V knihe Eugena Gindla ožil nielen zosnulý maliar, ale aj maďarizácia, Trockij a dejiny Československa.

Dráma začne hneď v úvode, keď Sokol opíše, ako ho aj s tromi staršími súrodencami vlastná mama a otčim vysadili na stanici vo Važci. Zima, sneh, noc, najstarší brat Andor ich vedie k domu Ďula báčiho, brata zosnulého otca, „sneh nám vrzgotal pod nohami, štekali psiská.“ Nikto ich tam nečakal. „Bolo už neskoro, všetci spali. Andor zaklopal na dvere. Dvakrát. V poslednom okne sa zažalo svetlo. Najprv sa zamihotalo, to bola zápalka, potom sa rozsvietilo svetlo na poschodí. Pozerali sme sa, ako lampa míňa jedno okno za druhým, ako sa blíži k nám...“

<!-- /wp:paragraph...

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.