Nacista Otto Skorzeny zachránil Mussoliniho a uniesol Horthyho syna. Nakoniec pracoval pre izraelský Mossad

skorzeny_titulka SS-Obersturmbannführer Otto Skorzeny. Foto: screenshot YouTube/Mark Felton Productions

Podielal sa na plánovaní a vykonávaní kľúčových operácií nacistického Nemecka. Po vojne pracoval pre izraelský Mossad. Otto Skorzeny osobne vyslobodil Mussoliniho z väzenia a zabránil kapitulácii Maďarska únosom regentovho syna.

Otto Skorzeny, jeden z najvýznamnejších dôstojníkov SS, sa narodil 2. júna 1908 v rakúskej Viedni do rodiny s dlhou históriou služby v armáde. Priezvisko poľského pôvodu získal po otcovi, ktorý rodinu viedol v strohom životnom štýle. Mladý Skorzeny okrem materinskej nemčiny ovládal aj francúzsky a anglický jazyk, čo sa mu o niekoľko dekád neskôr vyplatilo.

Pri pohľade na charakteristické portréty dôstojníka SS nie je možné prehliadnuť výraznú jazvu, ktorá prakticky predeľovala Skorzenyho ľavé líce. Získal ju však ďaleko pred vojnou v 20. rokoch, keď sa aktívne venoval šermu.

Otto Skorzeny v roku 1943. Foto: Wikipédia

Po tom, čo sa v prvých rokoch vojny účastnil napríklad bojov o Moskvu, bol začiatkom roku 1942 zranený šrapnelom. Na odporúčanie priateľa sa po zotavení prihlásil do špeciálneho oddielu, ktorý sa v lete 1943 formoval priamo pod vodcovskou taktovkou Adolfa Hitlera. Jeho úlohou bolo oslobodenie Benita Mussoliniho.

Operácia Eiche

Taliansky fašistický diktátor Benito Mussolini sa ocitol v nepriaznivej situácii koncom júla 1943. Po invázii na Sicíliu a bombardovaní Ríma spojeneckými vojskami duceho zosadil úradujúci kráľ Viktor Emanuel III. a krátko nato ho nechal zatknúť a uväzniť.

Nemcom sa pod vedením Otta Skorzenyho podarilo začiatkom septembra dešifrovať talianske správy a postupne určiť presnú lokalitu väzenia, ktorým sa stal Hotel Campo Imperatore v lyžiarskom stredisku Gran Sasso.

Jednotky SS spustili záchrannú operáciu 12. septembra 1943, keď desať lietadiel počas riskantného manévru úspešne pristálo na úpätí hory. Vďaka momentu prekvapenia Nemci zvládli oslobodiť Mussoliniho bez jediného výstrelu.

Skorzeny po boku Benita Mussoliniho po návrate z Gran Sasso. Foto: screenshot YouTube/World War Two Preserved

Operácia, ktorá si získala úspech a uznanie i v zahraničí, bola zdokumentovaná a kamerové záznamy z nej sú dodnes prístupné verejnosti.

Skorzeny, ktorému vyslúžila povesť „najnebezpečnejšieho muža v Európe”, však svojich mužov nechal napospas osudu pri hoteli a s Mussolinim odletel sám.

Operácia Long Jump

Rok 1943 mohol priniesť pod velením Otta Skorzeneho zásadný zvrat vo vývoji druhej svetovej vojny a v modernej histórii. Reč je o otázkami opradenej operácii, ktorej cieľom malo byť odstránenie Veľkej trojky.

Spojenci reprezentovaní vedúcimi politkmi vtedajších veľmocí plánovali spoločné stretnutie na Blízkom Východe. Hoci britský premiér Winston Churchill a americký prezident Franklin D. Roosevelt boli tomuto nápadu naklonení, vodca sovietskeho Ruska Josif Stalin sa obával o svoju bezpečnosť.

Medzitým Nemci opäť vedení Ottom Skorzenym postupne dešifrovali komunikáciu Spojencov s cieľom identifikovať presné miesto stretnutia. Voľba Veľkej trojky napokon padla na sovietsku ambasádu v iránskej metropole Teherán.

Veľká trojka na konferencii v Teheráne v roku 1943. Foto: Wikipédia

Skorzenyho plán údajne spočíval v infiltrovaní troch jednotiek do Iránu, pričom značná časť vojakov by bola v prestrojení a obliecť si mali práve uniformy Sovietskeho zväzu. Predtým, než by došlo k akémukoľvek incidentu, bola nacistická misia zmarená mužmi podliehajúcimi NKVD.

Vyzradenia plánu sa mal pod vplyvom alkoholu dopustiť jeden z nacistov. Keď však Stalin informoval svojich Spojencov o odhalení, spochybnili jeho tvrdenia, keďže všetky dôkazy získal a sprostredkoval iba Sovietsky zväz.

Na verejnosti bola neskôr existencia celej operácie spochybnená. Sám Otto Skorzeny po skončení vojny poprel, že by niekedy jestvoval takýto plán. Od zamýšľaného atentátu na Winstona Churchilla mal dokonca Hitlera osobne odhovoriť.

Operácia Rösselsprung

Rok 1944 bol pre Skorzenyho produktívny a osobne sa podieľal na niekoľkých operáciách, ktorých cieľom bolo zvrátiť vývoj situácie na frontoch v prospech Spojencov. Značný nepokoj v radoch nemeckých dôstojníkov spôsobovala najmä situácia na Balkáne.

Po využití kapitulácie Talianska sa podarilo zjednotiť partizánov Josipovi Titovi, ktorý sa v očiach nacistov stal obzvlášť nebezpečným mužom. Akonáhle sa Broz Tito usadil v pohorí Dináre, Nemecko sa rozhodlo eliminovať ho.

Komunistický líder partizánskeho odboja mal výhodu polohy a okrem členitých vrchov mu ochranu poskytovali aj stovky partizánov, ktorí sa v počiatočných fázach prevratu vyzbrojili vybavením talianskych vojakov.

Josip Broz Tito (prvý sprava) v spoločnosti partizánov v roku 1944. Foto: Wikipédia/Slade, M J

SS teda naplánovala niekoľko fáz útoku, ktorý počítal s bombardovaním partizánov a následným vypustením piatich stoviek výsadkárov. Ich úlohou bol únos alebo eliminácia Josipa Tita. Na prepravu úhlavného nepriateľa, prípadne jeho telesných ostatkov, bolo pripravené lietadlo.

V jednom bode sa Skorzeny postavil proti tomuto nápadu, keď sa počas návštevy chorvátskeho Záhrebu dozvedel, že operácia bola prezradená. Špeciálne vycvičené jednotky SS sa napriek tomu 25. mája 1944 pustili do akcie.

Výsadkári po komplikovanom pristátí v nebezpečnom teréne Dinárov narazili na dôsledný odpor partizánov, komplikácie s členitým povrchom postihli aj niekoľko lietadiel. Kým sa stihli nemeckí vojaci prebojovať k jaskyni slúžiacej ako úkryt, Tito z nej utiekol. Bojovníci Waffen-SS boli podporovaní zo vzduchu zásobami munície, no nakoniec sa museli stiahnuť a pokus o elimináciu maršála Josipa Broza Tita zlyhal.

Operácia Panzerfaust

Ešte tohto istého roku začalo Hitlerovej ríši spôsobovať značné obavy podmanené Maďarské kráľovstvo pod velením regenta Miklósa Horthyho. Hoci admirál nasmeroval svoju krajinu v roku 1941 na stranu Osi, sledujúc vývoj na fronte sa po troch rokoch vojny začal v snahe záchrany štátu zamýšľať nad kapituláciou do rúk Spojencov.

Takýto krok by však pre Nemcov znamenal fatálny zvrat na východe Európy. Po tom, čo sa rumunský kráľ Michal I. priklonil na stranu Spojencov, umožnil prechod sovietskej armády, ktorá stelesňovala existenčnú hrozbu Tretej ríše. Ak by sa Horthy tiež vzdal, východný front by sa úplne otvoril pre postup Červenej armády.

Hitlera možnosť voľného karpatského frontu vydesila natoľko, že Ottovi Skorzenymu dal voľnú ruku. Mohol tak s Horthym, ktorý medzitým tajne začal rokovať so Spojencami, urobiť čokoľvek, čo bolo potrebné na zaistenie dominancie nacistov v Maďarsku.

Keďže ľud mal regenta Horthyho rád a jeho vražda by vyvolala nepokoje, Skorzeny sa zameral na jeho syna Miklósa mladšieho, ktorý sa zúčastňoval vyjednávaní prímeria. Na druhý pokus sa Skorzenymu s pomocou tajnej polície podarilo Miklósa Horthyho mladšieho uniesť.

Po prestrelke s osobnou ochrankou admirálovho syna ho zabaleného v perzskom koberci dopravili do Nemecka a zostávalo vysporiadať sa s regentom. Vďaka dômyselnej ľsti sa Skorzenymu podarilo vniknúť štyrmi tankmi na hrad Buda v centre maďarskej metropoly, kde sa regent ukrýval.

Napriek čerstvému podpisu dohody o prímerí medzi Budapešťou a Moskvou Skorzeny zaistil prechod moci do rúk nacistickej Strany šípových krížov známej verejným vyvražďovaním Židov.

Horthy vzhľadom na beznádejnú situáciu prikázal stráži hradu neklásť odpor a Skorzenymu sa podarilo uniesť maďarského admirála 15. októbra 1944 bez jediného výstrelu podobne, ako to bolo v prípade záchrany Benita Mussoliniho. Nacisti Horthyho donútili k abdikácii a vypovedaniu prímeria, neskôr bol zadržiavaný spolu so svojím synom Miklósom mladším na jednom z bavorských hradov.

Operácia Greif

Posledný zárez do pomyselnej pažby úspechov si Skorzeny zaslúžil koncom roka 1944, keď viedol premyslenú akciu počas ofenzívy v Ardenách. Bola zameraná na získanie mostov na rieke Maas, ktoré boli kľúčové pre ďalší postup vojsk Tretej ríše v smere k Antverpám.

Hrozba spočívala v línii amerických vojakov brániacich rieku. Neuvážený krok by viedol k odpáleniu mostov či prípadnému protiútoku Spojencov. Skorzeny bol poverený zostaviť skupinu anglicky hovoriacich nemeckých vojakov, ktorí by následne v prestrojení za armádnych príslušníkov USA spôsobovali chaos medzi Američanmi.

Najväčšie komplikácie priniesli pôvodne ambiciózne kvóty pre počet vojenských vozidiel. Hoci nacisti počas bojov so Spojencami ukoristili mnohé tanky a nákladné autá v severnej Afrike, Taliansku či Normandii, väčšina z nich bola nepoužiteľná pre maskovanú operáciu.

Verbovanie i tréning anglicky hovoriacich Nemcov bol pre nedostatok času rýchly. Rozdelení boli na tri misie, ktorých úlohou bolo ničenie menších mostov, sabotáž americkej navigácie menením dopravných značení a sabotáž komunikácie.

Do akcie sa Skorzeny so svojou skupinou dostal po začiatku útoku 16. decembra 1944. Napriek momentu prekvapenia v prospech Hitlerovho vojska Američania rozdrobení na menšie časti dokázali niekoľko dní odolávať útoku a spomalili tak vodcov plán na postup.

Dopad Skorzenyho aktivít nebol fyzického, ale psychického charakteru. Naprieč americkými vojskom sa rozniesla neistota a podozrievavosť, ktorá vyústila do používania kontrolných otázok. Paranoidní Američania nechtiac popravili aj niekoľko mužov z vlastných radov.

Ďalší mentálny úder Spojencom uštedrili Skorzenyho muži hneď 17. decembra, keď bol jeden z nich zadržaný po uvedení nesprávneho hesla. Počas výsluchu uviedol, že Skorzeny osobne cestuje do Paríža s plánom zavraždiť dôstojníka a neskoršieho prezidenta USA Dwighta D. Eisenhowera.

Zámerne rozšírená lož fungovala a Spojenci umiestnili generála do izolácie, ktorý tak strávil vianočné sviatky roku 1944 z bezpečnostných dôvodov sám. Kanceláriu opustil značne nahnevaný až po niekoľkých dňoch.

Eisenhower nebol jediným vysoko postaveným vojakom, ktorý doplatil na paranoju a dohady medzi vojakmi. Keď sa britský poľný maršál Bernard Montgomery rozhodol posilniť morálku medzi vojakmi osobnou návštevou frontu, rozšírili sa zvesti, že Nemci postupujú v prezlečení za Montgomeryho výpravu.

Zmätení vojaci preto po príchode dôstojníka zadržali jeho auto a pri pokuse o pokračovanie v jazde mu boli prestrelené pneumatiky. Hodiny zadržiavania ukončil až príchod amerických kapitánov, ktorí spoznali maršála Montgomeryho a nariadili jeho prepustenie.

Počas ďalšieho postupu bol Skorzeny zranený. Lepšie nedopadli ani jeho muži, ktorých v prestrojení za amerických vojakov chytili skutoční Američania. Popravených bolo minimálne sedemnásť z nich.

Povojnový súd a útek

Ešte pred koncom roka 1944 bol poverený vytvorením stíhacích zväzov SS. Na Slovensku a Morave pôsobil zväz SS Juhovýchod, pričom jednotky z jeho skupiny SS Slovensko sa postarali o vypálenie obcí Ostrý Grúň a Kľak.

Otto Skorzeny sa vzdal Spojencom začiatkom jari 1945. Súdneho konania sa dočkal o dva roky neskôr v Dachau, kde ho obvinili v súvislosti s operáciou Greif. Preslávenému dôstojníkovi Waffen-SS sa podarilo obhájiť, keď dokázal, že k akcii s použitím cudzích uniforiem sa uchýlili i Spojenci.

Skorzeny počas Norimberského procesu v roku 1945. Foto: Wikipédia

Zo zadržania sa mu podarilo ujsť v júli 1948, z tábora ho vyslobodila skupina bývalých príslušníkov SS v prestrojení. Po úteku sa niekoľko mesiacov schovával a neskôr sa objavil ako poradca po boku argentínskeho diktátora Juana Perona či egyptského prezidenta Násira.

Otto Skorzeny (vľavo) po boku argentínskeho diktátora Juana Peróna (uprostred). Foto: Wikipédia

Práca pre Mossad a smrť

Skorzeny nikdy počas svojho života neodsúdil myšlienky nacizmu. Hoci sa nikdy verejne nehlásil k antisemitizmu, stále pôsobí mimoriadne paradoxne, že ku koncu svojho života pracoval pre izraelskú rozviedku Mossad.

Náplňou Skorzenyho práce bolo sprostredkovanie informácií o bývalých nacistických vedcoch, ktorí po druhej svetovej vojne začali pracovať pre Egypt. Potenciálny jadrový program Káhiry znamenal pre Izrael existenčnú hrozbu.

Meno bývalého SS-Obersturmbannführera sa spája s operáciou Damokles, počas ktorej sa Mossad zameral na elimináciu bývalých vedcov z nacistického Nemecka pomocou listových bômb či únosov. Mal to byť práve Skorzeny, kto stlačil spúšť pri vražde Heinza Kruga.

Aj keď pracovná náplň bola postupne odhalená, Skorzenyho motivácia pracovať pre izraelský Mossad zostáva nejasná. Špekuluje sa, že rozviedka pripravovala vraždu bývalého „najnebezpečnejšieho muža v Európe“, a preto sa rozhodol zachrániť a spolupracovať.

Otto Skorzeny po boku Adolfa Hitlera. Foto: screenshot YouTube/Military Weapons

Otto Skorzeny zomrel na následky rakoviny pľúc 5. júla 1975 v španielskom Madride. Jeho rímskokatolíckeho pohrebu sa zúčastnili mnohí bývalí príslušníci Waffen-SS, ktorí počas obradu neváhali hajlovať a spievať Hitlerove obľúbené piesne. Druhýkrát bol pochovaný vo Viedni potom, čo bolo jeho telo spopolnené.


Ďalšie články