16. júla, 06:34

Nemecká lekárka Christl R. Vonholdtová: Je dokázané, že zmena pohlavia nepomáha, ale škodí

Nemecká lekárka Christl R. Vonholdtová: Je dokázané, že zmena pohlavia nepomáha, ale škodíChristl Vonholdt. Foto: Bratislavské Hanusove dni

Otvorený rozhovor o probléme transgenderu, o tom, prečo tak rastie počet detí, ktoré sa cítia, že žijú v nesprávnom tele, prečo sa to viac týka dievčat, či ide o geneticky daný problém a ako vývoj detí dokáže ovplyvniť rodina a spoločnosť. Pýta sa Michal Čop.

Christl Ruth Vonholdtová je nemecká lekárka, výskumníčka a odborníčka v oblasti pediatrie s dlhoročnou praxou nielen v Nemecku, ale aj v Afrike či Indii. Svoju vedeckú činnosť zameriavala predovšetkým na výskum toho, ako (ne)zdravý vzťah otca a matky vplýva na rozvoj identity dieťaťa.

V roku 2004 v nemeckom parlamente obhajovala právo dieťaťa na matku a otca. Do roku 2017 bola riaditeľkou Nemeckého inštitútu pre mládež a spoločnosť. Je členkou Pediatrického výboru pre psychosociálny rozvoj. Aj napriek tomu súhlasila s rozhovorom len pod podmienkou, že ho uskutočníme cez e-mail. Dôvodom je, že v minulosti gender aktivisti napadli niektoré jej tvrdenia a žiadali, aby jej bola odobraná lekárska licencia.

Christl Vonholdtová v rozhovore vysvetľuje, že pre pohlavnú dysfóriu neexistuje objektívna lekárska diagnóza a u detí, u ktorých je diagnostikovaný genderový nesúlad, sa vychádza najmä z toho, že uprednostňujú hračky alebo oblečenie opačného pohlavia. Takýmto deťom sa už v jedenástich rokoch podávajú blokátory puberty a neskôr hormóny opačného pohlavia, ktoré môžu spôsobiť to, že sa im nevyvinie správne mozog, kosti či panva. Navyše, podľa nej neexistujú štúdie, ktoré by hodnoverne dokázali, že zmena pohlavia ľuďom pomáha. Naopak, viaceré štúdie ukazujú, že psychický stav sa nezlepšuje. Preto by podľa nej mali mať školy vypracované smernice, ktoré by zakazovali oslovovať deti opačnými menami a zámenami. „Všetky deti si zaslúžia náš súcit a náš rešpekt, ale tiež si zaslúžia poznať pravdu. Celoživotná vojna proti vlastnému telu nemôže odrážať pravú identitu týchto detí.“ Christl Vonholdtová bola v Bratislave na pozvanie Spoločenstva Ladislava Hanusa, zúčastnila sa Bratislavských Hanusových dní, kde vystúpila s prednáškou na tému Transgenderizmus: realita vs. citlivosť? Rozhovor, ako vyplýva z napísaného vyššie, sa uskutočnil emailovou formou.

V akom veku sa vyskytujú prvé prípady diagnostikovania poruchy pohlavnej identity?

Transgenderizmus je mnohotvárny fenomén, vôbec nie je homogénny, napokon, oficiálne ani nie je diagnózou. Nie je vrodený ani biologicky daný. Môže sa začať prejavovať v rannom detstve, na začiatku puberty, počas puberty alebo aj neskôr. Transgenderové pocity sa počas života môžu meniť.

Aj keď ich niekto pociťuje už v ranom veku, neznamená to, že transgenderizmus je vrodený. Existuje mnoho dôvodov, prečo malé dieťa prejavuje transgender správanie. Malý chlapec môže mať napríklad pocit, že by ho jeho rodina viac milovala alebo si ho viac vážila, keby bol dievčaťom.

Neexistuje žiadny laboratórny, génový alebo hormonálny test, ani test mozgu, ktorý by spoľahlivo identifikoval „transgender dieťa“. Inak povedané, neexistuje objektívna lekárska diagnóza. Oficiálna diagnóza „pohlavná dysfória“ alebo „genderový nesúlad“ sa vo veľkej miere opiera o to, že dieťa „silne uprednostňuje hračky, hry alebo aktivity stereotypne používané“ druhým pohlavím. To je však problematické, keďže chlapec sa nestane dievčaťom preto, že uprednostňuje činnosti, ktoré si typicky spájame s dievčatami, alebo preto, že radšej nosí dievčenské oblečenie. Zostáva chlapcom. Rovnaké je to s dievčatami, nestávajú sa chlapcami, pretože uprednostňujú aktivity stereotypne spojené s chlapcami.

Robert Kosky (1987) písal o deťoch, u ktorých bolo možné pozorovať transgender správanie, ako napríklad obliekanie sa do oblečenia patriacemu druhému pohlaviu, už keď mali dva roky. On ich však úspešne liečil pomocou psychoterapie. Kosky vo svojich prácach píše, že liečba priniesla okamžité zlepšenie sebaúcty detí, väčšina detí stratila svoje transgender správanie, prekonali svoje nešťastie a vyrovnali sa so svojím pohlavím i sebou samým.

Foto: Bratislavské Hanusove dni

Aký je štandardný medicínsky postup voči deťom, ktoré prejavujú transgenderové správanie v západných krajinách?

Transgenderizmus je psychologický stav. V minulosti sa preto na jeho liečbu využívala buď metóda „pozorného vyčkávania“, alebo psychologické poradenstvo, rodinné poradenstvo, skúmanie možných základných psychických problémov alebo nevyriešenej traumy, pričom dieťa bolo čo najviac podporované v tom, aby našlo pokoj vo svojom tele. Hoci sa niektoré z týchto činností vykonávajú aj dnes, dominantnou sa stala najmä medicínska liečba, označovaná ako „liečba potvrdzujúca pohlavie“, čo je veľmi mätúci termín. Namiesto toho, aby táto liečba dieťaťu pomáhala zosúladiť svoje myšlienky s objektívnou realitou jeho tela, potvrdzuje jeho mylné presvedčenie, že „vo vnútri“ má opačné pohlavie. Toto presvedčenie však nemá žiadny objektívny vedecký základ.

Tento nový prístup namiesto liečenia nesúladu skôr potvrdzuje rozkol medzi mysľou a telom. U nezrelého dieťaťa upevňuje predstavu, že môže zmeniť svoje pohlavie. „Liečba potvrdzujúca pohlavie“ je proces sociálnej a medicínskej tranzície, ktorej cieľom je umožniť do určitej miery žiť v úlohe druhého pohlavia a zmeniť svoj vonkajší vzhľad.

U detí a dospievajúcich medicínska transformácia znamená podávanie blokátorov puberty, podávanie hormónov na zmenu pohlavia a neskôr často aj chirurgické zákroky. Blokátory puberty sa podávajú, keď sa u dieťaťa objavia prvé známky puberty, často už keď má jedenásť rokov. Hormóny opačného pohlavia sa podávajú, keď má dieťa šestnásť rokov, v niektorých prípadoch dokonca už v trinástich alebo štrnástich. „Operácie na zmenu pohlavia“ sa často vykonávajú, keď má dospievajúci osemnásť rokov. Tieto operácie vlastne chirurgicky odstránia zdravé telesné orgány: prsníky, vaječníky, maternicu, mužské pohlavné orgány. Takto boli v niektorých prípadoch dievčatám vo veku trinásť alebo štrnásť rokov odstránené zdravé prsia.

Medicínskej tranzícii povinne predchádza sociálna tranzícia. Sociálna tranzícia je aktívna psychologická intervencia. Dievča musí byť napríklad neustále oslovované chlapčenským menom, pri jej oslovovaní sa používajú mužské zámená, ako „on“ a „jeho“. Sociálna tranzícia u dievčat zahŕňa rigidné používanie stereotypne mužského oblečenia a účesu. To na dennej báze upevňuje klamné presvedčenie dieťaťa, že v jeho „vnútri“ sídli opačné pohlavie, ktoré je len „uväznené v nesprávnom tele“. Sociálna tranzícia u nezrelého dieťaťa je formou manipulácie mysle. Navyše, posilňuje pohlavné stereotypy.

Čo spôsobujú blokátory puberty v tele mladého človeka?

Zdravotné dôsledky blokátorov puberty sú škodlivé. Blokátory puberty sú látky podobné hormónom. Zastavujú pubertu, brzdia rast a blokujú produkciu hormónov. Estrogénu u dievčat a testosterónu u chlapcov. To, čo sa normálne deje v puberte, sa blokuje. Spermie a vajíčka nedozrievajú, dieťa zostáva neplodné. Keď neskôr dieťa užíva hormóny opačného pohlavia, neplodnosť sa môže stať trvalou a nezvratnou. Puberta je tiež kritickým obdobím vývoja hustoty kostí. Blokátory puberty vedú k zníženiu minerálnej hustoty kostí s rizikom osteoporózy a zlomenín kostí. U dievčat počas normálnej puberty ženská panva výrazne mení svoj tvar, aby mohla fungovať ako pôrodný kanál. Pri užívaní blokátorov puberty zostáva ženská panva v detskej konfigurácii. Ak sa dievča neskôr rozhodne opäť žiť v prirodzenom pohlaví a otehotnie, jej panva nemusí byť vhodná pre pôrod. Tehotenstvo sa môže skončiť zablokovaným pôrodom, čo predstavuje vážné nebezpečenstvo pre matku a dieťa. Americký endokrinológ Michael Laidlaw poznamenáva, že nie je vôbec známe, či po ukončení užívania blokátorov pohlavného dospievania ešte existuje vývojové okno na to, aby panva dosiahla svoj optimálny, ženský tvar.

Ďalšou oblasťou, v ktorej môžu mať blokátory puberty ničivé účinky, je dozrievanie mozgu. Počas normálnej puberty prechádza mozog dospievajúcich veľkými zmenami. Blokátory puberty môžu narušiť dozpievanie mozgu a rozvoj kognitívnych zručností. Blokátory puberty môžu viesť k potenciálnemu poklesu IQ a k depresívnym symptómom.

Michael Biggs, profesor Oxfordskej univerzity, ktorý sa zaoberal nepublikovanými údajmi z londýnskej kliniky Tavistock Gender Identity Clinic, zistil, že deti po roku užívania blokátorov puberty vykazovali väčšie sebapoškodzovanie a väčšie riziko samovražednosti! Dievčatá uvádzali viac emocionálnych problémov a objavila sa u nich ešte väčšia nespokojnosť so svojím telom. Sú to zdrvujúce výsledky aj preto, že medicínska transformácia sa niekedy propaguje s argumentom, že môže znížiť príznaky depresie u dieťaťa. Depresia a emocionálna labilita sú tiež známe vedľajšie účinky Lupronu, najčastejšie používaného blokátora puberty [tento liek sa v minulosti používal na chemickú kastráciu pedofilov, pozn. red.]. Puberta nie je choroba a používanie blokátorov puberty má závažné negatívne účinky na ľudské telo a psychiku.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.