Ako zblížiť Rusko a Čínu rýchlo a lacno. Lekcia od Nancy Pelosiovej

Ak by Nancy Pelosiová chcela proti jej domovským Spojeným štátom spojiť dve najsilnejšie konkurenčné veľmoci, Rusko a Čínu, pri Taiwane by nekonala inak. V podobnej situácii pred takmer rovným polstoročím pritom Američania postupovali omnoho viac reálpoliticky.

Na prelome marca a apríla roku 1971 sa v japonskom meste Nagoja uskutočnil v poradí 31. svetový šampionát v stolnom tenise. Podľa historických záznamov na ňom americký pingpongový hráč Glenn Cowan po jednom z tréningov zmeškal svoj tímový autobus a nastúpil do kyvadlového autobusu čínskej reprezentácie. V tom čase sa to rovnalo nástupu na nepriateľskú vesmírnu loď. Väčšina hráčov sa ku Cowanovi správala podozrievavo, s výnimkou Čuanga Ce-tunga. Náprotivok z Ázie mu podal ruku, prihovoril sa prostredníctvom tlmočníka a podaroval mu na sieťotlači znázornenie pohoria Chuang-šan.

Priateľské stretnutie spôsobilo, že krátko nato dostalo americké pingpongové mužstvo pozvánku na turnaj rovno do Pekingu. Mančaft o veľkosti 11 hráčov spolu s manželkami a novinármi pricestoval do čínskej metropoly krátko nato 10. apríla, pričom ich vrelo privítal aj samotný premiér Čou En-laj a dokonca im sprístupnil Zakázané mesto. Šlo o prvú oficiálnu americkú delegáciu v Číne od prevzatia moci Mao Ce-tungom v roku 1949. Na oplátku boli pozvaní čínski stolnotenisoví hráči do USA.

Zdanlivo banálna autobusová historka tak odštartovala jeden z najvýznamnejších pohybov v geopolitike 20. storočia. Reč je o oteplení čínsko-amerických vzťahov, ktoré sa nachádzali na bode mrazu od udomácnenia komunizmu v ríši stredu.

Netrvalo dlho a stretnutia športovcov vystriedali dôležité stretnutia politikov. V roku 1971 do Číny cez Pakistan tajne odcestoval splnomocnenec Henry Kissinger, dnes už legenda americkej zahraničnej politiky. Kissinger nielenže dohodol podrobnosti návštevy vtedajšieho prezidenta Nixona, ale premiérovi Čou En-lajovi sľúbil zredukovanie počtu vojakov na Taiwane, neuznanie nezávislosti tohto ostrova a tiež to, že USA sa postarajú, aby Taiwan nepodnikol kroky proti pevninskej Číne.

Vo februári 1972 následne navštívil Čínu samotný Nixon. Stretol sa s čínskym lídrom Mao Ce-tungom a aj so spomínaným predsedom vlády Čou En-lajom. Práve s Čou En-lajom si šéf Bieleho domu obzrel Veľký čínsky múr či Šanghaj a pamätnými sa stali aj jeho fotografie z námestia Tchien-an-men. Nixonovou návštevou sa de facto skončila dlhoročná separácia medzi dvoma konkurenčnými veľmocami. Tieto udalosti vošli do dejín pod príznačným názvom pingpongová diplomacia.

K normalizácii vzájomných vzťahov, samozrejme, neprišlo z dlhej chvíle. Spojené štáty si politikou ústupkov a nadväzovaním priateľstva z rozumu vylepšovali pozíciu proti svojmu vtedajšiemu top vyzývateľovi – Sovietskemu zväzu. Budovanie mostov medzi Washingtonom a Pekingom uľahčovalo napätie vo vnútri komunistického bloku, ktoré v roku 1969 eskalovalo až do niekoľkomesačných ozbrojených stretov na sovietsko-čínskej hranici. Po rozpade bipolárneho usporiadania sveta sa začali vzťahy opäť postupne zhoršovať.

Repete po 50 rokoch?

Takmer presne 50 rokov od návštevy Nixona v Pekingu mohli USA rovnaký model aplikovať opäť, minimálne sa o to naďalej snažiť. Ich vzťahy s Ruskom ako nástupníckym štátom Sovietskeho zväzu sú totiž po invázii na Ukrajinu opäť na nule. Washington od nástupu Joea Bidena k moci dodal Kyjevu vojenskú pomoc za 8 miliárd dolárov a Rusko v utorok zopakovalo, že Spojené štáty sú do konfliktu u našich východných susedov zapojené priamo. Moskva dokonca tvrdí, že americkí tajní agenti schvaľujú a koordinujú ukrajinské raketové útoky na ruskú armádu. Biely dom tieto obvinenia odmieta.

Hoci Čína za Rusmi na prvý pohľad pri agresii neoblomne stojí, v zákulisí je situácia niečo zložitejšia. Biden podľa vysokopostaveného amerického predstaviteľa čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi osobne povedal, že ak Čína vstúpi do vojny na Ukrajine na strane Ruska, Peking stratí prístup na svoje dva najdôležitejšie exportné trhy – USA a EÚ.

Čína mala po tomto varovaní cúvnuť a odpovedať neposkytnutím vojenskej pomoci Putinovi. Tá by sa pritom Kremľu náramne hodila. Čína je napríklad producentom jedných z najlepších bezpilotných lietadiel. Pripomíname, že práve tento typ výzbroje ukrajinskej armády, drony Bayraktar tureckej výroby, sú od začiatku konfliktu vo svetovej tlači priam glorifikované, často oprávnene.

Buldozér značky Pelosi

Lenže potom prišla na scénu Nancy Pelosiová, predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov. Tá svojou čerstvou návštevu Taiwanu Číne s nadšením poskákala aj po tej jednej nohe, ktorou ostala nesmelo stáť na strane USA.

Vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom sa v priebehu niekoľkých dní zhoršili natoľko, že vedenie najľudnatejšej krajiny sveta hovorí o tom, že za pomoci svojej armády medzičasom uvedenej do stavu najvyššej pohotovosti spustí „cielené vojenské operácie“.

„Tieto kroky sú mimoriadne nebezpečné, ako hra s ohňom. Tí, ktorí sa hrajú s ohňom, v ňom zahynú,“ odkázal obzvlášť tvrdo čínsky rezort diplomacie v utorok. V rovnaký deň bolo v päťmiliónovom čínskom meste Sia-men v relatívnej blízkosti Taiwanu možné vidieť desiatky rozmiestnených vojenských vozidiel a tankov a čínske stíhačky narúšali taiwanský vzdušný priestor.

Pripomeňme, že Taiwan je zdrojom napätia medzi USA a Čínou už dlhodobo. Čína pokladá ostrov s 23 miliónmi obyvateľov, na ktorý sa po porážke v čínskej občianskej vojne uchýlil Kuomintang, za svoje územie a hrozí mu vojenským zásahom v prípade vyhlásenia nezávislosti. Peking dlhodobo upozorňuje ostatné štáty, aby ani len nerokovali s taiwanskými činiteľmi, a nebudili tak zdanie, že uznávajú samostatnosť tohto územia.

Bezpečnostné zložky USA boli proti

Pelosiová, ostrá kritička Pekingu a tretí najdôležitejší človek americkej politiky, pritom okrem nacvičovania floskúl na spornom území dosiahla presne nula zahraničnopolitických cieľov. „Nič dobré z toho nebude. Taiwan nebude v dôsledku tejto čisto symbolickej návštevy bezpečnejší ani prosperujúci a môže sa stať veľa zlých vecí. Patrí medzi ne čínska vojenská odpoveď, ktorá by mohla viesť k tomu, že USA sa dostanú do nepriamych konfliktov s Ruskom vyzbrojeným jadrovými zbraňami a zároveň s Čínou vyzbrojenou jadrovými zbraňami,“ napísal v komentári pre New York Times Thomas Friedman.

„Je meradlom našej politickej dysfunkcie, že demokratický prezident nemôže odradiť predsedníčku Demokratickej snemovne od zapojenia sa do diplomatického manévru, ktorý celý jeho tím národnej bezpečnosti – od riaditeľa CIA až po predsedu zboru náčelníkov – považoval za nerozumný,“ pokračoval Friedman o návšteve, ktorú Biely dom oficiálne nepodporil.

Moskva dvorí ostošesť

Moskva si je aktuálnej príležitosti upevniť svoje vzťahy s Čínou po Pelosiovej zastávke na Taiwane veľmi dobre vedomá a jej kľúčoví ľudia sa predháňajú v podporných vyjadreniach adresovaných svojmu južnému susedovi.

Rusko v utorok Pelosiovej návštevu na Taiwane označilo za „čistú provokáciu“. Moskva zároveň tvrdí, že Čína má plné právo prijať opatrenia na ochranu svojej suverenity a územnej celistvosti. Vyplynulo to z vyhlásenia ruského ministerstva zahraničných vecí. „Vyzývame Washington, aby sa zdržal krokov, ktoré podkopávajú regionálnu stabilitu a medzinárodnú bezpečnosť, a aby uznal novú geopolitickú realitu, v ktorej už nie je priestor pre americkú hegemóniu,“ napísal rezort Sergeja Lavrova.

Moskva vyjadrila plnú solidaritu s Pekingom ešte pred príletom Pelosiovej na Taiwan. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok uviedol, že takáto návšteva „zvyšuje napätie v regióne“ a obvinil Washington, že si vyberá „cestu konfrontácie“. „Chceme ešte raz zdôrazniť, že s Čínou sme absolútne solidárni, jej postoj k problému je pochopiteľný a absolútne opodstatnený,“ dodal Peskov.

Číňania a Rusi zďaleka nie sú bratské národy. Pozerajú sa na seba s rešpektom, ale v nie tak dávnej minulosti proti sebe viedli viacero ozbrojených konfliktov. Dostať ich na jednu loď nie je jednoduché. Pelosiová ich však k sebe v priebehu pár hodín pritisla tak, ako sa to za posledné dekády podarilo máloktorému z politikov. A navyše pre Američanov v tej najmenej vhodnej chvíli.