Jasné a rýchle izraelské víťazstvo v Gaze. Iba s miernou medzinárodnou reakciou

Cez víkend sa uskutočnila mimoriadne úspešná vojenská operácia Izraela proti teroristickému hnutiu Islamský džihád. Počas troch dní bojov izraelskej sily zlikvidovali velenie Islamského džihádu, narušili jeho vojenskú infraštruktúru, to všetko bez straty jediného života na izraelskej strane. To, že ku stretu došlo, by takmer nestálo za zmienku. Konflikt medzi Izraelom a Pásmom Gazy prepuká so železnou pravidelnosťou. Najzaujímavejšie na zhruba 54 hodinách bojov je fakt, že sa do nich odmietol zapojiť Hamas, hlavná teroristická organizácia v Gaze.

Operácia izraelskej armády v pásme Gazy Palestínsky demonštrant drží kamene počas operácie izraelskej armády v meste Nábulus na Západnom brehu 9. augusta 2022. Foto: TASR/AP

Celú operáciu začalo zatknutie lídra Islamského džihádu na Západnom brehu. Teroristi v reakcii začali vypaľovať rakety proti Izraelu. Ten bol ale evidentne pripravený, vzhľadom na to, že hneď v prvotnom útoku zabil Tajsíra Džabarího, vojenského veliteľa celej organizácie. Ako uvádza napríklad Jerusalem Post, perfektné vykonanie operácie napovedá tomu, že bola plánovaná niekoľko mesiacov. Izraelská vláda so znepokojením sledovala rast Iránom financovaného Islamského džihádu a evidentne sa mu rozhodla zraziť hrebienok.

Islamský džihád však nie je hlavnou teroristickou organizáciou v Pásme Gazy. To ovláda a riadi Hamas, ktorý sa tentoraz rozhodol zostať neutrálny – napriek výzvam Islamského džihádu, aby ho podporil. Hamas evidentne spojil príjemné s užitočným. Napriek spoločnému cieľu zničenia Izraela sú Hamas a Islamský džihád rivali. Nad likvidáciou konkurenčného hnutia plakať nebude. Preto bol ochotný sa pobavene pozerať, ako izraelské rakety dopadajú na strechy víl vodcov Islamského džihádu.

Izraelský protiraketový systém odráža rakety vystrelené z pásma Gazy ešte pred uzavretím prímeria v meste Aškelon na juhu Izraela. Foto: TASR/AP

Hamas však tiež dobre vedel, že vojnu proti Izraelu nemôže vyhrať. Viedlo by to len k ďalšiemu poškodeniu jeho vojenskej infraštruktúry. Posledná vojna medzi Hamasom a Izraelom bola vlani v máji. Odvtedy sa organizácia snaží obnoviť zničenú ekonomiku. Prísun materiálu a hlavne – ako upozorňuje Jerusalem Post – povolenia na prácu v Izraeli sú pre gazské hospodárstvo úplne kľúčové. Vojna s Izraelom by to ohrozila. Je to nádejný signál, že aj Hamas dokáže konať pragmaticky.

Táto operácia však tiež môže zamiešať parlamentnými voľbami chystanými na november. Tie budú najskôr veľmi tesné, rovnako ako pri štyroch predošlých hlasovaniach. Dlhodobý premiér, od marca 2021 však v opozícii, Benjamin Netanjahu tvrdí, že vďaka svojim skúsenostiam len on dokáže ochrániť Izrael pred všemožnými nebezpečenstvami. Súčasný premiér Jair Lapid teraz dokázal, že aj on je schopný odsúhlasiť rezolútne a odvážne akcie. Prežitie Izraela tak nemusí závisieť len od toho, či na jeho čele bude Netanjahu.

Dobrou správou pre Izrael je aj medzinárodná reakcia. Väčšinou silne kritická k jeho pokusom o obranu, tentoraz ale veľmi mierna. Jedným dôvodom je určite fakt, že operácia trvala len krátko. Napriek tomu sa bez civilných obetí nezaobišla. Každá zbytočná smrť je tragédia a boj v tak zaľudnených oblastiach, ako je Gaza, sa bez nich zrejme nezaobíde. Viac civilných obetí však má na svedomí zlyhanie rakiet a nepresná streľba Islamského džihádu ako izraelské útoky. Ticho zo strany arabských štátov zase ukazuje, že Palestínčania už nikoho nezaujímajú.

Takzvané Abrahámske dohody o normalizácii vzťahov medzi Izraelom, Spojenými arabskými emirátmi a Bahrajnom platia, rovnako tak ako neoficiálne spojenectvo medzi Jeruzalemom a Rijadom. V čase, keď sa Irán otvorene vyhráža skonštruovaním jadrovej bomby, si nikto nechce znepriateliť jediný štát, ktorý má bohaté skúsenosti s ukončovaním jadrových programov okolitých krajín. Izrael sa tak po víkende zase o niečo posilnil.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.


Ďalšie články