Turecko je krajina, kde sa beztrestne hanobia a ničia hroby. Samozrejme, ide o nemoslimov

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Foto: TASR/AP Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Foto: TASR/AP

Možno povedať, že postavenie kresťanov, židov a ďalších nemoslimov sa v Turecku zhoršuje, píše vo svojej pravidelnej nedeľnej rubrike riaditeľ Úradu splnomocnenca vlády pre slobodu vierovyznania Michal Považan.

Územie dnešného Turecka, historicky grécko-rímsky svet a Byzancia, bolo jednou z kolísok kresťanstva. Práve tam v prvom storočí vznikli prvé kresťanské spoločenstvá. Vo veľkých mestách Anatólie žili dlhodobo židia, na východe zoroastrijci, jezídi či príslušníci iných náboženstiev. V 20. storočí boli všetky nemoslimské náboženské komunity na tureckom území zdecimované. Dnes tvoria iba maličký zlomok tureckej populácie. Situácia nemoslimských komunít však nie je dobrá.

V štáte síce neexistuje otvorená perzekúcia nemoslimov, existuje skôr akási nevôľa a mäkké prenasledovanie, ktoré možno označiť skôr za netoleranciu, prehliadanie a diskrimináciu.

Najviditeľnejšia je perzekúcia nemoslimov pri starostlivosti o ich náboženské miesta, ako sú napríklad cintoríny a podobne. Potvrdzujú to aj pribúdajúce prípady útokov na cintoríny, na ktorých sú pochovávaní príslušníci náboženských menšín, najmä kresťania, židia a jezídi.

Najnovšia epizóda sa týka židovskej komunity. Skutok sa stal už v polovici júla, ale správa sa objavila až v posledných dňoch. Príslušníci židovskej menšiny na predmestí Haskoy v Istanbule nahlásili vážne škody na miestnom cintoríne, ktoré sú výsledkom cieleného útoku extrémistických skupín. Vandali znesvätili 81 hrobov, exhumovali rakvy a nechali oblasť v stave úplného rozvratu. Podľa niektorých svedkov sú medzi páchateľmi útoku aj mladí ľudia do 18 rokov, ktorí konali podľa pokynov gangu dospelých. V posledných dňoch polícia zatkla niekoľko maloletých a predviedla ich na výsluch, no len málokto je presvedčení, že vyšetrovanie vnesie svetlo do incidentov a vinníci budú potrestaní.

Opozičný poslanec arménskeho pôvodu Garo Paylan hovoril o veku (údajných) páchateľov: „Skutočnosť, že útok na židovský cintorín – napísal na Twitter – vykonali deti vo veku od 11 do 13 rokov, situáciu nezľahčuje, ale zhoršuje. Kto a aká mentalita naplnila tieto deti nenávisťou voči Židom?“

David Vergili, asýrsky novinár s krásnym priezviskom, ktorý sa ničeniu náboženských miest v Turecku dlhodobo venuje, v rozhovore pre informačný portál Židovského spravodajského syndikátu (JNS) vysvetľuje: „Za posledné dva mesiace boli hroby sýrskych a židovských komunít napadnuté a zničené. Hrobky a sväté miesta arménskej komunity boli v minulosti tiež vystavené podobným útokom. Tieto cielené útoky, majú rasistické a náboženské motivácie tým, že sa zameriavajú na skupiny a ciele, ktoré nie sú súčasťou tureckej a islamskej ideológie.“

Mnohí pozorovatelia situácie v Turecku konštatujú, že to, čo sa stalo v polovici júla na židovskom cintoríne, spadá do širšieho obrazu prenasledovania a násilia voči náboženským menšinám.

Dňa 29. júna neznáme osoby znesvätili cintorín v okrese Yemişli, v juhovýchodnej provincii Mardin, ktorý bol už v nedávnej minulosti dejiskom epizód intolerancie. Ráno našli veriaci zdevastované tisícročné asýrske hrobky a kosti rozhádzané v širokom okolí chrámu a cintorína. Ďalší príklad sa týka jezídov, ktorí sú zvyknutí pochovávať mŕtvych chrbtom k východu slnka. Správy uvádzajú prípady znesvätených hrobov a mŕtvol premiestnených smerom k Mekke podľa pravidiel islamskej viery. Islam považuje jezídov za kacírsku sektu, ktorá má byť potrestaná (a znovu obrátená), ako sa to stalo v Iraku počas vlády Islamského štátu.

Vo všetkých týchto prípadoch je potrebné rýchle vyšetrovanie s cieľom identifikovať a chytiť páchateľov.

A práve tu sa objavuje problém: Žiaľ, v posledných týždňoch neprišli žiadne zásadné správy a páchatelia zostávajú nepotrestaní. Znesväcovanie cintorínov, ku ktorému došlo v posledných mesiacoch, je prejavom averzie, ak nie skutočnej nenávisti časti tureckej spoločnosti voči tým, ktorí sa nehlásia k moslimskej viere a neprijali ideológiu nacionalizmu a islamu. Európske krajiny sa musia zjednotiť a systematicky upozorňovať na porušenie náboženskej slobody minimálne v krajinách kandidujúcich na členstvo v Európskej únii. Toto je aj úloha pre Slovensko.


Ďalšie články