Biden potvrdil zabitie lídra al-Káidy Zawahrího. Nádej na reštart organizácie vkladal do bratstva s Talibanom

Americký prezident Joe Biden potvrdil v noci na utorok zabitie vodcu teroristickej siete al-Káida Ajmana Zawahrího v Afganistane. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Biden zároveň potvrdil aj informácie, na základe ktorých prišiel Zawahrí o život pri vzdušnom útoku dronom v afganskej metropole Kábul. „Spravodlivosť bola dosiahnutá a tento teroristický vodca už neexistuje,“ povedal prezident USA v televíznom príhovore národu.

Biden, ktorý hovoril na balkóne Modrej izby Bieleho domu vo Washingtone, zároveň potvrdil, že udelil povolenie na uskutočnenie náletu, počas ktorého Zawahrí zahynul, uviedla stanica Sky News.

Vodca al-Káidy sa nachádzal na balkóne svojho úkrytu v afganskej metropole, keď ho v nedeľu v ranných hodinách miestneho času zabili dve strely vypálené z bezpilotného lietadla.

Biden o operácii vedel

Smrť Zawahrího je najväčším úderom pre toho militantné zoskupenie od zabitia jeho zakladateľa Usámu bin Ládina americkými jednotkami v roku 2011.

Jeden z vysokopostavených amerických predstaviteľov podľa Sky News uviedol, že operácia na zabitie Zawahrího sa plánovala niekoľko mesiacov a Biden bol prvýkrát informovaný o navrhovanej operácii na odstránenie vodcu al-Káidy 1. júla tohto roku.

Už oveľa skôr tento rok však tajné služby naznačili, že sa Zawahrího manželka spolu s deťmi presunula do metropoly Kábul. Dovtedy sa predpokladalo, že sa spolu s rodinou skrýva líder teroristickej siete v Pakistane.

Rodina sa presunula do úkrytu v Kábule, kde bol spozorovaný aj Zawahrí, uviedli podľa britskej spravodajskej stanice nemenovaní americkí predstavitelia.

Civilné obete si útok nevyžiadal

Zawahrího následne niekoľko mesiacov sledovali a zaznamenali jeho spôsob života. Líder al-Káidy z domu nikdy nevychádzal, chodil však na balkón, kde ho nakoniec aj zabili.

Podľa Bidena bol 71-ročný Zawahrí „hlboko zapojený“ do plánovania teroristických útokov v USA z 11. septembra 2001 a „celé desaťročia… bol strojcom útokov proti Američanom“, cituje agentúra DPA. Americký prezident zároveň vyjadril nádej, že zabitie Zawahrího pomôže v ceste k „uzavretiu“ pre rodiny obetí z útokov v USA z 11. septembra.

„Nikto z jeho rodinných príslušníkov nebol zranený a nedošlo k žiadnym civilným obetiam. Zdieľam túto správu s americkým ľudom po potvrdení úplného úspechu misie prostredníctvom usilovnej práce našej protiteroristickej komunity a kľúčových spojencov a partnerov. Moja administratíva informovala aj lídrov Kongresu,“ dodal podľa stanice CNN Biden.

Zawahrí, niekdajší egyptský chirurg, bol za šéfa al-Káidy vymenovaný po bin Ládinovej smrti v roku 2011. Americké ministerstvo zahraničných vecí za informácie vedúce k jeho dolapeniu ponúkalo odmenu vo výške 25 miliónov dolárov.

Na bin Ládina nenadviazal

Vodca teroristickej siete al-Káida Ajman Zawahrí bol niekoľko desaťročí jej významným ideológom, nikdy však neoživil štatút, aký mala za vlády jej charizmatického zakladateľa Usámu bin Ládina. Uviedla to v utorok agentúra AFP.

Niekdajší eyptský očný chirurg zohral kľúčové úlohy pri útokoch al-Káidy na ambasády USA v Keni a Tanzánii v roku 1998, ako aj pri atentátoch v USA z 11. septembra 2001, ktoré si vyžiadali takmer 3000 obetí.

Počas desiatich rokov, keď bol Zawahrí na čele tohto zoskupenia, si však al-Káida už neobnovila svoje niekdajšie prominentné postavenie. Vodcom džihádistického hnutia sa stala agresívna skupina Islamský štát (IS), ktorá obsadila rozsiahle územia Iraku i Sýrie a vyhlásila tam svoj kalifát, pripomína AFP.

Aj keď však niektorí analytici tvrdili, že 71-ročný Zawahrí je čoraz starší a pomalší, on sa podľa všetkého snažil opäť vybudovať al-Káidu v spojenectve s afganským radikálnym hnutím Taliban.

Vo väzení ho mučili

Predtým, než sa stal súčasťou disidentskej politiky, vyrastal Zawahrí v pohodlnej domácnosti v egyptskej metropole Káhira. Jeho starý otec bol veľkým imámom káhirskej univerzity al-Azhar, jedného z najvýznamnejších centier sunnitskej islamskej teológie. Už v mladom veku mal však väzby na radikálnu islamistickú komunitu a v 15 rokoch ho údajne zatkli za členstvo v zakázanom Moslimskom bratstve.

V Egypte strávil tri roky vo väzení za militantnosť. Počas pobytu vo väzení bol údajne kruto mučený, čo niektorí považujú za dôvod jeho násilného radikalizmu. Zapletený bol aj do zavraždenia prezidenta Anwara as-Sádáta v roku 1981 či masakry zahraničných turistov v Luxore v roku 1997.

Následne sa v Afganistane spojil s bin Ládinom. Dvere džihádu sa mu otvorili v roku 1980, keď bol mladým lekárom na káhirskej klinike a dostal lákavú ponuku – liečiť islamských bojovníkov proti sovietskym jednotkám v Afganistane. Postupne sa stal sa hlavným stratégom al-Káidy a bin Ládinovým osobným lekárom, čo ešte viac zdôrazňovalo ich blízke vzájomné väzby.

Zawahrí bol jedným zo signatárov bin Ládinovej „fatvy“ z roku 1998, ktorou vyzýval na útoky proti Američanom, a pravidelne sa začal objavovať po boku vtedajšeho vodcu al-Káidy. Často motivoval stúpencov tejto teroristickej siete svojimi ohnivými prejavmi s výraznou gestikuláciou a pohľadom spoza okuliarov s hrubým rámom, uvádza AFP.

Bin Ládin poskytoval al-Káide charizmu a peniaze, ale Zawahrí do nej priniesol taktiku a organizačné schopnosti potrebné na zaradenie militantov do siete buniek vo všetkých krajinách sveta, všíma si agentúra AP. „Bin Ládin k nemu vždy vzhliadal,“ uviedol expert na terorizmus Bruce Hoffman z univerzity v Georgetowne.

Rovnako ako bin Ládin, aj Zawahrí po útokoch z 11. septembra 2001 zmizol. Prežil niekoľko pokusov o atentát a opätovne vyvracal fámy, podľa ktorých prišiel prišiel o život. Zostal však v hľadáčiku USA, ktoré za dolapenie ponúkali odmenu vo výške 25 miliónov dolárov.

Zatienený islamským štátom

Vodcom al-Káidy sa Zawahrí stal dva mesiace po tom, čo Spojené štáty v Pakistane v roku 2011 zlikvidovali bin Ládina. Nový džihádistický vodca však zostával na úteku v afgansko-pakistanskom pohraničí. Al-Káida mala už v tom čase oveľa menší rozsah a bola zatienená organizáciou Islamský štát. Napriek tomu však dokázala byť naďalej bezpečnostnou hrozbou prostredníctvom silných odnoží v Jemene, Afrike a východnej Ázii.

Analytici označili vodcovstvo Zawahrího skôr za akúsi poradnú radu než koherentné, centralizované velenie. Nikdy sa neštítil verejne sa vyhrážať svojim nepriateľom a udržiaval si spojencov v radoch tých, ktorých odradila taktika Islamského štátu – napríklad s hnutím Taliban, píše AFP.

Nový život s Talibanom

Opätovné uchopenie moci v Afganistane hnutím Taliban zrejme dodalo al-Káide nádej na silnejšiu budúcnosť. Zo správy Organizácie Spojených národov (OSN) z júla vyplýva, že Zawahrí v poslednom období preukazoval „zvýšený komfort a schopnosť komunikovať“ s blízkymi spojencami v administratíve Talibanu.

Je nepravdepodobné, že by sa Zawahrí v krátkodobom horizonte pustil do medzinárodných útokov – chcel sa vyhnúť hanbe pre nové vedenie Kábulu, uvádza sa v správe. OSN v dokumente dodala, že je „medzinárodný kontext pre al-Káidu priaznivý“ a sieť má v úmysle opätovne získať uznanie ako vodca globálneho džihádu“, uzatvára AFP.

(tasr)