Nárast epidémie má teraz charakter Stolovej hory v hmle, tvrdí profesor Krčméry

Záujem o preočkovanie je na Slovensku slabý. Podľa grafov u nás pokračuje nová vlna COVID-19 a zvládame ju len vďaka miernejšiemu priebehu choroby.

Začiatkom júna sa v odbornom časopise Virology Journal objavil článok z pera japonského lekára Kendžiho Jamamota. S odkazom na niektoré doterajšie publikácie autor apeluje na zastavenie podávania posilňujúcich dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19.

Dostupné vakcíny totiž podľa tohto lekára znižujú imunitu proti SARS-CoV-2 a môžu viesť k ďalším doteraz nešpecifikovaným ochoreniam. Čo sa doteraz prezentovalo ako kľúč na zvládnutie pandémie, má byť zrazu rizikom. Odborníci sa na takomto doteraz nepreukázanom vplyve vakcín nezhodujú.

„Keďže denne vychádza na tému očkovania proti covidu asi tisíc publikácií, odoberám len päť, ktoré majú impakt faktor nad 20 – Lancet, New England Journal of Medicine a Lancet Infectious Diseases a k tomu ešte dva časopisy zo Spojených štátov s impaktom päť až desať – Clinical Infectious Diseases a Journal of Infectious Diseases. Tam sa tieto informácie, našťastie, neobjavili,“ hovorí pre Štandard infektológ Vladimír Krčméry.

Takzvaný impakt faktor je číslo, ktoré meria kvalitu časopisu. Počíta sa ako pomer počtu citácií všetkých textov uverejnených v časopise za určité časové obdobie k celkovému počtu publikovaných článkov. Na porovnanie, časopis Virology Journal, v ktorom sa objavil článok o tom, že z bezpečnostných dôvodov by sa mali posilňujúce dávky očkovania prerušiť, má impakt faktor 3,969.

Krčméry dodáva, že tým nechce spochybniť vedeckosť citovanej publikácie ani autora, len naznačuje, že indikácie či kontraindikácie hromadného očkovania chorôb, ktoré sa vplyvom očkovania dostali pod určitú kontrolu, ako chrípka, pneumokoky, ebola, žltá zimnica či covid, formulujú panely expertov.

„Nie je to žiadna originálna vedecká práca, iba komentár jedného autora, ktorý má a bude mať nulový dosah na praktické využitie,“ poznamenáva o Jamamotovom článku pre denník Echo24 predseda Českej vakcinologickej spoločnosti Roman Chlíbek. Ide podľa neho iba o nepodložený názor autora a o dátach potvrdzujúcich jeho tézy nevie. „Žiadnu štúdiu potvrdzujúcu názor autora v komentári som zatiaľ nenašiel,“ dodal Chlíbek.

Či môžu časté posilňujúce dávky znížiť imunitnú odpoveď proti SARS-CoV-2 alebo spôsobiť náchylnosť na iné infekcie? Odborníci pripúšťajú, že v medicíne je všetko možné, ale z predchádzajúcich vakcinačných kampaní zatiaľ nemáme údaj, ktorý by toto riziko potvrdil alebo vyvrátil.

„Očkujeme len rok a pol, a na sledovanie vplyvu na imunogenetiku potrebujeme celú generáciu. Dosahov na našu imunitu v zmysle negatívneho rizika sa nebojím. Skôr sa bojím selekcie nových mutantov, ako sme to videli pred 25 rokmi, keď sme v USA a Kanade začali plošne očkovať proti pneumokokom. Sérotypy vo vakcíne sa z populácie výrazne redukovali, prišli ďalšie, trvalo to však, našťastie, desať rokov a stihli sme expandovať vakcínu zo šesť na dvanásť do 18-valentnej,“ opisuje člen konzília odborníkov.

Očkovanie štvrtou dávkou sa začalo, záujem je mizivý

K očkovaniu štvrtou dávkou pristúpilo už niekoľko štátov a pred dvomi týždňami sa k nim pridalo aj Slovensko. Štvrtá dávka je prístupná pre ľudí starších ako 50 rokov. „Odstup od podania prvej booster dávky musí byť minimálne štyri mesiace alebo tri mesiace od prekonania ochorenia COVID-19,“ ozrejmil rezort. Záujemcov zaočkujú vakcínou Comirnaty od konzorcia Pfizer/BioNTech, a to bez ohľadu na ich predchádzajúce vakcíny.

Preočkovanie u nás naďalej podporujú odborné spoločnosti, lekárska obec či ministerstvo zdravotníctva. Ďalšej dávky sa zastáva aj infektológ Krčméry. „Osobne odporúčam mojim pacientom očkovanie, pokiaľ im uplynie pol roka od druhej alebo tretej dávky, prípadne štyri mesiace po poslednom prekonaní covidu, nakoľko toto je aj odporúčanie Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a (WHO), a osobne sa necítim kompetentnejší ako panely odborníkov, ktoré tieto odporúčania formulujú celosvetovo alebo celoeurópsky,“ vysvetľuje lekár.

Hoci podľa prieskumu pre TV JOJ, ktorý realizovala agentúra AKO, by bolo ochotných zaočkovať sa štvrtou dávkou 40,2 percenta opýtaných, realita vyzerá výrazne odlišne. Zaočkovalo sa zhruba 3 500 ľudí a dňa 1. augusta bolo v čakárni na štvrtú očkovaciu látku zaregistrovaných len 201 osôb starších ako 50 rokov.

Nejde o slepú poslušnosť WHO, nová epidémia je tu

Výsledky monitoringu odpadových vôd, ktoré zverejnil Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v utorok, potvrdili, že pandémia COVID-19 u nás naberá na sile. Nový koronavírus našli v 59 vzorkách. Stúpli aj počty hospitalizovaných – momentálne leží v nemocniciach s covidom 667 pacientov, z toho zhruba 38 percent plne zaočkovaných a jedenásť pacientov má najťažší stav covidu. Úmrtia, našťastie, rátame v jednotkách. 

„Vstupujeme do novej epidémie o mesiac-dva skôr, ale je to tým, že v lete vždy dochádza k určitému uvoľňovaniu mobility a narastaniu denzity, čo sú rizikové faktory pre každú epidémiu. Osobná skúsenosť nie je ,slepá‘ poslušnosť WHO, ale skutočnosť, že posledný týždeň vidíme obrovský nárast klinických prípadov, keďže u väčšiny uplynulo od očkovania pol roka,“ vysvetľuje člen Ústredného krízového štábu Krčméry. 

Odborník dodáva, že vo veľkej miere ide o prípady, ktoré dokáže vyliečiť obvodný lekár. Počty ambulantných pacientov sa však ťažko zisťujú, lebo lekári prvého kontaktu sú preťažení pre čerpanie dovoleniek, ich vysoký vek a výrazný nedostatok. Z analýzy ministerstva zdravotníctva nedávno vyplynulo, že na Slovensku chýba celkovo štyristo všeobecných lekárov pre dospelých. 

„Určite nemáme uhorkovú sezónu, lebo infekčnosť je pomerne vysoká a čísla, ktoré generuje Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), sú len špičkou ľadovca. Trochu sa obávam, čo bude na jeseň, keď pôjdu deti do školy,“ uviedol pred týždňom námestovský všeobecný lekár Rastislav Zanovit.  

„Covidových pacientov je veľa, denne aj desať nových pozitívnych. Majú vysoké teploty, bolesti hrdla, kašle, záchvatovité a svalové bolesti alebo bolesti kĺbov. Ostatných trápia bežné veci,“ opísala zas obvodná lekárka Slávka Trojáková zo Žiliny.

Ambulancie navyše robia denne veľa preventívnych prehliadok, lebo poisťovne motivujú svojich poistencov rôznymi benefitmi. U lekára pre dospelých preventívnu prehliadku vlani absolvovalo 19 percent z poistencov, ktorí na ňu mali nárok. Vykonávajú sa aj predoperačné vyšetrenia, lebo sa dobieha operatíva, ktorá mala v čase covidovej výluky červenú.

Konzílium odborníkov zvažuje, ako v budúcnosti odhadnúť začiatok epidémie

Infektológ Krčméry vysvetľuje, že sa nestačí pozerať na nemocničné oddelenia, lebo aj tisíce ambulantne vyšetrených pacientov si vyberú svoju daň. Počty práceneschopných a náklady na ambulantné vyšetrenia povedú k výpadkom príjmov z dani fyzických a neskôr aj právnických osôb a stúpanie nákladov z konzumácie poistných fondov poznačí ekonomiku.

„Tento ,neviditeľný‘ nárast epidémie má teraz charakter Stolovej hory v hmle. Cítime stúpanie do kopca, ale nevidíme ani pred seba, ani za seba. Vzhľadom na nízke testovanie pozorujeme len nárast podielu pozitívnych testov z päť na 50 percent za posledné dva mesiace. Takýto typ epidémie je krajne nebezpečný, lebo je takmer nepredvídateľný. Indikátory, ako mortalita a hospitalizácie, sú už nepoužiteľné, covid automat či semafor neaplikovateľný,“ varuje Krčméry.

Na Slovensku prevládajú subvarianty omikronu, ktoré sa vyznačujú miernejším priebehom. Ministerstvo zdravotníctva neočakáva, že sa v tejto vlne pandémie nemocnice preplnia. V hre preto zatiaľ nie sú plošné protiepidemické opatrenia.

Konzílium odborníkov však Krčméryho slovami pracuje na nových indikátoroch a možnostiach, ako merať a odhadnúť „stúpanie v hmle na Stolovú horu“. Dôležitá bude vraj aj komunikácia s verejnosťou. Časy, keď bolo očkovanie „priepustkou na slobodu“ a ľudia sa dobrovoľne izolovali, lebo mali strach a nemocničné oddelenia kolabovali, sú už možno definitívne za nami. Nemožno však vylúčiť, že sa nevyhneme karanténnym opatreniam, ak by hrozilo, že vysoký počet nakazených ohrozí fungovanie potrebnej infraštruktúry štátu.