Separatisti tvrdia, že vstúpili do ukrajinských miest Soledar a Bachmut

Zničené tanky a osobné autá v Mariupole, ilustračný obrázok. Foto: TASR/AP Zničené tanky a osobné autá v Mariupole, ilustračný obrázok. Foto: TASR/AP

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

05:29 Separatisti tvrdia, že vstúpili do miest Soledar a Bachmut

Proruskí separatisti v stredu vyhlásili, že ich jednotky vstúpili do miest Soledar a Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Informovala o tom televízia CNN s tým, že ukrajinská strana toto tvrdenie nepotvrdila.

„V Soledare a Artemivsku (ukrajinsky v Bachmute) sme sa dostali na kraj mesta, do priemyselnej zóny, kde naďalej pokračujú boje,“ uviedol pre ruské médiá veliteľ milícií takzvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Eduard Basurin.  

Obe tieto susediace mestá sú v posledných dňoch vystavené intenzívnemu ruskému ostreľovaniu, ktorého terčom sa podľa ukrajinských úradov stávajú aj obytné štvrte a civilná infraštruktúra.

02:15 OSN: Vývoz pšenice z ukrajinských prístavov by sa mal začať na budúci týždeň

Prvé zásielky pšenice by mali z ukrajinských čiernomorských prístavov vyplávať už na budúci týždeň. Uviedol to v stredu Frederick Kenney, dočasný koordinátor OSN v centre v Istanbule, ktoré bolo zriadené v súlade s dohodou o odblokovaní ukrajinských prístavov a obnovení vývozu obilia. Informuje o tom agentúra AFP.

Prvých 12 lodí s obilím, ktoré od dosiahnutia dohody vyrazili z troch ukrajinských čiernomorských prístavov, viezlo podľa jeho slov 370.000 ton kukurice a ďalších potravinových komodít.

Náklad lodí, ktorý dosiaľ tvorila najmä kukurica, by sa mal podľa Kenneyho v dohľadnej dobe zmeniť, pričom dominovať by už mala pšenica. Podľa jeho slov sa tak stane ihneď, ako z ukrajinských vyplávajú všetky lode, ktoré tam boli uviaznuté od začiatku ruskej invázie a dorazia do nich nové, aby odviezli tohoročnú úrodu pšenice.

Všetky tri ukrajinské prístavy podľa Kenneyho v dôsledku invázie podstate „zamrzli v čase“. Tamojšie silá boli „plné kukurice, a lode ktoré tam kotvili, boli naložené kukuricou,“ uviedol. „Nevyhnutné je dostať tieto lode preč, aby mohli vplávať nové… ktoré budú môcť prispieť k riešeniu potravinovej krízy,“ dodal.

STREDA

21:31 Ukrajina: Ostreľovanie Bachmutu si vyžiadalo najmenej sedem obetí

Najmenej sedem ľudí prišlo o život v dôsledku ostreľovania mesta Bachmut v Doneckej oblasti ruskými jednotkami. Ďalších šesť osôb utrpelo zranenia pri zásahu črepinami alebo výbuchu mín, informovala v stredu regionálna prokuratúra.

„Paľba útočníkov zasiahla obchody, obytné domy a výškové budovy,“ uviedla prokuratúra v príspevku na Facebooku. Dodala, že miestne úrady v súčasnosti zisťujú presné počty mŕtvych a zranených, ako aj počet zničených domov. Obvinila tiež Rusko z útokov raketami zem-vzduch na civilné ciele.

Šéf samosprávy Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko obvinil ruských vojakov z útočenia na obytné štvrte v Bachmute. Podľa jeho predbežných odhadov ostreľovanie poškodilo 12 obytných budov a ďalšie štyri zachvátil požiar. CNN však upozorňuje, že jeho tvrdenia sa nepodarilo nezávisle overiť.

Rusko opakovane popiera, že by jeho armáda počas „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine útočila na civilné ciele.

20:07 Kuleba vyzval EÚ a G7, aby Rusom prestali vydávať víza

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval v stredu Európsku úniu aj zoskupenie krajín G7, aby prestali vydávať víza občanom Ruska, pretože tým podporujú ruskú inváziu na Ukrajinu. Informoval o tom denník The Guardian.

Drvivá väčšina Rusov podľa Kulebu podporuje vojnu na Ukrajine. „Treba im odobrať právo na prekračovanie medzinárodných hraníc, kým sa ich nenaučia rešpektovať,“ napísal Kuleba v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

Podobne sa nedávno vyjadril ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý v rozhovore pre americký denník The Washington Post vyzval západných lídrov, aby ruským občanom zakázali cestovať do svojich krajín. Podľa ukrajinského prezidenta by Rusi mali byť nútení „žiť vo svojom vlastnom svete, až kým nezmenia svoju filozofiu“. Rusov kritizoval za to, že sa svojej vláde za jej vojenskú agresiu na Ukrajine nepostavia. Kremeľ označil Zelenského návrh za „iracionálny“.

19:25 Švajčiarsko by mohlo Ukrajinu diplomaticky zastupovať v Rusku

Švajčiarsko v stredu oznámilo, že Ukrajina ho požiadala, aby ju diplomaticky zastupovalo v Rusku. Bern však zdôraznil, že s takýmto krokom bude ešte musieť súhlasiť Moskva. Informuje o tom agentúra AFP.  

Neutrálne Švajčiarsko už od začiatku ruskej invázie dáva najavo, že je pripravené Ukrajine diplomaticky pomôcť a prevziať úlohu tzv. sprostredkovateľa.

Švajčiarske ministerstvo zahraničných vecí v stredu informovalo, že Kyjev ho požiadal, aby zaňho v Rusku prevzalo „mandát ochrannej mocnosti“. Bern tým potvrdil správu, ktorú predtým zverejnil denník Luzerner Zeitung.

Rezort diplomacie ďalej vysvetlil, že takýto mandát umožňuje „poskytovať konzulárnu ochranu občanom iného dotknutého štátu“. Hovorkyňa ministerstva uviedla, že rokovania s Kyjevom už prebehli, bližšie podrobnosti však neposkytla, pričom zdôraznila, že v takýchto otázkach je dôležitá diskrétnosť.

Súhlas Ruska s mandátom ochrannej mocnosti by však mohol byť problematický, keďže Moskvu nahnevala skutočnosť, že Švajčiarsko nasledovalo príklad Európskej únie a uvalilo na ňu sankcie, konštatuje AFP. Moskva teraz údajne spochybňuje, či je ešte možné považovať Švajčiarsko za neutrálne.

18:39 Rusko tvrdí, že na Ukrajine zničilo nemecký protilietadlový systém Gepard

Ruská armáda údajne zničila na juhu Ukrajiny samohybný protilietadlový systém Gepard z Nemecka. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie ruského ministerstva obrany. DPA pripomína, že túto informáciu nebolo možné nezávisle overiť.

Nemecko oznámilo, že Ukrajine dodá celkovo 30 systémov Gepard. Päť kusov už údajne poslalo na Ukrajinu. Kyjevské orgány potvrdili, že dostali zatiaľ tri gepardy.

Ruské ministerstvo obrany už niekoľkokrát oznámilo zničenie amerických salvových raketometov HIMARS. Do začiatku augusta ich údajne ruská armáda zlikvidovala šesť z celkovo 16 dodaných. Kyjev aj Washington však tieto tvrdenia popreli.

16:40 Rusko začalo v Iráne s výcvikom s dronmi, pravdepodobne ich chce kúpiť

Spojené štáty sa domnievajú, že Rusi začali v posledných týždňoch v Iráne s výcvikom s dronmi domácej výroby. To podľa nich môže znamenať, že Rusko má v úmysle tieto bezpilotné lietadlá od Iránu kúpiť. Správu publikovala od televízie CNN, ktorá sa odvoláva na vyjadrenie nemenovaného predstaviteľa USA.

„V priebehu posledných niekoľkých týždňov ruskí predstavitelia uskutočnili výcvik v Iráne, ktorý je súčasťou dohody o presune dronov z Iránu do Ruska,“ uviedol americký predstaviteľ. Dodal, že informácie o výcviku boli nedávno odtajnené.

Televízia CNN sa so žiadosťou o vyjadrenie obrátila na ruskú ambasádu vo Washingtone. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázky o dronoch ešte v júli reagoval, že záležitosť „nebude komentovať“. Irán predviedol ruskej strane svoje drony typu Shahed-191 a Shahed-129 na letisku v meste Kášán ležiacom južne od Teheránu. Oba typy dronov sú schopné niesť samonavádzacie rakety. Delegácia z Ruska navštívila Kášán v júni najmenej dvakrát, píše CNN.

16:24 Ruskí vojaci už nie sú schopní používať železničné spojenie z Krymu na juh Ukrajiny

Ruské sily už nie sú schopné používať železničnú trať spájajúcu Krym s juhoukrajinskou Chersonskou oblasťou, ktorú začali okupovať v prvých dňoch invázie na Ukrajinu. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na poradcu šéfa civilno-vojenskej administratívy Chersonskej oblasti Serhija Chlana.

„Toto je odbočka, ktorá išla cez Kalančak a Brylivku na železničnú stanicu Olešky a cez železničný most do samotného Chersonu,“ povedal s tým, že ďalšia trasa bola z Krymu do Melitopoľa. „Práve tam okupanti pristavili svoje vlaky a vyložili ich kúsok ďalej za Novooleksijivkou v okrese Heničesk. Včera tam bol zničený ďalší konvoj s technikou a muníciou,“ dodal. Aj televízia CNN v utorok informovala, že v oblasti Heničeska nastali výbuchy.

Ukrajinské sily, bojové lietadlá, rakety a strely dlhého doletu, sa už viac ako mesiac sústreďujú na zasiahnutie ruských zásobovacích línií, veliteľských centier a zásob munície v Chersonskej oblasti. Ruské pozemné sily sú väčšinou pri presune výstroja a munície závislé od železničného spojenia.

15:58 Výbuchy na Kryme spôsobili ukrajinské špeciálne sily, tvrdí predstaviteľ Kyjeva

Utorkové výbuchy na ruskej leteckej základni Novofedorivka na Kryme spôsobili ukrajinské špeciálne jednotky. Píše o tom americký denník Washington Post a britská spravodajská stanica Sky News.

Nemenovaný ukrajinský predstaviteľ v rozhovore pre americké noviny odmietol prezradiť podrobnosti, avšak potvrdil účasť ukrajinských síl na incidente. Ukrajinská armáda v oficiálnom vyhlásení uviedla, že pri výbuchoch na základni Novofedorivka bolo zničených deväť ruských lietadiel. K zodpovednosti za výbuchy sa však neprihlásila. Istý americký predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity povedal denníku Washington Post, že útok zrejme uskutočnila ukrajinská armáda, avšak nepoužila pri tom americké zbrane. Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak zasa vyhlásil, že séria výbuchov na ruskej základni mohla byť dielom partizánskych sabotérov.

Na satelitnej snímke ruská letecká základňa na Krymskom polostrove pred sériou výbuchov v utorok 9. augusta 2022. Foto: TASR/AP

Pri explóziách zahynul najmenej jeden civilista a 14 osôb utrpelo zranenia, vrátane dvoch detí. Z oblasti museli evakuovať 250 obyvateľov, ktorým výbuchy poškodili príbytky, uviedla agentúra AP. Rusko tvrdí, že na základni vybuchla munícia, a popiera, že došlo k poškodeniu lietadiel. Na sociálnych sieťach sa objavili videá, podľa ktorých horelo na viacerých miestach na základni, vrátane v oblasti vzletovej a pristávacej dráhy.

https://standard.sk/235943/svet-nepozna-pravdu-tvrdi-steven-seagal-po-navsteve-donbasu-zacal-tam-natacat-dokument/

15:20 Viac ako polovica Poliakov si praje návrat brannej povinnosti

Väčšina obyvateľov Poľska chce, aby sa v krajine opäť zaviedla branná povinnosť. Vyplýva to z nového prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky (CBOS), z ktorého v stredu cituje agentúra PAP. Respondenti dostali otázku, či by sa v Poľsku mala v čase mieru obnoviť všeobecná branná povinnosť pre základnú vojenskú službu, pričom do armády by mali nastúpiť všetci, ktorí na to spĺňajú podmienky, uviedlo výskumné centrum.

Na túto otázku kladne odpovedalo 54 percent respondentov, 25 percent to považuje za nevyhnutnosť a 29 percent uviedlo, že branná povinnosť by sa mala „skôr“ obnoviť. Len 15 percent opýtaných bolo zásadne proti návratu brannej povinnosti, kým 24 percent sa domnieva, že jej obnovenie nie je pravdepodobné, uvádza CBOS. Na otázku, aká by mala byť dĺžka vojenskej služby, najviac respondentov (35 percent) odpovedalo, že jeden rok. Povinná vojenská služba v Poľsku bola zrušená v roku 2009.

https://standard.sk/235992/sulik-ropa-potecie-v-najblizsich-hodinach-chybu-urobila-banka-dodavky-by-sa-mali-obnovit-v-stredu-popoludni/

15:06 Novinárku Ovsiannikovovú zadržali a začali ju trestne stíhať

Ruské orgány v stredu zadržali novinárku Marinu Ovsiannikovovú a začali proti nej trestné stíhanie. Agentúre AFP to povedal právnik Dmitrij Zachvatov z organizácie na ochranu občianskych práv OVD-Info, informuje TASR.

Polícia predtým vykonala raziu v Ovsiannikovovej byte pre údajné poškodzovanie povesti ruskej armády. Podľa Zachvatova môže razia v byte súvisieť s nedávnym Ovsiannikovovej protestom v centre Moskvy, keď držala plagát s textom: „Putin je vrah, jeho vojaci fašisti“.

Na základe sprísneného zákona môžu byť činy, ktoré poškodzujú dobré meno ruských ozbrojených síl, potrestané väzením až do 15 rokov. V nedávnom rozhovore pre AFP Ovsiannikovová vyjadrila nádej, že ju neumiestnia do väzby, keďže má dve deti.

13:50 Šéf Pentagónu prisľúbil pobaltským štátom vojenský výcvik a ďalšiu podporu USA

Spojené štáty budú robiť viac vojenských cvičení s pobaltskými krajinami a chcú im poskytovať intenzívnejší výcvik, uviedol v stredu na návšteve Lotyšska americký minister obrany Lloyd Austin. USA podľa neho môžu do regiónu vyslať v prípade potreby ďalších vojakov. Píše o tom agentúry AP.

Austin je prvým šéfom Pentagónu, ktorý od roku 1995 navštívil Lotyšsko, čo zdôrazňuje rastúci význam pobaltských krajín susediacich s Ruskom. Estónsko, Litva a Lotyšsko sa po ruskej invázii na Ukrajine obávajú, že by sa mohli stať ďalšími obeťami agresie Moskvy, pripomína AP.

Austin počas dvojdňových rokovaní v Rige opakovane potvrdil odhodlanie Washingtonu pomôcť regiónu pri obrane. V utorok sa stretol aj s americkými vojakmi. V Lotyšsku ich v súčasnosti slúži približne 500, o 100 viac ako vlani v decembri.

Americký minister obrany Lloyd Austin a lotyšský premiér Krišjanis Karinš. Foto: TASR/AP

13:41 Byt novinárky Ovsiannikovovej po jej protivojnovom proteste prehľadali

Ruské úrady urobili v stredu raziu v byte novinárky Mariny Ovsiannikovovej pre údajné poškodzovanie povesti ruskej armády. Informovala o tom tlačová agentúra DPA. Príslušníci bezpečnostných síl vstúpili do bytu novinárky bez toho, aby počkali na príchod jej právneho zástupcu, uviedol právnik Dmitrij Zachvatov z organizácie na ochranu občianskych práv OVD-Info. Ovsiannikovová, ktorá za svoju kritiku ruskej vojny na Ukrajine musela zaplatiť už niekoľko pokút, teraz čelí dlhému trestu väzenia.

Podľa Zachvatova môže razia v byte súvisieť s nedávnym Ovsiannikovovej protestom v centre Moskvy – v mieste, odkiaľ je na dohľad Kremeľ –, keď držala plagát s textom „Putin je vrah, jeho vojaci fašisti“. Na základe sprísneného zákona môžu byť činy, ktoré poškodzujú dobré meno ruských ozbrojených síl, potrestané väzením až do 15 rokov.

Ovsiannikovová, ešte ako zamestnankyňa ruskej štátnej televízie, sa v marci dostala do pozornosti sveta, keď v živom vysielaní ukázala protestný plagát proti vojne Ruska na Ukrajine. Jej nápis znel: „Zastavte vojnu. Neverte propagande. Tu vám klamú.“ Editorka, ktorá bola dovtedy pokladaná za lojálnu voči oficiálnej línii, si za svoj čin vyslúžila celosvetové uznanie. Po tejto udalosti žila krátky čas v zahraničí a pracovala ako reportérka pre nemecký denník Die Welt, pripomenula agentúra DPA.

13:34 Dánsko pošle vojenských inštruktorov do Británie cvičiť ukrajinských vojakov

Dánsko pošle vojenských inštruktorov do Veľkej Británie, aby sa tam zapojili do výcviku ukrajinských vojakov. Povedal to dánsky minister obrany Morten Bodskov a dodal, že jeho krajina má v úmysle cvičiť príslušníkov ukrajinskej armády aj na svojej domácej pôde. Informuje o tom portál news.sky.com.

„V najbližšom období Dánsko vyšle 130 vojenských inštruktorov do britského výcvikového projektu,“ povedal Bodskov. Minister konštatoval, že ukrajinským vojakom s nijakými alebo len s obmedzenými vojenskými skúsenosťami budú dánski inštruktori poskytovať základný vojenský výcvik, vrátane výcviku pre boj v mestách a pre taktické operácie.

13:15 Úroveň radiácie v Zaporožskej jadrovej elektrárni je po ruskom ostreľovaní normálna, tvrdia Ukrajinci

Ruské ostreľovanie Zaporožskej jadrovej elektrárne spôsobilo poškodenie zariadenia, ale úroveň radiácie je normálna. Na webe Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) to uviedol jej šéf Rafael Mariano Grossi. Ruskí vojaci v uplynulých dňoch viackrát zaútočili na elektráreň. Niekoľko hodín po piatkovej paľbe, ktorá zasiahla vedenie vysokého napätia, v sobotu raketami zasiahli zariadenie elektrárne, v ktorom je uložených 174 kontajnerov s vyhoreným jadrovým palivom.

„Na základe informácií poskytnutých Ukrajinou experti MAAE zhodnotili absenciu bezprostredného ohrozenia jadrovej bezpečnosti v dôsledku sobotňajšieho incidentu,“ skonštatoval Grossi.

11:55 Rodiny ruských inváznych vojakov v panike opúšťajú juh Ukrajiny

Rodiny ruských vojakov v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny údajne odtiaľ „v panike“ utekajú a donútili ich k tomu ukrajinské útoky na významné mosty. V stredu o tom informoval portál britskej stanice Sky News. Legitímna ukrajinská samospráva v Chersonskej oblasti okupovanej Rusmi oznámila, že odchody rodín sa začali po tom, čo ukrajinská armáda nedávno pri útokoch zasiahla Antonivský a Kachovský most. Oba mosty sa nachádzajú na dôležitých zásobovacích trasách ruských okupantov v Chersonskej oblasti.

Samospráva v oznámení uviedla, že ruskí okupanti „začali panikáriť“. A dodala: „Včera bol Antonivský most (cez rieku Dneper) obkľúčený v oboch strán. Miestnych naň nepúšťali. Aj kvôli týmto udalostiam sa začal hromadný odchod rodín ruských vojakov, ktoré žili v Chersone.“

11:13 V Buči pochovali 15 neidentifikovaných obetí ruskej okupácie

Ukrajinské úrady usporiadali v utorok pohrebný obrad pre 15 neidentifikovaných obetí ruskej okupácie v meste Buča. V stredu o tom informoval portál britskej stanice Sky News.

Zástupkyňa starostu Buče Michajlyna Skoryková uviedla, že väčšina obetí mala strelné poranenia hlavy a hrude. „Všetci ľudia, ktorí boli zastrelení a exhumovaní z hromadných hrobov, mali na tele stopy po mučení,“ oznámila Skoryková. Ako ďalej vysvetlila, každý hrob na cintoríne Deputatskij má osobitnú značku a ak vzorky DNA umožnia neskôr obeť identifikovať, môže sa naň pripevniť menovka a pozostalí môžu svojho blízkeho nanovo pochovať aj na inom mieste.

09:35 Poľský premiér: Vojna na Ukrajine odhalila pravdu nielen o Rusku, ale aj o EÚ

Vojna na Ukrajine odhalila pravdu nielen o Rusku, ale aj o Európskej únii, napísal poľský premiér Mateusz Morawiecki v komentári v britskom týždenníku The Spectator. Citovali ho aj portál Wyborcza.pl a tlačová agentúra PAP. Ruský prezident Vladimir Putin podviedol európskych lídrov a po invázii na Ukrajinu sú v šoku, uviedol premiér Morawiecki.

„Návrat (ruského) imperializmu by nemal byť prekvapením, pretože Rusko takmer dve desaťročia pomaly znovu buduje svoju pozíciu, pod nosom Západu,“ dodal Morawiecki. Obvinil Západ, že „geopoliticky driemal“ a nevšímal si varovania Poľska. „Poľsko nemá monopol na pravdu, ale vo veci vzťahov s Ruskom sme oveľa skúsenejší než ostatní,“ doplnil poľský líder.

Mateusz Morawiecki. Foto: TASR/AP

09:29  Pri ruskom bombardovaní Záporožskej oblasti zomrel jeden človek

Jeden človek zomrel v noci na stredu pri ruskom bombardovaní Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Anatolij Kurtev z mestskej rady mesta Záporožie uviedol, že Moskva bombardovala predmestia. Konštatoval, že poškodených bolo najmenej 30 domov a ďalšie tri v meste Kushuhum boli úplne zničené. Informuje o tom portál news.sky.com.

09:04 Pri ruskom ostreľovaní Dnepropetrovskej oblasti zahynulo najmenej 13 ľudí

Najmenej 13 ľudí zahynulo v noci na stredu pri ruskom ostreľovaní ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti. V stredu to spresnil tamojší gubernátor Valentyn Rezničenko, informujú agentúry AFP a Reuters. Rezničenko v príspevku na sociálnej sieti Telegram pôvodne napísal, že nočné ruské ostreľovanie v tejto oblasti si vyžiadalo 21 obetí – 11 v meste Nikopol a desať v meste Marhanec. V následnom príspevku na Telegrame však napísal o 11 obetiach – bez objasnenia, či predchádzajúce údaje boli nesprávne, všíma si Reuters.

Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti v ďalšom – v poradí už treťom – príspevku uviedol, že dve osoby podľahli v nemocnici zraneniam, čím sa počet obetí zvýšil na 13. Dodal, že pri ostreľovaní utrpelo zranenia 11 osôb, päť z nich je vo vážnom stave. Mestá Nikopol a Marhanec sa nachádzajú v blízkosti Záporožskej jadrovej elektrárne, na opačných brehoch rieky Dneper. Rusko už viackrát poprelo, že by pri „špeciálnej vojenskej operácii“ na Ukrajine jeho armáda útočila na civilné ciele.

07:12 Enerhoatom: Rusko plánuje napojiť záporožskú elektráreň na Krym

Ruské sily okupujúce Záporožskú jadrovú elektráreň na juhovýchode Ukrajiny sa pripravujú na jej spojenie s Ruskom anektovaným polostrovom Krym a poškodzujú ju preorientovaním jej výroby elektriny, upozornila v utorok ukrajinská jadrová agentúra Enerhoatom.

„Ruská armáda prítomná v jadrovej elektrárni v Záporoží realizuje program (ruského prevádzkovateľa) Rosatomu zameraný na pripojenie elektrárne na krymskú elektrickú sieť,“ povedal pre ukrajinskú televíziu prezident Enerhoatomu Petro Kotin.

„Aby ste to urobili, musíte najskôr poškodiť elektrické vedenie závodu napojeného na ukrajinskú energetickú sústavu. Od 7. do 9. augusta už Rusi poškodili tri elektrické vedenia. V súčasnosti elektráreň funguje len s jednou výrobnou linkou, čo je mimoriadne nebezpečný spôsob práce,“ dodal.

„Pri odpojení poslednej výrobnej linky budú zariadenie poháňať generátory na naftu. Všetko potom bude závisieť od ich spoľahlivosti a zásob paliva,“ upozornil ďalej Kotin. Elektráreň, ktorá sa nachádza neďaleko Krymského polostrova, má šesť z 15 ukrajinských reaktorov, ktoré sú schopné zásobovať energiou štyri milióny domácností.

https://standard.sk/235878/ruska-vojna-proti-ukrajine-sa-musi-skoncit-oslobodenim-krymu-vyhlasil-zelenskyj/

05:45 Ukrajina: Podoľak naznačil, že za výbuchmi na Kryme mohli byť sabotéri

Séria výbuchov na ruskej leteckej základni na Krymskom polostrove mohla byť dielom partizánskych sabotérov, povedal poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak.

Podoľak zároveň naznačil, že možnou príčinou utorkových explózií, ktoré si vyžiadali jednu obeť a ďalších osem zranených, mohla byť aj nekompetentnosť Ruska.

Kyjev poprel akúkoľvek zodpovednosť za incident, ku ktorému došlo na leteckej základni Novofedorivka hlboko na území okupovanom Ruskom. Na videozáznamoch, ktoré v utorok kolovali na sociálnych sieťach, bolo vidieť rozsiahle oblaky dymu.

Podoľak na otázku internetovej televízie Dožď, či je Kyjev za výbuchy zodpovedný, odpovedal: „Samozrejme, že nie. Čo s tým máme spoločné?“

02:57 OSN: Ostreľovaním záporožskej elektrárne sa má zaoberať bezpečnostná rada

Ostreľovaním Záporožskej jadrovej elektrárne na Ukrajine sa má na základe iniciatívy Ruska zaoberať Bezpečnostná rada OSN (BR OSN). Rusko v utorok požiadalo o schôdzku najvplyvnejšieho grémia svetovej organizácie.

Schôdzka sa má uskutočniť vo štvrtok popoludní newyorského času. Bezpečnostnú radu má so stavom v jadrovej elektrárni oboznámiť riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi.

Záporožská jadrová elektráreň, ktorá sa nachádza v ukrajinskom meste Enerhodar, bola počas uplynulých niekoľkých týždňov viackrát ostreľovaná a sčasti poškodená, pripomína DPA. Kritická infraštruktúra v nej má však byť naďalej neporušená.

Rusko a Ukrajina sa z ostreľovania a poškodenia elektrárne navzájom obviňujú, mieru zavinenia jednej alebo druhej strany sa však doposiaľ nezávisle overiť nepodarilo. Generálny tajomník OSN António Guterres označil ostreľovanie elektrárne za „samovražedné“ a požiadal o medzinárodný prístup k zariadeniu.

00:26 Lotyšsko sa chce pripojiť ku Kyjevu v prípade proti Rusku na ESĽP

Lotyšsko oficiálne požiadalo o pripojenie sa k Ukrajine v trestnom prípade proti Rusku na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) v súvislosti s vojenskou inváziou Moskvy, uviedlo v utorok lotyšské ministerstvo zahraničných vecí.

ESĽP v júni uviedol, že zaregistroval oficiálnu žiadosť Ukrajiny proti Rusku, čo je zriedkavý postup určený na preukázanie porušovania ľudských práv, ktorého sa Moskva dopustila od začiatku vojenskej invázie 24. februára.

Žiadosť Kyjeva sa týka „obvinení zo strany ukrajinskej vlády z masívneho a flagrantného porušovania ľudských práv, ktorých sa dopustila Ruská federácia pri svojich vojenských operáciách na území Ukrajiny od 24. februára 2022,“ uviedol vtedy súd.

V prípade, že ESĽP akceptuje v pondelok podanú žiadosť Rigy, Lotyšsku bude priznaný štatút tretej strany, spresňuje AFP.

UTOROK

21:57 USA poskytnú Ukrajine 89 miliónov dolárov na odmínovanie

Americké ministerstvo zahraničných vecí v utorok oznámilo, že plánuje poskytnúť Ukrajine finančnú pomoc vo výške 89 miliónov dolárov určenú na odmínovanie. Informuje o tom americká televízia CNN. Pomoc bude určená pre 100 odmínovacích tímov, ktoré budú v priebehu nasledujúceho roka pracovať v najviac zamínovaných oblastiach na Ukrajine. USA poskytnú ukrajinským tímom výcvik aj vybavenie. Ministerstvo nespresnilo, kde bude tento výcvik prebiehať, uviedlo iba, že to bude na dostupnom mieste pre Ukrajincov.

 Spomínaných 89 miliónov dolárov nepôjde priamo ukrajinskej vláde, ale mimovládnym organizáciám a súkromným firmám, ktoré spolupracujú s vládou na odmínovaní. USA upozorňujú, že ruské sily na Ukrajine často ukrývajú výbušniny do hračiek a trblietavých predmetov, aby pritiahli pozornosť detí. Tieto „hrozné praktiky“ podľa amerického ministerstva pripomínajú taktiku militantov z Islamského štátu v Sýrii.

21:05 Biden za USA zavŕšil ratifikáciu vstupu Fínska a Švédska do NATO

 Americký prezident Joe Biden v utorok pridal svoj podpis k rozhodnutiu Kongresu ratifikovať vstup Fínska a Švédska do NATO. Spojené štáty sa tak stali 23. krajinou, ktorá schválila vstup Fínska a Švédska do Aliancie. Potrebný je súhlas všetkých 30 členských krajín, informuje agentúra AFP. Za vstup týchto dvoch severských krajín do NATO sa nedávno vyslovil americký Senát. Hlasovalo zaň 95 senátorov, iba jeden bol proti.

17:40 Pri výbuchoch na Kryme zahynula jedna osoba

Jedna osoba zahynula pri utorkových výbuchoch na ruskej leteckej základni Novofedorivka na Rusmi anektovanom ukrajinskom polostrove Krym. Vyplýva to z vyhlásenia ruského gubernátora Krymu Sergeja Aksionova na sociálnej sieti Telegram.

Agentúra AP predtým napísala, že zranených bolo najmenej päť osôb vrátane jedného dieťaťa, pričom jedného zo zranených odviezli do nemocnice. Situácia po výbuchoch je podľa Aksionova pod kontrolou. Úrady evakuovali obyvateľov domov z bezprostrednej blízkosti základne. Podľa AP uzavreli oblasť v okruhu piatich kilometrov.

https://standard.sk/235736/na-slovensko-neprudi-ruska-ropa-cez-ropovod-druzba-dodavky-pozastavili-ukrajinci-slovnaft-vyraba-z-rezerv/

17:29 Najmenej päť ľudí vrátane dieťaťa sa zranilo pri výbuchoch na základni na Kryme

Najmenej päť osôb vrátane jedného dieťaťa sa zranilo pri utorkových výbuchoch na ruskej leteckej základni Novofedorivka na anektovanom ukrajinskom polostrove Krym, informuje Agentúra AP sa odvolala na miestne úrady. Jednu osobu previezli do nemocnice. Oblasť uzavreli v okruhu piatich kilometrov.

Ruské ministerstvo obrany zdôraznilo, že výbuchy neboli spôsobené ostreľovaním. Ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že explodovala munícia v ohradených skladovacích priestoroch. Medzi ukrajinskými užívateľmi sociálnych sietí sa však špekuluje, že základňu zasiahli ukrajinské rakety, píše AP. Ukrajinské orgány sa k incidentu na Kryme bezprostredne nevyjadrili.

17:20 Vo vojne na Ukrajine zomrelo alebo sa zrannilo 70 až 80-tisíc ruských vojakov, uvádzajú Američania

 Podľa odhadov USA od začiatku vojny na Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára, v bojoch zomrelo lebo bolo zranených 70 až 80-tisíc ruských vojakov. „Rusi majú obrovské množstvo obetí. Domnievam sa, že je presné povedať, že Rusi majú za necelých šesť mesiacov 70 až 80-tisíc obetí,“ povedal zástupca amerického ministra obrany pre politické záležitosti Colin Kahl. Informuje o tom britský web Guardian.

Kahl konštatoval, že ukrajinská strana tiež má v radoch svojej armády významné straty, ale nezverejnil nijaké odhady. „Obe strany majú straty. Táto vojna je najintenzívnejší konvenčný konflikt v Európe od druhej svetovej vojny,“ dodal.

16:23 Na základni na Kryme vybuchla munícia

Na vojenskom letisku Novofedorivka na Ruskom okupovanom ukrajinskom polostrove Krym došlo v utorok popoludní k výbuchom munície, informuje AFP, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie ruského ministerstva obrany. Podľa ministerstva sa požiar medzičasom podarilo uhasiť. Príčiny výbuchov vyšetrujú.

Agentúra Reuters predtým napísala, že výbuchov bolo najmenej 12 a došlo k nim okolo 15.30 h miestneho času (14.30 h SELČ). Tri z nich boli podľa svedkov obzvlášť silné. Najsilnejší výbuch prišiel o pol hodiny neskôr. Agentúra citovala aj informáciu ruskej agentúry TASS, že na miesto boli vyslané záchranné zložky. Miestni obyvatelia hlásili v oblasti upchaté cesty.

15:08 Bielorusko uskutoční vojenské cvičenie na svojom území i na polygóne v Rusku

Bieloruské letectvo a protivzdušná obrana uskutočnia od 9. do 25. augusta vojenské cvičenia, informovalo v utorok bieloruské ministerstvo obrany. V oznámení zverejnenom v aplikácii Telegram ministerstvo dodalo, že časť aktivít sa odohrá aj na ruskom vojenskom polygóne. Podľa agentúry Reuters operačno-taktické cvičenia budú zahŕňať aj nácvik ostrej streľby. Ich účelom je zvýšiť súčinnosť formácií a vojenských jednotiek pri plnení úloh.

Manévre sa budú konať v dvoch etapách: od 9. do 11. augusta v Bielorusku a potom od 22. a 25. augusta na výcvikovej základni Ašuluk v Astrachanskej oblasti na juhu Ruska. Na cvičeniach sa podľa tlačovej správy zúčastní personál, vojenská a špeciálna technika leteckých jednotiek, útvary protivzdušnej obrany a rádiotechnické jednotky, ako aj jednotky bieloruskej vojenskej akadémie.

14:40 Severodoneck neprežije zimu, ľudia odchádzajú, tvrdí regionálny šéf vojenskej správy v Luhanskej oblasti

Obyvatelia východoukrajinského okupovaného mesta Severodoneck za súčasných podmienok neprežijú najbližšiu zimu. Tvrdí to regionálny šéf vojenskej správy v Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „V Severodonecku nie je elektrina ani voda. Nefunguje ani kanalizácia. Mestu chýbajú špecialisti potrebnej úrovne na obnovu komunikácií. Takmer všetci ľudia, ktorí sa pokúsili vrátiť do mesta, tam zostali niekoľko dní, a potom si uvedomili, že v týchto podmienkach sa nedá prezimovať a opäť odišli,“ uviedol Hajdaj na platforme Telegram.

V meste boli podľa neho zničené areály obchodných reťazcov, z tohto dôvodu musia produkty dovážať z iných obcí. Hajdaj dodal, že okupačné úrady sa v meste snažia vytvoriť obraz „obnoveného života“. Dialo sa to napríklad vtedy, keď do Severodonecka prišla ruská televízia nakrútiť reportáž, ako Rusi rozdávajú miestnym obyvateľom balíčky s jedlom.

14:36 Francúzsko zakázalo Rusom po invázii na Ukrajinu vstup do vojenských zariadení

Francúzske ministerstvo obrany zakázalo ruským občanom vstup do Chateau de Vincennes, stredovekej pevnosti a turistickej atrakcie na okraji Paríža. Uviedla to agentúra AFP. Prípad vyšiel najavo, keď 28. júla odmietli dnu vpustiť dve Rusky. „Strážnik pri detektore kovov chcel vidieť môj pas,“ uviedla jedna zo žien. Pracuje ako novinárka a vo Francúzsku žije päť mesiacov, keďže Rusko opustila „pre vojnu“. Po kontrole dokladu jej strážnik oznámil, že nemôže vojsť. Ďalší strážnik jej tiež odmietol vstup a ako dôvod uviedol „pretože ste Ruska“, povedala žena. Dodala, že nemohla uveriť tomu, čo počuje.

Francúzske ministerstvo obrany v pondelok neskoro večer potvrdilo, že po invázii na Ukrajinu „obmedzilo prístup ruských občanov do vojenských zariadení“. Novinári môžu požiadať o výnimku, dodal predstaviteľ ministerstva.

13:31 Väčšina Rusov chce mier s Ukrajinou, ukázal prieskum v Rusku

Väčšina Rusov si želá mier s Ukrajinou, ukázal prieskum zverejnený v utorok ruskými médiami. Informoval o tom aj portál britskej stanice Sky News. Z prieskumu vyplýva, že 65 percent Rusov by podporilo mierovú dohodu s Ukrajinou, keby ju ruský prezident Vladimir Putin navrhol. Prieskum Ruskej sociologickej agentúry však tiež ukázal, že 60 percent opýtaných by schvaľovalo Putinovo rozhodnutie spustiť nový útok na Kyjev. Vo všeobecnosti je za pokračovanie konfliktu vyše polovica opýtaných Rusov.

Prieskum takisto zistil, že 59 percent Rusov je presvedčených, že takzvaná „špeciálna vojenská operácia“ trvá už príliš dlho – s takýmto hodnotením nesúhlasí 28 percent ľudí. Približne 30 percent respondentov si myslí, že vojna bude trvať aj ďalší rok.

https://standard.sk/235689/nasim-cielom-je-aby-bol-zivot-ruskych-okupantov-neznesitelny-hovori-ukrajinsky-partizan/

10:42 Zelenskyj vyzval Západ, aby úplne uzavrel hranice pre všetkých Rusov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je presvedčený, že jediný spôsob, ako odradiť Rusko od túžby zmocniť sa cudzích území, je zakázať Rusom návštevu západných krajín. Uviedol to v rozhovore pre Washington Post. „Najdôležitejšie sankcie sú zatvorené hranice. Nechajte ich žiť vo vlastnom svete, kým nezmenia svoje zmýšľanie,“ vyhlásil Zelenskyj. Dodal, že doteraz uvalené sankcie na Rusko sú „slabé“ v porovnaní s totálnym uzavretím hraníc pre ruských občanov na najmenej jeden rok a úplným embargom na nákup ruských energií.

Washington Post pripomína, že ruské aerolinky majú zakázané lietať nad väčšinou Európy a Severnej Ameriky, čo Rusom komplikuje cestovanie do zahraničia. Neexistuje však zákaz v podobe, v akej ho navrhuje Zelenskyj. Ruskí občania stále môžu slobodne žiadať o víza a, napríklad, i cestovať do USA. Autor článku zároveň píše, že niektorí kritici tvrdia, že takýto zákaz bude nespravodlivý voči tým, ktorí opustili Rusko pre nesúhlas s Putinovým režimom a jeho rozhodnutím zaútočiť na Ukrajinu. Washington Post však pokračuje, že Zelenskyj sa domnieva, že všetci Rusi bez výnimky by sa mali vrátiť do Ruska, zostať tam a mali by niesť zodpovednosť za Putinove činy, pretože ho zvolili a nebojujú proti jeho režimu.

Zelenského podporuje i estónska premiérka Kaja Kallasová, ktorá vyzvala krajiny Európskej únie, aby prestali vydávať turistické víza Rusom. „Je čas zastaviť turizmus z Ruska. Prestaňte vydávať Rusom turistické víza. Návšteva Európy je privilégium, nie ľudské právo,“ napísala na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

09:57 Ruské ozbrojené sily nedokážu v Donbase zaznamenať výraznejší postup, tvrdia Briti

Rusko počas uplynulého víkendu pokračovalo v posilňovaní svojich obranných radov na juhu Ukrajiny. Moskva zároveň pokračuje v útokoch na pozície Kyjeva v Doneckej oblasti. V pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine to v utorok uviedlo britské ministerstvo obrany. Správu publikovala agentúra Reuters.

Ruskej armáde sa vo východoukrajinskom Donbase za uplynulých 30 dní najviac darilo pri meste Bachmut. Moskva však v tejto oblasti dokázala za dané časové obdobie postúpiť iba o desať kilometrov, napísal britský rezort obrany na Twitteri. „V iných častiach Donbasu, kde sa Rusko pokúšalo preraziť, nezískali jeho ozbrojené sily počas tohto 30-dňového obdobia viac ako tri kilometre; takmer určite výrazne menej, než plánovalo,“ analyzuje ministerstvo. Moskva si aj napriek pokračujúcim intenzívnym delostreleckým útokom v týchto oblastiach nebola schopná zabezpečiť výraznejší postup, dodal britský rezort obrany.

09:07 Z Ukrajiny vyplávali ďalšie dve lode s obilninami

Ďalšie dve lode s obilninami vyplávali v utorok z ukrajinského prístavu Čornomorsk. V utorok to oznámilo turecké ministerstvo obrany, informuje Reuters. Nákladná loď Ocean Lion vezie 65-tisíc ton obilnín do Južnej Kórey a plavidlo Rahmi Yagci preváža 5 300 ton slnečnicovej múky do Istanbulu, uviedol vo vyhlásení turecký rezort obrany.

Štyri lode s obilninami, ktoré vyplávali z Ukrajiny v nedeľu, už kotvia pri Istanbule a inšpektori ich skontrolujú v priebehu utorka, dodalo ministerstvo.

06:28 Moskva zastavila americké inšpekcie jej jadrových arzenálov

Rusko v pondelok oznámilo zastavenie amerických inšpekcií jeho jadrových arzenálov na základe dohody o obmedzení strategických útočných zbraní Nový START. Ruské ministerstvo zahraničia vyhlásilo, že sankcie uvalené na ruské lety, vízové obmedzenia a ďalšie prekážky znemožňujú ruským vojenským expertom navštíviť miesta s jadrovými zbraňami v USA, čo dáva Spojeným štátom „jednostrannú výhodu“. Moskva tvrdí, že zmrazenie inšpekcií je dočasné a dohoda ho povoľuje v „mimoriadnych prípadoch“. Bidenova administratíva na to bezprostredne verejne nereagovala.

05:41 Zelenskyj varuje po útokoch na záporožskú elektráreň pred jadrovou katastrofou

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pripomenul v pondelok neskoro večer svetu jadrovú katastrofu v Černobyli. Vyjadril sa tak vo svojom pravidelnom nočnom prejave, a to v súvislosti s nedávnym ostreľovaním Záporožskej atómovej elektrárne. Lídrov západných mocností zároveň vyzval na prijatie ďalších sankcií voči Rusku. Informovala o tom agentúra AFP.

Záporožská atómová elektráreň je najväčšou svojho druhu v Európe. Ruské invázne sily sa jej zmocnili ešte v marci. V uplynulých dňoch došlo v dôsledku ostreľovania k „vážnemu poškodeniu“ niektorých objektov tejto elektrárne a musel byť vypnutý jeden z reaktorov. Z predmetného ostreľovania sa pritom navzájom obviňujú Kyjev s Moskvou.

„Svet by nemal zabúdať na Černobyľ a mal by si (tiež) pamätať, že Záporožská atómová elektráreň je najväčšou (svojho druhu) v Európe. Černobyľská katastrofa, to bol výbuch jedného reaktora. Záporožská elektráreň má šesť reaktorov,“ povedal Zelenskyj.

„Voči tomuto teroristickému štátu aj celému ruskému jadrovému priemyslu sú potrebné nové sankcie, a to za vyvolanie hrozby jadrovej katastrofy,“ dodal Zelenskyj.

00:29 USA pošlú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za miliardu dolárov

Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci v hodnote jednej miliardy dolárov. Zahŕňať bude ďalšie strely do raketových systémov HIMARS, rakety zem-vzduch, protitankové strely Javelin a ďalšiu muníciu. V pondelok to oznámilo americké ministerstvo obrany, píše agentúra AFP.

Predstaviteľ Pentagónu pre obrannú politiku Colin Kahl uviedol, že táto dodávka bude mať kľúčový význam pre snahy ukrajinskej armády o „odrazenie ruskej ofenzívy na východe a takisto v rámci bojov na juhu a v iných častiach krajiny“.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá začala 24. februára, už poskytli Spojené štáty Ukrajine pomoc v celkovej výške 9,1 miliardy dolárov, píše AFP.

PONDELOK

20:22 Moskva údajne chce, aby do záporožskej elektrárne prišli inšpektori MAAE

Rusko v pondelok vyjadrilo ochotu vpustiť zástupcov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) do areálu Záporožskej atómovej elektrárne, ktorú už od marca okupujú ruské invázne sily.

Zároveň opäť obvinilo Ukrajinu z ostreľovania elektrárne, ktorým Kyjev údajne ohrozuje celú Európu. Ukrajinská vláda naopak viní z ostreľovania elektrárenského komplexu ruskú armádu. Informovala o tom agentúra Reuters.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v pondelok vyhlásila, že OSN ani MAAE sa neodvažujú jasne povedať, že Záporožskú atómovú elektráreň ohrozujú Ukrajinci, ktorí si tak podľa nej urobili rukojemníkov zo všetkých Európanov.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu sa už celé týždne snaží o to, aby mohol záporožskú navštíviť tím jej inšpektorov. Ukrajinská strana však takýto krok doposiaľ odmietala pre obavy, že by to v očiach medzinárodného spoločenstva legitimizovalo ruskú okupáciu elektrárne.

18:44 Ukrajina zatkla mužov údajne najatých  Ruskom na spáchanie vrážd prominentov

Ukrajinské bezpečnostné zložky zadržali dve osoby pracujúce pre ruské tajné služby, ktoré plánovali zabiť ukrajinského ministra obrany a šéfa hlavnej správy vojenskej rozviedky ukrajinského ministerstva obrany (GUR). S odvolaním sa na Bezpečnostnú službu Ukrajiny (SBU) o tom v pondelok informovala agentúra Reuters.

Podľa Reuters ukrajinská SBU prekazila sprisahanie ruskej vojenskej rozviedky (GRU), ktorá chcela využiť sabotážnu skupinu na vykonanie troch vrážd – okrem vrážd ministra obrany Olexija Reznikova a šéfa GUR Kyryla Budanova bola v pláne aj vražda nemenovaného prominentného ukrajinského aktivistu.

Agentúra Reuters upozornila, že tieto tvrdenia sa jej neporadilo overiť z nezávislých zdrojov. Moskva ani ruské štátne médiá na vyhlásenie Ukrajiny bezprostredne nereagovali.

Podľa SBU jedným zo zadržaných podozrivých je obyvateľ Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, ovládanej Ruskom podporovanými separatistami. Druhým zadržaným je Kyjevčan. Za každú z vrážd mali dostať až 150.000 dolárov (147.073 eur), uviedla SBU.

18:00 Putin nepôjde na Valné zhromaždenie OSN, delegáciu povedie Lavrov

Ruský prezident Vladimir Putin sa tohto roku nezúčastní na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Ruskú delegáciu v septembri povedie minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Na Valnom zhromaždení OSN by mal v septembri vystúpiť napríklad americký prezident Joe Biden či ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Putin na Valnom zhromaždení OSN naposledy rečnil pred dvoma rokmi, propagoval vtedy novú ruskú vakcínu proti covidu Sputnik V. Tohto roku sa očakáva, že jednou z hlavných tém prejavov politických lídrov bude vojna na Ukrajine. Necelý týždeň od začiatku ruskej invázie prijalo Valné zhromaždenie OSN veľkou väčšinou hlasov 141 proti piatim rezolúciu odsudzujúcu ruskú inváziu a vyzývajúcu Moskvu na stiahnutie svojich jednotiek z Ukrajiny.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov počas 12. summitu ministrov zahraničných vecí východnej Ázie v kambodžskom  Phnom Pénhe 5. augusta 2022. Foto: TASR/AP

17:23 Ukrajinský súd poslal do väzenia ruského tankistu, ktorý strieľal na bytovku

Na desať rokov väzenia odsúdil v pondelok ukrajinský súd ruského tankistu Michaila Kulikova za ostreľovanie výškového obytného domu v meste Černihiv počas tretieho dňa ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára. Kulikov padol do ukrajinského zajatia počas bojov v Černihive.

Kulikov sa na súde k činu priznal, na svoju obhajobu však tvrdil, že iba vykonával rozkazy. Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry nebola bytovka vojenským cieľom a ani nebola používaná na takéto účely.

Rusko popiera cielené útoky proti civilným cieľom v rámci takzvanej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine.

16:45 Kyjev dostal prvé tri nemecké protilietadlové systémy Gepard

Ukrajinská armáda dostala prvé tri nemecké samohybné protilietadlové systémy Gepard. Uviedlo to južné velenie ukrajinských ozbrojených síl. Protilietadlové systémy, ktoré obsluhuje trojčlenná posádka, použijú na ochranu dôležitých infraštruktúrnych zariadení. Ide o jeden z rôznych druhov vojenskej techniky, ktoré západné štáty dodávajú Ukrajine, aby jej pomohli odraziť ruské sily. Informuje o tom portál news.sky.com.

16:35 V ruských regiónoch verbujú dobrovoľníkov do vojny na Ukrajine

Rusko zatiaľ nezaviedlo brannú povinnosť, aby malo dostatok vojakov pre svoje jednotky bojujúce na Ukrajine. V jednotlivých ruských regiónoch sa však s týmto cieľom formujú prápory dobrovoľníkov, informovala v pondelok agentúra DPA. Ruský denník Kommersant podľa DPA napísal, že podľa jeho informácií sa takéto prápory vytvorili v najmenej 20 regiónoch Ruska a je ich už viac ako 40. Úrady jednotlivých regiónov, ako aj združenia veteránov propagujú tieto prápory už niekoľko mesiacov.

Kommersant podotkol, že existujú značné rozdiely vo veľkosti tvoriacich sa jednotiek a líšia sa aj platovými podmienkami. Napríklad, pre motostrelecký prápor sa v Amurskej oblasti na ruskom Ďalekom východe hľadá približne 400 až 500 bojovníkov, zatiaľ čo v Permskej oblasti sa snažia naverbovať dobrovoľníkov do dvoch jednotiek: streleckej roty s 90 mužmi a pre tankový prápor so 160 mužmi. V Permskej oblasti väčšine dobrovoľníkov sľubujú, že mesačne dostanú ekvivalent 5 090 dolárov, uviedla podľa agentúry TASR agentúra DPA odvolávajúca sa na denník Kommersant.

Zavedenie brannej povinnosti v celom Rusku by pre ruského prezidenta Vladimira Putina mohlo byť problematické, pretože tento krok by si ruská verejnosť mohla interpretovať aj ako dôkaz toho, že vojna na Ukrajine neprebieha podľa očakávaní, doplnila DPA.

15:32 Proruské úrady v Záporožskej oblasti pokračujú v príprave referenda

Šéf Moskvou dosadenej dočasnej správy okupovanej časti juhoukrajinskej Záporožskej oblasti Jevhen Balyckyj podpísal výnos o uskutočnení referenda o pripojení tohto regiónu k Rusku. Podľa agentúry AFP o tom v pondelok informoval na sociálnych sieťach. Balyckyj ešte v júli uviedol, že referendum by sa mohlo uskutočniť na jeseň. Presný termín neuviedol.

Viaceré ukrajinské médiá súčasne citovali vyjadrenie ukrajinského centra národného odporu, podľa ktorého chcú „ruskí okupanti“ načasovať hlasovanie v takzvanom referende tak, aby sa konalo 11. septembra. V tento deň sa v Rusku uskutočnia voľby do viacerých typov zastupiteľských orgánov.      

Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov v reakcii na plebiscity pripravované na Ukrajine zdôraznil, že „referendá“ na okupovaných územiach Záporožskej a Chersonskej oblasti nebude organizovať Rusko, ale miestni obyvatelia. Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) pred časom informovala, že predstavitelia vojensko-civilných správ Chersonskej a Záporožskej oblasti, vytvorených po obsadení časti týchto oblastí ruskými jednotkami, podpísali výnosy o zriadení volebných komisií.

14:31 Cichanovská: Bielorusi budú sabotovať vojnu na Ukrajine

Bielorusi sa postavia na silný odpor, ak Minsk zatiahne krajinu do plnej účasti na vojne Moskvy proti Ukrajine. Vyhlásila to tamojšia opozičná líderka Sviatlana Cichanovská. „Naše partizánske hnutie to bude sabotovať. Rozkazy budú odmietnuté, alebo sa bieloruskí vojaci okamžite vzdajú,“ povedala Cichanovská, ktorú v pondelok citovala tlačová agentúra DPA. Stalo sa tak dva roky po sporných prezidentských voľbách, ktoré viedli v Bielorusku k masovým protestom.

Rusko podľa Cichanovskej pravdepodobne počítalo s Bieloruskom ako s „predmostím“ pre útok na Ukrajinu už v období zmanipulovaných volieb, ktoré udržali pri moci Alexandra Lukašenka. Európska únia a Spojené štáty ho preto neuznávajú za legitímneho prezidenta. Rozsiahle demonštrácie, Lukašenko potlačil masívnym zásahom ozbrojených zložiek proti prodemokratickej opozícii, ochrancom ľudských práv, odborom a nezávislým novinárom. „Lukašenko je kolaborant. Zatiahol Bielorusko do tejto vojny, a aby ho Moskva udržala pri moci, robí teraz všetko, čo sa od neho žiada,“ povedala Cichanovská.

https://standard.sk/235208/severna-korea-ponukla-rusku-100-tisic-vojakov-na-boj-proti-ukrajine-tvrdi-ruska-statna-televizia/

14:01 Enerhoatom vyzval na vytvorenie demilitarizovanej zóny v Záporožskej elektrárni

Prezident ukrajinskej štátnej jadrovej spoločnosti Enerhoatom Petro Kotin v pondelok vyzval na vytvorenie demilitarizovanej zóny v komplexe Záporožskej jadrovej elektrárne. Na danom území by mal podľa neho pôsobiť tím mierových dozorcov. Informuje o tom agentúra Reuters. „Od medzinárodného spoločenstva a všetkých našich partnerov požadujeme rozhodnutie… aby sa z územia elektrárne stiahli votrelci a bola tam vytvorená demilitarizovaná zóna,“ povedal Kotin v ukrajinskej televízii.

Kotin označil za obzvlášť nebezpečné riziko, že by ostreľovanie zasiahlo nádrže na vyhoreté jadrové palivo. „V prípade zasiahnutia jedného kontajnera s vyhoretým jadrovým palivom pôjde o lokálnu haváriu v elektrárni a okolí. Ak by to boli dva alebo tri kontajnery, bude oveľa väčšia. Nedá sa posúdiť rozsah tejto katastrofy,“ upozornil šéf Enerhoatomu. Podľa jeho slov bola reakcia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) na situáciu v tejto elektrárni za uplynulých päť mesiacov „pomalá“, avšak v súčasnosti existujú náznaky zlepšenia. Kotin tvrdí, že v komplexe Záporožskej elektrárne sa nachádza 500 ruských vojakov a 50 kusov ťažkej techniky vrátane tankov, nákladných áut a obrnených vozidiel pechoty. Ukrajinský personál elektrárne sa podľa neho nemá kde ukryť. Dodal, že dvaja ľudia utrpeli pri ostreľovaní zranenia a boli prevezení do nemocnice.

Ruský vojak hliadkuje v Záporožskej jadrovej elektrárni. Foto: Konstantin Michaľčevski/VK

13:38 Moskva vydiera celý svet, uviedla ukrajinská jadrová agentúra Enerhoatom

Ukrajinská jadrová agentúra Enerhoatom v pondelok vyhlásila, že Rusko vyhrážkami, že vyhodí do vzduchu Záporožskú atómovú elektráreň (ZNPP), „otvorene vydiera celý svet“. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News.

Agentúra narážala na slová ruského generálmajora Valerija Vasiľjeva, náčelníka Oddielu radiačnej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl. Generál vyhlásil, že „buď to bude ruské územie, alebo vyprahnutá púšť“. Vasiľjev dodal: „Ako viete, zamínovali sme všetky dôležité zariadenia Záporožskej jadrovej elektrárne. A my to pred nepriateľom neskrývame. Varovali sme ho.“

https://standard.sk/234193/vikingovia-zalozili-rusko-aj-ukrajinu-vyklad-dejin-ktory-sa-putinovi-nepaci/

12:48 Rusko opäť obvinilo Ukrajinu z nebezpečného ostreľovania Záporožskej elektrárne

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok obvinil ukrajinské sily z ostreľovania Záporožskej jadrovej elektrárne. V súvislosti s útokmi na toto zariadenie upozornil na možné „katastrofické následky“ pre Európu, udiedla agentúra AFP.

„Ostreľovanie územia jadrovej elektrárne ukrajinskými ozbrojenými silami je potenciálne mimoriadne nebezpečná činnosť… s možnými katastrofálnymi následkami pre rozsiahlu oblasť vrátane územia Európy,“ uviedol Peskov. Zároveň vyzval spojencov Ukrajiny, aby využili svoj vplyv na zabránenie pokračovania takýchto útokov.

12:06 Rusi sa vyhrážajú zničením Zaporožskej jadrovej elektrárne, tvrdia Ukrajinci

Ruské sily sa vyhrážajú, že vyhodia do vzduchu najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe, ktorá sa nachádza v okupovanom meste Enerhodar v ukrajinskej Zaporožskej oblasti. Ako uviedla ukrajinská národná spoločnosť na výrobu jadrovej energie Enerhoatom, ruský generál Valerij Vasiliev, ktorý velí vojakom v Zaporožskej jadrovej elektrárni, vyhlásil, že „tu buď bude ruská zem, alebo spálená pustina“.

„Ako viete, zamínovali sme všetky dôležité objekty Zaporožskej jadrovej elektrárne. A neskrývame to pred nepriateľom. Varovali sme ich. Nepriateľ vie, že elektráreň bude buď ruská, alebo nikoho. Sme pripravení na následky tohto kroku. A vy, oslobodzujúci vojaci, musíte pochopiť, že iné nemáme. A ak existuje ten najtvrdší rozkaz, musíme ho splniť so cťou,“ povedal Vasiliev.

11:20: Rusi nasadzujú nováčikov do palebnej línie, aby objavili pozície ukrajinskej armády

Ruská armáda nasadzuje nováčikov alebo zajatcov do prvej línie, aby identifikovala palebné pozície ukrajinských ozbrojených síl. Na Telegrame to uviedol regionálny šéf vojenskej správy v Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Čerstvo zmobilizovaných ľudí používajú ako potravu pre delá, nezáleží pritom na tom, odkiaľ pochádzajú, či z okupovaného územia alebo z väzenia. Sú tam len ako spotrebný materiál, okamžite zomrú. Nemajú výcvik ani normálny výstroj, len ich tam posielajú, aby zistili, kde sú naše palebné pozície a tie sa potom ruská armáda pokúša ostreľovať svojím delostrelectvom,“ poznamenal Hajdaj.

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak nedávno uviedol, že v dôsledku veľkých personálnych strát sa Kremeľ uchyľuje k formám skrytej mobilizácie. V prípade smrti takéto straty ruská armáda nepočíta ani neeviduje.

12:12 Peskov: Na stretnutie Putina so Zelenským nie sú ešte podmienky

Moskva tvrdí, že na stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským nie sú ešte v súčasnosti podmienky. Vyplýva to z pondelkového vyjadrenia hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, informuje o tom Reuters. Peskov povedal, že stretnutie Putina so Zelenským sa uskutoční, až keď si ruskí a ukrajinskí vyjednávači „urobia svoju domácu úlohu“. „Ukrajinská delegácia zmizla z radaru, teraz vyjednávací proces neprebieha,“ dodal hovorca.

 Rokovania o ukončení vojny na Ukrajine sa začali krátko po vpáde ruských inváznych vojsk na Ukrajinu. Kyjev koncom marca na rozhovoroch v Istanbule okrem iného navrhol, že sa zriekne snahy o vstup do Severoatlantickej aliancie výmenou za medzinárodné bezpečnostné záruky. Rusko však od Ukrajiny žiada aj demilitarizáciu a vzdanie sa časti územia.

10:48 Medvedev: Západ sa dlhodobo snaží zničiť Rusko

Západ dlhodobo plánuje zničiť Rusko. V pondelok to uviedol podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, podľa ktorého Moskva dosiahne na Ukrajine mier za vlastných podmienok v rozhovore pre agentúru TASS. TASR informáciu prevzala od agentúry Reuters a britského denníka The Guardian. „Na Ukrajine sa agresívne presadzuje zločinecká politika Spojených štátov. Pravda, s oveľa aktívnejšou podporou Európskej únie, ktorá napokon stratila nezávislosť,“ povedal Medvedev.

Cieľ Západu podľa neho ostáva rovnaký – „zničiť Rusko“. „Je to hlavná príčina mimoriadne agresívneho, rusofóbneho geopolitického procesu iniciovaného Západom. Naša odpoveď je tvrdá, ale starostlivo premyslená,“ dodal. Agentúra TASS zverejnila rozhovor pri príležitosti 14. výročia ruského útoku na Gruzínsko. V tom období bol Medvedev ruským prezidentom, píše Guardian.

Podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady tvrdí, že „ak existuje možnosť vyriešiť problém mierovou cestou pri rokovacom stole, malo by sa tak urobiť.“ „Ak však neexistuje východisko, musíte reagovať silou. Žiaľ, predstavitelia Gruzínska aj Ukrajiny neponechali Rusku inú možnosť, čím narušili procesy politického urovnania týchto konfliktov,“ vysvetlil Medvedev. Dodal, že neutíchajúca túžba Severoatlantickej aliancie rozširovať sa pozdĺž ruských hraníc „ako rakovinový nádor“ je svetovým problémom. „Všetkým rozumným ľuďom je z toho zle,“ uzavrel.

Dmitrij Medvedev. Foto: TASR/AP

10:43 Ľudia vo Ľvovskej oblasti si majú dávať pozor na dezinformácie o náletoch

Guvernér Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny Maxym Kozyckyj v pondelok varoval obyvateľov, aby si dávali pozor na zdroje informácií, ktoré využívajú. Dodal, že v noci sa šírili fámy o zlyhaní systému leteckého poplachu. Uviedol to portál britského denníka Guardian.

Kozyckyj vo svojej každodennej správe o aktuálnej situácii na sociálne sieti Telegram napísal: „Dňa 8. augusta o 02.57 h jeden kanál na Telegrame šíril informáciu, že vo Ľvove je letecký poplach, ale z technických príčin mesto a aplikácie v mobilných telefónoch nepriniesli varovanie. Táto informácie nie je pravdivá! Nijaká hrozba nebola. Sledujte a dôverujte iba oficiálnym zdrojom informácií.“

09:31 Ruskom dosadená samospráva tvrdí, že Ukrajina znovu ostreľovala Antonivský most

Ukrajinské sily opäť ostreľovali Antonivský most v okupovanom meste Cherson. Poškodili jeho konštrukciu a oddialili jeho znovuotvorenie, uviedol v pondelok zástupca šéfa okupačnej samosprávy v Chersonskej oblasti Kirill Stremousov. Informuje o tom agentúra Reuters. Ako povedal Stremousov pre agentúru Interfax, ostreľovanie nespôsobilo na moste žiadne vážne škody. Nešpecifikoval však, o koľko dní sa oddiali jeho plánované znovuotvorenie.

Antonivský most je pre ruské sily jedným z dvoch priechodov na územie, ktoré okupujú na západnom brehu Dnepra na juhu Ukrajiny. Bez neho by sa pre Moskvu skomplikovalo  zásobovanie svojich jednotiek. V uplynulých týždňoch bol preto kľúčovým cieľom pre ukrajinskú armádu, ktorá snahe o zničenie mosta používa americké sofistikované raketové systémy. Kyjev sa tak pripravuje na možnú protiofenzívu s cieľom získať späť okupované oblasti na juhu krajiny.

08:45 Britské ministerstvo: Rusko zrejme rozmiestňuje v Donbase protipechotné míny

Rusko s vysokou pravdepodobnosťou rozmiestňuje v regióne Donbas na východe Ukrajiny protipechotné míny. Britské ministerstvo obrany to uviedlo v pondelok v najnovšej správe o invázii na Ukrajine, citoval z nej portál britskej spravodajskej stanice Sky News. „Rusko s vysokou pravdepodobnosťou rozmiestňuje protipechotné míny na ochranu a na odstrašenie slobodného pohybu ľudí popri svojich obranných líniách v Donbase,“ napísalo ministerstvo a upozornilo: „Tieto míny dokážu privodiť rozsiahle obete medzi príslušníkmi armády i medzi miestnym civilným obyvateľstvom.“

„V mestách Doneck a Kramatorsk Rusko veľmi pravdepodobne rozmiestňuje trieštivé protipechotné míny PFM-1 a PFM-1S. Typ PFM-1, bežne známy ako „motýlia mína“, je mimoriadne kontroverzná zbraň, ktorá zabíja nevyberavo,“ dodal britský rezort obrany.

08:29 Z ukrajinských prístavov vyplávali ďalšie dve lode s obilninami

Z ukrajinských čiernomorských prístavov na základe dohody o ich odblokovaní vyplávali v pondelok ďalšie dve lode s obilninami. Oznámilo to turecké ministerstvo obrany, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters. Z čiernomorského prístavu Južnyj vyplávala nákladná loď Sacura, ktorá vezie 11-tisíc ton sójových bôbov do Talianska. Loď Arizona odplávala z Čornomorska so 48 458 tonami kukurice do mesta Iskenderun na juhu Turecka.

Štyri lode s poľnohospodárskymi produktmi, ktoré z ukrajinských prístavov vyplávali v nedeľu, majú v pondelok večer zakotviť pri Istanbule, uviedol turecký rezort obrany. Dodal, že inšpektori ich skontrolujú v utorok.

Nákladná loď Navi Star prechádza cez Bospor v tureckom Istanbule v nedeľu 7. augusta 2022. Foto: TASR/AP

NEDEĽA

22:56 Zelenskyj: Ak Rusko usporiada na referendá o pripojení, ďalšie rozhovory nebudú

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu povedal, že Moskva nebude môcť v budúcnosti viesť mierové rozhovory s Kyjevom či jeho medzinárodnými partnermi v prípade, ak sa rozhodne na okupovaných územiach Ukrajiny usporiadať referendá o ich pripojení k Rusku. Informuje o tom agentúra Reuters.

Zelenskyj v pravidelnom nočnom príhovore tiež uviedol, že Kyjev naďalej pevne trvá na tom, že Rusku neprenechá nijaké územie. „Postoj našej krajiny ostáva taký, aký bol vždy. Nevzdáme sa ničoho, čo je naše,“ povedal. „Ak budú okupanti pokračovať vo svojej ceste k pseudoreferendám, prídu o akúkoľvek šancu viesť s Ukrajinou a celým slobodným svetom rozhovory, ktoré bude ruská strana v určitom momente evidentne potrebovať,“ dodal.

Serhij Hajdaj, ukrajinský gubernátor Luhanskej oblasti, ktorú už takmer celú ovládajú ruské sily, cez víkend povedal, že Rusko sa chystá usporiadať na novodobytých územiach nové referendá, pričom miestnym obyvateľom ponúka za účasť na hlasovaní rôzne výhody.

Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

18:50 Úroveň radiácie v Zaporožskej jadrovej elektrárni je normálna

Úroveň radiácie v Zaporožskej jadrovej elektrárni je na normálnej úrovni. Oznámil to gubernátor Zaporožskej oblasti Oleksandr Staruch. Dodal, že normálna úroveň radiácie je aj v susednom meste Enerhodar. Obavy z radiácie v uplynulých dňoch vyvolali opakované útoky na elektráreň. Informuje o tom portál news.sky.com.

18:44 Amnesty si stojí za správou o Ukrajine; za spôsobenú bolesť sa ospravedlnila

Organizácia Amnesty International (AI) sa v nedeľu ospravedlnila za „rozrušenie a hnev“, ktoré vyvolala svojou nedávnou správou týkajúcou sa Ukrajiny. Tvrdila v nej, že ukrajinská armáda ohrozuje civilistov nasadením svojich vojakov v obývaných oblastiach. Amnesty v nedeľu uviedla, že si za svojimi zisteniami stojí, avšak mrzí ju „bolesť, ktorú správou vyvolala“, informuje agentúra Reuters.

Predmetná správa pobúrila ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského aj ďalších ukrajinských predstaviteľov a vyústila aj do sobotňajšej rezignácie šéfky ukrajinskej pobočky AI Oksany Pokaľčukovej. „Prioritou Amnesty International v tomto aj akomkoľvek konflikte je zabezpečenie ochrany civilistov. To bolo v skutočnosti naším jediným cieľom, keď sme zverejnili tento najnovší výskum. Aj keď si plne stojíme za našimi zisteniami, mrzí nás bolesť, ktorú vyvolali,“ uviedla organizácia v e-maile, ktorý zaslala agentúre Reuters.

„Nič z toho, čo sme zdokumentovali ohľadne krokov ukrajinských síl, nijakým spôsobom neospravedlňuje porušovanie (práv) zo strany Ruska,“ zdôraznila Amnesty v závere e-mailu.  AI vo štvrtkovej správe uviedla, že ukrajinská armáda porušuje medzinárodné humanitárne právo a ohrozuje civilistov tým, že si vytvára základne a manipuluje so zbraňami v obývaných oblastiach. Obytné štvrte, kde si ukrajinskí vojaci urobili základne, ležia podľa správy AI len niekoľko kilometrov od frontových línií, pričom existovali aj alternatívne riešenia bez ohrozenia civilistov. Vojaci navyše podľa AI nevyzvali obyvateľov na evakuáciu napriek tomu, že začali útočiť na ruské sily, ktoré paľbu opätovali.

Kyjev štvrtkovú správu Amnesty prirovnal k ruskej propagande a dezinformáciám. Zelenskyj zároveň túto ľudskoprávnu organizáciu obvinil z podnecovania ničím nevyprovokovaných ruských útokov na Ukrajinu. Amnesty sa podľa neho pokúša preniesť zodpovednosť z agresora na obeť. Šéfka ukrajinskej pobočky AI Pokaľčuková predmetnú správu nazvala darom pre propagandu Moskvy a v reakcii na ňu zo svojho postu v sobotu odstúpila, pripomína Reuters. Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že sa snažia civilistov z frontových línií evakuovať. Rusko, ktoré dlhodobo popiera, že by na civilistov útočilo, na správu AI ani nereagovalo.

Amnesty vo svojom nedeľnom e-maile tiež uviedla, že v dovedna 19 ukrajinských obciach a dedinách, ktoré navštívila, objavila ukrajinské sily pri oblastiach obývaných civilistami, čím ich vystavila riziku ruskej paľby. AI však zdôraznila, že tieto zistenia neznamenajú, že ukrajinská armáda nepodniká preventívne opatrenia na iných miestach v krajine a ani to, že je zodpovedná za to, čo páchajú ruské sily.

16:26 Prešetrujú takmer 26-tisíc podozrení zo spáchania vojnového zločinu

Ukrajina prešetruje takmer 26-tisíc podozrení zo spáchania vojnového zločinu. Doteraz bolo obvinených 135 ľudí. Z nich je 15 vo väzbe a 120 sa zatiaľ nepodarilo zadržať. Uviedol to ukrajinský hlavný prokurátor pre vojnové zločiny Jurij Bilousov. Prvou osobou odsúdenou za vojnové zločiny na Ukrajine bol v máji 21-ročný ruský vojak. „Niekedy dostávame otázku, prečo stíhame takých … vojakov s nízkou hodnosťou. Je to len preto, že sú fyzicky tu … Ak by tu fyzicky boli generáli a dokázali by sme ich zadržať, určite by sme stíhali generálov,“ povedal Bilousov. Informuje o tom portál news.sky.com.

https://standard.sk/234900/slovensko-doplaca-na-energeticku-zavislost-od-ruska-agentura-moodys-zhorsila-vyhlad-nasej-ekonomiky/

14:41 Zelenskyj vyzval na silnejšiu reakciu na ruské útoky na Zaporožskú jadrovú elektráreň

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval medzinárodné spoločenstvo na „silnejšiu reakciu“ na ruské útoky na Zaporožskú jadrovú elektráreň. V telefonáte s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom Zelenskyj požiadal o sankcie proti ruskému odvetviu jadrovej energetiky. Informuje o tom portál news.sky.com.

Jadrovú elektráreň na juhu Ukrajiny v sobotu večer zasiahol ďalší raketový útok. Uviedla to ukrajinská štátna spoločnosť Enerhoatom prevádzkujúca jadrové elektrárne. Nový útok sa stal len niekoľko hodín po tom, ako paľba v piatok v elektrárni zasiahla vedenie vysokého napätia. V sobotu bolo zasiahnuté zariadenie elektrárne, v ktorom je uložených 174 kontajnerov s vyhoreným jadrovým palivom. Pri útoku utrpel zranenie jeden pracovník.

14:04 Švédsko sa pripojí k štátom, ktoré v Británii cvičia ukrajinských vojakov

Švédske ministerstvo obrany oznámilo, že sa pripojí ku krajinám, ktoré sa podieľajú na výcviku ukrajinských vojakov vo Veľkej Británii. V rámci programu pod vedením Británie sa cvičí do 10-tisíc nových príslušníkov ukrajinskej armády. Britský minister obrany Ben Wallace uviedol, že ho teší, že Švédsko sa zapája do programu spolu s Kanadou a Holandskom. Informuje o tom portál news.sky.com.

13:21 Zaporožskú jadrovú elektráreň zasiahol ďalší raketový útok

Zaporioskú jadrovú elektráreň na juhu Ukrajiny zasiahol ďalší raketový útok. Uviedla to ukrajinská štátna spoločnosť Enerhoatom prevádzkujúca jadrové elektrárne. Nový útok sa stal v sobotu večer len niekoľko hodín po tom, ako paľba v piatok v elektrárni zasiahla vedenie vysokého napätia. Zasiahnuté bolo zariadenie elektrárne, v ktorom je uložených 174 kontajnerov s vyhoreným jadrovým palivom. Pri útoku utrpel zranenie jeden pracovník, ale informácie o jeho stave nezverejnili. Informuje o tom portál news.sky.com.

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Mariano Grossi už po piatkovej paľbe povedal, že existuje „veľmi reálne riziko jadrovej katastrofy“.

https://standard.sk/235016/komisar-pre-deti-miklosko-uz-riesi-aj-podnety-tykajuce-sa-ukrajinskych-deti/

12:13 Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu prepustilo už šesť generálov, tvrdia Briti

Rusko od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu prepustilo už šesť svojich vysokopostavených vojenských veliteľov, vyplýva z najnovšej pravidelnej správy britského ministerstva obrany. TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá o tom informovala v nedeľu.

Ruskému vojenskému vedeniu sa podľa správy založenej na informáciách britských tajných služieb stali osudnými slabé výkony ozbrojených síl počas invázie. Velenie ruskej invázie na Ukrajine dostal v apríli do rúk generál Alexander Dvornikov, v júni ho však Moskva podľa analytikov zrejme vymenila, píše DPA. Nahradiť ho mal generálplukovník Gennadij Židko.

Okrem zmien na najvyšších veliteľských postoch prišlo najmenej desať ruských generálov aj o život na bojisku na Ukrajine, upozorňuje britský rezort obrany. Tieto udalosti zrejme viedli k taktickým a operatívnym problémom Ruska v útočnej vojne.

Zľava ruský prezident Vladimir Putin, ruský minister obrany Sergej Šojgu, veliteľ ruského námorníctva Nikolaj Jevmenov a hlavný veliteľ južného vojenského okruhu Alexander Dvornikov. Foto: TASR/AP

11:54 Ruská armáda podľa Kyjeva v Zaporožskej jadrovej elektrárni ukladá míny

Ukrajinská spravodajská služba tvrdí, že ruská armáda ukladá míny v Zaporožskej jadrovej elektrárni. Hovorca hlavného riaditeľstva spravodajskej služby ukrajinského rezortu obrany Andrij Jusov uviedol, že Rusi na územie elektrárne dopravujú zbrane, techniku a výbušniny. Jadrovú elektráreň v piatok zasiahla paľba, čo vyvolalo odsúdenie po celom svete. Ukrajina hovorí, že išlo o ruskú paľbu a tvrdí, že stále existuje riziko úniku vodíka a požiaru. Informuje o tom portál news.sky.com.

10:59 Z prístavov ukrajinských vyplávali ďalšie 4 lode s poľnohospodárskymi produktmi

Z ukrajinských prístavov v Čiernom mori vyplávali v nedeľu na základe dohody o ich odblokovaní štyri lode s nákladom obilia a iných poľnohospodárskych produktov. Podľa agentúry Reuters o tom informoval ukrajinský minister dopravy Oleksandr Kubrakov. Lode Mustafa Necati, Star Helena, Glory a Riva Wind vezú takmer 170-tisíc ton nákladu, uviedol Kubrakov na Twitteri.

Na vývoz obilia a iných poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny dohliada Spoločné koordinačné centrum (JCC) v Istanbule, v ktorom pôsobia zástupcovia Ruska, Ukrajiny, Turecka a OSN. Dohodu o jeho vzniku sprostredkovali v júli OSN a Turecko.

Nákladná loď Glory (uprostred) pláva z prístavu v ukrajinskej Odese 7. augusta 2022. Foto: TASR/AP

09:48 Ruské útoky v Doneckej oblasti za uplynulý deň zabili piatich civilistov

Pri útokoch ruských ozbrojených síl v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny v sobotu zomreli piati civilisti a ďalších osem ľudí utrpelo zranenia. Na komunikačnej platforme Telegram to v nedeľu ráno napísal šéf vojenskej administratívy Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. Informuje o tom web Kyiv Independent. Kyrylenko dodal, že ruská armáda zabila troch civilistov v meste Bachmut, jedného v meste Avdijivka a jedného v dedine Blahodatne.

09:27 Predstaviteľ ruskej okupačnej správy zomrel po pokuse o atentát

Predstaviteľ ruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti na Ukrajine Vitalij Hura po sobotňajšom pokuse o atentát na jeho osobu zomrel, informovala agentúra AFP. Hura bol námestníkom šéfa ruskej okupačnej správy v meste Nova Kachovka a „podľahol svojim zraneniam“, napísala na sociálnej sieti Telegram miestna predstaviteľka Katerina Gubarevová. Na Guru zaútočili v sobotu ráno v jeho dome a spôsobili mu ťažké strelné zranenia, v dôsledku ktorých bol v kritickom stave, povedal zdroj z Ruskom podporovanej správy agentúre TASS.

Nova Kachovka sa nachádza približne 80 kilometrov východne od mesta Cherson, pripomína AFP. Od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine bolo zaznamenaných už niekoľko pokusov o atentát na Moskvou dosadených predstaviteľov ukrajinských oblastí.

07:57 Zelenskyj: Ukrajina zaznamenala výsledky v ničení logistiky ruskej armády

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom videopríhovore zverejnenom v noci na nedeľu pochválil armádu za úspešné odrážanie útokov ruských jednotiek. Zároveň vyzdvihol kľúčovú úlohu, ktorú vo vojne zohrávajú zbrane dodané západnými krajinami. Správu publikovali agentúry AFP a DPA.

Zelenskyj uviedol, že ukrajinské jednotky „zaznamenali dôležité výsledky v ničení logistiky ruskej armády“. Dodal, že každý útok na sklady munície či veliteľské stanovištia nepriateľa „zachraňuje životy nás všetkých, ukrajinských vojakov a civilistov“. Ukrajinský prezident v príhovore poďakoval Spojeným štátom, ktoré nedávno oznámili, že Kyjevu poskytnú ďalšie zbraní v hodnote 550 miliónov dolárov. Zároveň požiadal spojencov o ďalšie dodávky vojenskej pomoci.

01:23 Šéf MAAE Grossi odsúdil ostreľovanie Záporožskej atómovej elektrárne

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi v sobotu vyjadril hlboké znepokojenie nad piatkovým ostreľovaním Záporožskej atómovej elektrárne, ktoré podľa neho predstavuje riziko jadrovej katastrofy. TASR správu prevzala od agentúry Reuters. Grossi zároveň uviedol, že vojenská ofenzíva, ktorá ohrozuje bezpečnosť elektrárne, je „absolútne neprijateľná a je potrebné sa jej za každú cenu vyhnúť“.

Z ostreľovania tejto najväčšej jadrovej elektrárne v Európe, ktoré spôsobilo vypnutie jedného z reaktorov, sa navzájom obviňujú Moskva aj Kyjev.

00:17 Hajdaj: Okupanti lákajú od ľudí osobné údaje výmenou za humanitárnu pomoc

Ukrajinský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj tvrdí, že proruské sily sa snažia vylákať od obyvateľov okupovaných miest v Luhanskej oblasti osobné údaje a vymôcť si ich účasť na zamýšľanom referende o pripojení k Rusku. Hajdaj to uviedol v príspevku na sociálnej sieti Telegram, informuje denník Guardian. Gubernátor tvrdí, že na podujatiach, kde sa prideľuje humanitárna pomoc, prebieha takáto kampaň a zbieranie osobných údajov.  

„Okupačná moc a kolaboračné verejné hnutie organizujú pod zámienkou poskytovania jedla a stavebných materiálov stretnutia s obyvateľmi nedávno dobytých území,“ napísal Hajdaj. Dodal, že okupanti na týchto stretnutiach „od ľudí lákajú osobné údaje a vyzývajú ich, aby sa zúčastnili na takzvanom referende, ľudí tak nútia, aby svoju vôľu vymenili za jedlo či pitnú vodu“.

SOBOTA

23:15 Do ukrajinského prístavu vplávala prvá loď plaviaca sa pod zahraničnou vlajkou

Do ukrajinského čiernomorského prístavu Čornomorsk doplávala v sobotu nákladná loď plaviaca sa pod vlajkou Barbadosu, ktorá tam má byť naložená obilím. Podľa agentúry Reuters ide o vôbec prvú loď plaviacu sa pod zahraničnou vlajkou, ktorá dorazila do niektorého z ukrajinských prístavov od februárového vpádu ruských vojsk. O priplávaní lode Fulmar S do Čornomorska informoval v sobotu ukrajinský minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov.

„Robíme všetko, čo je možné, aby naše prístavy (prístavy pod kontrolou ukrajinskej vlády) mohli prijímať a zvládať viac plavidiel. Konkrétne plánujeme, aby to dva týždne mohlo byť tri až päť plavidiel,“ napísal Kubrakov na Facebooku.

Vláda v Kyjeve chce podľa neho postupne zabezpečiť to, aby sa z ukrajinských čiernomorských prístavov mohli každý mesiac vyviezť približne tri milióny ton tovarov.

21:25 Kyjev zadržal dvoch mužov podozrivých zo špionáže pre Rusko

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) zadržala dvoch mužov obvinených z toho, že sú agentmi ruských tajných služieb. Podľa SBU sú zodpovední za identifikáciu cieľov ruských raketových útokov, ktoré zničili lodiarsku infraštruktúru v meste Mykolajiv na juhu Ukrajiny. S odvolaním sa na sobotňajšie vyhlásenie SBU o tom informuje agentúra Reuters.

Zmienení dvaja muži „nazhromaždili a nepriateľovi odovzdali dôležité spravodajské informácie o zariadeniach infraštruktúry, palivových skladoch, rozmiestnení a pohyboch personálu a o vybavení ukrajinských ozbrojených síl,“ uviedla SBU vo vyhlásení zverejnenom na platforme Telegram. Podľa SBU bolo v dôsledku činnosti týchto osôb zničených či poškodených niekoľko podnikov na stavbu lodí a skladov paliva. Kedy k týmto útokom došlo, ukrajinská bezpečnostná služba nespresnila. Dodala len to, že obaja  muži sú momentálne vo väzbe.

19:09 Severné Macedónsko Kyjevu dodá tanky a lietadlá

Severné Macedónsko sa s Ukrajinou dohodlo, že jej dodá tanky a lietadlá. Potvrdil to poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Už skôr sa objavili správy o tom, že Skopje Kyjevu dodá tanky zo sovietskej éry, ale dodávky lietadiel sa nespomínali. „Mnohé krajiny dnes prejavujú viac odvahy ako polovica organizácie G20. Napríklad Severné Macedónsko, ktoré Ukrajine podáva pomocnú ruku vo forme tankov a lietadiel,“ uviedol Podoľak. Informuje o tom portál news.sky.com.

Mychajlo Podoľak (druhý vpravo). Foto: TASR/AP

18:56 Ostreľovanie Záporožskej elektrárne spôsobilo vážne škody

V dôsledku piatkového ostreľovania došlo k „vážnemu poškodeniu“ niektorých objektov Záporožskej jadrovej elektrárne na juhovýchode Ukrajiny. Uviedol to v sobotu prevádzkovateľ tejto elektrárne, ukrajinský štátny podnik Enerhoatom. Z ostreľovania tejto najväčšej jadrovej elektrárne v Európe, ktoré spôsobilo vypnutie jedného z reaktorov, sa navzájom obviňujú Moskva aj Kyjev.

Podľa sobotňajšieho vyhlásenia Enerhoatomu, z ktorého cituje agentúra AFP, došlo k „vážnemu poškodeniu“ stanice so zásobníkmi dusíka a kyslíka a ďalšieho pomocného objektu. Poškodený bol aj kábel elektrického vedenia, v dôsledku čoho prestal fungovať jeden z reaktorov. „Existuje tiež riziko, že dôjde k úniku vodíka a rádioaktívnych látok a vysoké je aj nebezpečenstvo vzniku požiaru,“ varoval Enerhoatom na sociálnej sieti Telegram. Ostreľovanie podľa neho spôsobilo „vážnu hrozbu pre bezpečné fungovanie elektrárne“. Záporožskú jadrovú elektráreň okupujú od marca ruské invázne sily a Kyjev tvrdí, že v jej areáli sústredili ťažkú vojenskú techniku.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) sa už celé týždne snaží o to, aby mohol Záporožskú elektráreň navštíviť tím jej inšpektorov. Ukrajinská strana však takýto krok doposiaľ odmietala pre obavy, že by to v očiach medzinárodného spoločenstva legitimizovalo ruskú okupáciu elektrárne. Ako sa k tejto požiadavke stavia Kremeľ, nie je jasné. MAAE ešte pred piatkovým ostreľovaním označila situáciu v Záporožskej elektrárni, za „nestabilnú“ a „mimo kontroly“ s tým, že v areáli dochádza k porušovaniu mnohých bezpečnostných predpisov.

17:00 Mikas: Radiačná situácia je na Slovensku naďalej stabilná

Radiačná situácia je na Slovensku naďalej stabilná. Uviedol to hlavný hygienik SR Ján Mikas v súvislosti s požiarom v Záporožskej jadrovej elektrárni. „Aj napriek už medializovaným delostreleckým útokom na Záporožskú jadrovú elektráreň neboli na našom území prostredníctvom siete včasného varovania detegované odchýlky od dlhodobých priemerov hodnôt dávkových príkonov gama žiarenia v ovzduší,“ povedal Mikas. Ubezpečil, že Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR radiačnú situáciu na Slovensku naďalej monitoruje.

Záporožská atómová elektráreň je so šiestimi blokmi a celkovým inštalovaným výkonom 6-tisíc megawattov najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe. Rusi ju obsadili ešte začiatkom marca.      

https://standard.sk/234842/ruska-odpoved-na-sankcie-gazprom-zacal-po-znizeni-dodavok-do-europy-prebytocny-plyn-spalovat/

16:32 Ruské bombardovanie Dnepropetrovskej oblasti zranilo troch ľudí

Ruské bombardovanie Dnepropetrovskej oblasti na východe Ukrajiny v noci na sobotu zranilo troch ľudí a zničilo obytné budovy vrátane materskej školy a detského umeleckého centra. Informuje o tom britský web Guardian s odvolaním sa na ukrajinské médium Kyiv Independent. Útoky spôsobili, že niekoľko tisíc ľudí zostalo bez dodávok elektriny, vody a plynu.

16:20 Turecko bude Rusku za časť dodávok plynu platiť v rubľoch

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu potvrdil, že Turecko bude za časť dodávok ruského zemného plynu platiť v rubľoch, informuje agentúra AFP. Túto skutočnosť už v piatok neskoro večer oznámila Moskva po vyše štvorhodinových rokovaniach, ktoré absolvoval Erdogan s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v ruskom čiernomorskom letovisku Soči.

AFP pripomína, že Turecko je silne závislé od ruských energií, z dôvodu čoho sa snaží zachovať si v aktuálnom konflikte Moskvy so Západom nestrannosť. Približne štvrtina ropy, ktorú vlani doviezli do Turecka, pochádzala z Ruska. V prípade zemného plynu bol tento podiel zhruba 45-percentný.

„Naše dvere sú otvorené pre každého… Jedna dobrá správa týkajúca sa tejto návštevy v Soči je, že sme sa s pánom Putinom dohodli na rubli,“ povedal povedal Erdogan tureckým novinárom počas spiatočného letu zo Soči. „Keďže budeme tento obchod vykonávať v rubľoch, samozrejme to prinesie peniaze Turecku a Rusku,“ dodal. Turecký prezident ani ruskí činitelia nespresnili, akú časť dodávok plynu bude Turecko platiť v rubľoch. Turecko sa vyhýbaním plateniu za dodávky plynu v dolároch snaží uchrániť si svoje čoraz menšie rezervy tzv. tvrdej meny, uvádza AFP.

12:55 Vojna na Ukrajine vstupuje do novej fázy, tvrdia Briti

 Vojna na Ukrajine podľa britského ministerstva obrany vstupuje do novej fázy, keďže ruské sily presúvajú svoje pozície. Ruská armáda „takmer určite“ zhromažďuje sily na juhu Ukrajiny, uviedol rezort v správe o vývoji vojny. Veľké konvoje vojenských nákladných áut, tankov a delostrelectva sa presúvajú z východoukrajinského regiónu Donbas na juhozápad, aby sa pripravili na ukrajinskú protiofenzívu na juhu. Britský rezort preto očakáva najťažšie boje na zhruba 350-kilometrovej frontovej línii tiahnúcej sa popri rieke Dneper od mesta Záporožia po Cherson. Informuje o tom portál news.sky.com.

https://standard.sk/234288/cez-rusko-prichadzaju-africki-migranti-poliaci-ich-povazuju-za-sucast-hybridnej-operacie-na-destabilizaciu-vychodneho-kridla-nato/

10:12 Šéfka Amnesty na Ukrajine končí vo funkcii po kritickej správe o armáde

Regionálna riaditeľka medzinárodnej ľudskoprávnej organizácie Amnesty International (AI) na Ukrajine Oksana Pokaľčuková rezignovala na svoju funkciu po kritike AI na adresu ukrajinských ozbrojených síl. Informovala o tom v sobotu agentúra Reuters. Organizácia totiž uviedla, že ukrajinské jednotky ohrozujú civilistov nasadením svojich vojakov v obývaných oblastiach.

Správa, ktorú AI vo štvrtok vydala, nijakým spôsobom nezohľadňovala pozíciu ukrajinského ministerstva obrany, uviedla Pokaľčuková v noci na sobotu na sociálnej sieti Facebook. „Výsledkom tohto organizácia nevedomky vytvorila materiál, ktorý znel ako podpora pre ruské naratívy. V úsilí chrániť civilistov sa táto štúdia stala nástrojom propagandy,“ dodala. „Bolí ma to priznať, ale s vedením Amnesty International sme sa nezhodli na hodnotách. Preto som sa rozhodla z organizácie odísť,“ dodala.

Kyjev tvrdenia Amnesty prirovnal k ruskej propagande a dezinformáciám. Aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj skupinu obvinil z podnecovania ničím nevyprovokovaných ruských útokov na Ukrajinu. Amnesty sa podľa jeho vyjadrení pokúša preniesť zodpovednosť z agresora na obeť. Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že využívajú všetky možné opatrenia na evakuáciu civilistov z oblastí na frontových líniách, píše Reuters. Rusko odmieta, že by počas svojej „špeciálnej vojenskej operácie“ cielene útočilo na civilistov.

05:23 Ruskom dosadená samospráva Chersonskej oblasti poprela, že jej šéf je v kóme

Zástupca šéfa okupačnej samosprávy v Chersonskej oblasti, Kirill Stremousov, v piatok poprel, že jeho nadriadený Volodymyr Saldo dostal mŕtvicu a je v kóme. Uviedla to tlačová agentúra Reuters. Stremousov vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram napísal, že tieto informácie sú „súčasťou informačnej vojny Ukrajiny proti Rusku“. Potvrdil však, že Saldo je chorý a „odpočíva“. Ruská štátna televízna stanica RT predtým oznámila, že Saldo je v kóme a pri živote ho udržiavajú prístroje. Saldo je bývalý starosta mesta Cherson, ktorého za šéfa celej Chersonskej oblasti vymenovali ruskí okupanti.

Ukrajina oznámila, že pripravuje veľkú protiofenzívu v Chersonskej oblasti, zameranú na jej oslobodenie, a už teraz podniká jednotlivé útoky na ruské zásobovacie trasy a sklady zbraní v tejto oblasti. V júni bol pri výbuchu bomby zabitý vysokopostavený predstaviteľ okupačnej samosprávy, a jeho kolegovia obvinili z jeho smrti Ukrajinu. Moskva tvrdí, že bola donútená ovládnuť časti Ukrajiny, aby zabránila prenasledovaniu rusky hovoriacich obyvateľov a aby odstránila riziko, že Západ využije Ukrajinu na ohrozovanie bezpečnosti Ruska. Kyjev a jeho spojenci to označujú za neopodstatnené zámienky na imperiálne obsadenie cudzieho územia.

01:26 USA pripravujú ďalší balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote 1 miliardy dolárov

USA pripravujú ďalšiu vojenskú pomoc pre Ukrajinu vo výške jednej miliardy dolárov (0.98 miliardy eur), informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na tri anonymné zdroje oboznámené so situáciou. Detaily balíka pomoci by mali byť oznámené budúci pondelok (8. augusta). Podľa Reuters by mal obsahovať muníciu do mobilných raketových systémov HIMARS, až 50 pásových obrnených transportérov M113 a muníciu do systémov protivzdušnej obrany NASAMS. Americký prezident Joe Biden ešte tento balík nepodpísal a jeho hodnota i konkrétny vojenský materiál sa tak môže do budúceho týždňa zmeniť, dodáva agentúra.

Spojené štáty naposledy oznámili nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 550 miliónov dolárov (538 miliónov eur) v pondelok (1. augusta). Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby vtedy novinárom povedal, že hodnota vojenskej pomoci USA pre Ukrajinu od nástupu prezidenta Bidena do funkcie tak presiahne osem miliárd dolárov (7,82 miliárd eur).

https://standard.sk/228996/znudena-cinanka-v-domacnosti-vyse-dekadu-pisala-vymyslene-clanky-o-ruskej-historii-na-wikipedii-vytvorila-unikatny-minisvet/

PIATOK

22:36 Zelenskyj o jadrovej elektrárni: Rusko musí prevziať zodpovednosť za akt teroru

Rusko musí prevziať zodpovednosť za „akt teroru“, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok po tom, ako sa Moskva a Kyjev navzájom obvinili z ostreľovania najväčšej jadrovej elektrárne v Európe, uviedla agentúra AFP. Rusko už predtým obvinilo ukrajinské sily z útoku na Záporožskú atómovú elektráreň a Zelenského vládu z „jadrového terorizmu“.

„Dnes sa okupanti postarali o ďalšiu mimoriadne rizikovú situáciu pre celú Európu: zasiahli Záporožskú atómovú elektráreň až dvakrát. Akékoľvek bombardovanie tohto miesta je nehanebný zločin, akt teroru,“ uviedol Zelenskyj vo svojom video prejave.

https://twitter.com/DenisRogatyuk/status/1555636709253173251

„Rusko musí prevziať zodpovednosť za samotný fakt, že vytvára hrozbu pre atómovú elektráreň. A to nie je len ďalší argument v prospech uznania Ruska ako štátneho sponzora terorizmu. Je to tiež argument v prospech uplatňovania prísnych sankcií voči celému ruskému jadrovému priemyslu – počnúc [ruskou štátnou jadrovou spoločnosťou] Rosatomom, až po všetky súvisiace spoločnosti a jednotlivcov,“ vyhlásil ukrajinský prezident. Záporožská atómová elektráreň je so šiestimi blokmi a celkovým inštalovaným výkonom 6-tisíc megawattov najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe. Rusi ju obsadili ešte začiatkom marca.      

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi tento týždeň upozornil, že najväčšia atómová elektráreň na Ukrajine je „úplne bez kontroly“. Zároveň vyzval Rusko a Ukrajinu, aby povolili odborníkom elektráreň prezrieť s cieľom stabilizovať situáciu a vyhnúť sa tak nukleárnej katastrofe.

20:38 Putin a Erdogan sa dohodli na posilnení politickej a hospodárskej spolupráce

Ruský prezident Vladimir Putin a jeho turecký kolega Recep Tayyip Erdogan sa v piatok dohodli na posilnení politickej a hospodárskej spolupráce oboch krajín vrátane spolupráce v oblasti energetiky a obchodu. Vyplýva to z vyhlásenia Kremľa, informuje agentúra AFP.

Obaja lídri sa v piatok stretli v ruskom čiernomorskom letovisku Soči. Ich spoločný rozhovor trval približne štyri hodiny. „Napriek súčasným regionálnym a globálnym výzvam lídri opätovne potvrdili svoju spoločnú vôľu ďalej rozvíjať rusko-turecké vzťahy,“ uviedol Kremeľ. Putin a Erdogan sa dohodli na zintenzívnení obchodu a podpore hospodárskej i energetickej spolupráce so zameraním na dopravu, poľnohospodárstvo, cestovný ruch a stavebníctvo.

Putin a Erdogan zdôraznili význam „úprimných a dôveryhodných vzťahov“ potrebných na dosiahnutie regionálnej a globálnej stability, uviedol Kremeľ. Hovorili aj o obnovení dodávok ukrajinského obilia, pričom poukázali na „konštruktívne vzťahy“ oboch krajín, ktoré podľa nich umožnili realizáciu tejto dohody. Vo vyhlásení Kremľa sa „špeciálna vojenská operácia“ na Ukrajine priamo nespomínala, všíma si AFP.

Recep Tayyip Erdogan a Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

20:12 Ukrajina vyzvala na rozšírenie dohody o vývoze obilnín aj o ďalšie produkty

Ukrajina vyzvala na rozšírenie dohody o zmiernení ruskej blokády čiernomorských prístavov o ďalšie produkty. Informoval o tom v piatok denník Financial Times (FT). „Táto dohoda je o logistike, o pohybe plavidiel cez Čierne more,“ povedal pre FP námestník ukrajinskej ministerky hospodárstva Taras Kačka. „Aký je rozdiel medzi obilím a železnou rudou?“ citovala ho agentúra Reuters.

Z ukrajinských prístavov Čornomorsk a Odesa v piatok vyplávali tri lode s obilninami, oznámilo turecké ministerstvo obrany. Odeská oblastná správa medzitým uviedla, že do Čornomorska dorazí po ďalší náklad obilia turecká nákladná loď. Ukrajinský úrad pre prístavy v pondelok oznámil, že v ukrajinských prístavoch kotví 68 lodí s nákladom 1,2 milióna ton, dve tretiny z toho tvoria potraviny.

https://standard.sk/234365/rozmiestnovanie-ukrajinskych-vojakov-medzi-civilistami-zelenskyj-obvinil-amnesty-ze-ospravedlnuje-rusky-terorizmus/

19:35 Rusko a Ukrajina sa obviňujú z ostreľovania Záporožskej jadrovej elektrárne

Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú z ostreľovania ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú okupujú ruskí vojaci. V piatok to uviedla agentúra DPA.

Niekoľko ruských tlačových agentúr v piatok popoludní informovalo, že elektráreň ostreľovala ukrajinská armáda. Pritom sa odvolávali na správu Rusmi okupovaného mesta Enerhodar, v ktorom sa jadrová elektráreň nachádza. Poškodili dve elektrické vedenia a vypukol požiar, dodávali ruské agentúry. Informácie nebolo možné nezávislé overiť.

19:05 Pápež sa stretol s mužom číslo 2 v Ruskej pravoslávnej cirkvi

Pápež František sa v piatok vo Vatikáne stretol s biskupom Antonijom, druhým najvplyvnejším lídrom Ruskej pravoslávnej cirkvi. Návšteva sa konala pred očakávaným stretnutím Františka s patriarchom Kirillom na budúci mesiac. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters.

Antonijovho predchodcu Hilariona v júni náhle odvolali, čo naznačovalo nezhody vo vedení Moskovského patriarchátu ohľadom vojny. Vatikán zaradil Antonija do zoznamu pápežových oficiálnych stretnutí, ale nezverejnil žiadne podrobnosti o obsahu súkromnej audiencie.

Pápež sa 13. – 15. septembra zúčastní na kongrese náboženských lídrov v kazašskom hlavnom meste Nur-Sultan, kde sa má stretnúť s Kirillom. Bulat Sarsenbajev, šéf kazašskej organizácie, ktorá kongres usporadúva, pre noviny Astana Times povedal, že Kirill svoju účasť potvrdil.

18:26 Rusko: Zadržali šéfa laboratória, ktoré pracuje na vývoji hypersonických rakiet

Riaditeľa ruského laboratória podieľajúceho sa na vývoji hypersonických rakiet zadržali pre podozrenie z vlastizrady. Agentúra Reuters o tom informovala s odvolaním sa piatkovú správu ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS.

Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že jeho krajina má v oblasti hypersonických striel strategickú výhodu. Do výzbroje ruských námorných síl ich podľa Moskvy plánujú zaradiť v najbližších mesiacoch a môžu dosiahnuť až deväťnásobok rýchlosti zvuku.

Zadržaný Andrej Šipľuk vedie laboratórium hypersoniky v Ústave teoretickej a aplikovanej mechaniky v Novosibirsku. V posledných rokoch koordinoval výskum na podporu vývoja hypersonických raketových systémov, vyplýva z informácií na webovej stránke ústavu. Podľa policajných zdrojov ho previezli do väznice Lefortovo v Moskve.

17:50 Mykolajiv čaká cez víkend zákaz vychádzania, budú chytať kolaborantov

Juhoukrajinské mesto Mykolajiv, ležiace na frontovej línii, zavedie cez víkend zákaz vychádzania od piatka večera do skorého rána v pondelok. Úrady sa takto snažia chytiť ľudí kolaborujúcich s Ruskom, vysvetlil guvernér Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters.

Mykolajiv je ostreľovaný počas celej invázie Ruska na Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára. Mesto leží blízko Rusmi okupovaných častí v strategicky dôležitej Chersonskej oblasti, kde Ukrajinci plánujú podniknúť veľkú protiofenzívu a znovu oblasť dobyť.

Guvernér Kim obyvateľom mesta Mykolajiv vysvetlil, že zákaz vychádzania od 23.00 h miestneho času (22.00 h SELČ) v piatok do 05.00 h v pondelok neznamená, že mestu hrozí bezprostredné nebezpečenstvo.“Nie sú žiadne náznaky obkľúčenia. Mesto bude cez víkend zatvorené. Prosím, majte pochopenie. Zároveň pracujeme na odhalení kolaborantov. Vo štvrtiach budú prebiehať kontroly,“ napísal guvernér na sociálnej sieti Telegram.

Ukrajinskí hasiši sa snažia zabrániť požiaru ropného rezervoára po nočnom bombardovaní v Mykolajive na juhu Ukrajiny. Foto: TASR/AP

17:10 Putin dúfa, že dohoda s Tureckom posilní ekonomické vzťahy

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok povedal, že dúfa v podpísanie dohody na posilnenie obchodných a ekonomických vzťahov medzi Ruskom a Tureckom. Šéf Kremľa to uviedol na stretnutí so svojím tureckým kolegom Recepom Tayyipom Erdoganom v ruskom čiernomorskom letovisku Soči. Informuje o tom agentúra AFP.

„Dúfam, že dnes (v piatok) budeme môcť podpísať príslušné memorandum o rozvoji našich obchodných a ekonomických väzieb,“ povedal Putin. „Verím, že (dnešné stretnutie) otvorí úplne inú stránku turecko-ruských vzťahov,“ uviedol následne Erdogan.

16:25 Rusko môže zredukovať svoje plány exportu obilia

Rusko zredukuje svoju prognózu v oblasti vývozu obilia v sezóne 2022/2023, ak by úroda obilia nedosiahla stanovený cieľ na úrovni 130 miliónov ton. Uviedlo to v piatok ruské ministerstvo poľnohospodárstva. Informuje o tom agentúra Reuters. Postup žatevných prác v Rusku, ktoré je najväčším exportérom pšenice, je pomalší, než ministerstvo pôvodne očakávalo. Na jednej strane sa pod to podpísalo počasie (chladná jar, ktorá posunula začiatok žatvy, ako aj dažde) a na druhej v dôsledku sankcií nedostatok náhradných dielov pre techniku zo zahraničia.  

„To všetko predstavuje riziko pre dosiahnutie plánovanej úrody obilia na úrovni 130 miliónov ton,“ povedal ruský minister poľnohospodárstva Dmitrij Patrušev. Cieľ tohtoročnej produkcie obilia na úrovni 130 miliónov ton zverejnil v máji ruský prezident Vladimir Putin. Ako vtedy dodal, z tohto objemu by 87 miliónov ton mala predstavovať úroda pšenice.

14:58 Z Ukrajiny evakuovala Únia na liečbu už tisíc pacientov

Európska únia (EÚ) doteraz koordinovala evakuáciu tisíc ukrajinských pacientov prostredníctvom Mechanizmu civilnej ochrany, aby im poskytla špecializovanú zdravotnícku starostlivosť v európskych nemocniciach. Informovala o tom v piatok na svojej internetovej stránke Európska komisia (EK).

Keďže počet zranených ľudí na Ukrajine rastie každý deň, miestne nemocnice s ťažkosťami uspokojujú dopyt. Zároveň Poľsko, Moldavsko a Slovensko požiadali o podporu formou zdravotníckej evakuácie (MEDEVAC) vzhľadom na veľký prílev ľudí z Ukrajiny, informovala EK. Pacienti boli evakuovaní do 18 krajín EÚ. Najnovšie išlo o evakuáciu dvoch pacientov do Česka 3. augusta a 15 pacientov do Nemecka, štyroch do Holandska a dvoch do Nórska 4. augusta.

„S cieľom pomôcť Ukrajine zvládať prudko zvyšujúce sa zdravotnícke potreby EÚ zintezívnila svoju činnosť. Okrem poskytovania liekov a zdravotníckeho vybavenia Ukrajine prostredníctvom nášho Mechanizmu civilnej ochrany zároveň koordinujeme zdravotnícke evakuácie,“ uviedol eurokomisár pre krízový manažment Janez Lenarčič.

14:10 Rusko vyhostilo 14 bulharských diplomatov

Rusko vyhostilo 14 zamestnancov bulharského konzulátu a veľvyslanectva ako odpoveď na „nedôvodné“ rozhodnutie Sofie vyhostiť z Bulharska ruských diplomatov. V piatok to oznámilo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Bulharsko v júni oznámilo, že vyhostí 70 zamestnancov ruskej diplomatickej misie. AFP poznamenáva, že išlo o najväčší celkový počet jednorazovo vyhostených diplomatov z tejto balkánskej krajiny. Sofia tiež ohlásila dočasné uzavretie ruského generálneho konzulátu v meste Ruse na severe Bulharska.

„Radi by sme zdôraznili, že zodpovednosť za následky týchto kontraproduktívnych krokov leží iba na pleciach bulharskej vlády,“ vyhlásil ruský rezort diplomacie. Dodal, že „takéto kroky nielenže škodia tradičným zväzkom medzi oboma krajinami, ale tiež svedčia v prospech degradácie Západu, ktorý je ochotný obetovať záujmy svojich partnerov, aby poškodil Rusku“. Ruské ministerstvo zahraničia zároveň oznámilo, že fakt, že sa Bulharsko „pridržiava tejto deštruktívnej línie, je poľutovaniahodný“.

12:27 Ukrajinské sily hlásia zásah ruských muničných skladov v Chersonskej oblasti

Ukrajinské sily tvrdia, že zasiahli niekoľko ruských skladov munície a vybavenia v Chersonskej oblasti. Ako v piatok uviedlo južné velenie ukrajinskej armády, lietadlá zasiahli dve miesta v okresoch Cherson a Kachovka a vrtuľníky zase zasiahli baštu nepriateľa v okupovanej časti Mykolajivskej oblasti. „Naše raketové a delostrelecké jednotky počas vykonávania palebných misií husto útočili na nepriateľský systém protivzdušnej obrany a logistické body, vrátane tých s muníciou v okrese Cherson,“ uviedlo tiež velenie.

Útoky podľa ukrajinskej armády zničili tri sklady munície a vybavenia, niekoľko protilietadlových systémov S-300, radarovú stanicu a deväť obrnených vozidiel. Informuje o tom televízia CNN, ale zároveň pripomína, že tieto tvrdenia sa nedali nezávisle overiť.

11:32 Vojna na Ukrajine pretvára slovenskú ekonomiku

Okrem toho, že pol roka pociťujeme priame dôsledky vojny na Ukrajine, tak Západ sa ocitol uprostred ekonomickej vojny, ktorá má dôsledky na chod našich ekonomík ako takých. Rusko okrem plynu, zakázalo vývoz nespracovaného dreva či hnojív, čo sa postupne začalo pretavovať do cien potravín, či stavebných materiálov. K problémom sa pridali aj vysoké ceny pohonných hmôt, čo sa neskôr pretavilo do inflácie. „Tá trápi aj gravitačné centrum nášho exportu, Nemecko, ktorého zahraničný obchod sa po tridsiatich rokoch ocitol v deficite kvôli vysokým cenám importovaného tovaru,“ skonštatoval hlavný analytik Rady slovenských exportérov Jozef Hrabina.

Suma, za ktorú sme dovážali minulý rok plyn, je dnes dvojnásobne vyššia, čo sa podľa analytika prenáša aj do bilancie zahraničného obchodu. Aj napriek tomu sa naše saldo dostalo do kladnej bilancie, no plyn je len jednou z mnohých komodít, ktoré vstupujú do cenotvorby našich exportérov. „Dôvodov na optimizmus je málo. A to aj napriek tomu, že nemeckí, ale aj slovenskí experti hovoria o krátkodobom trende, keďže sa jedná o infláciu podporovanú vysokými cenami vstupných komodít a teda nákladovú infláciu. Avšak v tomto prípade sa ťažko hovorí o krátkodobom trende, nakoľko nie je jasné, kedy vojna skončí a aj v prípade jej konca sa neočakáva návrat do bežného obchodného režimu s Ruskom,“ myslí si Hrabina.

09:09 Z ukrajinských prístavov majú v piatok vyplávať tri lode s tonami kukurice

Povolenie na vyplávanie z ukrajinských prístavov dostali na piatok tri lode naložené dovedna vyše 58-tisíc tonami kukurice. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na koordinačné centrum v Istanbule, ktoré túto plavbu zabezpečuje.

Koordinačné centrum priblížilo, že v piatok ráno majú dve lode vyplávať z mesta Čornomorsk a jedna z Odesy. Plavidlo Polarnet vypláva z Čornomorska do tureckého Karasu s dodávkou 12.000 ton kukurice a loď Rojen zase ponesie náklad viac než 13-tisíc ton kukurice do prístavu Teesport v Británii. Z Odesy vyrazí loď Navistar s 33-tisíc tonami kukurice smerujúcej do írskej obce Ringaskiddy.

Hovorca regionálnej administratívy v Odese v stredu povedal, že v piatok by do Čornomorska mala doraziť loď na sypaný náklad Osprey S plaviaca sa pod vlajkou Libérie, ktorá by bola prvým plavidlom, čo sa dostalo do ukrajinského prístavu od začiatku ruskej ofenzívy.

VIDEO Ruské nákladné vozidlo zničené na Ukrajine

https://twitter.com/RALee85/status/1555213826513113099

06:00 USA: Rusko predloží falošné dôkazy o útoku na väznicu, aby vina padla na Kyjev

Americký predstaviteľ obvinil vo štvrtok Moskvu, že sa chystá predložiť falošné dôkazy o útoku na väznicu Olenivka. Má to vyzerať tak, že smrť ukrajinských vojnových zajatcov spôsobila samotná Ukrajina. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

Z útoku na väznicu v meste Olenivka na východe Ukrajiny sa navzájom obviňujú Kyjev a Moskva. Podľa Ruska k útoku došlo v noci 29. júla. Zahynulo vyše 50 ukrajinských zajatcov vrátane vojakov, ktorí sa po dlhých týždňoch bránenia oceliarní Azovstaľ v meste Mariupol vzdali ruským silám.

„Očakávame, že pred príchodom novinárov a prípadných vyšetrovateľov na miesto útoku sa ruskí predstavitelia pokúsia tento incident nastražiť na ukrajinskú armádu,“ povedal nemenovaný americký predstaviteľ.

ŠTVRTOK

22:36 EÚ uvalila sankcie na ukrajinského exprezidenta Janukovyča

Členské štáty Európskej únie uvalili vo štvrtok sankcie na bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča a jeho syna Olexandra. Dôvodom sú obvinenia z účasti na ohrozovaní bezpečnosti Ukrajiny. TASR o tom informovala na základe správy agentúry AFP a vyhlásenia zverejneného na webe Rady EÚ.

Rada EÚ vo večernom oznámení uviedla, že Janukovyčovcov pridala na zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia zavedené v reakcii na neodôvodnenú a nevyprovokovanú ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine. Sankcie znamenajú zákaz vydania víz EÚ a zmrazenie ich majetku v Únii. Janukovyč a jeho syn zohrávajú rolu „pri narúšaní alebo ohrozovaní územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny, ako aj jej stability a bezpečnosti“, píše sa vo vyhlásení. Sankcie voči Olexandrovi Janukovyčovi sa týkajú aj finančných transakcií so separatistickými skupinami v Donbase na východe Ukrajiny.

Proruský Janukovyč bol prezidentom od roku 2010, zosadili ho počas protestov v roku 2014, keď odmietol podpísať asociačnú dohodu s EÚ. Utiekol do Ruska a v rodnej krajine ho za vlastizradu v neprítomnosti odsúdili na 13 rokov väzenia. Sankčný dokument publikovaný vo štvrtok v Úradnom vestníku EÚ obviňuje Janukovyča z toho, že plánuje návrat k moci ak by sa Rusku počas invázie na Ukrajine podarilo zvrhnúť prezidenta Volodomyra Zelenského.

21:30 Z Ukrajiny vyplávajú v piatok tri lode naložené obilím, oznámilo Turecko

Tri ďalšie lode naložené obilím vyplávajú z Ukrajiny v piatok. Umožňuje to dohoda medzi Moskvou a Kyjevom, sprostredkovaná Tureckom a Organizáciou Spojených národov (OSN), ktorá ruší ruskú blokádu ukrajinského pobrežia. Vo štvrtok to oznámil turecký minister obrany Hulusi Akar, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra AFP.

„Je naplánované, že zajtra vyplávajú od ukrajinského pobrežia tri lode,“ citovala ministra turecká tlačová agentúra Anadolu. Oznam prišiel deň po tom, ako prvá loď s ukrajinskými obilninami preplávala cez Istanbul (Bosporským prielivom) a pokračovala do cieľa, do Libanonu. Anadolu tiež oznámila, že turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu telefonicky hovoril o uplatňovaní dohody v praxi s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom, ale ďalšie podrobnosti nezverejnila.

21:21 Estónsko čoskoro odstráni pamiatky zo sovietskej éry

 Estónsko čoskoro demontuje alebo premiestni všetky zostávajúce pamiatky z čias bývalého Sovietskeho zväzu. Informovala o tom vo štvrtok tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na úrad estónskej premiérky. „Hlavná vec je rozhodnutá – sovietske pamätníky musia byť odstránené z verejného priestoru, a my to urobíme čo najskôr,“ povedala v Tallinne premiérka Kaja Kallasová. Kedy a v akom poradí budú jednotlivé pamätníky odstránené závisí od ochoty a logistického plánovania miest a obcí.

Podľa Kallasovej sa v Estónsku stále nachádza 200 až 400 pamiatok zo sovietskej éry. Po striedavej okupácii Sovietskym zväzom a nacistickým Nemeckom počas druhej svetovej vojny Estónsko spolu s Lotyšskom a Litvou pohltila Moskva až do roku 1991. Ľudia sa v stredu začali zhromažďovať pri kontroverznom tankovom pamätníku neďaleko pohraničného mesta Narva na východe krajiny po rozšírení správ, že vojnovú pamiatku oficiálne odstránia.

20:11 NATO spolupracuje so zbrojárskymi firmami, aby sa zvýšili dodávky zbraní Kyjevu

Členovia Severoatlantickej aliancie (NATO) úzko spolupracujú so zbrojárskymi spoločnosťami, aby Ukrajina dostala viac dodávok zbraní a vojenského vybavenia a pripravila sa  na dlhú vojnu s Ruskom. Vo štvrtok to pre tlačovú agentúru Reuters povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. „Poskytujeme veľa pomoci, ale musíme jej poskytovať ešte viac a byť pripravení na dlhé boje,“ povedal Stoltenberg v interview pre Reuters. „Preto teraz …. úzko spolupracujeme so zbrojárskym priemyslom, aby vyrábal a dodával viac rôznych typov munície, zbraní a vybavenia,“ spresnil.

Spojené štáty a ďalšie západné krajiny začali v posledných mesiacoch dodávať Ukrajine vyspelejšie konvenčné zbraňové systémy. Napríklad mobilný raketový systém HIMARS má  dlhší dolet a je presnejší.

Stoltenberg zopakoval svoj názor, že vojna sa zrejme skončí až po rokovaniach. „Vieme, že vojny sa končia za rokovacím stolom. Tiež vieme, že výsledok týchto rokovaní bude úplne závisieť od pozície sily na bojovom poli,“ povedal pre Reuters. „Mojou úlohou nie je hovoriť Ukrajine, aké presne by mali byť podmienky. Úlohou mňa a NATO je podporovať Ukrajincov, aby mali silnejšie ruky a aby sme tým maximalizovali pravdepodobnosť prijateľného riešenia,“ zopakoval šéf NATO svoje vyjadrenia z júna.

18:41 Kanada pošle do Británie inštruktorov na výcvik ukrajinských vojakov

Kanada posiela armádnych inštruktorov do Spojeného kráľovstva, kde budú Ukrajincov cvičiť pre boj proti ruským inváznym silám, oznámila v stredu kanadská ministerka obrany Anita Anandová. Správu priniesla vo štvrtok tlačová agentúra AP.

Na prvé štvormesačné obdobie bude do Spojeného kráľovstva vyslaných 225 príslušníkov kanadských ozbrojených síl, dodala Anandová. Spolu s kolegami z Británie, Holandska a Nového Zélandu budú ukrajinských vojakov cvičiť pre boj proti ruským inváznym silám.

18:15 Spory pre turbínu pre Nord Stream 1 pokračujú, podľa Gazpromu funguje iba jedna

Spory za návrat turbíny pre plynovod Nord Stream 1, čo je podľa Moskvy príčinou obmedzovania dodávok plynu do Európy, sa stále nepodarilo vyriešiť. Rusko tvrdí, že potrebuje dokumenty, ktoré by potvrdili, že zariadenie nespadá pod západné sankcie voči Moskve. Informovala o tom agentúra Reuters.

Ako uviedol ruský plynárenský koncern Gazprom, návratu turbíny bránia sankcie uvalené na Rusko zo strany Kanady, Európskej únie a Británie. Rovnako sa vyjadril hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Gazprom by turbínu veľmi rád získal späť, nebol to však Gazprom, ktorý zaviedol sankcie,“ povedal na margo problému medzi Ruskom a Európskou úniou. Podľa Peskova sa ruská firma musí chrániť pred rizikom uvalenia sankcií.

Gazprom navyše dodal, že väčšie opravy potrebujú ďalšie tri turbíny a momentálne funguje iba jedna zo šiestich kľúčových turbín plynovodu Severný prúd 1. To znamená, že spoločnosť môže dodávať denne maximálne 33 miliónov kubických metrov plynu, čo predstavuje zhruba pätinu kapacity plynovodu.

Servis turbíny pre Nord Stream 1 realizovala v Kanade nemecká spoločnosť Siemens Energy. Tá však vo štvrtok uviedla, že turbína je pripravená na návrat do Ruska. Pre agentúru Reuters potvrdila, že môže ísť do prevádzky a je možné ju okamžite prepraviť. „Ak ju prevádzkovateľ skutočne chce, nie je problém, aby ju dostal,“ uviedla Siemens Energy. 

https://standard.sk/233727/fatalna-slabina-ruskych-tankov-prieraz-odtrhne-vezu-od-korby-zomrie-cela-posadka/

17:14 V meste Toreck v Doneckej oblasti pri ruskom bombardovaní zomrelo osem ľudí

Ruské bombardovanie mesta Toreck v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny vo štvrtok podľa ukrajinských úradov zabilo osem ľudí. Šéf vojenskej administratívy Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko ďalej uviedol, že štyria ľudia utrpeli zranenia, pričom traja zo zranených sú deti. Informuje o tom portál cnn.com.

Podľa Kyrylenka delostrelecký granát zasiahol zastávku verejnej dopravy. Toreck sa nachádza južne od mesta Bachmut a pravidelne je terčom bombardovania. Kyrylenko zopakoval vládnu výzvu obyvateľom na evakuáciu oblasti a vyhlásil: „Všetci tí, ktorí stále zostávajú v Doneckej oblasti, sa vystavujú smrteľnému nebezpečenstvu … Nerobte zo seba ruské terče!“

16:59 Ukrajina kritizovala správu Amnesty o vojakoch v civilných oblastiach

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba kritizoval vo štvrtok ako „nespravodlivú“ správu ľudskoprávnej organizácie Amnesty International (AI). Kyjev podľa nej ohrozuje civilistov umiestňovaním vojakov bojujúcich proti ruskej invázii v obytných oblastiach. Informovala o tom agentúra AFP. „Toto správanie Amnesty International nie je o nájdení a oznamovaní pravdy svetu, ale o vytváraní falošnej rovnosti – medzi páchateľom a obeťou, medzi krajinou, ktorá ničí stovky a tisíce civilistov, miest a území, a krajinou, ktorá sa zúfalo bráni,“ uviedol Kuleba vo videu na sociálnej sieti.

AI vo štvrtkovej správe uviedla, že ukrajinská armáda porušuje medzinárodné humanitárne právo a ohrozuje civilistov tým, že si vytvára základne a manipuluje so zbraňami v obývaných oblastiach. Podľa generálnej tajomníčky AI Agnes Callamardovej túto taktiku neospravedlňujú ani nevyberané útoky ruských síl. Obytné štvrte, kde si ukrajinskí vojaci urobili základne, sú podľa AI niekoľko kilometrov od frontových línií, pričom existovali aj alternatívne riešenia bez ohrozenia civilistov. Vojaci navyše nevyzvali obyvateľov na evakuáciu napriek tomu, že začali útočiť na ruské sily, ktoré paľbu opätovali.

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov označil správu AI za „zvrátenosť“ s tým, že spochybňuje právo Ukrajincov brániť svoju krajinu, píše AFP. Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak zdôraznil, že ukrajinské ozbrojené sily podnikajú všetky opatrenia na presun civilistov do bezpečnejších oblastí. Organizáciu Amnesty International obvinil, že sa podieľa na šírení dezinformácií Kremľa.

16:42 Rusko čelí nedostatku personálu, a preto hľadá alternatívy, myslia si západní predstavitelia

Rusko čelí počas pokračujúcej ofenzívy na Ukrajine nedostatku personálu a podľa západných predstaviteľov tak muselo nájsť nielen alternatívne metódy náboru, ale aj prispôsobiť svoj spôsob boja. Informuje o tom spravodajský portál CNN. „Myslíme si, že verbovali vo väzeniach a evidentne spolupracujú aj so súkromnými vojenskými spoločnosťami,“ konštatovali podľa CNN vo štvrtok západní predstavitelia s tým, že počty mŕtvych a zranených na ruskej strane sú nesmierne vysoké „s čím Rusi vôbec nepočítali“.

Predpokladajú pritom, že Rusko prišlo o približne 75-tisíc mužov, vrátane asi 20-tisíc mŕtvych a 55-tisíc zranených. „Majú skutočné problémy vyplniť personálne medzery. Väčšina (novších) regrútov stále prichádza skôr z vidieckych oblastí ako z miest, čo je podľa nás úmyselné, no majú skutočné problémy vyplniť medzery,“ uviedli s tým, že práve preto Rusi začínajú siahať po alternatívnych mechanizmoch verbovania.

Moskva podľa nich mení aj spôsob, akým ruské sily fungujú na bojisku. „Rusko zmenilo svoj spôsob boja, aby sa prispôsobilo redukcii personálu a kvalifikovaného personálu, takže bojujú v menších formáciách. To im v istom zmysle zjednodušuje fungovanie, no zároveň to limituje progres, ktorý môžu dosiahnuť,“ vysvetlili.

15:37 Bieloruskí vojaci sa zúčastnia na veľkých cvičeniach na Ďalekom východe v Rusku

Vyše 250 vojakov z Bieloruska sa zúčastní na veľkom ruskom vojenskom cvičení, ktoré sa začne koncom augusta. Príslušníci brigády mechanizovanej pechoty zo Západného vojenského okruhu v Bielorusku budú vyslaní na cvičenie Vostok 2022 (Východ 2022). Vo štvrtok o tom informovala bieloruská štátna tlačová agentúra BELTA, na ktorú sa odvolala agentúra DPA.

Ruskí a bieloruskí vojaci mali naposledy spoločné vojenské cvičenie krátko pred inváziou Ruska na Ukrajinu, ktorú prezident Vladimir Putin spustil 24. februára. Toto cvičenie sa konalo v Bielorusku práve v čase zhromažďovania ruských vojakov popri ukrajinských hraniciach. Manévre Vostok sa však budú konať v Rusku na Ďalekom východe. Majú prebiehať od 30. augusta do 5. septembra.

15:25 Ruské ostreľovanie na východe Ukrajiny v meste Toreck usmrtilo osem ľudí

Osem ľudí prišlo o život a štyria sú zranení po štvrtkovom ruskom ostreľovaní vo východoukrajinskom meste Toreck v Doneckej oblasti. Terčom útoku bola autobusová zastávka. S odvolaním sa na tamojšieho gubernátora Pavla Kyrylenka o tom informovala agentúra AFP.

Kyrylenko na sociálnej platforme Telegram uviedol, že ruské sily zasiahli zastávku mestskej verejnej dopravy, na ktorej čakalo na spoj množstvo ľudí. Medzi zranenými sú podľa jeho slov aj tri deti.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak  útok podľa denníka The Guardian označil za ďalší teroristický čin Ruska. Apeloval na ďalšie krajiny, aby Ruskú federáciu vyhlásil za štát, ktorý podporuje terorizmus. To by znamenalo ďalšie sankcie voči Moskve.

15:21 Moskva: Nórska konzulka po rusofóbnych poznámkach nemôže zostať v Rusku

Moskva vyhlásila, že nórska konzulka Elisabeth Ellingsenová sa už viac nemôže zdržiavať na území Ruska po tom, ako v záchvate hnevu vo vestibule jedného z hotelov v Murmansku povedala, že nenávidí Rusov. Vo štvrtok to uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí, píše agentúra AFP.

„Po tom, čo sa stalo, je prítomnosť Elisabeth Ellingsenovej v Rusku nemožná,“ píše sa vo vyhlásení ruskej diplomacie. Ruské ministerstvo zahraničných vecí si ešte predtým predvolal nórskeho veľvyslanca Runeho Resalanda a tlmočilo mu námietky voči Ellingsenovej „urážlivým rusofóbnym poznámkam“.

Video z incidentu sa objavilo na sociálnej sieti Telegram. Zachytáva nórsku konzulku, ako rozhnevaná po anglicky hovorí, že „nenávidí Rusov“ a žiada, aby jej hotel dal čistú izbu, lebo ako „osoba pochádzajúca zo Škandinávie je na to zvyknutá“.

13:32 Amnesty: Ukrajina umiestňuje vojská v obývaných oblastiach, porušuje tým medzinárodné právo

Ukrajinská armáda porušuje medzinárodné právo a ohrozuje civilistov tým, že si vytvára základne a manipuluje so zbraňami v obývaných oblastiach. Vo štvrtok na to upozornila ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI). Informuje o tom agentúra AFP.

Generálna tajomníčka AI Agnes Callamardová konštatovala, že brániť svoju krajinu nezbavuje ukrajinskú armádu povinnosti dodržiavať medzinárodné humanitárne právo. Zdôraznila, že jej taktiku neospravedlňujú ani nevyberané útoky ruských síl.

Obytné štvrte, kde si ukrajinskí vojaci urobili základne, sú podľa správy AI vzdialené niekoľko kilometrov od frontových línií, pričom existovali aj alternatívne riešenia, ktoré by neohrozovali civilistov. Vojaci navyše nevyzvali obyvateľov na evakuáciu napriek tomu, že začali útočiť na ruské sily, ktoré paľbu opätovali.

Odborníci z AI boli svedkami toho, že ukrajinskí vojaci si „de facto“ základne vytvorili aj v piatich nemocniciach a 22 školách, ktoré boli síce zatvorené, no nachádzali sa v obývaných oblastiach. AI zverejnila aj zoznam lokalít, v ktorých ukrajinské armáda vystavila civilné obyvateľstvo nebezpečenstvu. Ide o 19 miest a obcí v Charkovskej a Mykolajivskej oblasti a v Donbase. Amnesty International tiež uviedla, že ukrajinské ministerstvo obrany zatiaľ na jej zistenia nereagovalo.

https://twitter.com/amnesty/status/1555102965337567232

11:35 SPP: Ruský Gazprom pokračuje v krátení dodávok plynu na 40 percent dohodnutého objemu

Dodávky zemného plynu z Ruska pre štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP) dosahujú stále iba 40 percent z dohodnutého objemu. Informoval o tomhovorca SPP Ondrej Šebesta. Ruský dodávateľ Gazprom kráti dodávky plynu do Európy cez baltský plynovod Nord Stream 1 už od stredy minulého týždňa na 20 percent možnej kapacity pre údajné technické problémy. „Dnes (4.8.) očakávame, na základe informácií od spoločnosti Gazprom Export, že dodávky plynu v rámci nášho kontraktu budú na úrovni približne 40 percent objednaného objemu,“ uviedol Šebesta. Dodal, že SPP zabezpečuje 65 percent svojej potreby z iného ako ruského zdroja a tieto dodávky fyzicky prúdia na Slovensko.

Krátenie dodávok sa prejavilo na toku plynu na Slovensko na vstupe v Lanžhote. Podľa údajov zverejnených prepravcom plynu eustream klesli z viac ako 33 miliónov metrov kubických denne zo začiatku minulého týždňa na približne polovicu. Na vstupe vo Veľkých Kapušanoch prúdi na územie Slovenska denne okolo 36 miliónov kubíkov. Aj cez tento plynovod sú však dodávky plynu obmedzené. Ešte začiatkom apríla Rusko dodávalo cez Ukrajinu viac ako 90 miliónov kubických metrov zemného plynu denne.

11:13 Zelenskyj: Svetová bezpečnostná architektúra nefunguje

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom videopríhovore zverejnenom v stredu večer kritizoval bezpečnostnú architektúru vo svete, ktorá je podľa neho absolútne neadekvátna. Okrem vojny, ktorú vo februári na Ukrajine rozpútali ruské sily, poukázal aj na konflikty na Balkáne, Taiwane či Kaukaze. Informuje o tom agentúra DPA.

https://standard.sk/233901/aka-je-pravda-o-zniceni-vaznice-v-olenivke-osn-vysiela-misiu-na-ziadost-ruska-a-ukrajiny/

„Všetky tieto situácie sa zdajú byť odlišné, avšak zjednocuje ich jeden faktor – nefungujúca globálna bezpečnostná architektúra,“ konštatoval Zelenskyj. Rok 2014 nazval „prelomovým“, pričom poznamenal, že medzinárodné spoločenstvo vtedy Rusku nezabránila pokračovať v nezákonných aktivitách, akými boli anektovanie Krymského polostrova či zostrelenie lietadla spoločnosti Malaysia Airlines nad Donbasom na východe Ukrajiny.

Vojna na Ukrajine podľa Zelenského ukázala, aká krehká je sloboda. Zdôraznil, že svet potrebuje „efektívnu bezpečnostnú architektúru, ktorá zaistí, že žiadny štát už nikdy nebude môcť použiť teror proti inému štátu“.

VIDEO Ruské helikoptéry na Ukrajine

https://twitter.com/RALee85/status/1555075485679362054

03:40 Senát ratifikoval prístupové protokoly Švédska a Fínska do NATO

Senát amerického Kongresu ratifikoval v noci na štvrtok prístupové protokoly Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie. Rozšírenie NATO podporila drvivá väčšina členov Senátu, uviedla agentúra AFP. „Toto historické hlasovanie vysiela dôležitý signál trvalého a dvojstranného záväzku Spojených štátov voči NATO a zaisťuje, aby naša Aliancia bola pripravená postaviť sa výzvam súčasnosti aj budúcnosti,“ uviedol Biden vo vyhlásení zverejnenom po ratifikácii.

Zo 100 členov Senátu hlasovalo až 95 za vstup spomínaných dvoch severských krajín do NATO. Proti hlasoval iba jeden člen tohto amerického zákonodarného orgánu, republikán Josh Hawley, podľa ktorého by sa Spojené štáty mali sústrediť na vlastnú ochranu a Washington by sa mal zamerať skôr na výzvu, ktorú predstavuje Čína, a nie na Európu. Ďalší republikán Rand Paul hlasoval, že je „prítomný“ namiesto toho, aby hlasoval za alebo proti ratifikácii. Líder demokratov v Senáte Chuck Schumer uviedol, že ratifikácia prístupových protokolov Švédska a Fínska je znakom jednoty Západu, ktorá vznikla po tom, čo Rusko 24. februára vpadlo na Ukrajinu. „(Ruský prezident) Putin sa snažil použiť túto vojnu, aby rozdelil Západ. Namiesto toho sme dnes ukázali, že naše spojenectvo je silnejšie než kedykoľvek predtým,“ uviedol Schumer.

STREDA

23:01 Misia OSN bude zbierať fakty o útoku na väznicu na Ukrajine

Generálny tajomník OSN António Guterres v stredu oznámil, že vytvorí misiu, ktorej úlohou bude zistiť fakty a odhaliť pravdu o útoku na väznicu v Kremľom ovládanom meste Olenivka na východe Ukrajiny. Informovala o tom tlačová agentúra AFP. Z bombového útoku, pri ktorom minulý týždeň zahynuli desiatky ukrajinských vojnových zajatcov, sa navzájom obviňujú Kyjev a Moskva.

„Dostali sme od Ruskej federácie aj od Ukrajiny žiadosti o vyšetrovanie,“ povedal Guterres na tlačovej konferencii. „Rozhodol som sa zriadiť v súlade s mojimi kompetenciami a právomocami misiu na zhromažďovanie faktov,“ pokračoval Guterres s tým, že nemá právomoc vyšetrovať trestné činy. Podmienky misie sa spresňujú a ako šéf OSN doplnil, dúfa, že Rusko a Ukrajina sa na nich dohodnú. „Dúfame, že obe strany nám umožnia prístup a poskytnú všetky údaje, ktoré sú potrebné na objasnenie toho, čo sa stalo,“ povedal Guterres. Informoval tiež, že hľadajú „do tímu misie kvalifikovaných, nezávislých ľudí“.

21:56 Turecko: Prvá zásielka ukrajinského obilia preplávala cez Istanbul

Prvá zásielka ukrajinského obilia z Ukrajiny od ruskej invázie pred piatimi mesiacmi prešla v stredu tureckým prístavom Istanbul.

Plavba lode Razoni plaviacej sa pod vlajkou Sierry Leone z Odesy do Libanonu má ukázať, ako funguje prelomová dohoda Ruska a Ukrajiny, ktorá má pomôcť zmierniť celosvetovú potravinovú krízu. Dohodu v júli sprostredkovali Turecko a OSN. Vďaka nej sa zrušila ruská námorná blokáda ukrajinských čiernomorských prístavov a stanovili sa podmienky pre vývoz miliónov ton obilnín z naplnených zásobníkov. Ukrajina je významným dodávateľom obilia a vyváža približne polovicu slnečnicového oleja v rámci svetového trhu.

20:30 Gazprom tvrdí, že dodávka turbíny pre Nord Stream 1 je nemožná

Ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom trvá na tom, že dodávka plynovodnej turbíny z Nemecka do Ruska je „nemožná“. Tvrdí to napriek tomu, že nemecký kancelár Olaf Scholz v stredu po jej inšpekcii vyhlásil, že jej v prevoze nič nebráni. Informuje o tom televízia CNN.

Turbína pre plynovod Nord Stream 1 prišla do závodu spoločnosti Siemens Energy v Nemecku po údržbe v Kanade. Gazprom výrazne znížil dodávky plynu cez daný plynovod do Európy, čo pripisuje technickým problémom súvisiacim s turbínou.

Ruský plynárenský gigant na komunikačnej platforme Telegram vyhlásil, že „sankčné režimy Kanady, Európskej únie, Spojeného kráľovstva a nesúlad súčasnej situácie so súčasnými zmluvnými záväzkami zo strany Siemensu znemožňujú dodávku stroja 073 do kompresorovej stanice Portovaja“.

Scholz počas návštevy Mülheimu pritom povedal, že turbínu možno dodať veľmi rýchlo, stačí, ak si o ňu zažiadajú. Politik poznamenal, že neexistujú žiadne právne alebo technické dôvody či sankcie, ktoré by bránili jej vývozu do Ruska.

20:17 Ukrajina začína sťahovať svoje mierové sily z Kosova

Ukrajina začne sťahovanie svojich síl z mierovej misie pod vedením NATO v Kosove, informoval v stredu spravodajský portál RBK-Ukrajina s odvolaním sa na zdroje z ukrajinského vojenského velenia.

V súčasnosti má v Kosove kontingent 40 vojakov ako súčasť misie Kosovo Force (KFOR) pod vedením NATO. „Návrat (ukrajinského) národného kontingentu bude znamenať dočasné ukončenie jeho účasti v misii KFOR,“ citoval RBK-Ukrajina vyjadrenie velenia ukrajinskej armády. Stiahnutie ukrajinských jednotiek z Kosova je v súlade so Zelenského dekrétom zo 7. marca, ktorým nariadil misii vrátiť sa späť domov po ruskej invázii z 24. februára.

Mierová misia NATO bola do Kosova vyslaná v roku 1999 po tom, ako 78-dňová bombardovacia kampaň Aliancie prinútila srbské jednotky ukončiť zásahy proti tamojším Albáncom. Bývalá južná provincia Srbska sa potom vydala na cestu nezávislosti.

18:49 Turecko: Ukrajinské prístavy môžu opustiť tri lode s obilninami denne

Vysokopostavený turecký predstaviteľ v utorok povedal, že ukrajinské prístavy môže opustiť jedna loď s obilninami denne – ale odvtedy zodpovední zvýšili tento počet lodí na tri denne. V stredu o tom informoval portál britskej televízie Sky News.

Loď s ukrajinskými obilninami vyplávala tento týždeň prvýkrát od ruskej invázie na Ukrajine. Umožňuje to prelomová dohoda medzi Kyjevom a Moskvou, sprostredkovaná Tureckom a OSN. Dohoda zaručuje bezpečnú plavbu takýchto lodí cez vytýčené koridory v zamínovaných vodách okolo ukrajinských prístavov.

Je to prvý krok v úsilí zmierniť celosvetovú potravinovú krízu a takisto je jednou z mála situácií, keď Ukrajina a Rusko dokázali dospieť k dohode.

18:15 Podoľak: Ak chce Rusko rokovať o mieri, malo by stiahnuť jednotky z Ukrajiny

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v stredu uviedol, že akékoľvek rokovania o mierovom urovnaní konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom by boli podmienené prímerím a stiahnutím ruských jednotiek z ukrajinského územia. Podoľak tak reagoval na slová bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera, podľa ktorého chce Kremeľ „vyrokované riešenie“. TASR informuje podľa správy britského denníka The Guardian.

„Moskva jednou rukou zvyšuje úroveň teroru a druhou vyzýva na kapituláciu. Ak chce Moskva dialóg, je to na nich. Najprv prímerie a stiahnutie jednotiek, potom – konštruktívne,“ napísal Podoľak v príspevku na sociálnej sieti Twitter. Schrödera v ňom nazval „hlasom ruského cárskeho dvora“.

Schröder, ktorý je priateľom prezidenta Putina, povedal, že dohoda o obnovení vývozu ukrajinského obilia by mohla otvoriť cestu k dosiahnutiu prímeria. Zároveň potvrdil, že sa so šéfom Kremľa minulý týždeň stretol v Moskve.

17:54 Ruský poslanec obvinil nemeckého kancelára z „imitovania Hitlera“

Ruský poslanec Michail Deľagin obvinil nemeckého kancelára Olafa Scholza zo snahy imitovať nacistického vodcu Adolfa Hitlera. Poslancove slová odvysielala ruská štátna televízia a doplnila neobvyklými zábermi. V stredu o tom informoval portál britskej televízie Sky News s tým, že ruská štátna televízia je v útokoch na nemeckého lídra naozaj tvrdá.

Ruský politik Deľagin povedal, že Scholz používa Hitlerovu „rétoriku a gestikuláciu“ päsťami, len aby pôsobil ako nacistický vodca z druhej svetovej vojny. Zábery Scholza boli odvysielané súbežne s Hitlerovými. Deľagin vyhlásil, že nemecký kancelár ho napodobňuje „vedome, dôkladne a zámerne“.

Ruský poslanec tiež zopakoval mnohokrát vyvrátené tvrdenie, že Scholzov starý otec bol nacista.

https://twitter.com/francis_scarr/status/1554779436767215616

17:38 Ukrajinská armáda: Rusko vytvára útočné sily zamerané na Zelenského rodné mesto

Rusko začalo vytvárať vojenskú údernú skupinu v smere na Kryvyj Rih, rodné mesto ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, uviedlo v stredu južné operačné veliteľstvo ukrajinskej armády. Súčasne varovalo, že Moskva pripravuje nové ofenzívne operácie s cieľom ovládnuť celú Chersonskú oblasť pri Čiernom mori, informoval denník The Guardian.

Rusko počas invázie o konca februára obsadilo rozsiahle časti južnej Ukrajiny, Kyjev tam však avizoval protiofenzívu. V utorok oznámil, že opätovne dobyl 53 dedín v okupovanej Chersonskej oblasti.

16:16  Kancelár Scholz skontroloval turbínu pre Nord Stream 1

Nemecký kancelár Olaf Scholz v stredu v meste Mülheim skontroloval turbínu pre plynovod Nord Stream 1, ktorá nedávno absolvovala údržbu v Kanade. Podľa neho neexistujú žiadne právne alebo technické dôvody či sankcie, ktoré by bránili jej vývozu do Ruska. Ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom pre technické problémy súvisiace s turbínou výrazne znížila dodávky plynu cez daný plynovod, pripomína televízia CNN.

„Vždy musí byť jasné, že vždy môžu existovať nejaké zámienky, ktoré vedú k tomu, že niečo nefunguje. Vývozu plynu do iných európskych krajín vraj stáli v ceste technické dôvody. Aj tam boli rovnako nepochopiteľní,“ vyjadril sa Scholz. Pre Nemecko to znamená, že „musíme byť pripravení na to, že aj keď preprava teraz funguje, ak preprava plynu cez plynovod Nord Stream 1 bude opäť dobre fungovať, stále sa môžu kedykoľvek znova vyskytnúť problémy,“ pokračoval. Treba podľa jeho slov očakávať, že Gazprom nebude dodržiavať dodávateľské zmluvy.

Generálny riaditeľ spoločnosti Siemens Energy Christian Bruch počas tlačovej konferencie so Scholzom povedal, že servis turbíny mal byť „rutinným opatrením“ a zopakoval, že neexistujú žiadne technické dôvody na zníženie toku plynu. Siemens Energy a nemecká vláda pripravili všetky dokumenty na ich strane, ale stále im chýba dokumentácia od Gazpromu, dodal.

15:01 Ukrajinský prezident mierne spochybnil dôležitosť prvej lode s obilím

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu mierne spochybnil dôležitosť prvej lodnej zásielky ukrajinského obilia od začiatku ruskej invázie. Táto zásielka podľa neho predstavuje len zlomok z úrody obilia, ktoré musí Kyjev predať, aby mohol zachrániť svoju ekonomiku. Informuje o tom denník Guardian. Zelenskyj sa takto vyjadril v online prejave k študentom 21 austrálskych univerzít na podujatí Austrálskej národnej univerzity v Canberre. Krátko predtým v tureckom Istanbule inšpektori z koordinačného centra dokončili kontrolu lode a následne jej umožnili pokračovať v plavbe.

Nákladná loď Razoni s 26 527 tonami ukrajinskej kukurice, sa plaví pod vlajkou Sierry Leone a smeruje do Libanonu. Z ukrajinskej Odesy vyplávala v pondelok ráno a v utorok večer dorazila k vstupe do Bosporskej úžiny.

Zelenskyj prostredníctvom tlmočníka austrálskym študentom povedal, že bude potrebný dlhší čas, aby sa ukázalo, či dôjde aj k ďalším takými zásielkam obilia. „Len nedávno sa nám podarilo, vďaka partnerstvu s OSN a Tureckom, (vyplaviť) prvú loď so zásielkou obilia, no to je stále nič. Dúfame však, že ide o trend, ktorý bude pokračovať,“ povedal.

Nákladná loï Razoni sa plaví cez Bosporský prieliv. Foto: TASR/AP

14:00 Prvá ukrajinská loď s potravinami je po kontrole a plaví sa do Libanonu

Inšpektori po zhruba hodine a pol ukončili kontrolu nákladnej lode Razoni. Kotvila blízko pri úžine Bospor. Informovala o tom agentúra ČTK s odkazom na turecké ministerstvo obrany.

Loď, ktorá sa ako prvá od začiatku ruskej invázie plaví do Stredozemného mora, s nákladom kukurice smeruje do Libanonu. Ankara očakáva zhruba jednu loď s obilninami z Ukrajiny každý deň, ak sa bude dohoda o vývoze dodržiavať. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters.

13:24 Fínski colníci zhabali na hranici s Ruskom drony a ďalšie sankcionované predmety

Fínska colná správa v stredu oznámila, že na hraniciach s Ruskou federáciou zhabala drony a ďalšie predmety, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ a mohli by byť použité na posilnenie „priemyselných a vojenských schopností“ Moskvy.

Colná správa priblížila, že od 22. do 27. júla vykonala na hraniciach s Ruskom vyše 2 500 kontrol, pričom zistili zhruba 100 prípadov, keď cestujúci prevážali tovar zasiahnutý sankciami. V súčasnosti je predmetom predbežného vyšetrovania približne 20 prípadov súvisiacich s cestujúcimi osobnej dopravy.

Colníci zaistili okrem iného luxusné predmety či objekty, ktoré by sa dali využiť na vojenské účely, ako napríklad „nástroje využívané v námornej doprave“. Predstaviteľ fínskej colnej správy Mikko Gronberg pre AFP uviedol, že zhabané boli aj drony a ďalšie predmety, ktoré momentálne nemôže bližšie komentovať.

AFP pripomína, že do Fínska prichádza čoraz viac ruských turistov, odkedy Rusko 15. júla zrušilo cestovné obmedzenia súvisiace s covidom. V júli prekročilo fínske hranice z Ruska viac než 185 000 osôb, čo je značný nárast oproti 125 000 prechodom zaznamenaných v júni.

12:50 Rusko tvrdí, že v Ľvovskej oblasti zničilo sklad zbraní dodaných Západom

Rusko v stredu oznámilo, že v Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny zničilo sklad so zbraňami dodanými zo zahraničia, uviedla agentúra AFP. „Vysoko presné rakety dlhého doletu odpálené zo vzduchu zničili v blízkosti mesta Radechiv v Ľvovskej oblasti sklad zbraní a munície zahraničnej výroby dodaných kyjevskému režimu z Poľska,“ uviedlo podľa AFP ruské ministerstvo obrany na svojom pravidelnom dennom brífingu. Radechiv leží približne 75 kilometrov severovýchodne Ľvova. Ruské ministerstvo nešpecifikovalo, aké druhy zbraní boli pri útoku zničené.

Gubernátor Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj podľa denníka Guardian v stredu ráno prostredníctvom aplikácie Telegram potvrdil, že Ľvovská oblasť bola v utorok večer terčom útoku, pri ktorom bol zasiahnutý objekt vojenskej infraštruktúry neďaleko Radechiva. K zraneniu osôb nedošlo.

12:22 Zelenskyj: Čína nesmie pomáhať Rusku vo vojne na Ukrajine

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredajšom virtuálnom prejave k austrálskym študentom povedal, že by bol rád, keby sa Čína – ktorá sa usiluje zachovať si v otázke vojny na Ukrajine neutralitu – pridala ku krajinám, ktoré inváziu ruských síl odsudzujú. Uviedla to agentúra AP. Zelenskyj sa cez online prejav prihovoril študentom 21 austrálskych univerzít na podujatí, ktoré hostila Austrálska národná univerzita v Canberre.

Na otázku jedného zo študentov, týkajúcu sa postoja Pekingu, Zelenskyj uviedol: „Čo sa týka aktuálnej situácie, Čína balansuje a  skutočne si zachováva neutralitu. A budem úprimný, táto neutralita je lepšia, ako keby sa Čína pridala k Rusku.“ „Je pre nás dôležité, aby Čína Rusku nepomáhala,“ dodal ukrajinský líder prostredníctvom tlmočníka.

12:08 Ruské sily sa neúspešne snažia postúpiť k mestu Bachmut, tvrdia Ukrajinci

Ruské sily, ktoré sa v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny snažia pokročiť k mestu Bachmut, nedosiahli významné zisky. Uviedol to generálny štáb ukrajinskej armády v aktualizácii správy o vývoji vojny. Podľa jeho vyjadrenia sa ruskí vojaci pohli k Bachmutu, ale boli zatlačení naspäť. „Ofenzíva, ktorú nepriateľ začal v oblasti obce Berestove, bola neúspešná a ustúpil,“ uviedol generálny štáb. Informuje o tom portál cnn.com.

Ukrajinská armáda dodala, že rovnaká situácia je východne od obcí Semyhirja a Kodema. „Ukrajinskí vojaci spôsobili škody v smeroch na Kodemu a Semyhirju a donútili okupantov ustúpiť,“ konštatovala armáda. Ruské sily sa podľa Kyjiva pokúšali o postup aj smerom k mestu Avdijivka. „Nepriateľ bombardoval Avdijivku. Snažil sa zlepšiť svoju taktickú pozíciu, ale neúspešne a so stratami ustúpil,“ poznamenal ukrajinský generálny štáb.

11:09 Prieskum: Slovákov najviac desí zdražovanie, strach z vojny na Ukrajine klesá

Slováci majú najväčšie obavy z rastúcich cien a inflácie, desí ich tiež situácia v slovenskom zdravotníctve. Strach z vojny na Ukrajine sa u nich znižuje. Vyplýva to z júlového prieskumu Ako sa máte, Slovensko?. Zber dát sa uskutočnil od 18. do 22. júla na vzorke tisíc respondentov.

V poradí 15. prieskum ukázal, že ľudia na Slovensku sa stále najviac obávajú rastúcich cien energií a inflácie (86,3 percenta), stavu slovenského zdravotníctva (82,8 percenta) a vojny na Ukrajine (70 percent). Strach z vojny však klesá, v marci sa jej obávalo 78 a v apríli 74 percent opýtaných. Pomerne veľké obavy pociťujú Slováci aj z popularity extrémistických a antisystémových skupín na Slovensku (67,2 percenta) a z príchodu utečencov (69,4 percenta). Z pandémie nového koronavírusu má obavy 53,1 percenta respondentov, čo predstavuje mierny nárast oproti predošlým vlnám výskumu.

https://standard.sk/233515/zelenskyj-ziada-vladu-aby-posudila-legalizaciu-manzelstiev-pre-homosexualov/

10:56 Rusko tvrdí, že USA sa ešte nepokúsili obnoviť rokovania o novej jadrovej zmluve

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu povedal, že Spojené štáty sa zatiaľ nepokúsili o obnovenie rokovaní s Ruskom o dosiahnutí novej dohody o obmedzení jadrových zbraní, ktorá by nahradila zmluvu známu ako New START. Informuje o tom agentúra Reuters.

Zmluva New START, ktorú v roku 2010 podpísali vtedajší prezidenti USA a Ruska – Barack Obama a Dmitrij Medvedev, mala pôvodne vypršať vo februári 2021. Americký prezident Joe Biden, ktorý nastúpil do funkcie 20. januára 2021, okamžite navrhol predĺženie zmluvy New Start o päť rokov, s čím ruský prezident Vladimir Putin súhlasil. USA a Rusko sa tak len niekoľko dní pred vypršaním tejto zmluvy dohodli na jej predĺžení o ďalších päť rokov.

Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP

Biden následne deklaroval, že je pripravený s Ruskom urýchlene rokovať o novej dohode o kontrole zbraní, ktorá by po roku 2026 mohla nahradiť zmluvu New Start, pripomína Reuters. „Stalo sa ich zvykom, oznamovať veci cez mikrofón a potom na ne zabudnúť,“ povedal teraz Lavrov. Dodal, že USA dosiaľ Rusko vôbec neoslovili s cieľom „reštartovať (tento) rokovací proces“.

10:46  Od začiatku vojny prišlo o svoje byty a domy 3,5 milióna Ukrajincov

O svoje domy a byty od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prišlo 3,5 milióna obyvateľov krajiny. Uviedlo to ukrajinské ministerstvo obrany. Rezort dodal, že od začiatku vojny bolo na Ukrajine zničených alebo poškodených najmenej 140-tisíc obytných budov. Rusko pritom opakovane poprelo, že útočí na civilnú infraštruktúru. Informuje o tom portál news.sky.com.

10:05 Šéf MAAE Grossi: Záporožská atómová elektráreň je úplne bez kontroly

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi v noci na stredu upozornil, že najväčšia atómová elektráreň na Ukrajine je „úplne bez kontroly“. Zároveň vyzval Rusko a Ukrajinu, aby povolili odborníkom elektráreň prezrieť s cieľom stabilizovať situáciu a vyhnúť sa tak nukleárnej katastrofe. Grossi uviedol, že situácia v Záporožskej atómovej elektrárni v meste Enerhodar na juhovýchode Ukrajiny je každým dňom nebezpečnejšia. Ruské jednotky sa elektrárne zmocnili v marci, krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

„V elektrárni boli porušené všetky princípy atómovej bezpečnosti,“ vyhlásil Grossi. Zároveň vymenoval niekoľko konkrétnych príkladov porušenia bezpečnostných pravidiel a dodal, že ide o miesto, „kde stále prebieha aktívna vojna“. Grossi tiež uviedol, že bola prerušená dodávka príslušenstva a náhradných dielov, tak si nie je istý, či má elektráreň dostatok potrebných zásob. MAAE podľa neho musí skontrolovať aj správne zabezpečenie jadrového materiálu.

„Ak si všetko spojíte dokopy, dostanete zoznam vecí, ktoré by sa v žiadnej atómovej elektrárni nikdy nemali stať. Preto od začiatku nástojím na tom, že elektráreň musíme navštíviť, aby sme vyhodnotili jej zabezpečenie, opravy a potrebnú pomoc rovnako, ako sme urobili v Černobyle,“ povedal Grossi. Záporožská atómová elektráreň je so šiestimi blokmi a celkovým inštalovaným výkonom 6 000 megawattov najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe. MAAE ešte v júni uviedla, že do elektrárne plánuje vyslať delegáciu odborníkov. Ukrajinská štátna jadrová spoločnosť Enerhoatom to kritizovala s tým, že takúto návštevu „nepozvala“.

Ruský vojak v Záporožskej jadrovej elektrárni. Foto: Konstantin Michaľčevski/VK

09:46 Schröder: Dohoda o vývoze obilia z Ukrajiny by mohla otvoriť cestu k prímeriu

„Dobrou správou je, že Kremeľ chce vyrokované riešenie,“ povedal Gerhard Schröder, bývalý nemecký kancelár a priateľ ruského prezidenta Vladimira Putina, pre týždenník Stern a televízne stanice RTL a ntv, pričom podotkol, že sa minulý týždeň v Moskve stretol s Putinom. „Prvým úspechom je dohoda o obilninách, ktorú možno pomaly rozšíriť na prímerie,“ dodal. Ukrajina a Rusko 22. júla separátne podpísali s Tureckom a OSN prelomovú dohodu, ktorá umožňuje vývoz obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov.      

Schröder ďalej povedal, že riešenia kľúčových problematických otázok, ako napríklad Krymu, ešte nejaký čas potrvajú. „Možno nie viac než 99 rokov, ako v prípade Hongkongu, ale do ďalšej generácie,“ uviedol. Nemecký exkancelár tiež dodal, že alternatívou členstva v NATO by pre Ukrajinu mohla byť takzvaná ozbrojená neutralita, akú má napríklad Rakúsko.

Za ešte komplikovanejšiu označil budúcnosť regiónu Donbas na východe Ukrajiny, kde momentálne pretrvávajú intenzívne boje. „Bude sa musieť nájsť nejaké riešenie založené na švajčiarskom kantonálnom modeli,“ povedal Schröder s tým, že sa uvidí, či sa Putin po dosiahnutí prímeria vráti ku „kontaktnej línii“ spred vojny.

Schröder bol nemeckým kancelárom v rokoch 1998 – 2005. Vojnu na Ukrajine síce kritizoval, no odmietol odsúdiť priamo Putina, ktorého dosiaľ nazýva svojim blízkym priateľom. Pôsobil vo vedení viacerých ruských energetických spoločností.

09:29 Londýn: Železnicu medzi Chersonskou oblasťou a Krymom pravdepodobne zničil ukrajinský úder

Železničné spojenie medzi Chersonskou oblasťou na juhu Ukrajiny a polostrovom Krym, ktorý anektovalo Rusko, s najväčšou pravdepodobnosťou zničil ukrajinský úder. Uviedlo to britské ministerstvo obrany v správe o vývoji vojny na Ukrajine. „Výsledkom ukrajinského úderu na ruský vlak s muníciou v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny je to, že železnica spájajúca Cherson s Krymom s vysokou pravdepodobnosťou nie je funkčná,“ uviedol britský rezort obrany. Informuje o tom portál news.sky.com.

Hoci sa očakáva, že ruské sily trať opravia v priebehu niekoľkých dní, zostane ako zásobovacia trasa zraniteľná, konštatovalo ministerstvo obrany Veľkej Británie. Rezort dodal, že pravdepodobne stúpa počet civilistov snažiacich sa odísť z Chersonskej oblasti a okolia, keďže pokračujú boje a zhoršuje sa nedostatok potravín. „To vytvorí tlak na dopravné uzly a trasy a pravdepodobne to povedie k prijatiu opatrení na kontrolu pohybu,“ dodal rezort.

06:20 Pentagón odmietol tvrdenie Ruska, že na Ukrajine zničilo šesť systémov HIMARS

Americké ministerstvo obrany v noci na stredu poprelo tvrdenia Moskvy, že od začiatku konfliktu na Ukrajine ruské jednotky zničili šesť raketových systémov HIMARS americkej výroby. Informovala o tom agentúra Reuters.

Reuters dodal, že o zlikvidovaní týchto systémov ruskými jednotkami informoval – podľa ruskej agentúry Interfax – ruský minister obrany Sergej Šojgu.

„Sme si vedomí týchto najnovších tvrdení ministra Šojgua a sú opäť zjavne nepravdivé,“ povedal hovorca Pentagónu Todd Breasseale.

Agentúra Reuters podotkla, že Rusko pravidelne deklaruje, že zasiahlo alebo zničilo niektorý zo systémov HIMARS, ale zatiaľ o tom nepredložilo žiadny dôkaz.

Šojgu pre Interfax uviedol, že od začiatku tzv. špeciálnej vojenskej operácie ruských ozbrojených zložiek na Ukrajine Rusko zničilo aj päť protilodných raketových systémov Harpoon a 33 húfnic M777.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu. Foto: TASR/AP

04:12 Azov: Rusko hľadá nové ospravedlnenia a vysvetlenia pre svoje vojnové zločiny

Ukrajinský pluk Azov, ktorý Rusko v utorok zaradilo na svoj zoznam teroristických organizácií, deklaroval, že Rusko takto len „hľadá nové ospravedlnenia pre svoje vojnové zločiny“ spáchané na Ukrajine.

Pluk Azov vo svojom statuse, zverejnenom v aplikácii Telegram, opäť vyzval americké ministerstvo zahraničných vecí, aby vyhlásilo Rusko za teroristický štát.

„Po verejnej poprave vojnových zajatcov z pluku Azov v Olenivke Rusko hľadá nové ospravedlnenia a vysvetlenia pre svoje vojnové zločiny,“ uviedol pluk vo svojom príspevku, pričom narážal na minulotýždňový výbuch na mieste, kde sa nachádzali ukrajinskí vojnoví zajatci a pri ktorom podľa Moskvy zahynulo viac ako 50 ľudí.

UTOROK

23:16 Na Ukrajine je bez domova najmenej 3,5 milióna ľudí

Ukrajinské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že na Ukrajine je v súčasnosti bez domova 3,5 milióna ľudí.

Rezort obrany na sociálnej sieti Twitter tiež uviedol, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bolo zničených alebo poškodených najmenej 140.000 obytných budov.

Rusko proti Ukrajine zaútočilo 24. februára, pričom Moskva odvtedy už viackrát poprela, že by sa na Ukrajine zameriavala na civilné ciele, píše Sky News.

21:33 Prvá loď s obilninami z Ukrajiny zakotvila pri pobreží Turecka

Prvá loď s nákladom obilnín, ktorá počas vojny vyplávala zo zablokovaných ukrajinských prístavov, v utorok bezpečne zakotvila pri pobreží Turecka. Vysokopostavený predstaviteľ uviedol, že Ankara očakáva zhruba jednu loď s obilninami z Ukrajiny každý deň, ak sa bude dohoda o vývoze dodržiavať. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters.

Prvá loď nazvaná Razoni s 26 527 tonami obilnín určených pre Libanon zakotvila okolo 20.00 h SELČ pri vstupe do Bosporskej úžiny z Čierneho mora – teda 36 hodín po vyplávaní z ukrajinského prístavu Odesa. Delegácia zo Spoločného koordinačného centra (JCC) v tureckom Istanbule, kde pracujú Rusi, Ukrajinci, Turci a zamestnanci OSN, loď prekontroluje v stredu ráno o 9.00 h SELČ, uviedlo turecké ministerstvo obrany.

Táto plavba sa mohla uskutočniť vďaka tomu, že Ankara a OSN sprostredkovali minulý mesiac medzi Moskvou a Kyjevom dohodu o vývoze obilnín a hnojív. Bol to vzácny diplomatický prelom v konflikte, ktorý sa už stal opotrebovávacou vojnou.

20:04 Armáda Ukrajiny už v Chersonskej oblasti oslobodila 53 obcí, tvrdí šéf tamojšej správy

Ukrajina už oslobodila 53 obcí v Chersonskej oblasti na juhu krajiny. Uviedol to gubernátor oblasti Dmytro Butryj. „Doteraz máme potvrdené oslobodenie 53 obcí,“ konštatoval. V porovnaní s informáciou, ktorú poskytol v pondelok, počet oslobodených obcí stúpol o deväť. To naznačuje, že tempo územných ziskov ukrajinskej armády v oblasti sa zrýchľuje. Informuje o tom portál news.sky.com.

19:53 Putinovu údajnú milenku postihli najnovšie sankcie USA

Rozšírenie amerických sankcií zameraných na ruské elity postihne aj Alinu Kabajevovú, ktorú médiá označujú za dlhoročnú partnerku prezidenta Vladimira Putina. V utorok o tom informovala tlačová agentúra AP. Americké ministerstvo financií v utorok oznámilo, že vláda Kabajevovej zmrazila víza a na jej majetok uvalila ďalšie obmedzenia. V mladosti bola olympijskou gymnastkou a bývalou poslankyňou ruskej Štátnej dumy. Dnes je šéfkou štátnej mediálnej spoločnosti, ktorá podporuje inváziu Ruska na Ukrajine.

Na zavedenie sankcií proti Kabajevovej vyzývali aj kritici Kremľa a uväznený ruský obhajca ľudských práv Alexej Navaľnyj. Argumentovali, že jej spravodajské médium stojí v popredí tých, ktoré vykresľujú vyjadrovanie Západu o vojne ako dezinformačnú kampaň. Spojené kráľovstvo uvalilo sankcie na Kabajevovú v máji, Európska únia v júni.

19:19 Pri ostreľovaní evakuačného autobusu v Chersonskej oblasti zomreli traja ľudia

Traja ľudia boli zabití a ďalší piati utrpeli zranenia v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, keď ruské ozbrojené sily mínometnou paľbou zasiahli evakuačný autobus. Uviedla to v utorok popoludní hovorkyňa ukrajinskej armády. Incident sa stal prvého augusta, keď autobus smeroval z dediny Starosiľa, ktorú ovládajú Rusi, do mesta Kryvoj Rog na území pod kontrolou Ukrajiny. Informuje o tom portál news.sky.com.

Hovorkyňa južného veliteľstva ukrajinskej armády Natalia Humeňuková uviedla, že autobus sa stal terčom paľby neďaleko dediny Dovhove. Rusko popiera, že úmyselne útočí na ukrajinských civilistov, ale jeho paľba ničí mestá a po celej krajine.

18:32 Šéf poľskej diplomacie: Vojnové zločiny spáchané na Ukrajine nesmú byť zabudnuté

Vojnové zločiny spáchané ruskou armádou na Ukrajine nemôžu byť zabudnuté a tí, ktorí sú za ne zodpovední, by mali byť postavení pred spravodlivosť. Vyhlásil to v utorok poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau počas návštevy Kyjeva, citovala agentúra PAP. „Pred chvíľou som navštívil mesto Buča a na vlastné oči som videl dôsledky nezmyselnej krutosti, ktoré nedokážem opísať,“ uviedol Rau na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským rezortným kolegom Dmytrom Kulebom.

Podľa šéfa poľskej diplomacie vstúpia ukrajinské mestá Buča, Irpiň, Hostomeľ a Boroďanka do dejín ako mestá, v ktorých boli páchané vojnové zločiny. „Medzinárodné spoločenstvo má povinnosť vyvinúť všetku snahu na to, aby sa zodpovední za tieto príšerné zločiny postavili pred spravodlivosť,“ uviedol Rau. Poľský minister opäť vyzval Rusko, aby stiahlo svojich vojakov za medzinárodne uznané hranice Ukrajiny. „To násilie sa musí okamžite skončiť,“ vyhlásil Rau.

17:37 Skupina G7 zvažuje ďalšie možnosti, ako obmedziť schopnosť Ruska viesť vojnu

Skupina krajín združených v skupine G7 zvažuje ďalšie možnosti, ako zastaviť „profitovanie Ruska z jeho útočnej vojny a obmedziť schopnosť Ruska viesť vojnu“. Ako informuje televízia CNN, vo vyhlásení to uviedli ministri zahraničia týchto štátov. Podľa nich by tieto možnosti mohli zahŕňať „úplný zákaz všetkých služieb, ktoré umožňujú celosvetovú prepravu ruskej ropy a ropných produktov po mori“, pokiaľ ropa nebola nakúpená za alebo pod stanovenú cenu.

Rusko využíva energiu ako „nástroj geopolitického nátlaku“, zdôrazňujú ministri vo vyhlásení. Ako tiež uvádzajú, budú spolupracovať na znížení dopytu krajín G7 po ruských energiách a zároveň budú chrániť najzraniteľnejšie skupiny pred vplyvmi prerušenia dodávok a rastúcich cien.

17:27 Päť zahraničných bojovníkov budú separatisti súdiť pre obvinenia zo žoldnierstva

Päť zahraničných bojovníkov, ktorí po boku ukrajinských jednotiek bránili prístavné mesto Mariupol, sa má postaviť pred súd v samozvanej Doneckej ľudovej republike (DĽR), uviedla televízia CNN. Medzi obvinenými sú traja občania Británie, Švéd a Chorvát. „Odvolací súd Najvyššieho súdu DĽR začal trestné konanie voči cudzincom Mathiasovi Gustavssonovi, Vjekoslavovi Prebegovi, Johnovi Hardingovi, Dylanovi Healymu a Andrewovi Hillovi, ktorí sú obvinení zo žoldnierstva,“ uviedol súd vo vyhlásení.

Termín pojednávania zatiaľ nebol stanovený, napísala ruská štátna tlačová agentúra.

17:01 Kremeľ je pripravený rokovať s USA o novej dohode o jadrových zbraniach

Rusko je pripravené na rokovania so Spojenými štátmi o kontrole jadrových zbraní napriek napätiu, ktoré medzi nimi panuje pre ruské počínanie na Ukrajine. Reagujúc na vyjadrenie amerického prezidenta Joea Bidena, že Washington je otvorený rozhovorom o novej zmluve namiesto súčasnej dohody o obmedzení strategických útočných zbraní Nový START, ktorej platnosť vyprší v roku 2026, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že takéto rokovania sa už mali dávno uskutočniť.

„Moskva opakovane hovorí o potrebe začať takéto rokovania čo najskôr, kým je ešte čas. Ak dohoda vyprší bez náhrady solídnou dohodou, negatívne to ovplyvní globálnu bezpečnosť a stabilitu, hlavne v oblasti kontroly zbraní,“ vyjadril sa Peskov a následne obvinil USA, že dosiaľ neprejavili záujem o podstatné kontakty s Ruskom v tejto otázke. Tiež zdôraznil, že rokovania o novej dohode o kontrole zbraní možno viesť len „na základe vzájomného rešpektu a pri zohľadnení vzájomných obáv“.

16:20 Rusko tvrdí, že USA sú priamo zapojené do konfliktu na Ukrajine

Rusko v utorok uviedlo, že Spojené štáty sú priamo zapojené do konfliktu na Ukrajine, pretože americkí tajní agenti schvaľujú a koordinujú ukrajinské raketové útoky na ruskú armádu. Informuje o tom agentúra Reuters. Ruské ministerstvo obrany takto reagovalo na rozhovor zástupcu šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadyma Skibického pre britský denník Telegraph o tom, ako ukrajinskí vojaci používajú raketové systémy HIMARS.

Skibickyj v rozhovore uviedol, že pred útokmi prebiehajú konzultácie medzi predstaviteľmi americkej a ukrajinskej vojenskej rozviedky, no zdôraznil, že americkí predstavitelia neposkytujú Ukrajine priame informácie o cieľoch. Ukrajinská armáda podľa neho útoky vykonáva na základe satelitných záberov a informácii v priamom čase. „To všetko nepopierateľne dokazuje, že Washington je aj napriek tvrdeniam Bieleho domu a Pentagónu priamo zapojený do konfliktu na Ukrajine,“ uviedol hovorca ruského rezortu obrany Igor Konašenkov. Rusko zároveň uviedlo, že americká vláda je zodpovedná za raketové útoky na civilistov v oblastiach na východe Ukrajiny, ktoré kontrolujú Ruskom podporované vojská.

15:46 Hranicu z Ukrajiny od začiatku ruskej invázie prekročilo 10 miliónov ľudí

Hranicu z Ukrajiny od začiatku ruskej invázie prekročilo už vyše 10 miliónov ľudí, informoval v utorok Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) so sídlom v Ženeve. Správu priniesla tlačová agentúra Reuters.

Ako ukazujú údaje UNHCR, doteraz evidujú 10 107 957 prípadov prekročenia hranice z Ukrajiny od napadnutia Ruskom 24. februára.

15:32 Zelenskyj a Stoltenberg sa zhovárali o podpore NATO pre krajinu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg spolu v utorok telefonovali o vojenskej podpore aliancie pre Kyjev. Zhovárali sa aj o obnovení vývozu obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Informuje o tom televízia CNN. „Je dôležité, aby NATO a spojenci poskytli Ukrajine ešte viac pomoci, ešte rýchlejšie,“ vyjadril sa Stoltenberg na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter s tým, že rozhovor o prioritách vojenskej pomoci bol dobrý.

Zelenského kancelária sa vyjadrila v podobnom duchu. Prezident podľa nej „informoval Jensa Stoltenberga o situácii na bojisku a potrebe, aby Ukrajina urýchlene dostala viac ťažkých zbraní od členských štátov NATO, aby úspešne odrazila ruské útoky a pristúpila k ďalšej protiofenzíve“. Zelenskyj pri rozhovore zdôraznil aj dôležitosť rýchleho získania nesmrtiacej vojenskej pomoci z Aliancie.

13:40 Tím pre integráciu síl NATO na Slovensku má nové velenie

Novým veliteľom Tímu pre integráciu síl NATO (NFIU) na Slovensku sa stal plukovník Marián Kurilla. Vo funkcii dnes oficiálnym vymenovaním nahradil plukovníka Petra Braunera. Okrem výmeny veliteľa sa už skôr tento mesiac uskutočnila aj výmena zástupcu veliteľa slovenskej jednotky NFIU.

Štátny tajomník rezortu obrany Marian Majer počas slávnostného ceremoniálu v priestoroch kasární vo Vajnoroch poďakoval plk. Braunerovi, pod ktorého velením v rokoch 2019 až 2022 NFIU SVK úspešne plnilo úlohy vrátane podporovania multilaterálnych cvičení SLOVAK SHIELD a SABER STRIKE. Ocenil tiež prehĺbenie a zintenzívnenie komunikácie a spolupráce s maďarskou jednotkou NFIU a Mnohonárodným divíznym veliteľstvom–stred.

https://standard.sk/233154/kazachstan-je-umely-stat-rusko-bude-obnovovat-svoje-hranice-objavilo-sa-na-stranke-medvedeva/

13:29 Rusko klasifikovalo pluk Azov ako teroristickú organizáciu

Ruský najvyšší súd v utorok klasifikoval ukrajinský pluk Azov ako teroristickú organizáciu. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters. Súd vo svojom verdikte tiež konštatoval, že platí okamžite. Činnosť pluku je na jeho základe v Rusku zakázaná. Súd toto rozhodnutie pritom dvakrát odložil bez udania dôvodu. Prvýkrát ho mal oznámiť 26. mája, potom 29. júna.      

Pluk Azov vznikol v roku 2014 ako krajine pravicové dobrovoľnícke milície s cieľom bojovať proti separatistom na východe Ukrajiny, ktorých podporuje Rusko. Neskôr ho začlenili do Národnej gardy Ukrajiny. Kyjev tvrdí, že pluk zmenil svoju nacionalistickú orientáciu a v súčasnosti je apolitický. Príslušníci pluku Azov, ktorých Moskva často označuje za neonacistov, nenávidiacich Rusko, spolu s vojakmi ukrajinskej armády celé týždne odolávali ruským silám v obkľúčenom prístavnom meste Mariupol. Ruská armáda v máji oznámila, že 2439 ukrajinských obrancov sa vzdalo po tom, ako zúfalo kládli odpor v systéme bunkrov a tunelov tamojších oceliarní Azovstal.

Rozhodnutie ruského súdu znamená, že členov pluku budú môcť súdiť ako teroristov, pričom za organizovanie teroristickej činnosti hrozí v Rusku až doživotný trest odňatia slobody. Účasť v teroristickej organizácii možno potrestať trestom väzenia v dĺžke desať až 20 rokov.

Na videosnímke ruský vojak pozoruje ukrajinských zajatcov po bitke o Azovstaľ. Foto: TASR/AP

12:30 Rusko tvrdí, že zničilo šesť raketometov HIMARS, ktoré Kyjevu dodali USA

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok vyhlásil, že ruské sily zničili od začiatku ofenzívy na Ukrajine šesť raketových systémov HIMARS, ktoré Kyjevu v uplynulých týždňoch dodali Spojené štáty. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ruskú agentúru Interfax. Presnosť uvedených údajov však Reuters nedokázal nezávisle overiť.

Šojgu dodal, že ruská armáda od 24. februára, keď Moskva nariadila inváziu na Ukrajinu, zničila aj päť protilodných striel Harpoon a 33 húfnic M777. Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že využívajú približne desať systémov HIMARS, ktoré im vďaka svojej presnosti a dlhému doletu umožnili oslabiť výhodu ruského delostrelectva.

12:15 Rusko sa po ďalšom neúspechu Čiernomorskej flotily zrejme zdrží verejných podujatí, tvrdia Briti

Britská spravodajská služba uviedla, že „útok na veliteľstvo Čiernomorskej flotily Ruskej federácie v Sevastopoli v Deň námorníctva je najnovším z neúspechov Čiernomorskej flotily počas päťmesačnej vojny proti Ukrajine“. Ako referuje web eurointegration.com.ua, pripomenula najmä aprílové potopenie krížnika Moskva, a dodala, že po týchto skúsenostiach Rusko pravdepodobne už nebude organizovať verejné podujatia súbežne s nepriateľskými aktivitami.

Bezpilotné lietadlo zaútočilo na veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily v Sevastopoli v nedeľu, keď Rusko oslavovalo Deň námorníctva. Nemohli sa tak uskutočniť naplánované oslavy. Explózia zranila šesť ľudí. Tlačová služba Čiernomorskej flotily uviedla, že pravdepodobne to bol podomácky vyrobený dron a výbušnina, ktorú niesol, bola slabá.

11:15 Ukrajinská armáda odrazila ruské útoky vo viacerých smeroch

Ukrajinská armáda v priebehu pondelka odrazila ruské útoky v smere na Bachmut, Avdijivku a Kramatorsk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Ruské sily tiež rozmiestnili niekoľko jednotiek pri dedinách Bajrak a Dementijivka v Charkivskej oblasti, no ukrajinské jednotky ich vytlačili. Armáda taktiež dodala, že ruské sily sa museli stiahnuť po „neúspešnom“ útoku na oblasť pri obci Trudoľubivka v Chersonskej oblasti.

10:35 Príchod prvej lode s obilninami z Ukrajiny sa čaká v utorok po polnoci

Príchod prvej lode s dodávkou ukrajinských obilnín, ktorá v pondelok ráno vyplávala z Odesy a smeruje do libanonského mesta Tripolis, sa v Istanbule očakáva v utorok „po polnoci“. Oznámilo to turecké ministerstvo obrany, na ktoré sa odvoláva agentúra AFP. Nákladná loď Razoni s 26-tisíc tonami kukurice, plaviaca sa pod vlajkou Sierry Leone, vyplávala z Odesy v pondelok krátko po 08.00 h SELČ. Pôvodne sa očakávalo, že do Istanbulu dorazí v utorok popoludní.

Loď sa v noci na utorok plavila pozdĺž rumunského pobrežia, avšak okolo 01.00 h SELČ vypla svoj automatický identifikačný systém AIS a preto jej trasu nebolo možné ďalej sledovať, uvádza internetová stránka Marine Traffic. Ankara tento krok bezprostredne nevysvetlila. Plavidlo najprv z obáv pre míny v ukrajinských vodách postupovalo len veľmi pomaly, s rýchlosťou sedem uzlov (13 km/h), avšak neskôr nabralo na rýchlosti, píše web Marine Traffic.

Na snímke nákladná loď Razoni, ktorá sa plaví pod vlajkou Sierry Leone, odchádza z prístavu v Odese na Ukrajine v pondelok 1. augusta 2022. Foto: TASR/AP

10:00 Szijjártó: Atómová energia sa nesmie stať obeťou sporov okolo vojny na Ukrajine

Atómová energia sa v nijakom prípade nesmie stať obeťou politickej krízy a sporov, ktoré vznikli pre vojnu na Ukrajine, pretože inak nie je možné vyriešiť energetickú krízu, vyhlásil v pondelok v New Yorku maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Na základe správy agentúry MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Szijjártó zdôraznil, že vo svete je v súčasnosti vážna politická i energetická kríza. Vyriešenie energetickej krízy a naplnenie ambicióznych cieľov ochrany životného prostredia nie je možné bez využitia nukleárnej energie, preto je podľa jeho slov dôležité, aby sa táto otázka nestala obeťou politických sporov. „Maďarsko má záujem na tom, aby vznikol férový a čestný prístup k atómovej energii, aby sa jej nedotkla žiadna negatívna diskriminácia,“ podčiarkol maďarský minister.

09:21 Na Ukrajine vyšetrujú viac ako 750 prípadov vlastizrady a kolaborácie

Ukrajinské úrady vyšetrujú dovedna 752 prípadov vlastizrady a kolaborácie. Na Telegrame o tom informoval ukrajinský Štátny úrad pre vyšetrovanie, ktorý uviedol, že najviac takýchto prípadov k 1. augustu zaznamenali v Doneckej, Chersonskej, Luhanskej a Zaporižžskej oblasti.

„Pokračujeme v systematickej práci na odhalení zradcov, ktorí sa rozhodli prejsť na stranu nepriateľa. Každá takáto skutočnosť je dôsledne prešetrená, všetci kolaboranti ponesú trestnoprávnu zodpovednosť,“ uviedol úrad s tým, že ďalších 1 190 ľudí vyšetrujú za účasť na vlastizrade a kolaboratívnych aktivitách.

07:32 Zajatcov v Olenivke mohli zabiť termobarickými zbraňami, povedal generálny prokurátor

Ukrajinskí vojnoví zajatci v kolónii Olenivka v Doneckej oblasti mohli byť zabití termobarickými zbraňami. Ako referuje web Ukrajinská pravda, tvrdí to ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin odvolávajúci sa na predbežné údaje medzinárodných expertov. „Predbežné závery našich medzinárodných expertov naznačujú, že metódou tejto vraždy bola termobarická zbraň. Toto sú predbežné závery niekoľkých medzinárodných expertov. To znamená, že to rozhodne nie je raketová paľba, tým sú si istí,“ povedal Kostin. Dodal, že termobarické zbrane používa Moskva.

Rusko v piatok 29. júla vyhlásilo, že útok na väzenie Olenivka spáchala ukrajinská armáda pomocou raketometov HIMARS z USA a zomrelo pri ňom 53 ukrajinských vojnových zajatcov a 75 ďalších utrpelo zranenia. Útok bol podľa neho „krvavá provokácia“, ktorej cieľom je odradiť ukrajinských vojakov od kapitulácie. Ukrajinské spravodajské služby sa domnievajú, že zavraždenie ukrajinských zajatcov v Olenivke zorganizovali žoldnieri zo skupiny Vagnerovcov na osobný pokyn ruského miliardára a ich údajného veliteľa Jevgenija Prigožina, a to bez toho, aby to koordinovali s vedením ruského ministerstva obrany.

05:18 Ukrajina: Rusko za uplynulých 24 hodín nezaznamenalo postup v Doneckej oblasti

Všetky pokusy ruských inváznych síl o postup v Doneckej oblasti za uplynulých 24 hodín boli odrazené. V pondelok to uviedol ukrajinský generálny štáb vo svojej najnovšej správe o situácii na bojisku.

Rusi vyslali do Doneckej oblasti niekoľko prieskumných jednotiek, ktoré utrpeli straty a ustúpili, uviedol ukrajinský generálny štáb. Dodal, že ťažisko ruských snáh bolo opäť v okolí mesta Bachmut.

„Nepriateľ sa pokúsil útočnými akciami zlepšiť taktické postavenie v oblastiach Soledar, Veršyna a Bachmut. Bol neúspešný a ustúpil,“ napísala ukrajinská armáda.

Dodala, že odrazené boli aj ďalšie pokusy ruskej armády o postup pri meste Avdijivka severne od Donecka. Boje v tejto oblasti naďalej pokračujú.

Rusi ostreľovali aj severnú časť mesta Slavjansk, kde sa snažili vylepšiť svoje pozície. Obranné sily tam však nepriateľskú prieskumnú skupinu „odhalili a zneškodnili“, uviedol ukrajinský generálny štáb.

01:59 Zelenskyj: Po vyplávaní prvej lode s obilím z Odesy je ešte priskoro na oslavu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok upozornil, že v súčasnosti je ešte „príliš skoro“ na vyvodzovanie záverov a oslavu po tom, čo z ukrajinského prístavu Odesa vyplávala loď s nákladom ukrajinských obilnín na základe dohody sprostredkovanej Tureckom a OSN.

„V tejto chvíli je ešte priskoro vyvodzovať akékoľvek závery a čokoľvek predpovedať,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve. „Počkajme a uvidíme, ako bude dohoda fungovať a či bude skutočne zaručená bezpečnosť,“ dodal.

Nákladná loď Razoni, ktorá v pondelok vyplávala z Odesy, sa plaví pod vlajkou Sierry Leone, je naložená kukuricou a smeruje do Libanonu. Podľa tureckého experta na pohyb lodí v Bosporskom prielive a v regióne Yörüka Išika by Razoni mala do ústia Bosporu doraziť v utorok okolo poludnia.

PONDELOK

22:37 USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za 550 miliónov dolárov

Spojené štáty oznámili v pondelok novú dodávku zbraní pre Ukrajinu. Jej súčasťou bude munícia pre salvové raketomety a delostrelecké zbrane.

Nový balík bezpečnostnej pomoci v celkovej hodnote 550 miliónov dolárov bude „obsahovať ďalšiu muníciu pre vysoko mobilné pokročilé raketové systémy známe ako HIMARS, ako aj muníciu“ pre delostrelectvo, povedal novinárom hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.

Hodnota vojenskej pomoci USA pre Ukrajinu od nástupu prezidenta Joea Bidena do funkcie tak presiahne osem miliárd dolárov, dodal Kirby.

21:02 Macron v telefonáte so Zelenským prisľúbil Ukrajine ďalšiu podporu

Francúzsko bude Ukrajinu naďalej podporovať v boji proti ruskej agresii. V pondelok to uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron v príspevku na sociálnej sieti Twitter po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ich telefonát trval hodinu a pol.

„Ukrajina sa bráni ruskej agresii. Musí byť schopná naďalej odolávať. Prezidenta Zelenského som uistil, že budeme pokračovať v poskytovaní podpory,“ napísal Macron na Twitteri.

„Ruské jednotky musia vedieť, že vojnové zločiny, ktoré spáchali na Ukrajine, neostanú nepotrestané“, uviedol francúzsky prezident v reakcii na minulotýždňový útok na väznicu v meste Olenivka na východe Ukrajiny.

Macron v rozhovore so Zelenským privítal vyplávanie lode s ukrajinským obilím z prístavu Odesa. „Naznačil tiež, že európske snahy o vývoz ukrajinského obilia po súši a rieke budú pokračovať,“ napísal Elyzejský palác.

20:23 Blinken obvinil Rusko zo zastrašovania jadrovými zbraňami

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v pondelok obvinil Rusko zo zastrašovania a vyhrážania sa jadrovými zbraňami. Uviedol to v príhovore na desiatej konferencii o plnení Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT).

Blinken povedal, že „v našom svete nie je miesto pre zastrašovanie alebo vydieranie jadrovými zbraňami“. Zároveň zdôraznil význam Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) a poukázal na hrozby zo Severnej Kórey a Iránu.

„Stretávame sa v kritickej chvíli. KĽDR pokračuje v rozširovaní svojho nezákonného jadrového programu a pokračuje v provokáciách voči regiónu,“ povedal šéf americkej diplomacie, ktorého citovala agentúra Jonhap.

Na ceste jadrovej eskalácie podľa jeho slov naďalej zostáva aj Irán. Blinken pri tejto príležitosti povedal, že obnovenie iránskej jadrovej dohody z roku 2015 by bolo najlepším výsledkom pre USA, Irán i celý svet, uviedla agentúra Reuters.

Americký šéf diplomacie Antony Blinken sa prihovára počas konferencie o plnení Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) v sídle OSN v New Yorku 1. augusta 2022. Foto: TASR/AP

19:40 Ukrajina potvrdila ďalšiu dodávku raketových systémov z USA a Nemecka

Ukrajina dostala od Spojených štátov a Nemecka ďalšie sofistikované raketové systémy. V pondelok to uviedol ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

Reznikov uviedol, že od Spojených štátov dostali ďalšie štyri salvové raketomety HIMARS. Potvrdil aj nemeckú dodávku salvových raketometov MARS II. Šéf ukrajinského rezortu obrany pri tejto príležitosti poďakoval svojej nemeckej kolegyni Christine Lambrechtovej. „Naši delostrelci pozdravujú našich nemeckých partnerov,“ napísal na Twitteri. Raketomety MARS II sú tretí typ sofistikovaného raketového systému, ktorý Ukrajina získala na boj proti ruským inváznym jednotkám, píše AFP.

Reznikov poďakoval aj prezidentovi Joeovi Bidenovi a americkému ministrovi obrany Lloydovi Austinovi za posilnenie ukrajinskej armády. „Ukázali sme sa ako šikovní operátori tejto zbrane. Zvuk salvy HIMARS sa stal najväčším hitom tohto leta v prvej línii!“ dodal.

19:03 Putin: Jadrová vojna by nemala víťaza

Jadrová vojna by nemala víťaza a nikdy by nemala byť rozpútaná, uviedol v pondelok ruský prezident Vladimir Putin v liste adresovanom účastníkom konferencie o plnení Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT).

„Vychádzame z toho, že jadrová vojna nemôže mať víťaza a nikdy nemôže byť rozpútaná a vystupujeme za rovnakú a nedeliteľnú bezpečnosť pre všetkých členov medzinárodného spoločenstva,“ uviedol Putin v liste.

Obavy medzinárodného spoločenstva v súvislosti s jadrovou konfrontáciou vzrástli po tom, čo Rusko 24. februára vpadlo na Ukrajinu. Putin v tom čase totiž poukázal na ruský jadrový arzenál a varoval akúkoľvek mocnosť, aby nezasahovala do situácie.

„Ktokoľvek, kto sa nám postaví, by mal vedieť, že odpoveď Ruska bude okamžitá… Bude to mať také následky, s akými ste sa vo svojich dejinách ešte nestretli,“ vyhlásil vo februári Putin a o niekoľko dní neskôr nariadil uviesť jadrové zbrane do stavu pohotovosti.

18:32 Poľsko: Prezident Duda prirovnal Mariupol k nacistickej likvidácii Varšavy

To, čo Ukrajina zažíva počas súčasnej ruskej invázie, je porovnateľné s tým, čo Poľsko prežilo počas druhej svetovej vojny. Poľský prezident Andrzej Duda to povedal v pondelok počas návštevy výstavy záberov z Mariupola a Varšavy.

„Čo sa stalo tu vo Varšave počas druhej svetovej vojny, keď Nemci bezohľadne vyvraždili civilné obyvateľstvo hlavného mesta, sa podobá na bezohľadnosť ruskej agresie na Ukrajine,“ povedal Duda.       „Aké podobné sú obrázky, aká identická je beštialita tých, ktorí zabíjajú, ktorí ničia,“ dodal. Tým, ktorí sú zodpovední za vojnové zločiny, by podľa poľského prezidenta nemalo byť dovolené odísť bez trestu.

„Je dnes povinnosťou civilizovaného sveta, aby boli zriadené tribunály a zločiny boli zúčtované,“ dodal Duda s tým, že páchatelia sa dajú často ľahko identifikovať.

Poľsko si 1. augusta pripomína začiatok Varšavského povstania proti nemeckej okupácii v roku 1944. Do bojov sa zapojilo asi 45-tisíc často neozbrojených povstalcov.

18:00 Ruskí poslanci navrhujú zákaz adopcie detí do „nepriateľských“ krajín

Ruskí poslanci predložili v pondelok návrh zákona, ktorý by zakázal adopcie ruských detí občanmi krajín považovaných Moskvou za „nepriateľské“.

„Posielať naše deti na výchovu do ’nepriateľských krajín’ je ranou pre budúcnosť krajiny,“ napísali autori návrhu. V prípade schválenia by rozšíril zákon z roku 2012, ktorý zakázal adoptovať ruské deti rodinám z USA.

Rusko rozšírilo zoznam tzv. nepriateľských krajín v reakcii na sankcie, ktoré proti nemu zaviedli v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu z konca februára. Do zoznamu patria všetky členské štáty Európskej únie, ako aj Spojené štáty, Británia, Austrália, Kanada, Nový Zéland, Japonsko a Južná Kóreu.

V návrhu zákona zverejnenom Štátnou dumou sa uvádza, že zákaz adopcií by sa v budúcnosti mohol zrušiť pre občanov tých krajín, ktoré by prestali vykonávať „nepriateľské činy“ voči Ruskej federácii.

Po prijatí zákona o zákaze adopcií americkými rodinami sa počet ruských detí, ktoré adoptovali zahraničné rodiny, výrazne znížil. Podľa štátnej tlačovej agentúry TASS to bolo 2604 detí v roku 2012, v roku 2019 už len 240, priblížila AFP.

17:22 Rusko zakázalo vstup na svoje územie ďalším Britom

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok oznámilo, že zavádza sankcie voči 39 britským politikom, podnikateľom a novinárom. Zákaz vstupu na územie Ruskej federácie im udelilo za podporu „démonizácie“ krajiny.

Na sankčnom zozname Moskvy figuruje líder opozičnej Labouristickej strany Keir Starmer, bývalý premiér David Cameron a prominentní televízni novinári Piers Morgan, Robert Peston a Huw Edwards.

Zákaz vstupu do Ruska si okrem nich doteraz vyslúžilo viac ako 200 ďalších britských občanov vrátane väčšiny popredných politikov. Ruský rezort diplomacie vo vyhlásení dodal, že sankčný zoznam bude naďalej rozširovať.

Na snímke líder opozičných labouristov Keir Starmer reční  počas diskusie o tom, či poslanci majú vysloviť dôveru vláde v Londýne v pondelok 18. júla 2022. Foto: TASR/AP

15:50 Ukrajinci tvrdia, že dobyli vyše 40 obcí v Chersonskej oblasti

Ukrajinskej armáde sa podarilo opätovne dobyť viac ako 40 obcí v strategicky dôležitej Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Oznámil to v pondelok tamojší šéf ukrajinskej regionálnej správy Dmytro Butrij. „Dnes sa nám podarilo deokupovať 46 obcí v Chersonskej oblasti,“ uviedol Butrij vo vysielaní ukrajinskej štátnej televízie. Zároveň povedal, že niektoré z dobytých obcí sú z 90 percent zničené a aj v súčasnosti sú neustále ostreľované.

Podľa Butrija sa väčšina dobytých obcí nachádza na severe oblasti, pričom Ukrajine sa podarilo opätovne dobyť aj niekoľko obcí na juhu v blízkosti čiernomorského pobrežia a ťažko ostreľovaného mesta Mykolajiv.

Butrij ďalej uviedol, že humanitárna situácia v Chersonskej oblasti je kritická, a znova vyzval obyvateľov, ktorí v oblasti ostali, aby sa z nej evakuovali do bezpečnejších častí krajiny.

15:45 Ukrajinská armáda: Moskva posilňuje južné krídlo vojakmi z Doneckej oblasti

Ukrajinská armáda tvrdí, že niektoré sily, ktoré Rusko nasadzuje na posilnenie svojho južného krídla, pochádzajú z oblasti Donbasu. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na hovorkyňu ukrajinského južného veliteľstva Nataliu Humeňukovú. „Máme informácie o posilách z Krymského polostrova, máme informácie o pokusoch o premiestnenie z východného smeru,“ povedala Humeňuková a dodala, že juh Ukrajiny zostáva pre Moskvu prioritou.

Ukrajinská rozviedka taktiež získala informácie, že Rusko niektorých vojakov presúva z Doneckej oblasti. „Pred dvoma týždňami Rusko stiahlo taktické skupiny výsadkových jednotiek z Doneckej oblasti a presunulo ich do okupovaného Chersonu. Rusko tiež presúva jednotky zo svojho východného vojenského okruhu, ktoré boli nasadené pri útoku na Slavjansk,“ uviedla rozviedka na Telegrame.

13:54 Ukrajina dostala nemecké zbraňové systémy MARS II a štyri ďalšie HIMARSy

Nemeckom darované delostrelecko-raketové systémy MARS II už dorazili na Ukrajinu. Ako referuje spravodajský web CNN, povedal to ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov. „Ďakujem Nemecku a osobne mojej kolegyni, ministerke obrany Christine Lambrechtovej, za tieto systémy. Naši delostrelci pozdravujú našich nemeckých partnerov,“ napísal na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

MARS II má podobný dosah ako americký systém HIMARS. Má väčšiu kapacitu rakiet, až dvanásť namiesto šiestich, ale o niečo menšiu manévrovateľnosť. Nemecko uviedlo, že daruje tri z týchto systémov, ale nie je jasné, koľko ich bolo odovzdaných ukrajinským silám.

Reznikov zároveň oznámil, že Ukrajina dostala ďalšie štyri raketomety HIMARS.

13:40 Ruskí žiaci budú mať po novom vlasteneckú výchovu

Od piateho septembra čaká ruských žiakov národovecká výuka v podobe besied a rozhovorov „o dôležitých veciach“. Novinka by mala zlepšiť „vlasteneckú výchovu mládeže“ a „posilniť duchovné a morálne základy“. Informoval o tom britský denník The Times s odkazom na ruskú agentúru TASS.

Od septembra budú tiež ruské školy každý deň vztyčovať vlajku a hrať pri tom hymnu. Kremeľ chce nakúpiť vlajky a erby za 970 miliónov rubľov (v prepočte vyše 15 miliónov eur), upozorňuje portál ceskenoviny.cz. Ruský minister školstva v apríli tiež avizoval, že plánuje povinný dejepis pre žiakov od siedmich rokov.

Zmeny v osnovách nastali po spustení ruskej invázie na Ukrajinu. Podľa ruských nezávislých médií viacero učiteľov čelí nátlaku, aby vojnu počas vyučovania podporovali a nazývali ju výrazom „špeciálna vojenská operácia“. Kritika vojny je v Rusku trestná a niekoľko učiteľov už preto prišlo o miesto.

Ruský prezident Vladimir Putin reční na Červenom námestí v Moskve. Foto: TASR/AP

12:50 Kremeľ považuje prvú plavbu lode s nákladom ukrajinských obilnín za pozitívum

Kremeľ v pondelok privítal vypravenie prvého plavidla s ukrajinskými obilninami z juhoukrajinského prístavu Odesa, uviedol hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Podľa Peskova „je to dobrá príležitosť otestovať účinnosť mechanizmov, ktoré boli dohodnuté na rokovaniach v Istanbule“, kde boli 22. júla za účasti OSN, Ruska, Turecka a Ukrajiny podpísané dva dokumenty o vytvorení koridoru na vývoz obilnín z troch prístavov na ukrajinskom území – z Čornomorska, Odesy a Južného.

Jednu dohodu s OSN a Tureckom podpísal ruský minister obrany Sergej Šojgu, druhú – za Ukrajinu – minister pre infraštruktúru Olexandr Kubrakov. Okrem tejto dohody bolo podpísané aj memorandum o účasti OSN na zrušení obmedzení na vývoz ruských hnojív a poľnohospodárskych produktov.

11:16 Kyjev: Vyplávanie lode s ukrajinským obilím je úľavou pre celý svet

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba označil v pondelok za „úľavu pre celý svet“ skutočnosť, že z prístavu v Odese vyplávala ráno vôbec prvá loď s nákladom ukrajinských obilnín.      

„Deň úľavy pre celý svet, obzvlášť pre našich priateľov na Blízkom východe, v Ázii a Afrike, že prvá (loď) ukrajinského obilia opúšťa Odesu po mesiacoch ruskej blokády. Ukrajina bola vždy spoľahlivým partnerom – a takým aj zostane, ak bude Rusko rešpektovať svoju časť dohody,“ uviedol Kuleba na Twitteri.

Skutočnosť, že loď z Odesy vyplávala označil za veľký úspech aj ukrajinský minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov. „Ukrajina dnes spolu so svojimi partnermi robí ďalší krok na zabránenie hladu vo svete,“ napísal na Facebooku. Dodal, že v ukrajinských čiernomorských prístavoch aktuálne čaká na vyplávanie ďalších 16 lodí.

Vyplávanie prvej lode z Odesy uvítal aj generálny tajomník OSN António Guterres.

https://twitter.com/DmytroKuleba/status/1554009786659880960

09:51 Británia: Rusko zrejme presunie časť jednotiek zo severu Donbasu na juh Ukrajiny

Britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej zvodke o vývoji vojny na Ukrajine uviedlo, že Rusko pravdepodobne presunie značnú časť svojich jednotiek zo severného sektora Donbasu na južnú Ukrajinu. Na svojom webe o tom v pondelok informoval britský denník The Guardian.

Podľa Londýna Rusko upravuje plán svojej ofenzívy na Donbase po tom, čo sa jeho jednotkám nepodarilo dosiahnuť rozhodujúci operačný prielom v súlade s plánom, ktorý sa snažili plniť od apríla. Británia predpokladá, že Rusko považuje za zraniteľný aj front v Záporožskej oblasti a bude sa ho snažiť posilniť.

Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) si ruské jednotky vytvárajú podmienky na útok na Charkov a Charkovskú oblasť, čo sa prejavuje obnovením lokalizovaných pozemných útokov v oblasti ležiacej severozápadne a juhozápadne od mesta Izium. Podľa názoru amerických expertov je však nepravdepodobné, že by sa ruským silám podarilo dobyť Charkovskú oblasť alebo Charkov – druhé najľudnatejšie mesto na Ukrajine –, a to vzhľadom na tempo postupu ruských jednotiek v Donbase a pretrvávajúce problémy so živou silou a logistikou.

09:03 Z Odesy vyplávala prvá loď s ukrajinským obilím

Z ukrajinského prístavu Odesa vyplávala v pondelok ráno loď s nákladom ukrajinských obilnín. Ide o prvú loď, ktorá prepravuje obilie z Ukrajiny na základe dohody sprostredkovanej Tureckom a OSN. S odvolaním sa na turecké úrady o tom informovala agentúra AFP.

Nákladná loď Razoni sa plaví pod vlajkou Sierry Leone, je naložená kukuricou a smeruje do Libanonu. Podľa tureckého experta na pohyb lodí v Bosporskom prielive a v regióne Yörüka Išika by Razoni mala do ústia Bosporu doraziť v utorok okolo poludnia.

Ďalšie konvoje lodí s nákladom ukrajinského obilia budú nasledovať, pričom budú rešpektovať námorný koridor a dohodnuté formality v súlade s dohodou dosiahnutou s Ruskom 22. júla, uviedlo vo svojom vyhlásení turecké ministerstvo obrany. Loď Razoni bola postavená v roku 1996, má dĺžku 186 metrov a šírku 25 metrov a jeho kapacita je 30 000 ton nákladu.

Bezpečnostný pracovník stojí pri nákladnej lodi s obilím, ktorá čaká na vyplávanie z čiernomorského prístavného mesta Odesa. Foto: TASR/AP

09:00 Bývalého Putinovho poradcu hospitalizovali

Ruský reformátor Anatolij Čubajs, ktorý sa pre vojnu na Ukrajine vzdal postu poradcu v Kremli, bol hospitalizovaný v Európe so zriedkavou poruchou imunity napadajúcou nervový systém. Podľa agentúry Reuters o tom informovala ruská novinárka a politická aktivistka Xenija Sobčaková, ktorá sa odvolala na Čubajsovu manželku, režisérku Avdotiju Smirnovovú.

Čubajsovi podľa Sobčakovej diagnostikovali Guillainov-Barrého syndróm. Jeho zdravotný stav je momentálne stabilizovaný.

08:05 Prvá loď s ukrajinským obilím vypláva z prístavu Odesa už dnes

Prvá loď s nákladom ukrajinského obilia vypláva z ukrajinského prístavu Odesa v pondelok ráno, uviedlo turecké ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení. Informovala o tom agentúra AFP.

Nákladná loď Razoni, plaviaca sa pod vlajkou Sierry Leone a naložená kukuricou, opustí prístav Odesa o 05.30 h GMT (07.30 SELČ) a bude smerovať do Libanonu, uvádza sa vo vyhlásení tureckého ministerstva podľa agentúry AFP.

06:53 Belgicko rieši návštevu novej šéfky diplomacie na Kryme, ešte ako novinárky

Nová šéfka belgickej diplomacie Hadja Lahbibová sa nechtiac stala predmetom diplomatického napätia medzi Ukrajinou a Belgickom. Belgické médiá uviedli, že Lahbibová v júli 2021, keď pracovala ešte ako novinárka pre televíznu stanicu RTBF, služobne navštívila Ruskom anektovaný polostrov Krym na vízum vydané Ruskom, nie cez územie Ukrajiny. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli na základe správy televíznej stanice RTBF.

Táto skutočnosť bola minulý týždeň široko komentovaná na ukrajinských sociálnych sieťach, píše RTBF, podľa ktorej Lahbibová vlani v lete cestovala na Krym, aby informovala o kultúrnom podujatí. Len tri dni po tom, ako Lahbibová zložila sľub do rúk kráľa Filipa, opozičná strana Nová flámska aliancia (N-VA) prostredníctvom šéfa svojho poslaneckého klubu v parlamente Peetera De Roovera upozornila, že Lahbibová si vlani zvolila „čudnú destináciu“ pre svoju reportáž.

Anexiu Krymu Ruskom EÚ ani medzinárodné spoločenstvo neuznáva a akékoľvek cestovanie na Krym cez Rusko, a teda s ruskými vízami, Ukrajina považuje za nezákonné. Existovala možnosť dostať sa na Krym aj cez Ukrajinu, avšak s ruskými vízami to bolo menej zložité a rýchlejšie, konštatuje RTBF.

00:59 Zelenskyj: Naše schopnosti sú silnejšie ako ruské rakety

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom najnovšom príhovore odsúdil ostreľovanie juhoukrajinského mesta Mykolajiv ruskou armádou. „Dnes (v nedeľu) došlo k jednému z najbrutálnejších ostreľovaní Mykolajiva a okolitého regiónu počas celého obdobia totálnej vojny. … Okupanti zasiahli obytné budovy, školy, inú sociálnu infraštruktúru a priemyselné objekty,“ uviedol Zelenskyj v prejave zverejnenom v nedeľu večer na stránke president.gov.ua.

Pripomenul, že pri tomto útoku prišiel o život Oleksij Vadaturskyj, majiteľ jednej z najväčších ukrajinských spoločností obchodujúcich s obilím, mal 74 rokov. Podľa ukrajinských médií útok neprežila ani jeho manželka Rajisa.

NEDEĽA

20:10 Útok na väznicu v Olenivke bol podľa americkej veľvyslankyne v Kyjeve nehanebný

Útok na väznicu v obci Olenivka na Ruskom kontrolovanom území Donecka, kde pri piatkovom výbuchu zomreli desiatky ukrajinských zajatcov, americká veľvyslankyňa na Ukrajine Bridget Brinková v nedeľu označila za „nehanebný“.

Rovnaké podľa nej je barbarské zaobchádzanie ruských síl s ukrajinskými zajatcami. „Naďalej budeme presadzovať trestnú zodpovednosť a poskytovať Ukrajine to, čo potrebuje, aby sa bránila pred hroznou agresiou zo strany Moskvy,“ napísala veľvyslankyňa na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

Na snímke minister obrany SR Jaroslav Naď oceňuje vtedajšiu veľvyslankyňu USA na Slovensku Bridget Brinkovú v auguste 2021. Foto: Pavel Neubauer/TASR

19:20 Plán Putina vyzbrojiť námorníctvo nadzvukovými strelami je nad sily Ruska, tvrdí dánska firma

Rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina o nasadení väčšieho počtu nadzvukových striel v priebehu niekoľkých mesiacov ukazuje, že Rusko stále má plány, ktoré sú nad jeho sily. Povedal to šéf dánskej politickej poradenskej firmy Rasmussen Global Fabrice Pothier.

Pre Sky News uviedol: „Myslím si, že je jasné, že v prípade akýchkoľvek zbraňových systémov budú mať Rusi reálne ťažkosti pri výrobe väčšieho počtu vzhľadom na to, že čelia reálnej technologickej blokáde a nebudú mať prístup k tým druhom technológií a mikročipov, ktoré sú potrebné na produkciu tohto druhu zbraní.“ Informuje o tom portál news.sky.com.

18:07 Medzinárodný výbor Červeného kríža ešte nedostal povolenie na návštevu väznice v Olenivke

Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) ešte nedostal povolenie na návštevu väznice v obci Olenivka na Ruskom kontrolovanom území Donecka, kde pri piatkovom výbuchu zomreli desiatky ukrajinských zajatcov. „Rodiny musia dostať rýchle správy a odpovede, čo sa stalo ich blízkym,“ uviedol MVČK vo vyhlásení. „Avšak nie je rolou alebo mandátom MVČK uskutočňovať vyšetrovania údajných vojnových zločinov,“ dodala organizácia.

Rusko v nedeľu uviedlo, že pozvalo expertov OSN a Červeného kríža na preskúmanie úmrtí zajatcov v Olenivke.

14:27 Poľsko prijalo od začiatku vojny na Ukrajine už vyše päť miliónov utečencov

Do Poľska prišlo cez hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska na územie svojho suseda z 24. februára zhruba už 5,15 milióna ľudí, oznámila v nedeľu ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž (SG). Informovala o tom agentúra PAP.

Podľa SG jej príslušníci vykonali v sobotu približne 25 400 pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny a v nedeľu k 07.00 h dosiahol počet príchodzích osôb zhruba 6 800.

Pohraničná stráž tiež uviedla, že v sobotu odišlo z Poľska na Ukrajinu 29 900 ľudí. Od začiatku vojny prešlo z poľského územia na ukrajinské už takmer 3,25 milióna osôb.

Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) bolo v dôsledku ruskej invázie zaregistrovaných v európskych krajinách už viac ako šesť miliónov utečencov z Ukrajiny, píše agentúra DPA.

12:38 Zelenskyj: Ukrajinská úroda môže byť tento rok o polovicu menšia

„Hrozí, že ukrajinská úroda bude tento rok o polovicu menšia. Naším hlavným cieľom je stále predísť svetovej potravinovej kríze, ktorú spôsobilo Rusko,“ uviedol Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter.

Ukrajina je dôležitým svetovým producentom obilia, v dôsledku ruskej invázie a s ňou súvisiacou blokádou čiernomorských prístavov však nedokáže svoje obilie dostať ku kupcom na svetové trhy.

Ukrajina a Rusko však podpísali koncom minulého týždňa v Istanbule separátne dohody s OSN a Tureckom, ktoré majú umožniť vývoz obilia z Ukrajiny cez Čierne more. Ide o prvú zásadnú dohodu, ktorú sa od začiatku vojny podarilo uzavrieť.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (uprostred), veľvyslanci z rôznych krajín a zástupcovia OSN navštívili prístav Čornomorsk na juhu Ukrajiny v piatok 29. júla 2022, aby dohliadli na naloženie prvej lode ukrajinským obilím určeným na vývoz. Foto: TASR/AP

11:58 Putin: Ruské námorníctvo bude čoskoro vyzbrojené hypersonickými strelami

Ruské námorníctvo bude behom niekoľkých mesiacov vybavené novými hypersonickými raketami Zirkón (Cirkon), pričom o oblasti ich nasadenia sa rozhodne na základe ruských záujmov. Vyhlásil to v nedeľu ruský prezident Vladimir Putin v príhovore na námornej prehliadke v Petrohrade. Hypersonické strely môžu letieť až deväťkrát rýchlejšie než zvuk.

Putin v príhovore venovanom Dňu Námorníctva, ktorý je v Rusku štátnym sviatkom, velebil ruského cára Petra Veľkého za to, že spravil z Ruska námornú veľmoc. Šéf Kremľa v príhovore nespomenul priamo Ukrajinu. Uviedol však, že podpísal novú námornú doktrínu, ktorej detaily neboli zverejnené, a označil hypersonické strely Zirkón za svetový unikát.

„Dodávanie týchto (striel) ruskej armáde sa začne v nadchádzajúcich mesiacoch… Fregata Admiral Gorškov ako prvá nastúpi do bojovej služby s touto impozantnou zbraňou na palube,“ uviedol Putin.                    

11:16 Ukrajina poprela, že podnikla útok na ruskú flotilu na Kryme

Ukrajina v nedeľu poprela, že by podnikla útok bezpilotným lietadlom na veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily v prístavnom meste Sevastopoľ na Ruskom anektovanom polostrove Krym, ktorý si podľa ruských predstaviteľov vyžiadal šesť zranených osôb. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Hovorca odeskej oblastnej vojenskej správy Serhij Bratčuk označil tvrdenia Moskvy, že za útokom bola Ukrajina, za provokáciu. „Oslobodenie Krymu od okupantov sa uskutoční inak a oveľa efektívnejšie,“ napísal na sociálnej sieti Telegram.

09:31 Útok na ruskú flotilu na Kryme si vyžiadal päť ranených, tvrdia proruské úrady

Päť ľudí utrpelo zranenia v nedeľu pri útoku bezpilotným lietadlom na ruskú flotilu v prístavnom meste Sevastopoľ na polostrove Krym. Oznámil to gubernátor tohto Ruskom anektovaného mesta Michail Razvožajev.

K útoku prišlo v deň, keď si Rusko pripomína Deň námorníctva – štátny sviatok, ktorý sa každoročne oslavuje poslednú júlovú nedeľu.

„Dnes ráno sa ukrajinskí nacionalisti rozhodli pokaziť Deň námorníctva,“ uviedol Razvožajev na sociálnej sieti Telegram. Zároveň dodal, že pri útoku utrpelo zranenia päť ľudí vrátane zamestnancov armády.

Sevastopoľský gubernátor tiež oznámil, že z bezpečnostných dôvodov boli zrušené všetky podujatia, ktoré sa mali konať pri príležitosti nedeľňajšieho sviatku, pričom vyzval obyvateľov mesta, aby nevychádzali z domov, ak je to možné.

05:41 Moskva pozvala expertov OSN a Červeného kríža, aby vyšetrili útok na väzenie

Rusko pozvalo odborníkov z OSN a Červeného kríža, aby vyšetrili smrť desiatok ukrajinských väzňov, ktorí v piatok zomreli pri raketovom útoku na väznicu v meste Olenivka na separatistami ovládanom východe Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany.

Ministerstvo vo svojom vyhlásení uviedlo, že koná „v záujme vykonania objektívneho vyšetrovania“ útoku.

Proruskí separatisti stanovili počet obetí útoku na 53 a obvinili z neho Kyjev. Ukrajinské ozbrojené sily odmietli akúkoľvek zodpovednosť a uviedli, že väznicu zasiahli Rusi, aby zakryli mučenie ukrajinských zajatcov.

01:14 Ukrajinská vláda nariadila povinnú evakuáciu obyvateľov Doneckej oblasti

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu vyzval na evakuáciu obyvateľov Doneckej oblasti, kde v posledných týždňoch došlo k ťažkým bojom medzi ozbrojenými silami Ukrajiny a Ruska.

Zelenskyj vo svojom pravidelnom príhovore informoval, že povinnú evakuáciu už nariadila ukrajinská vláda.

„Prosím, rešpektujte evakuačné pokyny. V tejto fáze vojny je hlavnou zbraňou Ruska teror,“ odkázal civilnému obyvateľstvu Doneckej oblasti.

Prezident zároveň upozornil na fakt, že v bojových zónach v oblasti sa stále nachádzajú tisíce obyvateľov vrátane detí. „Čím viac ľudí opustí Doneckú oblasť teraz, tým menej ich ruská armáda zabije,“ poznamenal. Logistické a podporné operácie evakuácie majú v plnom rozsahu zabezpečiť úrady.

Podľa gubernátora Doneckej oblasti Pavla Kyrylenka zahynulo v piatok pri ruských útokoch šesť civilistov, pričom ďalších pätnásť utrpelo zranenia.        

NEDEĽA

19:03 Kuleba: Vojenská pomoc Ukrajine nie je charita, ale nevyhnutnosť pre bezpečnosť

Vojenská pomoc smerovaná Ukrajine nie je charita, ale nevyhnutnosť pre dlhodobú bezpečnosť v Európe. Uviedol to ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v príspevku zverejnenom v denníku The New York Times.

Kuleba vo svojom článku uviedol, že západné krajiny musia posilniť ukrajinskú armáda, a to zrýchlením dodávok moderných delostreleckých zbraní a obrnených vozidiel. Šéf ukrajinskej diplomacie tiež poďakoval Spojeným štátom a americkému ministrovi zahraničných vecí Antonymu Blinkenovi za bezpečnostnú aj inú pomoc poskytnutú Ukrajine. „Predsa však chcem spresniť: Vojenská pomoc Ukrajine nie je charita. Je to nevyhnutná investícia do dlhodobej bezpečnosti v Európe,“ napísal Kuleba.

VIDEO: Útok ruského stíhacieho bombardéru Su-25 na Donbase

https://twitter.com/RALee85/status/1552607779956965379

16:08 Fínsko: Do vojenského cvičenia Vigilant Fox sa zapojili aj Veľká Británia a USA

Do vojenského cvičenia na území Fínska sa zapojili aj vojenské jednotky Veľkej Británie a Spojených štátov. V sobotu o tom informovalo britské ministerstvo obrany. Informuje o tom agentúra DPA.

Budúci člen NATO zorganizoval štvordňové cvičenie Vigilant Fox (Bdelá Líška) v oblasti Niinisalo na západe Fínska. Zapojilo sa doň 750 vojakov a britské jednotky na cvičenie dopravili vrtuľníky Chinook z miesta ich pôsobenia v Estónsku. „Cvičenie Vigilant Fox preukázalo silu a interoperabilitu našich ozbrojených síl s americkými a fínskymi spojencami. Opätovne potvrdzuje náš záväzok k obrane a bezpečnosti regiónu Baltského mora,“ povedal britský minister ozbrojených síl James Heappey.

15:53 AFP: Libanon zadržal sýrsku loď naloženú s údajne kradnutým ukrajinským obilím

Libanonská prokuratúra nariadila v sobotu zadržanie sýrskej lode, ktorá je podľa tamojšieho ukrajinského veľvyslanectva naložená kradnutým ukrajinským obilím. Inforuje o tom agentúra AFP.

Podľa nemenovaného zdroja zo súdu nariadila prokuratúra zadržanie lode Laodicea až do doby, kým sa neskončí vyšetrovanie týkajúce sa jej nákladu. Libanonská polícia pritom musí pri vyšetrovaní spolupracovať aj s ukrajinským veľvyslanectvom, ktoré tvrdí, že obilie, ktoré sýrska loď preváža, pochádza z ukrajinských oblastí okupovaných ruskou armádou.

13:04 Útoky hlásili z niekoľkých miest pri frontovej línii

Pri najnovších ruských útokoch na ukrajinské mestá ležiace v blízkosti frontovej línie zahynul v sobotu najmenej jeden človek a bola zasiahnutá tiež škola v Charkove, vyplýva z vyjadrení viacerých ukrajinských predstaviteľov. Informuje o tom agentúra AFP.

V noci na sobotu boli podniknuté dva útoky na juhoukrajinské mesto Mykolajiv. Podľa tamojšieho starostu Olexandra Senkeviča zasiahli rakety pri útokoch dve obytné štvrte a v ich dôsledku zahynul jeden človek. Ďalších šesť ľudí utrpelo zranenia pri útoku, v dôsledku ktorého boli „rozbité okná a dvere a zničené balkóny“, napísal Senkeviča na Telegrame.

V posledných týždňoch je Mykolajiv ostreľovaný skoro každý deň. Ide totiž o najväčšie mesto v blízkosti frontovej línie v Chersonskej oblasti, ktoré má pod kontrolou ukrajinská armáda. V jeho blízkosti sú preto rozmiestnení ukrajinskí vojaci, ktorí sa usilujú o začatie protiofenzívy na juhu krajiny.

11:29 Ruský Gazprom pozastavil dodávky plynu do Lotyšska

Ruský plynárenský koncern Gazprom v sobotu pozastavil dodávky plynu do Lotyšska. Ide o dôsledok rastúceho napätia medzi Moskvou a Západom v súvislosti s konfliktom na Ukrajine a sankciami voči Rusku. Informuje o tom agentúra AFP.

„Dnes Gazprom pozastavil dodávky plynu do Lotyšska z dôvodu porušenia podmienok nákupu,“ uviedla ruská spoločnosť na sociálnej sieti Telegram. Gazprom už v stredu znížil dodávky plynu do Európy cez plynovod Nord Stream 1 na približne 20 % jeho kapacity.

Ruská štátna spoločnosť v pondelok oznámila, že zníži dodávky na 33 miliónov kubických metrov denne. To je polovica množstva, ktoré dodávala od obnovenia prevádzky plynovodu minulý týždeň po 10 dňoch údržby.

Gazprom ako dôvod uviedol „technický stav motora“ na jednej z posledných dvoch prevádzkovaných turbín na plynovode.

09:58 Proruské úrady na juhu Ukrajiny chcú usporiadať referendum o pripojení k Rusku

Ruskom dosadané úrady na najnovších okupovaných územiach na juhu Ukrajiny sú pod tlakom a pravdepodobne sa pripravujú na usporiadanie referenda o pripojení k Rusku koncom tohto roka. Uviedlo to v sobotu ráno britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej správe o situácii na Ukrajine.

„Miestne úrady pravdepodobne nútia miestnych obyvateľov, aby zverejnili osobné údaje na zostavenie voličských zoznamov,“ uviedol rezort obrany. Ukrajine sa podľa ministerstva podarilo odraziť menšie ruské útoky na frontovej línii pri Doneckej oblasti na východe krajiny. Zároveň ruské jednotky v Chersonskej oblasti pravdepodobne postavili dva pontónové mosty a spustili systém prepravy, čím sa snažia kompenzovať nedávno poškodené mosty v okolí, dodáva britský rezort obrany.

09:30 Cestovanie pre Ukrajincov s ŤZP je podľa komisárky diskriminačné, MDV to odmieta

Podmienky cestovania pre odídencov z Ukrajiny so zdravotným postihnutím sú podľa komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzany Stavrovskej diskriminačné. Požiadala preto ministrov práce a dopravy o zmenu podmienok ich cestovania. Ministerstvo dopravy a výstavby SR pre TASR reagovalo, že k cestujúcim so zdravotným postihnutím pristupuje rovnako bez ohľadu na to, z akej krajiny pochádzajú.

Štát by mal podľa Stavrovskej umožniť odídencom z Ukrajiny s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) naďalej cestovať zadarmo alebo im aspoň poskytnúť zľavu. „Odídenci z Ukrajiny zo zdravotným postihnutím sa buď nemôžu zamestnať pre svoje zdravotné postihnutie, alebo ak sa aj môžu zamestnať a prácu si hľadajú, na čo tiež máme podnety, nachádzajú si ju oveľa ťažšie, pretože ponúk práce pre ľudí so zdravotným postihnutím je vo všeobecnosti málo,“ vysvetlila.

08:55 Veľvyslankyňa USA: Rusko má v úmysle vymazať Ukrajinu z mapy sveta

Americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová Greenfieldová v piatok vyhlásila, že už nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že Rusko má v úmysle rozobrať Ukrajinu a „úplne ju vymazať z mapy sveta“. Informácie priniesla v sobotu tlačová agentúra AP. Thomasová Greenfieldová pred Bezpečnostnou radou OSN povedala, že Spojené štáty pozorujú čoraz viac náznakov, že Rusko kladie základy pre pokus o anektovanie východoukrajinských oblastí, Doneckej a Luhanskej, ako aj južnej Chersonskej a Záporožskej. Podľa veľvyslankyne v okupovaných oblastiach tiež Moskva dosadzuje svojich „nezákonných predstaviteľov s cieľom usporiadať tam falošné referendá alebo nariadiť dekrétmi pripojenie k Rusku“.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov „dokonca vyhlásil, že toto je vojnový cieľ Ruska“, dodala Thomasová Greenfieldová. Lavrov v nedeľu na summite Ligy arabských štátov (LAŠ) v egyptskej Káhire povedal, že celkovým cieľom Moskvy na Ukrajine je oslobodiť jej ľud od „neprijateľného kyjevského režimu“.

https://standard.sk/232023/medvedev-zverejnil-okliestenu-mapu-ukrajiny-stat-je-na-nej-rozdeleny-hlavne-medzi-rusko-a-polsko/

04:30 Morawiecki: Cesty Poľska a Maďarska sa pre vojnu na Ukrajine rozišli

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v piatok pripustil, že vojna na Ukrajine vyvolala napätie vo vzťahoch medzi Varšavou a Budapešťou, ktoré donedávna tvorili základ Vyšehradskej skupiny. 

„Potvrdzujem slová (maďarského) premiéra (Viktora) Orbána o tom, že sa cesty Poľska a Maďarska rozišli,“ povedal Morawiecki počas stretnutia s poľnohospodármi v obci Grebków neďaleko Varšavy. Reagoval tak na otázku týkajúcu sa minulotýždňového vyjadrenia Viktora Orbána, podľa ktorého vojna na Ukrajine otriasla predtým tradične dobrými vzťahmi a spoluprácou medzi oboma krajinami.

Morawiecki však zároveň vyslovil nesúhlas s Orbánovým tvrdením, že Poliaci sa cítia byť súčasťou konfliktu na Ukrajine, zatiaľ čo Maďari ho vnímajú ako vojnu dvoch slovanských národov. „Poľsko sa nijako nezapája do vojny na Ukrajine. Bojujú v nej sami Ukrajinci,“ zdôraznil predseda poľskej vlády. „Hrdinský boj“ ukrajinských vojakov proti ruskej agresii ale podľa neho podporujú dodávkami zbraní Američania, Briti, Poliaci a mnohé ďalšie krajiny.

https://standard.sk/231716/najsilnejsia-armada-v-europe-poliaci-kupuju-enormny-pocet-tankov-lietadiel-a-hufnic/

02:00 Ruský Gazprom tvrdí, že s turbínou pre plynovod Nord Stream 1 sú stále problémy

Ruský energetický koncern Gazprom sa sťažoval na pretrvávajúce problémy s plynovou turbínou, ktorá je podľa jeho tvrdení zásadná pre obnovu pravidelných dodávok zemného plynu do Nemecka. V piatok večer o tom informovala tlačová agentúra DPA.

Turbínu dopravili po oprave z Kanady do Nemecka namiesto toho, aby ju doručili priamo do Ruska, a urobili to bez konzultácií s Gazpromom, uviedol v piatok námestník šéfa ruskej štátnej plynárenskej spoločnosti Gazprom Vitalij Markelov.

Dodal, že Moskva môže prijať opravenú turbínu, iba ak dostane od EÚ a Británie záruky, že sa v tomto prípade neuplatnia západné sankcie. Markelov nevysvetlil, prečo Rusko nemôže turbínu jednoducho prevziať.

VIDEO Ukrajinci údajne zasiahli muničný sklad Ruska v Novej Kachovke

https://twitter.com/RALee85/status/1553156766271152129

00:40 Ukrajina: Zelenskyj označil útok na väzenie za úmyselný ruský vojnový zločin

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok neskoro večer oznámil, že útok na väznicu na separatistami ovládanom východe krajiny, kde sú zadržiavaní ukrajinskí vojaci, bol „plánovaným a úmyselným vojnovým zločinom Ruska“ a vyžiadal si vyše 50 životov. Podľa prezidenta je na to dostatok dôkazov. Správu priniesla tlačová agentúra AFP.

Rusko a Moskvou podporovaní separatisti predtým v piatok obvinili z útoku na väzenie ukrajinskú armádu s tým, že zahynuli desiatky ľudí a množstvo ďalších utrpelo zranenia. Ruská televízia odvysielala zábery, na ktorých boli zrejme zničené budovy väznice a pokrútené kovové postele. Zverejnila aj rozmazané zábery zrejme ľudských tiel. Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že medzi zabitými a zranenými ukrajinskými vojnovými zajatcami boli aj členovia pluku Azov, ktorí dlhé týždne bránili oceliarne Azovstaľ v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol. Podľa Ruska ukrajinská armáda zasiahla väznicu v meste Olenivka salvovým raketovým systémom HIMARS, aké Kyjevu dodali USA.

PIATOK

20:03 Blinken telefonoval s Lavrovom, bol to ich prvý kontakt od začiatku vojny 

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken absolvoval v piatok telefonický rozhovor so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Išlo o ich prvý kontakt od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu koncom februára. Blinken po rozhovore povedal médiám, že Lavrovovi predložil návrh na prepustenie dvoch amerických občanov zadržiavaných v Rusku. Informuje o tom agentúra AFP.

„Mali sme otvorený a priamy rozhovor. Tlačil som na Kremeľ, aby prijal zásadný návrh, ktorý sme predložili,“ vyhlásil Blinken pred novinármi. Neuviedol však, ako na to reagoval Lavrov, píše agentúra AP.

Blinken podľa vlastných slov v telefonáte vyzval Rusko, aby dodržalo dohodu o umožnení vývozu ukrajinského obilia po mori, ktorú podpísali separátne Rusko i Ukrajina so sprostredkovateľmi procesu Organizáciou Spojených národov a Tureckom pred týždňom v Istanbule.

Zároveň upozornil Lavrova, že „svet nikdy neuzná anexiu“ ukrajinských území Ruskom a v prípade záboru bude Moskva čeliť ďalším následkom. „Je veľmi dôležité, že Rusi počuli priamo od nás, že takéto niečo nebudeme akceptovať – a nielenže to nebudeme akceptovať, ale povedie to pre Rusko k ďalším výrazným nákladom,“ vyhlásil Blinken. Dodal, Rusko sa chystá usporiadať na obsadených ukrajinských územiach zmanipulované referendá, aby ukázalo, že sami obyvatelia si želajú byť pripojení k Rusku.

17:42 Poľsko: Duda telefonoval s čínskym prezidentom o Ukrajine a bol „veľmi spokojný“

Poľský prezident Andrzej Duda v piatok telefonoval s najvyšším čínskym predstaviteľom Si Ťin-pchingom, pričom hlavnou témou rozhovoru bola vojna na Ukrajine. Duda po telefonáte napísal na sociálnej sieti Twitter, že s výsledkom rozhovoru je „veľmi spokojný“. Informuje o tom poľská agentúra PAP.

Čínsky prezident podľa Dudu vyjadril jednoznačnú podporu štátnosti a územnej celistvosti Ukrajiny. Duda ho podľa PAP upozornil na potrebu zabrániť Rusku v jeho snahách vyvolať globálnu potravinovú krízu.

Úrad poľského prezidenta po rozhovore uviedol, že Si sa ponúkol spolupracovať s Poľskom na mierovom riešení rusko-ukrajinského konfliktu.

16:11 Nemecko dodá Ukrajine 16 mostných tankov Biber

Nemecko dodá ukrajinskej armáde 16 mostných tankov typu Biber, ktoré jej uľahčia prekonávanie riek, priekop a ďalších prekážok. Oznámilo to v piatok nemecké ministerstvo obrany, informuje denník Guardian. „Dodávka prvých šiestich týchto systémov sa uskutoční ešte tento rok, počínajúc jeseňou. Ďalších desať systémov bude nasledovať na budúci rok,“ uviedol nemecký rezort obrany.

Tanky typu Biber patria medzi špeciálne obrnené vozidlá, ktoré umožňujú bojovým jednotkám rýchle prekonávanie terénnych prekážok. Tanky tohto druhu nemajú klasickú vežu s kanónom, ale namiesto nej sú vybavené rozložiteľným mostným systémom.

14:37 Kyjev zmiernil trest ruskému vojakovi Šišimarinovi odsúdenému za zabitie civila

Ukrajinský súd v piatok zmiernil trest ruskému vojakovi Vadimovi Šišimarinovi, ktorého 23. mája odsúdili na doživotie za zabitie neozbrojeného civilistu, uviedla agentúra AFP. Odvolací súd v hlavnom ukrajinskom meste Kyjev na svojej webovej stránke oznámil, že Šišimarinov pôvodný trest zmiernil na 15 rokov väzenia.

Šišimarin 28. februára usmrtil v obci Čupachivka v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny 62-ročného Olexandra Šelipova. Stalo sa tak v situácii, keď spoločne s ďalšími príslušníkmi ruskej tankovej jednotky, porazenej ukrajinskou armádou, utekal na ukradnutom aute. V Čupachivke zbadal muža s mobilným telefónom a dostal rozkaz ho zastreliť, aby skupinu Rusov na úteku nenahlásil ukrajinským úradom. Muž postrelený do hlavy zomrel na mieste, len niekoľko desiatok metrov od svojho domu.

Vadim Šišimarin. Foto: TASR/AP

14:26 Zelenskyj dohliadal na naloženie prvej lode ukrajinským obilím určeným na vývoz

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v piatok prístav Čornomorsk na juhu Ukrajiny, aby dohliadol na naloženie prvej lode ukrajinským obilím určeným na vývoz. Oznámila to jeho kanceláriaq, správu publikovala agentúra AFP.

„Nakladá sa prvé plavidlo, prvá loď od začiatku vojny. Je to turecké plavidlo,“ uviedol Zelenskyj. Prezidentská kancelária ďalej zverejnila aj zábery, na ktorých je možné vidieť, ako Zelenskyj stojí pred loďou menom Polarnet. Vo vyhlásení úradu ukrajinského prezidenta sa ďalej uvádza, že vývoz obilia sa môže začať „v nadchádzajúcich dňoch“. „Naša strana je plne pripravená,“ uvádza sa vo vyhlásení. Kancelária prezidenta ďalej spresnila, že vývoz obilia sa zrejme začne niekoľkými loďami, ktoré boli naložené už v čase, keď na Ukrajinu vo februári vpadli ruské vojská, čo spôsobilo, že nemohli odplávať.

Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

13:46 Ukrajina poprela, že podnikla útok na väznicu v Olenivke.

Ukrajinská armáda v piatok poprela,  že by bola podnikla útok na väznicu v meste Olenivka na východe Ukrajiny, pri ktorom podľa Ruska zahynulo najmenej 40 ukrajinských vojnových zajatcov.

,,Ozbrojené sily Ukrajiny, ktoré plne dodržiavajú princípy a pravidlá medzinárodného humanitárneho práva, nikdy neostreľovali ani neostreľujú civilnú infraštruktúru – a už vôbec nie miesta, na ktorých sú pravdepodobne zadržiavaní ich kolegovia, vojnoví zajatci,“ uviedla ukrajinská armáda vo vyhlásení.

Proruskí separatisti v piatok uviedli, že v dôsledku ukrajinského ostreľovania zomrelo vo väznici v Olenivke najmenej 40 ukrajinských zajatcov, ktorí boli zajatí počas bojov o mesto Mariupol. Informáciu neskôr potvrdilo aj ruské ministerstvo obrany. Podľa vodcu separatistov Denisa Pušilina Kyjev na väznicu zaútočil, aby zabránil ukrajinským zajatcom vypovedať a prezradiť tajné informácie.

13:18 Pluk Azov vyhlásil hon na všetkých Rusov, ktorí sa podieľali na zavraždení vojnových zajatcov v Olenivke

Pluk Azov v piatok vyhlásil hon na všetkých, ktorí sa podieľali na masovej vražde ukrajinských vojnových zajatcov vo väzení Olenivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. V spomenutom zariadení boli uväznení vojaci zajatí počas bojov o Mariupoľ.

Podľa zakladateľa pluku Azov Andrija Bileckého je nepravdepodobné, že by za útokom stáli Ukrajinci a tvrdí, že „zajatých vojakov pluku Azov zabili Rusi“. Aj ukrajinské spravodajské služby majú indície, že masovú popravu ukrajinských zajatcov spáchali Rusi a vinu chcú hodiť na Ukrajincov.

12:42 Moskva a Washington sa dohodujú na čase telefonátu Lavrova s Blinkenom

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok uviedol, že čoskoro požiada o presný čas na telefonát so svojím americkým rezortným kolegom Antonym Blinkenom. Témou ich prvého spoločného telefonického rozhovoru od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu má byť výmena väzňov. Informuje o tom agentúra Reuters.

Lavrov na tlačovej konferencii v Moskve uviedol, že rokovania o výmenách väzňov prebiehajú medzi Ruskom a USA od vlaňajšieho summitu v Ženeve, na ktorom sa stretli prezidenti oboch krajín.

11:32 Ostreľovanie Mykolajiva neprežili najmenej štyria ľudia

Najmenej štyria ľudia zomreli pri piatkovom ostreľovaní mesta Mykolajiv na juhu Ukrajiny. Uviedol to gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim s tým, že sedem ľudí utrpelo zranenia. Niektorí zo zranených boli podľa jeho slov pri ruskom raketovom útoku blízko zastávky verejnej dopravy. Starosta Mykolajiva Oleksandr Sienkevyč už skôr povedal, že predpoludním jednu z mestských častí zasiahla kazetová munícia, a vyzval ľudí, aby zostali v krytoch. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Raketové údery napríklad hlásil ráno aj starosta Charkova na severovýchode Ukrajiny. Ihor Terechov povedal, že dve rakety zasiahli mesto po štvrtej hodine ráno. Jedna udrela do dvojposchodového domu, druhá zasiahla školu. Zatiaľ podľa Terechova nemajú správy o mŕtvych alebo zranených.

10:49 Pri ukrajinskom útoku zahynulo najmenej 40 zajatých Ukrajincov, tvrdí Moskva

Proruskí separatisti v piatok uviedli, že v dôsledku ukrajinského ostreľovania zomrelo najmenej 40 ukrajinských zajatcov, ktorí boli zajatí počas bojov o mesto Mariupol. Informujú o tom agentúra AP a denník Guardian.

Hovorca proruských separatistov v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny Danijil Bezsonov uviedol na sociálnej sieti Telegram, že Ukrajinci v noci na piatok útočili – pravdepodobne raketometami HIMARS – na väznicu v meste Olenivka. V dôsledku tohto útoku podľa Bezsonova zahynulo najmenej 40 ľudí a 130 ďalších osôb utrpelo zranenia. Tieto počty sa však môžu ešte meniť.

Informáciu neskôr potvrdilo i ruské ministerstvo obrany, ktoré vo vyhlásení uviedlo, že pri útoku zomrelo 40 vojnových zajatcov a 75 ich utrpelo zranenia. Okrem toho bolo pri útoku ranených i osem zamestnancov väznice, píše AFP. Guardian uvádza, že ruský spravodajský portál RIA Novosti uviedol, že v spomínanej väznici sa nachádzali i príslušníci pluku Azov, ktorí niekoľko týždňov bránili v zničenom juhoukrajinskom meste Mariupol areál oceliarní Azovstaľ. Odvezení tam boli, keď sa skončilo obliehanie mesta.    

10:04 Fotografia Oleny Zelenskej na obálke časopisu Vogue vyvolala polemiku

Fotografia prvej ukrajinskej dámy Oleny Zelenskej na obálke pripravovaného vydania módneho časopisu Vogue vyvolala polemiku. Tento spôsob prezentácie podľa kritikov zľahčuje dôsledky rusko-ukrajinskej vojny.

Vogue v októbrovom čísle zverejní článok s názvom „Portrét odvahy: Olena Zelenská, prvá dáma Ukrajiny“. Autorkou fotografií je renomovaná americká fotografka Annie Leibovitzová. Na niektorých z nich Zelenská pózuje v Kyjeve s manželom, ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Článok sa zamýšľa nad emocionálnou daňou, ktorú si vojna vyberá od Ukrajincov, aj nad tým, ako sa Olena Zelenská usiluje prispôsobiť tomu, že sa ocitla „v centre tragédie“, informovala vo štvrtok spravodajská stanica Euronews.

https://twitter.com/InsiderEng/status/1551925653171277824

Kritici považujú obálku British Vogue za nevkusnú vzhľadom na charakter módneho časopisu v porovnaní s realitou života na Ukrajine  počas ruskej invázie alebo na úteku z konfliktom rozvrátenej krajiny. „Prvá dáma je oblečená v módnych šatách, je ťažké spojiť si to so surovou správou, že prebieha vojna,“ uviedla Anjana Susarlová, profesorka z Michiganskej štátnej univerzity.

Zástancovia tvrdia, že úlohou prezidentského páru je zvyšovať povedomie svetovej verejnosti o vojne a udržiavať záujem médií o dianie na Ukrajine. To podľa nich znamená, že takýto spôsob „public relations“ je dôležitý. „V čase vojny musíte využiť všetky prostriedky na šírenie informácií,“ napísal na sociálnej sieti Twitter jeden užívateľ, zatiaľ čo iný si myslí, že „udržiavanie Ukrajiny v správach je pre (Zelenského) protivojnové úsilie životne dôležité“.

08:21 Británia: Vagnerovci zrejme zodpovedajú za určité sektory frontu na Ukrajine

Ruskej polovojenskej organizácii známej ako Vagnerova skupina bola pravdepodobne pridelená zodpovednosť za určité sektory frontovej línie na východe Ukrajiny. Uviedlo to v piatok britské ministerstva obrany vo svojej pravidelnej správe o situácii na Ukrajine.

„Ide o výraznú zmenu oproti predchádzajúcemu nasadeniu tejto skupiny od roku 2015, keď vykonávala misie, ktoré sa líšili od… bežnej ruskej vojenskej aktivity,“ uvádza britský rezort.

Rusko podľa ministerstva k tomuto kroky zrejme pristúpilo preto, lebo má nedostatok pechoty. V britskej správe sa tiež uvádza, že je veľmi nepravdepodobné, že by Vagnerova skupina dokázala výrazným spôsobom zmeniť smerovanie vojny na Ukrajine.

08:10 Klus: Putin môže vojnu ukončiť kedykoľvek

Ruský prezident Vladimir Putin môže vojnu na Ukrajine ukončiť kedykoľvek príkazom na stiahnutie svojich vojsk z územia susedného štátu. Uviedol to štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Martin Klus v diskusii v TASR TV.

Aj keď by takýto scenár umožnil postupné uvoľnenie sankcií a začiatok obchodovania, Klus ho v tomto čase nepokladá za reálny. Sankcie však podľa neho postupne zhoršujú ekonomickú situáciu v Rusku. Za dobrú správu pokladá aj to, že Ukrajina vykazuje schopnosť brániť sa. „Je s tým spojená permanentná žiadosť Ukrajiny, aby sme ďalej dodávali vojenský materiál,“ pripomenul.

Štátny tajomník nepovažuje za pravdepodobné, aby sa v dohľadnej dobe vrátili ukrajinská a ruská strana k rokovaniam o ukončení. „Súvisí to najmä s tým, že predstavy Ruskej federácie o návrate k rokovaciemu stolu hovoria prevažne o tom, že musíme akceptovať status quo, ktorý nastal na bojisku,“ konštatoval. Dodal, že takáto východisková pozícia je pre Ukrajinu neprijateľná.

07:00 Libanon: V Tripolise zakotvila sýrska loď s kradnutým ukrajinským obilím

Sýrska loď naložená obilím z Ukrajiny zakotvila v libanonskom prístavnom meste Tripolis, oznámili vo štvrtok večer ukrajinské zdroje. Informujú o tom agentúry DPA a Reuters.

Ukrajinský veľvyslanec v Libanone Ihor Ostaš to potvrdil na schôdzke s libanonským prezidentom Michelom Aúnom s tým, že ide o obilie, ktoré Rusko ukoristilo na okupovaných územiach na Ukrajine, uvádza sa na stránke veľvyslanectva na sociálnej sieti Facebook.

06:41 Zelenskyj: Rusko treba označiť za štátneho sponzora terorizmu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval svet, priamo označil Rusko za štátneho podporovateľa terorizmu. Nikto na svete neinvestoval do terorizmu viac, než Rusko, povedal Zelenskyj vo videoposolstve v noci na piatok. Informuje o tom agentúra DPA.

Táto skutočnosť si podľa neho vyžaduje „právnu odpoveď na globálnej úrovni“, teda by malo byť Rusko uznané za „štátneho sponzora terorizmu“, spresnil.

Senátori v Spojených štátoch už pripravili príslušnú rezolúciu, rozhodnutie je však na americkom ministerstve zahraničných vecí, ktoré si vedie oficiálny zoznam štátov podporujúcich terorizmus. Na tomto zozname sú napríklad krajiny ako Sýria, Irán, Kuba a Severná Kórea a vzťahujú sa na nich prísne sankcie zo strany USA.

VIDEO Zničený ruský tank, pohľad z ukrajinského dronu

https://twitter.com/RALee85/status/1552670262839152640

04:55 Estónsko znemožní Rusom získavať povolenia na dočasný pobyt či študentské víza

Estónsko sa chystá znemožniť ruským občanom získanie dočasného povolenia na pobyt, ako aj víz na štúdium v tejto pobaltskej krajine. Oznámil to vo štvrtok estónsky minister zahraničných vecí Urmas Reinsalu, informuje denník The Guardian.

„Pokračovanie sankcií voči Rusku je nevyhnutné na zaistenie vytrvalého tlaku na túto krajinu. Ak sankcie pomôžu zastaviť ruskú agresiu, bude to mať pozitívny vplyv na našu vlastnú bezpečnosť,“ uviedol Reinsalu vo vyhlásení.

ŠTVRTOK

20:17 Zelenskyj na Deň ukrajinskej štátnosti: Sme jediní, kto má odvahu poraziť Rusko

Ukrajina vo štvrtok oslavuje po prvý raz nový štátny sviatok – Deň ukrajinskej štátnosti, pripomínajúci krst kniežaťa Vladimíra a celej Kyjevskej Rusi 28. júla 988. O ustanovení štátneho sviatku rozhodol prezident Volodymyr Zelenskyj vlani, tohto roku v máji ho potvrdil aj parlament. Vo svojom sviatočnom prejave vo Verchovnej rade Zelenskyj vyhlásil, že budúcnosť si bude pamätať odpor Ukrajincov proti ruskej agresii a napokon aj ich víťazstvo, informuje TASR.

„Budeme legendárni nie pre náš hrdinský odpor, ale budeme víťazným štátom… Nebudeme ako 300 Sparťanov, o ktorých sú filmy, knihy a divadelné hry, ale mnohomiliónový hrdinský štát, ktorý si zaslúži žiť, víťaziť a ktorý naučí ostatných vo svete, ako sa brániť a zvíťaziť,“ uviedol Zelenskyj v prejave, ktorý je zverejnený na webovej stránke jeho úradu.

Ukrajinský prezident zdôraznil, že aj viac než päť mesiacov od začiatku ruskej invázie má Ukrajina silu oslavovať. „Ukrajina je jediným štátom na svete, ktorý ma odvahu poraziť Rusko,“ vyhlásil Zelenskyj.

19:36 Súd nariadil Ovsiannikovovej zaplatiť pokutu za očierňovanie armády

Súd v Moskve nariadil vo štvrtok novinárke Marine Ovsiannikovovej, ktorá v živom televíznom vysielaní odsúdila inváziu Ruska na Ukrajinu, zaplatiť pokutu vo výške 50 000 rubľov (okolo 800 eur) za poškodzovanie dobrého mena ruskej armády. Informuje o tom TASR na základe správy tlačovej agentúry AFP.

Verdikt moskovského okresného súdu oznámila agentúre AFP priamo zo súdu samotná Ovsiannikovová, bývalá editorka štátom ovládanej ruskej televízie Prvý kanál.                                                  

Ovsiannikovovej obhajca Dmitrij Zachvatov informoval, že pokutu dostala za júlové vyjadrenia proti vojenskej operácii Moskvy na Ukrajine, keď sa objavila na moskovskom okresnom súde vo štvrti Basmannyj, aby podporila mestského poslanca a opozičného aktivistu Iľju Jašina. Ten je jedným z posledných popredných opozičných predstaviteľov stále žijúcich v Rusku. V polovici júla ho na dva mesiace umiestnili do vyšetrovacej väzby za kritiku ruskej invázie na Ukrajinu.

Ovsiannikovovú, 44-ročnú matku dvoch detí, tento mesiac tiež nakrátko zadržali po tom, čo sama demonštrovala neďaleko Kremľa s pútačom kritizujúcim inváziu aj prezidenta Vladimira Putina. Zachvatov povedal, že novinárka ostáva v Rusku a nemá v pláne odísť.

Na snímke vpravo ruská novinárka Marina Ovsiannikovová v súdnej sieni počas pojednávania v Moskve vo štvrtok 28. júla 2022. Foto: TASR/AP

18:43 Americká kongresmanka: Rusi na Ukrajine stratili najmenej 75 000 vojakov

Vo vojne na Ukrajine zahynulo alebo bolo zranených viac než 75 000 ruských vojakov. Pre televíziu CNN to vo štvrtok vyhlásila členka brannobezpečnostného výboru Snemovne reprezentantov Elissa Slotkinová, ktorá sa predtým zúčastnila na neverejnom zasadnutí amerických politických predstaviteľov na túto tému.

„Dozvedeli sme sa, že viac než 75 000 Rusov bolo buď zabitých, alebo zranených. To je strašne veľa. Neuveriteľne veľa investovali do svojich pozemných síl, avšak viaž než 80 percent ich pozemných síl uviazlo (na Ukrajine) a sú unavení,“ povedala kongresmanka.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tieto počty vo štvrtok spochybnil. „Nie je to vyhlásenie americkej administratívy… Je to novinový článok. V dnešnej dobe sa ani tie najrenomovanejšie noviny neštítia šíriť takéto falošné správy,“ uviedol na margo denníka The New York Times, ktorý toto číslo tiež uvádzal. Oficiálny počet ruských obetí na Ukrajine už štyri mesiace stojí na čísle 1 351.

17:33 Roskomnadzor chce odňať licenciu nezávislým novinám Novaja gazeta

Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) chce odňať licenciu nezávislým ruským novinám Novaja gazeta.

Novaja gazeta pozastavila svoju činnosť v marci po tom, čo ruské úrady vyhlásili, že médiá, ktoré nazvú ruskú „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine vojnou, dostanú pokutu alebo ich zatvoria. Teraz však Novaja gazeta informuje, že Roskomnadzor jej chce úplne odňať licenciu. Vydavateľ podľa vlastných slov nevie, prečo tento krok prichádza práve teraz. O svoje práva však chce bojovať na súde. „Nelúčime sa,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Ruské úrady v sobotu zablokovali prístup k webovej stránke nového projektu, ktorý tvoria novinári Novej gazety. K zablokovaniu webu s názvom Novaja rasskaz-gazeta došlo na žiadosť ruskej generálnej prokuratúry, a to pre údajnú diskreditáciu ruskej armády.

Šéfredaktor Novej gazety Dmitrij Muratov dostal vlani Nobelovu cenu za mier za obranu slobody prejavu v Rusku. Muratov je kritikom ruskej invázie na Ukrajinu.

16:47 Cichanovská: Lukašenko nesie vinu za ruské ostreľovanie Ukrajiny z Bieloruska

Bieloruská opozičná líderka žijúca v exile Sviatlana Cichanovská vo štvrtok na Twitteri odsúdila bieloruského vodcu Alexandra Lukašenka za to, že dovoľuje ruskej armáde podnikať raketové útoky na Ukrajinu z bieloruského územia.

„Najmenej 25 rakiet bolo dnes ráno vypálených z Bieloruska na Kyjev, Černihiv a ďalšie mestá. Lukašenko si darmo robí z ľudí hlupákov. Nesie vinu za zločiny spáchané proti Bielorusom aj Ukrajincom a za to musí niesť zodpovednosť,“ napísala Cichanovská. V inom tvíte nazvala Lukašenka vazalom Moskvy.

Sviatlana Cichanovská. Foto: TASR/AP

15:27 Ovsiannikovová označila obvinenia z diskreditácie armády za absurdné

Za absurdné označila vo štvrtok bývalá ruská televízna redaktorka Marina Ovsiannikovová na súde obvinenie z diskreditácie ruskej armády, ktoré bolo voči nej vznesené. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Ovsiannikovová sa stala známou po tom, čo v marci v živom vysielaní ruskej štátnej televízie Pervyj kanal protestovala proti vpádu Ruska na Ukrajinu. Po tomto incidente bola nakrátko zadržaná a následne prepustená s pokutou. Následne bola nejaký čas v zahraničí, kde krátko pracovala aj pre nemecký denník Die Welt. Začiatkom júla však oznámila, že sa vracia do Ruska, aby vyriešila spor o opatrovníctvo svojich detí.

Ovsiannikovová vo štvrtok prišla na súd pre príspevky, ktoré po incidente v štúdiu zverejnila na sociálnych sieťach. Novinárka v nich uviedla, že ľudia zodpovední za konanie Ruska na Ukrajine skončia na lavici obžalovaných pred medzinárodným súdom.

14:44 Prezidentka zatiaľ povolila službu v ukrajinskej armáde piatim Slovákom

Prezidentka Zuzana Čaputová doteraz posudzovala 17 žiadostí občanov SR, ktorí prejavili záujem o službu v ukrajinskej armáde. Povolenie dala v piatich prípadoch, vo zvyšných 12 žiadosť o povolenie zamietla. Pre TASR to uviedol riaditeľ odboru komunikácie Kancelárie prezidenta (KP) SR Jozef Matej.

„O povolení či zamietnutí žiadostí rozhoduje prezidentka na základe odporúčaní rezortov obrany, vnútra a zahraničných vecí, ktoré jednotlivé žiadosti posudzujú ešte pred tým, ako sa dostanú k prezidentke,“ priblížil. Žiadosť sa podáva na okresnom úrade.

Služba v cudzom vojsku vykonávaná občanom SR bez povolenia prezidentom SR je trestným činom, upozornil na sociálnej sieti generálny prokurátor Maroš Žilinka. Zákon o brannej povinnosti však ustanovuje aj výnimky. „Občan SR môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu bez povolenia prezidenta SR, ak je tento štát členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom,“ ozrejmil šéf Generálnej prokuratúry SR.

Ako ďalej uviedol, povolenie prezidenta nie je potrebné ani v prípade, ak štátny občan SR vykonáva vojenskú službu v ozbrojených silách štátu, ktorého je tiež občanom. Pričom musí byť tento štát zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve. „Výkon vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu je však diskutabilný počin, ktorého vhodnosť je sporná, a hoc s rozhodnutím o povolení, k jej výkonu by mali občania Slovenskej republiky pristupovať vždy mimoriadne obozretne,“ zdôraznil Žilinka.

13:30 Ukrajina: Novým protikorupčným prokurátorom sa stal Olexandr Klymenko

Po takmer dvoch rokoch Ukrajina opäť obsadila post protikorupčného prokurátora. Novým šéfom Špecializovanej protikorupčnej prokuratúry sa stal právnik Olexandr Klymenko, oznámil vo štvrtok na sociálnej sieti Telegram vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

Klymenkov predchodca Nazar Cholodnyckyj, ktorý bol prvým šéfom tejto prokuratúry na Ukrajine, ohlásil svoju rezignáciu v auguste 2020 s tým, že odchádza z vlastnej vôle. Odvtedy bola táto funkcia obsadená len zástupcom prokurátora.

Klymenko (35) predtým pracoval ako vyšetrovateľ pri Národnom protikorupčnom úrade. V boji o pozíciu protikorupčného prokurátora zvíťazil už vlani v decembri. Na jeho vymenovanie apelovali vyslanci skupiny krajín G7.

12:46 Rusko: Dohoda o výmene väzňov s USA zatiaľ dosiahnutá nebola

Rusko vo štvrtok uviedlo, že medzi Moskvou a Washingtonom prebiehajú rokovania o výmene väzňov, no zatiaľ nebola dosiahnutá dohoda. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.

„Konkrétne výsledky sme zatiaľ nedosiahli,“ uviedla pre novinárov hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Zároveň dodala, že Moskva dúfa, že budú vzaté do úvahy „záujmy oboch strán“.

Šéf Štátneho departmentu chce so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom hovoriť o návrhu Washingtona týkajúceho sa prepustenia občanov USA zadržiavaných v Rusku – Brittney Grinerovej a Paula Whelana. Ak sa tento telefonát uskutoční, pôjde o vôbec prvý rozhovor oboch ministrov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Blinken zároveň odmietol potvrdiť správy, že Washington navrhol výmenu spomínaných Američanov za Viktora Buta – ruského obchodníka so zbraňami, ktorý bol v Spojených štátoch odsúdený na 25 rokov väzenia.

11:40 Japonsko vyzvalo Rusko, aby nepodnikalo vojenské cvičenie pri Kurilských ostrov

Japonsko vyzvalo vo štvrtok Rusko, aby vylúčilo oblasti okolo sporných Kurilských ostrovov z vojenského cvičenia, ktoré Moskva plánuje podniknúť na ruskom Ďalekom východe v dňoch 30. augusta až 5. septembra. Vyplýva to z vyjadrenia námestníka japonského tajomníka vlády Jošihikoa Isozakiho. Informuje o tom agentúra Reuters.

11:01 Británia: Po ukrajinskom protiútoku je odrezané mesto Cherson

Ukrajinskej armáde sa pri protiútoku podarilo v podstate odrezať Ruskom okupované meste Cherson. Ruskí  vojaci rozmiestení pri rieke Dneper sú teraz „veľmi zraniteľní“. Vyplýva to z pravidelnej správy britského ministerstva obrany o situácii na Ukrajine zverejnenej vo štvrtok. Informuje o tom agentúra Reuters.

Britský rezort obrany uvádza, že ukrajinské ozbrojené sily si pravdepodobne vybudovali predmostie južne od rieky Inhulec a pomocou  nedávno získaných delostreleckých zbraní s dlhým dosahom zničili najmenej tri mosty vedúce ponad Dneper. Na tieto mosty sa Rusko spoliehalo pri zásobovaní ovládaných oblastí.

Zničený Antonivský most. Foto: Ozbrojené sily Ukrajiny

„Jeden z nich (z mostov) – 1000-metrový Antonivský most v blízkosti Chersonu bol zničený minulý týždeň. Ukrajina na neho opäť zaútočila 27. júla a je veľmi pravdepodobné, že most teraz nemôže byť použitý na prekročenie (rieky),“ uvádza sa v správe. Podľa ministerstva sú preto ruskí vojaci na západnom brehu Dnepra „veľmi zraniteľní“ a mesto Cherson je v podstate odrezané, pričom „jeho strata by vážne podkopala snahy Ruska vykresliť okupáciu ako úspešnú“, uvádza britský rezort.

Ruskí predstavitelia predtým uviedli, že ruskí vojaci budú na prekročenie rieky používať namiesto zničených mostov pontónové mosty a prievozné lode.

VIDEO Nízko letiace ukrajinské helikoptéry

https://twitter.com/RALee85/status/1552545856368304133

10:14 Rakety vypálené z Bieloruska zasiahli Černihivskú oblasť

Viac ako 20 rakiet bolo vo štvrtok ráno vypálených z Bieloruska na ukrajinské územie. Uviedla to ukrajinská armáda citujúc bieloruské zdroje. Informuje o tom denník The Guardian.      

Operačné velenie Sever priblížilo, že v súčasnosti sa vie o deviatich raketách, ktoré zasiahli obec Hončarivske v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny.

Rakety boli podľa bieloruských zdrojov, na ktoré sa odvolávajú ukrajinské ozbrojené sily, vypálené vo štvrtok ráno medzi 05.00 a 06.30 h. Momentálne neboli hlásené nijaké obete.

VIDEO Ukrajinské rakety Točka-U pália na ruské ciele

https://twitter.com/RALee85/status/1552181466687225860

08:39 Bezpečnostná rada OSN sa nedokáže zhodnúť na vyhlásení vítajúcom dohodu o vývoze obilia.

Členovia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov sa nedokázali zhodnúť na spoločnom vyhlásení vítajúcom minulotýždňovú dohodu na vývoz obilia a hnojív z Ukrajiny a Ruska. V stredu to uviedla nórska veľvyslankyňa pri OSN Mona Juulová, informuje agentúra AP.

Predmetné stanovisko by malo tiež oceniť generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa a tureckú vládu za ich dôležité úlohy pri príprave danej dohody. „Nórsko a Mexiko niekoľko dní pracovali na zjednotení (Bezpečnostnej) rady v jednom posolstve, v ktorom by privítali významnú dohodu o obnovení vývozu obilnín, potravín a hnojív cez Čierne more… Ľutujeme, že to nebolo možné,“ povedala Juulová v rozhovore pre AP.

Ukrajina a Rusko v piatok v Istanbule separátne podpísali dohody s OSN a Tureckom, umožňujúce vývoz obilia z Ukrajiny cez Čierne more. Iba deň po podpise tejto dohody otriasli výbuchy dôležitým ukrajinským prístavným mestom Odesa. Ruské rakety tam podľa hovorcu ukrajinských vzdušných síl Jurija Ihnata zasiahli zariadenie na spracovanie obilia. Podľa podmienok piatkovej dohody však Moskva súhlasila, že nebude ostreľovať ukrajinské prístavy, kým budú premávať lode s nákladom obilia. Tento incident v sobotu jednoznačne odsúdil Guterres. Šéf OSN zdôraznil, že úplná implementácia dohody zo strany Ruska, Ukrajiny a Turecka je nevyhnutná. Diplomati BR OSN uviedli, že Moskva nesúhlasí s posledným návrhom spoločného vyhlásenia o privítaní dohody o vývoze obilia, pretože sa v ňom spomína Guterresovo odsúdenie sobotňajšieho útoku.

08:27 Ruská armáda zaútočila na Kyjevskú oblasť, tvrdí tamojší gubernátor

Ruská armáda podnikla vo štvrtok ráno útok na infraštruktúru v Kyjevskej oblasti, oznámil tamojší gubernátor Olexij Kuleba. Informuje o tom denník The Guardian.

Podľa Kulebu prišlo k útoku vo Vyšhorodskom okrese, ktorý leží severne od Kyjeva. „Dnes ráno podnikol nepriateľ raketový útok na jednu z komunít vo Vyšhorodskom okrese,“ napísal Kuleba na sociálnej sieti Telegram. Gubernátor ďalej uviedol, že paľba bola mierená na „objekt infraštruktúry“. „Objasňujú sa informácie o obetiach. Na mieste sú už všetky záchranné zložky,“ dodal Kuleba.      

Vo štvrtok ráno vyhlásila mestská rada v Kyjeve tiež letecký poplach a vyzvala obyvateľov mesta, aby sa skryli to úkrytov, všíma si The Guardian.

06:12 Ukrajina: Bomba v okupovanom Chersone zabila policajta

Pri explózii výbušného zariadenia v okupovanom juhoukrajinskom meste Cherson zahynul v stredu príslušník polície, zatiaľ čo ďalší policajt utrpel zranenia. Podľa ministerstva obrany v Kyjeve bombu odpálilo ukrajinské hnutie odporu.

Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že ide o ďalší zo série podobných útokov na územiach Ukrajiny, ktoré od začiatku invázie obsadili ruské jednotky.  

„Ukrajinské odbojové hnutie čistí Cherson od zradcov,“ komentovala stredajší útok ukrajinská vojenská rozviedka riadená ministerstvom obrany v Kyjeve.

03:20 Zelenskyj: Ukrajina pomôže partnerom z EÚ vývozom elektriny

Ukrajina zvýši svoj export elektrickej energie do krajín Európskej únie, ktoré čelia energetickej kríze vyvolanej ruskou agresiou voči Kyjevu. V pravidelnom večernom prejave k národu to uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého citovala agentúra AFP.

„Pripravujeme sa na zvýšenie nášho exportu elektriny zákazníkom v Európskej únii. Tento náš vývoz umožní nielen zvýšiť naše príjmy v zahraničnej mene, ale pomôže aj naším partnerom čeliť ruskému energetickému tlaku,“ vyhlásil Zelenskyj potom, ako Rusko výrazne znížilo dodávky plynu do Európy.

Podľa jeho slov sa Ukrajina postupne stane „jedným z garantov európskej energetickej bezpečnosti“.

V polovici marca tohto roku bola ukrajinská elektrizačná sústava napojená na sieť EÚ, čo malo pomôcť zaistiť energetické dodávky Kyjevu po ruskom vpáde na Ukrajinu. Od začiatku júna začala Ukrajina vyvážať do EÚ elektrinu cez územie Rumunska.

01:42 Blinken sa chystá telefonovať s Lavrovom, prvýkrát od začiatku invázie

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu oznámil, že v najbližších dňoch absolvuje telefonát so svojím ruským rezortným kolegom Sergejom Lavrovom. Pôjde o ich vôbec prvý rozhovor od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Podľa Blinkenových slov telefonát nebude „rokovaním o Ukrajine“, ale o amerických prioritách vrátane snahy o prepustenie zadržiavaných občanov USA.

„Mám v pláne nastoliť problém, ktorý je pre nás jednou z najvyšších priorít: prepustenie Američanov Paula Whelana a Brittney Grinerovej, ktorí boli neprávom zadržaní a musí im byť umožnený návrat domov,“ povedal Blinken novinárom na pôde ministerstva zahraničných vecí USA, informuje agentúra DPA.

Blinken médiám tiež prezradil, že Washington predložil Moskve pred niekoľkými týždňami „zásadný návrh“ na prepustenie týchto amerických občanov, pričom obe strany o ňom odvtedy rokujú. „V (telefonickom) rozhovore na to osobne nadviažem a dúfam, že nás to posunie k riešeniu,“ povedal.

(tasr/sita/red)


Ďalšie články