doneckej oblasti. Bol to už tretí stroj tohto typu, ktorý Ukrajina zostrelila počas ostatných dvoch dní.

12:19 Burza v Moskve sa čiastočne opäť otvorila pre zahraničných investorov

Moskovská burza sa od pondelka čiastočne opätovne otvorila pre zahraničných investorov po takmer šesťmesačnom zastavení obchodovania v dôsledku vojny na Ukrajine. Burza oznámila, že len investori z „krajín, ktoré nie sú nepriateľské“, opäť môžu v Moskve obchodovať s dlhopismi. Informuje o tom portál bbc.com.

Moskovská burza vo vyhlásení uviedla, že opäť otvára svoj trh s dlhopismi „nerezidentským klientom z krajín, ktoré nie sú nepriateľské, a tiež nerezidentom, v prípade ktorých sú konečným príjemcom výsledku ich obchodovania ruské právnické alebo fyzické osoby“. Burza dodala, že banky, maklérske firmy a spoločnosti v oblasti manažmentu investícií už začali registrovať svojich zahraničných klientov na burze.

10:35 Proruskí separatisti chystajú na území DĽR referendum

Úrady na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny pokračujú v upevňovaní svojej kontroly presadzovaním platieb v rubľoch. Informoval o tom v pondelok britský denník Guardian. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), ktorý sa odvolal na ukrajinskú vojenskú rozviedku (GUR), tvrdí, že Moskvou dosadené orgány v okupovanom meste Cherson na juhu Ukrajiny vyvíjajú nátlak na miestnych pracovníkov záchrannej služby, aby podpísali formuláre, že súhlasia s prácou pre novú okupačnú vládu a vyplácaním miezd v rubľoch.

Ruské okupačné orgány údajne tiež pokračujú v zhromažďovaní osobných údajov z pasov príjemcov humanitárnej pomoci, civilistov, ktorí kontaktujú proruské úrady, a zákazníkov ruských mobilných operátorov.

Podľa britských tajných služieb je Rusko tiež pravdepodobne v pokročilom štádiu príprav referenda o pripojení takzvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) na východe Ukrajiny k Rusku. Ruské médiá už 11. augusta citovali Moskvou dosadeného šéfa DĽR Denisa Pušilina, že dátum referenda o pripojení DĽR k Rusku bude vyhlásený po „úplnom oslobodení“ DĽR. Nie je však jasné, či už bolo prijaté konečné rozhodnutie o uskutočnení hlasovania, uviedlo britské ministerstvo obrany.

Denis Pušilin. Foto: TASR/AP

10:35 Rusko sa snaží o postup na východe Doneckej oblasti,

Ukrajinské vojenské velenie v posledných dňoch informovalo o tom, že ruské jednotky sa snažia prelomiť ukrajinskú obranu a postúpiť v smeroch na lokality Olexandropol, Krasnohorivka, Avdijivka, Marinka a Pisky. Ukrajinský generálny štáb na svojom brífingu v noci na pondelok konštatoval, že sa tam odohrávajú ťažké boje.

Ukrajinský vojenský expert Oleh Ždanov na margo tohto vývoja vysvetlil, že situácia je obzvlášť zložitá v Avdijivke a v okolitých lokalitách, ako sú Pisky.

NEDEĽA

18:35 Spojené štáty a EÚ vyzývajú Rusko, aby stiahlo svoje sily z jadrovej Záporožskej elektrárne

Západ a jeho spojenci dôrazne vyzvali Rusko, aby stiahlo ozbrojené sily a personál z objektu Záporožskej elektrárne a zo všetkých okupovaných oblastí Ukrajiny. Spoločné vyhlásenie podporilo 42 štátov, EÚ dokument zverejnila v nedeľu.

16:37 Rusko žiada, aby Ukrajina umožnila medzinárodným expertom prístup do Záporožskej elektrárne a prestala s jej ostreľovaním

Ruský diplomat vyzval Ukrajinu, aby poskytla bezpečnostné záruky a umožnila medzinárodným expertom navštíviť Záporožskú jadrovú elektráreň, ktorá čelí ostreľovaniu. TASR správu prevzala v nedeľu z agentúry AP.

„Je dôležité, aby Ukrajinci prestali s ostreľovaním elektrárne a poskytli členom misie bezpečnostné záruky,“ povedal Michail Uľjanov, ruský diplomat a stály predstaviteľ Ruska pre medzinárodné organizácie vo Viedni, ktorého vyjadrenia zaznamenali ruské médiá. Elektráreň by mala podľa jeho slov navštíviť misia z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).

Kyjev a Moskva sa navzájom obviňujú z niekoľkých kôl ostreľovania tejto jadrovej elektrárne, ktoré vyvolalo obavy z jadrovej katastrofy a viedlo vo štvrtok k mimoriadnemu zasadnutiu Bezpečnostnej rady OSN.

Ruské sily v nedeľu raketami ostreľovali Mykolajivskú oblasť na juhu Ukrajiny, kde o život prišla najmenej jedna osoba, píše AP s odvolaním sa na ukrajinské záchranné zložky.

11:50 Na Kryme úrajne zadržali bývalého veliteľa separatistov z Donbasu Igora Girkina, ktorý je známy pod menom Strelkov

O dočasnom zadržaní informovali ukrajinské a ruské zrdoje, zatiaľ však správa nebola oficiálne potvrdená. Podľa komentárov médií mohol mať Girkin záujem opustiť Krym a bojovať proti Ukrajine po boku separatistov v Chersonskej oblasti. Ruské úrady mu však odchod neumožnili.

Girkin opakovane kritizoval politiku Kremľa a velenie ruskej armády za nepremyslené vojenské operácie. Považuje ich za neúspešné.

V reakcii na svoje zadržanie Girkin neskôr na sociálnej sieti uviedol, že nebol vo väzbe a skôr či neskôr sa objaví na fronte.

11:18 Poľsko chce obmedziť víza ruským občanom, západné krajiny EÚ sú proti

Poľsko zvažuje, že po vzore Estónska a Lotyšska obmedzí vydávanie víz ruským občanom. Podporuje tiež, aby Európska únia pre vojnu na Ukrajine uvalila ďalšie sankcie na Rusko. TASR správu prevzala v nedeľu od agentúry DPA.

„Poľsko pracuje na koncepcii, ktorá umožní nevydávať víza Rusom,“ povedal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Piotr Wawrzyk v nedeľu pre agentúru PAP. Rozhodnutie podľa neho padne v najbližších týždňoch.

K novým opatreniam EÚ voči Rusku by podľa Wawrzyka mohlo patriť pozastavenie platnosti zmluvy o zjednodušenom vydávaní víz pre ruských občanov. „Proti tomu sú však veľké členské štáty vrátane Nemecka, Francúzska a Holandska,“ povedal Wawrzyk. Dodal, že Poľsko rokuje s ostatnými členskými krajinami a zistilo, že okrem troch pobaltských štátov sa s jeho názorom stotožňujú aj Slovensko a Česko.

10:23 Rusko posilňovalo pozície na juhu Ukrajiny, v Donbase pokračovali boje, tvrdia Briti

Prioritou Ruska počas ofenzívy na Ukrajine bola v uplynulom týždni pravdepodobne reorganizácia vojenských jednotiek s cieľom upevniť pozície na juhu krajiny. V Donbase na východe však proruské sily pokračovali v pokusoch o útoky severne od mesta Doneck. V pravidelnej správe o vojne na Ukrajine to v nedeľu uviedlo britské ministerstvo obrany.

Mimoriadne ťažké boje prebiehali v oblasti dediny Pisky neďaleko doneckého letiska, ktorá je na frontovej línii už od roku 2014, keď na východe Ukrajiny vypuklo separatistické povstanie. O túto obec sa podľa britského vojenského spravodajstva zrejme naďalej bojuje a cieľom ruského útoku je pravdepodobne získať kontrolu nad diaľnicou M04, ktorá je hlavým prístupom do Donecka zo západu.

Ukrajinská armáda v sobotu podľa agentúry Reuters uviedla, že v obci Pisky v Doneckej oblasti pokračujú tvrdé boje. Reagovala na tvrdenie ruského ministerstva obrany, podľa ktorého túto dedinu úplne obsadili ruské ozbrojené sily.

SOBOTA

20:15 Sťažujte sa v Kremli, odkázal Kuleba Rusom na margo možného zákazu vstupu do Európy

Šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba uviedol, že Rusi, ktorých hnevá možný zákaz cestovania do Európy, sa môžu sťažovať v Kremli a u svojich spoluobčanov podporujúcich vojnu na Ukrajine. „Rusi, rozrušení z vyhliadky zákazu turistických ciest do Európy, môžu svoje sťažnosti smerovať na Kremeľ a viac ako 70 percent svojich krajanov, ktorí podporujú vojnu. Nikto nenavrhuje zakázať vstup tým pár Rusom, ktorí možno potrebujú azyl alebo humanitárnu pomoc,“ napísal Kuleba.

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský v piatok navrhol pridať zákaz vydávania víz občanom Ruska do nového balíka sankcií Európskej únie voči Moskve. Už skôr podporil úplný zákaz vydávania schengenských víz pre ruských občanov, ktorý navrhli niektoré krajiny EÚ. Premiérky Estónska a Fínska Kaja Kallasová a Sanna Marinová tento týždeň vyzvali európske štáty, aby prestali ruským občanom vydávať turistické víza. Podľa nich by nemali dovolenkovať v Európe, zatiaľ čo ruská vláda vedie vojnu na Ukrajine. Kallasová zdôraznila, že „návšteva Európy je privilégium, nie ľudské právo“.

19:35 Ukrajinská armáda: V obci Pisky na východe Ukrajiny pokračujú tvrdé boje

Ukrajinská armáda v sobotu uviedla, že v obci Pisky vo východoukrajinskej Doneckej oblasti pokračujú tvrdé boje. Moskva predtým oznámila, že túto obec sa ruským ozbrojeným silám podarilo obsadiť.

„Okupanti sa snažia prelomiť obranu našich jednotiek v smere na Oleksandropil, Krasnohorivku, Avdijivku, Marjinku a Pisky,“ napísal ukrajinský generálny štáb v príspevku na sociálnej sieti Facebook.

Ruské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že ruské ozbrojené sily úplne obsadili obec Pisky. Dodalo, že v okolí mesta Kramatorsk sa ruskej armáde podarilo zničiť americký salvový raketomet HIMARS a sklad munície k tomuto zariadeniu.

Na záberoch vidno nedávny ruský útok na dedinu pomocou raketového plameňometného systému TOS-1.

19:09 Amnesty International chce preveriť svoju správu o Ukrajine

Ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI) v sobotu uviedla, že chce preveriť svoju štúdiu týkajúcu sa Ukrajiny. Tvrdila v nej, že ukrajinská armáda ohrozuje civilistov tým, že si vytvára základne a manipuluje so zbraňami v obývaných oblastiach.

AI v sobotnom vyhlásení napísala, že postupy pri tvorbe štúdie dôkladne preskúmajú externí odborníci. Podrobnosti o priebehu revízie určí správna rada Amnesty budúci týždeň po tom, ako budú mať rôzne národné organizácie možnosť vyjadriť sa, píše DPA.

17:44 Samospráva Enerhodaru varovala ľudí, aby sa nezdržiavali na uliciach

Kyjev a Moskva sa v sobotu navzájom obviňovali z útokov na Záporožskú jadrovú elektráreň na juhovýchode Ukrajiny, ktorá bola za posledný týždeň opakovane ostreľovaná.

Táto elektráreň v meste Enerhodar je najväčšou jadrovou elektrárňou na Ukrajine a v Európe. Pod kontrolou Rusov je od marca a Ukrajina obviňuje Moskvu, že tam zriadila základňu pre stovky svojich vojakov a že tam skladuje zbrane.

„Obmedzte svoju prítomnosť v uliciach Enerhodaru! Dostali sme informácie o nových provokáciách (ruských) okupantov,“ napísal na sociálnej sieti miestny šéf v Enerhodare, ktorého príspevok zdieľala aj ukrajinská jadrová agentúra Enerhoatom.

17:02 Kuleba: Rusi, ktorých znepokojuje Zelenského návrh, by sa mali sťažovať Kremľu

Rusi, ktorí nesúhlasia s návrhom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na zavedenie zákazu cestovania pre ruských občanov do krajín EÚ, by mali svoje sťažnosti smerovať Kremľu. V sobotu to uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

„Rusi, ktorých znepokojuje vyhliadka na zákaz cestovania do Európy, môžu svoje sťažnosti nasmerovať Kremľu a viac ako 70 percentám svojich krajanov, ktorí podporujú vojnu (na Ukrajine),“ napísal Kuleba v príspevku na sociálnej sieti Twitter. Dodal, že nikto nenavrhuje zakázať vstup niekoľkým Rusom, ktorí by mohli potrebovať azyl.

15:00 Ukrajinské protiútoky na strategické mosty oslabili ruské pozície, tvrdia Briti

Protiútoky Kyjeva na strategické mosty na rieke Dneper výrazne oslabili ruské pozície na juhu Ukrajiny. V pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine to v sobotu uviedlo britské ministerstvo obrany.

Dva hlavné mosty na rieke Dneper v Chersonskej oblasti sa už pravdepodobne nedajú použiť na prepravu vojenskej techniky do Rusmi okupovaných oblastí západne od tejto rieky, napísal britský rezort obrany v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

Dodal, že Moskve sa v uplynulých dňoch podarilo vykonať len povrchové opravy kľúčového mosta v Antonivke. Druhý dôležitý most v oblasti sa stal podľa Británie po ukrajinských útokoch nepriechodným pre ťažké vojenské vozidlá. Poškodený bol údajne aj hlavný železničný most pri meste Cherson. Pri organizovaní vojenských dodávok sa preto Moskva v súčasnosti spolieha najmä na trajektové spojenie.

13:42 Ukrajinský minister: Rusko blokuje prístup k liekom

Ukrajinský minister zdravotníctva Viktor Ľaško obvinil ruské úrady, že sa dopúšťajú zločinu proti ľudskosti, keď blokujú v okupovaných oblastiach prístup k cenovo dostupným liekom. Informovala o tom v sobotu agentúra Associated Press (AP), od ktorej TASR správu prevzala.

Ľaško v rozhovore pre AP povedal, že ruské úrady opakovane znemožnili snahy poskytnúť štátom dotované lieky ľuďom v mestách a dedinách, ktoré ruské sily obsadili počas invázie na Ukrajinu.

„Počas celých šiestich mesiacov vojny Rusko (neumožnilo) riadne humanitárne koridory, aby sme mohli poskytnúť naše vlastné lieky pacientom, ktorí ich potrebujú,“ povedal Ľaško v interview v Kyjeve v piatok večer.

„Myslíme si, že toto konanie Ruska je úmyselné a považujeme ho za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, ktoré budú zdokumentované a uznané,“ dodal minister.

11:12 Rusi kupujú posledný tovar od H&M, IKEA, keďže odchádzajú z krajiny

Rusi sa tento týždeň snažia uchytiť si posledné kúsky módneho tovaru a nábytku švédskych značiek H&M a IKEA, ktoré vypredávajú svoje zásoby v rámci odchodu z krajiny po invázii ruskej armády na Ukrajinu.

Švédsky odevný reťazec Hennes & Mauritz (H&M) aj nábytkársky gigant IKEA zastavili predaj v Rusku po začatí vojenskej operácie. Teraz sa snažia vyprázdniť sklady pred úplným ukončením prevádzky, keďže budúcnosť je podľa nich „nepredvídateľná“.

Predaj IKEA prebieha iba online, zatiaľ čo do obchodu H&M v moskovskom nákupnom centre Aviapark stále prúdia zákazníci.

09:20 Zelenskyj: EÚ by nemala byť „supermarketom“ pre bohatých Rusov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok znova vyzval štáty Európskej únie, aby zakázali vydávanie víz ruským občanom. Podľa jeho slov by tak mali zabrániť tomu, že sa EÚ stane „supermarketom“ otvoreným pre všetkých s dostatkom financií na vstup.

Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore uviedol, že jeho návrh sa netýka Rusov, ktorí potrebujú pomoc po tom, ako riskovali slobodu alebo život odporom voči politike prezidenta Vladimira Putina.

„Musia existovať záruky, že ruskí vrahovia alebo komplici štátneho terorizmu nebudú využívať schengenské víza,“ vyhlásil Zelenskyj. „Nesmieme zničiť samotnú myšlienku Európy – naše spoločné európske hodnoty. Európa sa nesmie premeniť na supermarket, kde nie je dôležité, kto vstúpi, a kde ide najmä o to, že ľudia jednoducho zaplatia za svoj tovar.“

08:12 Moskva varovala USA pred označením Ruska za štát podporujúci terorizmus

Moskva upozornila Spojené štáty, že v prípade, ak by označili Rusko za „štátneho podporovateľa terorizmu“, viedlo by to k vážnemu poškodeniu či dokonca úplnému prerušeniu diplomatických stykov. Informovala o tom v sobotu agentúra Reuters.

Riaditeľ sekcie ruského ministerstva zahraničných vecí pre Severnú Ameriku Alexandr Darčijev v piatok podľa štátnej tlačovej agentúry TASS povedal, že prijatím takéhoto rozhodnutia by Washington prekročil bod, z ktorého niet návratu.

V júli dvaja americkí senátori navrhujúci prijatie zákona, ktorý by označil Rusko za štát podporujúci terorizmus, navštívili Kyjev a hovorili o záležitosti s prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Darčijev uviedol, že schválenie takéhoto návrhu by spôsobilo „najvážnejšie vedľajšie škody pre bilaterálne diplomatické vzťahy, až po zníženie ich úrovne a dokonca prerušenie“, ako ho citovala TASS. „Americká strana bola varovaná,“ dodal diplomat.

02:33 Pentagón: Výbuchy na Kryme nespôsobili americké zbrane

Spojené štáty nevedia, čo spôsobilo mohutné výbuchy na ruskej leteckej základni Novofedorivka na anektovanom Kryme. Vylučujú však, že by explózie mohli byť spôsobené zbraňami, ktoré Kyjevu dodal Washington. Uviedol to v piatok vysokopostavený predstaviteľ Pentagónu, ktorého citovala agentúra AFP.

USA dodali ukrajinskej armáde už značné množstvo munície a zbraní, avšak žiadne z nich by podľa neho Ukrajincom neumožnili útočiť tak hlboko na územiach ovládaných Ruskom.

„Neposkytli sme nič, čo by (Ukrajincom) umožnilo zaútočiť na Krym,“ povedal novinárom predstaviteľ Pentagónu, ktorý si neželal byť menovaný.

Konkrétne vylúčil, že by výbuchy na Kryme mohli spôsobiť americké taktické balistické strely ATACMS, ktoré je možné odpaľovať z mobilných raketometov HIMARS. Takéto raketomety už Spojené štáty Ukrajine dodali, ale strety tohto typu nie, uviedol citovaný činiteľ.

SOBOTA

21:30 Kremeľ začal pripravovať „referendá“ v okupovaných oblastiach Ukrajiny, tvrdí USA

Moskva začala s konkrétnymi plánmi na uskutočnenie „referend“ v okupovaných oblastiach východnej Ukrajiny o ich pripojení k Rusku. Uviedol to v piatok vysokopostavený predstaviteľ administratívy USA.

Podľa neho by takéto hlasovania mali prebehnúť v mestách Cherson a Záporožie (Zaporižžia), a tiež v Luhanskej a časti Doneckej a Charkovskej oblasti, ktoré sú pod kontrolou Moskvy alebo ňou podporovaných separatistov. „V rámci príprav na takéto referendá ruskí činitelia preverujú kandidátov, ktorí by mohli pôsobiť ako správcovia týchto území,“ uviedol citovaný zdroj, podľa ktorého sa kroky v tomto smere dajú očakávať už v priebehu nasledujúcich týždňov.

Výsledky „plebiscitov“ budú podľa neho zmanipulované tak, aby sa navodil dojem, že si obyvatelia týchto okupovaných oblastí želajú pripojenie k Rusku. Podľa správ amerických tajných služieb aj samotní ruskí činitelia očakávajú, že účasť na týchto „referendách“ bude nízka a že si miestne ukrajinské obyvateľstvo ich konanie neželá.

Príslušníci ruských jednotiek hliadkujú pred vstupom do hydroelektrárne na rieke Dneper v Chersonskej oblasti, na juhu Ukrajiny. Foto: TASR/AP

19:40 Zelenskyj telefonoval s pápežom, hovoril mu o vojnových zločinoch Ruska

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok na Twitteri oznámil, že absolvoval telefonát s pápežom Františkom, ktorého informoval o ruských vojnových zločinoch na Ukrajine. „Sme pápežovi vďační za modlitby za Ukrajinu. Náš národ potrebuje podporu od svetových duchovných lídrov, ktorí musia svetu hovoriť pravdu o hrôzach, ktoré agresor pácha na Ukrajine,“ uviedol Zelenskyj.

19:06 V Mariupole Rusi chystajú tribunál so zajatými Ukrajincami 

Na okupovaných ukrajinských územiach sa v priebehu augusta zrejme začnú súdne procesy s ukrajinskými vojnovými zajatcami. Prvé procesy sa očakávajú v Mariupole na Deň nezávislosti Ukrajiny 24. augusta, povedal na piatkovej tlačovej konferencii starosta mesta Vadym Bojčenko.


„Okupanti pretvárajú budovu filharmónie v Mariupole – túto perlu mesta, kde sa konajú iba slávnostné podujatia – na dejisko súdnych procesov s našimi vojnovými zajatcami a civilistami,“ vyhlásil Bojčenko.
    
„Dátum začiatku tribunálu s ukrajinskými vojakmi a militantmi bude stanovený po ukončení rozsiahleho vyšetrovania,“ povedal pred niekoľkými dňami v ruskej televízii najvyšší predstaviteľ Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin. Oznámil tiež, že separatisti posilnili protivzdušnú obranu v oblasti, kde držia zajatcov.

18:40 Medvedev: Nehody sa môžu prihodiť aj v európskych jadrových elektrárňach 

Ruský exprezident Dmitrij Medvedev, ktorý je podpredsedom bezpečnostnej rady štátu, v piatok v súvislosti s ostreľovaním Záporožskej jadrovej elektrárne na juhu Ukrajiny obsadenej Ruskom varoval západných spojencov Kyjeva, že “nehody sa môžu prihodiť i v európskych atómových elektrárňach”.

Kyjev obvinil Rusko, že z okolia Záporožskej elektrárne ostreľuje ukrajinské mestá, pričom vie, že ukrajinské jednotky odvetný útok nemôžu riskovať. „Oni (Kyjev a spojenci) hovoria, že za tým stojí Rusko. To je očividný, stopercentný nezmysel aj pre hlúpu rusofóbnu verejnosť. Neverí tomu ani OSN,“ napísal Medvedev prostredníctvom aplikácie Telegram.

Dmitrij Medvedev. Foto: TASR/AP

17:50 Londýn: Rusi pri výbuchoch na Kryme stratili osem bojových lietadiel

Na ruskej leteckej základni Novofedorivka na anektovanom Kryme v utorok „takmer určite“ vybuchli zrejme až štyri nekryté muničné sklady. Podľa britského denníka The Guardian to uviedlo ministerstvo obrany v Londýne s tým, že príčina výbuchov je naďalej neznáma. Pri výbuchoch bolo zničených alebo výrazne poškodených najmenej päť útočných lietadiel Su-24 a tri stíhačky Su-30. Samotné letisko je však zrejme schopné prevádzky, domnieva sa britské ministerstvo obrany.

The Guardian pripomína, že strata ôsmich bojových lietadiel predstavuje iba zlomok celkového počtu strojov, ktoré má Rusko k dispozícii na vedenie vojny na Ukrajine. Avšak letisko pri dedine Novofedorivka, ležiacej blízko mesta Saky na západe Krymského polostrova, používa najmä ruská Čiernomorská flotila, ktorá túto stratu už môže pocítiť, dodáva britský denník.

17:30 Zákaz vydávania víz do EÚ je Achillovou pätou Ruska

Estónska vláda vo štvrtok rozhodla, že ruským občanom neumožní od 18. augusta vstup do krajiny na schengenské víza vydané Estónskom.

„Treba si uvedomiť, že do zahraničia cestuje len desať percent Rusov. Ide presne o tých ľudí – najmä z Moskvy a Petrohradu –, ktorých názor zaváži,“ povedala estónska premiérka Kaja Kallasová. Podľa nej je ostrá reakcia ruskej elity na požiadavku zakázať Rusom vstup do EÚ dôkazom, že ide o účinný sankčný nástroj. „Ukázalo to, že toto je ich Achillova päta. Toho sa skutočne boja, takže je to efektívne,“ konštatovala estónska prezidentka.

Európska únia, ktorej členskou krajinou je aj Estónsko, zakázala po ruskej invázii na Ukrajinu lety z Ruska na svoje územie. Rusi však naďalej mohli zo svojej vlasti vycestovať po súši napríklad do susedného Estónska či Fínska a odtiaľ už letecky pokračovať do iných európskych krajín.

14:08 Ukrajinská bezpečnostná služba identifikovala Čečenca, ktorý páchal zverstvá pri Buči

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) zistila totožnosť ďalšieho ruského vojaka z Čečenska, ktorý spáchal zverstvá v dedine Babynci neďaleko Buče v Kyjevskej oblasti. SBU o tom informovala v piatok na svojom webe. Ukrajinci identifikovali útočníka ako Anzora Saladieviča Bisajeva. Podľa SBU bol tento veliteľ súčasťou najbližšieho sprievodu čečenského vodcu Ramzana Kadyrova. Začiatkom marca sa v spomenutej dedine spolu s podriadenými vlámal do jedného z miestnych domov a uniesol tínedžera. Chlapca mučili a požadovali od neho, aby prezradil informácie o pozíciách ukrajinských vojakov.

https://standard.sk/236750/ukrajinci-ziadaju-v-peticii-hlavu-sefky-amnesty-international-vraj-kritizuje-z-pohodlia-kancelarie/

13:40 Partizáni v Luhanskej oblasti likvidujú kolaborantov

V Rusmi okupovanom meste Starobiľsk v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny bol terčom bombového útoku miestny kolaborant. Ako na Telegrame uviedol regionálny šéf vojenskej správy v Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj, jeho auto „vyhodili do vzduchu“. Incident sa udial vo štvrtok. Nemenovaný kolaborant momentálne leží vo vážnom stave v nemocnici. Hajdaj poznamenal, že s Rusmi spolupracoval od roku 2014, a dodal, že partizáni v Luhanskej oblasti „fungujú perfektne“. Týždeň predtým podľa Hajdaja partizáni strieľali v Bilovodsku na auto s miestnymi kolaborantmi. Dvaja z nich prišli o život.

12:29 Mesto Nikopol ležiace neďaleko Zaporožskej jadrovej elektrárne bolo opäť terčom ruských útokov

Mesto Nikopol na juhovýchode Ukrajiny, ktoré leží na opačnom brehu rieky Dnipro ako Zaporožská jadrová elektráreň, sa v noci na piatok opäť stalo terčom ruského raketového útoku. Šéf regionálnej vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko uviedol, že ruská armáda ostreľovala dva okresy mesta raketometmi Grad a delostrelectvom. Do 40 rakiet dopadlo na neďaleké mesto Marhanec, pričom traja ľudia utrpeli zranenia. Informuje o tom portál cnn.com.

Oblasť mesta Nikopol je takmer každú noc terčom ruských rakiet a delostrelectva, ktoré je rozmiestnené v blízkosti jadrovej elektrárne, uviedli ukrajinskí predstavitelia. Zaporožská jadrová elektráreň, ktorá je najväčšia v Európe, pracuje so zníženou kapacitou od začiatku marca po tom, ako ju obsadila ruská armáda.

09:40 Vyplávali ďalšie dve lode s nákladom potravín

Ďalšie dve lode exportujúce potraviny podľa tureckého ministerstva obrany vyplávali z ukrajinských prístavov. Ide o loď s nákladom 60 150 ton kukurice smerujúcu do Iránu a plavidlo s 3 050 tonami pšenice smerujúce do Turecka. Celkový počet lodí, ktoré vyplávali na základe dohody sprostredkovanej Organizáciou Spojených národov, tak stúpol na 14, pričom je medzi nimi aj prvá loď prepravujúca pšenicu. Informuje o tom britský web Guardian.

V priebehu piatka majú naložiť aj obilie na loď, ktorá sa chystá do Etiópie. „Vďaka Čiernomorskej iniciatíve sme pripravení naložiť viac ako 23-tisíc ton obilia a vyviezť ho do Etiópie,“ napísal na sieti Twitter ukrajinský minister infraštruktúry Oleksandr Kubrakov.

08:30 Naď: V snahe ďalej pomáhať našim východným susedom sme pripravení vyvinúť maximálne úsilie

Minister obrany SR Jaroslav Naď sa vo štvrtok v Kodani zúčastnil na konferencii k témam Ukrajiny, na ktorej spoločne so svojimi rezortnými kolegami z ďalších 25 krajín diskutovali o možnostiach dodatočnej podpory ukrajinských ozbrojených síl v oblastiach poskytovania materiálnej pomoci, výcviku a financovania.

„Ukrajina bude potrebovať našu dlhodobú udržateľnú pomoc. Oceňujeme preto dnešnú príležitosť hovoriť s partnermi o čo možno najlepšom spôsobe realizácie tejto podpory,“ uviedol minister obrany J. Naď. V tejto súvislosti priblížil, že počas rokovania predložil aj tému možnej finančnej podpory slovenskému obrannému priemyslu, a to s cieľom zvýšenia jeho výrobných kapacít v záujme posilnenia schopnosti dodávať vojenskú pomoc Ukrajine.

Jaroslav Naď prichádza na konferenciu darcov pre Ukrajinu v Kodani. Foto: TASR/AP

Šéf slovenského rezortu obrany okrem toho privítal iniciatívu Spojeného kráľovstva spočívajúcu v podpore Ukrajiny prostredníctvom poskytovania výcviku, techniky a finančnej pomoci. Podstatou britského návrhu je podľa ministra Naďa vízia medzinárodného programu na posilnenie budovania kapacít a spôsobilostí ukrajinských ozbrojených síl.

05:08 Ruský minister vnútra sa v Donbase stretol s proruskými separatistami

Ruský minister vnútra Vladimir Kolokolcev sa stretol vo štvrtok s predstaviteľmi proruských separatistov vo východoukrajinskom regióne Donbas. Uviedol to podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v príspevku na sociálnej sieti Telegram, informuje agentúra DPA.
Na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo v meste Luhansk, sa zúčastnil okrem Kolokolceva aj bývalý ruský premiér Sergej Kirijenko, napísal Medvedev.

Predstavitelia Kremľa hovorili s proruskými separatistami o rekonštrukcii zničenej infraštruktúry a zosúladení zákonov dvoch samozvaných proruských republík – Doneckej a Luhanskej – s ruskou legislatívou. Ruské ozbrojené sily sa v súčasnosti snažia dobyť celé územie Donbasu, ktoré pozostáva z Luhanskej a Doneckej oblasti. V tejto oblasti žije prevažne rusky hovoriace obyvateľstvo, vysvetľuje DPA.  
Časti Donbasu kontrolujú proruskí separatisti od roku 2014. Odborníci sa domnievajú, že Moskva tam má vojenskú, politickú a ekonomickú kontrolu, píše DPA.

https://standard.sk/235597/aj-napriek-sankciam-ruske-zbrane-stale-plni-zapadna-elektronika/

04:08 Rusko prisľúbilo, že expertom z MAAE umožní prístup k Záporožskej elektrárni

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia vo štvrtok prisľúbil, že Moskva umožní expertom z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) prístup k Záporožskej jadrovej elektrárni. Zariadenie by podľa neho mohli navštíviť ešte v auguste. Nebenzia to uviedol na zasadnutí Bezpečnostnej rady (BR) OSN v New Yorku, informujú agentúry DPA a AP. „Sme pripravení poskytnúť všetku možnú pomoc pri riešení organizačných záležitostí,“ povedal Nebenzia. Po zasadnutí taktiež ocenil, že žiadny z 15 členov BR OSN neobvinil Moskvu z útokov na túto elektráreň.

Nebenzia povedal, že „zločinecké útoky Kyjeva na jadrovú infraštruktúru tlačia svet na pokraj jadrovej katastrofy“. Ruský veľvyslanec obvinil ukrajinské ozbrojené sily z ostreľovania zariadenia v meste Enerhodar ťažkým delostrelectvom a raketovými systémami. Zároveň vyzval všetky štáty, ktoré podporujú Kyjev, aby svojich ukrajinských partnerov „udržali pod kontrolou a prinútili ich okamžite zastaviť útoky“ na Záporožskú elektráreň.      

Ukrajinský veľvyslanec pri OSN Serhij Kyslycia obvinil Moskvu  z klamstiev a sabotáže na zinscenovanie ostreľovania v Záporoží, ktoré podľa neho predstavuje „bezprecedentnú jadrovú hrozbu pre Ukrajinu, Európu i celý svet“. Bezpečnostnej rade OSN povedal, že jediným spôsobom, ako takúto hrozbu odstrániť, je stiahnutie ruských jednotiek zo zariadenia a vrátenie elektrárne Ukrajine.

03:04 Zelenskyj vyzval predstaviteľov Ukrajiny, aby nehovorili o vojenských taktikách

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval predstaviteľov Ukrajiny, aby verejne nehovorili o vojenských taktikách Kyjeva. Vynášanie takýchto informácií je podľa neho „úprimne nezodpovedné“. TASR správu prevzala z agentúry Reuters. „Vojna rozhodne nie je časom na namyslenosť a hlasné vyhlásenia. Čím menej podrobností o našich obranných plánoch prezradíte, tým lepšie to bude pre ich realizáciu,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom videopríhovore. 

Dodal, že ak chcú ukrajinskí predstavitelia zabezpečiť víťazstvo pre Ukrajinu, mali by si byť vedomí svojej zodpovednosti za každé slovo, ktoré povedia o vojenských taktikách Kyjeva. Po tohtotýždňovej sérii výbuchov na Kryme, pri ktorých bola vážne poškodená ruská letecká základňa, povedali nemenovaní ukrajinskí predstavitelia pre americké denníky New York Times a Washington Post, že za predmetné útoky je zodpovedný Kyjev. Ukrajinská armáda sa však k zodpovednosti za tieto explózie neprihlásila. Zelenskyj uviedol, že svoju výzvu adresuje najmä štátnym a vojenským predstaviteľom, ale aj ľuďom, ktorí komentujú udalosti na fronte.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Malyarová povedala, že bezpečnostné služby začali vyšetrovanie jedného z prípadov, keď predstavitelia Ukrajiny hovorili o vojenských taktikách s novinármi. „Takýto únik narúša plány ukrajinských ozbrojených síl, pretože nepriateľ prispôsobuje svoje akcie a používa tieto informácie proti nám,“ napísala v príspevku na sociálnej sieti Facebook.

02:04 Záporožská elektráreň napriek ostreľovaniu zatiaľ nepredstavuje riziko, hovorí šéf MAAE

Záporožská jadrová elektráreň v súčasnosti nepredstavuje bezpečnostné riziko aj napriek pokračujúcemu ostreľovaniu. Vo štvrtok to uviedol to generálny tajomník Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi počas zasadnutia Bezpečnostnej rady (BR) OSN v New Yorku. Správu publikovala agentúra DPA.

Experti MAAE predbežne zhodnotili, že neexistuje „žiadne bezprostredné ohrozenie“ bezpečnosti elektrárne v dôsledku ostreľovania alebo iných vojenských akcií, povedal Grossi. „To sa však môže kedykoľvek zmeniť,“ dodal. Šéf MAAE zároveň vyzval Moskvu a Kyjev, aby čo najskôr zabezpečili medzinárodným expertom prístup k tomuto zariadeniu. „Osobne som pripravený viesť takúto misiu,“ uviedol.

Rafael Grossi. Foto: TASR/AP

ŠTVRTOK

23:43 Zelenskyj vyzval celý svet, aby prinútil Rusov opustiť Záporožskú elektráreň

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby „okamžite reagovalo“ a prinútilo ruské ozbrojené sily opustiť komplex okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne., informuje agentúra AFP. „Celý svet musí okamžite reagovať, aby vyhnal okupantov zo Záporožia. Iba úplné stiahnutie Rusov… by zaručilo jadrovú bezpečnosť pre celú Európu,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom videopríhovore. Zároveň odsúdil Rusko za „jadrové vydieranie“.

Záporožská atómová elektráreň je najväčšou elektrárňou svojho druhu v Európe. Ruské invázne sily ju obsadili ešte v marci. Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú z ostreľovania tejto elektrárne, ktoré v uplynulých dňoch poškodilo niektoré jej objekty a musel byť vypnutý jeden z reaktorov. Mieru zavinenia jednej alebo druhej strany sa doteraz nepodarilo nezávisle overiť, pripomína APF.

22:51 Britský britský minister obrany Wallace: Ruská invázia na Ukrajine zlyháva

Ruská invázia na Ukrajine „začína zlyhávať“, vyhlásil vo štvrtok britský minister obrany Ben Wallace. Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa už podľa neho nepodarí Ukrajinu obsadiť, informuje správa denníka Guardian. Kyjevu pri tom prisľúbil väčšiu finančnú a vojenskú podporu.

„Doteraz (Rusi) zlyhali a je nepravdepodobné, že sa im niekedy podarí obsadiť Ukrajinu,“ podotkol podľa denníka Wallace. „Ich invázia zakolísala a neustále sa upravovala do takej miery, že sa skutočne sústreďujú len na časti juhu a východu, čo je veľmi ďaleko od ich trojdňovej takzvanej špeciálnej operácie. Z troch dní je teraz viac než 150 a takmer pol roka so značnými stratami vybavenia i ruského personálu,“ dodal šéf britského rezortu obrany.

Ben Wallace. Foto: TASR/AP

21:41 Ukrajina chce ešte pred príchodom zimy evakuovať Doneckú oblasť

Ukrajinské úrady sa chystajú pred zimou evakuovať dve tretiny obyvateľov z oblastí, ktoré Kyjev ovláda v bojmi zmietanej Doneckej oblasti – sčasti pre obavy, že v dôsledku vojnou poškodenej infraštruktúry nebude možné zabezpečiť vykurovanie. Povedala do vo štvrtok ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Ako informovala agentúra Reuters., ukrajinská vláda plánuje evakuáciu zhruba 220-tisíc z približne 350-tisíc obyvateľov vrátane 52.tisícdetí, spresnila Vereščuková na tlačovej konferencii.

Koncom júla bola ohlásená povinná evakuácia obyvateľov Doneckej oblasti, ktorá je dejiskom ťažkých bojov. Hoci úrady označujú evakuáciu za „povinnú“, obyvatelia sa jej môžu vyhnúť vyplnením formulára, v ktorom deklarujú svoj úmysel zostať. Od 1. augusta bolo podľa Vereščukovej evakuovaných 3 904 osôb. Tisícky ďalších by mali opustiť územie pred príchodom zimy, pretože v bojoch bola zničená energetická i vykurovacia infraštruktúra.

21:10 Kuleba nesúhlasí so Scholzom ohľadne víz: Toto nie je iba Putinova vojna

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vo štvrtok nepriamo kritizoval nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorý sa predtým vyslovil proti plošnému zákazu udeľovania turistických víz v Európskej únii ruským občanom. Scholz vyhlásil, že vojnu na Ukrajine rozpútal ruský prezident Vladimir Putin a takýto zákaz by postihol aj Rusov, ktorí s vojnou nesúhlasia. „Toto je vojna Ruska, nie je to len Putinova vojna,“ napísal na Twitteri Kuleba.

„Nie Putin, ale ruskí vojaci prichádzajú z Ruska, aby zabíjali, mučili a ničili. Rusi vo veľkej väčšine podporujú vojnu a drukujú raketovým útokom na ukrajinské mestá a vraždeniu Ukrajincov. Nech si teda ruskí turisti užívajú Rusko,“ vyhlásil Kuleba. Na tlačovej konferencii v Kyjeve predtým podľa agentúry Bloomberg označil Kuleba zákaz vydávania víz za „najúčinnejšie osobné sankcie“. Tým Rusom, ktorí s Putinom nesúhlasia, Kuleba radí požiadať o politický azyl v zahraničí.

20:45 Ruský vrtuľník už trikrát narušil aljašskú zónu protivzdušnej obrany

Ruské vojenské lietadlo v priebehu tohto týždňa už po tretíkrát narušilo aljašskú identifikačnú zónu protivzdušnej obrany (ADIZ). Vo štvrtok o tom informovala americká armáda a správu priniesla stanica CNN. Tretie narušenie aljašskej zóny ADIZ sa odohralo medzi 8.-10. augustom, presný deň však armáda neuviedla. Zverejnila však fotografiu, na ktorej je zobrazená stíhačka F-22 vo vizuálnom dosahu ruského lietadla Iľjušin Il-20.

ADIZ je medzinárodný vzdušný priestor pri Aljaške, ktorý sa rozprestiera viac ako 160 kilometrov od územia Spojených štátov. Americká armáda vyžaduje od lietadiel v tejto zóne identifikáciu v záujme národnej bezpečnosti, píše CNN.

20:15 Briti vycvičili 2 400 ukrajinských vojakov

Rusko v porovnaní s minulým týždňom zdvojnásobilo počet leteckých útokov na pozície ukrajinskej armády a civilnú infraštruktúru. Vyhlásil to ukrajinský brigádny generál Olexij Hromov.

„Nepriateľské lietadlá a vrtuľníky sa vyhýbajú oblasti dosahu našej protivzdušnej obrany, takže presnosť týchto útokov je nízka,“ povedal Hromov na tlačovej konferencii. Ako pokračoval, ukrajinská armáda plánuje poslať posily k dedine Pisky vzdialenej iba desať kilometrov od separatistami ovládaného Donecka. V oblasti Piskov došlo v uplynulých dňoch k ťažkým bojom. Separatisti tvrdia, že Pisky už získali, ukrajinská vláda to popiera.

Hromov tiež informoval, že Británia už vycvičila 2 400 ukrajinských vojakov, rovnaký počet v týchto chvíľach cvičí a výcvik poskytne ďalším piatim tisíckam vojakov. Británia sa ponúkla, že každých 120 dní vycvičí do 10 000 ukrajinských vojakov. Ďalšie krajiny vrátane Kanady a Dánska sú ochotné za týmto účelom poslať do Británie vojenských inštruktorov.

19:40 Američania navrhujú demilitarizovanú zónu v okolí jadrovej elektrárne

Spojené štáty podporili vo štvrtok výzvy Ukrajiny, Organizácie Spojených národov a ďalších na vytvorenie demilitarizovanej zóny v okolí Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne na Ukrajine.

„Pokračujeme vo výzvach Rusku, aby ukončilo všetky vojenské operácie v ukrajinských jadrových zariadeniach alebo v ich blízkosti, a podporujeme ukrajinské výzvy na zriadenie demilitarizovanej zóny v okolí jadrovej elektrárne,“ uviedol prostredníctvom svojho hovorcu rezort diplomacie USA.

https://standard.sk/236329/nie-sme-vo-vojne-s-ukrajincami-ale-s-nato-na-uzemi-ukrajiny-vyhlasil-expredseda-ruskej-vlady/

18:30 Záporožská jadrová elektráreň je opäť ostreľovaná, nebezpečenstvo väčšie ako Černobyľ

Ruské ostreľovanie Záporožskej jadrovej elektrárne poškodilo niekoľko senzorov radiácie, uviedol vo štvrtok ukrajinský jadrový úrad Enerhoatom.

Podľa Enerhoatomu najnovšie útoky zasiahli blízke okolie jedného zo šiestich reaktorov. „Došlo k poškodeniu niekoľkých senzorov radiácie,“ dodal Enerhoatom.

Rusko a Ukrajina sa vo štvrtok navzájom opäť obvinili z ostreľovania Záporožskej jadrovej elektrárne. Užívatelia sociálnych sietí zverejnili zábery s kúdolmi dymu stúpajúcimi z areálu elektrárne. Zariadenie v ukrajinskom meste Enerhodar bolo od uplynulého víkendu niekoľkokrát ostreľované a čiastočne aj poškodené. Pred možnou jadrovou katastrofou v súvislosti s pokračujúcim ostreľovaním varoval vo štvrtok aj generálny tajomník OSN António Guterres.

Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského môže v Záporožskej jadrovej elektrárni vzniknúť ešte väčšia katastrofa než v Černobyle v roku 1986. Rovnaké obavy vo štvrtok vyslovil aj šéf proruskej oblastnej samosprávy Jevgenij Balickij.

18:14 Ukrajina vníma Slovensko ako správneho suseda, tvrdí Reznikov

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov sa vo štvrtok poďakoval Slovensku za susedskú podporu počas ruskej vojenskej agresie na Ukrajine, ktorá trvá od konca februára. Uviedol to počas darcovskej konferencie v Kodani, ktorá sa konala aj za účasti ministra obrany SR Jaroslava Naďa. Informovala o tom hovorkyňa slovenského rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.

Slovensko je podľa Reznikova správnym susedom. „Vážime si vašu podporu ako správneho suseda, pri ktorom sa – na rozdiel od nášho severného suseda – nemusíme báť o spoločnú hranicu. Verím, že Ukrajina s pomocou slovenského národa a ďalších partnerov a spojencov porazí svojho nepriateľa,“ uviedol Reznikov v krátkom videu.

Ben Wallace. Foto: TASR/AP

Naď v reakcii na jeho slová vyjadril potešenie, že Ukrajina vníma Slovensko ako spoľahlivého partnera. „Nesmieme dopustiť, aby mierové spolunažívanie všetkých národov ohrozovali štáty, ktoré hrubo porušujú medzinárodnoprávne štandardy a dodržiavanie občianskych a politických slobôd,“ dodal.

16:48 Súd nariadil stíhanej novinárke Ovsiannikovovej domáce väzenie

Moskovský súd vo štvrtok nariadil domáce väzenie novinárke Marine Ovsiannikovovej, ktorá protestovala proti ruskej invázii na Ukrajinu, a je preto stíhaná za poškodzovanie dobrého mena ruskej armády. Informuje o tom agentúra AFP.

V domácom väzení má byť Ovsiannikovová predbežne do 9. októbra. V prípade usvedčenia z trestného činu, za ktorý ju stíhajú, by táto 44-ročná matka dvoch detí mohla skončiť vo väzení až na desať rokov. Ovsiannikovovú zadržali ruské orgány v stredu a začali proti nej trestné stíhanie. Polícia predtým vykonala raziu v jej byte. Podľa jej právnika môžu tieto kroky súvisieť s nedávnym Ovsiannikovovej protestom v centre Moskvy, keď držala plagát s textom: „Putin je vrah, jeho vojaci fašisti“.

Marina Ovsiannikovová. Foto: TASR/AP

16:15 Exdôstojníka armády súdia pre podozrenia zo špionáže pre Rusko

Bývalý dôstojník nemeckej armády predstúpil vo štvrtok pred súd pre obvinenia zo špionáže pre Rusko. Uviedla to agentúra DPA, podľa ktorej môže tento prípad viesť k ďalšiemu zhoršeniu už aj tak napätých vzťahov Moskvy a Berlína v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Obžalovaný Ralph G. podľa prokuratúry poskytol ruským agentom „množstvo dokumentov a informácií“ o nemeckej armáde v období od októbra 2004 do marca 2020. V tom čase pôsobil v armáde ako zástupca veliteľa čaty.

„Domnievame sa, že obžalovaný bol v kontakte s ruskou vojenskou tajnou službou GRU prostredníctvom viacerých osôb, predovšetkým z ruskej ambasády v Berlíne,“ spresnil prokurátor Gerd Kaiser vo štvrtok na súde v Düsseldorfe.

14:27 Británia pošle Kyjevu ďalšie salvové raketomety

Veľká Británia pošle Ukrajine ďalšie salvové raketomety (MLRS). Povedal to britský minister obrany. „Británia zároveň poskytne množstvo presne navádzaných striel M31A1, ktoré dokážu zasiahnuť ciele vzdialené do 80 kilometrov, čo Ukrajine umožní pokračovať v obrane pred ruským ťažkým delostrelectvom,“ oznámilo britské ministerstvo obrany. Informuje o tom portál cnn.com.

„Británia a medzinárodné spoločenstvo naďalej odmietajú túto nelegálnu vojnu a budú stať bok po boku a poskytovať Ukrajine obranné zbrane, aby jej pomohli brániť sa pred Putinovou inváziou,“ konštatoval Wallace vo vyhlásení.

https://standard.sk/235943/svet-nepozna-pravdu-tvrdi-steven-seagal-po-navsteve-donbasu-zacal-tam-natacat-dokument/

14:17 Moskva oznámila, že Švajčiarsko nemôže zastupovať Kyjev v Rusku

Rusko vo štvrtok oznámilo, že Švajčiarsko stratilo charakter neutrálnej krajiny, a preto nemôže diplomaticky zastupovať Ukrajinu v Rusku. Moskva vyčíta Bernu jeho rozhodnutie uvaliť na Rusko sankcie. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

Švajčiarsko v stredu vyhlásilo, že Ukrajina požiadala Bern, aby ju v Rusku zastupoval. „Žiaľ, Švajčiarsko stratilo charakter neutrálnej krajiny a nemôže konať ako sprostredkovateľ, ani ako zástupca záujmov,“ povedal novinárom Ivan Nečajev z tlačového oddelenia ruského ministerstva zahraničných vecí. Potvrdil, že Bern požiadal Rusko o odpoveď, či bude súhlasiť, aby Švajčiarsko zastupovalo záujmy Ukrajiny v Rusku a obrátene (záujmy Ruska na Ukrajine).

Nečajev zdôraznil, že Švajčiarsko podporilo kyjevskú vládu a zaviedlo sankcie proti Rusku. „Je úplne nepochopiteľné, ako môže niekto s takýmto správaním ponúkať prostredníctvo, zastupovanie alebo ďalšie služby dobej vôle,“ dodal.

12:23 Scholz oznámil pokračovanie rozsiahlej podpory Nemecka Ukrajine

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz vo štvrtok oznámil pokračovanie v rozsiahlej podpory zo strany Nemecka pre Ukrajinu v jej boji proti ruskému útoku uviedla agentúra DPA. Vojnu na Ukrajine označil za „najväčšiu výzvu“ súčasnosti. „Ukrajinu podporujeme finančne a sme pripravení, že to, čo je spojené s touto vojnou, zasiahne celý svet a, samozrejme aj Európu i našu krajinu,“ povedal Scholz v Berlíne na svojej prvej letnej tlačovej konferencii.

Ruská vojna na Ukrajine si podľa spolkového kancelára aj naďalej vyžaduje prijímanie ďalekosiahlych rozhodnutí o podpore Ukrajiny v jej boji za nezávislosť. Nemecká vláda to dosahuje aj prostredníctvom dodávok zbraní, čo je porušením dlhoročnej zásady spolkovej republiky neposkytovať zbrane do oblastí konfliktu, pripomenul. „Budeme v tom pokračovať aj najbližšom období,“ povedal Scholz, avšak podrobnosti o ďalších dodávkach zbraní neposkytol.

08:35 Letecká základňa na Kryme je ťažko poškodená

Družicové zábery zachytávajú po explóziách zo začiatku týždňa rozsiahle škody a niekoľko zničených ruských bojových lietadiel na leteckej základni Saky na Krymskom polostrove, ktorý Rusko anektovalo od Ukrajiny v roku 2014. Informoval o tom vo štvrtok portál britskej stanice BBC. Na ruskom vojenskom letisku Saky pri Novofedorivke na západe Krymu došlo v utorok 9. augusta k sérii výbuchov, pri ktorých zomrel jeden človek. Ukrajina sa neprihlásila k zodpovednosti za ne, ale tieto nové dôkazy naznačujú, že mohlo ísť o cielený útok.

Satelitné zábery americkej spoločnosti Planet Labs zachytávajú veľké oblasti spálenej zeme, ktorá ostala po požiaroch, ktoré vypukli. Hlavné vzletové a pristávacie dráhy na ruskej vojenskej základni na Kryme sa zdajú neporušené, ale podľa záberov je poškodených a zničených aspoň osem lietadiel a jasne vidieť aj niekoľko kráterov. Väčšina kráterov je v tej časti leteckej základne, kde boli lietadlá zaparkované pod holým nebom – ďaleko od krytých hangárov.

Na satelitnej snímke americkej spoločnosti Planet Labs letecká základňa Saky pri Novofedorivke na západe Krymu po sérii výbuchov, pri ktorých zahynul jeden človek v utorok 9. augusta 2022. Družicové zábery zachytávajú po explóziách zo začiatku týždňa rozsiahle škody a niekoľko zničených ruských bojových lietadiel. Foto: TASR/AP

01:11 Separatisti tvrdia, že vstúpili do miest Soledar a Bachmut

Proruskí separatisti v stredu vyhlásili, že ich jednotky vstúpili do miest Soledar a Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Informovala o tom televízia CNN s tým, že ukrajinská strana toto tvrdenie nepotvrdila. „V Soledare a Artemivsku (ukrajinsky v Bachmute) sme sa dostali na kraj mesta, do priemyselnej zóny, kde naďalej pokračujú boje,“ uviedol pre ruské médiá veliteľ milícií takzvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Eduard Basurin.  

Obe tieto susediace mestá sú v posledných dňoch vystavené intenzívnemu ruskému ostreľovaniu, ktorého terčom sa podľa ukrajinských úradov stávajú aj obytné štvrte a civilná infraštruktúra. Podľa Basurinových tvrdení, ktoré nebolo možné overiť, jednotky DĽR taktiež úplne obkľúčili mesto Avdijivka, ktoré sa nachádza v blízkosti mesta Doneck, a ovládajú už aj väčšinu neďalekých obcí Pisky a Marinka. Ukrajinská armáda predtým uviedla, že sa jej podarilo odraziť útoky ruských síl v okolí Bachmutu a Avdijivky a zastaviť tam ich ďalší postup.

00:11 OSN: Vývoz pšenice z ukrajinských prístavov by sa mal začať na budúci týždeň

Prvé zásielky pšenice by mali z ukrajinských čiernomorských prístavov vyplávať už na budúci týždeň. Uviedol to v stredu Frederick Kenney, dočasný koordinátor OSN v centre v Istanbule, ktoré bolo zriadené v súlade s dohodou o odblokovaní ukrajinských prístavov a obnovení vývozu obilia. Informuje o tom agentúra AFP.

Prvých 12 lodí s obilím, ktoré od dosiahnutia dohody vyrazili z troch ukrajinských čiernomorských prístavov, viezlo podľa jeho slov 370-tisíc ton kukurice a ďalších potravinových komodít. Náklad lodí, ktorý dosiaľ tvorila najmä kukurica, by sa mal podľa Kenneyho v dohľadnej dobe zmeniť, pričom dominovať by už mala pšenica. Podľa jeho slov sa tak stane ihneď, ako z ukrajinských vyplávajú všetky lode, ktoré tam boli uviaznuté od začiatku ruskej invázie a dorazia do nich nové, aby odviezli tohoročnú úrodu pšenice.

(tasr, sita, red.)

https://standard.sk/231638/putin-je-vrah-jeho-vojaci-fasisti-protestovala-novinarka-v-centre-moskvy-policia-ju-po-razii-v-byte-zadrzala/

Ďalšie články