Sankcie sú pre ruskú ekonomiku devastujúce, tvrdí štúdia Yalovej univerzity

Napriek obavám západného sveta sankcie fungujú a devastujú hospodárstvo v Rusku, tvrdia odborníci z Yalovej univerzity. Financie Kremľa sú podľa nich v oveľa horšom stave, než sa často tvrdí.

Od začiatku vojny na Ukrajine sa upriamuje pozornosť sveta aj na hospodárstvo Ruskej federácie, teda štátu iniciujúceho konflikt. Mnohí očakávali, že zavedenie siedmich balíkov sankcií predovšetkým zo strany západných krajín položí Kremeľ na lopatky.

Rusko však väčšie problémy nepriznáva a informovalo len o malých percentuálnych prepadoch. Medziročný pokles v druhom kvartáli sa má podľa oficiálnych štatistík z Moskvy pohybovať na úrovni štyroch percent, pričom krajina očakáva najväčší prepad v nadchádzajúcom treťom kvartáli.

Niektoré zdroje preto začali tvrdiť, že ruská ekonomika sa odrazila od dna a sankcie uštedrené za agresiu voči susednému štátu nepriniesli požadovaný efekt. Informácie tohto typu však dementuje skupina odborníkov z Yalovej univerzity vo svojom najnovšom výskume.

Vzhľadom na geopolitickú situáciu autori nemali prístup k vnútroštátnym informáciám o stave ruskej ekonomiky. Svoju štúdiu a závery preto postavili na sérii nepriamych nástrojov a dát, akými sú napríklad spotrebiteľské údaje či správy od medzinárodných obchodných partnerov Ruska.

“Že by bola ruská ekonomika takto odolná alebo dokonca v súčasnej dobe prosperovala, to jednoducho nie je pravda,” uvádzajú odborníci v úvode publikovaného výskumu. Pôvod pokriveného pohľadu vidia v propagande Kremľa spočívajúcej v selekcii priaznivých informácií o stave hospodárstva.

“Z našej analýzy jasne vyplýva, že ústup obchodníkov a (západné) sankce katastrofálne ochromujú ruskú ekonomiku,” tvrdia autori a pripomínajú, že Rusko opustilo už viac ako tisíc spoločností spolu tvoriacich 40 percent HDP krajiny, pričom nahradenie výpadku domácimi talentami a produktami sa nekoná.

Takýto hospodársky pád mal za následok zvrátenie zahraničných investícií a odliv kapitálu. Moskva je v súčasnosti odrezaná aj od svetových trhov, čo výrazne limituje možnosť práce s kapitálovými zdrojmi na oživenie upadajúcej ekonomiky.

Politická situácia dostala Kremeľ do slabej pozície aj v oblasti importu a exportu. Strata kľúčových trhov má podľa výskumníkov za následok “obrat k Ázii” a markantné zhoršenie stavu dovozu spôsobilo, že krajina má problémy so zabezpečením niektorých základných produktov a surovín.

“Putin sa uchyluje k očividne neudržateľným, dramatickým fiškálnym a menovým zásahom, aby tieto štrukturálne ekonomické nedostatky zahladil, čo prvýkrát po rokoch priviedlo jeho štátny rozpočet do deficitu a vyčerpalo jeho devízové rezervy aj pri vysokých cenách energií. Kremeľské financie sú v omnoho, omnoho horšom stave, než sa bežne traduje,” dodávajú autori.

Lídri skupiny G7, siedmich najbohatších krajín sveta, sa koncom júna na samite dohodli, že budú pracovať na cenovom strope pre ruskú ropu, aby sa znížili príjmy Kremľa v snahe zastaviť ofenzívu Moskvy na Ukrajine.

Krajiny Európskej únie sa minulý týždeň zamerali na ruský export zlata a zmrazenie aktív najväčšej ruskej banky Sberbank v rámci siedmeho balíka sankcií proti Moskve za jej inváziu na Ukrajinu. Medzinárodný menový fond (MMF) počíta s tým, že ruská ekonomika tento rok klesne o 6 percent a na budúci rok o viac ako 3 percentá.