Veľmi sa mi do toho nechcelo. Zase písať o konflikte a údajnom maďarskom separatizme na Ukrajine, no jednoducho sa mi nechcelo. Hovorí sa o ňom už od roku 2014, od vypuknutia vojny na východnej Ukrajine, obetí alebo zranených doteraz nebolo. Navyše si hovorím, koho to ešte zaujíma, kto to ešte berie vážne?

Žiaľ, objektívne je situácia v mnohonárodnostnom Podkarpatí výbušnejšia ako kedykoľvek predtým. Z Budapešti počuť reči o hroziacej občianskej vojne, zatiaľ čo z Kyjeva minister zahraničia prilieva olej do ohňa. Odohrali sa dva podpaľačské útoky, všade je veľa zlej krvi.

Nápadne aktívnu rolu hrá SBU — Služba bezpeky Ukrainy, ukrajinská tajná služba. Na mojich ukrajinských cestách som si už v nultých rokoch všimol, že ľudia z SBU sa tešili priam mýtickej úcte. Práve na dači zástupcu šéfa SBU bol v roku 2004 otrávený budúci prezident Juščenko, práve prevzatím pobočky SBU v Slavjansku začala v roku 2014 ukrajinská vojna. Keď som bol ešte mladý, v lôžkovom vozni Odesa-Užhorod som spoznal veľmi mladú a veľmi zvodnú frajerku podkarpatského dôstojníka SBU, ktorá počas dlhej noci dvoch náhodných spolucestujúcich navádzala k nerozvážnym činom (jedným som bol ja). Ukázala nám fotografiu svojho frajera, bol to mladý fešák. Ukázala nám tiež, na akom fáre sa prevážal. Čo vyzeralo ako červené ferrari, bolo údajne len kórejskou kópiou.

30. novembra podkarpatská SBU uskutočnila razie na štyroch adresách, ktoré boli priamo alebo nepriamo spájané s Brenzovicsom Lászlom, s vedúcim politikom podkarpatských Maďarov. Krátko predtým sa objavilo video, na ktorom ukrajinský nacionalista stál pred miestnou tabuľou Berehova a vyhrážal sa v kukle ukrajinským Maďarom. Načasovanie vzbudilo podozrenie, že video mohla vypustiť samotná SBU. Keďže video zverejnila na svojom YouTube kanále proruská srbská novinárka pôsobiacia v Belehrade, na svoje si prišli aj milovníci ruskej stopy.

Išiel som teda do bašty 150 000 ukrajinských Maďarov – Berehove/ Beregszász. Na Podkarpatskej maďarskej pedagogickej univerzite Rákóczi Ferenc, ktorej mestečko vďačí za niekoľko študáckych podnikov, ma privítala Darcsi Karolina. Je jednou z popredných politikov a kultúrnych dejateľov maďarskej menšiny na Ukrajine a učí na tej škole politológiu a filozofiu.

Krehká štíhla profesorka mala na sebe čiernu tylovú blúzku, nosila kabelku z hustej kožušiny a jej úzka kožená sukňa ju brzdila v ráznej chôdzi. Hodinky na výške ukazovali SEČ, tunajší Maďari používajú „kyjevsky čas“ len pri jednaní s Ukrajincami. (Nie sú v tom sami, mnohí Rusíni v podkarpatských horách sú dodnes verní viedenskému, peštianskemu respektíve pražskému času.) Darcsi mi SEČ vy­svet­lila tak: „Sme proeurópski.“ Politička sa so mnou rozprávala očarujúcou zmesou ruštiny a ukrajinčiny. Jej hlas bol hlučný, bolestne hlučný.

Krehká, štíhla a bolestne hlučná Darcsi Karolina. Foto: M. Leidenfrost

Keďže miestni Maďari dostali aj výhražné e-maily („Vieme, kam chodia tvoje deti do školy“), opýtal som sa jej: „Bojíte sa?“ „Nebojím sa,“ odpovedala, „som odvážna, už sa ani čerta nebojím“ – a deti nemá. Podľa Darcsiovej problém začal pred piatimi rokmi, keď ukrajinskí nacionalisti na ďalekom východe Ukrajiny nenašli nijakých separatistov, a tak ich išli hľadať v 0,2-percentnej menšine na krajnom západe. Dala mi brožúru, v ktorej boli zdokumentované „protimaďarské útoky“. „V roku 2015 bolo 30 protimaďarských útokov, v roku 2018 ich už bolo 500.“ Darcsi sypala tieto údaje z hlavy. Keď som si brožúru neskôr pozrel, bolo tam nahlásených niekoľko desiatok udalostí za každý rok, 27 za rok 2018.

Rozprávala mi, čo si za posledné roky vytrpela. V roku 2017, keď práve vyšla z bohoslužby v svojom kalvínskom kostole, vonku pochodovali 50 zakuklení chlapi z Pravého sektoru a vykrikovali heslá ako: „To je ukrajinská zem,“ „Maďari správajte sa ako hostia“. Ponáhľala sa domov. „Polícia vtedy nevyšla, pretože mala informácie, že majú veľa zbraní!!“

V roku 2018 im vypálili sídlo v Užhorode. V roku 2019, keď sa raz vrátila z Maďarska domov, bola na hranici zadržaná. Musela tri hodiny sedieť v miestnosti, prehrabali jej kabelku a analyzovali jej maďarský pas ako „nelegálnu vzorku“. Prečo má vôbec maďarský pas? „Lebo chcem mať jeden papier, na ktorom je moje priezvisko a meno správne napísané.“ Hovorí, že odvolanie proti pokute za dvojité občianstvo napokon pred súdom vyhrala. S príchodom prezidenta Zelenského sa podľa nej veci ešte zhoršili. „Ako miestna poslankyňa som musela už desaťkrát vypovedať v Užhorode v SBU.“

„Oni nas separazirujut.“ Foto: M. Leidenfrost

Prístup ukrajinského štátu zhodnotila v ruštine holou vetou: „Oni nas separazirujut.“ Ona osobne je vraj označovaná ako „feťáčka, provokatérka a hlavná separatistka v meste“. Pritom ona a ďalší miestni politici nerobia nič iné ako to, že si občas zaspievajú maďarskú hymnu, aj to iba „pri určitých slávnostných príležitostiach“. Na to im vraj ukrajinská ústava dáva plné právo, „identičnosť vykonavať“, cituje Darcsiová z ukrajinského zákona. Ešte dodala, že maďarská hymna je osobitná. „Vlastne je to modlitba k Bohu.”

Zostrenie vzťahov počas adventu si vysvetlila tým, že súdržná a dobre or­ganizovaná maďarská komunita dosiahla v jesenných regionálnych voľbách zase výborný výsledok. Prezidentova strana Sluha naroda chcela ôsmich poslancov maďarskej strany získať pre novú vládnu koalíciu. „V tej chvíli, keď sme to odmietli, k nám poslali SBU.“ Keď v miestnom zastupiteľstve dediny Siurte spievali maďarskú hymnu, už o dve hodiny neskôr to komentoval ukrajinský minister zahraničných vecí. „Prečo minister zahraničných vecí?” pýta sa Darcsiová, „veď nežijú v zahraničí.” Prípad Siurte teraz riešia ako velezradu.

Krehká politička so silným hlasom bola svedkom razie SBU, ktorá sa týkala aj miestností v budove Podkarpatskej maďarskej pedagogickej univerzity. „Hľadali dôkazy o separatizme, zobrali mapy, knihy a filmy. Všetko je to v maďarčine,“ dodala so zlomyseľným úsmevom, „musia to najprv všetko preložiť.“ V Užhorode so sebou vzali mapu predtrianonského Maďarska, tu v Berehove ale nie. Spýtal som sa nevinne: „Môžu tieto podozrenia zo separatizmu mať niečo spoločné s týmito mapami?“ Vstal som, išiel k relatívne malej mape veľkého Maďarska a ukázal prstom na rakúsku dedinu, v ktorej žijem. Na mape tiež bola súčasťou Maďarska. Darcsi to zamietla mávnutím ruky: „To je história!“

Ohnivá Maďarka bola presvedčená, že výhražné adventné video nakrútila samotná SBU. Prečo to potom dala proruská Srbka online? „To oni vždy hovoria, za tým je Rusko. Robí teda už aj SBU pre Rusko?“ Otázka to bola rétorická, sám by som nevedel takú možnosť striktne vylúčiť, na to mám s predstaviteľmi tohto tajuplného telesa príliš podivuhodné skúsenosti.

Foto: archív

Eskalácia medzi oficiálnou Ukrajinou a maďarskou menšinou koncom roka ešte pokračovala: v Berehove sa niekto vyhrážal, že zariadenie na zásobovanie vodou bude otrávené arzénom. Podľa Darcsiovej sa SBU prvý deň najskôr odmlčala, na druhý deň vyhlásila, že išlo o fake. „Viete si predstaviť, že by niekto niečo také urobil? – „Áno. Všetko môžu urobiť.“ Aj keď sa v Budapešti, kde študovala, cítila ako doma, úvahu o emigrácii rázne odmietla: „Ne­chys­táme sa nikam odísť.“ Dúfa v „eurointegráciu“ Ukrajiny.

Mimochodom som sa spýtal, akí ľudia to vlastne sú, títo dôstojníci SBU. „Samí Ukrajinci,“ odpovedala. Príslušníkov iných národností vraj do služby nevezmú. „Ináč sú to ale,” tvrdí Darcsi Karolina, „celkom vzdelaní ľudia.” A počas výsluchov jej dokonca ponúkajú kávu.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0