Djokovič sa stále nepodvolil tlaku na očkovanie. A dobre urobil

Novakovi Djokovičovi hrozí, že po problémoch v Austrálii narazí aj v Spojených štátoch. Je to absurdné. Pretože dnes sme už v poznaní podstatne ďalej ako v januári. Je celkom zrejmé, že nátlak na očkovanie mladých ľudí je v rozpore s vedou, medicínou aj zdravým rozumom. Potvrdzujú to aktuálne dáta.

Na Djokovičovi treba oceniť, že ostal principiálny. Verejne vyhlásil, že nemení svoj postoj k očkovaniu ani pred turnajom US Open. Ak Spojené štáty neuvoľnia pravidlá, bude musieť ostať doma. Djokovič dodal, že mu nejde o politiku ani o kampane, ale len o právo na osobné rozhodnutie.

Navyše pravda a právo boli na strane Djokoviča už v januári, keď ho austrálske úrady otočili na letisku. Už vtedy bolo známe, že vírus sa šíri aj medzi očkovanými a ohrozuje prevažne seniorov. Djokovič pritom opakovane prekonal infekciu (ako väčšina tých, ktorí často cestujú) a mal prirodzenú protilátkovú imunitu.

Dôvody, pre ktoré Djokovič v Austrálii narazil, neboli medicínske, ale politické. Austrálčanov poburovalo, že úrady od nich vyžadujú očkovanie, no pri elitných športovcoch robia výnimky. Pandémia vrcholila, ľudia mali strach. Sudca sa síce Djokoviča zastal a konštatoval, že jeho víza sú platné, no minister vnútra definitívne rozhodol o zákaze vstupu. Aj preto, aby sa predišlo verejným nepokojom…

Dnes, s odstupom pol roka, je už odborná debata o niečo racionálnejšia. Nástup omikronu a nové dáta ukázali, že vynucovanie plošného očkovania proti kovidu bolo neudržateľné.

Potvrdzujú to aj dáta zo Slovenska. Tie sú cenné tým, že máme plne zaočkovanú približne polovicu ľudí.

Aktuálne štatistiky NCZI ukazujú, že infekcia sa šíri prevažne medzi plne očkovanými. Podľa testov je medzi „pozitívnymi“ 63 percent očkovaných (neočkovaných je len 35 percent).

Pokiaľ ide o hospitalizácie s covidom, aj tam sa to za pol roka otočilo. Možno si spomínate, že pôvodne dáta hlásali, že v nemocniciach je s covidom až 86 percent neočkovaných. Dnes väčšiu časť hospitalizácií s covidom tvoria plne očkovaní. Je ich 44 percent. Neočkovaných pacientov s kovidom je 37 percent.

Pre vysvetlenie treba dodať, že hospitalizácie hrozia hlavne seniorom. Z nich je veľká väčšina plne zaočkovaná, preto máme pri hospitalizáciách s kovidim vyšší podiel očkovaných. Pričom stále platí, že očkovanie v skupine 60+ čiastočne znižuje riziko ťažkého priebehu covidu.

Záver: očkovanie sa potvrdzuje ako prínosné hlavne pri senioroch a iných rizikových skupinách. Prípadne pri tých, ktorým očkovanie indikoval lekár. Pri mladších však vakcíny nie sú také potrebné a efektívne, ako sa predpokladalo. A môžu prinášať riziká v podobe vedľajších účinkov (najčastejšie nahlasované sú neurologické a kardiologické problémy).

Zmenu prístupu potvrdil aj šéf Oxford Vaccination Group Andrew Pollard. Priznal, že očkovanie mladších zdravých ľudí má marginálny význam. Dokonca aj pandemický jastrab Antoni Fauci, hlavná postava americkej očkovacej politiky, zaradil neutrál. Koncom januára pod tlakom dát a kritiky pripustil, že ďalšie očkovacie kampane a boostery by sa mali týkať hlavne starších ľudí.

Očkovacia politika sa po januári potichu, a pritom dosť zásadne korigovala. V Spojených štátoch a EÚ sa ďalšie boosterové dávky odporúčali chronicky chorým a seniorom. Kampaň na plošné očkovanie vychladla (hoci EÚ nakúpila od Pfizeru miliardy dávok).

Na druhej strane: viaceré absurdné pravidlá ostali v platnosti. Spojené štáty vyžadujú od cudzincov, aby boli očkovaní. Žiadajú to aj od tých, ktorí prekonali covid a majú laboratórne preukázané protilátky.

Djokovič má stále dve veci. Pravdu a smolu.

Tentokrát sa ho však zastali nielen viacerí vedci a lekári, ale aj politici. Aj tí americkí. Republikán Rand Paul kritizoval „bučanie za nevedeckú politiku zákazu vstupu do Spojených štátov pre tých, ktorí majú prirodzenú imunitu“.

Vystihol to. Problém očkovacej kampane a otravných pravidiel, cez ktoré sa presadzovala, je v tom, že veda a medicína boli prevalcované politikou.

Mimochodom, pri US Open dnes nie je otázna len účasť neočkovaného Djokoviča, ale aj očkovaného Nadala. Nadalovi sa po očkovaní (ktoré mu umožnilo štart na Australian Open) prudko zhoršili jeho staršie neurologické problémy. Lekári mu museli umŕtvovať poškodený nerv v chodidle. Inak nebol schopný hrať tenis. Neskôr Nadal vyhlásil, že ak nezaberie terapia, bude nútený uvažovať o konci tenisovej kariéry.

Samozrejme, spojitosť Nadalových zdravotných problémov s očkovaním nie je preukázaná. No nie je ani vylúčená.

A to je ďalší a zrejme najvážnejší problém očkovacej politiky. Po zrýchlenom testovaní nových vakcín vieme stále primálo na to, aby sa mohlo očkovanie plošne (a pravidelne) nanucovať celej planéte. Od seniorov po športovcov…

Pri tejto téme by to chcelo viac pokory. A menej arogancie a silných direktívnych slov.

Napokon, Djokovič nikdy netvrdil, že ľudia sa nemajú očkovať. Nerobil kampane, nepoúčal iných, čo musia a čo nesmú (na rozdiel od mnohých iných celebrít). Tvrdil len to, že sezónne očkovanie má byť vecou osobného rozhodnutia. Nie vstupenkou na slobodu.

Zvýšený hlas, zaťaté päste a nátlak na iných nepredvádzali ľudia ako Djokovič, ale tí druhí. Tí, ktorí sa pri téme povinného plošného očkovania sebavedomo a intenzívne mýlili.