4. augusta, 06:12

Fatálna slabina ruských tankov: prieraz odtrhne vežu od korby, zomrie celá posádka

Fatálna slabina ruských tankov: prieraz odtrhne vežu od korby, zomrie celá posádkaUkrajinský vojak kráča okolo ruského tanku po bojoch počas 55. dňa ruskej invázie na Ukrajinu 19. apríla 2022 v ukrajinskej obci Moščun. Foto: TASR/AP
Lukáš Visingr Vojenský a bezpečnostný analytik

Česká armáda sa má už čoskoro začleniť do zoznamu prevádzkovateľov nemeckých tankov Leopard 2, zatiaľ čo Poľsko v júli získalo prvé americké stroje Abrams a uzavrelo veľkú zmluvu o nákupe a výrobe juhokórejských tankov. Trochu paradoxne však vôbec nie je jasné to, aká budúcnosť čaká tankové jednotky západoeurópskych mocností, pretože vojna na Ukrajine by mohla viesť k úplnému prehodnoteniu ich plánov.

Rusko prakticky od prvého dňa svojej agresie proti Ukrajine stráca tanky skutočne mimoriadnym tempom. Za prvé dva mesiace bojov totiž prišlo zhruba o 500 tankov a za ďalšie tri mesiace ešte približne o ďalších 400 kusov tejto vojenskej techniky. Na porovnanie: 900 tankov je viac, než koľko dnes prevádzkujú vojská Francúzska, Talianska, Nemecka a Veľkej Británie dohromady. Veľká časť ruských strát pripadá na konto prenosných protitankových zbraní Ukrajincov, čo viedlo k hlásaniu tézy, že tank sa stal prekonaným, pretože ho ľahko vyradí kadejaký pešiak.

Nie je to, samozrejme, prvý prípad, keď tento názor získal popularitu. V skutočnosti sa tak deje s takmer železnou spoľahlivosťou kedykoľvek, keď tanky v nejakom konflikte utrpia straty. Hovorilo sa to dokonca už po prvej svetovej vojne, rovnako tak po tej druhej, po bitkách Izraelčanov s Arabmi alebo po konflikte v Čečensku. Realita sa však vždy ukázala ako odlišná a ďaleko zložitejšia. Tanky ruskej armády na Ukrajine skutočne utrpeli veľmi ťažké straty, ale to zďaleka neznamená, že by mal tento vojenský stroj ako druh zbrane smerovať do výslužby.

Ak sa niečo skutočne (opäť) potvrdilo, je to fatálna slabina ruskej, respektíve sovietskej tankovej konštrukčnej školy. Tá totiž v záujme zmenšenia siluety a redukcie hmotnosti tanku stavia na malú vežu, v ktorej je nabíjací automat a zásoba munície. Po prerazení pancierovania teda spravidla nastáva spektakulárna explózia, ktorá často úplne odtrhne vežu od korby, totálne zničí vozidlo a pochopiteľne usmrtí celú trojčlennú osádku.

Pre sovietsku armádu totiž platilo (a zjavne platí aj pre ruskú), že tanky aj tankisti sú takpovediac „spotrebné materiály“, teda jednoduché a lacné nástroje, ktoré majú zničiť protivníka najmä početnou presilou. Západ pristupuje ku konštrukcii tankov úplne inak, pretože na prvé miesto kladie prežitie posádky. Západné tanky majú silnejšie pancierovanie a zásoba munície je umiestnená v oddelenej zadnej sekcii rozmernej veže, a teda onen fatálny problém neexistuje a posádka má aj po zásahu a zničení vozidla veľmi slušnú šancu prežiť.

Nedá sa preto čudovať, že vojna na Ukrajine viedla v mnohých krajinách k urýchleniu snáh zbaviť sa starých tankov zo sovietskych čias a získať moderné západné stroje. Týka sa to aj českej armády, ktorá vlastní 30 modernizovaných tankov T-72M4 CZ a niekoľko desiatok starších „téčok“, z ktorých časť poslala na Ukrajinu. Posledný krok sa uskutočnil na základe dohovoru s Nemeckom, od ktorého by Česko malo získať vozidlá Leopard 2.

Ukrajina ako urýchľovač

O nákupe tohto typu tanku sa v Česku mnohokrát hovorilo už v minulosti, ale predpokladalo sa, že na takýto krok dôjde až niekedy na konci tejto dekády. Vojna na Ukrajine ale množstvo procesov výrazne urýchľuje, takže teraz sa plánuje, že prvé tanky staršej verzie Leopard 2A4 by mohli doraziť ešte tento rok. Berlín daruje Česku pätnásť kusov a neskôr by sa mohlo zaobstarať až 50 tankov novšieho variantu Leopard 2A7. Pre českých tankistov pôjde o zásadný technologický posun, ktorý zároveň výrazne uľahčí vojenskú spoluprácu so spojencami.

Tanky tohto typu už totiž vlastnia armády viacerých členských štátov NATO a EÚ vrátane Nemecka, Rakúska, Poľska či Maďarska (a o rovnakej voľbe uvažuje aj Slovensko). „Leoš“, ako sa výrobku nemeckej firmy KMW niekedy hovorí, reprezentuje nesporne najrozšírenejší tank západného sveta, a hoci sa zrodil už v 70. rokoch minulého storočia, naďalej ponúka veľký evolučný potenciál. Armáda ČR bude zrejme tieto vozidlá prevádzkovať najmenej tridsať rokov.

Stávka na „zlaté nemecké ručičky“ ale určite nie je jediná možnosť. Poľsko síce vlastní leopardy, ale objednalo si tiež 366 amerických tankov Abrams a uzavrelo zmluvu, podľa ktorej kúpi a potom bude licenčne produkovať juhokórejské stroje K2 Black Panther. O tanku Abrams sa občas hovorilo aj v Česku (a ministerka Jana Černochová vraj priviezla z USA ponuku na 60 kusov) a množstvo českých fanúšikov má aj juhokórejský tank. Poľské plány ale každopádne demonštrujú dilemu, s ktorou sa teraz musia armády západných krajín stretávať.

Nemecko a Francúzsko už niekoľko rokov pracujú na programe úplne nového tanku MGCS (Main Ground Combat System), ktorý by mal nastúpiť na pozície typov Leopard 2 a Leclerc, a preto sa pre neho niekedy používa aj meno „Leopard 3“. Spočiatku sa hovorilo o začiatku sériovej výroby už niekedy po roku 2025, terajšie plány bundeswehru však uvádzajú termín o desať rokov neskorší a Paríž je ešte skeptickejší, naznačujúc dokonca až rok 2040.

Vojna na Ukrajine, samozrejme, znamená úplne mimoriadny impulz pre posilňovanie armád, lenže vojaci potrebujú zaradiť novú techniku do výzbroje čo najskôr (ako sa hovorí, optimálne včera), nie v polovici budúcej dekády. Navyše sa zdá, že medzi Berlínom a Parížom panujú početné nezhody, ktoré sa týkajú koncepcie a výzbroje MGCS, a preto sa objavujú prognózy, že tento projekt mieri do slepej uličky, pretože armády jednoducho dajú prednosť obstaraniu tankov, ktoré sú na trhu k dispozícii dnes, poprípade ich budú ponúkať v dohľadnej dobe.

Presne preto zvolili Poliaci americké abramsy, ktorých prvé zánovné kusy už získali. Zmluva s Južnou Kóreou pokrýva až tisíc obrnencov typu K2 a znamená aj technologické transfery pre poľský priemysel. USA a Južná Kórea totiž majú vhodné typy vozidiel aj výrobné kapacity, ktoré sa našim severným susedom hodia, pretože ich armáda chce prevádzkovať viac ako 1 300 tankov, čo je beznádejne mimo možnosti európskych tovární.

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.