Katolíci plnia v Číne rôzne roly. Napríklad zasahujú proti svojim biskupom a cirkvi

O povážlivom stave náboženskej slobody, väznených biskupoch a perzekvovaných kresťanoch v Číne vo svojej pravidelnej nedeľnej rubrike píše riaditeľ Úradu splnomocnenca vlády pre slobodu vierovyznania Michal Považan.

V Číne sú viacerí katolícki biskupi väznení alebo držaní v domácom väzení.  Príkladom je biskup zo Süan-chua Agostina Cui Taia (72), ktorý od roku 2007 skončil niekoľkokrát na kratšie či dlhšie obdobie vo väzení a teraz je opäť vo väzbe na neznámom mieste. Iný biskup Sin-ťiang Joseph Zhang Weizhu bol uväznený 21. mája 2021 a odvtedy je zadržiavaný na neznámom mieste. Biskup z Wenzhou Peter Shao Zumin bol zatknutý 21. apríla 2022, biskup Zhengding Giulio Jia Zhiguo 15. augusta 2020. Pomocný biskup zo Xiapu-Mindong Vincenzo Guo Xijin bol prinútený orgánmi zmeniť bydlisko a musel sa vzdať akéhokoľvek úradu.

Veľké znepokojenie vyvolalo uväznenie biskupa zo Šanghaja Taddeo Ma Daqino, ktorého čínske úrady síce prepustili v deň jeho biskupskej vysviacky v roku 2012, ale vzápätí ho opäť zadržali za to, že sa dištancoval od Vlasteneckého združenia čínskych katolíkov. Vlastenecké združenie čínskych katolíkov je hlavný nástroj, ktorým čínsky režim riadi cirkev. Biskup je odvtedy nepretržite v domácom väzení, a to napriek verejnému aktu podriadenosti, ktorý podpísal v roku 2015.

Samostatným prípadom je samotný kardinála Zen, biskup Hongkongu v rokoch 2002 až 2009, ktorého zatkli 11. mája tohto roku, prepustili na kauciu a čaká na súdny proces za údajný priestupok proti národnej bezpečnosti a tajnú dohodu s ozbrojenými silami.

Počas uplynulých rokov vatikánske úrady nevydali žiadne verejné vyhlásenie, aby boli zrušené obmedzenia pre týchto biskupov, ako aj pre mnohých kňazov a veriacich, ktorých postihol rovnaký osud v Číne a Hongkongu. Za tento postoj bol Vatikán ostro kritizovaný. Okrem iných aj ústami kardinála Zena. Medzi Čínou a Svätou stolicou existuje od 22. októbra 2018 „dočasná a tajná“ dohoda o menovaní biskupov, s trvanlivosťou dva roky,  ktorá bola obnovená 22. októbra 2020 a teraz sa opäť blíži termín jej vypršania resp. obnovenia.

Ponúka sa preto možnosť na jej zhodnotenie. Napokon, veľa k téme povedal nedávno aj pápež František.

Klauzuly dohody nie sú verejné, ale z toho, čo je dostupné, je výber nového biskupa pod totálnou kontrolou čínskych úradov. Pápež má právo navrhnuté meno nového biskupa len prijať alebo odmietnuť.

Svätá stolica pri podpise v roku 2018 zrušila exkomunikáciu siedmich biskupov jednostranne dosadených režimom a pridelila im diecézy, v ktorých sídlili. Jeden z nich, Paolo Lei Shiyin, oslávil s veľkou pompou 29. júna v katedrále svojej diecézy Leshan výročie založenia Čínskej komunistickej strany a vyzval svojich veriacich, aby „počúvali slovo strany, aby vypočuli milosť Strany a Stranu nasledovali“.

Zdá sa, že Svätá stolica výmenou nezískala od čínskych úradov žiadnu kompenzáciu okrem uznania pár biskupov nominovaných Rímom, ale neuznaných Pekingom.

Práve voči týmto „podzemným“ biskupom boli čínske úrady obzvlášť tvrdé, dokonca aj po podpise dohody. Okrem kardinála Zena patria do tejto kategórie odporcov všetci biskupi, ktorí skončili vo väzbe. Čo sa týka menovania nových biskupov schválených oboma stranami, čo mala dohoda uľahčiť, konečná bilancia je podľa týždenníka Expresso mizerná. Po takmer štyroch rokoch je v Číne stále 36 diecéz bez biskupa (celkový počet diecéz je 97).

O dohode s Čínou hovoril naposledy pápež František pre agentúru Reuters. V rozhovore sa pápež zastal spomenutej dohody a predovšetkým ocenil úlohu, ktorú v tejto veci zohráva vatikánsky štátny sekretár: „Ten, kto túto dohodu posúva vpred, je kardinál Parolin, ktorý je najlepším diplomatom Svätej stolice, človekom vysokej diplomatickej úrovne. Vie, ako postupovať, je to človek dialógu a vedie s čínskymi orgánmi dialóg. Verím, že komisia, ktorej predsedá, urobila všetko pre napredovanie a hľadanie cesty a našla ju.“

V rozhovore pre Reuters sa ďalej František zastal politiky malých krokov, tej „mučeníckej trpezlivosti“, o ktorej kedysi vravieval kardinál Agostino Casaroli, tvorca vatikánskej „Ostpolitik“ voči krajinám východnej Európy vo vtedajšom sovietskom bloku. Pápež František vysvetľuje: „Mnohí hovorili proti Jánovi XXIII., proti Pavlovi VI., proti Casarolimu, ale diplomacia je taká. Voči situácii uzavretosti je potrebné hľadať cestu, ktorá je možná, nie ideálna; diplomacia je umením možného a práce na tom, aby sa z možného stalo skutočné. Svätá stolica mala vždy týchto veľkých mužov. Nuž túto záležitosť s Čínou posúva ďalej Parolin, ktorý je v tomto smere skvelý.“

Pri porovnávaní súčasnej situácie s tou pred rokom 1989 pápež František uviedol, že menovanie biskupov v Číne od roku 2018 napreduje pomalým tempom, ale sú tu určité výsledky: „Ide to pomaly, ale niektorí biskupi boli vymenovaní. Ide to, ako ja hovorím, ‚po čínsky‘, pretože Číňania majú ten zmysel pre čas, že ich nikto neposúri. (…) Aj oni majú problémy,“ – uviedol pápež s poukázaním na rôzne postoje miestnych orgánov v Číne – „pretože nie v každom regióne krajiny je rovnaká situácia. Dohoda je však v poriadku a nádejam sa, že v októbri sa bude môcť obnoviť.“

Aj hovorca ministerstva zahraničných vecí Číny Zhao Lijian počas dennej tlačovej konferencie čínskej vlády 6. júla 2022 potvrdil, že „Dohoda medzi Čínou a Vatikánom bola úspešne implementovaná“.

Medzitým sa však v Hongkongu, 25 rokov po návrate mesta pod čínsku správu, stávajú čoraz naliehavejšie opatrenia týkajúce sa obmedzovania slobody pre náboženské aktivity. Nový najvyšší predstaviteľ tejto „zóny špeciálnej správy“ John Lee zvolený 8. mája 2022 99 percentami členov volebného výboru kontrolovaného Pekingom, je katolík a študoval na katolíckej škole, rovnako ako jeho predchodkyňa Carrie Lamová. V predchádzajúcom období bol šéfom bezpečnostného oddelenia, ktorý v roku 2019 výrazne potlačil ľudové protesty za slobodu, ktoré mali medzi svojimi organizátormi veľké množstvo katolíckych osobností.

16. apríla tohto roku bolo päť z týchto prominentných katolíkov odsúdených a uväznených. „Sú to ‚vyznávači‘, proroci našej doby,“ napísal taliansky misionár Gianni Criveller, ktorý ich osobne poznal. 11. mája prišiel rad na kardinála Zena (90), ďalšieho nezlomného „vyznávača“ viery a slobody, ako aj tvrdého kritika dohody medzi Vatikánom a Čínou.

Kardinál Parolin v rozhovore s novinármi, ktorí sa s ním stretli pred Pápežskou Gregoriánskou univerzitou v Ríme, vyjadril solidaritu: „Chcel by som vyjadriť svoju blízkosť kardinálovi Zenovi, ktorý bol prepustený a s ktorým sa dobre zaobchádzalo.“ Zároveň však okamžite dodal, že by sa táto kauza nemala vnímať ako „vypovedanie“ dohody medzi Svätou stolicou a Čínskou ľudovou republikou o menovaní biskupov, ktorá bola uzavretá v roku 2018.

Ale to, že „Hongkong už nie je tým veľkým katolíckym predmostím, akým bol“ v minulosti pre misiu katolíckej cirkvi v pevninskej Číne, je dnes faktom, ktorý akceptujú aj vatikánski diplomati pôsobiaci v meste. To je to, čo jeden z týchto diplomatov Vatikánu v Číne, Mexičan Javier Herrera Corona, vysvetlil v sérii štyroch utajených rozhovorov medzi októbrom 2021 a jarou tohto roku s katolíckymi misionármi mesta, o ktorých informovala 5. júla agentúra Reuters na základe správ niektorých prítomných. Správy nepoprel ani Vatikán, ani hongkonská diecéza.

Napriek všetkému však pápež František nie je sám, kto za každú cenu obhajuje politiku „appeasementu“ s Čínou. V popredí podpory tejto „čínskej politiky“ stojí Spoločenstvo Sant’Egidio zastupované profesorom Agostinom Giovagnolim.

Giovagnoli bol kľúčovou postavou Spoločenstva po celé desaťročia a kedysi dočasne súperil so zakladateľom hnutia Andreom Riccardim. Spolu so svojou manželkou Milenou Santerini sú prodekanmi Pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre manželstvo a rodinu. Vyučuje súčasné dejiny na Katolíckej univerzite v Miláne a je hlavným komentátorom otázok medzi Vatikánom a Čínou – ako aj širšej geopolitiky – pre noviny talianskej biskupskej konferencie Avvenire. Giovagnoli je členom vedeckého výboru Konfuciovho inštitútu Katolíckej univerzity v Miláne. Jedného z početných Konfuciových inštitútov podporovaných Pekingom po celom svete na šírenie informácií o jazyku a čínskej kultúre. Tento inštitút vedie Číňanka Liang Qing a Talianka Elisa Giuniperová, profesorka dejín súčasnej Číny na Katolíckej univerzite v Miláne. Giuniperová je blízka Komunite Sant’Egidio, je autorkou mnohých kníh vrátane jednej, ktorú vydala spolu s Giovagnolim a ktorá sa venuje práve „Dohode medzi Svätou stolicou a Čínou. Čínski katolíci medzi minulosťou a budúcnosťou“.

Vzťahy s Čínou sú jednou z podstatných súčastí súčasnej zahraničnej politiky Vatikánu. Otázka je, aké poučenie sa zoberie z Carasoliho Ostpolitik pre Čínu. V každom prípade akákoľvek politika Vatikánu malých či veľkých krokov by mala byť na prospech katolíkom a všeobecne kresťanom v Číne.

Staršie príspevky Michala Považana možno nájsť tu.