7 dní v kocke: Matovič si urobil z OĽaNO sporiteľňu. Má v nej milióny

99120473_2832832786829745_8181101534176608256_n Foto: OĽaNO/FB

V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš pravidelne komentuje hlavné témy týždňa. Dnes o úsporách schránkovej firmy OĽaNO, o krízových plánoch Bruselu na plynové kvóty, o nadpráci Lengvarského pri štvrtej očkovacej dávke a o konci éry „lacných peňazí“.

1. Ako schránková firma

Znie to komicky, ale finančne najbohatšou slovenskou stranou je tá najmenšia a pomerne mladá: OĽaNO. Je to uzavretá „strana“ s pár desiatkami členov, ktorí neplatia členské. Má jedného zamestnanca. Jej sídlo funguje len ako adresa, nie ako pracovisko (tým pripomína schránkové firmy). Príjmy má takmer výlučne zo štátneho rozpočtu – na politickú činnosť.

Z celkového majetku Obyčajných (11,6 milióna eur) tvoria drvivú väčšinu peniaze na bankových účtoch (11,1 milióna eur). Vyplýva to z výročných správ strán, ktoré zverejnilo ministerstvo vnútra. Matovič si urobil zo strany malú banku. Sporiteľňu. Robí to tak už od začiatku. Namiesto financovania činnosti (pracovných tímov, projektov, kancelárií) si ukladá každoročné miliónové dotácie na bankový účet.

Medzi najväčšie výdavkové položky Matovičovej strany patrili investície do podpory statusov OĽaNO na Facebooku. Sociálnej sieti zaplatila za rok 72-tisíc eur. Najviac zo všetkých strán. Výsledky ukázali, že to veľmi nezabralo. Obyčajní stratili viac ako 12-tisíc sledovateľov. Ešte výraznejšie klesali počty interakcií (aktivity verejnosti pri online obsahu Obyčajných).

Jediné, čo každý rok vytrvalo stúpa, sú miliónové úspory OĽaNO.

Výročná správa kľúčovej vládnej strany ukazuje aj na hlbší problém.

Pomenoval ho Václav Klaus v rozhovore pre Štandard. Politika a zastupiteľská demokracia fungujú len vtedy, ak je zdravý jej stavebný materiál – politické strany. S tisíckami členov, silným vedením, profesionálnymi tímami, pevným politickým obsahom…

Ak tu máme namiesto politických strán ich atrapy, výsledkom nemôže byť úspešná a suverénna národná politika. Keď strana nemá dobre pripravených vlastných ľudí, do verejných funkcií nastupujú „zapožičaní“ aktivisti z tretieho sektora, ako to vidíme na ministerstve obrany či zdravotníctva. Ich prácu spravidla neurčujú len strany a lídri, ktorí prešili voľbami, ale do veľkej miery aj médiá a mimovládky. A ich sponzori (často zahraniční).

Takýto systém je vlastne „hacknutý“. Neschopný presadzovať domáci verejný záujem.

Ďalej: ak strana nemá širšie zázemie, padá jej schopnosť korigovať chyby. Napríklad strana, ktorá by počas dvoch rokov stratila takmer tri štvrtiny voličov a ktorej by hrozil krach druhej vlády, by asi zvolala mimoriadny snem. A riešila by možnú výmenu vedenia. Alebo aspoň debatu na túto tému. Aby bol líder pod tlakom a neopakoval chyby, ktoré stranu ničia.

Foto: OĽaNO/FB

V OĽaNO by bolo niečo také celkom mimo predstavivosti. Neočakávajú to ani skalní voliči Obyčajných. Rešpektujú, že OĽaNO, to je Igor Matovič. A jeho agresívna rétorika na sociálnych sieťach.

Problém slovenskej politiky je dnes vlastne podobný ako pred 30 rokmi. Stále čakáme na silnú konzervatívnu stranu, ktorá by vedela ponúknuť takú samozrejmosť, ako je národný program.

A národných lídrov.

2. Návrh na plynové kvóty

Európska komisia tento týždeň prišla so silne sporným plánom. Od členských štátov žiada, aby od augusta 2022 do marca 2023 radikálne znížili dopyt po plyne. Teda spotrebu. Dopyt sa má znížiť o 15 percent, čo je – povedané slovami biznisu – agresívny cieľ. Aj menšie výpadky by nepríjemne zasiahli priemysel, verejný sektor aj domácnosti.

Ak to členské štáty nezvládnu, Komisia môže navrhnúť nariadenia, ktorými sa bude dopyt po plyne znižovať koordinovane a povinne. Cez spotrebné kvóty. Zámerom je znižovať závislosť EÚ od ruského plynu.

Na papieri sú plány Európskej komisie celkom pochopiteľné. Nemci sú nervózni z výpadkov tranzitu plynu, zasiahli ich bolestivé núdzové opatrenia. Tie sa teraz snažia preniesť na európsku úroveň.

Komisia má pravdu aj v tom, že čím skôr začneme šetriť plynom (už v lete), tým viac môžeme naplniť zásobníky na zimu.

V čase vojny a očakávanej energetickej krízy by sa mali na úsporné opatrenia pripraviť domácnosti, firmy, vlády. A napokon aj Európska komisia. Potiaľ je to všetko v poriadku.

Problém plánov Bruselu je v tom, že sú nepremyslené a povrchné. Je to ukážka rozhodnutia od stola, ktorým síce Komisia vykazuje činnosť, no nerieši tým nič podstatné. Kým bude plán v dobrovoľnom režime pre národné vlády, bude mať len kozmetický efekt.

Ak by sa začal vynucovať nariadením Rady EÚ, išlo by o drastické zásahy do právomocí národných vlád. Pričom každá z nich má iné problémy a iné možnosti riešenia. Niektoré členské štáty majú stopercentnú závislosť od ruského plynu. Iné nulovú (Španielsko). Ambícia znižovať spotrebu plošne, v každom členskom štáte o 15 percent, je v praxi nerealizovateľná.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP

Španielsko už avizovalo, že prípadné plošné nariadenia bude blokovať. Neprejdú. Španieli majú pravdu v tom, že štát, ktorý nenakupuje ruský plyn, by nemal zbytočne, cez politické zásahy, dusiť obchod. A škodiť svojej ekonomike. A už vôbec nie bez príprav, okamžite, od augusta. Po Španielsku „rozhodný nesúhlas“ zaznel aj z Portugalska. Návrh kritizujú ako celkom neprimeraný, lebo nezohľadňuje rozdiely medzi členskými štátmi.

Európska komisia by určite neurobila zle, ak by svoj návrh prepracovala. A ak by si ešte predtým dopriala zopár pracovných výjazdov do terénu. Napríklad do tých štátov Únie, pre ktoré je ruský plyn životne dôležitý. Lebo ho v najbližších rokoch nedokážu nahradiť.

Slovom, eurokomisárom by prospelo, ak by sa pri rozhodovaní držali v kontakte s realitou aj západne od Bruselu.

3. Štvrtá dávka

Jednou z dobrých správ roka 2022 je vytriezvenie Európy z očkovacej hystérie a z bláznivých návrhov na plošné povinné očkovanie. Európske zdravotnícke agentúry (EMA a ECDC) pod tlakom nových dát prehodnotili očkovaciu kampaň a rozhodli, že štvrtá dávka by sa mala podávať iba ľuďom nad 80 rokov (dobrovoľne).

Skúsenosti totiž ukázali, že efektivita vakcín je pri omikrone výrazne nižšia, než sľubovali výrobcovia. A pričasté „boostery“ môžu vyčerpávať imunitný systém a viesť k vedľajším účinkom.

V júli európske úrady vekovú hranicu znížili na skupinu 60+. Niektoré krajiny očkovanie rozšírili aj na mladších ľudí, ktorí majú oslabenú imunitu a lekár im odporúča štvrtú dávku.

Sezónne (pravidelné) očkovanie sa tým konečne dostalo do racionálnejšej polohy. Vakcíny proti covidu budú prioritne určené seniorom a chronicky chorým. Pretože práve seniorom hrozí vážnejší priebeh covidu alebo hospitalizácia.

Slovensko tiež pristúpilo k ponuke štvrtej dávky. No nie pre skupinu 80+ ani pre skupinu 60+. Minister Lengvarský zašiel ďalej. Očkovanie sa má tento rok ponúkať všetkým nad 50 rokov (ako je to v Spojených štátoch).

Pri Lengvarskom môžeme mať podozrenie, že dôvody nie sú odborné (medicínske), ale politické. Na Slovensku je nižšia zaočkovanosť. Ministerstvo a poradné štáby, v ktorých sedia aj spolupracovníci farmaceutických firiem, sa snažia dvíhať „čísla“. A zásluhy.

Foto: Dano Veselský/TASR

Problém je v tom, že táto hra s číslami nemôže fungovať. Vysoký počet obetí súvisí s mizernou úrovňou ambulancií a nemocníc. Boostery pre 50-ročných sú druhoradé.

Práve v tom podstatnom ale Lengvarský škaredo zlyháva. Nemocnice dusí personálna kríza. Odkladajú sa operácie a liečba pacientov, lebo chýbajú lekári a sestry. Pri Pláne obnovy, kde sa rátalo s eurofondmi na modernizáciu nemocníc, ministerstvo nestihlo termíny. Hrozí, že prídeme o desiatky miliónov eur, ktoré mohli pomôcť sieti nemocníc.

Pri rokovaniach s lekármi, ktorí chystajú hromadné výpovede, väčšinou záhadne mlčí.

Generál Lengvarský vlastne vynikal len v poslušnosti a nadpráci pri vynucovaní pandemických opatrení. Akýchkoľvek, aj tých celkom nezmyselných.

4. Eurobanka dvíha úrok. A cenu peňazí

Vo štvrtok prišlo dlho očakávané rozhodnutie Európskej centrálnej banky. Úrokové sadzby sa zvyšujú a dokonca viac, ako sa predpokladalo. Základný úrok porastie o pol percentuálneho bodu. Postupne by sa mal ďalej zvyšovať niekam k dvom percentám. Možno aj vyššie.

Úročenie pôžičiek a hypoték bude niekoľkonásobne vyššie ako dnes.

Dôvod: finančná politika ECB bola od roku 2011 umelo nastavená na „lacné peniaze“. Banky a vlády si požičiavali za úrok blízky nule. Príčinou bola dlhová kríza a slabý hospodársky rast. Štáty ako Taliansko už nedokázali splácať istinu dlhu alebo stláčať nižšie jej pomer k HDP. Dokázali dlhy len dokola refinancovať – čo je možné iba vtedy, ak sú úroky neprirodzene nízke.

ECB to zariadila. Pôvodne to malo byť len výnimočné opatrenie na krátky čas. Nakoniec sa tu politika prebytku lacných peňazí držala jedenásť rokov. Aj s rizikom, že časom vybuchne prudká inflácia. Ekonomické zákony sa predsa nedajú obchádzať…

Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová gestikuluje na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady guvernérov vo Frankfurte vo štvrtok 21. júla 2022. Foto: TASR/AP

Varovania kritikov a realistov sa naplnili v zime. Rast cien sa vymkol spod kontroly. Stalo sa to ešte pred vojnou na Ukrajine. Tá potom trendy ešte viac urýchlila. Európu aj Spojené štáty postihol neúnosne rýchly rast cien.

Politiku tlačenia lacných peňazí bolo nutné ukončiť. Američania dvihli úrokové sadzby pomerne rýchlo. Eurozóna, ktorá je dusená dlhmi Talianska a Francúzska, vyčkávala. Nakoniec sa to však prelomilo.

Najbližšie roky budú asi ťažké. Čakajú nás aj vysoká inflácia (znehodnocovanie reálnych príjmov a úspor), aj vysoké úroky z pôžičiek (nárast splátok). Budeme mať menej peňazí. To by malo zas časom pritlačiť na zastavenie rastu cien a návrat inflácie do zdravého pásma. Potom by mohol prísť hospodársky reštart.

Platí to, samozrejme, len teoreticky, v čase mieru a základnej obchodnej stability. V časoch hybridnej vojny môžu byť výsledky hybridné.


Ďalšie články