Skleníkové podmienky pre malých podnikateľov sa tento rok skončia. Vláda sa musí živnostníkmi zaoberať, aby ich rady nezriedil čerstvý vzduch po skončení protikoronovej pomoci.    

Prekvapený môže ostať človek, keď sa pozrie na to, ako sa v minulom roku, zasiahnutom pandémiou, vyvíjala podnikateľská aktivita na Slovensku. Opatrenia, ktoré postihli najmä malé firmy, napríklad v stavebníctve, cestovnom ruchu či reštauračnom biznise, dávali predpoklad, že mnohí s podnikaním nadobro skončia.

Keď sa pozrieme na sumárne čísla, takmer opak je pravdou. Vlani podľa databázy spoločnosti FinStat skončilo takmer 44-tisíc živnostníkov a samostatne zárobkovo činných osôb. Je to veľa alebo málo? Ide síce o desaťtisíce ľudí, ale iné desaťtisíce zas začali podnikať. Podľa štatistík pribudlo v tejto kategórii niečo vyše 45-tisíc subjektov. Nových živností bolo viac ako tých zaniknutých.

Podobne prekvapujúco vyzerá medziročné porovnanie. V roku 2019, keď sa o hroziacom koronavíruse ešte nevedelo, ich zaniklo o 4-tisíc viac ako vlani. A zároveň sa ich vytvorilo o pár stoviek viac.

Čo znamenajú tieto čísla? Podrobnejšiu analýzu bude mať FinStat budúci týždeň, takže dôvody nepoznáme. No nad jednou z príčin sa môžeme zamyslieť už teraz. Štát v ťažkých podmienkach minulého roka podal podnikateľom pomocnú ruku.

Najrozšírenejším nástrojom bola pomoc zameraná na udržanie pracovných miest, takzvaný kurzarbeit, podpora živnostníkom pri výpadku tržieb. Do konca novembra takto štát vyplatil 658 miliónov eur. Keď k tomu pripočítame ďalšie formy pomoci, napríklad pri nájomnom, v cestovnom ruchu, ďalej pri odsúvaní povinností pri platení daní, odvodov či uhrádzaní úverov, potom vidíme, že podnikateľský stav sa dostal do akéhosi skleníka, ktorý ho chráni pred bežnými podmienkami trhu.

Skleník pomáhajú udržiavať vládne opatrenia. Tie tu však nebudú navždy, najmasívnejšia pomoc podnikateľom sa má skončiť v marci. Príde hodina pravdy. Je celkom možné, že ľudia v posledných mesiacoch nerušia svoje priškrtené živnosti len preto, že im štát pravidelne každý mesiac posiela na účty stovky eur. Prečo sa tomu brániť a odchádzať z biznisu?

Čo stane, keď sa skleník odstráni a na podnikateľov dýchne čerstvý vzduch trhu? Je celkom možné, že živnostníci a malí podnikatelia budú kresliť úplne iné čísla ako v minulom roku. Omnoho negatívnejšie.

Na živnostníkoch je vzácne to, že sú samozamestnávateľmi, nepýtajú od štátu nič, iba dobré podmienky na podnikanie. Ak sa rozhodnú skončiť, hrozí, že rozšíria rady nezamestnaných.

Podnetom na odchod zo živnosti môže byť aj malý impulz. Napríklad drobné zvýšenie odvodov. Podľa nového zákona o podpore v čase skrátenej práce, ktoré predložilo ministerstvo práce na pripomienkovanie, sa má vytvoriť nový fond na pomoc firmám v ťažkostiach. Tým živnostníkom, ktorí nie sú poistení v nezamestnanosti, stúpnu sociálne odvody o pol percenta z vymeriavacieho základu. Môže to znamenať len pár eur mesačne navyše, ale zabolí to z princípu.

Lepším scenárom by bolo, ak sa po uvoľnení opatrení obmedzovaní malí podnikatelia vrhli do biznisu s novou vervou. Môže sa to stať. Vláda by mala na to myslieť. Mala by u nich vzbudzovať motiváciu, aby sa rozhodli ísť touto cestou. Čím? To je otázka, ktorá kedysi dokázala provokovať politickú súťaž: zlepšovaním podmienok na podnikanie.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.