4. augusta, 14:37

Chirurgické mimosúdne zabíjanie

Chirurgické mimosúdne zabíjanieReaper dron. Foto: U.S. Air Force photo by J.M. Eddins Jr/Flickr

Svetové médiá priniesli správu o zabití Aymana Al-Zawahrího, spolupracovníka Usámu bin Ládina a spoluzosnovateľa útokov z 11. septembra 2001. Al-Zawahrí bol následníkom Usámu bin Ládina vo vedení islamistickej teroristickej organizácie al-Káida. Al-Zawahrího usmrtili v afganskom Kábule strely vypálené z dronu. Akciu vykonala americká CIA. O zabití informoval americký prezident Joe Biden. K tomu štyri poznámky.

Možno koniec jednej kapitoly terorizmu

Smrť Aymana Al-Zawahrího môže znamenať koniec jednej významnej kapitoly terorizmu blízkovýchodného pôvodu. V 70. a 80. rokoch bol na Strednom východe známejší terorizmus pôvodu špecificky palestínskeho, ktorý nevychádzal ideologicky z islamu, ale bol skôr ľavicový, sekulárny, niekedy priamo komunistický alebo nacionalistický v arabskom zmysle a špecificky protiizraelský. Reprezentovali ho napríklad odštiepenecké organizácie Arafatovej Organizácie pre oslobodenie Palestíny (PLO), ako Abu Nidal, Ľudový front oslobodenia Palestíny George Habbasha, Čierny september, ktorá vraždila izraelských športovcov na Olympijských hrách v Mníchove v roku 1972, atď.

Tento prúd terorizmu bol v 90. rokoch zatienený postupne novým prúdom, ktorý bol islamistický, založený na radikálnom salafizme a wahábizme. Viera v Alaha sa ukázala byť mocnejším motivátorom ako symbol kladiva a kosáka.

Islamistický prúd reprezentovala al-Káida Usámu bin Ládina a Egypťan Al-Zawahrí bol od začiatku pritom. Bol intelektuálom, lekárom a teológom, bol považovaný za pravú ruku bin Ládina, dokonca za jeho „mozog“.  Al-Káida sa od konca 80. rokov za jedno desaťročie prepracovala z neznámej organizácie na dnešnú legendu. Na rozdiel od teroristov sekulárneho razenia, ktorí boli známi len príslušníkom bezpečnostných zložiek, mená bin Ládin, ale i Al-Zawahrí, sa stali známymi v širokej svetovej verejnosti.  

Islamistická al-Káida sa stala dominantnou nielen v islamistickom prúde, ale celkovo v terorizme islamského sveta, lebo si kládla nie lokálne, ale globálne ciele a za nepriateľov si zvolila tých najsilnejších. Zrodila sa pod vplyvom okupácie Afganistanu Sovietskym zväzom a po rozpade ZSSR boli jej hlavným protivníkom USA.

Al-Zawahrí mal meno ešte pred časmi al-Káidy. Bol väznený už za účasť na zavraždení egyptského prezidenta Anvara Sadata a do al- Káidy priviedol svoju organizáciu Egyptský islamský džihád (EIJ). Je dôležitý i preto, lebo jeho meno je spájané so všetkými teroristickými atentátmi, ktorými si al-Káida získala prvýkrát svetovú pozornosť. Boli to útoky na americké ambasády v Nairobi a Mombasse v roku 1998, kde zahynuli spolu stovky ľudí, a útok na americkú vojnovú loď USS Cole v jemenskom Adene v roku 2000.

A predovšetkým je podobne ako bin Ládin spájaný s útokmi z 11. septembra 2001. Po jeho smrti niet v al-Káide lídra, ktorý by sa tešil podobnej známosti vo svete.

Čo teda bude s al-Káidou?

Vrcholný teroristický útok 11. septembra 2001 katapultoval al-Káidu do centra pozornosti jednak svetovej verejnosti a jednak bezpečnostných zložiek, najmä amerických, ktoré jej šli po krku. Jej lídrom šlo o život a boli odsúdení na dlhodobé, celoživotné skrývanie sa. Miestne organizácie al-Káidy v mnohých štátoch sveta boli spojené s centrom viac-menej len používaním ikonickej značky v podstate už pred 11. septembrom. Po 11. septembri to platilo tým viac. Preto je otázne, do akej miery predstavovali Usáma bin Ládin a potom i Al-Zawahrí v období skrývania sa reálne riadiace a plánovacie centrum a do akej miery sa al-Káida stala už len spoločnou inšpirujúcou značkou mnohých nezávislých skupín.

Nie je to nevyhnutné, ale je možné, že smrťou Al-Zawahrího skončí al-Káida ako reálna organizácia a transformuje sa v zakladateľský mýtus a symbol globálneho islamistického terorizmu. Táto transformácia sa v skutočnosti diala už veľa rokov. Smrť Al-Zawahrího môže byť bodkou za týmto procesom. Ale o prežití al-Káidy ako takéhoto mýtu a symbolu, bohužiaľ, pochybovať nemusíme.

Už sme na Štandarde písali, že islamistický terorizmus sa iste nekončí.

Mimosúdne zabíjanie ako chirurgia

Druhá poznámka sa týka fenoménu tzv. „extrajudiacial killing“, teda mimosúdneho zabíjania. Na rozdiel od trestu smrti, ktorý udelí súd v trestnom konaní, tu ide o zabitie, o ktorom rozhodne politický orgán  a vykonajú ho špeciálne služby. Do sféry „extrajudicial killing“ spadalo ako zabitie Usámu bin Ládina Američanmi v roku 2011, tak i terajšie zabitie Al-Zawahrího.

Spravidla platí, že „extrajudicial killing“ je doménou veľmocí, ale robia to i malé štáty, ktoré sú prípadmi sui generis. Napríklad štát Izrael rozhodol o zabití páchateľov vyššie spomenutého teroru na mníchovskej olympiáde. Túto akciu špeciálneho izraelského komanda opisuje film Stevena Spielberga „Munich“ z roku 2005.

Medzi veľmocami mimosúdne zabíjanie vykonávajú Američania a Rusi. Ako sme videli, Američania akcie zverejňujú, aspoň niektoré. Rusi ich zatajujú, preto sa o niektorých môžeme len dohadovať, i keď niekedy s vysokou mierou pravdepodobnosti. Sem zrejme spadá usmrtenie bývalého pracovníka ruských špeciálnych služieb Litvinka a zastrelenie teroristu Zelimchana Changošviliho v roku 2019 v Berlíne.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.