Riešenie klimatickej krízy? Stavať jadrové elektrárne a bombardovať Čínu

Stalo sa už tradíciou, že príde horúce leto a spravodajstvo nás zásobuje požiarmi z celého sveta. Tentoraz však oheň dorazil aj do nášho regiónu. V susednom Česku vzplanulo niekoľko hektárov lesa. Vyšlo k nemu vyše 400 hasičov, dym bol cítiť až v Prahe. To zase vyšponovalo diskusiu o globálnom otepľovaní a klimatickej zmene do hysterických výšin.

Odložme na chvíľu bokom spory o to, či sa otepľuje, o koľko sa otepľuje, či je na vine človek a či ide o existenčnú katastrofu, alebo skôr drobnú nepríjemnosť. Pripusťme, že sa klíma mení a nejaký diel viny má aj človekom vypúšťaný oxid uhličitý. Potom sa ale musíme pýtať, prečo zelené hnutie a jeho spojenci robia všetko pre to, aby snahu o zníženie CO2 úspešne sabotovali.

Aj keď práve neprepadáme klimatickej hystérii, je potrebné pripustiť, že environmentálna politika v rozumných medziach je žiaduca. Chceme odovzdať krásnu krajinu budúcim generáciám v čo najlepšom stave. Technológie a niektoré regulácie smerujúce k čistejšiemu vzduchu sú vítané. Vraj vec, ktorá by najviac zarazila cestovateľov časom, by bol hrozný smrad tiahnuci sa z veľkých miest. Znečistenie bolo všeobecné.

Zvlášť Londýn býval svojím smogom preslávený. Pri bezvetrí mesto zahalila hustá hmla z komínov a tovární s vážnymi zdravotnými dôsledkami. V decembri 1952 Londýn zasiahol „veľký smog“, pred ktorým sa nedalo skryť ani vo vnútorných priestoroch. Podľa niektorých odhadov na jeho následky zomrelo až 4 000 ľudí. Zákony o ochrane ovzdušia z rokov 1956 a 1968 tento problém vyriešili. Alebo stačí zájsť do akéhokoľvek mesta, ktoré nemá západné štandardy ochrany ovzdušia, napríklad do Káhiry alebo Dillí, aby človek ocenil relatívnu čistotu európskych miest.