Musk ukázal, ako mediálna oligarchia podvádza a manipuluje

Podnikateľ Elon Musk dokázal už dvakrát vydesiť progresívcov a vlastníkov sociálnych sietí. Prvýkrát, keď oznámil, že kúpi Twitter a obmedzí cenzúru. Druhýkrát, keď od zmluvy odstúpil.

Jadrom sporu medzi Muskom a Twitterom sú falošné účty, teda falošní (neexistujúci) používatelia sociálnych sietí. Twitter sa snaží problém marginalizovať. Tvrdí (nie veľmi presvedčivo), že počet falošných účtov je menej ako päť percent. Viacerí analytici však namietajú, že ich môže byť až 20 percent. Twitter by tým umelo nadhodnocoval svoj skutočný objem. A cenu.

Elon Musk sa minulý týždeň rozhodol, že odstupuje od zmluvy, kým sa sporné čísla nevysvetlia.

Vlastníci Twitteru sú opäť pobúrení. Musk pichol palicou rovno do ich najslabšieho miesta. Ukázal, že popularita, sila a hodnota progresívnych médií/sociálnych sietí nie je ani zďaleka taká vysoká, ako sa tvári.

Je takmer isté, že Musk má pravdu. Viaceré médiá, platformy a sociálne siete zrejme masívne podvádzajú, aby zakryli straty, ktoré im priniesla ich regulačná politika a „svätá vojna“ proti veľkej časti verejnosti (prevažne konzervatívnej).

Stručne povedané: časť médií a sociálnych sietí prestala slúžiť verejnosti. A začala s ňou bojovať. Hovorcom nového prístupu a cenzúry obsahu sa stal oligarcha, sponzor tretieho sektora a mediálny magnát George Soros.

Sorosovská logika

Začalo sa to v roku 2016 brexitom a následne zvolením Trumpa. Porazení progresívci z neúspechu nevinili seba, ale sociálne siete. Online platformy sa na rozdiel od médií tradične riadili princípom neutrality. Internet je predsa pre každého, nielen pre „našich ľudí“. Lídri brexitu či tábor trumpovcov mali na sociálnych sieťach masovú sledovanosť a podporu.

To sa malo zmeniť. Platformy mali po novom fungovať podobne ako médiá: s regulovaním obsahu tým správnym, želaným smerom…

George Soros a ďalšie vplyvné postavy mediálnej oligarchie to priznali celkom otvorene a nahlas. Trumpa a jeho tábor treba blokovať. A zariadiť tak, aby nevyhral voľby. Progresívni správcovia verejného priestoru (Google, Twitter) začali cenzurovať obsah. Stínali vlastných používateľov. Likvidovali sa stránky a účty, ktoré mali miliónovú sledovanosť. Keď sa Facebook zdráhal pridať, rozbehli sa kampane, ktoré mali odradiť inzerentov od financovania „nezodpovednej sociálnej siete“. George Soros dokonca vyzval na odchod Zuckerberga z Facebooku.

Tlak vyvrcholil v januári 2021 likvidáciou účtu Trumpa a jeho tímu na všetkých sociálnych sieťach. A pokračovalo to aj počas pandémie. Zatvárali sa stránky a profily kritikov očkovania a pandemických opatrení.

Takýto masaker motorovou pílou, samozrejme, nemohol ostať bez následkov. Firma, ktorá uprednostní politiku pred obchodom, nutne narazí.

Google, Twitter a ďalší „vlastníci dát“ sa ale spoliehali na tri veci:

– na to, že majú dominantné postavenie na trhu, takmer monopol,

– na to, že história je na ich strane a so svojou misionárskou prácou sa víťazne presadia,

– a napokon, že investície do umelej inteligencie a pokročilých softvérov môžu zaplniť akúkoľvek dieru v sieti; úbytky reálnych používateľov sa mohli kompenzovať falošnými účtami (lajky, sledovanosť a dokonca aj obsah môžu dodávať aj boty).

Vo všetkých troch predpokladoch sa zmýlili. Rast online platforiem sa pribrzdil alebo zastavil. Veľká časť verejnosti im nedôveruje a hľadá alternatívy. Politika vlastníkov dát narazila na limity.

Revolucionár Musk

V tejto fáze vstúpil do deja Elon Musk. Na jar 2022 oznámil zámer kúpiť Twitter a vrátiť na sociálnu sieť slobodu. Musk tvrdí, že sociálne siete majú fungovať ako námestia, kde si môže každý voľne a bez strachu z cenzúry povedať to, čo chce povedať.

Akcionári Twitteru boli najskôr vystrašení. No neskôr pristúpili na dohody. Musk oznámil, že preberá Twitter za 44 miliárd dolárov.

Po pár mesiacoch sa to zaseklo na nezodpovedanej otázke, koľko z deklarovaných používateľov Twitteru je „vymyslených“. Musk nakoniec vyhlásil, že pre nedostatok informácií od zmluvy odstupuje.

Twitter reagoval, že je pripravený domáhať sa zmluvných nárokov súdnou cestou.

Musk to privítal. Na Twitteri zverejnil fotografie, na ktorých sa smeje. S komentárom, že sa teší na to, ako bude musieť Twitter riešiť na súde to, čo nevyriešil s ním (informácie o falošných používateľoch sociálnej siete).

pic.twitter.com/JcLMee61wj

— Elon Musk (@elonmusk) July 11, 2022

Musk zrejme nechce definitívne odstúpiť od ponuky. Skôr skúša niečo ako poker. Musk je obchodník. A do istej miery je tiež manipulátor, podobne ako Twitter. Chce nižšiu cenu. Primeranú objemu skutočných používateľov Twitteru.

A popri tom vyzlieka Twitter donaha.

Na druhej strane aj o šéfoch Twitteru môžeme predpokladať, že sa im nechce riešiť citlivé témy vo verejnom súdnom spore. Uprednostňujú dohodu s podnikateľom, ktorý sľubuje miliardy dolárov a reštart sociálnej siete, ktorej sa už nedarí tak ako kedysi.

Jadro sporu

Konflikt pritom nie je len medzi Elonom Muskom a Twitterom.

Do veľkej miery sa v ňom odráža konflikt o charakter západnej spoločnosti. A zásadná otázka: či má spoločnosť ostať slobodná a otvorená, alebo viac kontrolovaná a riadená zhora.

Jedno aj druhé má riziká.

No to druhé ich má násobne väčšie.

Samozrejme, sloboda (ani sloboda slova) nemôže byť absolútna. Sloboda má byť vždy naviazaná na zodpovednosť, na pravidlá a na rešpekt k právam druhých. Obsah, ktorý je nenávistný, urážlivý či agresívny, sa má regulovať. V zmysle zákona.

Sporné je niečo iné – sivá zóna verejnej mienky, v ktorej sa skupiny vlastníkov dát pokúšajú diktovať, čo je správne a čo je zlé (údajne toxické, dezinformačné, konšpiračné). V tomto sa ale pohybovali a pohybujú mimo zákona. V rovine svojvôle. Skupiny aktivistov spisujú čierne zoznamy. Vynucujú si vypínanie „toxických autorov“ a ich obsahu. A keďže v tejto oblasti celkom chýbajú zákony a kompetentné súdy, vo výsledku tu máme len samozvané inkvizičné hnutia.

Sú to prevažne progresívni aktivisti, médiá a progresívni oligarchovia, ktorí si chcú sprivatizovať verejný priestor. A zaregistrovať patent na pravdu – s právomocou postihovať tých, ktorí nezapadajú do predpísanej línie.

A to sa im nesmie dovoliť.

Správca sociálnej siete, ktorá pokrýva celú spoločnosť, sa má starať o pravidlá fair play. Nie o to, kto smie a kto nesmie vyhrať voľby.