- Regióny
Siemens: Dovoz opravenej turbíny pre Nord stream 1 zdržuje Gazprom. Nedodal ruské colné dokumenty
Značka s nápisom Severný prúd 2 (Nord Stream 2) v nemeckom Lubmine. Foto: TASR/DPAVOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE
18:54 Macron: Rusko je jedna z posledných imperiálnych koloniálnych mocností
Za „jednu z posledných imperiálnych koloniálnych mocností“ označil v stredu Rusko za jeho vojenskú inváziu na Ukrajinu francúzsky prezident Emmanuel Macron.
„Rusko spustilo proti Ukrajine ofenzívu. Je to teritoriálna vojna, o ktorých sme si mysleli, že v Európe ju už neuvidíme,“ povedal Macron počas návšteve Beninu v západnej Afrike.
„Hovorím to na kontinente, ktorý trpel koloniálnym imperializmom,“ povedal na spoločnej tlačovej s beninským prezidentom Patriceom Talonom. Rusko je podľa Macrona jednou z posledných imperiálnych koloniálnych mocností, keďže sa rozhodlo „vpadnúť do susednej krajiny, aby bránilo svoje záujmy“.
17:50 Rusko tvrdí, že obsadilo druhú najväčšiu elektráreň na Ukrajine
Rusko tvrdí, že obsadilo druhú najväčšiu elektráreň na Ukrajine. Kyjiv zatiaľ obsadenie Vuhlehirskej elektrárne v Doneckej oblasti nepotvrdil, povedal len, že neďaleko sa bojuje. Informuje o tom spravodajský portál Sky News, podľa ktorého by to bol prvý strategický zisk pre Rusko za viac ako tri týždne.
Neoverené zábery na sociálnych sieťach zdanlivo ukazujú ako bojovníci z ruskej súkromnej Vagnerovej skupiny pózujú pred Vuhlehirskou elektrárňou, o ktorej niektoré ruské médiá odvolávajúc sa na Ruskom podporovaných predstaviteľov tvrdia, že bola napadnutá. Jeden z Vagnerovcov pred elektrárňou ukázal na kameru svoje hodinky, na ktorých bolo 10:01 miestneho času a 26. júla.
Video a informácie o ruskej kontrole nad tepelnou elektrárňou sa nepodarilo nezávisle overiť.
17:38 Der Spiegel: Nemecko schválilo predaj 100 samohybných húfnic Ukrajine
Nemecká vláda schválila predaj 100 samohybných húfnic typu PzH 2000 v hodnote 1,7 miliardy eur pre ukrajinskú armádu. Informoval o tom v stredu magazín Der Spiegel s odvolaním sa na hovorcu zbrojnej firmy Krauss-Maffei Wegmann (KMW), ktorá tieto stroje vyrába.
Podľa Spiegla spoločnosť KMW už začala húfnice PzH 2000 vyrábať, výroba všetkých objednaných kusov však potrvá niekoľko rokov. Nie je jasné, kedy by mohli byť prvé kusy týchto húfnic dodané Ukrajine.
Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová v utorok oznámila, že už Berlín dodal Ukrajine prisľúbené salvové raketomety typu Mars II a tri ďalšie samohybné húfnice PzH 2000, ktorých už bolo dovedna dodaných desať kusov. V pondelok dorazili na Ukrajinu prvé tri z 30 samohybných protilietadlových systémov Gepard.
16:29 Siemens: Dovoz opravenej plynovodnej turbíny zdržuje Gazprom
Ruský koncern Gazprom nepredložil dokumenty, ktoré umožnia dovoz turbíny pre kompresorovú stanicu Portovaja plynovodu Nord Stream 1, uviedol hovorca Siemens Energy. Preto sa turbína po oprave v Kanade ešte nevrátila do Ruska.
„Z našej strany bolo povedanú už všetko: preprava turbíny sa môže začať okamžite. Nemecké úrady poskytli Siemens Energy všetky potrebné dokumenty pre export turbíny,“ uviedol hovorca. „To, čo chýba, sú však colné dokumenty pre dovoz do Ruska. Tie musí predložiť Gazprom.“
Hovorca Siemens Energy týmto reagoval na vyhlásenia zástupcu generálneho riaditeľa Gazpromu Vitalija Markelova, ktorý obvinil nemeckú firmu, že spôsobila meškanie návratu turbíny.
15:27 Kyjev: V prístavoch určených na export obilia sa obnovila prevádzka
Kyjev v stredu informoval, že v troch ukrajinských čiernomorských prístavoch sa obnovila prevádzka. Došlo k tomu vďaka nedávnej dohode zameranej na obnovenie vývozu obilia dosiahnutej s Ruskom, ktoré dovtedy prístavy blokovalo.
„V súvislosti s podpísaním dohody o odblokovaní ukrajinských čiernomorských prístavov na vývoz obilia sa obnovili práce v prístave v Odese, Čornomorsku a v prístave Pivdennyj (v meste Južne),“ informovalo ukrajinské námorníctvo vo vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach.
Ukrajina a Rusko podpísali uplynulý piatok v Istanbule separátne dohody s OSN a Tureckom, ktoré majú umožniť vývoz obilia zo zmienených troch ukrajinských čiernomorských prístavov. Ukrajinci totiž odmietli podpísať ten istý dokument ako Rusi.
Kyjev následne v pondelok informoval, že vývoz obilia by sa mohol čiastočne obnoviť už „tento týždeň“.
14:13 Peskov: Gazprom dodáva do Európy toľko plynu, koľko v súčasnosti môže
Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom dodáva do Európy v súčasnosti toľko plynu, koľko je možné. Povedal to v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, podľa ktorého technické problémy súvisiace so sankciami západných štátov voči Rusku znemožňujú Gazpromu vyvážať viac plynu. Informuje o tom agentúra Reuters.
Rusko znížilo v stredu dodávky plynu do Európy cez kľúčový plynovod Severný prúd 1 zhruba o polovicu, čím sa dodávky zredukovali na pätinu kapacity plynovodu. Gazprom ako dôvod uviedol nevyhnutnosť opravy ďalšej turbíny, uviedol Reuters. To Európskej únii sťažuje možnosti naplniť zásobníky plynu na požadovanú úroveň pred nástupom vykurovacej sezóny.
„Gazprom dodáva toľko plynu, koľko je potrebné a možné. Vieme, že technické možnosti na dodávky suroviny sa v súčasnosti zhoršili,“ povedal Peskov, pričom dodal, že sankcie Európskej únie zabránili včasným opravám zariadení na plynovode. „Gazprom bol a stále je spoľahlivým garantom všetkých svojich záväzkov, nemôže však garantovať dodávky, ak pre európske sankcie nie je možné robiť servis zahraničných komponentov,“ povedal Peskov.
14:08 Parlament schválil Andrija Kostina na post generálneho prokurátora
Ukrajinský parlament schválil v stredu na post generálneho prokurátora poslanca Andrija Kostina. Informovala o tom generálna prokuratúra, na ktorú sa odvolal portál britského denníka The Guardian.
Za Kostina hlasovalo 299 poslancov v 450-člennom ukrajinskom parlamente, uviedla generálna prokuratúra na sociálnej sieti Telegram. Je členom prezidentovej vládnej politickej strany Sluha národa, pripomenula tlačová agentúra Reuters.
Prezident Volodymyr Zelenskyj nominoval Kostina v stredu predpoludním a parlament oficiálne požiadal, aby ho hlasovaním potvrdil vo funkcii generálneho prokurátora.
12:21 USA schválili liečbu ranených ukrajinských vojakov vo svojej nemocnici v Nemecku
Minister obrany USA Lloyd Austin schválil liečbu ranených ukrajinských vojakov v americkej vojenskej nemocnici v Nemecku. Uvádza sa to v internom obežníku, ktorý získala televízia CNN, a informáciu v stredu potvrdili aj dvaja predstavitelia amerických ozbrojených síl.
Tento plán umožňuje, aby ukrajinských vojakov prvýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajine z 24. februára liečili v americkej vojenskej nemocnici – ide o Regionálne zdravotnícke centrum v nemeckom meste Landstuhl (LRMC) a naraz tam môže liečbu dostávať 18 ranených príslušníkov. V tejto obrovskej nemocnici armáda už dlhé roky lieči amerických vojakov, ktorí utrpeli zranenia v boji.
Austin podľa tohto obežníka už koncom mája navrhol, aby Američania začali liečiť ranených ukrajinských vojakov. Minister tento slovný návrh 29. júna písomne formalizoval v spomínanom obežníku, nazvanom „Pokyny pre liečbu ranených príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl“.
12:00 Rusi uzavreli strategický Antonivský most, v noci bol terčom rakiet systémov HIMARS
Ukrajinské ozbrojené sily ostreľovali v noci na stredu strategický Antonivský most v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, ktorý je pre Moskvu životne dôležitý pri zásobovaní jej tamojších okupačných síl, a použili presný salvový raketový systém HIMARS dodaný Američanmi. V stredu to potvrdil zástupca šéfa Moskvou dosadenej samosprávy v Chersonskej oblasti Kirill Stremousov.
Tento most cez rieku Dneper, vedúci do Chersonu, stále stojí, ale v ploche mosta sú po útokoch diery a to bráni vozidlám v prechode cezeň, dodal Stremousov. Antonivský mosť dlhý 1,4 kilometra utrpel pri ukrajinskom ostreľovaní vážne škody už minulý týždeň, keď bol zasiahnutý mnohonásobne.
Okupačné úrady ho preto zatvorili pre nákladné vozidlá, ale až do najnovšieho útoku zostal otvorený pre osobné autá. Ruská správa mesta naobed most uzavrela úplne, informoval Stremousov.
10:11 Dodávky cez plynovod Severný prúd 1 klesli na 20 percent
Dodávky ruského plynu do Nemecka cez plynovod Severný prúd 1 klesli v stredu na zhruba polovicu. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na údaje operátora.
Na základe údajov operátora plynovodnej siete klesli dodávky od 8.00 h SELČ na necelých 14,424 milióna kilowatthodín za hodinu (kWh/h). Pôvodne sa pohybovali okolo 27 miliónov kWh/h.
Ruský plynárenský koncern Gazprom už v pondelok (25. 7.) upozornil, že od stredy plánuje znížiť dodávky plynu cez Severný prúd 1 na polovicu, čo predstavuje iba 20 % prepravnej kapacity plynovodu. Ako dôvod uviedol nevyhnutnú údržbu ďalšej turbíny. Európska únia však považuje znižovanie dodávok za energetické vydieranie Európy a štáty EÚ sa v utorok dohodli na opatreniach na obmedzenie spotreby suroviny počas nadchádzajúcej zimnej sezóny.
09:30 Ukrajina v noci útočila na Rusmi obsadený Antonivský most vedúci do Chersonu
Kľúčový Antonivský most obsadený ruskými silami, ktorý vedie do okupovaného juhoukrajinského mesta Cherson, zasiahli v noci na stredu ukrajinské rakety. Kyjev zrejme stupňuje vojenské operácie s cieľom izolovať Rusmi okupované mesto, napísal portál britského denníka The Guardian.
Video a očití svedkovia potvrdzujú, že v okolí mosta cez Dneper a aj na ňom vybuchlo celkovo 18 rakiet. Antonivský most je pritom pre Rusov jednou z hlavných zásobovacých trás do Chersonu. Ruskej protiraketovej vzdušnej obrane sa napriek tomu nepodarilo zachytiť a zneškodniť rakety.
Ukrajinské ozbrojené sily zverejnili na sociálnej sieti Telegram minútové video, údajne zachytávajúce raketovú paľbu v stredu krátko po 01.00 h. „Okamih letu ponad Antonivský most,“ napísala armáda. V ďalšej sérii videí bolo počuť hlasné explózie a ukrajinská armáda k nim pripísala odkaz: „Výbuchy v oblasti Antonivského mosta.“
06:26 Projekt Memorial označil opozičného politika Iľju Jašina za politického väzňa
Ľudskoprávny projekt Podpora politických väzňov. Memorial, ktorý vznikol po likvidácii centra Memorial, uznal opozičného politika Iľju Jašina za politického väzňa. Iniciatíva to oznámila v utorok na svojom konte na sociálnej sieti Telegram.
Jašin sa dostal do väzby po zadržaní na základe obvinenia, že sa dopustil „šírenia nepravdivých informácií o ruskej armáde motivovaných politickou nenávisťou“.
Ľudskoprávni aktivisti vo svojom vyhlásení uviedli, že Jašin je stíhaný za kritiku ruskej vojenskej operácie na Ukrajine. Podľa aktivistov toto stíhanie porušuje Jašinovo právo na slobodu prejavu a má za cieľ prehlušiť hlasy odporcov špeciálnej operácie v Rusku.
04:24 V reakcii na „plynovú vojnu“ Zelenskyj vyzval na sprísnenie sankcií voči Rusku
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na sprísnenie protiruských sankcií v reakcii na zníženie dodávok plynu zo strany Ruska.
Vo videopríhovore zverejnenom na sieti Facebook v noci na stredu Zelenskyj uviedol, že Rusko zámerne obmedzuje dodávky zemného plynu, aby vyvolalo v Európe „cenový teror“.
„Moskva pomocou Gazpromu (ruského plynárenského koncernu) robí všetko pre to, aby nadchádzajúca zima bola pre európske krajiny čo najkrutejšia. Na teror treba odpovedať – mali by byť uvalené sankcie,“ apeloval Zelenskyj.
Ruské nákladne vozidlo s improvizovaným pancierovaním na Ukrajine. Foto: Twitter 01:53 Rusko plánuje koncom augusta veľké manévre na východe, ďaleko od Ukrajiny
Ozbrojené sily Ruskej federácie uskutočnia v dňoch 30. augusta až 5. septembra strategické cvičenia Východ-2022 (Vostok-2022). Okrem jednotiek Východného vojenského okruhu bude do cvičenia zapojená aj časť síl vzdušných síl, diaľkového letectva a vojenského dopravného letectva, ako aj vojenské kontingenty iných štátov. Ministerstvo však nespresnilo, o ktoré krajiny pôjde. Podľa agentúry Reuters o tom v utorok informovalo ruské ministerstvo obrany. Na veľkých cvičeniach v Rusku a Bielorusku sa minulý rok zúčastnili jednotky z Arménska, Indie, Kazachstanu, Kirgizska a Mongolska, doplnil Reuters.
Cvičenie na prelome augusta a septembra sa bude konať na cvičiskách Východného vojenského okruhu, ktorý zahŕňa časť Sibíri a svoje veliteľstvo má v meste Chabarovsk pri čínskych hraniciach. Reuters podotkol, že ide o územie vzdialené tisíce kilometrov od dejiska tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ktorú ruské jednotky vedú na Ukrajine od 24. februára.
Podľa Reuters cieľom avizovaného vojenského cvičenia je zrejme vyslať signál, že Rusko sa napriek nákladnej päť mesiacov trvajúcej vojne na Ukrajine naďalej sústreďuje na obranu celého svojho územia a z vojenského hľadiska je schopné udržať v armáde „bežný chod“.
Ministerstvo vo svojom vyhlásení zdôraznilo, že jeho schopnosť organizovať takéto cvičenia nie je ovplyvnená tzv. špeciálnou vojenskou operáciou na Ukrajine. Uviedlo tiež, že Rusko nezrušilo žiadne výcvikové aktivity ani medzinárodnú spoluprácu a na plánované cvičenie bude dodaný všetok potrebný personál, zbrane a vybavenie.
VIDEO Ukrajinský dron zhadzuje bomby na ruské tanky
PONDELOK
22:00 USA: Zámer Ruska opustiť ISS je prekvapivý a poľutovaniahodný
Americké ministerstvo zahraničných vecí v utorok vyjadrilo poľutovanie nad „prekvapivým“ rozhodnutím Ruska opustiť Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) po roku 2024. Informuje o tom agentúra AFP.
„Je to nešťastné rozhodnutie vzhľadom na mimoriadne dôležité vedecké aktivity vykonávané na ISS, dlhoročnú cennú profesionálnu spoluprácu našich vesmírnych agentúr a predovšetkým vo svetle nedávneho predĺženia našej dohody o spolupráci v oblasti vesmírnych letov,“ vyhlásil hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price.
20:19 Korčok: Slovensko chránime tým, že podporujeme Ukrajinu
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na tlačovej konferencii so svojou nemeckou kolegyňou Annalenou Baerbockovou v utorok v Bratislave zdôraznil dôležitosť podpory Ukrajine čeliacej ruskej vojenskej agresii. Nemecká ministerka zároveň potvrdila podporu svojej krajiny voči Slovensku v oblasti obrany, informuje TASR.
Ako povedal Korčok, Slovensko a Nemecko sa zhodujú, že ruská vojna na Ukrajine pošliapava medzinárodné právo a do výraznej miery zničila európsku bezpečnostnú architektúru. Tomuto sa treba podľa neho postaviť na odpor, predovšetkým jednoznačnou podporou Ukrajiny. Dodal, že Slovensko aj Nemecko robia pre to maximum v humanitárnej, ekonomickej, politickej i vojenskej oblasti. Pripomenul, že členské krajiny EÚ sa nedávno zhodli na udelení štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine. Nemecko a SR spolupracujú aj na poskytnutí obrannej výzbroje Ukrajine.
Korčok zdôraznil, že okrem pomoci Ukrajiny je potrebné chrániť aj občanov SR vrátane ekonomického hľadiska, a to je podľa neho najúčinnejšie cez jasné postoje. „Chránime našu krajinu tým, že podporujeme Ukrajinu,“ vyhlásil.
Ivan Korčok. Foto: Jaroslav Novák/TASR 18:07 Premiér: Zníženie spotreby plynu je ďalšia možnosť, ako znížiť závislosť od Ruska
Zníženie spotreby plynu a jeho efektívnejšie využívanie je jednou z ďalších možnosti, ako znížiť závislosť od ruských energií a bojovať proti ruskej agresii, ako aj pomáhať zelenej transformácii. Myslí si to premiér Eduard Heger (OĽaNO), ktorý víta, že Európska únia zostala v otázke plynu jednotná a solidárna. Informuje o tom na sociálnej sieti.
„Dnes v Bruseli prišlo k ďalšej dohode v rekordnom čase a EÚ urobila veľký krok vpred v otázke zníženia spotreby plynu v rámci prípravy na scenár prerušených dodávok zo strany Ruska. To už avizovalo ich zníženie na 20 percent. Členské krajiny preto dobrovoľne usporia počas najbližšieho vykurovacieho obdobia 15 percent,“ uviedol Heger.
Ocenil tiež, že boli zároveň zohľadnené identifikované slovenské špecifiká, ktoré počas rokovaní posledných dní kolegovia v Bruseli intenzívne presadzovali. „Išlo o zohľadnenie nášho priemyslu, ktorý má odvetvia s výraznou závislosťou od plynu či vyšší stav naplnenosti zásobníkov. Vďaka tomu máme z výšky úspor ako Slovensko výraznú úľavu,“ priblížil premiér.
17:41 NASA zatiaľ nemá od Ruska oficiálne vyjadrenie k jeho zámerom týkajúcim sa ISS
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) zatiaľ od svojich ruských partnerov nedostal žiadne „oficiálne“ oznámenie o ich zámere opustiť Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) „po roku 2024“.
Podľa agentúry AFP to v utorok vo Washingtone uviedla riaditeľka projektov ISS v rámci NASA Robyn Gatensová.
„Od nášho partnera sme nedostali žiadne oficiálne vyhlásenie týkajúce sa dnešnej správy…takže budeme o ich plánoch ešte diskutovať,“ vyhlásila Gatensová. Samotná NASA plánuje po roku 2030 vystúpiť z projektu ISS, keďže prechádza na spoluprácu s komerčnými vesmírnymi stanicami.
15:50 Roskosmos: Rusko opustí Medzinárodnú vesmírnu stanicu po roku 2024
Rusko sa rozhodlo opustiť Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) „po roku 2024“. Podľa agentúry AFP to v utorok povedal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nový šéf vesmírnej agentúry Roskosmos Jurij Borisov.
„Samozrejme splníme všetky záväzky voči našim partnerom, ale rozhodnutie opustiť túto stanicu po roku 2024 už bolo prijaté,“ povedal Borisov. „Domnievam sa, že v tom čase už začneme budovať našu vlastnú orbitálnu stanicu,“ dodal Borisov, pričom tento zámer označil za „prioritu“ ruského vesmírneho programu.
Borisov tiež povedal, že ruský vesmírny priemysel je v „ťažkej situácii“. Dodal, že sa bude snažiť „zvýšiť latku a v prvom rade poskytnúť ruskej ekonomike potrebné služby“, pričom spomenul navigáciu, komunikáciu a prenos dát.
15:18 Británia uvalila sankcie na ruských gubernátorov a separatistov v Donbase
Británia v utorok oznámila, že v reakcii na inváziu ruskej armády na Ukrajinu uvalila sankcie na ďalších 42 osôb – ide o Kremľom dosadených predstaviteľov v Luhanskej a Doneckej oblasti, ako aj o 29 gubernátorov z rôznych regiónov Ruskej federácie.
Ako informovala agentúra Reuters, na britskom sankčnom zozname sa ocitli aj ruský minister spravodlivosti Konstantin Čujčenko a jeho námestník Oleg Sviridenko, ako i dvaja synovci ruského miliardára Ališera Usmanova, spájaného s Kremľom, na ktorého Británia uvalila sankcie už v marci.
15:10 Rusko tvrdí, že status plynovej turbíny pre Nord Stream 1 je stále nejasný
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok vyhlásil, že Moskva stále nedostala riadne vysvetlenie o postavení turbíny z plynovodu Nord Stream 1, ktorú nemecká spoločnosť Siemens Energy poslala na opravu do Kanady. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov už predtým uviedol, že turbína ešte stále nedorazila, ale Moskva dúfa, že bude nainštalovaná „čo najskôr“.
Ruský štátny plynárenský gigant Gazprom v pondelok (25. 7.) oznámil, že dostal dokumentáciu o turbíne, no niektoré problémy a riziká pretrvávajú. V piatok 22. júla pritom Gazprom tvrdil, že mu chýba potrebná dokumentácia od spoločnosti Siemens Energy, ktorá potvrdzuje výnimku zo sankcií Európskej únie (EÚ) a Kanady na vrátenie turbíny do kompresorovej stanice Portovaja.
14:49 Peskov: Zatvorenie Židovskej agentúry v Rusku by sa nemalo politizovať
Zatvorenie ruskej pobočky Židovskej agentúry, ktorá má na starosti prisťahovalectvo do Izraela, by nemalo byť politizované. V utorok to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, podľa ktorého ide o čisto právnu záležitosť. Informuje o tom agentúra AFP.
Moskovský súd minulý týždeň uviedol, že ministerstvo spravodlivosti ho požiadalo o rozpustenie Židovskej agentúry. Dôvodom je bližšie nešpecifikované porušenie zákona. Predbežné vypočutie v tejto veci sa má uskutočniť vo štvrtok 28. júla.
„Táto situácia by sa nemala politizovať ani premietať do rusko-izraelských vzťahov… Malo by sa s ňou zaobchádzať veľmi opatrne,“ povedal Peskov. Podľa jeho slov ide o nedodržiavanie ruských právnych predpisov, situáciu však bližšie nešpecifikoval.
13:41 Kremeľ pripustil možné stretnutie Putina so Schröderom, ktorý je v Moskve
Bývalý nemecký spolkový kancelár Gerhard Schröder je v Moskve. Oznámil to v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý nevylúčil ani možné stretnutie exkancelára s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informuje o tom agentúra Reuters a nemecký týždenník Focus.
„Pokiaľ mi je známe, je v Moskve,“ povedal Peskov novinárom v súvislosti so Schröderovým pobytom. „Stretnutie nie je naplánované, avšak možný kontakt nevylučujeme,“ dodal Peskov.
Schröder na otázku novinárov o dôvode svojej návštevy Moskvy povedal, že je na dovolenke, píše Focus. Do Moskvy priletel v nedeľu s lietadlom azerbajdžanských aerolínií z Baku, napísal na svojej webovej stránke týždenník Bild.
12:58 Po ukrajinskom ostreľovaní vypukol požiar v sklade paliva v Donecku
Po ukrajinskom ostreľovaní hlavného mesta samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) na východe Ukrajiny vypukol v noci na utorok požiar skladu s palivom. Oznámil to na sociálnych sieťach starosta Donecka Olexij Kulemzin. Informuje o tom agentíura Reuters.
„V dôsledku nočného ostreľovania vypukol požiar v mestskej časti Buďonnivskyj, v sklade s palivom,“ napísal Kulemzin na sociálnej sieti Telegram. Podľa záchranných zložiek sa pri požiari nikto nezranil. Kulemzin neskôr uviedol, že požiar sa podarilo uhasiť okolo 10.00 h miestneho času.
11:31 Moldavsko: Premiérka Gavrilitaová má obavy z možnej ruskej invázie
Možnosť, že ruská armáda vpadne i na územie Moldavska je „stále hypotetickým scenárom“, vyhlásila moldavská premiérka Natalia Gavrilitaová v rozhovore pre televíziu CNN. „Samozrejme máme obavy. Je to riziko. Zatiaľ je to hypotetický scenár, no ak sa vojenské akcie posunú ďalej do juhozápadnej časti Ukrajiny a smerom k Odese, tak potom samozrejme budeme mať veľké obavy,“ uviedla Gavrilitaová.
Ruská invázia na Ukrajinu podľa premiérky neznepokojuje iba Moldavsko, ale všetky malé štáty, ktoré sa spoliehajú na medzinárodné právo. „Ak nejaká krajina môže začať vojnu o zabratie územia bez akéhokoľvek ohľadu na medzinárodné právo, tak potom … nie je v bezpečí nikto. Myslím si, že obavy má veľa krajín,“ povedala Gavrilitaová.
11:20 Kuleba: Putinova plynová vojna proti Európe je pokračovaním vojny na Ukrajine
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba zverejnil v utorok ráno na Twitteri príspevok k vyhrážkam Moskvy voči Európe, že jej Rusko zníži dodávky zemného plynu.
Kuleba v tweete podľa britského denníka The Guardian napísal: „Putinova plynová vojna proti Európe je priamym pokračovaním jeho vojny na Ukrajine. Vždy, keď (ruský prezident Vladimir Putin) môže spôsobiť škodu, spôsobí ju. Zneužije každý druh závislosti Európy od Ruska na to, aby poškodil normálny život každej európskej rodiny. Jedinou reakciou je tvrdo vrátiť úder a zbaviť sa akejkoľvek závislosti.“
09:58 Ukrajina: Invázia Ruska pripravila o život 358 detí, 690 utrpelo zranenia
Ukrajinská generálna prokuratúra zverejnila v utorok dopoludnia nové údaje o obetiach spomedzi detí, ktoré si zatiaľ vyžiadala invázia Ruska na Ukrajine. Podľa tohto zdroja bolo zabitých 358 detí a najmenej 690 ďalších ich utrpelo zranenia. Informácie priniesla webová stránka britského denníka The Guardian.
09:34 Rusko: Sklady áut zívajú prázdnotou. Žiadne nedovážajú, vyrábajú len minimum.
Západné automobilky, ktoré v Rusku vyrábali v obrovských objemoch a po uvalení sankcií z krajiny odišli, zanechali za sebou obrovské plochy logistických skladov a prázdne výrobné haly. Podľa satelitných snímok sklady áut zívajú úplnou prázdnotou, informuje portál Autonews.ru.
Novinári Autonews.ru dokumentovali sklady áut vedľa závodov a logistické terminály dlhodobo. Niekedy boli parkovacie plochy plné nových áut, ktoré vyšli z fungujúcich výrobných liniek, prípadne sa plnili autami z dovozu. Prázdnotou údajne zívajú všetky sklady áut vrátane Petrohradu. Malou výnimkou má byť hlavné mesto Moskva, kde ešte sú dostupné niektoré západné modely.
Registrácie nových áut medzimesačne klesajú tiež. V máji nové registrácie klesli až o 84 percent.
Prázdny automobilový sklad v Rusku. Foto: Autonews.ru 09:12 Útoky hlásili skoro ráno z miest Odesa, Charkov i Mykolajiv
Ruská armáda útočila v utorok nadránom na ukrajinské mestá Odesa, Charkov i Mykolajiv, oznámili na sociálnych sieťach miestni predstavitelia. Informuje o tom denník The Guardian.
Ruské vojsko zaútočilo na prístavné mesto Odesa ráno okolo 06.00 h miestneho času. Podľa hovorcu odeskej oblastnej vojenskej správy Serhija Bratčuka podnikli ruské ozbrojené sily na mesto raketový útok zo strategického lietadla. Ukrajinská armáda v osobitom vyhlásení uviedla, že vzdušná obrana tohto prístavného mesta „zostrelila niekoľko rakiet“.
Na Odesu pritom ruské jednotky zaútočili aj v sobotu len niekoľko hodín po tom, čo Kyjev a Moskva podpísali dohody umožňujúce vývoz obilia z Ukrajiny cez Čierne more. Obilie pritom plánuje Ukrajina vyvážať aj z prístavu v Odese. V utorok skoro ráno zaútočili ruskí vojaci aj na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov, pri útoku bola zasiahnutá obytná štvrť.
01:21 Rusko by mohlo zasiahnuť do volieb v Taliansku, varuje šéf Demokratickej strany
Líder talianskej stredoľavej Demokratickej strany (PD) Enrico Letta v pondelok varoval, že Rusko by sa mohlo pokúsiť zasiahnuť do septembrových parlamentných volieb v Taliansku šírením klamlivých správ na sociálnych sieťach podporujúcich proruské politické strany. Informuje o tom agentúra Reuters.
Letta, ktorého strana podľa prieskumov verejnej mienky zaostáva za pravicovou alianciou, vyzval talianske spravodajské služby a orgány EÚ bojujúce proti dezinformáciám, aby monitorovali dvojmesačnú predvolebnú kampaň a zabránili vonkajším vplyvom. Ako povedal, toto varovanie vyslovuje nielen pre dobro Talianska, ale aj pre dobro Európy.
Letta, ktorý bol talianskym premiérom v rokoch 2013-14, svoje obavy nepodložil nijakými dôkazmi o tom, že by sa Moskva chystala zasahovať do predčasných volieb v Taliansku, ktoré sa budú konať 25. septembra.
Reuters približuje, že dvaja hlavní oponenti Lettovej PD – Vpred Taliansko (Forza Italia) expremiéra Silvia Berlusconiho a pravicová Liga Mattea Salviniho, majú tradične blízke vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Hoci Berlusconi aj Salvini odsúdili inváziu ruských síl na Ukrajinu, zároveň vyjadrili pochybnosti nad tým, prečo by mal Západ Kyjevu posielať zbrane.
Ruský raketomet na Ukrajine. Foto: Twitter 00:32 Zelenskyj vyzval Európu, aby pre vyhrážky Ruska ohľadom plynu posilnila sankcie
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v pondelok Európu, aby podnikla odvetné opatrenia proti ruskej „vojne o plyn“, a to tak, že posilní sankcie uvalené na Moskvu. Informuje o agentúra AFP.
„Počuli sme dnes nové vyhrážky týkajúce sa dodávok plynu do Európy… toto je otvorená vojna o plyn, ktorú vedie Rusko voči zjednotenej Európe,“ povedal Zelenskyj.
Ukrajinský prezident takto podľa AFP reagoval na oznámenie ruského koncernu Gazprom, ktorý v pondelok popoludní uviedol, že opäť obmedzuje dodávky zemného plynu do Európy cez plynovod Nord Stream 1.
PONDELOK
21:15 Francúzska prokuratúra začína vyšetrovanie pôvodu majetku ruských oligarchov
Francúzska prokuratúra bude vyšetrovať pôvod majetku ruských oligarchov. Očakáva sa, že vyšetrovanie sa zameria na možné pranie špinavých peňazí a korupciu. S odvolaním sa na justičné zdroje o tom v pondelok informovala agentúra AFP.
Vyšetrovanie, o ktorom ako prvý informoval denník Le Parisien, sa začína po tom, ako organizácia Transparency International bojujúca proti korupcii podala v máji vo Francúzsku na ruských oligarchov žalobu.
Od februára, keď Rusko spustilo na Ukrajine „špeciálnu operáciu“, Francúzsko zmrazilo majetok vlastnený Rusmi v celkovej hodnote v hodnote miliárd eur vrátane luxusných jácht, lyžiarskych chát a iných nehnuteľností.
20:00 V Česku žije 300-tisíc vojnových utečencov z Ukrajiny:
V Českej republike žije aktuálne približne 300-tisíc Ukrajincov, ktorí prišli do Česka po tom, ako Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Podľa českého ministra vnútra Víta Rakušana to predstavuje 3,5 percenta celkovej populácie ČR.
„Ukrajinská diaspóra tu už bola veľmi veľká pred vojnou. Bolo tu nejakých 200-tisíc až 250-tisíc ľudí, ale dnes tie počty samozrejme veľmi narástli,“ povedal Rakušan.
Minister zároveň odmietol tvrdenia, podľa ktorého prišli ukrajinskí utečenci do Česka využívať systém. „Sem prichádza 80 percent žien s deťmi. Drvivá väčšina uteká preto, že sa tu schovajú pred vojnou,“ zdôraznil Rakušan.
Jednou z priorít českého predsedníctva v Rade Európskej únie je aj riešenie utečeneckej krízy. Vít Rakušan v tejto súvislosti rokuje s európskymi kolegami o prepojených registračných systémoch. Chce tak zabrániť dvojitej registrácii utečencov vo viacerých krajinách naraz.
Predseda koaličnej strany STAN, vicepremiér a minister vnútra Vít Rakušan. Foto: Facebook 19:14 Kyjev ocenil prísľub, že Británia bude hostiť Eurovíziu v mene Ukrajiny
Kyjev v pondelok privítal prísľub Británie, že budúci ročník pesničkovej súťaže Eurovízie usporiada „v mene“ Ukrajiny.
Vláda v Kyjeve spočiatku trval na tom, že sa má súťaž – aj napriek pokračujúcej ruskej agresii – uskutočniť na Ukrajine, keďže tento rok sa víťazom stala ukrajinská skupina.
Ukrajinský minister kultúry Olexandr Tkačenko na Facebooku napísal, že Európska vysielacia únia (EBU) „po niekoľkých kolách konzultácií“ dala Kyjevu záruky, že Spojené kráľovstvo pri organizácii budúceho ročníka zohľadní v čo najvyššej miere ukrajinský kontext a do programu začlení aj ukrajinských moderátorov.
Britský premiér Boris Johnson vo svojom tvíte zdôraznil, že Spojené kráľovstvo usporiada „fantastickú súťaž v mene ukrajinských priateľov“.
18:31 Nemeckí ministri rokovali na Ukrajine o povojnovej obnove a vyšetrovaní zločinov
Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová a minister práce Hubertus Heil navštívili v pondelok Ukrajinu s cieľom rokovať o povojnovej obnove krajiny a vyšetrovaní vojnových zločinov spáchaných ruskými inváznymi silami.
Členovia nemeckej delegácie navštívili vojnou takmer zničené kyjevské predmestie Irpiň a neskôr sa zhovárali s miestnymi predstaviteľmi.
Stretli sa tiež so šéfom rezortu vnútra Ukrajiny Denysom Monastyrským, šéfom civilnej obrany Serhijom Krukom, podpredsedníčkou vlády Julijou Svyrydenkovou, ministerkou sociálnych vecí Oxanou Čolnovyčovou a kyjevským starostom Vitalijom Kličkom.
17:10 Gazprom opäť obmedzuje dodávky plynu cez Nord Stream 1
Ruský koncern Gazprom opäť obmedzuje dodávky plynu cez Nord Stream 1. Gazprom uviedol, že od 6.00 SELČ v stredu (27. 7.) zastaví ďalšiu turbínu plynovodu z dôvodu údržby, čo spôsobí zníženie kapacity na kompresorovej stanici Portovaja na 33 miliónov kubických metrov (m3) denne. Plná kapacita predstavuje viac než 160 miliónov m3.
Od obnovenia prevádzky plynovodu po ukončení jeho údržby 21. júla boli dodávky cez Nord Stream 1 z Ruska do Nemecka stabilné, približne na úrovni 40 % kapacity. Ruský prezident Vladimir Putin však už minulý týždeň varoval, že by mohli klesnúť až na 20 %, ak turbína, ktorá uviazla pri tranzite, nepríde včas, aby nahradila inú, ktorá si pravdepodobne vyžaduje opravu.
15:44 Naď rokoval s B. Wallaceom o vzájomnej spolupráci i pomoci Ukrajine
Spolupráca Slovenska a Veľkej Británie v oblasti obrany na bilaterálnej úrovni i v rámci NATO, ako aj pomoc Ukrajine boli hlavnými témami pondelkového rokovania slovenského ministra obrany Jaroslava Naďa s jeho britským náprotivkom Benom Wallaceom v Bratislave. Návšteva ministra obrany Veľkej Británie na Slovensku sa uskutočnila po 21 rokoch.
„Hovorili sme o tom, akým spôsobom dokážeme nájsť riešenia, ktoré na jednej strane budú znamenať, že Slovensko bude vedieť ďalej pomôcť Ukrajine, a zároveň, že my si zachováme alebo posilníme naše obranné spôsobilosti,“ načrtol Naď. Upozornil na nadchádzajúce rokovanie v Kodani, kde sa má hovoriť o ďalšej podpore Ukrajiny.
Ďalšími témami stretnutia boli podľa Naďa napríklad závery samitu NATO v Madride vrátane novej koncepcie či posilňovania východnej hranice Aliancie. „Ben Wallace sa pýtal, ako prebieha výstavba našej mnohonárodnej jednotky, a bavili sme sa o tom, akým spôsobom by potenciálne Veľká Británia mohla prispieť k budovaniu tejto jednotky,“ priblížil Naď. Pripomenul, že britskí vojaci sú súčasťou Styčného tímu pre integráciu síl NATO na Slovensku (NFIU) vo Vajnoroch.
14:54 Lavrov: Cieľom Ruska je zvrhnúť ukrajinského prezidenta Zelenského
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že cieľom Moskvy je zvrhnúť vládu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, informovala agentúra AP.
Lavrov povedal tento výrok pred vyslancami na summite Ligy arabských štátov (LAŠ) v nedeľu večer v egyptskej Káhire. Šéf ruskej diplomacie tiež uviedol, že Moskva je odhodlaná pomôcť Ukrajincom „oslobodiť sa od bremena tohto absolútne neprijateľného režimu“.
Lavrov obvinil Kyjev a „jeho západných spojencov“ zo šírenia propagandy, ktorá má zaistiť, že Ukrajina sa „stane večným nepriateľom Ruska“. „Ruský a ukrajinský ľud budú ďalej žiť spoločne a my určite pomôžeme ukrajinskému ľudu, aby sa zbavil režimu, ktorý je úplne protiľudový a ide proti histórii,“ dodal Lavrov.
Egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí a ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP 14:40 Naď: Sme vo finálnej fáze rozhovorov s Nemeckom o náhrade za tanky T-72
Slovensko je vo finálnej fáze rozhovorov s Nemeckom o náhrade za tanky T-72, ktoré by mohlo darovať Ukrajine. Dostať by mohlo tanky Leopard. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) o tom informoval v pondelok. Dodal, že evidujú aj záujem o ďalší nákup húfnic Zuzana 2.
„Stále hľadáme riešenia, čo urobiť ďalej s tou technikou, o ktorej vieme, že ju už nebudeme používať, a na Ukrajine by sa veľmi hodila,“ skonštatoval Naď. V rámci pôvodom sovietskej techniky hovoril napríklad aj o BVP či systémoch protivzdušnej obrany Igla alebo Kup. Poukázal na problémy s údržbou vzhľadom na vojnu na Ukrajine a súvisiace sankcie, ako aj potrebu nahradiť starú techniku technológiami štandardne používanými v Severoatlantickej aliancii.
14:14 Nemecko pravdepodobne nedosiahne novembrový cieľ naplnenia zásobníkov plynom
Nemecko je na dobrej ceste a opäť plní zásobníky plynom, ale je nepravdepodobné, že by dosiahlo svoj cieľ v oblasti uskladnenia plynu do 1. novembra. Uviedol to v pondelok šéf sieťového regulátora Bundesnetzagentur Klaus Müller na Twitteri. Informuje o tom agentúra Reuters.
Podľa Müllera je v súčasnosti hlavnou úlohou naplniť do 1. septembra zásobníky na 75 percent ich kapacity, pričom k 23. júlu bola dosiahnutá celkovú úroveň zásob 65,91 percent. Nemecké ministerstvo hospodárstva minulý týždeň zvýšilo svoje ciele pri vytváraní zásob na jeseň po tom, ako sa po desiatich dňoch údržby obnovila prevádzka plynovodu Nord Stream 1, no len na 40 percent kapacity.
Novými cieľmi sú naplnenie zásobníkov na 75 percent do 1. septembra, na 85 percent do 1. októbra a na 95 percent do 1. novembra, uviedlo ministerstvo hospodárstva a zároveň predstavilo opatrenia na úsporu energie vrátane zákazu vykurovania bazénov v súkromných domoch v zime.
13:57 Kubrakov: Vývoz obilia z Ukrajiny po mori by sa mohol začať tento týždeň
Vývoz obilia z ukrajinských prístavov cez Čierne more podľa dohody sprostredkovanej Organizáciou Spojených národov a Tureckom by sa mohol začať v priebehu tohto týždňa. Vyhlásil to ukrajinský minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov, informuje agentúra AFP.
13:31 Ukrajina dostala od Nemecka prvé samohybné protilietadlové systémy Gepard
Ukrajina dostala od Nemecka prvé samohybné protilietadlové systémy Gepard. V pondelok to oznámil ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.
„Dnes oficiálne došli prvé tri gepardy,“ povedal Reznikov v ukrajinskej televízii. Dodal, že doručených bolo aj niekoľko desiatok tisíc kusov munície pre tento systém.
Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová v máji oznámila, že Nemecko dodá Ukrajine v júli prvých 15 protilietadlových systémov typu Gepard.
Foto: TASR/DPA 13:26 Na Slovensko prúdi podobné množstvo plynu ako pred odstávkou Nord Stream 1
Množstvo ruského zemného plynu, ktorý aktuálne prúdi na Slovensko, je podobné ako pred plánovanou odstávkou baltského plynovodu Nord Stream 1. Vyplýva to z informácií zverejnených prepravcom plynu eustream. Po čiastočnom obnovení prevádzky Nord Stream 1 sa na úrovne spred 11. júla vrátili aj dodávky plynu pre Slovenský plynárenský priemysel (SPP).
Zatiaľ čo cez východoslovenský vstupný bod Veľké Kapušany priteká na Slovensko cez Ukrajinu dlhodobo okolo 37 miliónov kubických metrov (m3) ruského plynu denne, zo západu cez Lanžhot prichádza od minulého štvrtka (21. 7.) okolo 30 – 33 miliónov m3 plynu. Počas odstávky plynovodu to bolo iba okolo osem až 11 miliónov m3. Oproti máju a začiatku júna je však súčasná dodávka ruského plynu cez západnú Európu o stále o niekoľko miliónov m3 nižšia. Ruský Gazprom obmedzenie dodávok vysvetľuje chýbajúcou turbínou, ktorej vrátenie dočasne po oprave v rámci sankcií zablokovala Kanada.
13:00 Ukrajina potvrdila, že Poľsko už dodalo tanky PT-91 Twardy
Hlavné bojové tanky PT-91 Twardy skonštruované v Poľsku sa už nachádzajú na Ukrajine, potvrdil v pondelok vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Informuje o tom agentúra PAP.
„Poľské tanky PT-91 Twardy sú už na Ukrajine… Sme veľmi vďační našim poľským priateľom,“ napísal Jermak na Twitteri.
Poľský hlavný bojový tank PT-91 Twardy je modernizovaná verzia tanku typu T-72 sovietskej výroby. Poľsko doteraz poskytlo Ukrajine odhadom približne 250 tankov T-72 v snahe pomôcť svojmu susedovi v boji proti ruskej invázii.
12:32 Kremeľ: Raketový útok na Odesu „nesmie prekaziť“ vývoz obilia
Kremeľ v pondelok vyhlásil, že víkendové ruské útoky na ukrajinský čiernomorský prístav Odesa „nesmú prekaziť“ dohodu Moskvy a Kyjeva o odblokovaní vývozu obilia. Informuje o toma agentúra AFP.
„Toto nemôže a nesmie prekaziť začiatok vývozu,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dva dni po tom, čo Moskva útočila na prístav. Útoky Moskvy cielili „výlučne“ na vojenskú infraštruktúru a „nesúviseli s dohodou o vývoze obilia“.
Moskva a Kyjev pritom len v piatok separátne podpísali historickú dohodu o uvoľnení obilia uviaznutého v ukrajinských prístavoch. Západné krajiny odsúdili sobotné ruské raketové útoky, pričom Spojené štáty vyjadrili „vážne obavy“ o oddanosti Ruska voči dohode.
12:28 Reznikov: Ukrajina pomocou HIMARS-ov zničila 50 ruských muničných skladov
Päťdesiat ruských muničných skladov zničili ukrajinské sily s použitím amerických salvových raketometov HIMARS, oznámil v pondelok ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. Informuje o tom agentúra Reuters.
„Týmto sme pretli ich logistické reťazce a znemožnili im vykonávať aktívne bojové operácie a ostreľovať naše sily ťažkými zbraňami,“ povedal Reznikov v ukrajinskej televízii.
Reuters uvádza, že Reznikovove tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť. Rusko sa k nim bezprostredne nevyjadrilo.
08:49 Zelenskyj: Dokonca aj Rusko pripúšťa, že vyhráme
Aj päť mesiacov od začiatku ruskej invázie bude Ukrajina robiť všetko, čo je v jej silách, aby svojmu nepriateľovi spôsobila čo možno najväčšie škody. Vyhlásil to v noci na pondelok v pravidelnom večernom príhovore ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Dokonca aj okupanti pripúšťajú, že vyhráme. Počujeme to každý deň v ich rozhovoroch, hovoria to svojim známym, keď s nimi telefonujú,“ uviedol Zelenskyj.
Tak ako vo väčšine svojich príhovor ukrajinský prezident znova povedal, že jeho krajina nepoľavuje. „Robíme všetko pre to, aby sme nepriateľovi spôsobili čo možno najviac škody a aby sme získali pre Ukrajinu čo možno najviac podpory,“ uviedol Zelenskyj.
VIDEO Rusi ostreľujú ukrajinské pozície zápalnou muníciou
07:21 Rusko plánuje vzniesť obvinenia voči ukrajinským vojakom
Šéf Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie (Sledkom) Alexander Bastrykin povedal, že Moskva obvinila zo zločinov proti ľudskosti 96 príslušníkov ukrajinských ozbrojených zložiek a navrhla vytvorenie medzinárodného tribunálu s podporou Bolívie, Iránu a Sýrie.
Bastrykin, ktorého vyjadrenia sprostredkoval denník Rossijskaja gazeta, povedal, že Rusko plánuje vzniesť takéto obvinenia voči viac než 220 osobám. Sú medzi nimi zástupcovia velenia ukrajinských ozbrojených síl, a velitelia, ktorí útočili na civilné obyvateľstvo.
Ukrajinci sa podľa jeho slov zúčastňujú na zločinoch proti mieru a bezpečnosti ľudstva, ktoré nemajú premlčaciu dobu. Dodal, že Rusko už vznieslo obvinenia voči 96 veliteľom a ich podriadeným a ďalších 96 osôb vyhlásilo za hľadané.
Ukrajinskí vojaci počas bojov v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny v nedeľu 24. júla 2022. Foto: TASR/AP 03:14 Rusko označilo Bahamy a ostrovy Guernsey a Man za nepriateľské štáty
Ruská vláda zaradila do zoznamu tzv. nepriateľských štátov aj Bahamské ostrovy, ako aj ostrovy Guernsey a Man. Oznámenie o rozšírení zoznamu nepriateľských štátov bolo zverejnené v nedeľu na webovej stránke ruskej vlády, ktorej predseda, Michail Mišustin, podpísal príslušnú vyhlášku.
Za nepriateľské Rusko považuje všetky štáty, ktoré proti Ruskej federácii, ruským spoločnostiam a občanom podnikajú kroky považované Moskvou za nepriateľské.
V tlačovej správe, zverejnenej v nedeľu, sa uvádza, že ostrovy Guernsey a Man sú zaradené do zoznamu nepriateľských štátov, pretože podporili sankcie uvalené na Rusko zo strany Spojeného kráľovstva.
Bahamy sa na zozname ocitli pre to, že uvalili zákaz akýchkoľvek transakcií s Bankou Ruska, ruským ministerstvom financií a viacerými organizáciami finančného sektora Ruskej federácie.
NEDEĽA
20:19 Kyjev: Pošlite nám polohu ruských základní a bydliská kolaborantov
Ukrajinská rozviedka totiž vyzvala obyvateľov Enerhodaru, aby jej ,,urýchlene oznámili presnú polohu základní okupačných vojsk a adresy ich pobytu… a miesta pobytu veliteľského štábu,“ s tým, že žiadúce sú aj presné súradnice. Rozviedka požiadala o pomoc aj pri identifikácii kolaborantov, pričom obyvateľov mesta žiada o zaslanie ich bydlísk, či zamestnania. Rovnako tak požiadala aj o určenie trás, po ktorých sa vo meste a jeho okolí pohybovala ruská vojenská technika. Informoval o tom server Euronews.
V meste Enerhodar sa nachádza aj strategicky významná Záporožská jadrová elektráreň, najväčšia v Európe. Tá bola rovnako ako Enerhodar obsadená 4. marca ruskou armádou. Rusko pred nedávnom obvinilo Ukrajinu z ostreľovania v blízkosti reaktorov elektrárne. Kyjev to odmieta a tvrdí, že úspešne útočil na ruské základne.
19:40 Zbierka na dron Bayraktar TB2 pre ukrajinskú armádu bola úspešná aj v Poľsku
Na nákup bezpilotného lietadla Bayraktar TB2 pre ukrajinskú armádu sa v Poľsku vyzbieralo viac ako potrebných 22,5 milióna zlotých (4,736 milióna eur). V nedeľu to na sociálnych sieťach oznámil iniciátor zbierky, publicista denníka Krytyka Polityczna Slawomir Sierakowski, ktorý dodal, že prebytok zo zbierky pôjde Národnej banke Ukrajiny.
Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) Sierakowski informoval, že prostredníctvom crowdfundingovej platformy Zrzutka.pl na dron prispelo viac ako 200 000 ľudí vrátane politikov a slávnych ľudí z rôznych krajín. Peniaze poslal napr. aj jeden z vodcov bieloruskej opozície Paval Latuška, litovská premiérka Ingrida Šimonyté, ukrajinská speváčka Džamala, či známa poľská režisérka Agnieszka Hollandová.
Zbierky na drony pre ukrajinskú armádu sa organizovali aj v iných krajinách – napr. v Česku i v Litve.
19:10 Neznámi páchatelia posprejovali v Mníchove hrob Stepana Banderu
Neznámi páchatelia posprejovali hrob vodcu ukrajinských separatistov Stepana Banderu na jednom z cintorínov v Mníchove v spolkovej krajine Bavorsko. Na svojom webe o tom informovala stanica Bayerischer Rundfunk, ktorá pripomenula, že Bandera je považovaný za jednu z najkontroverznejších postáv ukrajinskej histórie.
Banderov hrob sa nachádza na mníchovskom cintoríne Waldfriedhof. Neznámi vandali na kríž z bieleho kameňa sprejom nastriekali komunistické, fašistické a anarchistické symboly. Hovorkyňa mníchovského policajného riaditeľstva potvrdila poškodenie hrobu a informovala, že prípad sa vyšetruje. Bayerischer Rundfunk na svojom webe píše, že k podobným činom týkajúcim sa Banderovho hrobu dochádzalo aj v minulosti.
Stepan Bandera (1909 – 1959) bol vodcom ukrajinských povstalcov, ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali za samostatnú Ukrajinu aj po boku nacistického Nemecka, pričom sa dopúšťali masakrov poľského a židovského obyvateľstva. Dodnes zostáva veľmi kontroverznou postavou, na samotnej Ukrajine i v širšom postsovietskom priestore. Časť ľudí ho považuje za hrdinu ukrajinského boja za nezávislosť, zatiaľ čo iní za vojnového zločinca.
17:15 Ukrajina oslobodí Chersonskú oblasť do septembra, tvrdí regionálny predstaviteľ
Ukrajinské sily by mohli oslobodiť Chersonskú oblasť na juhu krajiny, ktorú ruské invázne jednotky obsadili krátko po začiatku invázie, do septembra. V nedeľňajšom rozhovore pre ukrajinskú televíziu to povedal poradca šéfa správy Chersonskej oblasti Serhij Chlaň, informuje agentúra AFP.
„Môžeme povedať, že Chersonská oblasť bude definitívne oslobodená do septembra a všetky plány okupantov zlyhajú,“ povedal Chlaň. Dodal, že na bojisku je vidieť obrat situácie. „Vidíme, že ozbrojené sily Ukrajiny majú v posledných vojenských operáciách prevahu,“ podotkol s tým, že Kyjev prechádza z obrannej fázy do protiofenzívy.
Ruské sily obsadili mesto Cherson 3. marca. Išlo o prvé väčšie mesto, ktoré Moskva získala po začiatku invázie.
16:24 Lavrov v Káhire obvinil Ukrajinu z neochoty rokovať
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov rokoval v nedeľu v Káhire s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím a so svojím rezortným kolegom Sámihom Šukrím. Stretol sa aj s generálnym tajomníkom Ligy arabských štátov Ahmadom Abúlom Ghajtom, uviedla agentúra AP, ktorá sa odvolala na ruský web RT.
Na spoločnej tlačovej konferencii so Šukrím Lavrov uviedol, že s egyptskými predstaviteľmi diskutoval o ruskej „vojenskej operácii“ na Ukrajine. Zástupcovia Egypta na rokovaniach vyzvali na „politické a diplomatické“ riešenie tohto vojnového konfliktu.
Podľa AP Lavrov vo svojom vystúpení vyhlásil, že vinu za prerušenie mierových rokovaní nesie Ukrajina, a zdôraznil, že ich obnovenie nezávisí do Ruska. „Ukrajinské vedenie, od prezidenta až po jeho nespočetných poradcov, neustále tvrdí, že žiadne rokovania nebudú, kým Ukrajina neporazí Rusko na bojisku,“ tvrdí Lavrov.
16:00 Ruské úrady zablokovali prístup na web nového projektu denníka Novaja gazeta
Ruské úrady v sobotu zablokovali prístup k webovej stránke nového projektu, ktorý tvoria novinári nezávislého ruského denníka Novaja gazeta (NG). K zablokovaniu webu, ktorého názov je Novaja rasskaz-gazeta, došlo na žiadosť ruskej generálnej prokuratúry, a to pre údajnú diskreditáciu ruskej armády.
Svoj nový projekt redakcia NG oznámila 15. júla. Jeho prvé číslo vyšlo vo formáte PDF aj v tlačenej verzii, ktorú bolo možné zakúpiť len na webe NG. Obsahovalo okrem iného aj analýzu ideológie ruského prezidenta Vladimira Putina a autoritárstva.
„Vydržali sme sedem dní a deväť hodín. List z (cenzorského) úradu Roskomnadzor prišiel v sobotu večer. O dve hodiny neskôr sa začala blokáda“ prístupu na web, uviedla redakcia. Redakcia informovala, že „voči papierovej verzii časopisu neboli podané žiadne sťažnosti“, preto pokračuje v príprave druhého čísla. Redakcia vyzvala čitateľov, aby sa nenechali odradiť. Novaja gazeta, ruský investigatívny denník známy svojimi reportážami o korupcii elít a hrubom porušovaní ľudských práv, bol koncom marca nútený pozastaviť vydávanie online i tlačenej verzie.
15:00 Pápež „veľmi túži“ po návšteve Ukrajiny a konci vojny
„Veľmi túžim po tom, aby som išiel do Kyjeva,“ odpovedal pápež na otázku ohľadom prípadnej cesty na Ukrajinu. Pápež už v predošlom rozhovore pre Reuters zo začiatku júla naznačil, že dúfa, že krátko po návšteve Kanady by sa mu mohlo podariť vycestovať aj do Kyjeva a Moskvy.
„Chcel by som ísť (na Ukrajinu) a najprv by som chcel ísť do Moskvy,“ povedal vtedy pápež. Dodal, že dúfa, že ruský prezident Vladimir Putin by mu to umožnil v záujme mieru. Priblížil tiež, že ohľadom prípadnej návštevy Moskvy bol s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v kontakte vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin.
Po zverejnení rozhovoru Kyjev pápeža znova pozval na návštevu Ukrajiny. Kremeľ však uviedol, že s Vatikánom nie je v náležitom kontakte čo sa týka možnej návštevy Moskvy. Do Moskvy dosiaľ nezavítal žiadny pápež.
14:05 Zelenskyj: Nevzdáme sa. Budeme chrániť to, čo nám patrí. Zvíťazíme!
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril v nedeľu – päť mesiacov od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy – presvedčenie, že jeho krajina vo vojne zvíťazí.
„Táto vojna Ukrajinu nezlomila a ani ju nezlomí,“ uviedol Zelenskyj v nedeľnom príspevku na sociálnej sieti Telegram. „Nevzdáme sa. Budeme chrániť to, čo nám patrí. Zvíťazíme!“ zdôraznil ukrajinský líder. Dodal, že život na Ukrajine napriek vojne, ktorú Moskva rozpútala 24. februára, pokračuje ďalej. Poznamenal, že vojna „z nás dozaista nespraví rukojemníkov tohto hororu, ktorý okupanti priniesli do našej krajiny“.
Zelenskyj tiež znova apeloval na Spojené štáty a ďalšie členské štáty NATO, aby ukrajinským silám dodali ťažké zbrane a pomohli im tak zastaviť postup ruských jednotiek a oslobodiť obsadené oblasti. Podľa údajov generálneho štábu Ukrajiny prišlo od začiatku invázie o život takmer 40 000 ruských vojakov.
12:50 Poľsko prijalo od začiatku vojny na Ukrajine už takmer päť miliónov utečencov
Do Poľska prišlo cez hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska na územie svojho suseda z 24. februára dovedna už 4,99 milióna ľudí, oznámila v nedeľu ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž (SG). Informovala o tom tlačová agentúra PAP.
Podľa SG jej príslušníci vykonali v sobotu 23 900 pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny a v nedeľu k 7.00 hod. dosiahol počet príchodzích osôb vyše 6-tisíc.
Pohraničná stráž tiež uviedla, že v sobotu odišlo z Poľska na Ukrajinu približne 27 200 ľudí. Od začiatku vojny prešlo z poľského územia na ukrajinské už dovedna 3,07 milióna ľudí.
11:50 Západ plánuje krajine dodať do 30 salvových raketometov, tvrdí americký kongresman
Spojené štáty a ich západní spojenci by mohli Ukrajine potenciálne dodať až 30 salvových raketových systémov, ktoré boli doteraz vysoko účinné pri ničení ruských skladov zbraní, povedal americký kongresman Adam Smith. Predseda výboru Snemovne reprezentantov pre ozbrojené sily to uviedol pre Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) počas návštevy Kyjeva, kde sa v sobotu s ďalšími členmi amerického Kongresu stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Podľa Smitha je súčasný cieľ zvýšiť počet raketových systémov nasadených na Ukrajine na 25 až 30. Časový rámec na dodanie systémov ale neposkytol.
Ukrajina požiadala o najmenej 50 vysoko presných raketových systémov vrátane systémov MLRS M270 a HIMARS M142. Systémy môžu odpaľovať rakety ďaleko za nepriateľské línie s presnosťou niekoľkých metrov, vďaka čomu sú vysoko efektívne. USA dodali Ukrajine 12 systémov HIMARS a nedávno odobrili dodanie ďalších štyroch. Západní spojenci dodali Ukrajine tiež niekoľko systémov M270.
10:43 Zacharovová: Raketový útok zničil v odeskom prístave armádnu infraštruktúru
Pri sobotnom útoku na prístav čiernomorského mesta Odesa zničili ruské rakety ukrajinskú „armádnu infraštruktúru“. Podľa agentúry AFP to v nedeľu uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
Strely s plochou dráhou letu „Kalibr zničili v prístave Odesy veľmi presným úderom armádnu infraštruktúru“, uviedla Zacharovová na sociálnej sieti Telegram v odpovedi ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, ktorý sa predtým vyjadril, že dialóg s Moskvou sa po sobotnom útoku stáva čoraz neobhájiteľnejším. Zacharovová sprenila, že raketový útok zničil ukrajinskú „bojovú hliadkovú loď“.
Odeský prístav je veľmi dôležitým východiskovým bodom pre vývoz obilia. K útoku došlo len jeden deň po tom, čo zástupcovia Ukrajiny a Ruska v piatok oddelene podpísali v Istanbule dohody s OSN a Tureckom, ktoré umožnia vývoz ukrajinských obilovín cez Čierne more. V prístavoch alebo v silách na ukrajinskom pobreží uviazlo totiž vyše 20 miliónov ton obilia a od neho sú závislé krajiny Blízkeho východu aj Afriky.
09:44 Ukrajinské sily postupujú do Chersonskej oblasti
Ukrajinské sily postupujú krok za krokom do Ruskom okupovanej Chersonskej oblasti na východe Ukrajiny. V sobotňajšom večernom videoodkaze to povedal prezident Volodymyr Zelenskyj. Informuje o tom denník The Guardian, podľa ktorého by protiofenzíva v Chersonskej oblasti mohla predstavovať posun od hlavného bojiska v Donbase.
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojom sobotňajšom hodnotení vojny uviedol, že ukrajinské sily pravdepodobne plánujú začať alebo už začali protiofenzívu v Chersonskej oblasti. Viditeľnosť postupu a tempa protiofenzívy z otvorených zdrojov bude ale pravdepodobne obmedzená.
Ukrajinský poradca pre Cherson Serhij Chlan podľa ISW v sobotu uviedol, že ukrajinské sily obsadili nešpecifikované obce v Chersonskej oblasti. Zároveň vyzval ukrajinských civilistov, aby mlčali o postupe protiofenzívy, kým ukrajinské úrady nevydajú oficiálne vyhlásenia.
09:06 KĽDR obvinila USA, že vyrábajú na Ukrajine biologické zbrane
Severná Kórea obvinila v nedeľu Spojené štáty, že na Ukrajine vyrábajú biologické zbrane – KĽDR tým zopakovala podobné tvrdenie Ruska, ktoré bolo v marci Organizáciou Spojených národov odmietnuté, píše agentúra AFP.
Moskovský spojenec Pchjongjang vyšiel vo februári s vyhlásením, že základnou príčinou ukrajinskej krízy je politika Spojených štátov. Tento mesiac navyše KĽDR oficiálne uznala dve samozvané proruské separatistické oblasti na východe Ukrajiny, čo podnietilo Kyjev prerušiť so Severnou Kóreou diplomatické styky.
Washington „v rozpore s medzinárodnými dohovormi zriadil v desiatkach štátov a území vrátane Ukrajiny množstvo biologických laboratórií“, napísala v nedeľu oficiálna severokórejská tlačová agentúra KCNA. Odvolala sa pritom na údaje, ktoré podľa nej zistilo a objavilo Rusko.
08:00 Rusko posiela na front muníciu v prestrojení za humanitárnu pomoc, tvrdí Ukrajina
Ukrajinská rozviedka tvrdí, že po zásahu muničných skladov Rusko začalo dovážať náboje pod pláštikom humanitárnej pomoci, píše český portál Echo24 s odkazom na Ukrajinskú pravdu. Zaznamenala najmenej 20 nákladných vozidiel, ktoré zdanlivo do Chersonskej oblasti viezlo civilný náklad.
Kamióny značky KamAZ boli namaľované nabielo a označené vlajkami Ruska. Podľa ukrajinskej rozviedky v skutočnosti viezli delostreleckú muníciu.
06:05 Zelenskyj v Kyjeve prijal delegáciu Kongresu USA
Delegácia amerického Kongresu sa v sobotu v Kyjeve stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a prisľúbila mu pokúsiť sa zabezpečiť pokračovanie podpory Kyjeva vo vojne proti Rusku.
Delegácia, ktorej súčasťou bol aj predseda výboru Snemovne reprezentantov pre ozbrojené sily Adam Smith, je ďalšou v sérii vysokopostavených návštev na Ukrajine. „Spojené štáty spolu so spojencami a partnermi z celého sveta stáli pri Ukrajine pri poskytovaní ekonomickej, vojenskej i humanitárnej pomoci,“ uviedla delegácia USA vo vyhlásení.
„Budeme pokračovať v hľadaní cesty pre podporu prezidentovi Zelenskému a ukrajinskému ľudu čo najefektívnejšie, kým pokračujú vo svojom statočnom boji,“ dodala.
01:48 Zelenskyj: Ostreľovanie Odesy bolo barbarstvom zo strany Ruska
Za akt „očividného ruského barbarstva“ označil v sobotu ostreľovanie prístavu juhoukrajinského mesta Odesa tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj. Sobotňajší raketový útok na Odesu je ďalším dôvodom na to, aby sa Ukrajine dodali také zbrane, „aké sú pre naše víťazstvo nevyhnutné“, povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom videoposolstve.
Rusku zároveň vytkol, že prístav v Odese ostreľovalo len jeden deň po podpísaní dohody o umožnení vývozu ukrajinského obilia. Rusko podiel na útoku popiera, ako v sobotu po rozhovore s Moskvou oznámilo Turecko.
Zelenskyj sa naopak domnieva, že raketovými útokmi sa Rusko politicky zdiskreditovalo. „Ak niekto vo svete predtým tvrdil, že je nevyhnutné vstúpiť do dialógu s Ruskom, dosiahnuť dohody o prímerí bez toho, aby sme naše územie oslobodili od okupantov, tak dnešné rakety možnosť takýchto tvrdení zničili,“ podotkol. „Dokazuje to len jedno: bez ohľadu na to, čo Rusko povie a sľúbi, vždy si nájde spôsob, ako to nerealizovať,“ cituje prezidenta spravodajský portál Sky News.
Ukrajina a Rusko v piatok v Istanbule separátne podpísali dohody s Organizáciou Spojených národov a Tureckom umožňujúce vývoz obilia z Ukrajiny cez Čierne more.
17:00 USA: V Donbase zomreli dvaja americkí občania
Dvaja Američania zahynuli v Donbase na východe Ukrajiny, informovalo v sobotu ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov. Ako píše agentúra AFP, rezort diplomacie USA nespresnil, či išlo o osoby, ktoré na Ukrajinu pricestovali za účelom bojov proti ruským inváznym silám.
„Môžeme potvrdiť nedávne úmrtie dvoch amerických občanov v Donbase na Ukrajine. Sme v kontakte s ich rodinami a poskytujeme im všetku potrebnú konzulárnu pomoc,“ uviedol hovorca ministerstva. Ďalšie podrobnosti uvedené neboli.
AFP konštatuje, že prezident USA Joe Biden, ako aj ministerstvo zahraničných vecí varovali občanov krajiny, aby na Ukrajinu necestovali s cieľom podieľať sa na bojových operáciách. AFP pripomína, že Kyjev zriadil medzinárodnú légiu pre dobrovoľných bojovníkov z cudziny, ktorí majú rozličné stupne predošlého vojenského výcviku.
12:32 Orbán: Dodávanie zbraní Ukrajine predlžuje vojnu, časti z nich sa zmocňujú Rusi
Dodávanie zbraní Ukrajine iba predlžuje vojnu, pretože Ukrajina dostáva západné zbrane, ktoré potom získavajú aj Rusi, povedal v sobotu na 31. letnej univerzite Maďarov v rumunskom meste Baile Tušnad predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na spravodajský server 24.hu.
„Vojnu možno skončiť iba rusko-americkými rokovaniami,“ zdôraznil maďarský premiér, podľa ktorého Európa sa po druhej svetovej vojne opäť dostala do situácie, že nie ona má rozhodujúce slovo, ale Američania a Rusi.
Európa podľa jeho slov stráca určujúce pozície vo svetovej politike preto, lebo nedokáže udržať poriadok vo vlastných radoch. Ako príklady nezhôd v eurobloku uviedol Orbán otázky Ukrajiny, vonkajších európskych hraníc, ale aj rozširovania Európskej únie o krajiny Balkánu.
Maďarský ministerský predseda ďalej kritizoval Západ za „rozbitie“ vzťahov v rámci Vyšehradskej štvorky. Vzťahy s Poľskom sa však podľa jeho slov skomplikovali aj pre vojnu na Ukrajine, pričom však strategické záujmy sú totožné. „Chceme mier, a nechceme, aby sa k nám Rusi priblížili,“ spresnil.
„Poliaci sa cítia byť súčasťou rusko-ukrajinskej vojny, do ktorej sa však Maďarsko nechce zapojiť, lebo to nie je naša vojna. Česi a Slováci mali výmenu vlád, ktoré sa snažia získavať priazeň Bruselu. Je to rozhodnutie, ako keby ste chceli ustajniť kone v horiacej maštali,“ vyhlásil Orbán.
12:14 Odesa hlási, že jej prístav zasiahli ruské rakety
Výbuchy otriasli v sobotu dôležitým ukrajinským prístavným mestom Odesa len jeden deň po tom, čo Kyjev a Moskva dosiahli zásadnú dohodu, ktorá umožní obnovenie vývozu obilovín. Píše o tom britská stanica BBC.
Príčína niekoľkých výbuchov, ktoré juhoukrajinskú Odesu zasiahli v skorých ranných hodinách, nie je známa. Ukrajinské úrady tvrdia, že rakety zasiahli zariadenia na spracovanie obilia. Hovorca južného velenia ukrajinských ozbrojených síl zas podľa stanice Sky News povedal, že Moskva zasiahla v odeskom prístave prečerpávaciu stanicu, avšak „nespôsobila značné škody“.
Rusko neskôr podľa tureckých zdrojov poprelo zodpovednosť za výbuchy v odeskom prístave, záležitosť vraj skúma.
09:43 Z Ukrajiny prišlo do Poľska takmer päť miliónov ľudí
Do Poľska prišlo cez hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska dovedna už 4,97 milióna ľudí, oznámila v sobotu ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž. Časť z nich sa však vrátila.
Naopak, z poľského územia na ukrajinské prešlo od začiatku vojny už dovedna 3,05 milióna jedincov.
00:10 Ukrajina má na predaj obilie v hodnote približne desať miliárd dolárov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok večer vo svojom videoprejave oznámil, že jeho krajina bude mať po dohode o odblokovaní obilia šancu predať aj súčasnú úrodu.
„Približne 20 miliónov ton minuloročnej úrody obilia sa vyvezie. Bude aj šanca predať tohtoročnú úrodu… momentálne máme k dispozícii zásoby obilia v hodnote približne desať miliárd dolárov,“ povedal Zelenskyj.
Vďaka dohode, ktorú sprostredkovali OSN a Turecko, existuje podľa neho šanca zabrániť globálnej potravinovej katastrofe, ktorá by mohla spôsobiť chaos v mnohých krajinách.
21:50 Ukrajina potvrdila, že útočila dronmi kamikadze na Rusov v jadrovej elektrárni
Ukrajinská vojenská tajná služba (HUR) v piatok potvrdila, že ukrajinská armáda zaútočila pomocou takzvaných samovražedných dronov na ruské jednotky okupujúce Záporožskú atómovú elektráreň pri meste Enerhodar.
„Prostredníctvom dronov kamikadze bol vykonaný útok na stanové mestečko a nepriateľskú techniku,“ vyhlásila HUR.
Ukrajinské drony údajne zničili ruské zariadenie protivzdušnej obrany a salvový raketomet typu Grad. Zahynuli pri tom traja Rusi a dvanásti sa zranili. HUR k tomu zverejnila aj video, na ktorom vidno stany, výbuch a utekajúcich ľudí.
O útoku už predtým informovala ruská okupačná správa, podľa ktorej utrpeli zranenia 11 zamestnanci elektrárne, z toho štyria ťažké.
20:46 Zelenskyj pre WSJ: Prímerie by Rusom prišlo vhod, viedlo by k väčšiemu konfliktu
Akékoľvek prímerie, počas ktorého by ruské vojská ostali na okupovaných územiach Ukrajiny, by neskôr viedlo k ešte intenzívnejšiemu konfliktu. V piatkovom rozhovore pre americký denník The Wall Street Journal to vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Prestávka v bojoch by ruským silám iba poskytla vítanú príležitosť oddýchnuť si, doplniť svoje stavy a dozbrojiť na ďalšie kolo ofenzívy, myslí si ukrajinský prezident.
„(Rusi) by túto prestávku nevyužili na zmenu svojho geopolitického postoja a na zrieknutie sa nárokov na bývalé sovietske republiky,“ povedal Zelenskyj.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP 20:11 Boris Johnson po podpísaní istanbulskej dohody telefonoval Zelenskému
Britský premiér Boris Johnson v piatok telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským po tom, čo zástupcovia Ukrajiny a Ruska navzájom oddelene podpísali v Istanbule dohody s OSN a Tureckom o umožnení vývozu ukrajinského obilia cez Čierne more. Podľa britskej stanice BBC Johnson privítal dosiahnutie dohody a zdôraznil, že musí byť plne uvedená do praxe, informuje TASR.
Dosluhujúci britský premiér tiež potvrdil odhodlanie svojej krajiny naďalej podporovať Ukrajinu, ktorá sa bráni ruskej vojenskej agresii. „Toto odhodlanie neochabne, nech bude v Británii premiérom ktokoľvek,“ povedal Johnson, ako ho citovala jeho hovorkyňa.
Zelenskyj sa podľa nej poďakoval Británii za podporu aj vojenskú pomoc, ktorú – ako uviedol ukrajinský prezident – je v konflikte cítiť.
19:21 Kuleba: Ukrajina pri dohode o vývoze obilia dôveruje OSN, nie Rusku
Ukrajina ohľadne plnenia dohody o umožnení vývozu ukrajinského obilia cez Čierne more dôveruje Organizácii Spojených národov, a nie Rusku. V súvislosti s dohodou, ktorú separátne podpísali v piatok v Istanbule s OSN a Tureckom Rusko aj Ukrajina, to uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.
„Ukrajina nedôveruje Rusku. Podľa mňa nikto nemá dôvod veriť Rusku. Našu dôveru vkladáme do Organizácie Spojených národov, ako hybnej sile tejto dohody,“ povedal Kuleba na online tlačovom brífingu.
Ukrajinský minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov, ktorý v Istanbule podpísal uvedený dokument za Ukrajinu, vyhlásil, že dosiahnutie dohody bolo možné len vďaka ukrajinským vojenským úspechom.
„Myslím si, že tento dokument sme preto podpísali podľa našich podmienok, lebo úplne ovládame naše vody,“ povedal Kubrakov. Poukázal pritom na nedávne obsadenie ukrajinského Hadieho ostrova, ktoré dovtedy držali Rusi. Označil to za „dôležitý okamih“ v ukrajinskom vojenskom odpore voči ruskej agresii.
18:49 Británia: Vojenská loď sledovala v Severnom mori dve ruské ponorky
Loď Britského Kráľovského vojenského námorníctva (Royal Navy) sledovala v Severnom mori dve ruské ponorky plaviace sa z oblasti Arktídy.
Fregata HMS Portland v tejto oblasti hliadkovala, keď sa dve ruské ponorky pod vodou preplavili južne od pobrežia Nórska smerom z oblasti Arktídy, píše Royal Navy na svojej oficiálnej webovej stránke. Britská loď ponorky sledovala po tom, ako sa oddelene vynorili na hladinu v dňoch 16. a 19. júla.
18:20 Rusko začalo trestné konanie proti tehotnej komunálnej političke Pirogovovej
Ruskí vyšetrovatelia v piatok začali trestné konanie proti tehotnej členke mestského zastupiteľstva na Sibíri. Helga Pirogovová patrí k posledným spojencom opozičného lídra Alexeja Navaľného, ktorý si odpykáva trest vo väzení.
Ruský vyšetrovací výbor oznámil, že začal trestné konanie proti nej za šírenie falošných informácií o ruskej armáde. Pirogovová je nezávislou členkou mestského zastupiteľstva v Novosibirsku, treťom najväčšom meste Ruska. Vo štvrtok ju nakrátko zadržali, v prípade usvedčenia jej hrozia tri roky vo väzení. Jej priaznivci vravia, že je vo štvrtom mesiaci tehotenstva.
Vyšetrovatelia ju obvinili zo zverejnenia „falošných informácií“ o ruskej armáde, keď na Twitteri komentovala správu o pohreboch vojakov zabitých na Ukrajine. Napísala, že chce „oživiť“ týchto vojakov, aby mohli byť potrestaní za úlohu v ofenzíve Moskvy, a potom „ich vrátiť do hrobov“. Neskôr tvít vymazala a označila ho za „príliš emotívny“.
17:56 Gazprom: Rusko nemá žiadnu povinnosť získať turbínu pre Nord Stream 1
Ruský energetický gigant Gazprom v piatok vyhlásil, že súčasná zmluva so spoločnosťou Siemens Energy nevyžaduje, aby Rusko podniklo kroky na uľahčenie návratu turbíny pre plynovod Nord Stream 1.
Plynovod Nord Stream 1, ktorým vedie po dne Baltického mora z Ruska do Nemecka, vo štvrtok (21. 7.) po 10-dňovej údržbe opäť spustil prepravu plynu, ale len na 40 % svojej kapacity.
Gazprom obmedzil dodávky cez potrubie už v júni s tým, že nemôže dostať späť turbínu, ktorá bola odoslaná nemeckou spoločnosťou Siemens Energy na opravu do Kanady. Nemecko zasa argumentuje, že spomínaná turbína sa mala začať používať až v septembri.
Ruský štátny energetický gigant v piatok tiež vyhlásil, že stále nemá potrebnú dokumentáciu od spoločnosti Siemens Energy, ktorá potvrdzuje výnimku zo sankcií Európskej únie (EÚ) a Kanady na vrátenie turbíny do kompresorovej stanice Portovaja.
Vo štvrtok dva zdroje oboznámené s touto záležitosťou uviedli, že turbína pri tranzite uviazla v Nemecku, pretože Rusko zatiaľ nedalo súhlas na jej prevoz.
Logo energetickej spoločnosti Gazprom. Foto: TASR/AP 16:40 Ukrajina a Rusko podpísali oddelené dohody umožňujúce vývoz obilia
Ukrajina a Rusko v piatok v Istanbule separátne podpísali dohody s Organizáciou Spojených národov a Tureckom umožňujúce vývoz obilia z Ukrajiny cez Čierne more, informuje TASR.
Príslušný dokument za Rusko podpísali minister obrany Sergej Šojgu a za Ukrajinu minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov.
Ako pripomína agentúra AFP, ukrajinskí predstavitelia odmietli podpísať ten istý dokument ako Rusi z dôvodu ruskej vojenskej agresie v ich krajine. Dohody majú podľa britského denníka The Guardian umožniť aj bezpečný prevoz ruských umelých hnojív po mori, ktoré sú dôležité pre zmiernenie svetovej potravinovej krízy spôsobenej ruskou inváziou na Ukrajinu.
Na slávnostnom podpise zmluvy v istanbulskom paláci Dolmabahçe bol prítomný aj generálny tajomník OSN António Guterres a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
13:55 Lavrov: Rusko nepodnecuje potravinovú krízu
Rusko nepodnecuje potravinovú krízu a bude aj naďalej poskytovať dodávky potravín aj energií a plniť si tak záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd. Povedal to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, píše v piatok agentúra DPA.
Tvrdenia, že Rusko spôsobuje hlad vo svete, označil Lavrov za „úplne neopodstatnené špekulácie západnej a ukrajinskej propagandy“. Šéf ruskej diplomacie uviedol, že tieto problémy sa začali počas pandémie koronavírusu, keď Západ využil svoje peniaze na odklonenie komoditných a potravinových reťazcov, v dôsledku čoho sa „zhoršila situácia rozvojových krajín závislých od potravinových dodávok“.
13:08 Rusko tvrdí, že v zničenej škole v zlikvidovalo „300 nacionalistov“. Ukrajina hovorí o sklade potravín.
Ukrajinskí záchranári objavili v troskách školy v Kramatorsku, zničenej pri ruskom útoku, tri mŕtve telá. Moskva však bez uvedenia dôkazov tvrdí, že pri útoku na kramatorskú školu zlikvidovala „do 300 nacionalistov“. Informovala o tom v piatok agentúra AP.
Podľa kancelárie ukrajinského prezidenta bola pri ruskom ostreľovaní mesta Kramatorsk v Doneckej oblasti, kde sa momentálne odohrávajú boje, vo štvrtok zničená jedna z miestnych škôl a poškodených 85 obytných budov.
Podľa ukrajinských úradov priestory dočasne uzavretej školy v súčasnosti slúžili ako skladisko potravinovej pomoci. Podľa ruského ministerstva obrany sa naopak v budove ukrývali ozbrojení ukrajinskí nacionalisti, ktorí ju využívali ako svoju základňu.
12:00 Ruská vláda rozšírila zoznam tzv. nepriateľských krajín – je na ňom aj Slovensko
Ruská vláda zaradila Slovensko na „zoznam cudzích štátov, ktoré vykonávajú nepriateľské akcie voči ruským diplomatickým a konzulárnym misiám v zahraničí“. Do aktualizovaného zoznamu pribudli aj Grécko, Dánsko, Slovinsko a Chorvátsko. Informuje o tom agentúra RIA Novosti, ktorá sa odvoláva na tlačovú službu ruskej vlády.
Vládny dokument uvádza aj počet osôb nachádzajúcich sa na území Ruska, s ktorými môžu diplomatické misie nepriateľských krajín a ich konzulárne úrady uzatvárať pracovné zmluvy. Slovensko má limit stanovený na 16. Ruská vláda upozornila, že tento zoznam nie je konečný a „s prihliadnutím na prebiehajúce nepriateľské akcie cudzích štátov namierené proti ruským misiám v zahraničí“ sa môže rozšíriť.
Ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore pre televízny kanál Russia-1 TV. Foto: TASR/AP 11:45 Separatistická Donecká ľudová republika chce zablokovať Google
Separatistická Donecká ľudová republika na východe Ukrajiny sa chystá zakázať pôsobenie americkej spoločnosti Google. Podľa separatistov Google podporuje „terorizmus a násilie proti všetkým Rusom“.
Líder separatistov Denis Pušilin na komunikačnej platforme Telegram uviedol: „Nehumánna propaganda Ukrajiny a Západu dlho prekračuje všetky hranice. Je tu reálne prenasledovanie Rusov, presadzovanie lži a dezinformácií. Na čele informačných technológií z tohto hľadiska je vyhľadávač Google, ktorý otvorene na príkaz svojich kurátorov z americkej vlády podporuje terorizmus a násilie voči všetkým Rusom a osobitne voči obyvateľstvu Donbasu“.
10:08 Británia: Rusko má kritický nedostatok rakiet vhodných na pozemné ciele
Ruská armáda má „kritický nedostatok“ rakiet vhodných na zasahovanie pozemných cieľov. Namiesto nich preto čoraz viac nasadzuje protilietadlové strely, čo prispieva k vyššiemu počtu civilných obetí.
Uvádza sa to v pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine, ktorý v piatok zverejnilo britské ministerstvo obrany. „Rusko zintenzívnilo nasadzovanie rakiet protivzdušnej obrany na sekundárne použitie pri útokoch na pozemné ciele kvôli kritickému nedostatku striel“ vhodných na tento účel, napísalo na Twitteri britské ministerstvo s odvolaním sa na správy tajných služieb.
09:29 Rusko na Ukrajine ukradlo oceľ za 600 miliónov dolárov, tvrdí šéf najväčšej ukrajinskej oceliarne.
Rusko na Ukrajine ukradlo zo závodov a prístavov oceľ v hodnote 600 miliónov dolárov. Tvrdí to šéf najväčšej ukrajinskej oceliarne Metinvest Jurij Ryženkov. Tejto firme patrí závod Azovstaľ, ktorý bol miestom posledného odporu ukrajinských vojakov a civilistov počas ničenia ukrajinského prístavného mesta Mariupoľ. Azovstaľ spolu so sesterským závodom Iljič sa na výrobe ocele na Ukrajine podieľal 40 percentami.
03:54 Zelenskyj: Ukrajina môže ruským silám spôsobiť veľké škody
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videoprejave vo štvrtok večer vyhlásil, že Kyjev je schopný spôsobiť ruským silám rozsiahle škody. Ako píše agentúra Reuters, Ukrajina verí, že vďaka západným zbraniam – najmä raketometom s dlhým doletom, akými sú napríklad HIMARS od Spojených štátov – bude môcť spustiť protiofenzívu a znovu tak získať územia dočasne ovládané Moskvou.
Zelenskyj sa po stretnutí so zástupcami armády a ministerstva vnútra vyjadril optimisticky čo sa týka situácie na fronte. „Zhodli sme sa, že naše sily majú silný potenciál postupovať na bojisku a spôsobiť okupantom značné nové straty,“ povedal Zelenskyj.
Dodal, že každý ruský útok je „argumentom pre Ukrajinu na získanie ďalších (raketometov) HIMARS a iných moderných a účinných zbraní“. „Každý z týchto útokov len posilňuje našu túžbu poraziť okupantov a to sa určite stane,“ zdôraznil ukrajinský líder.
VIDEO Ruský vojak zneškodňuje mínu streľbou
ŠTVRTOK
20:37 Ukrajina a Rusko v piatok podpíšu dohodu o vývoze obilia
Ukrajina a Rusko v piatok podpíšu dohodu umožňujúcu vývoz obilia z Ukrajiny cez Čierne more. Oznámila to vo štvrtok kancelária tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, píše agentúra AFP.
Dohodu podpíšu podľa agentúry Reuters v istanbulskom paláci Dolmabahçe, niekdajšom sídle tureckých sultánov. Bude pri tom okrem Erdogana aj generálny tajomník OSN António Guterres.
Jeden z Guterresových hovorcov Farhan Haq predtým oznámil, že generálny tajomník odcestuje vo štvrtok do Turecka. Na otázku o možnom podpísaní dohody o vývoze obilia z Ukrajiny povedal, že „situácia je tak trochu premenlivá, takže neviem povedať, kedy sa niečo podpíše“.
20:00 Lukašenko pripustil, že Bielorusko je „autoritársky“ štát
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko vo štvrtok pripustil, že riadi autoritársky štát, ale vyhlásil, že v jeho izolovanej krajine nie sú politickí väzni. Informovala o tom tlačová agentúra AFP, ktorej Lukašenko poskytol exkluzívny rozhovor.
„Áno, náš systém moci je prísnejší. Dokonca nevylučujem ani slovo ´autoritársky´,“ povedal Lukašenko v hlavnom meste Minsk.
Bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna v súčasnosti registruje 1259 politických väzňov. Lukašenko však poprel „reči o stovkách“ uväznených ľudí a tvrdil, že „vo väznici v súčasnosti nie je nikto z opozície“. Na tému ľudí, ktorí protestovali proti jeho spornému znovuzvoleniu v roku 2020, povedal: „Títo ľudia rozprávajú proti štátu. Nie proti úradom – proti štátu a svojmu vlastnému národu.“
18:38 Zelenská: Vojna zmenila môjho deväťročného syna, teraz chce byť vojakom
Manželka ukrajinského prezidenta Olena Zelenská počas návštevy Spojených štátov uviedla, že ruská vojna na Ukrajine ovplyvnila aj jej rodinu a zmenila záujmy jej malého syna. „Jediná vec, ktorú chce robiť, sú bojové umenia a naučiť sa používať pušku,“ uviedla Zelenská v stredajšom rozhovore pre americkú televíziu NBC.
Zelenská povedala, že v súčasnej situácii môže ťažko nútiť deväťročného Kyryla, aby sa vrátil k umeniu a humanitným vedám. „Syn chodil pred vojnou do ľudového tanečného súboru. Hral na klavíri. Naučil sa anglicky. Samozrejme, navštevoval športový klub,“ povedala Zelenská redaktorovi NBC prostredníctvom tlmočníka.
Olena Zelenská. Foto: TASR/AP 18:06 Zelenskyj: Nové sankcie proti Moskve nestačia
Nové sankcie Európskej únie postihujúce dovoz ruského zlata, veľkú ruskú banku Sberbank, nacionalistický motorkársky gang Noční vlci a hercov podporujúcich prezidenta Vladimira Putina, považuje ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ako nedostatočné. Vo štvrtok o tom informoval portál britského denníka The Guardian.
Najnovšie sankcie posilňujú účinnosť doterajších šiestich balíkov sankcií EÚ proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajine, schválilo vo štvrtok 27 členských štátov EÚ. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to ocenila na Twitteri ako „silný signál“.
17:48 Moskva požiadala súd o rozpustenie ruskej pobočky Židovskej agentúry
Ruské ministerstvo spravodlivosti požiadalo o rozpustenie ruskej pobočky Židovskej agentúry, ktorá má na starosti prisťahovalectvo do Izraela. Vo štvrtok to uviedla hovorkyňa Moskovského súdu, informuje agentúra AFP.
„Súd dostal od ministerstva spravodlivosti administratívnu sťažnosť so žiadosťou o rozpustenie… židovskej agentúry Sochnut,“ uviedla hovorkyňa Moskovského súdu. Dodala, že žiadosť bola podaná pre porušenie zákona, no ďalšie podrobnosti neposkytla. Sudca uviedol, že predbežné vypočutie sa uskutoční 28. júla. Ruské ministerstvo spravodlivosti minulý týždeň uviedlo, že od 30. mája do 27. júna vykonalo v tejto neziskovej organizácii „kontrolu dokumentov“, no informácie o jej výsledku neposkytlo.
Židovská agentúra Sochnut, ktorá bola založená v roku 1929, zohrávala kľúčovú rolu pri vzniku Izraela v roku 1948. V Rusku začala pôsobiť v roku 1989, teda dva roky pred pádom Sovietskeho zväzu, po ktorom odtiaľ odišli státisíce Židov do Izraela. V súčasnosti je viac ako milión Izraelčanov pôvodom zo Sovietskeho zväzu, píše AFP.
16:20 Lukašenko: Západ chcel vyvolať konflikt s Ruskom a podnietil vojnu na Ukrajine
Západ chcel vyvolať konflikt s Ruskom a preto vyvolal vojnu na Ukrajine. Vo štvrtok to uviedol bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v rozhovore pre agentúru AFP, v ktorom vyzval na ukončenie konfliktu na Ukrajine.
„Vy (Západ) ste podnietili túto vojnu a pokračujete v nej. Ak by Rusko vás, členov NATO, nepredbehlo, zorganizovali by ste sa a zasadili by ste mu úder,“ povedal bieloruský prezident.
Lukašenko ďalej uviedol, že ukrajinskí predstavitelia môžu vojnu ukončiť tým, že si s Ruskom sadnú za rokovací stôl, akceptujú jeho požiadavky a „dohodnú sa, že ho nikdy nebudú ohrozovať“. „Všetko závisí od Ukrajiny. Zvláštnosťou je, že túto vojnu možno teraz ukončiť za prijateľnejších podmienok pre Ukrajinu,“ uviedol.
Podľa bieloruského prezidenta je potrebné ukončiť tento konflikt a predísť vypuknutiu jadrovej vojny. „Zastavme to a potom prídeme na to, ako ďalej žiť… Nemusí to zájsť k jadrovej vojne, nie je to potrebné,“ povedal.
16:00 Habeck: Rusko sa stáva čoraz nespoľahlivejším partnerom v oblasti energetiky
Rusko sa stáva čoraz nespoľahlivejším partnerom v oblasti energetiky, uviedlo Nemecko vo štvrtok po tom, ako sa síce obnovili dodávky plynu cez kľúčový plynovod Nord Stream 1, ale značne znížené. Informujú o tom agentúry AP a AFP.
„Rusko sa stáva rastúcim faktorom neistoty pre energetický systém,“ povedal novinárom nemecký minister hospodárstva Robert Habeck. „V skutočnosti Rusko využíva veľkú moc, ktorú sme mu dali, na vydieranie Európy a Nemecka,“ vyhlásil.
Rusko vo štvrtok obnovilo kritické dodávky plynu do Nemecka cez plynovod Nord Stream 1 po 10 dňoch údržby, ale len na úrovni 40 % jeho kapacity. V Berlíne tak pretrváva podozrenie, že Kremeľ túto zimu spustí energetickú krízu na kontinente.
15:46 Rusko obvinilo Ukrajinu z útokov na Záporožskú jadrovú elektráreň
Rusko tvrdí, že Ukrajina tento týždeň dvakrát ostreľovala Záporožskú jadrovú elektráreň a iba so šťastím sa predišlo katastrofe. Vo štvrtok to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
Hovorkyňa povedala, že Ukrajinci ostreľovali Záporožskú jadrovú elektráreň z bezpilotného lietadla 18. a 20. júla. Chladiaci systém reaktora minuli ,,len o desiatky metrov“.
,,Len šťastím to neviedlo k poškodeniu zariadenia a ku katastrofe,“ uviedla Zacharovová. Kyjev sa podľa nej snaží vytvoriť ,,podmienky pre jadrovú katastrofu nielen na svojom území, ale v celej Európe“.
Ruský vojak v Záporožskej jadrovej elektrárni. Foto: Konstantin Michaľčevski/VK 15:08 Členské štáty EÚ prijali posilňujúci balík sankcií proti Rusku, zahŕňa aj zlato
Členské štáty Európskej únie súhlasili s návrhom Európskej komisie o reštriktívnych opatreniach posilňujúcich účinnosť doterajších šiestich balíkov sankcií EÚ proti Rusku. Oznámila to vo štvrtok na sociálnej sieti Twitter predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, informuje TASR.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell taktiež na Twitteri vysvetlil, že týmto opatrením Únia „v podstate zakázala export najvýznamnejšieho ruského artiklu po energiách – ruského zlata“. Ako pokračoval, EÚ rozšírila výnimky zo sankcií na vývoz poľnohospodárskych produktov a ropy z Ruska do tretích krajín, aby tak pomohla prekonať hroziacu svetovú potravinovú krízu.
15:04 Británia pošle Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc
Spojené kráľovstvo avizuje, že v najbližších týždňoch dodá Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc. Súčasťou dodávky má byť dvadsať 155 milimetrových samohybných kanónových húfnic M109 a tridsaťšesť 105 milimetrových ľahkých diel L119, ktoré čoskoro dorazia na miesto. Nasledovať budú protibatériové radarové systémy a viac ako 50-tisíc delostreleckých granátov pre existujúce ukrajinské delostrelectvo zo sovietskej éry.
V nasledujúcich týždňoch Londýn Kyjevu dodá aj 1 600 ďalších protitankových zbraní spolu s bezpilotnými lietadlami, informuje oficiálny vládny web. „Rozsah a rozsah vybavenia, ktoré poskytujeme, dokazuje silu nášho odhodlania. Spolu s našimi medzinárodnými partnermi zabezpečíme, aby Ukrajina mala nástroje na obranu svojej krajiny pred Putinovou nelegálnou inváziou,“ uviedol v tejto súvislosti šéf britského rezortu obrany Ben Wallace.
Ukrajinskí vojaci pália z protitankového dela. Foto: Ukrajinské ozbrojené sily 14:37 Šéf diplomacie Szijjártó bude v Moskve rokovať aj s Lavrovom
Maďarský minister vonkajších ekonomických vzťahov a zahraničných vecí Péter Szijjártó bude vo štvrtok v Moskve rokovať s ruským vicepremiérom pre energetiku Alexandrom Novakom, vicepremiérom pre priemysel a obchod Denisom Manturovom a stretne sa aj so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom, informuje spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na správu agentúry MTI.
Hovorca rezortu diplomacie Máté Paczolay v tejto súvislosti pripomenul, že maďarská vláda rozhodla o nákupe takmer 700 miliónov kubických metrov zemného plynu nad rámec existujúcich dlhodobých zmlúv.
13:30 Zacharovová: Ukrajina nevstupuje do rozhovorov s Ruskom pre pokyny z USA
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vo štvrtok na svojom pravidelnom tlačovom brífingu povedala, že Ukrajina nevstupuje do mierových rokovaní s Ruskom pre pokyny, ktoré v tomto zmysle dostáva zo strany Spojených štátov. Informovala o tom agentúra Reuters a denník The Guardian.
„Americká administratíva zakazuje svojim zverencom v Kyjeve, aby čo len pomýšľali na rozhovory s nami, a očividne ich núti bojovať až do posledného Ukrajinca,“ povedala Zacharovová. Mierové rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom sú zmrazené už od začiatku apríla. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bagatelizoval perspektívu ďalších rozhovorov v čase, keď ruské sily stále okupujú ukrajinské územie.
11:20 Ukrajinská centrálna banka devalvovala hrivnu voči doláru o 25 percent
Ukrajinská centrálna banka vo štvrtok devalvovala domácu menu voči americkému doláru o 25 percent. Dôvodom sú následky vojny s Ruskom.
Ukrajinská centrálna banka uviedla, že stanovila nový kurz hrivny na 36,5686 UAH/USD. Doterajší kurz bol na 29,25 UAH/USD. Centrálna banka vo svojom vyhlásení uviedla, že dôvodom jej rozhodnutia boli fundamentálne zmeny v ukrajinskej ekonomike počas vojny a posilnenie amerického dolára voči ostatným menám. Devalvácia by tiež mala podporiť „konkurencieschopnosť ukrajinských výrobcov“ rovnako ako „ekonomickú stabilitu“.
11:00 CNN: Armáda údajne zasiahla ďalších šesť ruských muničných skladov v Chersone.
Ukrajinci zničili niekoľko ruských muničných skladov a veliteľských stanovíšť v Chersonskej oblasti. Informovali o tom ukrajinské ozbrojené sily. Hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalia Humeniuk uviedla, že za posledný deň zničili celkovo šesť muničných skladov v okupovanom Chersone. Informuje o tom spravodajský portál CNN, ktorý však upozorňuje, že nové zásahy nedokáže potvrdiť.
10:50 Rusko naďalej dodáva plyn aj cez Ukrajinu
Dodávky plynu z Ruska do Nemecka cez plynovod Nord Stream 1 sa vo štvrtok obnovili po 10-dňovej údržbe. Ruský koncern Gazprom tiež naďalej pumpuje plyn do Európy aj cez Ukrajinu. Zároveň sa však zvýšil reverzný tok plynu cez plynovod Jamal smerom na východ z Nemecka do Poľska, ukázali údaje nemeckého prevádzkovateľa plynovodnej siete Gascade.
Gazprom si na štvrtok rezervoval transportnú kapacitu cez Ukrajinu v objeme 42,2 milióna kubických metrov (m3), uviedla ruská agentúra Tass. To je o 2,1 milióna m3 viac v v porovnaní s predchádzajúcim dňom, ale ani polovica z maximálneho možného objemu.
VIDEO Ruské tanky na Ukrajine
08:46 Riaditeľ CIA odhaduje, že na Ukrajine padlo asi 15 000 ruských vojakov
Spojené štáty odhadujú, že počas bojov na Ukrajine prišlo o život približne 15 000 ruských vojakov a ďalších zhruba 45 000 utrpelo zranenia. Podľa agentúry Reuters to v stredu uviedol riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns, ktorý dodal, že aj Ukrajina utrpela značné straty.
Reuters uvádza, že za takmer päť mesiacov, odkedy ruský prezident Vladimir Putin nariadil inváziu do susednej krajiny, ruské jednotky okupujú približne pätinu územia Ukrajiny.
Burns však vo svojom prejave na Aspenskom bezpečnostnom fóre v Colorade uviedol, že toto územie bolo dobyté za cenu veľkých obetí a strát. „Najnovšie odhady americkej spravodajskej komunity hovoria o 15 000 zabitých (ruských vojakoch) a možno trojnásobku ranených. Takže ide o pomerne veľké straty,“ povedal Burns. „A utrpeli aj Ukrajinci – pravdepodobne o niečo menej. Ale, viete, (sú to) značné straty,“ dodal.
STREDA
20:45 Naď: Chceme pomáhať Ukrajine, odmietame ustupovať agresorovi
Minister obrany SR Jaroslav Naď sa dnes pripojil k online rokovaniu takzvanej Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny vo formáte ministrov obrany vybraných krajín, na čele so Spojenými štátmi americkými. Predmetom rokovania bola ďalšia pomoc krajine, ktorá sa už mesiace bráni agresii Ruskej federácie.
„Ukrajina a ani medzinárodné demokratické spoločenstvo sa nezmieria s násilným konaním Ruska. Odmietame opúšťať demokratické princípy, slobodu a suverenitu prostredníctvom ústupkov agresorovi. Sme preto jednotní a pripravení podporovať právo Ukrajiny na obranu tak dlho, ako to bude potrebné,“ uviedol Naď s tým, že odhodlanie Slovenska pomáhať napadnutej Ukrajine pretrváva.
„Aj dnes sme rokovali o možnostiach pomoci Ukrajine, tak aktuálnych, ako aj dlhodobých v prípade, že si to situácia vyžiada,“ informoval minister. Podľa šéfa slovenského rezortu obrany totiž stále existuje sovietska vojenská technika, ktorú by Slovensko alebo iné krajiny mohli v prípade zabezpečenia riadnej náhrady poskytnúť Ukrajine. Zdôraznil však, že všetky rokovania plne rešpektujú národné možnosti s dôrazom na zabezpečenie vlastnej a kolektívnej obrany a bezpečnosti.
18:31 Olena Zelenská v Kongrese žiadala ďalšie zbrane pre Ukrajinu
Prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská v stredu vystúpila s prejavom pred členmi amerického Kongresu a požiadala ich dodávky ďalších zbraní pre svoju krajinu. TASR správu prevzala z webovej stránky amerického denníka The New York Times.
Zelenská Kongres požiadala o viac zbraní na obranu pred „ruskými hrami o život“, ktoré zabíjajú deti a rozdeľujú rodiny, píše The New York Times.
„Neprihováram sa vám ako prvá dáma, ale ako dcéra a matka,“ povedala. „Rusko ničí našich ľudí,“ povedala Zelenská a dodala, že voči jej krajine sa vedie nevyprovokovaná a invazívna teroristická vojna. Zelenská americkým kongresmanom ukázala fotografie detí, ktorým vojna zničila život. Bolo medzi nimi aj dievča z mesta Buča, ktoré prišlo o mamu aj o ruku.
18:00 Kadyrov: Vytvárame plán demilitarizácie NATO a dobytia Varšavy
Rusko chystá plán na dobytie Kyjeva a demilitarizáciu Poľska a NATO, vyhlásil na sociálnej sieti Telegram čečenský líder Ramzan Kadyrov, ktorý sa teší priazni Vladimira Putina. Odkazuje sa na svojho poradcu Aptyho Alaudinovova, informoval český portál Echo24.
„Apty Alaudinov sa nedávno vrátil zo služobnej cesty v Moskve. […] Plány sú veľkolepé, už teraz pripravujeme plán na demilitarizáciu NATO a v prvým na rade po dobytí Kyjeva je Poľsko,“ uviedol Kadyrov.
Alaudinov podľa jeho slov velil čečenským jednotkám, ktoré pri invázii na Ukrajinu bojovali po boku ruských vojakov. Kadyrov sa Poľsku útokom vyhrážal už v máji tohto roka.
17:10 Štáty EÚ sa dohodli na zákazu dovozu ruského zlata a dalších sankciách
Členské štáty EÚ sa dnes dohodli na nových sankciách proti Rusku, informoval s odkazom na české predsedníctvo v Rade EÚ portál ceskenoviny.cz. EÚ zakáže dovoz ruského zlata a vývoz výrobkov, ktoré sú použiteľné na vojenské účely.
Rozšíril sa tiež sankčný zoznam ruských firiem a občanov (o ďalších politikov, oligarchov, príbuzných a predstaviteľov armády), ktorým Únia zmrazila majetok a zakázala cestovať na jej územie. Na zoznam tiež pribudla najväčšia ruská banka Sberbank, ktorá už nemá prístup do bankového systému SWIFT.
Rozšírenie sankcií by malo byť definitívne schválené tento štvrtok.
16:42 Lavrov: Mierové rozhovory s Kyjevom nemajú pre Rusko v súčasnej situácii zmysel
Mierové rozhovory s Ukrajinou nemajú pre Rusko v súčasnej situácii žiadny zmysel. V stredu to uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, informuje agentúra AFP.
„V súčasnej situácii to nedáva žiadny zmysel,“ povedal Lavrov. Prvé kolá rozhovorov totiž podľa jeho slov ukázali, že Kyjev nemá „túžbu o čomkoľvek seriózne diskutovať“.
„Jednoducho nikdy nebudú schopní vyjadriť nič, čo by si zaslúžilo vážnu pozornosť serióznych ľudí,“ dodal.
15:33 Austin: USA pošlú Ukrajine ďalšie štyri raketomety HIMARS
Spojené štáty pošlú Ukrajine štyri ďalšie salvové raketomety HIMARS. Povedal to v stredu americký minister obrany Lloyd Austin. Informuje o tom agentúra Reuters.
„Budeme aj naďalej hľadať inovatívne spôsoby, ako pokračovať v dlhodobej podpore odvážnych mužov a žien z ukrajinských ozbrojených zložiek. Prispôsobíme našu pomoc s cieľom zaistiť, že Ukrajina má technológie, strelivo a palebnú silu na ubránenie sa,“ povedal Austin na začiatku stretnutia so spojencami prostredníctvom videokonferencie. Súčasťou americkej zásielky bude strelivo do raketometov a ďalšia delostrelecká munícia.
Spojené štáty dodali Kyjevu od polovice júna už osem salvových raketometov HIMARS, napísala v utorok agentúra AFP. Americké ministerstvo obrany minulý piatok (15. júla) na svojej oficiálnej webovej stránke potvrdilo, že USA sľúbili dodať ešte ďalšie štyri systémy. So zásielkou oznámenou v stredu sa celkový počet poskytnutých HIMARS-ov zvýši na 16, dodal Austin.
15:28 Ukrajina sa snaží odložiť splátky svojho zahraničného dlhu
Ukrajina sa snaží odložiť splátky svojho zahraničného dlhu a zmeniť kupónovú štruktúru niektorých dlhopisov, keďže ruská invázia podkopáva jej ekonomiku a vyčerpáva devízové rezervy. Informuje o tom portál Bloomberg.
Vláda v Kyjeve sa chce s majiteľmi dlhopisov do 15. augusta dohodnúť na dvojročnom zmrazení platieb a zmenách tzv. garancií hrubého domáceho produktu (HDP) podľa dekrétov zverejnených v stredu na vládnej webovej stránke.
Ukrajinskí predstavitelia niekoľko týždňov skúmali reštrukturalizáciu dlhu, keďže financie krajiny vysychajú a vojna ničí jej priemysel. Podľa údajov ministerstva financií čaká štát s ratingom v neinvestičnom pásme v septembri obrovská splátka zahraničného dlhu a platba úrokov vo výške 1,4 miliardy USD (1,37 miliardy eur).
13:44 Lavrov: Ruské vojenské ciele na Ukrajine už nie sú zamerané „len“ na východ
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že ruské vojenské ciele na Ukrajine sa už nesústreďujú „len“ na východ krajiny. Lavrov dodal, že zámery Kremľa zmenili dodávky západných zbraní pre ukrajinskú armádu.
Agentúra AFP vo svojej stredajšej správe citovala z Lavrovovho rozhovoru pre Margaritu Simoňjanovú, šéfredaktorku televízie RT a mediálnej skupiny Rossija segodňa, považovaných za nástroj propagandy Kremľa.
Lavrov v rozhovore upozornil: „Geografia je (teraz) iná. Nejde len o Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku, ale aj o Chersonskú oblasť, Záporožskú oblasť a rad ďalších území“. „Tento proces pokračuje, dôsledne a vytrvalo,“ vyhlásil Lavrov.
Varoval, že ak Západ „v bezmocnom hneve alebo v túžbe čo najviac zhoršiť situáciu“ dodá na Ukrajinu ďalšie zbrane s dlhým doletom, napríklad HIMARS, „geografické ciele špeciálnej operácie sa posunú ešte ďalej od jej aktuálnej línie“.
12:57 Rusko chce potrestať Wikipediu za šírenie „dezinformácií“ o vojne na Ukrajine
Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) v stredu oznámila, že podniká kroky proti neziskovej organizácii Wikimedia Foundation, prevádzkujúcej internetovú encyklopédiu s otvoreným obsahom Wikipedia. Dôvodom je údajné porušenie ruských zákonov zameraných proti šíreniu dezinformácií o vojne na Ukrajine zo strany Wikipedie. Informuje o tom agentúra Reuters.
Vo vyhlásení Roskomnadzoru sa uvádza, že na stránkach Wikipedie sa nachádzajú „zakázané materiály vrátane nepravdivých správ o priebehu špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine“. Internetové vyhľadávače v ruštine by preto mali mať podľa Roskomnadzoru povinnosť informovať užívateľov, že Wikipedia porušuje ruské zákony.
13:00 Turci drony Bayraktar nikdy nebudú predávať do Ruska, vyhlásil výkonný riaditeľ spoločnosti
Výkonný riaditeľ tureckej spoločnosti Baykar Haluk Bayraktar v rozhovore pre americkú spravodajskú televíziu CNN vyhlásil, že firma nikdy nebude Rusku predávať rovnomenné drony. Stroje sa preslávili vo vojne na Ukrajine. Samotný riaditeľ uviedol, že je hrdý na skutočnosť, že sa stali symbolom ukrajinského odporu proti Rusku.
„Nič sme im nedodali ani nedodali a nikdy také niečo neurobíme, pretože podporujeme Ukrajinu, podporujeme jej suverenitu, jej odpor za jej nezávislosť, uviedol Huluk Bayraktar. Ocenil roky obojstrannej spolupráce aj „silné puto“, ktoré si firma vytvorila s Ukrajinou, informuje spravodajský kanál Al Ďžazíra.
11:44 Vláda súhlasí s pristúpením Fínska a Švédska do NATO, návrh putuje do parlamentu
Vláda SR odobrila pristúpenie Fínska a Švédska do NATO. V stredu súhlasila s ratifikáciou príslušných protokolov k Severoatlantickej zmluve. Vstup severských krajín do Aliancie musí ešte odsúhlasiť parlament. Následne ho môže ratifikovať prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Kabinet v materiáli deklaroval plnú podporu členstvu Fínska a Švédska v Aliancii. Ako skonštatoval, krajiny sú najbližšími partnermi NATO, ktorí zdieľajú naše princípy, ako aj hodnoty a záväzky vyplývajúce z členstva v Aliancii. Ich členstvo podľa predkladateľov posilní severoatlantickú stabilitu a bezpečnosť, ako aj bezpečnosť Slovenskej republiky.
11:25 ISW: Kremeľ môže použiť jadrové hrozby na odstrašenie ukrajinskej protiofenzívy.
Rusko by sa mohlo pokúsiť o anektovanie dočasne okupovaných ukrajinských území a následne pohroziť použitím jadrových zbraní, pričom ako dôvod by uviedlo, že chce brániť takzvané ruské územia. V najnovšej správe to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Hovorca Národnej bezpečnostnej rady John Kirby s odvolaním sa na zdroje amerických tajných služieb uviedol, že Rusko si už na anexiu pripravuje pôdu. Na okupovaných územiach by sa podľa neho už v septembri mohli konať falošné referendá o pripojení k Rusku.
Ak by sa Moskve podarilo anektovať dočasne okupované ukrajinské územia, ruský prezident Vladimír Putin by podľa ISW mohol využiť jadrové hrozby, aby odradil ukrajinskú protiofenzívu do takýchto anektovaných oblastí. Inštitút sa domnieva, že Putin by mohol po anexii vyhlásiť, že podľa ruskej doktríny sa jadrové zbrane môžu použiť na obranu ruského územia vrátane novoanektovaných oblastí.
11:20 Ukrajinské sily zasiahli raketami HIMARS-u strategicky dôležitý most v Chersonskej oblasti.
Ukrajinské sily zasiahli a výrazne poškodili strategicky dôležitý most cez rieku Dneper v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, ktorú z veľkej časti okupujú ruské invázne jednotky. V stredu to uviedol promoskovský lokálny predstaviteľ Kyrylo Stremousov.
Ukrajinské sily podľa Stremousova zasiahli Antonivský most v stredu raketovými útokmi celkovo 11-krát. Kyjev použil salvové raketomety HIMARS, ktoré mu dodali Spojené štáty, priblížil. Niektoré rakety zachytila ruská protivzdušná obrana, dodal. Pre ruské štátnu agentúru TASS Stremousov povedal, že most je síce „veľmi poškodený“, ale nehrozí jeho zrútenie. Už v utorok došlo k miernemu poškodeniu po ostreľovaní ukrajinskými silami.
Podľa britského ministerstva obrany je tento most „výrazne slabým miestom ruských síl“. Predstavuje totiž „jeden len z dvoch cestných prechodov cez rieku Dneper, ktoré môže Rusko využívať na dopĺňanie zásob alebo stiahnutie svojich síl na území, ktoré okupuje západne od tejto rieky“, uviedol rezort obrany na Twitteri. Londýn dodal, že 1,4-kilometra dlhý most je zrejme v súčasnosti naďalej možné využívať.
10:13 Putin tvrdí, že Ukrajina nemá v záujme plniť podmienky mierovej dohody
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu povedal, že Moskva nevidí zo strany Ukrajiny ochotu plniť podmienky predbežnej mierovej dohody, ktorá bola podľa jeho slov uzavretá počas marcových rokovaní v tureckom Istanbule. Informuje o tom agentúra Reuters.
Putin po príchode z návštevy Iránu novinárom povedal, že Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty sa ponúkli, že budú sprostredkovateľmi riešenia konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou.
Ukrajinská vláda bezprostredne na Putinove vyjadrenia, ktoré boli odvysielané v televízii, nereagovala. Ohľadom prípadného stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským šéf Kremľa uviedol, že Kyjev sa nepridŕža podmienok predbežnej mierovej dohody, ktorá bola „prakticky dosiahnutá“ už v marci. Putin tento výrok ďalej nekonkretizoval.
VIDEO Ukrajinské delostrelecké útoky na ruské delostrelecké postavenia
10:00 Na Ukrajinu prišli šéfovia diplomacie ČR a Rakúska, Korčok ostal doma s covidom
Minister zahraničných vecí ČR Jan Lipavský a rakúsky minister Alexander Schallenberg pricestovali v stredu do ukrajinského hlavného mesta Kyjev. V rámci takzvaného slavkovského formátu mal s nimi prísť na Ukrajinu aj šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok, avšak cestu do Kyjeva musel napokon odrieknuť pre pozitívny test na covid, píše český spravodajský web Novinky.cz.
Novinky.cz uvádzajú, že počas svojej návštevy v Kyjeve sa Lipavský chce zaoberať predovšetkým bezpečnostnými otázkami, povojnovou obnovou Ukrajiny a jej integráciou do EÚ, ktorej Česko tento rok predsedá. Naplánované je stretnutie s prezidentom Volodymyrom Zelenským, premiérom Denysom Šmyhaľom a ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom. Lipavský a Schallenberg navštívia aj niektoré vojnou zničené miesta.
09:07 Sýria – spojenec Ruska – ukončila diplomatické vzťahy s Ukrajinou
Sýria, ktorá je blízkym spojencom Ruskej federácie, oznámila v stredu ukončenie diplomatických vzťahov s Ukrajinou. Tento krok zdôvodnila tvrdením, že ide o reakciu na obdobné rozhodnutie Kyjeva. Informuje o tom agentúra AFP.
„Sýrska arabská republika sa rozhodla ukončiť diplomatické vzťahy s Ukrajinou v súlade s princípom reciprocity a v reakcii na rozhodnutie ukrajinskej vlády,“ povedal pre štátnu sýrsku agentúru SANA nemenovaný predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil ukončenie diplomatických vzťahov so Sýriou koncom júna. K takémuto kroku Kyjev pristúpil po tom, ako Damask oficiálne uznal nezávislosť a suverenitu dvoch samozvaných proruských republík na východe Ukrajiny.
07:02 Jermak: Ukrajina musí vyhrať vojnu do zimy
Ukrajina musí vyhrať vojnu proti Rusku do začiatku zimy, aby zabránila svojmu susedovi usadiť sa dlhodobo na jej území, povedal v utorok vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Citovala ho tlačová agentúra AFP.
„Pre nás je veľmi dôležité, aby vojna nepokračovala aj v zime. Lebo po zime, keď budú mať Rusi ďalší čas na upevnenie pozícií, to bude pre nás určite ťažšie. Je veľmi dôležité nedať im tú možnosť,“ povedal Jermak pre ukrajinský týždenník Novoje vremia.
Zopakoval aj postoj Kyjeva, že západní spojenci Ukrajiny by jej mali dodávať ďalšie zbrane. Doplnil, že sa spolieha na sľuby Spojených štátov, že dodajú pomoc za niekoľko miliárd dolárov, a to vo forme zbraní a ekonomickej podpory. „Naším cieľom je víťazstvo,“ uviedol Jermak.
03:45 Putin varoval EÚ, že dodávky zemného plynu môžu klesať aj ďalej
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok oznámil, že plynárenská spoločnosť Gazprom je ochotná „úplne“ splniť všetky svoje povinnosti. Podľa tlačovej agentúry AP Putin však tiež povedal, že je to chyba Západu, že sa tok ruského zemného plynu k európskym zákazníkom zmenšil, a varoval, že dodávky môžu slabnúť aj ďalej.
Putinove výroky vytvárajú ešte väčší tlak na Európsku úniu, ktorá sa obáva, že Rusko môže zastaviť dodávky plynu, aby spôsobilo v zime v Európe ekonomickú a politickú spúšť.
Putin povedal ruským novinárom v utorok v Teheráne, kde mal rozhovory s lídrami Iránu a Turecka, že ak sa rýchlo nevráti opravená turbína pre kompresorovú stanicu plynovodu Nord Stream 1, množstvo plynu prúdiaceho cez tento plynovod do Nemecka klesne ďalej zo 60 miliónov na 30 miliónov kubických metrov denne, teda približne o jednu pätinu kapacity.
UTOROK
20:46 Ukrajina žiada Západ o zvýšenie dodávok raketových systémov
Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov v utorok požiadal Západ o „drastické“ zvýšenie dodávok mobilných raketových systémov, ktoré by Kyjevu umožnili protiofenzívu proti ruským inváznym jednotkám. Informuje o tom agentúra AFP.7
„Tieto systémy nám (doteraz) umožnili zničiť približne 30 veliteľských pozícií a skladov munície,“ povedal Reznikov v online prejave na pôde Atlantickej rady, think-tanku so sídlom vo Washingtone.
„Výrazne to spomalilo ruský postup a dramaticky znížilo intenzitu ich delostreleckého ostreľovania. Takže to funguje. Sme vďační našim partnerom,“ uviedol.
20:20 Putin sa poďakoval Erdoganovi a oznámil pokrok v rokovania o vývoze obilia
Šéf Kremľa Vladimir Putin sa v utorok v Teheráne poďakoval tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi za sprostredkovanie rokovaní o vývoze obilia z Ukrajiny. Informuje o tom agenúta AFP, ktorá sa odvoláva na vyjadrenia Kremľa.
„Chcel by som sa vám poďakovať vaše úsilie pri sprostredkovaní,“ povedal Putin Erdoganovi v Teheráne, kde sa stretli na trojstrannom summite organizovanom iránskym prezidentom Ebráhimom Raisím.
„Na základe vášho sprostredkovania sme sa posunuli vpred,“ povedal ruský prezident. Všetky záležitosti podľa jeho slov ešte nie sú vyriešené, no skutočnosť, že v nastal pohyb, označil za dobrú.
18:40 Medvedev: Mier na Ukrajine bude iba za našich podmienok
Na Ukrajine zavládne mier iba za podmienok Ruska. V utorok to uviedol podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Informuje o tom agentúra Reuters.
„Rusko dosiahne všetky svoje ciele. Bude mier – za našich podmienok,“ napísal Medvedev v príspevku na sociálnej sieti Telegram.
Medvedev bol kedysi považovaný za liberála, v súčasnosti patrí k najväčším zástancom vojny na Ukrajine. V rokoch 2008-2012 bol prezidentom Ruska.
Rokovania o ukončení vojny na Ukrajine sa začali krátko po vpáde ruských inváznych vojsk na Ukrajinu. Kyjev koncom marca na rozhovoroch v Istanbule okrem iného navrhol, že sa zriekne snahy o vstup do Severoatlantickej aliancie výmenou za medzinárodné bezpečnostné záruky. Rusko však žiada od Ukrajiny aj demilitarizáciu a vzdanie sa časti územia. Okrem Krymu, anektovaného v roku 2014, mu ide aj o Doneckú a Luhanskú oblasti. Mierové rozhovory sa neskôr zastavili.
VIDEO: Ukrajinské útoky na ruské delostrelectvo
15:59 Ukrajina a Rusko si vymenili telá desiatok mŕtvych vojakov
Ukrajina a Rusko si vymenili niekoľko desiatok mŕtvych tiel svojich vojakov. Informuje o tom agentúra DPA.
Každá zo strán odovzdala nepriateľovi 45 tiel. Výmena sa uskutočnila medzi obcami Vasylivka a Kamjanske v Záporožskej oblasti podľa štandardov Ženevských konvencií bez uvedenia bližších podrobností. DPA sa odvoláva na ruskú agentúru Ria Novosti, ktorej výmenu potvrdil príslušník ruskej okupačnej správy v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny.
14:20 Ukrajina: Parlament schválil odvolanie generálnej prokurátorky a šéfa SBU
Ukrajinský parlament v utorok schválil odvolanie generálnej prokurátorky Iryny Venediktovovej a riaditeľa Bezpečnostnej služby Ivana Bakanova. S odvolaním sa na vyjadrenia niekoľkých poslancov o tom informuje agentúra AFP.
„Parlament zahlasoval za to, aby boli Iryne Venediktovovej odňaté právomoci generálnej prokurátorky,“ uviedol poslanec David Arachamia počas schôdze parlamentu na sociálnej platforme Telegram. Arachamia zároveň vyzval verejnosť, aby sa nenechala strhnúť „fámami“ okolo personálnych zmien v exekutíve, a ubezpečil, že Venediktovová „ostáva v tíme“.
13:00 EK nepočíta s tým, že prevádzka plynovodu Nord Stream 1 sa vo štvrtok obnoví
Európska komisia (EK) neočakáva, že prevádzka plynovodu Nord Stream 1 sa obnoví vo štvrtok (21. 7.). Plánovaná každoročná 10-dňová údržba by sa mala skončiť vo štvrtok. Podľa komisára EÚ pre rozpočet Johannesa Hahna EK nepočíta s obnovením prevádzky plynovodu v plánovanom termíne.
„Pracujeme s predpokladom, že sa nevráti do prevádzky,“ citoval Hahna americký denník Wall Street Journal (WSJ).
Agentúra Reuters v pondelok (18. 7.) zverejnila správu, podľa ktorej ruský koncern Gazprom vyhlásil takzvaný stav vyššej moci (force majeure) na dodávky zemného plynu do Európy. Gazprom v liste zákazníkom uviedol, že pre mimoriadne okolnosti, ktoré nie sú pod jeho kontrolou, nedokáže plniť svoje záväzky týkajúce sa dodávok, pričom klauzula vyššej moci sa vzťahuje retroaktívne na dodávky plynu od 14. júna. List sa má týkať dodávok prostredníctvom plynovodu Nord Stream 1.
10:37 Analýza: Počet firiem s ruskými majiteľmi na Slovensku postupne klesá
Podnikatelia z Ruska patrili dlhodobo k jedným z najčastejších zahraničných vlastníkov slovenských firiem. Od roku 2019 však ich počet postupne klesá až na súčasných 1110 kapitálových spoločností. Vyplýva to z aktuálnej analýzy spoločnosti Dun & Bradstreet.
Podľa tohtoročných dát u nás Rusi vlastnia 1110 akciových spoločností a spoločností s ručením obmedzeným, pričom v základnom imaní kumulatívne upísali 71 miliónov eur. „Za posledné tri roky ich počet postupne klesol o viac ako desatinu, dovedna o 132 firiem,“ zhodnotila vývoj analytička Dun & Bradstreet Petra Štěpánová. Najviac subjektov s ruským vlastníkom v pozadí bolo na Slovensku zaznamenaných v roku 2019, keď ich počet dosiahol 1242. Odvtedy vidieť postupný pokles. V roku 2020 ich bolo 1219 a o rok neskôr 1141.
08:47 Z fotografie z Mariupola s mladíkom zahaleným do ukrajinskej vlajky je virál
Fotografia zachytávajúca mladíka zahaleného do ukrajinskej vlajky, ako v okupovanom meste Mariupol kráča k pozostatkom budovy činoherného divadla zničenej ruskými jednotkami, sa veľmi rýchlo rozšírila na sociálnych sieťach a stala sa virálnou.
Odvahu mladého muža ocenil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Urobil tak vo svojom videopríhovore, ktorého záznam i prepis sa objavil na oficiálnej stránke prezidentskej kancelárie v komunikačnej aplikácii Telegram, kde ho zmonitorovala agentúra TASR.
„Bolo to veľmi odvážne. Chcem sa mu za tento čin poďakovať. Tento mladík je jedným z mnohých našich ľudí, ktorí čakajú na návrat Ukrajiny a za žiadnych okolností neprijmú okupáciu,“ uviedol Zelenskyj.
08:18 Zelenskyj: Prílev západných zbraní mení rovnováhu na bojiskách Ukrajiny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že ukrajinské ozbrojené sily sú teraz schopné spôsobiť ruským jednotkám „značné straty“. Informovala o tom americká spravodajská televízia CNN, ktorá dodala, že aj podľa ďalších ukrajinských vládnych činiteľov prílev zbraní zo Západu, určených pre ukrajinskú armádu, mení situáciu na bojiskách. Vo svojom každodennom videoposolstve Zelenskyj uviedol, že ozbrojené sily sú „schopné spôsobiť okupantom značné logistické straty“.
„Pre ruskú armádu je čoraz ťažšie udržať pozície na dobytom území. Krok za krokom postupujeme, narúšame zásobovanie okupantov a identifikujeme a neutralizujeme kolaborantov,“ dodal.
Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj uviedol, že „dobre načasovaný príchod“ delostrelectva dlhšieho dosahu, ako sú americké systémy HIMARS, pomáha meniť situáciu na bojiskách. Podľa Zalužného sa ukrajinskej armáde podarilo stabilizovať situáciu na bojiskách. Označil ju za zložitú, ale úplne pod kontrolou. Zásluhu na tom pripísal systémom M142 HIMARS, ktorými sa daria „chirurgicky presné údery na nepriateľské kontrolné stanovištia a muničné a palivové sklady“.
06:05 Ukrajina: Zelenskyj ohlásil prepustenie viacerých spolupracovníkov tajnej služby
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ohlásil prepustenie 28 spolupracovníkov Ukrajinskej tajnej služby. Ide o osoby na rôzne vysokých postoch a v rôznych funkciách, „dôvody sú však podobné: neuspokojivé pracovné výsledky“, povedal Zelenskyj v pondelok neskoro večer vo svojom pravidelnom videoprejave. Informuje o tom agentúra DPA.
Zelenskyj predtým už oznámil suspendovanie šéfa SBU Ivana Bakanova a generálnej prokurátorky Iryny Venediktovovej z ich funkcií. Ukrajinský prezident nedávno vyjadril rozhorčenie v súvislosti so skutočnosťou, že na Ruskom okupovaných územiach na Ukrajine zostalo viac než 60 spolupracovníkov SBU a ukrajinskej generálnej prokuratúry, čo Kyjev považuje za velezradu.
PONDELOK
19:20 Novým šéfom SBU bol dočasne vymenovaný Vasyl Maľuk
Ukrajinský prezident Zelenskyj vymenoval v pondelok za zastupujúceho šéfa Štátnej bezpečnostnej služby (SBU) Vasyla Maľuka, skúseného predstaviteľa v oblasti bezpečnosti a bojovníka proti korupcii. (tasr)
18:11 Vyše 700 prípadov kolaborácie s Rusmi viedlo k odvolaniu šéfa tajnej služby a generálnej prokurátorky
Šéf ukrajinskej tajnej služby, Štátnej bezpečnostnej služby (SBU), Ivan Bakanov bol blízkym spolupracovníkom prezidenta Zelenského, dokonca priateľom z detstva, prezident ho ale pre asi 60 prípadov kolaborácie s Rusmi odvolal. Podľa prezidenta za to musel niesť zodpovednosť.
Rovnako blízka bola Zelenskému aj Iryna Venediktova, generálna prokurátorka Ukrajiny, ktorá do funkcii proti korupcie menovala vysoký počet Zelenského nominantov, sama organizovala aj vyšetrovanie vojnových zločinov Ruska na Ukrajine. Aj ona musela skončiť, podľa prezidenta je zdokumentovaných až 651 prípadov zrady v radoch prokuratúry.
Zmena nastala aj na ďalšom vrcholnom poste – ukrajinský parlament odhlasoval prijatie demisie ministerky pre sociálnu politiku Maryny Lazebnej. Politička nevysvetlila svoju rezignáciu, ktorú podala minulý týždeň. Premiér Denys Šmyhaľ sa jej vo zverejnenom vyhlásení poďakoval za „efektívnu“ prácu vo funkcii, ktorú vykonávala od marca 2020.
Ide o najväčšie personálne zmeny v ukrajinských štátnych zložkách od začiatku vojny. (reuters, tasr)
15:45 Rusko udelilo Googlu pokutu takmer 400 miliónov eur
Ruský súd udelil v pondelok spoločnosti Alphabet, materskej spoločnosti Google, pokutu 21,8 miliardy rubľov (387,555 miliónov USD, 385,28 milióna eur) za opakované neodstránenie obsahu, ktorý Moskva považuje za nezákonný.
Rusko malo už dlho výhrady voči obsahu zahraničných technologických platforiem, ktorý je v rozpore s jeho obmedzeniami. Donedávna „tlejúci spor“ prepukol v „plnohodnotný boj“ po invázii ruských vojsk na Ukrajinu koncom februára.
Koncom minulého roka dostal Google pokutu 7,2 miliardy rubľov za neodstránenie alebo zablokovanie obsahu. Bankový účet ruskej divízie Google bol zabavený, čo ju viedlo k vyhláseniu bankrotu a znemožnilo jej vyplácať zamestnancov a predajcov.
Ruský cenzorský úrad Roskomnadzor v júni uviedol, že videoplatforma YouTube spoločnosti Alphabet zámerne šíri nepravdivé informácie o konflikte na Ukrajine a povolila obsah propagujúci extrémistické názory a výzvy na účasť detí na nepovolených protestoch.
15:30 Putin: Západu sa sankciami nepodarí Rusko vrátiť o dekády späť
Rusko sa nenechá vývojovo sankciami vrátiť o desaťročia do minulosti, vyhlásil na stretnutí rady pre strategický rozvoj ruský prezident Vladimir Putin. Informáciu priniesol portál ceskenoviny.cz.
„[Proti Rusku, pozn. red.] sa zámerne a špeciálne sa používajú nie obmedzenia, ale prakticky úplné zamedzenie prístupu k zahraničným technologicky vyspelým produktom,“ vyhlásil šéf Kremľa.
Putin tvrdí, že hoci sa Západ týmito krokmi snaží spomaliť rozvoj Ruska, nájde si alternatívne cesty a zabezpečí si technologické výdobytky samo.
Západné štáty aj EÚ ako celok po ruskej invázii na Ukrajinu uvalili na Kremeľ celkovo šesť balíkov sankcií, najnovšie sa na zoznam dostalo ruské zlato. Sankcie prijaté po anexii Krymu v roku 2014 zostali v platnosti doteraz.
14:30 EÚ chce zdvojnásobiť dovoz plynu z Azerbajdžanu
Európska únia chce v priebehu niekoľkých rokov zdvojnásobiť dovoz plynu z Azerbajdžanu, keďže blok pre inváziu Ruska na Ukrajinu naliehavo hľadá alternatívnych dodávateľov. Uviedla to v pondelok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
„EÚ sa obracia na spoľahlivejších dodávateľov energie. Dnes som v Azerbajdžane, aby som podpísala novú dohodu. Náš cieľ je zdvojnásobiť dodávky plynu z Azerbajdžanu do EÚ v priebehu niekoľkých rokov,“ napísala von der Leyenová na sociálnej sieti Twitter počas návštevy kaukazskej republiky.
13:30 Prezidentka povolila službu v ukrajinskej armáde štyrom Slovákom
Prezidentka Zuzana Čaputová doteraz posudzovala desať žiadostí občanov, ktorí prejavili záujem o službu v ukrajinskej armáde. Povolenie dala v štyroch prípadoch, vo zvyšných šiestich žiadosť o povolenie zamietla. Pre TASR to uviedol prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
„Prezidentka pri posudzovaní žiadostí postupovala v zmysle odporúčaní rezortov obrany, vnútra a zahraničných vecí,“ dodal hovorca. Službu v cudzích ozbrojených silách musí podľa zákona o brannej povinnosti povoliť prezident SR. Žiadosť sa podáva na okresnom úrade, vyjadriť sa k nej musí rezort obrany, vnútra a zahraničných vecí.
Mimoparlamentná SNS vyzýva prezidentku, aby s udeľovaním povolení prestala. „Dávať výnimky Slovákom na boj v ukrajinskej armáde je bezpečnostné riziko,“ tvrdí v stanovisku. Strana sa obáva vťahovania SR do konfliktu. „Veríme, že prezidentka stiahne svoje rozhodnutie a neudelí žiadnu výnimku ďalším Slovákom,“ uviedla.
VIDEO Ruskí vojaci v bojoch v Luhanskej oblasti
13:20 Heger vo Viedni: Stabilita na Ukrajine je v záujme SR aj Európy
Víťazstvo Ukrajiny v boji proti ruským inváznym silám je v záujme nielen Slovenska, ale aj celej Európy. Prinesie to totiž stabilitu do celého regiónu. Vyhlásil to v pondelok vo Viedni slovenský premiér Eduard Heger na spoločnej tlačovej konferencii s rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom.
13:10 Príjmy Rusov klesajú, spotrebitelia zvyšujú nákupy lacnejších potravín
Ruskí spotrebitelia presúvajú v poslednom čase svoju pozornosť na lacnejšie potraviny. Dôvodom je vysoká inflácia a pokles reálnych disponibilných príjmov. Uviedol to v pondelok najväčší ruský maloobchodný reťazec X5 Group.
Aj keď posilnenie kurzu rubľa a pokles spotrebiteľského dopytu pomohli Rusku zmierniť rozsah inflácie, ktorá po februárovej invázii Rusov na Ukrajinu dosiahla 20-ročné maximum, rast spotrebiteľských cien je stále vysoký. Ruský štatistický úrad minulý týždeň informoval, že spotrebiteľské ceny sa od začiatku roka zvýšili medziročne o 11,6 percent.
Rusi tak stále viac presúvajú pozornosť na lacnejšie potraviny. Očakáva sa, že spoločnosť X5 Group bude ťažiť z odchodu západnej konkurencie po tom, ako po útoku Ruska na Ukrajinu a následného zhoršenia podmienok začali zahraničné maloobchodné siete opúšťať ruský trh. V polovici júna X5 Group kúpila od fínskej firmy SOK Retail obchody reťazca Prisma, s ktorých už takmer všetky do konca mesiaca premenovala.
12:55 EÚ poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za 500 miliónov eur
Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ sa v pondelok dohodli na poskytnutí ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 500 miliónov eur. Oznámil to na sociálnej sieti Twitter predseda Európskej rady Charles Michel.
Celková vojenská pomoc Kyjevu zo strany EÚ od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu po tejto tranži dosiahne výšku 2,5 miliardy dolárov. Ako pripomína DPA, zmluvy o fungovaní EÚ neumožňujú poskytovanie peňazí z rozpočtu Únie na vojenské projekty. Tieto príspevky Ukrajine tak prichádzajú v podobe polmiliardových tranží podľa osobitného mechanizmu, v rámci ktorého EÚ prepláca vojenskú pomoc Ukrajine poskytovanú jednotlivými krajinami.
11:10 ISW neočakáva masívnu vlnu ruských pozemných útokov na východe Ukrajiny
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej pravidelnej správe o vývoji vojenskej situácie na Ukrajine informuje, že ruské jednotky pokračujú v systematickom návrate z takzvanej operatívnej pauzy. Súčasne však ISW konštatuje, že masívna vlna ruských pozemných útokov vo viacerých smeroch sa neočakáva – napriek sobotňajšiemu vyhláseniu ruského ministra obrany Sergeja Šojgua o ďalšom zintenzívnení vojenských operácií na všetkých frontoch.
Podľa ISW sa ruské jednotky sústreďujú na ofenzívu v okolí miest Siversk a Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, pričom udržiavajú aj obranné pozície severne od Charkova a pozdĺž južnej osi.
Okrem toho americkí experti poznamenávajú, že ruské jednotky naďalej vytvárajú podmienky na obnovenie ofenzívy na mesto Sloviansk, pokračujú v ostreľovaní lokalít v oblasti miest Izium-Sloviansk, ako aj v delostreleckých, raketových a leteckých útoky na územie Ukrajiny. ISW poznamenal, že ruské ministerstvo obrany v nedeľu neoznámilo nové územné zisky.
11:00 Moskva na Ukrajine posilňuje frontové línie Vagnerovou skupinou
Moskva podľa britského ministerstva obrany využíva Wagnerovu skupinu na posilnenie frontových línií na Ukrajine. Straty, ktoré táto ruská súkromná armáda utrpela, však pravdepodobne budú ovplyvňovať jej efektívnosť, uviedol britský rezort obrany v najnovšej aktualizácii spravodajských informácií o vývoji vojny na Ukrajine.
Vagnerova skupina podľa správy britského ministerstva obrany určite zohrala ústrednú rolu v nedávnych bojoch, vrátane ruského obsadenia miest Popasna a Lysyčansk. Tieto boje podľa neho skupine spôsobili veľké straty. Ruská súkromná armáda preto znižuje štandardy pre nábor bojovníkov a prijíma odsúdené osoby a ľudí, ktorých v minulosti mala na čiernom zozname. Okrem toho novým odvedencom poskytuje veľmi obmedzený výcvik. „To s veľkou pravdepodobnosťou ovplyvní budúcu operačnú efektívnosť skupiny,“ dodal britský rezort obrany.
10:30 Poľsko má po novom míňať päť percent HDP na obranu
Poľsko, ktoré čoskoro dosiahne hranicu trojpercentných výdavkov HDP na obranu, si vytýčilo novým zákonom ešte vyšší cieľ. Líder vládnej strany Právo a spravodlivosť Jarosław Kaczyński ohlásil, že štát chce na obranu míňať päť percent. Aktuálne nastavenie Severoatlantickej aliancie výdavkov na obranu na rok 2024 podľa portálu Euractiv Poľsko s aktuálnym míňaním vo výške 2,4 percenta už dosiahlo.
V júni parlamentná komisia pre obranu vyjadrila kladné stanovisko k finančnému plánu nového fondu na podporu armády. 20,5 miliardy zlotých (približne 4,28 miliardy eur) poputuje na obranu.
Poľsko zvyšuje výdavky na obranu pre obavy z útoku Ruska, tvrdí Kaczyński. Prekročenie trojpercentného prahu vláda očakáva v budúcom roku. „Potrebujeme silnejšiu armádu na odstrašenie,“ vyhlásil na straníckom zhromaždení v meste Płock v strednom Poľsku. Dosiahnutím nového päťpercentného cieľa by mohlo Poľsko predbehnúť aj USA, ktoré na armádu aktuálne míňa 3,5 percenta HDP. Stalo by sa tým v rámci NATO najviac míňajúcim štátom na obranu.
10:10 Švédsky maloobchodný reťazec H&M končí s biznisom v Rusku
Švédska maloobchodná sieť Hennes & Mauritz (H&M) oznámila v pondelok odchod z ruského trhu. Druhý najväčší odevný reťazec na svete sa tak pridal k rozsiahlemu zoznamu západných firiem, ktoré sa po invázii Ruska na Ukrajinu rozhodli s biznisom v Ruskej federácii skončiť.
Spoločnosť H&M pôvodne iba pozastavila svoje pôsobenie na ruskom trhu. Urobila tak už začiatkom marca, keď reagovala na útok Moskvy voči susednej krajine z 24. februára. Rusko bolo pritom pre H&M šiestym najväčším trhom a pred vojnou tam reťazec počet svojich obchodov zvyšoval, zatiaľ čo na iných trhoch počty prevádzok redukoval.
„Po dôslednom zvážení situácie je podľa nás nemožné pokračovať v našom biznise na ruskom trhu,“ povedala generálna riaditeľka spoločnosti Helena Helmerssonová. Reťazec plánuje teraz ešte na určitý čas otvoriť obchody v Rusku, aby vypredal zvyšné zásoby.
09:40 Ruské sily bombardovali mesto Nikopol v Dnipropetrovskej oblasti
Ruská armáda v noci na pondelok bombardovala ukrajinské mesto Nikopol v Dnipropetrovskej oblasti. Gubernátor oblasti Valentyn Rezničenko na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že ruskí vojaci na mesto v noci niekoľkokrát udreli protileteckými zbraňami.
Viac ako 60 projektilov smerovalo na obytné štvrte a infraštruktúru mesta. Jedna osoba bola zranená. Ide o 75-ročnú ženu, ktorú hospitalizovali. Podľa gubernátora boli zničené desiatky obytných budov. Informuje o tom britský web The Guardian.
09:30 Šojgu nariadil ruským silám prioritne ničiť ukrajinské rakety a delostrelectvo
Ruský minister obrany Sergej Šojgu nariadil ruskej armáde, aby prioritne ničila ukrajinské zbrane ďalekého dosahu a delostrelectvo. V pondelok o tom informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na rezort obrany v Moskve.
Kyjev tvrdí, že s použitím niekoľkých raketových systémov, ktoré nedávno dostal od západných krajín, vykonal viacero úspešných útokov na 30 ruských logistických a muničných skladov. Najúčinnejšie sa ukazujú americké systémy HIMARS.
Agentúra DPA píše, že Šojgu nariadil cielené útoky na tie ukrajinské zbrane, „z ktorých sú ostreľované obytné oblasti v Donbase“ počas návštevy ruských jednotiek. Šojgu už v sobotu nariadil ruským silám, aby zintenzívnili vojenskú operáciu na Ukrajine s cieľom zabrániť ukrajinským útokom na oblasti ovládané Ruskom. Podľa vyhlásenia jeho rezortu dal potrebné príkazy na rozšírenie činností bojových skupín vo všetkých smeroch tazkvanej špeciálnej vojenskej operácie.
09:01 Expertka: Všetky štáty V4 chcú koniec vojny na Ukrajine
Všetky krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) majú záujem na ukončení vojny na Ukrajine, hoci medzi nimi panujú nezhody v otázke rozsahu a načasovania sankcií na dovoz ruského plynu a ropy, respektíve o priamych dodávkach vojenského materiálu Kyjevu. V rozhovore pre TASR to uviedla expertka Alica Kizeková z Ústavu medzinárodných vzťahov (ÚMV) v Prahe.
„Regionálna spolupráca bude pokračovať, avšak už dnes sa Česká republika aj Slovensko v niektorých otázkach viac upriamujú na ďalších regionálnych partnerov, ako sú Nemecko alebo Rakúsko. Do budúcna by nemali rozdiely brániť spolupráci v oblasti humanitárnej pomoci alebo zlepšeniu infraštruktúry,“ skonštatovala slovenská odborníčka.
08:53 Kanada poslala opravenú turbínu pre Nord Stream lietadlom do Nemecka
Kanada poslala 17. júla lietadlom do Nemecka opravenú turbínu pre kompresorovú stanicu plynovodu Nord Stream. Ak sa nevyskytnú problémy s logistikou a colnou kontrolou, potrvá ďalších päť až sedem dní, kým sa turbína dostane do Ruska, uviedol denník Kommersant.
Pôvodne bolo v pláne prepravovať turbínu loďou, napokon však bola zvolená letecká doprava. Ďalej bude turbína prepravovaná trajektom a po súši cez Helsinki do Ruska. Kompresorová stanica Portovaja sa nachádza pri obci Torfianovka ležiacej v Leningradskej oblasti a asi 20 kilometrov od hranice s Fínskom.
S prihliadnutím na čas potrebný na inštaláciu turbíny na kompresorovej stanici Portovaja by teda mala byť plynová kompresorová jednotka pripravená na čerpanie plynu do Nord Streamu začiatkom augusta. Denník Kommersant napísal, že ruská plynárenská spoločnosť Gazprom zatiaľ nepotvrdila, že zvýši prietok cez Nord Stream, keď dostane opravenú turbínu.
Gazprom 16. júna znížil úroveň dodávok cez plynovod Nord Stream na 40 percent nominálnej kapacity, pričom sa odvolal aj na problémy s opravou a dodávkou plynových turbín do stanice Portovaja. Pred týždňom úplne odstavil plynovod pre každoročnú letnú 11-dňovú údržbu.
08:30 Rusi údajne presúvajú vojenskú techniku na západ od Mariupola
Ruská armáda podľa ukrajinských predstaviteľov nepretržite presúva vojenskú techniku na západ od Mariupola k iným častiam južnej Ukrajiny, v ktorých prebieha ofenzíva ukrajinských síl. „Naďalej zaznamenávame pohyb vojenského vybavenia cez Mariupol,“ uviedol v nedeľu poradca starostu okupovaného mesta Petro Andrušenko. Podľa poradcu starostu v sobotu „veľký konvoj, v ktorom bolo do sto kusov vojenskej techniky, prešiel cez mesto v smere do Záporožskej oblasti“. V konvoji boli aj bojové vozidlá pechoty. Informuje o tom portál cnn.com.
Niektorí nezávislí analytici sú presvedčení, že Rusi sa presúvajú západným smerom, aby podporili svoje sily, ktoré sa bránia v Chersone po tom, ako sa stali terčom ukrajinského útoku zbraňami ďalekého dosahu.
06:03 Novinárku Ovsiannikovovú krátko po zadržaní prepustili
Ruská polícia prepustila novinárku Marinu Ovsiannikovovú krátko jej po nedeľňajšom zadržaní. Vyplýva to z príspevkov zverejnených na jej účtoch na sociálnych sieťach. Informuje o tom agentúray Reuters.
„Marinu zadržali,“ uvádzalo sa v príspevku zverejnenom v nedeľu večer na novinárkinom účte na Telegrame. Informáciu o jej zadržaní následne potvrdil i jej právnik Dmitrij Zachvatov.
Krátko nato zverejnila zadržaná novinárka fotografie z prechádzky so svojimi psami, ku ktorým napísala: „Išla som na prechádzku so psami. Hneď, ako som vyšla za bránu, ku mne prišli ľudia v uniformách,“. Ovsiannikovová zároveň uviedla, že v čase zverejnenia príspevku sa nachádzala na policajnej stanici v Moskve.
O niekoľko hodín neskôr napísala novinárka v príspevku zverejnenom na Facebooku, že ju prepustili. „Som doma, všetko je v poriadku… Teraz už viem, že keď idem von, je lepšie si so sebou pre istotu vziať aj doklady a kufor,“ uviedla Ovsiannikovová.
01:20 Zelenskyj odvolal z funkcie šéfa tajnej služby a generálnu prokurátorku
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal v nedeľu z funkcie šéfa Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) Ivana Bakanova a generálnu prokurátorku Irynu Venediktovovú. Informujú agentúry Reuters a AP.
Výnosy o odvolaní Bakanova a Venediktovovej, ktorá viedla vyšetrovanie vojnových zločinov páchaných ruskými silami na Ukrajine, boli v nedeľu večer zverejnené na oficiálnej webovej stránke ukrajinského prezidenta.
Zelenskyj neskôr v príspevku na sociálnej sieti Telegram uviedol, že týchto dvoch vysokopostavených ukrajinských predstaviteľov odvolal, pretože mnoho zamestnancov ich úradov kolaboruje s Rusmi. „Vyše 60 zamestnancov prokuratúry a SBU zostalo na (Rusmi) okupovanom území a pracujú proti nášmu štátu,“ ozrejmil Zelenskyj v príspevku.
Zároveň uviedol, že bolo zaznamenaných vyše 650 prípadov súvisiacich so zradou a kolaboráciou v spojitosti so zamestnancami úradov prokurátora.“Takéto množstvo zločinov proti základom národnej bezpečnosti a zaznamenané vzťahy medzi ukrajinskou a ruskou tajnou službou vyvolávajú dôležité otázky týkajúce sa šéfov (spomínaných úradov),“ uviedol ukrajinský prezident. Zároveň dodal, že všetky tieto otázky budú zodpovedané.
NEDEĽA
Ďalšie články
Prečo dnes nie je v záujme Ruska ukončiť vojnu. Odpoveďou nie sú len úspechy na bojisku
