Zvýšenie úrokových sadzieb a nový nástroj ECB vysielajú štátom protichodný signál

Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová. Foto: TAS/AP

Európska centrálna banka zvýšila úrokové sadzby o pol percentuálneho bodu. Vyššie úrokové sadzby majú utlmiť infláciu, zároveň však zvýšia náklady na požičané peniaze a stlmia ekonomickú aktivitu. ECB si však popri zvýšení sadzieb ponechala v rukáve aj kontroverzný nástroj.

Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok prvýkrát po jedenástich rokoch pristúpila k zvyšovaniu úrokových sadzieb. Po týždňoch čakania a kritike časti odbornej verejnosti sa tak pridala k americkému Federálnemu rezervnému systému (Fed) a Britskej centrálnej banke. Tento krok v boji proti prudkému rastu cenovej hladiny bol avizovaný dlhšiu dobu a nebol prekvapujúci. Očakávalo sa však zvýšenie o 0,25 percentuálneho bodu a mnohí tak boli mierne zaskočení dvojnásobným zvýšením.

Šéfka ECB Christine Lagardová poukázala na potrebu rázneho opatrenia, keďže inflácia v eurozóne bola v júni na úrovni 8,6 percenta, pričom cieľom banky je držať infláciu na dvojpercentnej úrovni. „Inflácia je naďalej nežiaduco vysoká a očakáva sa, že ešte nejaký čas zostane nad naším cieľom. Najnovšie údaje naznačujú spomalenie rastu, čo zatemňuje výhľad na druhý polrok 2022 a ďalšie roky,“ uviedla Lagardová, pričom naznačila, že nad Európou sa zbiehajú mraky recesie.

Drahšie hypotéky

Slovensko je na tom s infláciou ešte horšie, než je priemer eurozóny. Rast cien u nás presiahol už 13 percent. Dvojnásobné zvýšenie úrokovej sadzby by sme preto na prvé počutie mali oceniť ako logický krok. Nesie si to však aj viaceré negatívne sprievodné javy a následky. Vyššie úrokové sadzby totiž neznamenajú len lepšie podmienky pre sporiteľov a skrotenie vysokej zlej inflácie. Ovplyvnia aj ekonomickú aktivitu, pričom sa zvyšuje riziko recesie.

Hypotéky budú pre bežné domácnosti drahšie, firmy zasa zaplatia za úvery viac a mnohokrát si pre vysoké úroky pôžičku nezoberú. Rôzne projekty či inovácie sa tak nemusia realizovať a bude tiež menšia ochota zakladať nové firmy a podnikať, v dôsledku čoho môže hroziť aj vyššia nezamestnanosť.

Problém môže rovnako vzniknúť aj samotným štátom, ktoré budú musieť vynaložiť viac na financovanie svojho dlhu. Zle by na tom mohli byť hlavne vysoko zadlžené štáty, ako Taliansko, Grécko, Portugalsko či Španielsko, ktorých dlh je vyšší než to, čo vyprodukuje ich ekonomika za jeden rok.

Čo je TPI?

Zrejme aj preto prijala ECB Nástroj na ochranu transmisie menovej politiky (TPI, Transmission Protection Instrument). Ten by mal byť doplnkom súboru nástrojov centrálnej banky a môže byť aktivovaný pri neusporiadanom a neopodstatnenom vývoji na trhu. Nie je žiadnym tajomstvom, že cieľom programu je pomôcť viac zadlženým krajinám eurozóny a zabrániť finančnej fragmentácii v rámci menového bloku.

V praxi ide o opatrenie, ktoré umožní nákup dlhopisov štátov, kde dochádza k zhoršeniu podmienok financovania a kde vznikajú riziká ohrozujúce transmisný mechanizmus menovej politiky (proces, ktorým sa nastavenie úrokových sadzieb premieta do reálnej ekonomiky, pozn. redakcie). Rozsah nákupov v rámci TPI má závisieť od závažnosti týchto rizík, pričom nákupy nie sú ex ante obmedzené.

Nástroj však vyvolal aj množstvo otáznikov, keďže navonok sa zdá, že napriek deklarovanej snahe skrotiť nežiaduco vysokú infláciu si centrálna banka ponecháva aj zadné dvierka pre zadlžené štáty a istým spôsobom vysiela protichodný signál.

Aké prísne budú pravidlá, sa zatiaľ nevie

Európska centrána banka si vzala za úlohu zabrániť tomu, aby sa náklady štátov na prijaté úvery od seba priveľmi líšili – ak usúdi, že odchýlka je neusporiadaná a neopodstatnená a zasahuje do jej menovopolitického smerovania, komentuje udalosť britský Financial Times. Banka podľa denníka nebude tolerovať dynamiku trhov, ktorá namiesto toho, aby odrážala ekonomickú realitu, vytvára svoju vlastnú, a v prípade potreby zasiahne aj neobmedzene, aby tomu zabránila.

Avšak konkrétne podrobnosti o tom, čo presne by mohlo viesť k aktivácii tohto nástroja, zatiaľ nie sú známe. Reuters informuje, že oprávnenosť na nákupy bude vychádzať z toho, čo centrálna banka nazvala kumulatívnym zoznamom kritérií. Patrí medzi ne dodržiavanie fiškálnych pravidiel EÚ, neprítomnosť závažných makroekonomických nerovnováh, fiškálna udržateľnosť podľa hodnotenia európskych orgánov či zdravá a udržateľná makroekonomická politika v súlade s odporúčaniami Európskej komisie.

„Taliansko alebo iné juhoeurópske ekonomiky, ako napríklad Grécko, Španielsko a Portugalsko, majú dostatok priestoru na to, aby nesplnili kritériá oprávnenosti,“ napísal Claus Vistesen, ekonóm spoločnosti Pantheon Macroeconomics, v poznámke pre klientov. „Kľúčovou otázkou je, ako prísne sa budú tieto kritériá presadzovať.“

Samuel Kolesár
Ďalšie články