Progresívci a aktivisti pri trestoch za marihuanu nehorázne klamú

Z príbehu Jozefa Šipoša, ktorého odsúdili za pestovanie marihuany, sa stala celoslovenská kauza. Médiá, aktivisti a lídri Progresívneho Slovenska vybuchli. Bojujú za miernejšie postihovanie drogových zločinov. Problém je, že pri tom nehanebne klamú.

Do prípadu hneď na začiatku vstúpili europoslanci Progresívneho Slovenska Šimečka a Hojsík. A po nich aj dezorientované, ale plne odhodlané postavičky ako Nicholsonová. Poburovalo ich, že za „pár jointov marihuany“ má ísť niekto na 20 rokov do basy. Po boku PS do boja nastúpili aj progresívne médiá, aktivisti, mimovládne organizácie a armáda trollov na sociálnych sieťach.

Vytrvalo opakujú, že išlo o pestovanie marihuany na výrobu liečivých konopných mastí. Prípad využívajú na výzvy, aby sa zmierňovali tresty za drogové delikty. Lebo také sú vraj trendy v západných krajinách; dekriminalizácia a tolerancia spotreby drog vraj vedie k lepším výsledkom ako represívna politika…

Pri šírení týchto hesiel však otvorene klamú. Alebo hrubo zavádzajú.

Aká je pravda

V prípade Šipoša nejde o „pár jointov“ (ako to nepriamo zľahčoval Hojsík), ani o výrobu liečivých mastí. A ani o užívateľov mäkkých drog, ktorých prichytili s menším množstvom „trávy“.

Šipoš bol stíhaný za pestovanie marihuany a výrobu drog vo veľkom objeme. Trestné sadzby za pestovanie marihuany sa začínajú pri gramoch. Pri Šipošovi a jeho farme nešlo o gramy, ale o kilogramy drogy. Polícia u neho našla 18 kíl sušenej marihuany. Je to množstvo, z ktorého sa dajú vyrobiť desiatky tisíc dávok za viac ako 100 tisíc eur. Popri tom u neho našli aj pervitín. Teda mimoriadne nebezpečnú syntetickú drogu.

Ďalej: prokuratúra preukázala, že Šipoš s marihuanou, ktorú pestoval, obchodoval. Potvrdili to dvaja svedkovia. Tým padá médiami servírovaný príbeh o výrobcovi liečivej konopnej masti.

Napokon, výroba mastí, olejov a potravinových doplnkov z marihuany je celkom legálna. Produkty z konope sú bežne dostupné. Pužíva sa na to tzv. technické konope. To ale nebol Šipošov prípad.

Stíhaný nie je za užívanie alebo držanie menšieho množstva drog, ale za ich výrobu. V nezvyčajne veľkom rozsahu.

No keďže sociálne siete milujú skratky, povrchnosť a nekritické preberanie klamstiev, facebooky sú zaplavené nárekmi o „base za jointa“ či o „drakonických trestoch za pestovanie marihuany pre liečebné účely“. Tisíce ľudí sú pobúrené a žiadajú o intervenciu ministerku spraovdlivosti Kolíkovú alebo prezidentku Čaputovú.

Kampaň

Ak chceli progresívci príbeh Šipoša využiť na kampaň za vyššiu toleranciu pre konzumentov drog, vybrali si veľmi zlý príklad.

No možno si ho vybrali zámerne. Ak sa príbeh manipulatívnym spôsobom zarámuje, vyzerá lepšie ako príklady malých užívateľov mäkkých drog. Pretože tí spravidla nekončia s prísnymi trestami za mrežami. V drvivej väčšine prípadov vyviaznu s podmienkou.

Tvrdšie postihy sa uplaňujú hlavne pri výrobcoch a distribútoroch drog. Teda pri obchodníkoch s drogami.

Taká je aj prax vo väčšine európskych krajín, vrátane tých, ktoré zvýšili toleranciu mäkkých drog a ich užívateľov. Vlády, ktoré pristúpili k miernejším postihom za džanie drog pre osobnú spotrebu, dvíhajú prst a varujú, že o to tvrdšie budú stíhať drogových výrobcov a dílerov. Teda tých, u ktorých polícia nachádza drogy v desiatkach kilogramov.

Hrubo zavádzajúce sú aj tvrdenia o údajných dobrých výslekdoch v krajinách, ktoré pristúpili k dekriminalizácii spotreby drog (Portugalsko). Médiá roky s obľubou recyklujú štatistiky o znížení počtu predávkovaní a smrteľných následkov tam, kde sa konzumácia drog toleruje. Je to ukážková polopravda a manpulatívne, selektívne používanie štatistiky.

Pravda je taká, že dekriminalizácia spotreby drog nutne vedie k nárastu ich spotreby. V Portugalsku po zmiernení postihov celková spotreba drog rástla. V susednom Španielsku, ktoré pravidlá neuvoľnilo, spotreba drog stagnovala alebo klesala.

Je to zákonité: čím viac je nejaká návyková psychoaktívna látka (droga) dostupná, tým viac rastie jej spotreba. A áno, tam, kde užívanie drog nie je výnimočné (experimentálne), ale celkom bežné, tam so zvyšovaním rutiny klasá počet neskúsených užívateľov a extrémnych predávkovaní…

Na túto cestu – na zvyšovanie spotreby drog – sa však Slovensko, dúfajme, nechce vydať.

Neobstoja ani argumenty, že je to predsa bežné, že mäkké drogy ako marihuana sú menej nebezpečné ako alkohol alebo že neboli preukázané ich davastačne účinky na zdravie konzumentov.

Ak je nejaká spoločensky škodlivá prax bežná (konzumácia drog, korupcia, šírenie nenávisti na internete…), neznamená to, že sa to má tolerovať či dokonca podporovať. Naopak, znamená to, že to treba riešiť. Rozširovaie závislostí určite nie je cesta k zdravej a morálne silnej spoločnosti.

A nakoniec: argument, že mäkké drogy nie sú až také nebezpečné, pretože to nepreukázali vedecké štúdie, je krivý. Ak niečo nie je preukázané, vôbec to neznamená, že to je vylúčené. Znamná to len toľko, že to nie je ani dokázané, ani vylúčené. V posledných rokoch rastú počty prípadových štúdií a skúseností pacientov, ktorí uvádzajú, že spúšťačom ich neurologických porúch a ochorení mohla byť konzumácia mäkkých drog.

Je to pochopiteľné. Aj organická mäkká droga je droga, teda psychoaktívna látka, ktorá môže mať – hlavne pri opakovanom užívaní – vážne následky pre nervovú sústavu. To, že veda to dnes nevie preukázať, je správa o aktuálnom stave vedeckého poznania. Nie správa o „bezpečnosti mäkkých drog“.

V strede propagandy

Pokiaľ ide o Jozefa Šípoša a jeho rodinu, treba priznať zopár faktov, ktoré hovoria v jeho prospech. Je zrejmé, že Šipoš nepatril k organizovaným skupinám, ktoré zarábali milióny na distribúcii drog. Nežil okázalo ani v luxuse. Vyšetrovatelia zistili len zopár prípadov, keď drogy predával (za protislužby alebo za hotovosť).

Svoj čin oľutoval. Žiadal, zrejme do veľkej miery oprávnene, aby znlaci a prokurátor prehodnotili rozsah jeho drogovej trestnej činnosti. Namietal, že veľká časť zadržaných drog tvorila aj bezcenná sušina určená na odpad. Prosil súd, aby nesiahal na jeho majetok (dom), pretože by to nespravodlivo postihlo aj jeho syna.

Odvolací súd časť námietok uznal a trest mu znížil na 15 rokov za mrežami nepodmienečne a prepadnutie majetku. Takýto trest – hoci je v zmysle zákona a na spodnej hranici trestnej sadzby – sa stále môže javiť ako neprimerane tvrdý. Hlavne ak zvážime, že páchateľ sa priznal a pravdepodobne nepatril k veľkým dodávateľom drog, ale skôr k pestovateľom marihuany, ktorí to po rokoch prehnali s množstvom „produkcie“.

Riešením by mohla byť úprava zákona tak, aby sa rozlišovalo medzi dílermi či výrobcami drog pre zločinecké skupiny – a menej nebezpečnými pestovateľmi zo sivej zóny. Tí by mali mať trestné sadzby menej prísne.

Je však zrejmé, že progresívcov a aktivistov osud Šipoša a jeho rodiny priveľmi netrápi. Jeho prípad len využili – a zneužili – na tupé presadzovanie svojej starej agendy: na zvyšovanie tolerancie k užívaniu drog.

Pozornejší čitateľ si určite všimol, že je to globálna agenda. Americkí a sčasti aj európski progresívci už niekoľko rokov presadzujú dekriminalizáciu užívania drog. Pracujú na tom, aby boli drogy viac tolerované. Teda: pracujú vlastne na tom, aby boli viac dostupné a aby rástla ich spotreba. Čo je mimoriadne odporná a trestnuhodná „politika“.

Dôvody, pre ktoré niektoré skupiny cez politické a mediálne kampane presadzujú vyššiu dostupnosť drog, si môžeme len domýšľať…

Pokiaľ ide o slovenských progresívcov, tí v tejto hre robia len to, v čom tradične vynikajú. Plania si domáce úlohy. A pózujú v smere vetra.

Otázkami, komu tým pomáhajú a komu tým škodia, sa nevyrušujú.