Správa Open Doors: 340 miliónov prenasledovaných kresťanov

Krížová cesta v Jeruzaleme bez pútnikov Ilustračná fotografia. Foto: TASR/AP

Kresťania ako prví prepustení z práce a ako poslední príjemcovia podpory a humanitárnej pomoci. Covid sa stal jedným z faktorov zhoršenej situácie kresťanov v krajinách, kde je ich situácia tradične krehká.

Nárast prenasledovania a zabíjanie pre vieru je však celosvetový trend, ukazuje nová správa medzinárodného združenia Open Doors. Počet kresťanov zavraždených z náboženských dôvodov sa vlani zvýšil o 60%.„Kresťania prosia, aby sa na nich nezabúdalo v modlitbe a na platformách medzinárodnej diplomacie,“ hovorí Cristiano Nani, riaditeľ talianskej pobočky nadácie.

Viac ako 340 miliónov kresťanov prenasledujú pre ich vieru, pretože žijú v nepriateľských oblastiach, sú obeťami predsudkov, netolerancie, nemajú možnosť obhajovať svoj život, ich sloboda a vlastníctvo sú ohrozované. Pochmúrny obraz predkladá vo svojej novej správe medzinárodné združenie Open Doors založené v roku 1955 na pomoc prenasledovaným kresťanom. Analýzu nazvanú World Watch List nedávno predstavili v tlačovom stredisku talianskeho parlamentu.

Dokument konštatuje, že prenasledovanie kresťanov sa rozrastá vo všetkých oblastiach. V minulom roku pre vieru zabili 4761 kresťanov (každý trinásty deň jeden: šesťdesiatpercentný nárast v porovnaní s rokom 2019, kedy bolo 2983 zabitých). K najväčším masakrom dochádzalo v Nigérii a v subsaharskej Afrike. Open Doors ďalej hovorí o 4277 kresťanoch uväznených bez procesu, takmer vždy na základe vymyslených obvinení. Jediný pozitívny údaj poukazuje na nižší počet zničených kostolov a náboženských areálov (oratória, semináre, školy, nemocnice), z deviatich a pol tisíc (9488) v roku 2019 sa znížil na štyri a pol tisíc (4488) v minulom roku.

V rebríčku štátov sa situácia jednoznačne zhoršila. Dvanásť krajín označuje správa za dejisko extrémneho prenasledovania. Od roku 2002 je na prvom mieste Severná Kórea, za ktorou nasledujú Afganistan, Somálsko, Líbya, Pakistan a potom Eritrea, Jemen, Irán, Nigéria, India, Irak a Sýria. V krajinách, kde bola situácia kresťanských komunít nestabilná už skôr, ako India, Vietnam, Mjanmarsko alebo Bangladéš, sa spravidla situácia veľmi zhoršila v súvislosti s pandemickými obmedzeniami. Celkovo je najčastejšie príčinou diskriminácie radikálny islamizmus, etnické antagonizmy v Afrike, represie zo strany komunistického režimu v Číne, hinduistický extrémizmus v Indii a organizovaný zločin v strednej Amerike. Len v Indii nadácia Open Doors pomáhala viac ako stovke tisíc kresťanov, ktorým otvorene odmietli pomoôcť kvôli ich viere.

„Covid je celkom iste jedným z kľúčových prvkov našej analýzy vo vzťahu k diskriminácii kresťanov v roku 2020. V mnohých krajinách sme počuli sťažnosti na to, že sa kresťania kvôli svojej viere ocitli poslední v rade a nezriedka už pre nich na konci distribuovanej pomoci nič neostalo,“ konštatuje Cristiano Nani, riaditeľ talianskej vetvy Open Doors.

„Pri analýze vyhodnocujeme stupeň násilia, akému sú vystavené kresťanské komunity v krajinách, kde dochádza k určitej forme diskriminácie a prenasledovania. Rozlišujeme päť hlavných oblastí, v ktorých k diskriminácii dochádza: jednak súkromný život, teda oblasť vlastného prežívania viery, ďalej rodinná oblasť, teda ako môže prežívať kresťan svoj náboženský život v rámci svojej rodiny, pretože – ako je známe – v prípadoch konverzie sa môže rodina stať prvotným prenasledovateľom, potom je tu spoločenský, sociálny život, teda oblasť práce a vzdelania, potom otázka štátu, akého druhu sú zákony a či môžu istým spôsobom diskriminovať, a napokon život cirkvi, nakoľko je možný život cirkevnej komunity, či je obmedzovaný istými reštrikciami, monitorovaný štátom, cenzurovaný a pod.“

Zdroje prenasledovania klasifikuje Open Doors podľa deviatich kritérií, ktoré vyplynuli z prieskumov v teréne počnúc náboženským nacionalizmom a presadzovaním jediného náboženstva, ďalej etnický a kmeňový antagonizmus, denominačný protekcionizmus (v rámci kresťanských vyznaní), štátny útlak, netolerancia, ktorá sa objavuje aj v niektorých rozvinutých krajinách, a konečne diktátorská paranoja a korupcia, vysvetľuje Cristian Nani. Na otázku, aké trendy sa špecificky prejavili v uplynulom roku, odpovedá:

„Ako dodáva riaditeľ talianskej vetvy organizácie Open Doors, kresťania žijúci pod útlakom prosia najmä o to, aby sme na nich pamätali v modlitbe. A konkrétne na medzinárodnej platforme, v kultúrne ekonomických vzťahoch medzi štátmi je dôležité mať na pamäti úroveň ľudských práv, medzi ktoré patrí náboženská sloboda. Zároveň zdôrazňuje, že práve v spoločnostiach, kde je viera rizikovým faktorom, ako je Irak alebo Sýria, sa nakoniec prítomnosť kresťanov môže ukázať ako úplne kľúčová pre obnovu zdevastovaných krajín a sŕdc poznačených beznádejou.

Vychádza v spolupráci s českou redakciou Rádia Vatikán, kde text pôvodne vyšiel.

Preklad: Bohumil Petrík


Ďalšie články