Plán testovania koalíciu nespojil. Naď s Matovičom kritizujú odborníkov

Strana Za ľudí bola z koalície ako jediná proti celoplošnému skríningovému testovaniu. SaS ho síce odsúhlasila, no dodala, že je to naposledy. Predstavitelia hnutia OĽaNO na čele s premiérom Igorom Matovičom postup obhajujú, aj keď sa stal terčom kritiky viacerých odborníkov. Tých minister obrany Jaroslav Naď obviňuje z politickej motivácie.

Predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík, ktorý s premiérom Igorom Matovičom (OĽaNO) vedie dlhotrvajúce spory plné osobných invektív, pôvodne nesúhlasil s tým, aby bolo celé Slovensko plošne pretestované antigénovými testami.

Plošné testovanie s prívlastkom skríningové na nedeľňajšom celodennom rokovaní vlády Sulík nakoniec podporil. Strana SaS ale už v pondelok varovala, že je to naposledy.

„Naša váha vo vláde nie je taká silná, aby sa plošné testovanie zrušilo. Navrhli sme všetko rozumné, čo sa len navrhnúť dalo. Aby bolo testovanie pohodlnejšie, bezpečnejšie a logickejšie,“ zdôvodňuje Sulík rozhodnutie podporiť skríningové testovanie.

Posledné celoplošné testovanie

Podľa ministra hospodárstva vo vláde zaznel prísľub koaličných partnerov, podľa ktorého má byť toto celoplošné testovanie posledné. Testovacích miest má byť vraj viac, aby sa na nich ľudia netlačili a nečakali viac ako je nutné.

„Chápeme, že z tohto celého nie ste šťastní. Ani my. Ale verte, že keby sme si založili ruky a povedali suché NIE, bolo by to oveľa horšie. O tom je spolupráca, o tom je demokracia. Môžeme vyskakovať potiaľ, pokiaľ nám volebný výsledok dovoľuje,“ zdôvodňuje Sulík.

Ďalší názorový rozkol vo vláde

Akoby spory medzi Sulíkom a Matovičom nestačili, tak proti plánu premiéra a ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO) sa postavila najmenšia koaličná strana Za ľudí. Jej predsedníčka a šéfka ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová, ktorá od Matoviča odišla pred voľbami do strany Za ľudí, uviedla, že má na celoplošné testovanie iný názor. Údajne však nejde o politický spor, ale iba rozdielne názory na najlepšie riešenie.

„Vláda schválila ďalší postup v boji s pandémiou. Na otázku celoplošného testovania máme v strane Za ľudí iný názor, ale som rada, že sme presadili, aby starší ľudia a deti mali výnimky z testovania, keď chcú ísť na prechádzky von,“ uviedla Remišová.

Po diskusii s odborníkmi a lekármi je strana Za ľudí podľa svojej predsedníčky toho názoru, že testovanie je potrebné a účinné, no v najpostihnutejších regiónoch Slovenska, ktorých dnes nie je málo. Remišová pripomína, že 23 okresov je z pohľadu počtu pozitívnych PCR testov najnovšie kritických. Označili ich experti na základe pravidelného hodnotenia šírenia vírusu v jednotlivých regiónoch.

„Keď k tomu pripočítame problémové okresy z pohľadu počtu prípadov na antigénových testoch, ide o približne 30-40 okresov, v ktorých má antigénové testovanie najväčší význam Testovanie je jeden z nástrojov, ako znížiť šírenie vírusu, nie je to liek,“ argumentuje Remišová na svojom facebookovom profile podobne ako jej koaliční kolegovia.

Strana Za ľudí na druhej strane podporuje pravidelné testovanie vo firmách, ale dodáva, že tak robí s nastavením jasného systému a podpory štátu, ktoré bolo na vláde schválené.

Rovnako ako Sulík, aj Remišová oceňuje prísľub, že na antigénové skríningové testovanie bude viac kapacít, aby sa ľudia netlačili v radoch na jednom mieste.

Prípravy si môžeme strčiť za klobúk

Kriticky postup vlády vníma aj člen predsedníctva strany Za ľudí, poslanec parlamentu a primátor Hlohovca Miroslav Kollár. Podľa primátora sú vládne opatrenia ukážkou zlého manažmentu.

„Od pondelka (11.1.) máme nachystaný formát a parametre testovania, lebo sme zlý okres. Máme priestory, ľudí na konkrétne dni atď. Od pondelka čakáme na finálne parametre národného skríningu, aby sme nerobili duplicitu. Po 6 dňoch sa ich konečne v nedeľu (17.1.) večer dozvieme, vyplýva z nich, že si tie naše prípravy v podstate môžeme strčiť za klobúk,“ napísal primátor Hlohovca na svojom súkromnom facebookovom profile.

Na informáciu, že testovať môžu samosprávy už od dnešného rána, teda len deň potom, keď vláda prijala plán plošného testovania a postupu opatrení, reagoval Miroslav Kollár mimoriadne kriticky. „Poviem tak – akýkoľvek mestský zamestnanec od strednej úrovne riadenia vyššie by mal u mňa po takomto manažmente čohokoľvek hodinovú výpoveď,“ uviedol poslanec parlamentu za stranu Za ľudí.

Kollár konštatoval, že starostovia sa o ľudí postarajú, ale varoval, že takéto manažovanie pandemických plánov vláde nezabudnú.

Matovič a Naď hovoria o politických odborníkoch

Na kritiku hlohoveckého primátora a poslanca NRSR za stranu Za ľudí reagoval pod jeho statusom najprv minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Ten krátko pred 23. hodinou v nedeľu večer spočiatku len v krátkosti konštatoval, že sťažnosti Miroslava Kollára vyplývajú z nedostatku komunikácie so svojou straníckou šéfkou. „Čiže týmto statusom si chcel povedať, že nekomunikujete vôbec s Veronikou. Rozumiem,“ napísal Naď.

Pod krátkym komentárom ministra obrany sa postupne objavila vyše stovka reakcií, na ktoré Naď do neskorej noci a potom aj skoro ráno hojne odpisoval.

Naď píše, že kritika plošného testovania zo strany niektorých odborníkov môže byť podľa neho politicky motivovaná. Ako príklad uvádza analytika Ivana Bošňáka, ktorý stojí za projektom Dáta bez pátosu a kriticky poukazuje na niektoré nezrovnalosti v tvrdeniach vlády a prijímaných opatreniach. Pripomenul, že Bošňák sa stal poradcom poslanca parlamentu za SaS Mariána Viskupiča, a tým stratil status nezávislého analytika.

Vyjadrenia odborníkov, ktorí pracujú pre nejakú stranu či ako poslaneckí asistenti by podľa ministra obrany nemali byť označované za nezávislé. „Ja keď som sa stal poslaneckým asistentom Veroniky Remišovej, okamžite som to zverejnil, že už nebudem vystupovať ako nezávislý analytik a v médiách som už mohol vystupovať iba s jasnou nálepkou…,“ argumentoval minister.

Naď dodal, že mnohí experti postup vlády naopak podporujú. „Prof. Krčméry, prof. Jarčuška, primárka Koščálová, matematik Hosťovecký, a mnoho iných vedcov, s ktorými komunikuje ako MZSR, tak ÚKŠ,“ menoval šéf rezortu obrany. V prípade Vladimíra Krčméryho to nie je tak úplne pravda, keďže aj on hovoril skôr o potrebe cieleného opakovaného testovania v kriticky zasiahnutých regiónoch.

Komentára pod statusom Miroslava Kollára sa krátko po Naďovi nezdržal ani jeho stranícky šéf a premiér Igor Matovič.

„Nechcete si to radšej vybaviť vo vlastnej strane, keďže ste boli celý čas súčasťou deja? Hrať sa na cukrového je síce fajn, ale neúprimné. A mimochodom, nikto vám nebránil urobiť testovanie minulý či tento víkend … tak ako to bez zbytočných rečí zvládol stranícky kolega Hattas v Nitre,“ napísal Matovič v reakcii na kritiku od primátora Hlohovca.

Smatana: Rozhodnutie padlo, je čo kritizovať

Proti niektorým krokom vlády, vrátane plošného testovania, sú však nielen analytici, ktorí by boli napojení na politické strany. Na tom, že testovanie musí byť presne cielené a nie plošné, sa zhodli členka konzília odborníkov, epidemiologička Zuzana Krištúfková zo Slovenskej zdravotníckej univerzity, predseda Lekárskeho odborového združenia a člen krízového štábu Peter Visolajský a matematik Richard Kollár.

Odborníci navyše tvrdia, že cielené testovanie má ísť ruka v ruke s očkovaním tých najohrozenejších skupín obyvateľstva, teda najmä tých najstarších. Premiér Igor Matovič sa vyjadril, že tí, čo tvrdia, že očkovanie je dôležitejšie ako plošné testovanie „tancujú na hroboch“ a majú podľa neho vrátiť diplomy.

Plán vlády najnovšie kritizuje aj analytik a bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) Martin Smatana. Aj v tomto prípade však treba podotknúť, že Smatana je momentálne poradcom na ministerstve školstva, ktoré vedie Miroslav Gröhling z SaS.

„Rozhodnutie o testovaní konečne padlo. Myslím, že z tlačovej besedy to asi málokto na jedno pozretie pochopil a kritizovať rozhodne je čo. Od toho, že skríning sa dá realizovať aj inými, efektívnejšími formami, cez časový posun medzi testovaním a platnosťou opatrení až po to, že týždeň rokovali najdôležitejší ľudia v štátnej a verejnej správe o téme plošného testovania, pričom iné krajiny venujú rovnakú energiu plánovaniu očkovania,“ zhodnotil Smatana.