Blair avizuje koniec prevahy Západu. No jednu vec nedopovedal

Snímka obrazovky 2022-07-17 o 22.10.04 Tony Blair. Foto: archív.

Politické celebrity, ktoré sa stiahli do dôchodku, majú jednu cennú výhodu. Môžu hovoriť slobodnejšie ako kedysi.

Tony Blair to pomenoval celkom presne. Vojna v Európe ukazuje, že sa blížime k zlomovej ére, ktorá prinesie koniec politickej a ekonomickej dominancie Západu. Ako najsilnejší hráč sa presadí Čína.

Znamená to, že s liberálnym svetovým poriadkom, ako si ho pred tridsiatimi rokmi kreslili globalisti, to bude nakoniec celkom inak.

Romantické predstavy „univerzalistov“ ohlasoval americký filozof Francis Fukuyama v slávnej eseji (a neskôr knihe) Koniec dejín. V roku 1989, po kolapse komunistických režimov, Fukuyama predpovedal veľké, celosvetové víťazstvo západnej liberálnej demokracie. Časom sa mala slobodná spoločnosť presadiť univerzálne. Hľadanie ideálneho poriadku sa malo skončiť. Dejiny sa mali zavŕšiť.

Stúpencom fukuymovských vízií boli pôvodne aj lídri ako Tony Blair.

Obrat

Dnes svoje predstavy o budúcnosti sveta prehodnocujú. A nie, dôvodom nie je Rusko ani Putin. Dôvodom je čoraz silenjšia a úspešnejšia Čína. Teda krajina ovládaná komunistickou stranou, ktorá po páde železnej opony odmietala nový (liberálny) politický model. Napriek tomu tri desaťročia rástla najrýchlejším tempom.

Dnes je Čína najväčšou svetovou ekonomikou (v parite kúpnej sily). O niekoľko rokov by mala byť na prvom mieste aj v absolútnom merítku.

Popri tom Čína drží krok so Západom aj v technologických inováciách, vo vesmírnom programe, v modernej medicíne a napokon aj v zbrojení či v rozsahu finančého kapitálu.

Najväčším vyzývateľom Západu nebude Rusko, ale Čína.

Navyše, ak by Čína a Rusko po taktickom partnerstve pristúpili aj k zmluvnej (strategickej) aliancii, pre Západ by to už nebola len výzva, ale priama hrozba.

Dvihnutý prst Kissingera

Henry Kissinger pred týmto scenárom varoval už pred desiatimi rokmi. Navrhoval, aby si Západ udržiaval s Ruskom partnerský vzťah. Bez provokácií s rozširovaním NATO ďalej na východ (o Ukrajinu a Krym), bez ambícií vytláčať Rusko z Čierneho mora… Západ si mal podľa Kissingera nechať voľné ruky pre súperenie s čoraz silnejšou Čínou. A hlavne: mal sa snažiť zabrániť spojenectvu Čína – Rusko.

Nakoniec sa vývoj uberá opačným smerom. Rusko opreté o Čínu vedie vojnu o východnú Ukrajinu a južné územia nad Krymom. Údelom EÚ je vydržať odvetné obchodné sankcie. A schudobnieť. Vyčerpávanie Európy časom zasiahne aj Spojené štáty. Naopak, ak niekto aj po pandémii a vojne v Európe ďalej rýchlo rastie, tak Čína…

Ešte viac zbrojenia nie je cesta

Tony Blair pri svojich úvahách o konci dominancie Západu spomenul aj návrh riešenia. Má ním byť zbrojenie a udržiavanie vojenskej prevahy Západu.

V tomto sa však Blair mýli. Ani prípadné preteky v zbrojení by nedokázali otočiť či zastaviť trendy a preklápanie pomerov síl.

Ak by Západ v čase rekordnej inflácie a sociálneho napätia pristúpil ku kolotoču zbrojenia (a stupňovaniu hybridnej vojny), viedlo by to k ohrozeniu toho, v čom bola a je západná spoločnosť stále najsilnenjšia. A v porovnaní s inými jedinečná.

Stará zbraň Západu: sloboda

Skutočnou a hlavnou silou Západu sú dve veci. Slobodná spoločnosť. A prosperita, resp. slušná životná úroveň pre pre väčšinu obyvateľov. Napokon, jedno s druhým úzko súvisí. Slobodný režim s obmedzeným postavením vlády (a bezpečnostných služieb) vie priniesť viac nápadov, poznania, inovácií, riešení, úspešných firiem a napredovania než direktívny režim.

Slobodný západný model bol pre bežný život lepší a celkovo úspešnejší ako hierarchicky riadené východné kultúry.

Platí to dokonca aj dnes a po rozmachu Číny. Čína napreduje vďaka populačnej sile a veľkosti. No v životnej úrovni väčšiny ľudí za Západom ďaleko zaostáva. A bude zaostávať ešte veľmi dlho.

Dnes začína byť silne otázne práve to, či si Západ urdží svoju vnútornú silu a podstatu: slobodnú, suverénnu spoločnosť a prosperitu. V posledných rokoch sa to totiž začalo lámať. Vo veľkom a zlým smerom. Progresívci a dúhoví „woke kazatelia“ začali obmedzovať slobodu slova (cenzúrou) a predpisovať jediný správny názor. Nielen v politike, ale na univerzitách, vo vede, vo firmách. Potom prišli pandemickí jastrabi, ktorí nás presviedčali, že musíme vymeniť slobodu (a mnohí malí podnikatelia aj prosperitu) za bezpečnosť. Nakoniec tu máme pokročilú fázu hybridnej vojny a tlaky na disciplínu. Názorovú, politickú, vojenskú…

Nová éra kontroly

Nástroje na novú kontrolu spoločnosti boli spočiatku kampaňové. No dnes sa čoraz viac za nerešpektovanie autorít či za protesty presadzujú aj tie represívne: vypínanie účtov na sociálnych sieťach, vypínanie médií, blokovanie platobných kariet a bankových účtov (ako to zažili protestujúci kamionisti v Kanade), trestné stíhanie…

Úroveň slobody a suverenity západnej spoločnosti je dnes výrazne nižšia, ako to bolo koncom 20. storočia. A trendy sa z roka na rok viac zostrujú. Novými „cnosťami“ sa stalo spisovanie čiernych zoznamov (menoslov vnútorných nepriateľov), udávanie, lov na údajných zradcov či na tých, ktorých aktivisti onálepkujú ako „dezolátov“. Udržať si názor, ktorý nezapadá do propagandy a režimovej línie, si vyžaduje čoraz viac odvahy a odolnosti. Platí to aj o starých baštách liberálnej demokracie, ako Británia, Spojené štáty a Holandsko.

Vyzerá to tak, že západnej spoločnosti nehrozí len strata svetovej dominancie. Ak sa nespamätá, hrozí jej niečo oveľa vážnejšie. Vnútorný (morálny) rozklad. Zánik v jej tradičnej, slobodnej podobe, ktorá ju robila výnimočnou – a v ktorej nemala konkurenciu.


Ďalšie články