Zawahrí je mŕtvy, islamizmus žije ďalej

Až na pár islamistov asi nikto nebude oplakávať smrť Ajmana Zawahrího, pravej ruky Usámu bin Ládina a jeho nástupcu na čele teroristickej organizácie al-Káida. V pondelok večer americký prezident Joe Biden oznámil, že cez víkend Zawahrího zabila americká raketa Hellfire v Kábule bez akýchkoľvek ďalších obetí. Američania najskôr použili variant R9X Hellfire, ktorý namiesto výbuchu vystreľuje dlhé ostrie, práve aby minimalizoval ďalšie škody. Zawahrí bol zločinec zodpovedný za smrť tisícov ľudí a je dobre, že ani po viac ako 20 rokoch od 11. septembra sa žiadny terorista nemôže cítiť bezpečne. To, čo nám americký útok na Zavahrího napovedá o stave globálneho islamského terorizmu, však tak povzbudivé nie je.

vtedajší vodca teroristickej siete al-Káida Ajman Zawahrí Ajman Zawahrí. Foto: TASR/AP

Ajman Zawahrí sa narodil v roku 1951 do prominentnej egyptskej rodiny a už v mladom veku sa radikalizoval, do prvej teroristickej skupiny vstúpil v 15 rokoch. Vyštudoval medicínu a stal sa chirurgom, to však nijako jeho náboženský fanatizmus neotupilo. V roku 1980, keď vykonával dobrovoľnícku činnosť na klinike Červeného polmesiaca starajúcej sa o utečencov zo Sovietmi napadnutého Afganistanu, ho vraj prvýkrát napadlo, že Afganistan by mohol byť dobrou základňou pre džihádistov.

O rok neskôr ho egyptská polícia zatkla pre podozrenie z účasti na vražde prezidenta Anwara Sadata, podarilo sa mu však prišiť iba nelegálne držanie zbrane, odsedel si tri roky. Po prepustení z väzenia sa vydal späť do Pakistanu. Niekedy vtedy sa zoznámil s istým Usámom bin Ládinom, ktorý chodil kázať do nemocnice, kde Zawahrí pracoval. Stal sa postupne jeho osobným lekárom, hlavou ochranky a nakoniec spoločne založili islamistickú teroristickú sieť, ktorá neskôr vošla do dejín ako al-Káida.

Bin Ládin, člen jedného z najbohatších saudských klanov, dodával al-Káide peniaze, prestíž a charizmu. Mozgom a intelektuálom organizácie bol ale vraj Zawahrí, ktorý riadil každodenný chod. Asi to bol aj on, kto vymyslel útoky na newyorské dvojčatá a Pentagón. Potom čo bin Ládina zabilo americké komando, stal sa jeho prirodzeným nástupcom.

Na archívnej snímke z roku 1998, ktorú zverejnili 19. marca 2004, zakladateľ a vodca teroristickej siete al-Káida Usáma bin Ládin (vpravo) a jeho vtedajší najvyšší zástupca Ajman Zawahrí. Foto: TASR/AP

Zawahrího sňala americká raketa, keď sa bol prevetrať na balkóne v centre Kábulu. To, že sa vodca al-Káidy nebál ukazovať na verejnosti, je dôkazom, že organizácia je späť v Afganistane. Na základe dohody z Dohy Američania sľúbili stiahnuť sa z krajiny a Taliban zase, že zabráni tomu, aby v Afganistane znovu pôsobili teroristické hnutia. Samotné naplnenie dohody sa neuskutočnilo úplne podľa amerických predstáv. Stiahnutie malo byť usporiadané, nie bezhlavý útek, a Taliban mal s kábulskou vládou vyjednávať o nejakej deľbe moci, nie ju jednoducho zvrhnúť. Avšak obe strany sa doteraz tvárili, že dohoda platí.

Kritici stiahnutia z Afganistanu tak zabitie Zavahrího berú ako potvrdenie svojich najhorších obáv. Al-Káida znovu zakorenila v Afganistane, jej vodcovia chodia bez strachu na verejnosť, nič jej nebráni v tom, aby zriadila nové výcvikové tábory, a tak za nejaký čas môže obnoviť svoj džihád proti Západu. Zawahrího dom strážili bojovníci z takzvanej Haqqaniho siete, čo je polonezávislá elitná odnož Talibanu. Ich prítomnosť naznačuje, že al-Káida je priamo pod ochranou Talibanu.

Naopak zástancovia Bidena tvrdia, že smrť Zawahrího je dôkazom, že prezident mal pravdu. Keď Američania opúšťali Afganistan, Biden tvrdil, že sa renesancie tamojšieho terorizmu nebojí, pretože USA majú schopnosť „zasahovať za obzorom“, teda útočiť na diaľku zo základní mimo Afganistanu. Zabitie Zawahrího je vraj potvrdením tejto tézy. Kritici protiargumentujú, že jedna úspešná operácia nie je žiadnym dôkazom. Mohlo ísť o šťastnú náhodu, americká špionážna sieť v Afganistane je stále tragická a rozprášená a satelity na obežnej dráhe nie sú na sledovanie situácie v krajine dostačujúce.

Smrť Zawahrího zrejme nebude mať veľký vplyv na fungovanie svetového islamského terorizmu. Zavahrí bol skôr symbolom, jednotlivé odnože al-Káidy sú viac-menej samostatné a centrálne vedenie, posledných dvadsať rokov na úteku, neriadi ich každodennú prevádzku. Podľa správy OSN al-Káida „nepredstavuje bezprostrednú medzinárodnú hrozbu“. S bezpečným útočiskom v Afganistane sa to však môže zmeniť, bez ohľadu na to, že organizáciu už nepovedie Zawahrí.

Potom je tu skutočnosť, že al-Káida nie je jedinou aktívnou medzinárodnou islamistickou organizáciou. Islamský štát al-Káidou otvorene opovrhuje a jej vedenie má za starých dedkov, ktorí žijú zo slávy jedného úspešného útoku. Našťastie sa zdá, že momentálne najaktívnejšou odnožou Islamského štátu je takzvaný ISIS-K, čo je skratka pre Islamský štát – provincia Chorásán. Chorásán je starodávne označenie pre oblasť Afganistanu a okolia. ISIS-K vedie vojnu proti Talibanu a snaží sa ho zvrhnúť. Taliban tak zisťuje, že vládnuť Afganistanu je oveľa zložitejšie, ako ho dobyť. Tí, ktorí dúfali, že stiahnutie Západu z Afganistanu prinesie krajine aspoň mier, tak musia dúfať ďalej. A zvyšok sa nádeja, že kým sa islamisti vraždia medzi sebou, nebudú pomýšľať na útoky v Európe a Amerike.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.


Ďalšie články