17. júla, 06:00

Londýn: Rusko berie hrozbu ukrajinskej protiofenzívy vážne, posilňuje obranu na juhu

Londýn: Rusko berie hrozbu ukrajinskej protiofenzívy vážne, posilňuje obranu na juhuRuskí vojaci na Ukrajine. Foto: Twitter

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

21:32 Ukrajina: Ruské sily sa v Chersonskej oblasti „ukrývajú za civilné obyvateľstvo“

Ruské sily v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny menia svoju taktiku a snažia sa „ukrývať za civilné obyvateľstvo“, informovali v nedeľu ukrajinské ozbrojené sily. Správu priniesol portál britského denníka The Guardian.

Južné velenie ukrajinskej armády na svojej stránke na Facebooku uviedlo, že ruskí vojaci sa rozmiestňujú v „husto obývaných častiach“ Chersonskej oblasti, lebo dúfajú, že Ukrajina nebude podnikať útoky na územia, kde žijú jej vlastní obyvatelia.

Ukrajinské ozbrojené sily ešte dodali, že ruské sily stále útočia na Hadí ostrov v Čiernom mori a „pokúšajú sa tým vyvolať dojem, že majú ostrov stále pod kontrolou“.

18:30 Zelenskyj si pripomenul 8. výročie zostrelenia lietadla nad východnou Ukrajinou

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vydal v nedeľu sústrastné vyhlásenie k ôsmemu výročiu zostrelenia komerčného lietadla spoločnosti Malaysia Airlines nad Doneckou oblasťou v roku 2014, keď zahynulo všetkých 298 ľudí na palube, väčšinou Holanďanov. Informoval o tom portál britského denníka The Guardian.

Zelenskyj na Twitteri napísal: „Na ôsme výročie havárie letu MH17 sme v myšlienkach s príbuznými a priateľmi nevinných ľudí, ktorých zabilo Rusko. V súčasnosti Rusko pokračuje v rozsievaní žiaľu a smrti na ukrajinskej pôde. Ale trestu nič neunikne. Každý zločinec bude postavený pred spravodlivosť!“

17:40 Medvedev označil za hrozbu skutočnosť, že Západ odmieta uznať Krym za ruský

Podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v nedeľu označil za „systémovú hrozbu“ skutočnosť, že Ukrajina a členské štáty Severoatlantickej aliancie odmietajú uznať Krym za ruský. Informuje o tom agentúra Reuters.

„Ak sa ktorýkoľvek štát, či už Ukrajina alebo členské krajiny NATO, domnieva, že Krym nie je ruský, potom je to pre nás systémová hrozba,“ povedal Medvedev ruským veteránom z druhej svetovej vojny.

„Ide o priamu a výslovnú hrozbu, najmä vzhľadom na to, čo sa stalo na Kryme. Krym sa vrátil k Rusku,“ dodal. Medvedev to povedal deň po tom, ako predstaviteľ ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadym Skibickyj povedal, že Krym by mohol byť terčom amerických salvových raketometov HIMARS, ktoré Kyjev nedávno rozmiestnil na boj proti ruským inváznym silám, píše Reuters.

15:55 Rodina pochovala 4-ročnú Lizu zabitú pri ruskom útoku vo Vinnycii

V meste Vinnycia v strednej časti Ukrajiny sa v nedeľu konala posledná rozlúčka so štvorročnou Lizou Dmytrijevovou, ktorá zahynula pri ruskom raketovom útoku na mesto vo štvrtok 14. júla. Informoval o tom portál britského denníka The Guardian.

Rodina a kamaráti Lizy sa zišli v nedeľu ráno na pohrebe v pravoslávnom kostole vo Vinnycii. Zhromaždení ľudia zapaľovali v kostole sviečky aj na pamiatku ostatných ľudí zabitých pri tomto ruskom útoku.

14:50 Británia: Na Ukrajine zahynulo alebo utrpelo zranenia 50 000 ruských vojakov

Rusko prišlo o vyše 30 percent efektivity svojich pozemných bojových jednotiek. V nedeľu to povedal admirál Tony Radakin, náčelník generálneho štábu britských ozbrojených síl, keď hodnotil vojnu Ruska na Ukrajine pre program Sunday Morning na televíznej stanici BBC One.

Z tohto dôvodu je ukrajinská armáda „absolútne“ presvedčená, že vojnu vyhrá, dodal admirál, ktorý nedávno navštívil Kyjev.

„(Ukrajinci) Úplne jasne hovoria, že plánujú získať späť celé územie Ukrajiny, a Rusko vnímajú ako krajinu, ktorá len s ťažkosťami bojuje, ako krajinu, ktorá aj podľa nášho odhadu stratila vyše 30 percent efektivity svojich pozemných bojových jednotiek,“ uviedol Radakin, ktorého citoval aj portál britského denníka The Guardian. Admirál pokračoval: „To vlastne znamená, že v tomto konflikte zahynulo alebo utrpelo zranenia 50.000 ruských vojakov, zničených bolo takmer 1700 ruských tankov a takmer 4000 bojových obrnených vozidiel, ktoré patria Rusku.“

Prápor dobrovoľníkov z Čeľabinsku. Foto: Twitter

13:00 Londýn: Rusko berie hrozbu ukrajinskej protiofenzívy vážne

 Moskva berie podľa expertov britskej tajnej služby vážne hrozbu, ktorú pre jej vojakov predstavuje protiofenzíva ukrajinských obrancov. Rusko posilňuje svoje obranné pozície na juhu Ukrajiny, uviedlo britské ministerstvo obrany v nedeľu v pravidelnej správe o vývoji vojny. Informuje o tom agentúra DPA.

„Zahŕňa to pohyb vojakov, materiálu a obranných zásob medzi Mariupolom a Záporožím, ako aj Chersonom,“ píše sa v správe. Ruské jednotky podľa nej tiež posilňujú bezpečnostné opatrenia v okupovanom juhoukrajinskom meste Melitopol.

Ruské obranné opatrenia sú okrem iného pravdepodobne reakciou na útoky ukrajinských síl na veliteľské stanovištia, logistické uzly a miesta koncentrácie vojsk, uvádza sa ďalej v správe.

VIDEO Ruské delostrelectvo na Ukrajine

09:27 Ukrajinská armáda hlási odrazenie ruských útokov na Sloviansk

Ukrajinské ozbrojené sily odrazili útoky ruských jednotiek v oblasti mesta Sloviansk v Doneckej oblasti na východe krajiny. Oznámil to v nedeľu ukrajinský generálny štáb, podľa ktorého bola vojenská i civilná infraštruktúra v rôznych lokalitách terčom mohutnej delostreleckej paľby. Informovala o tom agentúra DPA.

Ruská armáda znova ostreľovala aj oblasti miest Siversk a Bachmut v tej istej oblasti, kde delostrelectvom zasiahla desiatky obcí, dodal generálny štáb v Kyjeve. Jeho informácie nebolo možné nezávisle overiť.

„Vzhľadom na veľké straty vo vlastných radoch je väčšina jednotiek okupačných síl vo veľmi zlom morálno-psychologickom stave a hľadá spôsob, ako sa vyhnúť účasti na ďalších bojových operáciách,“ tvrdí tiež ukrajinská armáda.

08:01 Zelenskyj: Ukrajina bude pokračovať v znovuzískavaní okupovaných území

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu večer vyhlásil, že jeho krajina znovu získala pod svoju kontrolu niektoré oblasti obsadené Ruskom a bude pokračovať v boji o opätovné nadobudnutie okupovaného územia. Informuje o tom agentúra DPA.

„Podarilo sa nám už oslobodiť časť územia obsadeného po 24. februári,“ povedal Zelenskyj vo svojom každodennom videopríhovore, pričom mal na mysli dátum, keď Rusko začalo svoju vojenskú inváziu na Ukrajinu. „Postupne oslobodíme aj ďalšie oblasti našej krajiny, ktoré sú v súčasnosti okupované,“ povedal.

Ukrajinské sily nedávno začali protiofenzívu na juhu krajiny a pred niekoľkými dňami ostreľovali ruský muničný sklad v Chersonskej oblasti. Zelenskyj zároveň žiada vytvorenie „osobitného tribunálu“ na vyšetrovanie ruskej agresie na Ukrajine.

VIDEO Zápalná munícia v Marinke

SOBOTA

20:07 Rusko po krátkej pauze na preskupenie síl obnovilo ofenzívu na východe Ukrajiny

Rusko po krátkej prestávke na preskupenie svojich síl obnovilo v sobotu ofenzívu na východe Ukrajiny, hoci aj počas pauzy prichádzali správy o ruských útokoch. Informácie priniesla tlačová agentúra DPA.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu na kontrole vojenských jednotiek zapojených do invázie na Ukrajine nariadil rýchlejšie tempo útokov. „Po vypočutí (situačnej správy) dal šéf ruského ministerstva obrany pokyny rozšíriť akcie a útoky armádnych jednotiek vo všetkých smeroch, aby pripravili režim v Kyjeve o možnosť pokračovať v masívnych delostreleckých a raketových útokoch na infraštruktúru a civilistov v Donbase aj v iných oblastiach,“ oznámilo ruské ministerstvo v sobotu.

Generálny štáb v Kyjeve vo svojej situačnej správe informoval, že Ukrajina za posledných 24 hodín odrazila ruské pokusy o útoky v smere mesta Bachmut (v Doneckej oblasti) a blízko mesta Doneck. „Po preskupení síl nepriateľ obnovil útoky na tepelnú elektráreň v meste Vuhlehirsk a boje pokračujú,“ dodal tiež generálny štáb. Vojenskí experti z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) takisto spozorovali, že ruskí vojaci končia s oddychom, ktorí mali po dobytí dvojmestia Severodoneck a Lysyčansk v Luhanskej oblasti. Podľa expertov Rusi zrejme v nasledujúcich 72 hodinách budú v bojoch pokračovať a ešte ich rozšíria.

16:30  Rusko sa v členských štátoch EÚ snaží vystopovať trasy, ktorými na Ukrajinu dodávajú zbrane

Ruské špeciálne služby zintenzívnili svoje aktivity v krajinách východnej Európy a snažia sa identifikovať a sledovať cesty, ktorými sa na Ukrajinu dodávajú zbrane. Referuje o tom ukrajinská rozviedka. „Agenti okupačnej krajiny dostali za úlohu identifikovať a sledovať trasy, ktorými sa na Ukrajinu dodávajú zbrane,“ uviedlo na Facebooku hlavné riaditeľstvo ukrajinskej spravodajskej služby (GUR).

Rusi sa v členských štátoch Európskej únie prostredníctvom uzavretých komunikačných kanálov snažia naverbovať na spoluprácu príslušníkov polície a občanov zapojených do prepravy zbraní. V oblastiach hraničiacich s Ukrajinou sa usilujú využiť predstaviteľov miestnych komunít a proruských aktivistov „Namiesto toho, keď Európania dostanú od Rusov návrhy na spoluprácu, okamžite sa obrátia na políciu a bezpečnostné zložky,“ dodala ukrajinská rozviedka.

14:20 Rusko bude blokovať predaj ruských divízií zahraničných bánk

Rusko bude blokovať predaj ruských divízií zahraničných bánk, keďže ruské banky pôsobiace v zahraničí normálne fungovať nemôžu. Povedal to námestník ruského ministra financií Alexej Mojsejev, informovala agentúra Reuters. „Diskutovali sme o tom v našej subkomisii. Dokiaľ sa situácia nezlepší, nedáme súhlas na predaj ruských divízií zahraničných bánk a ich aktív,“ povedal v piatok (15. 7.) Mojsejev. Zároveň nevylúčil, že ministerstvo financií by mohlo do budúcnosti podporiť presun ruských divízií zahraničných finančných ústavov pod kontrolu ruských štátnych bánk, citoval Reuters ruskú agentúru RIA Novosti.

Francúzskej banke Société Générale sa medzičasom podarilo predať svoju divíziu Rosbank spoločnosti Interros Capital napojenú na ruského oligarchu Vladimira Potanina. Ďalšie banky, vrátane rakúskej Raiffeisen, talianskej UniCredit a americkej Citigroup, ktoré majú v Rusku najväčšie divízie, však stále hľadajú riešenia.

13:42 Ukrajinská armáda po ústupe z Lysyčanska odráža ruské útoky, tvrdia Briti

Ukrajinskej armáde sa darí odrážať ruské útoky po tom, sa pred niekoľkými dňami dala na ústup z mesta Lysyčansk v Luhanskej oblasti. V najnovšej správe to na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedlo britské ministerstvo obrany.

Podľa Britov sa Rusi naďalej sústredia na obsadenie miest Siversk a Bachmut. Začiatkom týždňa Rusi tvrdili, že vstúpili na okraj Siverska, čo podľa britského ministerstva obrany nebola pravda. „Rusko už predtým viackrát predčasne a nepravdivo informovalo o úspechu. Toto je pravdepodobne čiastočne zamerané na demonštráciu úspechu pred domácim publikom a na posilnenie morálky bojujúcich síl,“ uvádzajú Briti.

13:27 Šojgu nariadil zintenzívniť vojenskú operáciu na Ukrajine

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v sobotu ruským silám nariadil zintenzívniť vojenskú operáciu na Ukrajine s cieľom zabrániť ukrajinským útokom na oblasti ovládané Ruskom. Správu publikovali agentúry DPA a Reuters.

Ruské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení uviedlo, že Šojgu dal potrebné príkazy na rozšírenie činností bojových skupín vo všetkých smeroch špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Cieľom je zabrániť režimu v Kyjeve, aby pokračoval v delostreleckých a raketových útokoch na infraštruktúru a civilistov v Donbase a ďalších oblastiach. Šojgu v sobotu uskutočnil inšpekciu síl zúčastňujúcich sa na operácii na Ukrajine, počas ktorej udelil viacero vyznamenaní.

12:55 Rusi si boli v Iráne najmenej dvakrát pozrieť bojové drony, tvrdia Američania

 Ruskí predstavitelia v ostatných týždňoch najmenej dvakrát navštívili letisko v centrálnej časti Iránu, aby si prezreli bezpilotné lietadlá schopné uniesť zbrane, ktoré by mohli použiť vo vojne na Ukrajine. Informoval o tom Biely dom, podľa ktorého Irán predviedol drony ruským predstaviteľom na letisku Kášán v dňoch 8. júna a 15. júla.

Američania taktiež zverejnili satelitné snímky dronov Shahed-191 a Shahed-129, vystavené i počas letu na letisku, zatiaľ čo na zemi bolo dopravné lietadlo ruskej delegácie. Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan uviedol, že administratíva má informácie, že iránska vláda plánuje poskytnúť Rusku niekoľko stoviek bezpilotných lietadiel.

12:12 Di Maio: Politická kríza v Taliansku môže pripraviť Ukrajinu o vojenskú pomoc

Kríza, ktorá zachvátila vládu talianskeho premiéra Maria Draghiho, môže ohroziť dôležitú vojenskú pomoc pre Ukrajinu, varoval taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio. V rozhovore pre Politico obvinil Draghiho kritikov z toho, že pomáhajú ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Naliehavo tiež vyzval politické strany v Taliansku, aby vládu pri hlasovaní o dôvere v parlamente budúci týždeň podržali.

„Rusi práve teraz oslavujú, že spôsobili pád ďalšej západnej vlády,“ povedal Di Maio v interview zverejnenom v piatok večer. „Teraz pochybujem, že môžeme posielať zbrane (Ukrajine). Je to jeden z mnohých vážnych problémov.“ Ak talianska vláda padne, bude do volieb pokračovať ako úradujúci kabinet s obmedzenými právomocami, priblížil minister. V krajine by tak nemal kto schvaľovať ďalšiu podporu Ukrajine, pomoc rodinám v kríze životných nákladov ani uzavierať nové dohody o dodávkach zemného plynu s cieľom vytvoriť rezervy pre prípad, že Rusko zastaví kohútiky.

„Ak vláda v stredu padne, nebudeme mať právomoc podpisovať nové energetické zmluvy, a to je vážne, pretože sa blíži zima,“ vyhlásil šéf talianskej diplomacie. Problémom by podľa neho bolo aj ukončenie reforiem požadovaných Európskou úniou a Taliansko by tak nemuselo dostať platby z fondu EÚ pre obnovu po pandémii.

11:30 Ukrajina hlási ďalšie ruské útoky na mestá

Dvaja ľudia zahynuli v sobotu pri ruskom ostreľovaní mesta Nikopol na juhu Ukrajiny, oznámila tamojšia záchranná služba. Podľa gubernátora Dnepropetrovskej oblasti Valentyna Rezničenka Rusko na mesto vystrelilo 53 rakiet Grad, uviedla agentúra Reuters. Ide o najnovší zo série raketových útokov ruských síl na mestské oblasti na Ukrajine, ktoré si za posledné tri dni vyžiadali takmer 40 obetí na životoch a ďalšie desiatky zranených. V sobotu ráno sa sirény leteckého poplachu ozvali aj v ukrajinskej metropole Kyjev.

V noci na sobotu ruská strela zasiahla mesto Čuhujiv v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, kde zabila troch ľudí vrátane 70-ročnej ženy, oznámil v sobotu oblastný gubernátor Oleh Synehubov. Útok poškodil dvojposchodovú obytnú budovu, školu a obchod, trosky prehľadávali záchranári. Podľa polície ruské sily odpálili na Čuhujiv štyri rakety z neďalekého západoruského mesta Belgorod okolo 3.30 h miestneho času.

09:58 Rusko podľa Kyjeva po operačnej prestávke obnovilo útočné operácie v Donbase

Ruské ozbrojené sily opätovne zintenzívnili útoky na východe Ukrajiny po preskupovaní z uplynulých dní. Ukrajinské jednotky za posledných 24 hodín odrazili okrem iného ich pokusy o postup v oblasti mesta Bachmut, uviedol v sobotu ukrajinský generálny štáb. Informujú o tom agentúry DPA a AFP. „Po preskupení nepriateľ obnovil útok na tepelnú elektráreň Vuhlehirsk a boje pokračujú,“ píše sa tiež v situačnej správe. Tieto informácie nebolo možné nezávisle overiť.

Experti z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) však tiež konštatovali, že ruské jednotky zrejme ukončujú „operačnú prestávku“, ktorú mali po dobytí susediacich miest Severodoneck a Lysyčansk. Aktuálne sú boje stále menšieho rozsahu. „Ak sa operačná prestávka skutočne skončila, Rusi budú v najbližších 72 hodinách pravdepodobne pokračovať v útokoch a rozšíria ich,“ uvádza sa v najnovšej analýze ISW.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým povedal, že vojna proti jeho krajine poškodí ruskú spoločnosť na celé desaťročia. Ukrajina si zachová „ľudskosť a civilizáciu“, uviedol Zelenskyj v pravidelnom videopríhovore v piatok večer s prísľubom, že obnovené budú aj zničené vzdelávacie inštitúcie. „Ale ruská spoločnosť, s toľkými vrahmi a katmi, zostane ochromená po celé generácie – a vlastnou vinou,“ vyhlásil podľa DPA.

09:19 Mesto Dnipro zasiahli ruské rakety, zomreli najmenej traja ľudia

Riadené strely vypálené ruskými strategickými bombardérmi zasiahli v piatok neskoro večer mesto Dnipro na juhovýchode Ukrajiny. Pri útoku zahynuli najmenej traja ľudia a ďalších 15 utrpelo zranenia. Náletové sirény bolo počuť po celej krajine. Útok na Dnipro nastal deň po ruskom raketovom útoku na Vinnyciu, ktorý si vyžiadal minimálne 23 obetí vrátane detí a viac ako 200 zranených. Ukrajinské letectvo uviedlo, že riadené strely boli vypálené z ruských strategických bombardérov nad Kaspickým morom. Zachytené boli štyri prilietajúce rakety. Nálety boli hlásené aj v Kremenčuku, ďalšom meste na rieke Dneper južne od Kyjeva.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval všetkých, aby brali vážne náletové sirény a vyhľadali úkryt. „Okupanti si uvedomujú, že sa postupne stávame silnejšími a účel ich teroru je veľmi jednoduchý – tlačiť na nás, vyvíjať tlak na našu spoločnosť, zastrašovať ľudí, spôsobiť maximálne škody ukrajinským mestám, aspoň kým sú ruskí teroristi toho schopní,“ povedal vo svojom nočnom videopríhovore k národu.

08:05 Rusko ostreľuje z jadrovej elektrárne okolité oblasti, uvádza ukrajinský predstaviteľ

Rusko využíva najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe ako základňu na skladovanie zbraní vrátane raketových systémov a ostreľovanie okolitých oblastí na Ukrajine. Uviedol to predstaviteľ ukrajinskej nukleárnej agentúry, informovala v sobotu agentúra AFP. Prezident spoločnosti Enerhoatom Petro Kotin vyhlásil, že situácia v Záporožskej jadrovej elektrárni je „mimoriadne napätá“. Závod podľa neho kontroluje približne 500 ruských vojakov.

„Okupanti tam privážajú svoju techniku vrátane raketových systémov, z ktorých už ostreľujú druhú stranu rieky Dneper a územie Nikopola,“ povedal Kotin v piatkovom televíznom rozhovore v zmienke o meste na druhej strane rieky. Záporožská elektráreň na juhozápade Ukrajiny je pod ruskou kontrolou od prvých týždňov invázie Moskvy, stálu je však prevádzkujú ukrajinskí zamestnanci, píše AFP.

04:29 Ukrajina tvrdí, že za posledné týždne zničila 30 ruských logistických centier

Raketové útoky ukrajinských síl zničili v posledných týždňoch viac ako 30 ruských vojenských logistických centier a výrazne znížili útočný potenciál Ruska, uviedol v piatok hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk v štátnej televízii. Informuje o tom denník Guardian.

Hovorca zdôraznil úlohu, ktorú pri týchto útokoch zohrali americké salvové raketomety HIMARS. Tie sú jedny z viacerých typov zbraní dlhého doletu, ktoré Západ dodal Ukrajine na pomoc v boji proti ruským silám. Motuzjanyk okrem toho pre agentúru Reuters uviedol, že spomínané ciele boli zničených viacerými raketovými systémami vrátane raketometov HIMARS. Ako poznamenal Guardian, ak by sa tieto tvrdenia potvrdili, nasvedčovalo by to badateľnému vplyvu západných zbraní na priebeh bojov v Ukrajine a signalizovalo zmenu dynamiky vojny po piatich mesiacoch od začiatku invázie.

PIATOK

22:30 Pentagón poprel, že budova zasiahnutá raketami vo Vinnycii bola vojenským cieľom

Americký Pentagón v piatok odmietol tvrdenia Ruska o tom, že štvrtkový raketový útok na ukrajinské mesto Vinnycia bol zameraný na budovu, kde mali stretnutie vrcholní predstavitelia ukrajinských ozbrojených síl so zahraničnými dodávateľmi zbraní. Uviedol to zástupca amerického ministerstva obrany, ktorý si želal ostať v anonymite. Uviedla to agentúra AFP.

„Nemám žiadne indície, že by sa niekde v blízkosti nachádzal vojenský cieľ. Vyzeralo to ako bytový dom,“ povedal predstaviteľ Pentagónu. Zároveň potvrdil, že Rusko pri tomto útoku odpálilo rakety z ponorky. Štvrtkový raketový útok na mesto Vinnycia si vyžiadal najmenej 23 mŕtvych. Podľa predstaviteľa amerického rezortu obrany zahynulo na Ukrajine pri ruských útokoch za posledné dva týždne približne 100 až 150 civilistov. Mesto Vinnycia v strednej časti Ukrajiny sa nachádza ďaleko od frontových línií. V súčasnosti tam žije zhruba 370-tisíc obyvateľov.

21:03 Proruské úrady v okupovaných oblastiach hrozia obyvateľom vyhostením, tvrdia Ukrajinci

Proruské úrady v okupovaných častiach Ukrajiny hrozia miestnym obyvateľom v prípade kritiky nového vedenia vyhostením na územie, ktoré kontroluje Ukrajina. Vyplýva to z dekrétov, ktoré v piatok zverejnili úrady v Záporožskej a Chersonskej oblasti, uviedla agentúra DPA. Cieľom opatrenia je udržať spoločenský poriadok a zabrániť „ohrozeniu sociálno-politickej stability,“ píše sa v dekrétoch.

Obyvatelia môžu byť deportovaní v prípade „hanobenia“ ruských vládnych orgánov a zahraničnej politiky, ako aj ruskej armády a ich spojencov zo separatistických ozbrojených síl z Donbasu. Rovnako sa majú trestať aj nepovolené demonštrácie, narúšanie školských aktivít či nepovolená politická činnosť. Obyvatelia týchto okupovaných oblastí proti novému vedeniu už niekoľkokrát protestovali, prípomína DPA.            

20:34 Ukrajina dostala prvé samohybné salvové raketomety M270

Ukrajina v piatok dostala zo zahraničia prvú dodávku samohybných salvových raketometov M270. Oznámil to ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v príspevku na sociálnej sieti Twitter. Neuviedol však, ktorá krajina ich poslala.

„Na bojisku budú dobrou spoločnosťou pre (americké salvové raketomety) HIMARS. Ďakujeme našim partnerom,“ dodal šéf ukrajinského rezortu obrany.

19:22 Irán ubezpečil Ukrajinu, že nemá v pláne predať Rusku bezpilotné lietadlá

Irán nemá v úmysle predať Rusku bezpilotné lietadlá. V piatok to povedal iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján svojmu ukrajinskému náprotivkovi Dmytrovi Kulebovi.

Šéf iránskeho rezortu diplomacie tak reagoval na tvrdenia poradcu amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana, ktorý v pondelok povedal, že Irán pravdepodobne plánuje dodať Rusku stovky bezpilotných lietadiel.

„Americké tvrdenia v tomto smere boli nepodložené a povahou skôr propagandistické pred cestou amerického prezidenta (Joea) Bidena do Izraela,“ povedal iránsky minister zahraničných vecí.

18:38 Estónsko: Občania Ruska a Bieloruska by mohli prísť o právo vlastniť zbraň

Občania Ruska a Bieloruska žijúci v Estónsku by mohli čoskoro prísť o právo vlastniť zbraň. Vyplýva to z textu koaličnej dohody novej estónskej vlády, o ktorej v piatok podľa agentúry DPA informovali estónske médiá.

„Zbrojné preukazy pre občanov Ruskej federácie a Bieloruska budú zrušené a ich ďalšie vydávanie bude pozastavené,“ píše sa v koaličnej dohode. Potvrdil to aj dezignovaný minister vnútra Lauri Läänemets. Najprv však bude potrebné novelizovať príslušný zákon, preto môže nové nariadenie nadobudnúť účinnosť až o niekoľko mesiacov.

Asociácia držiteľov zbraní v Estónsku navrhla zmenu zákona o zbraniach už v marci tak, aby právo vlastniť zbraň a strelivo mali mať len občania Estónska, krajín Európskej únie a Severoatlantickej aliancie (NATO).

17:39 Ruského opozičného aktivistu Pivovarova odsúdili na štvorročné väzenie

Ruského opozičného aktivistu Andreja Pivovarova odsúdili v piatok na juhu Ruska na štvorročné väzenie za spoluprácu so zakázanou prodemokratickou skupinou. S odvolaním sa na vyjadrenie jeho stúpencov o tom informuje agentúra AFP.

Pivovarov (40) je bývalým výkonným riaditeľom medzičasom už rozpusteného proopozičného hnutia Otvorené Rusko, ktoré založil bývalý ropný magnát a kritik Kremľa Michail Chodorkovskij. Zároveň je dosiaľ posledným kritikom ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorému bol v Rusku uložený väzenský trest, uvádza AFP. „Andrej Pivovarov bol odsúdený na štyri roky v trestaneckej kolónii s bežným režimom,“ napísali na Facebooku jeho spolupracovníci.

16:20 Poľsko kúpi od USA používané tanky Abrams

Poľsko kúpi od Spojených štátov 116 používaných tankov typu Abrams, pričom prvé by mali byť dodané začiatkom budúceho roka. Pre agentúru IAR to potvrdil poľský minister obrany Marius Blaszczak. Použité americké tanky pomôžu Poľsku čiastočne nahradiť 240 tankov sovietskej, respektíve ruskej výroby typu T-72, ktoré Varšava poslala susednej Ukrajine.

Poľsko podpísalo v apríli dohodu so Spojenými štátmi o nákupe 250 tankov typu Abrams M1A2 SEPv3. Blaszczak vtedy povedal, že posilnenie poľských ozbrojených síl je veľmi dôležité. Zároveň avizoval, že nové tanky za približne 4,75 miliardy dolárov budú nasadené na východe Poľska.

16:10 Ukrajinci vraj ostreľovali ruskú dedinu v Brianskej oblasti

Ruské úrady obviňujú Ukrajinu z útoku na Brianskú oblasť. Gubernátor oblasti Alexander Bogomaz na Telegrame vyhlásil, že ukrajinská armáda zaútočila na jednu z pohraničných dedín, v dôsledku čoho nastalo poškodenie elektrického vedenia.

„Dnes o piatej ráno nastalo delostrelecké ostreľovanie z územia Ukrajiny na pohraničnú obec Nekislica. Ostreľovanie poškodilo elektrické vedenie,“ napísal Bogomaz. Brianská oblasť hraničí s ukrajinskou Černihivskou oblasťou a so Sumskou oblasťou. Podľa generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl práve tieto regióny Rusi ostreľujú z územia Brianskej oblasti.

15:56 Európska komisia navrhla sprísniť sankčný režim EÚ proti Rusku

Európska komisia (EK) v piatok oznámila, že spolu so šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom prijala spoločný návrh nového balíka reštriktívnych opatrení, ktoré majú posilniť účinnosť šiestich doterajších balíkov sankcií EÚ proti Rusku. Podľa tlačovej správy EK nový balík opatrení objasňuje niekoľko ustanovení na posilnenie právnej istoty pre členské štáty, ktoré musia v praxi presadzovať sankčný režim. Text napríklad objasňuje presný rozsah niektorých finančných a ekonomických sankcií.

Návrh eurokomisie zosúlaďuje tiež sankcie EÚ so sankciami jej spojencov a partnerov, najmä v skupine G7. Piatkový balík návrhov zavádza zákaz dovozu ruského zlata a posilnenie kontroly vývozu tovarov dvojakého použitia (na civilné aj vojenské alebo represívne účely) a pokročilých technológií. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti upozornila, že „brutálna vojna Ruska proti Ukrajine pokračuje v nezmenšenej miere“, aj preto eurokomisia navrhuje sprísniť sankcie EÚ voči Kremľu, účinnejšie ich presadzovať a predĺžiť ich do januára 2023. „Moskva musí platiť vysokú cenu za svoju agresiu,“ odkázala šéfka EK.

Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP

15:08 Záverečný dokument k vývozu ukrajinského obilia bude čoskoro hotový, hovoria Rusi

Ruské ministerstvo obrany v piatok oznámilo, že čoskoro bude vypracovaný záverečný dokument týkajúci sa odblokovania vývozu obilia z ukrajinských prístavov. Predchádzali mu rokovania Moskvy s Kyjevom v Turecku tento týždeň, pripomenula tlačová agentúra AFP. „Práca na vytvorení záverečného dokumentu k Čiernomorskej iniciatíve sa blíži ku koncu,“ povedal pre ruskú štátnu televíziu hovorca ministerstva obrany Igor Konašenkov.

Rozhovory sa konali v stredu v Istanbule a zúčastnili sa na nich aj predstavitelia OSN a Turecka. Išlo o prvé priame rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom od marca a ich cieľom bolo zmierniť celosvetovú potravinovú krízu.

14:35 Putin odvolal riaditeľa Roskosmosu Rogozina, nahradí ho vicepremiér Borisov

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok odvolal z funkcie riaditeľa ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrija Rogozina. Vyplýva to z výnosu zverejneného na oficiálnej internetovej stránke Kremľa. Z ďalších výnosov zverejnených na webovej stránke ruského prezidenta vyplýva, že Rogozina na tomto poste nahradí doterajší ruský vicepremiér Jurij Borisov. Toho Putin v piatok odvolal z funkcie podpredsedu ruskej vlády a zároveň ho vymenoval za nového riaditeľa Roskosmosu.

Rogozin bol šéfom ruskej vesmírnej agentúry štyri roky, do funkcie bol vymenovaný v máji 2018. Podľa zdrojov spravodajského portálu Meduza by Rogozin mohol prejsť do prezidentskej administratívy. Údajne patrí medzi kandidátov na jej šéfa, prípadne by mohol obsadiť post splnomocnenca pre ukrajinské separatistické republiky.

Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo), bieloruský prezident Alexandr Lukašenko (vľavo) a šéf ruského Roscosmosu Dmitrij Rogozin (uprostred). Foto: TASR/AP

14:17 Británia je znepokojená správami o smrti svojho občana na východe Ukrajiny

 Britská vláda vyjadrila v piatok obavy v súvislosť s úmrtím britského občana Paula Ureyho, ktorý zomrel vo väzbe v samozvanej Doneckej ľudovej republike (DĽR) po tom, ako ho na Ukrajine zajali proruské vojská. Informuje o tom agentúra AFP. „Sú to jednoznačne alarmujúce správy a súcitíme s jeho rodinou a priateľmi,“ uviedol hovorca britského premiéra.

13:06 Rusko tvrdí, že budova zasiahnutá raketou v meste Vinnycia bola vojenským cieľom

Ruské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že štvrtkový raketový útok na ukrajinské mesto Vinnycia bol zameraný na budovu, kde mali stretnutie vrcholní predstavitelia ukrajinských ozbrojených síl so zahraničnými dodávateľmi zbraní. Ukrajina toto tvrdenie odmietla. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters. „Strely (s plochou dráhou letu) Kalibr boli 14. júla vypálené na Dom dôstojníkov vo Vinnycii,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany vo svojej dennej aktuálnej správe. „V zariadení sa konala konferencia velenia ukrajinských ozbrojených síl so zástupcami zahraničných dodávateľov zbraní… Útok viedol k likvidácii účastníkov,“ dodalo ruské ministerstvo.

Ukrajina poprela, že bol zasiahnutý vojenský cieľ, a dodala, že útok si vyžiadal najmenej 23 mŕtvych a zasiahol kultúrne centrum využívané vojenskými veteránmi vo výslužbe. Ukrajinskí predstavitelia oznámili, že medzi obeťami útoku boli tri deti, najmladšie malo iba štyri roky. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil ruský útok vo Vinnycii za „neskrývaný teroristický čin“.

12:32 Brit zajatý na Ukrajine zomrel vo väzbe v samozvanej Doneckej ľudovej republike

Brit Paul Urey, ktorého na Ukrajine zajali proruské vojská, zomrel vo väzbe, oznámili v piatok úrady samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR), informuje agentúra AFP. „Zomrel 10. júla,“ oznámila na sociálnej sieti Telegram ombudsmanka DĽR Darja Morozovová. Podľa Morozovovej boli už v čase prvej zdravotnej prehliadky zistené u Ureyho rôzne chronické ochorenia, ako cukrovka a poškodenie dýchacieho systému a obličiek, ako i niekoľko ochorení kardiovaskulárneho systému.

Ombudsmanka ďalej na sociálnej sieti uviedla, že Brit bol tiež pod psychickým tlakom, pretože jeho vlasti bol jeho osud ľahostajný. Podľa Morozovovej totiž úrady DĽR i Ruska informovali Britániu i medzinárodné spoločenstvo a médiá o Ureyho zadržaní, avšak Londýn na tieto správy nijako nereagoval. Podľa mimovládnych organizácii bol Urey humanitárnym pracovníkom a na Ukrajine pôsobil ako dobrovoľník. Proruskí separatisti však trvajú na tom, že bol „profesionálnym“ vojakom.

12:03 Nemecko vysiela obrnenú brigádu na posilnenie obrany NATO v Litve

Obrnená brigáda nemeckej armády Panzergrenadierbrigade 41 sa zúčastní na posilnení obrany Litvy. Nasadenie tejto bojovej skupiny potvrdil v piatok pre litovský rozhlas šéf litovských obranných síl Valdemaras Rupšys, uviedla agentúra DPA. Rupšys to uviedol po rozhovoroch s inšpektorom nemeckej armády generálporučíkom Alfonsom Maisom. Rozhodnutie o nasadení príslušníkov tejto brigády pre DPA potvrdil aj Berlín.

Panzergrenadierbrigade 41 má ústredné velenie v šesťdesiattisícovom meste Neubrandenburg v spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko na severovýchode Nemecka. Jej príslušníci sú vycvičení na obranu krajiny a nasadenie v rámci EÚ a NATO s cieľom zabrániť konfliktom či krízovým situáciám.

11:51 Orbán odvolal šéfa tajnej služby, ktorý tvrdil, že vojna nebude

S platnosťou od tohto piatka odvolal predseda maďarskej vlády Viktor Orbán šéfa civilnej tajnej služby Zsolta Bunforda. Podľa spravodajského servera HVG.hu vláda bola nespokojná s činnosťou tohto úradu, pretože okrem iného deň pred vypuknutím vojny na Ukrajine premiérovi tajné služby hlásili, že nijaká vojna nebude. Bunford, ktorý zastával túto funkciu necelého poldruha roka, odchádza na vlastnú žiadosť. Vyplýva to zo štvrtkového vydania štátneho vestníka.

Podľa HVG však k odstúpeniu Bunforda prispelo aj napätie v osobných vzťahoch v rámci novej vládnej štruktúry. Tajné služby sa dostali pod vedenie ministra Antala Rogána, ktorý je zodpovedný za vedenie premiérovho kabinetu a šéfovia tajných služieb patria pod štátneho tajomníka Károlya Pappa.

11:37 Od polovice mája pribudlo na mariupolskom cintoríne 1 400 hrobov

Na Starokrymskom cintoríne v Ruskom okupovanom meste Mariupoľ na juhu Ukrajiny od 12. mája do 29. júna zhruba 1 400 nových hrobov. Vo svojej správe, na ktorú sa odvoláva denník The Guardian, to uvádza Centre for Information Resilience (CIR). Výskumníci organizácie sídliacej v Spojenom kráľovstve svoj výskum založili na satelitných snímkach spoločnosti Planet Labs PBC a odhadujú, že každý mesiac na mariupoľskom cintoríne vykopú päťnásobne viac hrobov ako pred ruskou inváziou.

CIR odhaduje, že od začiatku invázie do 12. mája sa počet hrobov na Starokrymskom cintoríne zvýšil o 1 700 a do 29. júna o ďalších 1 400, čiže celkovo o 3 100. Snímky ukazujú, že počas predvojnového obdobia medzi 21. októbrom a 28. marcom pribudlo približne 1 000 hrobov.

11:08 Šefčovič: EÚ sa v ďalšom súbore sankcií zameria na zlato z Ruska

Európska únia sa v ďalšom súbore sankcií voči Rusku zameria na zlato z tejto krajiny a bude sa snažiť uzavrieť medzery využívané na obchádzanie doterajších sankčných balíkov. Uviedol to v piatok podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič. Ako uviedla agentúra AFP Únia dosiaľ prijala šesť súborov sankcií proti Rusku. Posledný schválený v júni zaviedol okrem iného zákaz na väčšinu dovozu ruskej ropy.

EÚ podľa Šefčoviča najnovšie preskúma možnosti uvalenia sankčného režimu na zlato, ktoré je dôležitou vývoznou komoditou Ruska. „Len čo dosiahneme dohodu na úrovni členských štátov, zverejníme ju,“ povedal Šefčovič v Prahe pred piatkovými rozhovormi ministrov členských krajín zodpovedných za európske záležitosti, ktoré organizuje české predsedníctvo v Rade EÚ. Koncom júna sa na zákaze dovozu zlata z Ruska dohodli členovia skupiny G7, pripomína AFP.

Maroš Šefčovič. Foto: TASR/AP

10:17 Ruské rakety zasiahli v Mykolajive dve univerzity, tvrdí gubernátor

Dve univerzity v meste Mykolajiv na juhu Ukrajiny zasiahli v piatok ráno ruské rakety, oznámil gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. Informoval o tom denník Guardian. „Ruskí teroristi dnes zaútočili na dve najväčšie univerzity v Mykolajive. Najmenej desať rakiet. Teraz útočia na naše školstvo,“ napísal Kim na sociálnej sieti Twitter. Gubernátor k svojej správe o zásahu priložil aj videozáznam, ktorý zjavne zobrazuje horiace budovy.

10:05 Rusko označilo investigatívny web Bellingcat za nežiadúci

Ruská prokuratúra označila v piatok investigatívnu internetovú stránku Bellingcat za „nežiadúcu“ a dodala, že tento web predstavuje pre Rusko bezpečnostnú „hrozbu“. Informovali o tom ruské tlačové agentúry, na ktoré sa odvolala agentúra AFP. Tento krok prišiel v období, keď Rusko po začatí invázie na Ukrajinu podniká bezprecedentné tvrdé zásahy proti médiám a opozícii.

Investigatívny portál Bellingcat, ktorý prináša správy o ruskej vojenskej intervencii na Ukrajine, bol v Rusku už vlani označený za „zahraničného agenta“. Ruská generálna prokuratúra najnovšie označila portál Bellingcat za „nežiadúci“ spolu s ďalšou investigatívnou webovou stránkou The Insider, sídliacou v Lotyšsku, a tiež s českou neziskovou organizáciou CEELI Institut (Central and Eastern Europe Law Initiative).

09:40  Z Mykolajiva hlásia výbuchy

Z mesta Mykolajiv na juhu Ukrajiny hlásia výbuchy. Starosta mesta Oleksandr Sienkevyč na komunikačnej platforme Telegram informoval, že v piatok skoro ráno bolo v meste počuť najmenej 10 výbuchov. Zároveň vyzval obyvateľov, aby zostali v úkrytoch. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

09:28 Ukrajina do konca vojny nezverejní oficiálny počet vojenských obetí

Ukrajina nezverejní oficiálny počet vojenských obetí, kým sa neskončí vojna, aby neposkytla Rusku strategickú výhodu. Oznámila to vo štvrtok námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová v príspevku zverejnenom na sociálnej sieti Facebook. Oficiálny počet vojenských obetí Ukrajina podľa Maľarovej doposiaľ nezverejnila, pretože tieto informácie by mohli využiť vojenskí experti nepriateľa, „ktorí z nich môžu vyvodiť mnoho záverov a použiť ich na analýzu a plánovanie. „Do ukončenia stanného práva je táto informácia tajná a nepodlieha zverejneniu,“ uviedla Maľarová.

Bez ohľadu na túto skutočnosť však Ukrajina úctivo spomína na každého zabitého obrancu a obrankyňu, zdôraznila Maľarová. „Sú to naši hrdinovia, o ktorých hovoríme, píšeme a natáčame videá a za každého a každou z nich trúchlime,“ píše Maľarová.

09:25 Ruské jednotky sa preskupujú pred novým útokom v Donbase

Ruské ozbrojené sily sa na východe Ukrajiny preskupujú, aby obnovili útoky na mesto Siversk. Delostrelectvom útočili aj na neďaleké mesto Kramatorsk. Uviedol to v piatok ráno ukrajinský generálny štáb, ktorého vyjadrenie priniesla agentúra DPA. Kramatorsk a susedný Sloviansk sú centrami približne polmiliónovej aglomerácie, ktorú Kyjev premenil na najdôležitejšiu „pevnosť“ v Donbase, píše DPA. Agentúra pripomína, že údaje generálneho štábu nebolo možné nezávisle overiť.

Cieľom ruských síl sa podľa Kyjeva opakovane stáva aj Sloviansk, kde sa pokúšajú s podporou ostreľovania obcí severne od mesta zlepšiť svoju taktickú pozíciu, aby mohli opätovne zaútočiť. Boje pokračujú aj v oblasti mesta Bachmut juhovýchodne od Kramatorska, ktoré je dôležitým dopravným uzlom a ruské sily sa ho snažia dobyť spolu s mestom Soledar. Ukrajinský generálny štáb v situačnej správe dodal, že ukrajinské sily zastavili postup ruských jednotiek v oblasti obcí Kodema a Bilohorivka a odrazili ich pokusy dobyť obce Spirne a Veršina.

Britské ministerstvo obrany v piatkovej správe o priebehu bojov na Ukrajine uviedlo, že ruské sily a proruskí separatisti tvrdia, že vstúpili na predmestia Siverska, čo sa však nepodarilo overiť. Podľa britskej správy ruské jednotky pomaly postupujú smerom na západ a z Lysyčanska robia sondážne útoky na Siversk, aby si otvorili cestu k Sloviansku a Kramatorsku. Ich ďalším cieľom po Siversku bude pravdepodobne Bachmut. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) tiež uviedol, že Rusko zrejme pripravuje rozsiahlu ofenzívu na línii Sloviansk-Siversk-Bachmut. Ruské sily sa podľa neho počas operačnej prestávky  pravdepodobne pripravujú na útok.

08:40 Ukrajina: V Rusmi ovládaných oblastiach prudko narastá počet hrobov

Satelitné a klasické fotografie odhaľujú prudký nárast pohrebísk v oblastiach Ukrajiny ovládaných Rusmi. Vyplýva to zo správy mimovládnej organizácie Centre for Information Resilience (CIR), zverejnenej v piatok. Citovala z nej tlačová agentúra AFP.

CIR analyzovala zábery pohrebísk v šiestich oblastiach – dve z nich boli v minulosti ovládané ruskými silami a zvyšné, na juhu Ukrajiny, sú stále ich pod kontrolou.

„Informácie z verejných zdrojov poskytujú bezprecedentný pohľad za frontové línie vojny na Ukrajine a do oblastí okupovaných ruskými silami,“ uviedol Benjamin Strick, riaditeľ vyšetrovania v CIR. Na Starokrymskom cintoríne v Mariupole pribudlo podľa autorov správy asi 1000 nových hrobov za približne päť mesiacov od 21. októbra do 28. marca.

VIDEO Ruskí parašutisti v Chersonskej oblasti

6:00 Rusi spúšťajú dobrovoľnú mobilizáciu

Rusko spustilo podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) „dobrovoľnícke mobilizácie“ s cieľom doplniť nedostatok vojakov do svojich síl v čase prebiehajúcej ofenzívy na Ukrajine.

V správe ISW sa píše, že Kremeľ „pravdepodobne nariadil federálnym subjektom (čiže regiónom), aby vytvorili dobrovoľnícke prápory, ktoré sa majú podieľať na ruskej invázii na Ukrajinu, namiesto toho, aby v Rusku vyhlásili čiastočnú alebo úplnú mobilizáciu“. Každý región Ruska musí podľa zverejnenej správy vytvoriť aspoň jeden dobrovoľnícky prápor.

Termín mobilizácia dobrovoľníkov podľa ISW zrejme naznačuje, že Kremeľ nariadil 85 „federálnym subjektom“ – vrátane okupovaného mesta Sevastopoľ a Krymu – aby verbovali dobrovoľníkov a stimulovali ich finančnou odmenou s cieľom vytvorenia nových práporov, namiesto toho, aby sa v rámci mobilizácie museli spoliehať na odvádzanie brancov či na povinné povolávanie všetkých záložníkov. Ak by v každom regióne vznikla najmenej jedna vojenská jednotka zložená zo 400 mužov, dobrovoľnícke prápory by mohli do konca augusta získať až do 34 000 nových vojakov.

Regionálni predstavitelia údajne verbujú mužov do 50 rokov na šesťmesačné kontrakty, pričom im ponúkajú mesačné platy od 3 500 eur do 6 000 eur. Niektoré regióny údajne ponúkajú bonusy za okamžité prihlásenie sa do spomínaných jednotiek vo výške asi 3 400 eur, ako aj rozličné sociálne benefity pre vojakov a ich rodiny.

Dobrovoľnícky prápor z Baškirska. Foto: Twitter

5:30 Štyridsaťpäť štátov bude vyšetrovať vojnové zločiny Ruska na Ukrajine

Spojené štáty a viac ako 40 ďalších krajín vo štvrtok v Haagu, kde sa nachádza sídlo Medzinárodného trestného súdu (ICC), podpísali politickú deklaráciu o vzájomnej spolupráci pri vyšetrovaní a stíhaní vojnových zločinov na Ukrajine.

Okrem USA a členských štátov EÚ sú medzi 45 krajinami, ktoré sa zaviazli ku koordinácii vyšetrovania zločinov páchaných ruskými silami, aj Británia, Kanada, Mexiko a Austrália. Medzi kroky, ktoré krajiny plánujú podniknúť, patrí okrem iného vytvorenie zastrešujúcej skupiny s cieľom zabrániť, aby dochádzalo k zduplikovaniu vyšetrovaní. Plánujú tiež zaistiť školenia pre ukrajinských prokurátorov a rozšíriť počet forenzných tímov pôsobiacich na Ukrajine. Krajiny tiež prisľúbili sumu 20 miliónov eur na podporu ICC, ukrajinskej generálnej prokuratúry a podporného úsilia zo strany OSN.

„Pravdou je jednoducho to, že zatiaľ čo sa tu rozprávame, deti, ženy, muži, mladí aj starí žijú v terore,“ povedal na konferencii o vojnových zločinoch na Ukrajine páchaných ruskými inváznymi silami hlavný prokurátor ICC Karim Khan. Účastníci zdôraznili, že vzhľadom na to, že v súčasnosti sa vyšetruje okolo 23 000 podozrení z vojnových zločinov, je potrebné, aby boli dôkazy dôveryhodné a organizované.

ŠTVRTOK

20:10 Zelenskyj žiada špeciálny tribunál proti Rusom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiada vytvorenie „osobitného tribunálu“ na vyšetrovanie ruskej invázie na Ukrajine. Zelenskyj to vo štvrtok povedal prostredníctvom telemostu účastníkom konferencie o vojnových zločinov na Ukrajine, ktorá sa konala v Haagu.

„Existujúce justičné orgány nemôžu postaviť pred súd všetkých vinníkov. Preto je potrebný osobitný tribunál, aby sa zaberal zločinom ruskej agresie na Ukrajine… taký tribunál, ktorý zabezpečí spravodlivé a legitímne potrestanie tých, ktorí odštartovali túto sériu katastrof,“ povedal Zelenskyj na konferencii, ktorú zorganizovala holandská vláda, Európska komisia a Medzinárodný trestný súd (ICC). Medzinárodný trestný súd neuznávajú viaceré štáty sveta, vrátane Ruska, USA či štátu Izrael.

Ukrajinský prezident sa to snaží obísť s návrhom na vytvorenie novodobého Norimberského súdu, o ktorého zriadení rozhodli po druhej svetovej vojne víťazné mocnosti. Zelenskyj tvrdí, že všetci ruskí vojnoví zločinci musia byť spravodlivo potrestaní.

17:00 Vinnycia: Minimálne 20 mŕtvych po ruskom útoku

Na najmenej 20 stúpol vo štvrtok počet obetí ruského raketového útoku na mesto Vinnycia v strednej časti Ukrajiny. Zranenia utrpelo ďalších približne 90 ľudí, uviedli miestni predstavitelia.

Šéf ukrajinskej polície Ihor Klymenko povedal, že tri ruské rakety zasiahli kancelársku budovu a poškodili okolité obytné domy. Útok spôsobil obrovský požiar, ktorý sa rozšíril na parkovisko a zapálil vozidlá, dodal. Ruská ponorka v Čiernom mori vypálila na mesto riadené strely Kalibr a medzi mŕtvymi sú aj tri deti, napísal zástupca šéfa úradu ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko v aplikácii Telegram.

Podľa polície je niekoľko ľudí nezvestných. Gubernátor Vinnyckej oblasti Serhij Borzov uviedol, že ďalšie štyri rakety zostrelili nad oblasťou ukrajinské systémy protivzdušnej obrany. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naznačil, že útok bol zámerne zameraný na civilistov. „Rusko každý deň útočí na civilistov, zabíja ukrajinské deti a mieri svoje rakety na civilné objekty… Čo je to, ak nie otvorený akt terorizmu?“ napísal na Telegrame.

Foto: TASR/AP

Mesto Vinnycia s 370 000 obyvateľmi sa nachádza približne 268 kilometrov juhozápadne od hlavného mesta Kyjev. Od začiatku vojny tam utiekli tisíce ľudí z východu Ukrajiny, kde Rusko pokračuje v ofenzíve. Ruské ministerstvo obrany sa k útoku doposiaľ nevyjadrilo. 

16:30 Rusi pripravujú referendá na zmenu hraníc na východe a juhovýchode Ukrajiny

Proruskí separatisti v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny vo štvrtok oznámili, že v regióne plánujú ešte tento rok uskutočniť referendum o pripojení sa k Rusku.

„Referendum zorganizujeme tento rok na jeseň,“ uviedol predstaviteľ Moskvou dosadenej správy okupovanej časti Záporožskej oblasti Jevgenij Balickij na brífingu zorganizovanom ruským ministerstvom obrany, na ktorom sa zúčastnil aj reportér AFP. Dodal, že plebiscit bude „transparentný“. „Chceme sa ako Záporožská oblasť pripojiť k Rusku,“ vyhlásil Balickij. Chersonská a Záporožská oblasť na juhu Ukrajiny sa dostali pod kontrolu ruských jednotiek už počas prvých týždňov ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára.

Kremeľ začal v okupovaných častiach Ukrajiny s rusifikačnou kampaňou. Miestnym obyvateľom vydáva ruské pasy a zavádza autobusové a vlakové linky medzi anektovaným polostrovom Krym a Záporožskou a Chersonskou oblasťou. Referendum plánuje zorganizovať aj medzinárodne neuznaná separatistická Donecká ľudová republika (DĽR) v Donbase. Na utorkovom slávnostnom otvorení jej „veľvyslanectva“ v Moskve to oznámila šéfka rezortu zahraničných vecí DĽR Nataľja Nikanorovová.

15:55 Je nevyhnutné vyvodiť zodpovednosť za vojnové zločiny na Ukrajine, tvrdí Kolíková

 Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková sa domnieva, že je nevyhnutné vyvodiť zodpovednosť za vojnové zločiny na Ukrajine. Na ministerskej konferencii, ktorú organizovala holandská vláda, Európska komisia a Medzinárodný trestný súd, sa ministerka spolu so zahraničnými kolegami venovala súčasnému dianiu na Ukrajine. Jej cieľom bolo zvýšiť koordináciu za účelom posilnenia vyvodenia zodpovednosti za medzinárodné zločiny spáchané na Ukrajine.

15:40 Vilnius sa nebude hádať s Bruselom ohľadne tranzitu do ruskej Kaliningradskej oblasti

itva sa nepokúsi zvrátiť rozhodnutie Európskej komisie, aby určitý tovar, na ktorý sa vzťahujú sankcie, mohol prejsť cez jej územie do ruskej Kaliningradskej oblasti pri Baltskom mori. Vo štvrtok to povedala litovská premiérka Ingrida Šimonyté.

Európska komisia v stredu uviedla, že Rusko môže pokračovať v preprave určitého nákladu do svojej exklávy po železnici, ale nie po ceste, pokiaľ tovar nebude slúžiť na vojenské účely. S Kaliningradskou oblasťou, kam Rusko nemá priamy pozemný prístup, hraničia členské štáty EÚ Litva a Poľsko.

15:22 Ukrajinský veľvyslanec v Česku verí, že svoju misiu splnil. Meno nástupcu už pozná

Odvolaný ukrajinský veľvyslanec v Česku Jevhen Perebyjnis už pozná meno svojho nástupcu. Verejnosť sa ho dozvie, až keď to bude oficiálne, uviedol Perebyjnis v stredu v relácii Interview ČT24. Verí, že hlavný cieľ svojho mandátu, ktorým bola zmena stereotypného vnímania Ukrajincov, sa mu podarilo naplniť.

Za najvýraznejšie okamihy svojho pôsobenia v Prahe považuje obdobie po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Česi podľa jeho slov prejavili Ukrajincom veľkú solidaritu, keď posielali ambasáde peniaze na nákup zbraní. Na účet veľvyslanectva prišla viac ako miliarda českých korún (viac ako 40 miliónov eur). „V optimistických úvahách sme rátali so sto miliónmi, ale toto nikto nečakal. Som za to veľmi vďačný,“ hovorí.

Pred nástupom na diplomatický post v Prahe si stanovil ako hlavnú úlohu zmeniť vnímanie Ukrajincov v očiach Čechov. „Dúfam, že Ukrajincov teraz Česi vnímajú nielen ako pracovitých, ale aj statočných ľudí. Ukrajinci nie sú teraz len robotníci alebo upratovačky. Máme tu aj mnoho maliarov, lekárov, univerzitných profesorov,“ vysvetlil Perebyjnis.

FOTO: Ruský vrtuľník Kamov-52 na Ukrajine

13:31 Rusko kritizuje USA a Britániu za pomoc pri výcviku ukrajinských vojakov

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová kritizovala vo štvrtok Spojené štáty a Britániu za to, že pomáhajú s výcvikom ukrajinských síl. Táto ich výpomoc je podľa nej súčasťou „hybridnej vojny“, ktorú krajiny NATO vedú proti Rusku. Informuje o tom agentúra Reuters.

Podľa Zacharovovej poskytol Washington Ukrajine inštruktorov, ktorí pomáhajú ukrajinským vojakom používať sofistikované americké salvové raketomety HIMARS. Tie majú dlhší dostrel a sú presnejšie než akékoľvek iné delostrelecké systémy.

„Ukrajinské sily používajú systémy HIMARS, ktoré dostali od Spojených štátov, všade,“ uviedla Zachorvová. Zároveň dodala, že USA posielajú „tajne“ na Ukrajinu inštruktorov, aby pomohli jej vojakom naučiť sa, ako používať a mieriť týmito novými zbraňami. V dôsledku toho podľa nej prichádza aj k útokom na civilné ciele v Ruskom ovládaných oblastiach Ukrajiny.

12:56 Británia poskytne Ukrajine 2,5 milióna libier na vyšetrovanie vojnových zločinov

Británia poskytne Ukrajine 2,5 milióna libier na pomoc pri vyšetrovaní vojnových zločinov. Vo štvrtok to oznámila britská vláda, informuje o tom britská spravodajská stanica Sky News. Tieto financie budú použité na pomoc ukrajinskej generálnej prokuratúre pri vyšetrovaní vojnových zločinov súvisiacich s rusko-ukrajinským konfliktom.

12:30 Sankcie voči Rusku nemajú vplyv na vojnu na Ukrajine, uviedol hovorca maďarskej vlády

 Sankcie uvalené na Rusko nemajú vplyv na vojnu na Ukrajine, vyhlásil v rozhovore pre štvrtkové vydanie rakúskeho denníka Kurier hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács. Poprel tiež tvrdenie, že medzi maďarským premiérom Viktorom Orbánom a prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom je úzky politický vzťah.

„Táto vojna sa nikdy nemala vôbec začať, čo najskôr by mala byť ukončená. K tomu je potrebné prímerie a sú potrebné mierové rokovania,“ zdôraznil Kovács. Poznamenal, že sankcie voči Rusku viac škodia tým, ktorí ich zaviedli, a  nemajú zmysel. „Sankcie nám škodia, ceny energií totiž stúpajú. Teraz by mala byť prioritou energetická bezpečnosť,“ povedal hovorca.

Na otázku denníka o „úzkom vzťahu“ Orbána s Putinom, ktorí sa pravidelne stretávali a rokovali o lacnej rope, lacnom zemnom plyne, pričom Maďarsko je závislé na ruských firmách aj v oblasti rozšírenia atómovej elektrárne v Paksi, Kovács reagoval, že údajný úzky politický vzťah medzi maďarským premiérom a ruským prezidentom neexistuje. „Nie je o nič bližší než vzťah medzi Nemeckom a Ruskom,“ podčiarkol hovorca a dodal, že závislosť na ruskej energii je historická a nie politická. „Rusko bolo jednoducho najlacnejším a najpríťažlivejším zdrojom energií na trhu,“ podotkol Kovács. Podľa neho nie je isté, že zbavovanie sa závislosti na ruských energiách, je dobrý nápad.

12:09 Pri ruskom raketovom útoku na mesto Vinnycia zahynulo najmenej 12 ľudí

Najmenej 12 ľudí vrátane jedného dieťaťa zahynulo a 25 ďalších osôb utrpelo zranenia pri štvrtkovom ruskom raketovom útoku na mesto Vinnycia v strednej časti Ukrajiny. Uviedla to Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS), informuje agentúra Reuters.

Šéf ukrajinskej polície Ihor Klymenko povedal, že tri ruské rakety zasiahli kancelársku budovu a poškodili okolité obytné domy. Útok spôsobil obrovský požiar, ktorý sa rozšíril na parkovisko a zapálil vozidlá, dodal. „Sú tam zranení a mŕtvi, medzi nimi aj malé dieťa,“ napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram. „Rusko každý deň útočí na civilistov, zabíja ukrajinské deti a mieri svoje rakety na civilné objekty… Čo je to, ak nie otvorený akt terorizmu?“ pokračoval.

11:52 OBSE vyjadruje znepokojenie nad filtračnými centrami na Ukrajine

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyjadrila vo štvrtok znepokojenie v súvislosti s údajným krutým zaobchádzaním s Ukrajincami v tzv. filtračných centrách, ktoré zakladá na Ukrajine Rusko. Informuje o tom agentúra AFP.

„Existujú správy, ktoré naznačujú, že ľudia sú v takýchto strediskách vystavení tvrdým výsluchom a ponižujúcim telesným prehliadkam,“ uviedla OBSE v 115-stranovej správe, do ktorej nahliadla AFP.

V správe sa ďalej uvádza, že ľudia, ktorí kolaborujú s Kyjevom, „často jednoducho zmiznú“, pričom niektorí z nich sú údajne prevezení na ruskom ovládané územia, kde sú zadržiavaní alebo dokonca aj zabíjaní. Počas konfliktu na Ukrajine sú tiež opakovane dokumentované správy o zabíjaní, znásilňovaní, únosoch a masových deportáciách civilistov, píše sa v správe OBSE.

11:12 Plyn nebude podľa Petra Fialu súčasťou ďalšieho balíka sankcií proti Rusku

Európska únia (EÚ) pripravuje siedmy balík sankcií proti Rusku, no už teraz je jasné, že neobmedzí dovoz ruského plynu, keďže príliš veľa členských štátov sa nedokáže dostatočne rýchlo prispôsobiť. Povedal to pre agentúru Reuters český premiér Petr Fiala.

Podľa Fialu od sankcií, ktoré teraz dokončuje exekutíva EÚ s cieľom zvýšiť tlak na Moskvu v súvislosti s inváziou na Ukrajinu, sa očakáva zákaz dovozu zlata, rozšírenie zoznamu tovarov s dvojakým použitím, ktorých vývoz do Ruska je zakázaný, a sankcie proti ďalším jednotlivcom. Európska komisia by mala predstaviť balík v najbližších dňoch a členské štáty by ho mohli schváliť hneď potom, povedal Fiala v rozhovore. „Pripravuje sa siedmy balík a myslím si, že je to dobrý kurz,“ uviedol Fiala. „Čo je rozhodne problematické, je začlenenie energetiky do sankcií, pretože je potrebné dodržiavať pravidlo, že sankcie musia mať väčší vplyv na Rusko ako na krajiny, ktoré sankcie ukladajú.“

10:27  Mesto Mykolajiv zasiahlo deväť ruských rakiet

Ruské rakety, ktoré vo štvrtok ráno zasiahli mesto Mykolajiv na juhu Ukrajiny, poškodili dve vzdelávacie inštitúcie, zariadenie dopravnej infraštruktúry a hotel. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. Podľa toho, čo je doteraz známe, bola jedna osoba zranená, keď „na regionálne centrum vypálili deväť rakiet zo systému protileteckej obrany S-300,“ napísal Kim. Zároveň konštatoval, že pri stredajšom bombardovaní mesta Pervomajsk zomreli štyria ľudia a dvaja ďalší boli zranení. Jeden človek podľa neho zomrel v noci na štvrtok pri bombardovaní mesta Baštanka. Informuje o tom britský web Guardian.

10:07 Korčok: Ak prestane Rusko bojovať na Ukrajine, bude koniec vojny

Nielen v Maďarsku, ale aj na Slovensku zaznieva názor, že sankcie proti Rusku predlžujú vojnu na Ukrajine. Sankcie však podľa slovenského ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka nepredlžujú vojnu, ale existenciu Ukrajiny. Uviedol to počas tlačovej konferencie šéfov diplomacií neformálneho zoskupenia Central 5 v Budapešti. TASR o tom vo štvrtok informoval komunikačný odbor ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

„Aj u nás rezonuje tento názor. Najčastejšie ho počuť od extrémistickej opozície a ich spriaznencov. Mám na to takúto odpoveď. Nie, sankcie vojnu nepredlžujú,“ vyhlásil Korčok s tým, že práve sankcie a naša pomoc Ukrajine vrátane vojenskej predlžuje existenciu Ukrajiny.

Záujmom Slovenska je podľa ministra to, aby Ukrajina zostala suverénnou krajinou. „Ak Rusi prestanú ničiť Ukrajinu, viesť vojnu a bojovať na území nášho suseda, bude koniec vojny. Ak prestane bojovať Ukrajina, bude to koniec Ukrajiny. A Slovensko bude mať úplne iného suseda,“ zdôraznil šéf slovenskej diplomacie.

Ivan Korčok. Foto: TASR/AP

09:50 Británia: Rusko nedosiahlo v Donbase za posledných 72 hodín takmer žiadny postup

Ruské invázne sily nedosiahli vo východoukrajinskom regióne Donbas za posledných 72 hodín „nijaký výrazný územný postup“. V pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine to vo štvrtok uviedlo britské ministerstvo obrany.

„Ruské sily pokračujú v Donbase v delostreleckých útokoch na širokom fronte, po ktorých v niektorých oblastiach podnikajú prieskumné útoky s malým počtom jednotiek,“ napísal britský rezort obrany. Za posledných 72 hodín však v tomto regióne významne nepokročili, dodal.

09:42 Ruské sily vstúpili do mesta Siversk na východe Ukrajiny, píšu ruské médiá

Ruské sily vstúpili do mesta Siversk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Informuje o tom denníkThe Guardian, ktorý sa odvoláva na ruské médiá.

Tie citovali v stredu námestníka ministra vnútra samozvanej Luhanskej ľudovej republiky Vitalija Kiseľova, ktorý uviedol, že mesto Siversk by mohlo padnúť v priebehu niekoľkých dní. Guardian však upozorňuje, že nie je jasné, na základe čoho k tomuto záveru prišiel.

Ukrajinské ozbrojené sily vo svojej večernej operačnej správe o situácii v krajine uviedli, že Rusko na frontovej línii, ktorej súčasťou je i Siversk, nové útoky nepodniklo. Armáda však zároveň informovala, že Siversk bol pod delostreleckou paľbou.

VIDEO Mínometná paľba separatistov na ukrajinské pozície

08:50 Zelenskyj sa poďakoval OSN a Turecku za vyjednávania o exporte obilia

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj privítal známky pokroku v rokovaniach o garantovaní bezpečného pohybu obchodných lodí s ukrajinským obilím po Čiernom mori. Vyjednávania medzi Kyjevom a Moskvou sprostredkúva Organizácia Spojených národov a Turecko. „Naozaj vynakladáme významné úsilie o obnovenie dodávok potravín na svetový trh. Som vďačný OSN a Turecku za ich snahu,“ povedal Zelenskyj v stredajšom večernom príhovore. Informuje o tom portál cnn.com.

„Úspech v tejto oblasti nie je potrebný len pre náš štát ale tiež, bez preháňania, pre celý svet. Ak bude možné odstrániť ruskú hrozbu pre dopravu po Čiernom mori, odstráni sa tým vážnosť globálnej potravinovej krízy,“ konštatoval Zelenskyj. Dodal, že ukrajinská delegácia ho informovala o dosiahnutí určitého pokroku. „Podrobnosti dohodneme s generálnym tajomníkom OSN v nadchádzajúcich dňoch,“ povedal ukrajinský prezident.

08:38 Počet obetí útoku na bytovku v meste Časiv Jar stúpol na 48

Na 48 stúpol v noci na štvrtok počet obetí sobotňajšieho raketového útoku na bytový dom v meste Časiv Jar na východe Ukrajiny. Oznámila to Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS). Informuje o tom denník The Guardian.

„(Počas záchrannej operácie) v päťposchodovej obytnej budove v meste Časiv Jar bolo nájdené telo mŕtveho človeka. Dosiaľ tak bolo nájdených 48 tiel zahynutých osôb vrátane jedného dieťaťa,“ uviedla DSNS s tým, že z trosiek sa podarilo zachrániť deväť ľudí.

07:00 Prieskum: Väčšina Čechov súhlasí s prijatím Ukrajiny do Európskej únie

Vstup Ukrajiny do Európskej únie podporuje 58 percent Čechov, viac ako štvrtina je proti. Vyplýva to z prieskumu, ktorý od konca marca do začiatku mája uskutočnilo Centrum pre výskum verejnej mienky.

V otázke zapojenia Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie je však česká spoločnosť značne rozdelená. Za vstup Kyjeva do NATO je 41 percent občanov ČR, rovnaké percento s tým nesúhlasí, informoval v stredu spravodajský webový portál iDNES.cz.

STREDA

22:00 Rusko a Ukrajina dosiahli pokrok ohľadom vývozu obilia z blokovaných prístavov

Rusko a Ukrajina sa na stredajších rokovaniach v Turecku dohodli na vytvorení koordinačného centra, ktoré má zaistiť bezpečnosť prepravných trás na vývoz obilia z prístavov v Čiernom mori. Turecký minister obrany Hulusi Akar vo vyhlásení uviedol, že príslušná dohoda má byť podpísaná na budúcotýždňovom stretnutí všetkých zúčastnených strán. TASR správu prevzala z televízie Sky News a denníka The Guardian.

„Dohodli sme sa, že ruská a ukrajinská delegácia sa v Turecku stretnú znova budúci týždeň,“ povedal Akar po skončení rokovaní v Istanbule, kde sa zástupcovia z Moskvy a Kyjeva stretli po prvý raz od 29. marca. Dodal, že všetky strany sa zhodli aj na spoločných kontrolách prístavov.

VIDEO Paľba ruských raketometov na Ukrajine

20:00 Borrell: EÚ nebude uznávať nové ruské pasy udelené Ukrajincom

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v stredu oznámil, že Európska únia nebude uznávať ruské pasy pre Ukrajincov, ktorí ich dostanú v rámci zjednodušenej procedúry oznámenej v pondelok Moskvou.

Šéf Kremľa Vladimir Putin podpísal v pondelok výnos, ktorý uľahčí získanie ruského občianstva obyvateľom celej Ukrajiny. Stalo sa tak viac než štyri mesiace po začiatku ruskej vojenskej invázie. Dané nariadenie rozširuje pravidlo, ktoré dosiaľ platilo len pre obyvateľov okupovaných oblastí na východe Ukrajiny.

„Nová ruská legislatíva uľahčujúca proces získania ruského občianstva pre všetkých Ukrajincov je ďalším zjavným porušením suverenity Ukrajiny v spojitosti s nezákonnou ruskou vojnou,“ napísal Borrell na sociálnej sieti Twitter. „EÚ tieto pasy nebude uznávať,“ zdôraznil.

19:40 Blinken: Rusi nezákonne deportujú Ukrajincov do Ruska, deti dávajú na adopciu

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu obvinil Rusko z násilnej deportácie 1,6 milióna Ukrajincov na svoje územie. Touto zámernou nezákonnou „filtračnou“ operáciou chce Moskva podľa neho vyľudniť niektoré oblasti Ukrajiny.

Blinken tvrdí, že ľudia z okupovaných oblastí na juhu a východe Ukrajiny sú presúvaní ďaleko do vnútrozemia Ruskej federácie. „Nezákonný transport a deportácia ľudí pod ochranou je závažným porušením Štvrtej Ženevskej konvencie o ochrane civilných osôb počas vojny a je vojnovým zločinom,“ konštatoval.

Blinken vyhlásil, že na základe odhadov viacerých zdrojov vrátane samotnej ruskej vlády bolo do Ruska deportovaných 900 000 – 1,6 milióna Ukrajincov. Deportovali ich pritom až do odľahlých oblastí na ruskom Ďalekom východe. Dodal, že medzi deportovanými Ukrajincami sa nachádza i 260 000 detí, z ktorých niektoré násilím odobrali rodičom a v Rusku budú určené na adopciu.

19:30 KĽDR uznala nezávislosť separatistických „republík“ v Donbase, Kyjev s ňou prerušil vzťahy

Severná Kórea oficiálne uznala nezávislosť separatistickej samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) na východe Ukrajiny. V stredu to vyhlásili tamojší proruskí separatisti.

Proruskí separatisti uverejnili na sociálnej sieti Telegram fotografiu „veľvyslankyne“ DĽR v Rusku Oľgy Makajevovej, ako prijíma uznávacie listiny od veľvyslanca Severnej Kórey v Moskve. Len krátko predtým oznámil uznanie DĽR a LĽR Pchjongjangom aj vodca doneckých separatistov Denis Pušilin, ktorý to označil za „nové víťazstvo demokracie“.

Ukrajina v reakcii na tento krok Pchjongjangu prerušila diplomatické styky s KĽDR. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že považuje „toto rozhodnutie Pchjongjangu za pokus podkopať suverenitu a územnú integritu Ukrajiny“.

19:20 Podoľak: Západné zbrane nekončia na čiernom trhu, je to ruská propaganda

Ukrajina v stredu obvinila Rusko zo šírenia propagandy, že časť dodávok zbraní zo Západu pre Kyjev končí na čiernom trhu. Ukrajinská vláda dbá na to, aby sa dodávky západných zbraní dostali až na front, povedal poradca prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak.

Podoľak uviedol, že dodávky zbraní z USA a európskych krajín sú pre Ukrajinu „vecou prežitia“. „Takéto fámy sú banálna propaganda, ktorej cieľom je narušiť tieto dodávky,“ povedal Podoľak.

18:40 Ruská okupačná správa: Ukrajinci zapaľujú na poliach obilie a kladú míny

Ruská okupačná správa v juhoukrajinskom Chersone v stredu obvinila ukrajinskú armádu, že na poliach zapaľuje obilie a kladie tam míny. Dôsledkom vraj bude o 200 000 ton nižšia úroda pšenice v oblasti.

Šéf ruskej okupačnej správy Vladimir Saldo spresnil, že úroda pšenice v Chersonskej oblasti dosiahne nanajvýš 1,2 milióna ton oproti očakávanému objemu 1,4 milióna ton. Ukrajinské orgány naopak obviňujú Rusko, že zapaľuje obilie na ukrajinských poliach, kradne úrodu a blokuje vývoz obilia po mori. Moskva všetky tieto obvinenia odmieta.

AFP pripomína, že Ukrajina je jedným z najdôležitejších svetových vývozcov pšenice a ruský vpád vo februári sa už začína prejavovať na svetovom potravinovom trhu. Chersonská oblasť pritom patrí medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske regióny na Ukrajine a takmer celú ju okupuje Rusko.

18:00 Rada Európy ocenila efektívnu pomoc ČR a Slovenska utečencom z Ukrajiny

Efektívnu reakciu Slovenska a Českej republiky na príchod utečencov z Ukrajiny po začatí ruskej agresie vyzdvihla vo svojej správe zverejnenej v stredu osobitná predstaviteľka Rady Európy (RE) pre migráciu a utečencov Leyla Kayaciková. Kayaciková navštívila Slovensko v dňoch 2. – 4. mája a Českú republiku v dňoch 4. – 6. mája. Ocenila príkladné úsilie, ktoré slovenské orgány vyvinuli v koordinácii s mimovládnymi organizáciami, dobrovoľníkmi, súkromným sektorom a miestnymi orgánmi, aby pomohli utečencom z Ukrajiny.

„Slovenská republika ihneď po začatí agresie vyhlásila stav núdze a upravila svoju existujúcu azylovú legislatívu ešte predtým, ako bolo prijaté rozhodnutie Rady EÚ, tak, aby mohla udeliť štatút dočasnej ochrany ľuďom utekajúcim z Ukrajiny vo veľmi skorom štádiu,“ uviedla Kayaciková.

Ďalším príkladom rýchlej reakcie bolo zriadenie Centra podpory a informácií pre Ukrajincov v Bratislave, ktoré s pomocou darov a dobrovoľníkov začalo fungovať v priebehu niekoľkých dní a poskytuje jednotný prístup ku všetkým informáciám a pomoci.

17:20 Gazprom: Nevieme garantovať obnovenie prevádzky plynovodu Nord Stream 1

Ruský energetický gigant Gazprom tvrdí, že nevie sľúbiť pokračovanie prevádzky plynovodu. Chýba mu písomné potvrdenie o tom, že dostane opravenú turbínu z Kanady. Komponent by mala dostať a nainštalovať nemecká firma Siemens. Informáciu priniesol nemecký denník Die Welt.

„Za týchto okolností nevieme sľúbiť fungovanie plynovodu. Gazprom nemá žiaden dokument povoľujúci firme Siemens vývoz plynovej turbíny z Kanady, kde ju opravujú,“ tvrdí Gazprom.

V pondelok ruská firma odstavila plynovod na 11 dní na pravidelnú každoročnú údržbu. Pre vojnu na Ukrajine a spory medzi Západom a Ruskom sa Nemecko obáva, že Moskva prevádzku plynovodu neobnoví.

16:58 EK: Litva musí pustiť do Kaliningradu ruské vlaky, ale aj kontrolovať prevážaný tovar

Európska komisia v stredu vydala nové usmernenie ohľadne sankcií na dovoz tovaru do ruskej exklávy Kaliningrad zo zvyšku Ruskej federácie. Vyplýva z neho, že Litva musí umožniť tranzit ruského tovaru do Kaliningradskej oblasti po železnici, pričom sankcie sa vzťahujú na cestnú dopravu. Na druhej strane musí vlaky kontrolovať, aby na územie nedostal zakázaný tovar, napríklad zbrane.

„Cestný tranzit tovarov podliehajúcich sankciám prostredníctvom ruských prepravcov nie je podľa opatrení EÚ povolený. Tento zákaz sa nevzťahuje na železničnú dopravu,“ píše sa vo vyhlásení Komisie s tým, že po železnici sa do Kaliningradskej oblasti môžu z Ruska prepravovať iba nevyhnutné tovary.

Členské štáty EÚ, ktorých sa usmernenie týka, musia zabezpečiť, aby objem prepravovaných tovarov do Kaliningradu ostal v rámci priemeru predchádzajúcich troch rokov. Musia vlaky kontrolovať, aby sa sankcionované tovary nedostali na územie EÚ. „Tranzit sankcionovaného vojenského tovaru a techniky a tovarov s dvojakým použitím je úplne zakázaný, a to bez ohľadu na spôsob dopravy,“ uvádza sa v oznámení eurokomisie.

15:21 Korčok: Svet nesmie doplácať na ruskú agresiu nedostatkom potravín

Podľa slovenského ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka je neprípustné, aby celý svet a osobitne Afrika doplácali na ruskú agresiu na Ukrajine nedostatkom potravín. Korčok to povedal v stredu v Budapešti na rokovaní s rezortnými kolegami z Česka, Rakúska, Maďarska a Slovinska v rámci neformálneho zoskupenia Central 5 (C5). Informoval o tom komunikačný odbor ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Podľa ministerstva bola hlavnou témou rokovania vojna na Ukrajine a jej dopady na energetickú a potravinovú bezpečnosť. Korčok opätovne vyzval Rusko, aby prestalo blokovať vývoz ukrajinskej pšenice na svetové trhy. „Zdôrazňujem, že Slovensko je pripravené urobiť všetko pre to, aby umožnilo tranzit obilia z Ukrajiny cez naše územie,“ vyhlásil Korčok. Ako pokračoval, Slovensko spoločne s partnermi zároveň pracuje na znižovaní svojej závislosti od dodávok zemného plynu z Ruska. „Musíme byť v tejto záležitosti k sebe v Európe vzájomne solidárni,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie.

Ivan Korčok. Foto: TASR/AP

15:15 Pri ostreľovaní Mykolajivskej oblasti zahynulo najmenej päť ľudí

Najmenej päť ľudí zahynulo v stredu pri ostreľovaní Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny ruskými silami, oznámil zástupca šéfa úradu ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko. Informuje o tom agentúra AFP. Podľa Tymošenka bola pri raketových v regióne poškodená nemocnica a niekoľko domov. Vypálených pritom malo byť až 28 rakiet. „Vo Vitovskom okrese došlo tiež k delostreleckým útokom a podľa predbežných informácií zahynulo päť civilistov,“ uviedol Tymošenko prostredníctvom platformy Telegram.

Ruské ministerstvo obrany v stredu na brífingu oznámilo, že jeho armáda útočila na Mykolajiv „vysoko presnými raketami zem-vzduch“. Ministerstvo tvrdí, že ruské sily spôsobili ukrajinskej armáde veľké škody a východne od Mykolajiva zahynuli desiatky jej vojakov.

14:51 Kuleba vylúčil, že by Ukrajina v rámci mierovej dohody postúpila Rusku územie

Ukrajina vylúčila, že by v rámci akejkoľvek mierovej dohody postúpila Rusku časť svojho územia. V stredu to povedal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý dodal, že v súčasnosti medzi Moskvou a Kyjevom neprebiehajú žiadne mierové rokovania, informuje agentúra Reuters.

„Cieľom Ukrajiny v tejto vojne (…) je oslobodiť naše územia, obnoviť našu územnú celistvosť a plnú suverenitu na východe a juhu Ukrajiny,“ uviedol Kuleba. „Toto je konečná podoba našej vyjednávacej pozície,“ dodal. Šéf ukrajinského rezortu diplomacie jasne povedal, že momentálne neprebiehajú medzi Moskvou a Kyjevom žiadne mierové rozhovory z dôvodu nesplniteľných ruských požiadaviek a pokračujúcej vojenskej agresie voči Ukrajine.

14:09 V Istanbule sa začalo rokovanie Ukrajiny a Ruska týkajúce sa vývozu obilia

Delegácie z Ruska a Ukrajiny začali v stredu spoločne s diplomatmi OSN a tureckými predstaviteľmi v meste Istanbul rozhovory o obnove zablokovaných dodávok obilia cez Čierne more. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvolala na nemenovaného tureckého predstaviteľa. Ide o prvé osobné stretnutie ruských a ukrajinských predstaviteľov od 29. marca.

Štvorstranné stretnutie s tureckými predstaviteľmi sa uskutočňuje v období, keď na celom svete v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu prudko stúpajú ceny potravín. Ukrajina patrí medzi najväčších vývozcov pšenice a ďalších obilnín na svete. Export z ukrajinských prístavov však blokujú ruské vojnové plavidlá a tiež míny, ktoré Kyjev rozmiestnil v Čiernom mori.

Kríza v oblasti vývozu obilnín, ktorej príčinou je ruská útočná vojna na Ukrajine, sa podľa ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu blíži k riešeniu. Uviedla to agentúra DPA, ktorá sa odvoláva na Kulebove vyjadrenia pre španielsky denník El País. Ukrajina je podľa Kulebu pripravená vyvážať svoje obilniny na medzinárodný trh. „Sme dva kroky od dosiahnutia dohody s Ruskom. Obavy o bezpečnosť spojené s postojom Ruska musia byť vyriešené. Sme v záverečnej fáze a všetko teraz závisí od Ruska,“ povedal. Ak ruská strana naozaj chce, vývoz obilia sa podľa ukrajinského ministra začne rýchlo.

13:48  Na ruskej strane prišlo o život viac ako 37-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinská armáda

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine prišlo o život 37 570 ruských vojakov. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko dosiaľ prišlo aj o 1 649 tankov, 3 832 bojových obrnených vozidiel, 2 704 vozidiel a palivových nádrží, 839 delostreleckých systémov, 247 odpaľovacích raketových systémov, 109 systémov protivzdušnej obrany, 188 vrtuľníkov, 217 lietadiel, 678 dronov, 155 striel s plochou dráhou letu, 15 lodí a 67 kusov špeciálnej techniky.

13:40 Gazprom pokračuje v transporte plynu do Európy cez Ukrajinu

Ruský energetický gigant Gazprom aj napriek vojne pokračuje v transporte plynu do Európy cez Ukrajinu po dočasnom odstavení baltického plynovodu Nord Streamu z dôvodu údržby. Informuje o tom agentúra DPA.

Objem dodávok dohodnutý na stredu je 41,3 milióna kubických metrov, čo je menej ako polovica možného objemu podľa ukrajinského prevádzkovateľa plynárenskej siete a Gazpromu. Tento objem bol rovnaký ako v predchádzajúcich dňoch, aj keď odstávka Nord Stream 1 pre údržbárske práce do 21. júla znamená, že by Moskva mohla posielať viac plynu cez Ukrajinu, keďže kontrakt jej dovoľuje denné dodávky v objeme 109,6 milióna m3.

Hovorca Gazpromu Sergej Kuprijanov však uviedol, že Ukrajina povoľuje dodávky iba cez vstupný bod Sudža a tranzit plynu cez kompresorovú stanicu Sochranovka zamietla. Odôvodnila to aktivitami ruských okupačných síl na Donbase, pre ktoré už nemá kontrolu nad touto dôležitou kompresorovou stanicou. Podľa Gazpromu to však na funkciu zariadenia nemá vplyv.

13:37 Kremeľ dúfa, že Bidenova návšteva v Saudskej Arábii nebude namierená proti Rusku

Rusko dúfa, že návšteva amerického prezidenta Joea Bidena v Saudskej Arábii nebude slúžiť na podnecovanie protiruských vzťahov. V stredu to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje Reuters. Peskov povedal, že Rusko si veľmi váži spoluprácu so Saudskou Arábiou v rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC).

„Veľmi si vážime naše vzťahy a našu interakciu s Rijádom a pevne veríme, že budovanie a rozvoj vzťahov medzi Rijádom a inými svetovými metropolami nebudú v žiadnom prípade namierené proti nám,“ dodal hovorca Kremľa.

13:18 Rusko zneužilo OSN na šírenie dezinformácií, tvrdí 46 krajín vrátane Slovenska

Slovensko sa pripojilo k spoločnému vyhláseniu 46 krajín, ktoré odsúdili Rusko za to, že zneužilo neformálne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN na šírenie dezinformácií v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Informovalo o tom v stredu Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Rusko sa znova pokúsilo odviesť pozornosť od vlastného porušovania Charty OSN a medzinárodného práva a cynicky ospravedlniť nevyprovokovanú a nelegálnu inváziu na Ukrajinu, uviedli signatári vyhlásenia. Dokument zverejnili po zasadnutí BR OSN, ktoré zvolalo Rusko tento týždeň na tému „Neonacizmus a radikálny nacionalizmus: Skúmanie základných príčin krízy na Ukrajine“. „Odmietame pokračujúce snahy Ruska prekrúcať históriu na vlastné politické účely a presadzovať mimoriadne škodlivé falošné naratívy a dezinformácie o susedných krajinách vrátane označovania iných za ‚neofašistov‘ a ‚neonacistov‘, ktoré sa nezakladá na skutočnosti,“ píše sa vo vyhlásení.

13:15 Nemecko sa môže vyhnúť nedostatku plynu, aj keď Rusko zastaví všetky dodávky

Nemecko sa môže vyhnúť nedostatku plynu, aj keď Rusko zastaví všetky dodávky cez plynovod Nord Stream 1. Povedala to v stredu pre agentúru DPA odborníčka na energetiku z inštitútu pre ekonomický výskum (DIW) Claudia Kemfertová. Na plynovode Nord Stream 1, najväčšom potrubí na prepravu plynu z Ruska do Nemecka, sa začala v pondelok (11. 7.) každoročná údržba. Nemecká vláda a spoločnosti sa však obávajú, že jeho odstávka sa môže predĺžiť na neurčito pre sankcie voči Moskve v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Podľa Kemfertovej vláda bude schopná vyhnúť sa nedostatku plynu, ak si vybuduje vzťahy v oblasti jeho dodávok s inými krajinami, bude neustále plniť zásobníky a povzbudzovať verejnosť, aby šetrila plyn. „Ak sa splnia tieto tri zložky, nepredpokladám, že by sme skutočne museli čeliť nedostatku plynu,“ povedala Kemfertová.

V prípade dodávok konvenčného zemného plynu patrili medzi alternatívne zdroje Nemecka doposiaľ najmä Holandsko a Nórsko. V prípade skvapalneného zemného plynu (LNG) sa minister hospodárstva Robert Habeck počas jarnej cesty do Kataru snažil nadviazať nové dodávateľské vzťahy. Či, kedy a o koľko viac LNG v skutočnosti príde z emirátu, sa ešte len uvidí. Úroveň naplnenia nemeckých zásobníkov plynu síce pomaly, ale stabilne stúpa. V súčasnosti sa pohybuje okolo 65 percent. Nemecká vláda opakovane vyzýva spotrebiteľov a priemysel, aby šetrili energiou.

13:08 Kyjev chce úplne oslobodiť južné územia Ukrajiny, vraví Kuleba

Ukrajina sa bude snažiť o „úplné oslobodenie“ Rusmi okupovaných miest na juhu Ukrajiny. Pre agentúru AP to povedal šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba. Moskva sa podľa neho pokúša de facto o anexiu Chersonu, Mariupoľa a ďalších obsadených miest zavádzaním ruských školských osnov, obchodovaním v ruskej mene a vystavovaním ruských pasov pre Ukrajincov. „Som si celkom istý, že keď budú tieto územia oslobodené, drvivá väčšina s pokojným svedomím spáli svoje ruské pasy v peciach,“ povedal Kuleba.

Na otázku o pravdepodobnosti rokovaní s cieľom ukončiť vojnu, ukrajinský minister zahraničných vecí odpovedal, že mierové rozhovory sa tak skoro neuskutočnia. „Rusko je naďalej vo vojnovej nálade a neusiluje sa o rokovania v dobrej viere. Hľadá spôsob, ako nás prinútiť splniť jeho ultimáta, čo sa však nestane,“ dodal.

Dmytro Kuleba. Foto: TASR/AP

Kuleba priznal, že Ukrajina utrpela značné straty vo svojich jednotkách počas tvrdých bojov v Donbase na východe Ukrajiny. Napriek tomu má podľa neho dostatok ľudí ochotných vstúpiť do ozbrojených síl. „Jediný cieľ, ktorý v tejto vojne sledujeme, je naše prežitie. Keď bojujete o prežitie, nemáte na výber. Musíte bojovať,“ skonštatoval Kuleba.

12:19 V Prahe rokujú ministri životného prostredia, hlavnou témou je obnova Ukrajiny

Ministri životného prostredia členských krajín Európskej únie sa v stredu stretávajú na neformálnom rokovaní v Prahe v rámci českého predsedníctva v Rade EÚ. Témami schôdzky sú vplyvy vojny na Ukrajine na životné prostredie, biodiverzita a adaptácia na zmenu klímy. Informuje o tom oficiálna web českého predsedníctva v Rade EÚ.

Česká ministerka životného prostredia Anna Hubáčková privítala dopoludnia v pražskom Kongresovom centre šéfov envirorezortov EÚ, ale tiež ukrajinského ministra ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov Ruslana Strileca. Ten podľa slov Hubáčkovej prišiel predstaviť možný plán na obnovu životného prostredia Ukrajiny po vojne.

12:08 Kyjev chce zintenzívniť export obilia po Dunaji

Ukrajina dúfa, že v čase ruskej blokády čiernomorských prístavov sa jej podarí urýchliť export obilia cez nedávno znovuotvorený kanál Dunaja Bystre. Referuje o tom spravodajský web CNN. Ako v utorňajšom vyhlásení uviedol námestník ukrajinského ministra infraštruktúry Jurij Vaskov, počas „ostatných štyroch dní prešlo ústím kanála Bystre 16 lodí“. „Toto tempo plánujeme zachovať,“ dodal.

Prístup k Dunaju a jeho malým vnútrozemským riečnym prístavom bol umožnený po tom, čo ukrajinské sily v júni znovu dobyli strategický Hadí ostrov. Podľa ukrajinského ministerstva infraštruktúry čaká viac ako 90 lodí na vstup do ukrajinských prístavov cez dunajský kanál Sulina. Kapacita nových trás je však v súčasnosti nedostatočná na úplné nahradenie námorných prístavov. V júni Ukrajina vyviezla približne 2,5 milióna ton produktov, čo je ďaleko za ôsmimi miliónmi ton, ktoré plánovala vyviezť.

10:49 Únia zvažuje ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine za 500 miliónov eur

 Európska únia zvažuje, že poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške 500 miliónov eur. Referuje o tom web eurointegration.com.ua. „Od začiatku invázie sme poskytli Ukrajine vojenskú pomoc za dve miliardy eur a teraz diskutujeme o možnosti piatej tranže vo výške 500 miliónov eur,“ povedal generálny tajomník Európskej služby pre vonkajšiu činnosť Stefano Sannino. Zdôraznil, že Európska únia „zostáva silná a jednotná tvárou v tvár ruskej agresii“.

10:36 Morawiecki rokoval s vyslancom pre klímu USA o Ukrajine a energii

Poľský premiér Mateusz Morawiecki rokoval v utorok s americkým vyslancom pre klímu Johnom Kerrym o vojne na Ukrajine a o jej vplyve na dodávky energie. Uviedla to agentúra PAP. „Energia je téma číslo jeden pre nás i pre všetkých – vrátane (tých) na úrovni EÚ,“ povedal Morawiecki, ktorého citovala vo svojom vyhlásení kancelária poľského premiéra.

„Ruská agresia voči nezávislej Ukrajine je v tejto chvíli jednou z najväčších hrozieb pre Európu,“ píše sa vo vyhlásení. Táto vojna podľa kancelárie spôsobuje mnohé zmeny na trhu s energiou a sankcie Európskej únie zavedené proti Rusku vedú k výraznému nárastu cien. „Putinovu vojnovú mašinériu sme schopní zastaviť len pozastavením financovania,“ uviedla kancelária. Kerry povedal, že Poľsko uskutočňuje „reálne kroky“ smerom k zmene v oblasti dodávok energie, píše na svojej webovej stránke Poľský rozhlas.

10:51  Nemecko prestane kupovať ruské uhlie 1. augusta a ropu 31. decembra

Nemecko úplne prestane nakupovať ruské uhlie 1. augusta a ruskú ropu 31. decembra 2022. To predstavuje veľkú zmenu v zdroji dodávok energie, uviedol námestník ministra financií Jörg Kukies na konferencii v Sydney. Informuje o tom Reuters. Rusko sa podieľalo 40 percentami na dodávkach uhlia do Nemecka a 40 percentami na dodávkach ropy. Kľúčovou výzvou pred vládou v Berlíne bude vyplniť obrovský výpadok po tom, ako Európska únia zastaví dodávky plynu v objeme 158 miliárd kubických metrov ročne z Ruska, povedal Kukies.

„O niekoľko týždňov budeme bez ruského uhlia,“ vyhlásil na Energetickom fóre v Sydney, ktoré spoluorganizujú austrálska vláda a Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA). „Kto pozná históriu ropovodu Družba, ktorý bol nástrojom sovietskeho impéria nad východnou Európou, zbaviť sa tejto závislosti nie je triviálna záležitosť, ale je to záležitosť, ktorú dosiahneme za pár mesiacov,“ uviedol Kukies.

09:51 Baerbocková: Rokovania s Ruskom v súčasnosti neprichádzajú do úvahy

Rokovania s Ruskom v súčasnosti neprichádzajú do úvahy, uviedla nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v rozhovore pre nemecký magazín Stern, ktorý bol uverejnený v stredu. Informuje o tom agentúra DPA. „O čom môžete rokovať s niekým, kto nie je pripravený dohodnúť sa s Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK) na evakuácii civilistov?“ spýtala sa Baerbocková.

Šéfka nemeckého rezortu diplomacie zároveň odmietla výzvu vplyvných nemeckých osobností, ktoré v otvorenom liste žiadajú rokovania o okamžitom prímerí na Ukrajine. „Keby som bola Ukrajinka, považovala by som tento list za naivný, znepokojujúci a arogantný,“ uviedla Baerbocková. „Aké právo má nemecký minister zahraničných vecí rozhodovať za Ukrajinu o tom, akej časti územia by sa mali vzdať a koľko miliónov ukrajinských občanov by sa malo podriadiť ruskej vláde?“ pokračovala.

Annalena Baerbocková. Foto: TASR/AP

09:19 Z trosiek budovy v meste Časiv Jar vytiahli už 46 mŕtvych

Záchranári vytiahli z trosiek obytnej budovy v meste Časiv Jar v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny zničenej víkendovým ruským útokom už 46 tiel. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

Okrem spomenutého počtu obetí sa dosiaľ podarilo zachrániť deväť ľudí. Záchranná operácia pokračuje a záchranné služby odpratali zhruba 85 percent sutín. V priebehu stredy záchranári pravdepodobne ukončia záchrannú akciu.

08:42 Zelenskyj: Rusko nemá odvahu priznať si porážku

Rusko „nemá odvahu priznať si“ porážku na Ukrajine, vyhlásil v noci na stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas svojho pravidelného večerného príhovoru. Zároveň varoval ruské sily, že nikde na ukrajinskom území nie sú v bezpečí. Správu publikoval denník Guardian.

Zelenskyj poukázal na to, že ruská armáda sa zjavne spolieha na starnúce zbrane a taktiku zo sovietskych čias, pričom uviedol, že jednota ukrajinského ľudu v kombinácii so silou ukrajinskej armády znamenajú „jasný“ výsledok vojny. „Okupanti už veľmi dobre pocítili, čo je to moderné delostrelectvo a že nikde v našej krajine nebudú mať bezpečné tylo,“ uviedol ukrajinský prezident.

Podľa Zelenského ruské sily zistili, že operácie ukrajinských prieskumných jednotiek zamerané na ochranu vlasti sú silnejšie než akákoľvek ich „špeciálna operácia“. „Z odpočúvania ich rozhovorov vieme, že ruskí vojaci sa naozaj našich ozbrojených síl boja,“ uviedol Zelenskyj. Podľa ukrajinského prezidenta ruské sily dosahujú nejaké výsledky len vďaka „bezodným zásobám starých sovietskych zbraní“. „Nemajú už strategickú silu a nechápu a nerozumejú tomu, čo robia v našej krajine. Nemajú tiež ani štipku odvahy na to, aby priznali porážku a stiahli svojich vojakov z ukrajinského územia,“ pokračoval ukrajinský prezident.

Zároveň uviedol, že Ukrajina bude schopná „sa ubrániť, obnoviť sa a zrealizovať ciele svojej zahraničnej politiky“.

08:02 Litva vyzýva Západ, aby prerušil ekonomické vzťahy s Ruskom.

Litovský prezident Gitanas Nauseda povedal, že prerušenie ekonomických väzieb s Ruskom bol správny krok pre Vilnius vzhľadom na ruské „vydieranie“. Zároveň vyzval ostatné západné krajiny, aby nasledovali príklad Litvy.

„Jasne vidíte, že politika, ktorá bola bez akýchkoľvek ilúzií voči Rusku, fungovala oveľa lepšie ako takzvaná realistická politika, ktorá teraz spôsobuje veľké bolesti hlavy niektorým západným krajinám,“ povedal Nauseda pre litovskú verejnoprávnu televíziu LRT.

Olaf Scholz a Gitanas Nauseda- Foto: TASR/AP

06:19 Novosprístupneným kanálom na Dunaji preplávalo za štyri dni 16 lodí

Kyjev v utorok oznámil, že za posledné štyri dni preplávalo významným novosprístupneným kanálom v delte Dunaja už 16 nákladných lodí. Ukrajina tak vzbudila nádej, že sa jej aj napriek ruskej blokáde tamojších čiernomorských prístavov podarí zvýšiť export obilia, informuje agentúra Reuters.

„Za posledné štyri dni prešlo kanálom Bystre 16 lodí,“ uviedol námestník ukrajinského ministra infraštruktúry Jurij Vaskov. „Toto tempo plánujeme zachovať,“ dodal. Ministerstvo infraštruktúry ďalej priblížilo, že zmenených 16

UTOROK

21:31 Proruskí separatisti z Donecka otvorili v Moskve svoje „veľvyslanectvo“

Ukrajinskí proruskí separatisti v utorok v Moskve otvorili veľvyslanectvo medzinárodne neuznanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR). Informuje o tom agentúra AFP.

Novootvorené veľvyslanectvo sa v ruskej metropole nachádza v blízkosti diplomatických misií západných krajín. Na otvorení neboli prítomní vysokí ruskí predstavitelia, aj to napriek ich avizovanej účasti. Šéfka rezortu zahraničných vecí DĽR Nataľja Nikanorovová uviedla, že v čase zvyšujúceho sa napätia sa rozhodli pre skromnejšiu ceremóniu. Proruskí separatisti dlhodobo vyhlasujú, že ich hlavným cieľom je pripojiť sa k Rusku. Nikanorovová však uviedla, že sa snažili najmä „oslobodiť republiku“.

18:10 Firmy odchádzajúce z Ruska získali čas, parlament neschválil zákon o konfiškácii

Západné firmy, ktoré sa rozhodli opustiť ruský trh, budú mať viac času na riešenie spôsobu svojho odchodu. Umožnil im to ruský parlament, ktorý pred letnou prestávkou neschválil návrh zákona umožňujúci úradom konfiškáciu majetku takýchto spoločností. Informovala o tom agentúra Reuters.

Zasadnutie ruského parlamentu sa minulý týždeň skončilo bez schválenia príslušného zákona. To znamená, že minimálne do polovice septembra, keď dolná komora parlamentu Štátna duma začne na svojom jesennom zasadnutí o návrhu zákona diskutovať. Podľa niektorých expertov nie je ani isté, či sa nakoniec majetok západným firmám bude konfiškovať.

16:52 Pri Rusmi okupovanom Melitopoli horí ruská vojenská základňa

Ukrajinské sily pravdepodobne stupňujú svoju protiofenzívu na juhu Ukrajiny. V dedine Myrne neďaleko Rusmi okupovaného mesta Melitopoľ vypukol v utorok požiar na ruskej vojenskej základni. Legitímny melitopoľský starosta Ivan Fedorov s odvolaním sa na svedectvá obyvateľov Myrného na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že bolo počuť asi 25 výbuchov a k oblohe zo základne stúpa hustý čierny dym. Fedorov poznamenal, že na spomenutú základňu Rusi pred týždňom presunuli svoju vojenskú techniku v snahe dostať ju do bezpečia po ukrajinských útokoch na základňu pri letisku v Melitopoli.

VIDEO Útok protitankovými zbraňami proti ruským tankom

15:45 Rusko blokuje východy z okupovaného Melitopolu v strachu pred ofenzívou Ukrajiny

Jednotky Kremľa zablokovali východy z Ruskom okupovaného mesta Melitopol v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny, oznámil v utorok tamojší starosta Ivan Fedorov. Správu publikovala stanica Sky News. Ruské jednotky sa podľa Fedorova „natoľko boja protiofenzívy“ ukrajinských ozbrojených síl, že sa „ukryli za tisícky civilistov ako za živé štíty“.

„Celé mesto je rukojemníkom,“ napísal Fedorov na sociálnej sieti Telegram. „Nie je známe, koľko dní bude blokáda trvať. Bojujeme však za to, aby bol prechod otvorený,“ dodal. Melitopol, ktorý sa nachádza približne 193 kilometrov západne od prístavného mesta Mariupol na juhovýchode Ukrajiny, ovládli ruské jednotky už 26. februára, uvádza Sky News.

15:10 Zachránili päť ukrajinských občanov z okupovanej Chersonskej oblasti

Ukrajinské jednotky zachránili piatich Ukrajincov v rámci špeciálnej operácie v Ruskom okupovanej Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, uviedla v pondelok ukrajinská vojenská tajná služba s tým, že išlo o jedného vojaka, jedného bývalého policajta a troch civilistov. Správu priniesla agentúra AFP. „Jeden z prepustených mal vážne zranenia z bojov,“ uvádza sa ďalej v správe.

14:04 Bieloruský prezident tvrdí, že Západ pripravuje útok na Rusko

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v utorok vyhlásil, že Západ sa pripravuje zaútočiť na Rusko cez jeho krajinu. O údajnom komplote podľa vlastných slov hovoril v pondelok s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, uviedla agentúra AFP. „Pripravujú sa strategické plány na útok proti Rusku,“ tvrdí Lukašenko s tým, Západ sa bude snažiť zacieliť na Rusko „cez Ukrajinu a cez Bielorusko“. „História sa opakuje,“ povedal bieloruský líder vo vystúpení pred absolventmi vojenských škôl a dôstojníkmi.

Predstavitelia západných krajín nikdy verejne nepovedali, že by plánovali útok na Rusko, píše AFP. Lukašenko však poukázal na rozširovanie NATO s vyhlásením, že Západ tlačí svet k „veľkej vojne“ a bieloruská armáda by mala byť pripravená.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová sa v utorok vyjadrila podobne. Spojené štáty a ich spojencov opätovne obvinila z vyprovokovania ukrajinskej krízy a „nebezpečného balansovania na pokraji otvorenej vojenskej konfrontácie“ s Ruskom. „Takáto kolízia by znamenala riziko nukleárnej eskalácie,“ citovala z jej vyhlásenia agentúra DPA.

13:56 Guardian: Rusko tvrdí, že zabilo desiatky zahraničných žoldnierov

Rusko tvrdí, že v bojoch na Ukrajine za posledné tri týždne zabilo značný počet zahraničných žoldnierov vrátane 23 z Británie. Správu publikovala webová stránka denníka Guardian. Ruské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že celkový počet žoldnierov pôsobiacich na Ukrajine je 2700, a nie je 20-tisíc – ako tvrdí Kyjev. Ministerstvo však nepredložilo žiadne dôkazy, píše Guardian. Ruský rezort obrany takisto uviedol, že za tri týždne bolo zabitých 166 poľských, 21 rumunských a 15 kanadských militantov, ako aj 50 gruzínskych a 23 britských žoldnierov.

13:07 Ministri spravodlivosti EÚ rokujú o témach týkajúcich sa vojny na Ukrajine

Ministri spravodlivosti členských krajín EÚ rokujú v utorok na neformálnom zasadnutí v Prahe o ochrane zraniteľných osôb – utečencov. Diskutovať budú aj o zbieraní a uchovávaní dôkazov pri vyšetrovaní trestných činov v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine. Informovalo o tom tlačové oddelenie Ministerstva spravodlivosti SR. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková uviedla, že vzhľadom na aktuálne udalosti je nevyhnutné efektívne a systematicky využívať dostupné nástroje medzinárodnej justičnej spolupráce, aby sa zabezpečila pomoc osobám, ktoré sa ocitajú mimo svojej domovskej krajiny.

„I keď sme na Slovensku nezaznamenali rapídny nárast počtu prípadov zraniteľných dospelých osôb prichádzajúcich zo zahraničia v súvislosti s aktuálnou alebo predchádzajúcou utečeneckou krízou, vnímame priestor na skvalitnenie právnej úpravy a prikláňame sa k zintenzívneniu medzinárodnej spolupráce, ktorá by mohla prispieť napríklad k uľahčeniu cezhraničného uznávania rozhodnutí v oblasti ochrany zraniteľných dospelých osôb,“ priblížila v súvislosti s právnou ochranou zraniteľných osôb.

12:28 Rusko robí nábor do vojny aj medzi väzňami, tvrdia britské zdroje

Nedostatok personálu v ruských ozbrojených silách môže nútiť ruské ministerstvo obrany robiť nábor aj vo väzniciach, informuje o tom na základe informácií televízie Sky News.

Britské ministerstvo obrany v utorok zverejnilo najnovšie spravodajské informácie o kríze na Ukrajine. Z neho vyplýva, že  netradičný nábor v ruských väzniciach sa má robiť pre tzv. vagnerovcov. „Ak je to pravda, tento krok pravdepodobne naznačuje ťažkosti s nahradením značného počtu ruských obetí,“ cituje Sky News britské ministerstvo obrany. Vagnerova skupina sa v minulosti angažovala v konfliktoch na Kryme, v Sýrii či v Afrike a býva obviňovaná z páchania násilností. Časť jej žoldnierov bojuje v prospech Moskvy aj na Ukrajine.

12:17 Putin budúci týždeň navštívi Irán, stretne sa s Raísím a Erdoganom

Ruský prezident Vladimir Putin odcestuje budúci utorok do Teheránu, kde sa s prezidentmi Iránu a Turecka Ebrahímom Raísím a Recepom Tayyipom Erdoganom zúčastní na summite o Sýrii. V utorok to oznámil Kremeľ. Uviedli to agentúry AFP a AP. „Návšteva prezidenta v Teheráne je naplánovaná na 19. júla,“ potvrdil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Trojica lídrov sa podľa neho stretne na mierových rozhovoroch o Sýrii.

Rusko, Turecko a Irán v posledných rokoch vedú rozhovory o Sýrii v rámci tzv. astanského mierového procesu s cieľom ukončiť viac ako 11 rokov trvajúci konflikt v tejto blízkovýchodnej krajine. AFP poznamenala, že pôjde o druhú Putinovu zahraničnú cestu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Na konci júna šéf Kremľa navštívil Tadžikistan. Peskov dodal, že Putin počas návštevy Teheránu absolvuje aj samostatné stretnutie s Erdoganom.

11:34 Ukrajinská armáda začala protiofenzívu v Chersonskej oblasti

Ukrajinská armáda oznámila, že v pondelok spustila protiofenzívu proti ruským silám, ktorí okupujú časť Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Informuje o tom agentúra DPA. Útok smeroval najmä na sklad zbraní v meste Nova Kachovka, oznámilo na sociálnej sieti ukrajinské operačné velenie Juh. Zničená bola húfnica, ďalšia vojenská technika a Rusko prišlo o viac ako 50 vojakov.

Ruské médiá v utorok ráno hlásili po útoku v Novej Kachovke najmenej sedem mŕtvych, štyroch nezvestných a desiatky zranených. Mnoho ľudí zavalili ruiny v stovkách zničených domov. Ruské zdroje uvádzajú, že Ukrajina pri tomto útoku použila salvové raketomety HIMARS dodané Spojenými štátmi.

09:09 Z Doneckej oblasti utieklo podľa gubernátora 80 percent obyvateľov

Z časti Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, ktorú má pod kontrolou ukrajinská vláda, evakuovali dosiaľ približne 80 percent predvojnovej populácie. Informácie publikoval Guardian. Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko uviedol, že na „kontrolovanom území“ tejto oblasti zostáva okolo 340-tisíc ľudí, pričom pred začiatkom ruskej invázie 24. februára tam malo trvalé bydlisko 1,67 milióna obyvateľov.

08:15 Mestom Nova Kachovka v Chersonskej oblasti otriasla explózia

Mestom Nova Kachovka v Chersonskej oblasti na Ukrajine, ktorého veľkú časť ovládajú ruské okupačné sily, otriasla v pondelok večer séria veľkých výbuchov. Za posledné štyri dni ide už o druhú veľkú explóziu v tomto meste, kde sa nachádza dôležitá vodná elektráre. Správu priniesla stanica CNN.

Člen Chersonskej regionálnej rady Serhij Chlaň na Facebooku uviedol, že v Novej Kachovke bol zničený ruský muničný sklad. „Mínus jeden ruský muničný sklad v Novej Kachovke. Prinášali, prinášali, hromadili, hromadili a teraz z toho majú v noci ohňostroj,“ napísal. Chlaň nie je v súčasnosti v Chersone, tamojších obyvateľov varoval, aby nevychádzali von a nechodili k miestu výbuchu.

07:20 Irán dodá Rusku stovky dronov

Irán plánuje dodať Rusku stovky dronov schopných niesť zbrane, ktoré budú následne použité na Ukrajine, oznámil v pondelok poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

„Iránska vláda sa pripravuje na poskytnutie niekoľkých stoviek bezpilotných lietadiel Rusku, a to vrátane tých schopných niesť zbrane,“ uviedol Sullivan pre novinárov. „Naše informácie ďalej naznačujú, že Irán plánuje cvičiť ruské jednotky na použitie týchto bezpilotných lietadiel. Úvodné cvičenie by sa pritom malo začať už začiatkom júla,“ pokračoval poradca pre národnú bezpečnosť.

Sullivan ďalej uviedol, že nie je jasné, či Irán už Rusku nejaké drony dodal. Poukázal tiež na to, že iránske drony používa pri útokoch na Saudskú Arábiu i jemenské šiitské vzbúrenecké hnutie húsíov. Bezpilotné lietadlá pritom zohrávajú dôležitú rolu na oboch stranách ukrajinského konfliktu. Drony sú totiž schopné z diaľky vypaľovať rakety, zhadzovať na ciele malé bomby a môžu byť tiež použité pri vykonávaní prieskumov pre delostrelecké a pozemné jednotky.

Pred konfliktom, ktorý by viedol k spolupráci Ruska, Číny a Iránu, kedysi varoval Zbigniew Brzezinski v knihe Veľká šachovnica, zdá sa, že práve takáto spolupráca bude jedným z výsledkov prebiehajúcej vojny. Brzezinski bol nielen poradcom pre národnú bezpečnosť, ale najmä najvplyvnejším geopolitickým mysliteľom v USA z východnej Európy, zomrel v roku 2017.

Ukrajinská armáda zaznamenala úspechy najmä pri používaní tureckých ozbrojených dronov Bayraktar, pričom USA a iné krajiny dodávajú na Ukrajinu aj množstvo iných menších typov bezpilotných lietadiel. „Z našej strany budeme ďalej prispievať k tomu, aby sme pomohli udržať Ukrajine účinnú obranu a aby sme Ukrajincom pomohli dokázať, že ruské snahy o zmazanie Ukrajiny z mapy nemôžu uspieť,“ dodal Sullivan.

6:30 Rusi útočia na Charkov a Odeskú oblasť, 33 mŕtvych civilistov v meste Časiv Jar

Na 33 stúpol v noci na utorok počet obetí sobotňajšieho raketového útoku na bytový dom v meste Časiv Jar na východe Ukrajiny. Oznámila to na sociálnej sieti Facebook Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS).

„Počas záchrannej operácie v päťposchodovej obytnej budove v meste Časiv Jar bolo nájdené telo dieťaťa (odhadovaný rok narodenia 2013). Od začiatku operácie bolo nájdených 33 tiel zahynutých osôb vrátane jedného dieťaťa,“ uviedla DSNS s tým, že záchranné práce stále pokračujú.

Ilustračné foto: President of Ukraine/flickr.com

Ukrajinský prezident Ukrajinský prezident krátko predtým vo svojom pravidelnom nočnom príhovore informoval o 31 obetiach tohto raketového útoku. „Odpratávanie sutín pokračovalo dnes v meste Časiv Jar v Doneckej oblasti celý deň. Predvčerom zasiahli ruskí teroristi dve výškové budovy, zomrelo 31 ľudí, deväť bolo zachránených,“ uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident okrem toho vo svojom večernom príhovore informoval o útoku na mesto Charkov a Odeskú oblasť. „V Doneckej a Luhanskej oblasti pokračovali veľmi intenzívne boje,“ uviedol Zelenskyj.

PONDELOK

21:13 Zelenskyj navrhuje udeliť Poliakom na Ukrajine osobitný štatút

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poslal do parlamentu návrh zákona udeľujúci poľským občanom na Ukrajine osobitný štatút. V prípade jeho schválenia budú Poliakom priznané rovnaké práva, aké Varšava zaručila utečencom z Ukrajiny po tom, ako Moskva zaútočila na ich vlasť. Agentúra PAP sa v správe odvoláva na vyjadrenie kancelárie ukrajinského prezidenta. Návrh obsahujúci „právne a sociálne záruky“ je vyjadrením vďaky poľskému národu za solidaritu a podporu Ukrajiny v čase ruskej ofenzívy, píše sa vo vyhlásení úradu ukrajinského prezidenta. Uplatňuje sa ním tiež princíp reciprocity.

Hovorca poľskej vlády Piotr Müller pre PAP povedal, že cieľom návrhu nového ukrajinského zákona je zjednodušiť budúcu spoluprácu krajín. „Zámerom je vytvoriť identické riešenia, ktoré sú záväzné v Poľsku, a uľahčujú budúcu ekonomickú a sociálnu spoluprácu,“ priblížil. Dodal, že je to dôležité hlavne, čo sa týka plánov na povojnovú obnovu Ukrajiny a úlohu Varšavy v tomto úsilí.

20:17 Rumunsko vyšetruje podozrenia zo zločinov proti ľudskosti na Ukrajine

Rumunsko vyšetruje, či počas ruskej invázie na Ukrajine došlo k spáchaniu zločinov proti ľudskosti. Oznámila to v pondelok prokuratúra v Bukurešti, píše agentúra AFP. Podobné vyšetrovania súvisiace s ruskou vojenskou agresiou voči Ukrajine ohlásilo už viacero krajín sveta a medzinárodných inštitúcií.

Teraz sa k nim pridalo Rumunsko, ktoré v rámci vyšetrovania možných zločinov proti ľudskosti uplatňuje princíp takzvanej univerzálnej jurisdikcie umožňujúci stíhať takéto činy spáchané aj v zahraničí. Rumunské trestné právo okrem toho umožňuje stíhanie takýchto zločinov aj v prípade, ak sa ich obeťami stali rumunskí občania.

19:53 Česko nevie pomôcť pri odmínovaní ukrajinských polí, kým trvá vojna

Česká republika ako predsedajúca krajina v Rade EÚ nemá možnosť pomôcť Ukrajine pri odmínovaní polí využívaných na poľnohospodárske účely, kým na Ukrajine trvá vojna. Pre TASR to uviedli ministerka obrany ČR Jana Černochová a štátny tajomník ministerstva poľnohospodárstva Jiří Šír.

Počas debát s európskymi novinármi, ktorí do Prahy prišli na pozvanie českej vlády, aby boli oboznámení s prioritami českého predsedníctva v Rade EÚ, padla aj otázka, či je Únia schopná pomôcť Ukrajincom pri odmínovaní polí. Míny po sebe zanechala ruská armáda na územiach, z ktorých ustúpila a ich výskyt na poliach ohrozuje zber budúcej úrody.

Ministerka obrany pripomenula, že zamínované sú nielen polia, ale aj mnohé budovy a vodné toky. Spresnila, že poslať tam teraz, počas vojny, odmínovačov a expertov nie je možné, aby to nebolo vnímané ako možné vmiešavanie sa členskej krajiny NATO do konfliktu. Podľa jej slov po vojne v rámci obnovy Ukrajiny česká armáda rada poskytne svojich expertov, rovnako ako to urobili po vojnách medzi štátmi bývalej Juhoslávie.

19:48 Ukrajinci nepotrebujú Putinovo občianstvo, odpovedá Kyjev

Ukrajina v pondelok „ostro kritizovala“ dekrét šéfa Kremľa Vladimira Putina, ktorý zjednodušuje procedúru na získanie ruského občianstva pre všetkých Ukrajincov, informuje agentúra AFP. „Spomínaný dekrét je ďalším zásahom do suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny, (je) nezlučiteľný s normami a princípmi medzinárodného práva,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

„Ukrajinci nepotrebujú Putinovo občianstvo, a pokusy zavádzať ho silou sú odsúdené na neúspech,“ povedal šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba. Výnos, ktorý v pondelok podpísal šéf Kremľa Putin, nazval Kuleba „bezcenným“, pričom poznamenal, že ide o ďalší z prejavov „Putinovho agresívneho apetítu“.

19:34 Erdogan telefonoval s Putinom a Zelenským o exporte obilia

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským. S oboma sa zhováral o situácii na Ukrajine a exporte obilia. Na svojej webstránke o tom informuje televízia CNN.

Kremeľ uviedol, že Putin s Erdoganom si vymenili názory na „koordináciu úsilia o zaistenie bezpečnosti plavby v Čiernom mori a vývozu obilia na svetové trhy“. Erdogan podľa jeho úradu poznamenal, že „je čas, aby Organizácia Spojených národov (OSN) podnikla kroky pre plán týkajúci sa vytvorenia bezpečných koridorov cez Čierne more“. Moskva tiež informovala, že lídri venovali mimoriadnu pozornosť „ďalšiemu zintenzívneniu ekonomickej spolupráce“ v oblasti obchodu a energií. Ankara posilnenie spolupráce nespomenula, ale uviedla, že Turecko je pripravené „poskytnúť všetky druhy podpory pre oživenie rokovaní“.

Ukrajinskému prezidentovi Erdogan povedal, že Turecko chce na Ukrajine mier a aktívne pracuje na pláne OSN vyvážať ukrajinské obilie na svetové trhy. Volodymyr Zelenskyj na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter po telefonáte napísal, že si Ukrajina cení podporu Turecka.

18:19 Promoskovský starosta dediny pri Charkove zahynul pri výbuchu auta

Promoskovský starosta Rusmi okupovanej ukrajinskej dediny Velykyj Burluk v Charkovskej oblasti Jevgenij Junakov zahynul v pondelok pri výbuchu svojho auta, informuje agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na ruské médiá. Okupačná oblastná samospráva označila Junakova za obeť „teroristického útoku“, ktorý podľa nej zosnovali ukrajinské sily.

17:52 Rusko chce prinútiť Mariupolčanov, aby vstúpili do ruskej armády, tvrdí ukrajinská strana

Rusko plánuje do jesene prinútiť obyvateľov ukrajinského Mariupola, aby vstúpili do ruskej armády. Na komunikačnej platforme Telegram to uviedol poradca mariupoľského starostu Petro Andriuščenko, ktorý poznamenal, že Moskva chce využiť civilistov ako „potravu pre delá“. Poukázal na to, že Ukrajina v najbližších týždňoch uskutoční protiofenzívu na juhu, čo by znamenalo, že občania Mariupola by sa mohli ocitnúť v pozícii ľudských štítov.

17:27 Achmetov prevádza mediálne impérium na štát, nechce byť označovaný za oligarchu

Najbohatší Ukrajinec Rinat Achmetov sa rozhodol previesť svoje mediálne impérium na štát. Ako povedal pre web Kyiv Independent, nechce byť viac označovaný za oligarchu. „Ako najväčší súkromný investor na Ukrajine som opakovane povedal, že som nebol, nie som a ani nebudem oligarchom,“ povedal 55-ročný Achmetov. Ten prevedie Ukraina Media Holding na ukrajinskú vládu. Spomenutý holding zahŕňa televízny kanál Ukraina i spravodajskú stanicu Ukrajina 24, ktoré pred vypuknutím vojny patrili medzi najsledovanejšie v krajine.

Prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal 30. júna dekrét o zriadení registra oligarchov. Achmetov je už viac ako desať rokov najbohatším človekom na Ukrajine, v minulosti mal vplyv na množstvo proruských strán.

17:09 V Prahe opäť otvorili centrum pre Ukrajincov, ubytovanie už neposkytujú

V pražskej štvrti Vysočany sa v pondelok po takmer mesiaci opäť otvorilo Krajské asistenčné centrum pomoci Ukrajine (KACPU). Od rána pred ním stáli desiatky ľudí, mesto však plánuje Ukrajincom poskytovať už len núdzové prenocovanie v stanových táboroch. Informáciu uviedol web iDNES.cz. Pražský primátor Zdeněk Hřib si myslí, že znovuotvorenie centra nevyrieši problém s výrazne vyšším počtom ukrajinských utečencov v Prahe v porovnaní s inými krajmi v Česku. Pred tým, ako sa Hřib rozhodol približne pred mesiacom centrum zatvoriť, požadoval od vlády, aby zriadila systém prerozdeľovania Ukrajincov medzi krajmi.

„Z môjho pohľadu ide o chybné rozhodnutie, pretože sa vôbec nezaoberá riešením tej situácie, že v Prahe je až štyrikrát väčší počet utečencov na hlavu než v niektorých iných krajoch,“ povedal Hřib o opätovnom otvorení centra. Praha podľa neho už nemá ubytovacie kapacity, preto bude KACPU poskytovať len núdzové ubytovanie v stanových táboroch a sprostredkovávať lôžka zaisťované Správou utečeneckých zariadení.

16:01 Nezvestných je už 7-tisíc príslušníkov ukrajinských síl

Ukrajinské úrady evidujú od začiatku ruskej invázie už približne 7-tisíc nezvestných príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl, informuje v pondelok agentúra DPA. Sú medzi nimi vojaci ukrajinskej armády, členovia národnej gardy, pohraničnej stráže, aj príslušníci tajných služieb. Povedal to v pondelok v televízii Oleh Kotenko, splnomocnenec Ukrajiny zaoberajúci sa nezvestnými osobami, ku ktorých zmiznutiu došlo za mimoriadnych okolností.

Predpokladá sa, že väčšina z nezvestných padla do ruského zajatia. Len samotná ukrajinská armáda eviduje približne 2-tisíc nezvestných vojakov.

15:39 Putin podpísal výnos uľahčujúci Ukrajincom získanie ruského občianstva

Šéf Kremľa Vladimir Putin podpísal v pondelok výnos, ktorý uľahčí získanie ruského občianstva obyvateľom celej Ukrajiny. Stalo sa tak viac než štyri mesiace po začiatku ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine. Informuje o tom agentúra AFP.

Výnos šéfa Kremľa nariaďuje, aby bolo „všetkým občanom Ukrajiny“ zaručené „právo požiadať o získanie občianstva Ruskej federácie zjednodušeným spôsobom“.

AFP pripomína, že Putin už v máji urýchlil proces získavania ruského občianstva pre obyvateľov dvoch ukrajinských oblastí – Chersonskej na juhu, ktorá je takmer celá pod úplnou kontrolou ruských inváznych síl, a Záporožskej na juhovýchode, ktorú Moskva kontroluje čiastočne. O mesiac neskôr sa tam údajne začali rozdávať prvé ruské pasy, píše agentúra AP.

14:22 Putin rokoval s Lukašenkom o možných spoločných opatreniach voči Litve

Ruský prezident Vladimir Putin diskutoval so svojím bieloruským kolegom Alexandrom Lukašenkom o možných spoločných opatreniach proti Litve v súvislosti s jej „nezákonnými“ obmedzeniami tranzitu do ruskej Kaliningradskej oblasti. V pondelok to vo vyhlásení uviedol Kremeľ, informuje agentúra APF.

Litva zastavila prepravu tovaru podliehajúceho sankčnému režimu Európskej únie do Kaliningradskej oblasti 17. júna vrátane ocele, betónu, dreva a priemyselných chemikálií. „Dôraz bol kladený na situáciu v súvislosti s nezákonnými obmedzeniami, ktoré Litva uvalila na tranzit tovaru do Kaliningradskej oblasti,“ uviedol Kremeľ na margo stretnutia lídrov Ruska a Bieloruska. Dodal, že v tejto súvislosti „sa diskutovalo o niektorých možných spoločných krokoch“.

Ruská Kaliningradská oblasť je zo všetkých strán na súši obklopená členskými štátmi Európskej únie – Litvou a Poľskom. Tieto európske krajiny zároveň zdieľajú hranicu s Bieloruskom, ktoré je hlavným spojencom Ruska. Kaliningrad je základňou ruskej Baltskej flotily. Moskva tvrdí, že tam rozmiestnila balistické rakety typu Iskander, ktoré môžu niesť jadrové hlavice. Rusko o obmedzenom tranzite do Kaliningradskej oblasti rokuje s predstaviteľmi EÚ. Moskva žiada, aby bolo predmetné obmedzenie stiahnuté a obviňuje Brusel z porušovania dohody z roku 2002.

14:05 Pri ostreľovaní Charkova prišli o život traja ľudia

Traja ľudia zahynuli a ďalších 28 osôb utrpelo zranenia pri pondelkovom ruskom raketovom útoku na obytné štvrte v meste Charkov na severovýchode Ukrajiny. Oznámil to gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

„Podľa najnovších informácií… bolo v dôsledku ostreľovania v Charkove zranených 28 ľudí vrátane 16-ročného dieťaťa. Zomreli traja ľudia,“ napísal Synehubov na sociálnej sieti Telegram. „Všetky (tri rakety boli vypálené) výlučne na civilné objekty, toto je absolútny terorizmus!“ povedal Synehubov. Dodal, že jedna raketa zničila školu, ďalšia obytnú budovu a tretia raketa dopadla blízko skladových priestorov.

Muž odpratáva trosky svojho zničeného domu po ruskom útoku na ukrajinské mesto Charkov. Foto: TASR/AP

13:43 Ruský útok na Charkov zabil troch ľudí a 28 zranil

Traja ľudia zomreli a ďalších 28 utrpelo zranenia pri pondelkových útokoch ruskej armády na obytné štvrte mesta Charkov na severovýchode Ukrajiny. Oznámil to šéf regionálnej vojenskej správy Oleh Synjehubov. „Podľa najnovších informácií z regionálneho centra núdzovej zdravotníckej pomoci bolo v dôsledku bombardovania Charkiva zranených 28 ľudí vrátane 16-ročného dieťaťa. Traja ľudia zomreli,“ napísal Synjehubov na komunikačnej platforme Telegram. Informuje o tom portál cnn.com.

Poradca ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko tiež potvrdil obete na životoch v dôsledku útoku na Charkov, ktorý je druhým najväčším ukrajinským mestom. Ruské sily na útok použili salvový raketomet Smerč, uviedol Tymošenko na Telegrame.

11:30 Litva rozšírila zákaz na dovoz tovaru do Kaliningradskej oblasti

Litva rozšírila v pondelok obmedzenia na prevoz tovaru cez svoje územie do ruskej Kaliningradskej oblasti. Ide o ďalšiu etapu postupne uplatňovaných sankcií Európskej únie voči Rusku, píše TASR Reuters.
Litva už 17. júna zastavila tranzit tovaru podliehajúceho sankčnému režimu EÚ vrátane ocele. Od pondelka na tento zoznam podľa litovskej pohraničnej stráže pribudli aj betón, drevo a priemyselné chemikálie.

Rusko v piatok upozornilo, že je pripravené zaviesť voči Litve a Európskej únii „tvrdé opatrenia“, ak nebude v najbližších dňoch obnovený tranzit tovaru z a do ruskej enklávy Kaliningrad. Gubernátor Kaliningradskej oblasti Anton Alichanov v pondelok povedal, že regionálne úrady navrhli úplný zákaz na pohyb tovaru po súši medzi tromi pobaltskými krajinami a Ruskom. To podľa jeho slov uvedie do činnosti námorných prepravcov a kaliningradské prístavy, ktoré boli sankciami Európskej únie prudko zasiahnuté.

11:20 Ruské sily sa zrejme pokúšajú odrezať Bachmut od okolitého sveta, tvrdí americký ISW

Rusko pravdepodobne zintenzívni útoky pri Bachmute v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a bude sa snažiť odrezať mesto od okolitého sveta. Vo svojej najnovšej aktualizácii to prognózuje americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Podľa inštitútu sa ruské sily zrejme pokúšajú prerušiť komunikačné linky do Bachmutu v snahe pripraviť sa na ďalšiu fázu útokov. ISW tiež naznačuje, že vzťahy Kremľa s ruskými vojnovými korešpondentmi a milblogermi sú čoraz horšie, keďže sa snaží zaviesť cenzúru.

Ruské vojenské velenie chce podľa ISW umlčať ruských milblogerov a vojnových korešpondentov, aby zakrylo chyby ruskej armády počas invázie na Ukrajinu. Velitelia sú údajne negatívne ovplyvnení skúsenosťami počas čečenských vojen, keď vojnoví korešpondenti odhalili problémy v ruskej armáde a zahanbili ruských dôstojníkov.

VIDEO Ruský vrtuľník Ka-52 zasahuje ukrajinské obrnené vozidlo

10:40 Naď: Do roku 2024 by sa mal zvýšiť počet príslušníkov ozbrojených síl na 17-tisíc

Do roka 2024 by sa mal počet príslušníkov Ozbrojených síl (OS) SR zvýšiť na 17-tisíc. Potvrdil to minister obrany Jaroslav Naď. K súčasným 14 100 vojakom by tak malo pribudnúť celkovo 3-tisíc ďalších, z toho tento rok sa plánuje zvýšenie o 880. „Záujem o vstup do ozbrojených síl je. Verím tomu, že keďže už realizujeme kroky k postupnému navyšovaniu, že do konca roka dosiahneme cieľ, ktorý sme si stanovili,“ skonštatoval minister.

Plánované zvýšenie víta aj náčelník Generálneho štábu OS SR Daniel Zmeko. „Teraz je loptička na našej strane, musíme si udržať záujem o vstup do OS a zároveň využiť maximum regrutačného potenciálu, lebo len zhruba 30 percent občanov SR spĺňa požiadavky ozbrojených síl,“ skonštatoval. Hovorí o veľkej výzve, keďže okrem navyšovania stavov treba rátať s prirodzenou odchodovosťou.

10:35 Ukrajinská armáda oslobodila dedinu Ivanivka v Chersonskej oblasti

Ukrajinská armáda oslobodila dedinu Ivanivka v Chersonskej oblasti. Na Facebooku o tom v pondelok informovala 60. pešia brigáda ukrajinských ozbrojených síl. Ivanivka sa nachádza západne od Melitopoľa a približne 70 kilometrov severne od čiernomorského prístavu Heničesk.

„Po ruských okupantoch zostali v Ivanivke iba strašné spomienky a nefunkčná vojenská technika. Ukrajinskí vojaci nadväzujú komunikáciu s miestnym obyvateľstvom a poskytujú pomoc tým, ktorí to potrebujú,“ uviedla armáda.

10:30 Počet obetí útoku na bytovku v meste Časiv Jar stúpol na 18

Na 18 stúpol v pondelok počet obetí ruského raketového útoku na bytový dom v meste Časiv Jar na východe Ukrajiny, uviedli denníka Guardian a stanica CNN, odvolávajúc sa na záchranné zložky, ktoré naďalej pátrajú po preživších. Miestna ukrajinská pohotovostná služba uviedla, že dosiaľ počas záchrannej operácie spod trosiek vytiahli šesť živých ľudí. Záchranári sú podľa nej v kontakte s ďalšími dvoma preživšími.

Miestny gubernátor Pavlo Kyrylenko na sociálnej sieti Telegram v nedeľu spresnil, že k útoku na päťposchodovú bytovku v meste Časiv Jar v Doneckej oblasti došlo ešte v sobotu vo večerných hodinách a zranenia utrpelo najmenej päť ďalších osôb.

VIDEO Rusi v Moskve ukázali ukoristenú ukrajinskú vojenskú techniku

09:19 Zelenskyj: Každý ruský vrah musí byť potrestaný

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že je nevyhnutné potrestať každého ruského vraha. Uviedol to vo svojom príhovore v noci na pondelok v reakcii na víkendový ruský raketový útok na bytový dom v meste Časiv Jar v Doneckej oblasti, pri ktorom zahynulo najmenej 15 ľudí. Informuje o tom britský denník The Guardian.

„Každý, kto dáva príkazy na takéto útoky, každý, kto ich vykonáva v bežných mestách, v obytných štvrtiach, zabíja úplne úmyselne,“ povedal Zelenskyj.

„Každého ruského vraha je nevyhnutné potrestať. Úplne každého. Rovnako, ako tomu bolo v prípade nacistov. A nech neočakávajú, že ich štát ochráni. Rusko ich opustí ako prvé, keď sa zmenia politické okolnosti,“ dodal.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

7:30 Zelenskyj nariadil znovudobytie pobrežných oblastí

Ukrajina zhromažďuje miliónové bojové sily vybavené západnými zbraňami s cieľom opätovne dobyť juh krajiny obsadený ruskou armádou. Uviedol to ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov pre britský denník The Times.

Podľa ministra nariadil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ozbrojeným silám, aby opätovne dobyli pobrežné oblasti, ktoré sú životne dôležité pre hospodárstvo krajiny. „Chápeme, že z politického hľadiska je to pre našu krajinu veľmi potrebné. Prezident dal najvyššiemu armádnemu veliteľovi príkaz vypracovať plány. Následne si svoju úlohu robí generálny štáb, ktorý hovorí, že na dosiahnutie tohto cieľa potrebujeme XYZ (to a ono),“ povedal Reznikov.

„Toto je moja úloha. Píšem listy partnerom v partnerských krajinách, generáli hovoria o tom, prečo potrebujeme tieto druhy zbraní, a potom budú urobené politické rozhodnutia,“ priblížil minister.

6:30 Kyjev plánuje protiofenzívu v Chersonskej oblasti

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková vyzvala v nedeľu večer civilistov, aby urýchlene opustili Chersonskú oblasť na juhu Ukrajiny, ktorú okupujú ruské sily. Ukrajinské sily sa totiž podľa jej slov v tejto oblasti pripravujú na protiofezívu.

„Je jasné, že sa tam bude bojovať, dôjde tam k delostreleckým útokom… a preto vyzývame (ľudí), aby sa urýchlene evakuovali,“ uviedla Vereščuková v prejave v ukrajinskej televízii. Vicepremiérka uviedla, že nemôže povedať, kedy presne dôjde k zmienenej protiofenzíve. „S istotu (však) viem, že by tam nemali byť ženy a deti, aby sa nemohli stať ľudskými štítmi,“ povedala.

Ruskom dosadené orgány v Chersonskej oblasti tvrdia, že chcú usporiadať referendum o pripojení sa k Rusku, dosiaľ však pre toto ľudové hlasovanie nestanovili nijaký termín. Kremeľ vyhlasuje, že o budúcnosti tohto regiónu by mali rozhodnúť jeho občania. Miestni kolaboranti však opakovane vyhlasujú, že si želajú pripojenie Chersonu k Rusku. Ukrajina stratila kontrolu na väčšinou Chersonskej oblasti, vrátane jej rovnomennej metropole, ležiacej pri Čiernom mori už v prvých týždňoch invázie, ktorú Rusko spustilo 24. februára.

Ukrajinská vojačka usmerňuje novinárov neďaleko zničenej obytnej budovy po ruskom raketovom útoku v meste Časiv Jar na východe Ukrajiny 10. júla 2022. Na najmenej 15 stúpol v nedeľu počet obetí ruského raketového útoku na bytový dom v meste Časiv Jar na východe Ukrajiny. Foto: TASR/AP

NEDEĽA

16:30 Die Welt už nemožno v Rusku čítať

Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) obmedzila prístup na webovú stránku nemeckého denníka Die Welt. Generálna prokuratúra o tom rozhodla 9. júla. Ako prvá na toto opatrenie upozornila na svojom telegramovom účte mimovládna organizácia Roskomsvoboda, ktorá bojuje proti cenzúre na internete. Podľa nej bola webová stránka novín zablokovaná so všetkými doménami a subdoménami.

Ruská agentúra TASS uviedla, že prístup na stránku www.welt.de bol obmedzený „v súlade s predpismi o blokovaní webových stránok obsahujúcich výzvy na nepokoje, extrémizmus a účasť na nezákonných masových akciách“. Novinárom agentúry AFP sa na stránku denníka Die Welt na ich smartfónoch a počítačoch nepodarilo pripojiť.

Po spustení ruskej vojenskej operácie na Ukrajine začal Die Welt publikovať články aj v ruštine, keďže väčšina nezávislých informácií o tejto téme je v Rusku cenzurovaná. Krátko na to zamestnávala aj ruskú novinárku Mariu Ovsiannikovovú, ktorá v marci narušila vysielanie správ stanice Pervyj kanal, keď sa postavila za moderátorku s nápisom: „Nie vojne, zastavte vojnu, neverte propagande, tu vám klamú. Rusi sú proti vojne.“

15:30 Rusi postúpili v Luhansku, útočia v okolí Sloviansku

Ruské invázne jednotky pravdepodobne dosiahli územné zisky v okolí východoukrajinského mesta Popasna ležiaceho v Luhanskej oblasti, ktorá je už prevažne okupovaná Rusmi. Uviedlo to v nedeľu britské ministerstvo obrany na základe najnovších informácií britských tajných služieb.

Ruská armáda okrem toho podľa nich pokračuje v delostreleckom ostreľovaní okolia mesta Sloviansk v Doneckej oblasti, a to z pozícií v oblasti okupovaných miest Izium a Lysyčansk.

Britský rezort obrany v pravidelnom hlásení uviedol to, že ruské jednotky sa zrejme v rámci ďalšieho postupu v Doneckej oblasti sústredia na ovládnutie dôležitej cesty E40, spájajúcej mestá Doneck a Charkov.

Ukrajinci sa začiatkom júla stiahli z Luhanskej oblasti, ktorá je už takmer úplne pod kontrolou Rusov.

Ruské húfnice na Ukrajine. Foto: Twitter

15:00 Pápež František odsúdil vojnu na Ukrajine, trápi ho situácia v Srí Lanke a Líbyi

Pápež František v modlitbe opäť odsúdil vojnu na Ukrajine. Hovoril o „brutálnych útokoch“, ktorých následky si odnášajú bežní ľudia. „Modlím sa za všetky rodiny, najmä za obete, zranených a chorých; modlím sa za starých ľudí a deti. Nech Boh ukáže spôsob, ako ukončiť túto šialenú vojnu,“ povedal.

Svätý otec ďalej vyjadril solidaritu so Srí Lankou, ktorá sa ocitla v politicko-ekonomickej kríze. Vyzval tamojších politikov, aby neignorovali „volanie chudobných a potreby ľudí“. Pápež tiež vyjadril znepokojenie zo situácie v Líbyi. Osobitne spomenul mladých ľudí a všetkých, ktorí trpia v dôsledku vážnych sociálnych a hospodárskych problémov krajiny. „Povzbudzujem všetkých, aby nanovo hľadali presvedčivé riešenia, s pomocou medzinárodného spoločenstva, prostredníctvom konštruktívneho dialógu a národného zmierenia.“

Pápež na generálnej audiencii. Foto: AP/TASR

13:41 Ukrajina: Útok na bytovku v meste Časiv Jar si vyžiadal najmenej 15 obetí

Na najmenej 15 stúpol v nedeľu počet obetí ruského raketového útoku na bytový dom v meste Časiv Jar na východe Ukrajiny, uviedli tamojší predstavitelia s odvolaním sa na záchranárov. Informuje o tom agentúra AFP.

„Počas záchrannej operácie našli na mieste 15 tiel a spod trosiek vytiahli päť živých ľudí,“ uviedla miestna ukrajinská pohotovostná služba na sociálnej sieti Facebook.

Záchranári sú podľa nej v kontakte s ďalšími troma preživšími, ktorí uviazli pod troskami päťposchodovej bytovky v meste Časiv Jar v Doneckej oblasti.

12:48 Ruské delostrelectvo pokračuje v útokoch na Sloviansk, tvrdia Briti.

Ruské delostrelectvo pokračuje v bombardovaní východoukrajinského mesta Sloviansk. Uviedlo to v nedeľu britské ministerstvo obrany v aktualizácii správy o vývoji vojny na Ukrajine. Mesto Sloviansk sa nachádza v okrese Kramatorsk v Doneckej oblasti.

Britský rezort obrany dodal, že ruské delostrelectvo na Sloviansk útočí zo severu z okolia mesta Izjum a z východu z Lysyčanska. Mesto Lysyčansk bolo posledným veľkým mestom v susednej Luhanskej oblasti pod kontrolou ukrajinskej armády, ktorá sa z neho stiahla začiatkom júla. Informuje o tom portál news.sky.com.

Ruské delostrelectvo na Ukrajine. Foto: TASR/AP

12:33 Kanada uvoľní turbínu pre plynovod Severný prúd 1

Kanada uvoľní turbínu pre plynovod Severný prúd 1 s cieľom zabrániť zhoršeniu energetickej situácie v Nemecku. Uviedol to cez víkend kanadský minister pre prírodné zdroje Jonathan Wilkinson. Turbína však nepoputuje Gazpromu do Ruska, kam mala smerovať pôvodne, ale priamo do Nemecka. Informujú o tom agentúry AFP, DPA a Reuters.

Ruský plynárenský koncern Gazprom v júni obmedzil tok plynu cez Severný prúd 1 iba na 40 % kapacity a uviedol, že za zníženými dodávkami je zadržiavanie kľúčovej kompresorovej turbíny spoločnosťou Siemens Energy v Montreale, kam bolo zariadenie poslané na opravu. Krátko po rozhodnutí Gazpromu Nemecko aktivovalo druhý stupeň v rámci svojho trojstupňového núdzového programu pripraveného v dôsledku zhoršujúcej sa situácie na trhu s plynom. Samotná nemecká vláda dôvody Gazpromu, pre ktoré ruská firma obmedzila dodávky plynu cez Severný prúd 1, odmietla a uviedla, že vrátenie turbíny vezme Rusku tento argument.    

Kyjev však žiadal Kanadu, aby turbínu nevracala a naďalej tak uplatňovala sankcie voči Rusku za inváziu na Ukrajinu. Oznámil, že ukrajinský plynovodný systém dokáže prepraviť dostatočný objem plynu na vykompenzovanie dodávok cez Severný prúd 1. Šéf ukrajinského prevádzkovateľa plynovodov OGTSU Sergij Makogon začiatkom týždňa zasa vyzval Kanadu, aby turbínu po oprave radšej poslala na Ukrajinu. Ako dodal, západné štáty by sa nemali nechať Kremľom vydierať.

09:30 Pod troskami bytovky v Doneckej oblasti uviazli desiatky civilistov

Bytový dom sa zrútil po ruskom raketovom útoku v Doneckej oblasti v regióne Donbas na východe Ukrajiny a pod jeho troskami sa môže nachádzať viac než 30 ľudí, uviedol tamojší gubernátor Pavlo Kyrylenko.

Kyrylenko na sociálnej sieti Telegram spresnil, že k útoku došlo ešte v sobotu vo večerných hodinách v meste Časiv Jar a vyžiadal si životy najmenej šiestich ľudí. Zranenia utrpelo päť ďalších osôb.

VIDEO Ukrajinské delostrelecké útoky na ruské obrnené jednotky

Kyrylenko na sociálnej sieti Telegram spresnil, že k útoku došlo ešte v sobotu vo večerných hodinách v meste Časiv Jar a vyžiadal si životy najmenej šiestich ľudí. Zranenia utrpelo päť ďalších osôb. Gubernátor spresnil, že zasiahnutá bola päťposchodová bytovka a na základe výpovedí miestnych obyvateľov sa domnieva, že pod jej troskami sa môže nachádzať ešte 34 civilistov, cituje ho Sky News.

Kyrylenko podľa denníka The Guardian tiež uviedol, že ruská raketa zasiahla aj mesto Družkivka, ktoré sa nachádza v Doneckej oblasti za frontovou líniou. Ruské jednotky ostreľujú aj ďalšie populačné centrá v oblasti.

Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj podľa Guardianu na Telegrame napísal, že ruské jednotky „útočia pozdĺž celej frontovej línie“, aj keď ukrajinský protiútok prinútil Moskvu pozastaviť svoju ofenzívu.

8:30 Zelenskyj tvrdí, že ide o bežnú rotáciu, ale veľvyslanec v Nemecku provokoval tamojšie elity

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval Spojeným štátom za novú vojenskú pomoc v hodnote 400 miliónov amerických dolárov a dodanie ďalších salvových raketometov HIMARS. Uviedol to vo svojom príhovore zverejnenom v noci na nedeľu.      

Zelenskyj hovoril o útokoch na mestá Mykolajiv, Charkov a Kryvyj Rih. Uviedol, že v Záporožskej oblasti Rusi útočili na obytné oblasti. Ťažké boje naďalej prebiehajú v Donbase. Tieto teroristické činy môžu podľa neho zastaviť iba moderné precízne zbrane.  Zelenskyj ďalej uviedol, že v sobotu absolvoval rozhovory so zástupcami stavebných firiem, od ktorých bude závisieť kvalita ukrajinskej infraštruktúry, teda aj zásobovacích trás.

„Otázka budovania kvalitnej dopravnej siete je vždy aj otázkou bezpečnosti. A v podmienkach totálnej vojny je silná infraštruktúra jedným z kľúčových prvkov obrany,“ povedal.

„Poďakoval som zástupcom stavebných firiem za ich prácu a prerokoval som s nimi kľúčové úlohy na najbližšie obdobie — ide o obnovu našej krajiny, ako aj o dodatočné posilnenie našej logistiky,“ spresnil ukrajinský prezident.

Andrij Melnyk. Foto: Twitter Andrija Melnyka

Zelenskyj sa vyjadril k odvolaniu ukrajinských veľvyslancov v Nemecku, Česku, Maďarsku, Nórsku a Indii. Podľa neho ide o „rotáciu“ a „bežnú súčasť diplomatickej praxe. Nie je to však celá pravda. Napríklad veľvyslanec Ukrajiny v Berlíne Andrij Melnyk často provokoval Nemcov a zhoršoval pozíciu Ukrajiny na Západe. Tvrdil naprílad, že za hladomor v 30. rokoch minulého storočia v Sovietskom zväze, ktorý sa výrazne dotkol aj Ukrajiny, mohlo Nemecko. Angele Merkelovej povedal, že na dovolenke vo Florencii neuvidí na uliciach mŕtve deti, ako by ich videla na Ukrajine, kam ju pozval Zelenskyj a podobne.

Dodal, že ich nástupcovia budú vybraní čoskoro.

SOBOTA

18:59 Zelenskyj odvolal veľvyslancov v Nemecku, Česku, Maďarsku a ďalších krajinách

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal v sobotu veľvyslancov v Nemecku, Českej republike, Maďarsku, Nórsku a Indii. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie zverejnené na stránke ukrajinskej prezidentskej kancelárie.

Dôvod pre odvolanie diplomatov sa vo vyhlásení neuvádza. Nie je jasné ani to, či títo ambasádori dostanú nové diplomatické posty.

Odvolaný veľvyslanec v Nemecku Andrij Meľnyk nedávno vyvolal pobúrenie svojimi výrokmi týkajúcimi sa niekdajšieho vodcu ukrajinských nacionalistov Stepana Banderu.

15:33 Ruská armáda tvrdí, že na Ukrajine zničila ďalšie zbrane zo Západu

Ruská armáda pri masívnych útokoch na východe Ukrajiny zničila ďalšie zbrane zo západných krajín. Podľa agentúry DPA o tom v sobotu v Moskve informoval hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov.

Pri meste Časiv Jar ležiacom v Doneckej oblasti mal byť zničený hangár, v ktorom sa nachádzali húfnice M777 dodané Spojenými štátmi. Pri tomto útoku údajne zahynulo aj množstvo ukrajinských vojakov. Tieto informácie nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov, poznamenala DPA.

Desiatky ukrajinských vojakov mali zahynúť aj pri ruských delostreleckých a raketových útokoch v Mykolajivskej oblasti na juhu krajiny, v Dnepropetrovskej oblasti v okolí mesta Dnipro a na ďalších miestach, zničená bola aj vojenská technika a niekoľko muničných skladov.

Pri týchto útokoch prišli o život aj zahraniční bojovníci. Ruské letectvo navyše zostrelilo v Mykolajivskej oblasti aj dve ukrajinské stíhačky Suchoj Su-25. Okrem toho ruská protivzdušná obrana v priebehu 24 hodín zostrelila ďalších 15 bojových dronov, tvrdí Konašenkov. Ani tieto informácie nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.

Húfnica M777. Foto: Wikipedia

14:59 Ukrajina v snahe vyviezť obilie obnovuje svoje nepoužívané prístavy na Dunaji

Ukrajina obnovuje a rozširuje svoje dosiaľ dlhodobo nepoužívané prístavy na rieke Dunaj v snahe vyviezť tak zo svojho územia obilie v čase, keď Rusko blokuje jej čiernomorské prístavy. Informuje o tom v sobotu denník The Guardian.

Tieto riečne prístavy sa pred vojnou na Ukrajine využívali len veľmi zriedkavo, pričom niektoré z nich sú v havarijnom stave, uvádza The Guardian. Rusko však v rámci invázie na Ukrajinu ovládlo tamojšie čiernomorské prístavy, dôsledku čoho teraz Kyjev pristúpil k obnove svojich starých riečnych prístavov na Dunaji. Chce sa tak vyhnúť ruskej blokáde a urýchliť vývoz pšenice z krajiny.

13:28 Hajdaj: Rusko na Ukrajine ďalej „rozpútava skutočné peklo“

Napriek správam o operatívnej prestávke sa ruským jednotkám darí na východe ukrajiny“rozpútavať skutočné peklo“, uviedol v sobotu gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Ukrajinská vláda zároveň vyzvala obyvateľov Ruskom okupovaných oblastí na juhu krajiny na evakuáciu „všetkými možnými prostriedkami“.

Smrtiace ruské ostreľovanie bolo v sobotu hlásené z východu i juhu Ukrajiny. Hajdaj spresnil, že Rusko podniklo viac než 20 delostreleckých, mínometných a raketových útokov v Luhanskej oblasti a ruské jednotky sa tlačia ďalej k hraniciam so susedným Doneckom.

„Snažíme sa zadržať ruské ozbrojené formácie pozdĺž celej frontovej línie,“ napísal Hajdaj na sociálnej sieti Telegram.

12:09 Ukrajinská vicepremiérka vyzvala obyvateľov Chersonskej oblasti na evakuáciu

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková v piatok vyzvala obyvateľov okupovanej časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny na evakuáciu. „Vyzývam vás na evakuáciu čo najskôr, všetkými prostriedkami. Nečakajte,“ povedala podpredsedníčka vlády.

Varovala, že ruskí vojaci by mohli miestnych obyvateľov používať ako živé štíty a zostávanie v okupovaných okresoch Zaporižžskej a Chersonskej oblasti je podľa nej nebezpečné. „Ľudia musia hľadať príležitosť na odchod,“ vyhlásila Vereščuková, podľa ktorej ukrajinské ozbrojené sily vytlačia okupantov a v oblasti budú veľké boje.

11:13 Británia: Rusko presúva záložníkov do blízkosti Ukrajiny; chystá novú ofenzívu

Rusko presúva svoje záložné sily z celej krajiny a zhromažďuje ich blízko Ukrajiny s cieľom uskutočnenia budúcich ofenzívnych operácií, uviedla v sobotu britská vojenská tajná služba.

Veľká časť nových jednotiek ruskej pechoty na presun pravdepodobne využíva obrnené transportéry typu MT-LB, ktoré Rusko pôvodne nechávalo dlhodobo v skladoch, uviedlo britské ministerstvo obrany v pravidelnom hlásení na sociálnej sieti Twitter.

Ukrajinskí vojaci, ktorým britské jednotky poskytnú výcvik v rámci pomoci v boji proti Rusku, medzitým dorazili do Británie, informovali agentúry DPA a PA Media. Vo štvrtok sa stretli s tamojším ministrom obrany Benom Wallaceom. V rámci programu britskej armády absolvuje výcvik v nasledujúcich mesiacoch približne 10-tisíc Ukrajincov.

Ukrajinskí branci sú vo veku medzi 18 až 60 rokov a mnohí z nich sa zbrane predtým nikdy ani nedotkli, konštatuje stanica Sky News. Boli to civilisti, ktorí sa v uplynulých dňoch a týždňoch rozhodli pridať sa k armáde. Väčšinu brancov tvoria muži, v jednej z jednotiek je však údajne 20 percent žien.

10:20 Hraničnými priechodmi prešlo v piatok 3 126 ľudí z Ukrajiny

Hraničnými priechodmi prešlo v piatok (8. 7.) na Slovensko 3 126 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 703 mužov, 1 761 žien a 662 detí. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová.

O dočasné útočisko požiadalo 227 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 2 882 osôb.

„Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 25 policajtov, 25 hasičov, 77 colníkov, 46 vojakov, jeden duchovný, 32 dobrovoľníkov a 27 zamestnancov migračného úradu,“ priblížila hovorkyňa.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od začiatku vojny na Ukrajine (24. 2.), je 589 969. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je 85 004. Počet ľudí, ktorí odišli zo Slovenska na Ukrajinu od vypuknutia vojny, je 341 485.

Na snímke utečenci z Ukrajiny na železničnej stanici 4. marca 2022 v Bratislave. Foto: TASR/Jakub Kotian

PIATOK

20:53 USA posielajú Ukrajine vojenskú pomoc za ďalších 400 miliónov dolárov

Spojené štáty poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc za ďalších 400 miliónov dolárov. K dodávke budú patriť štyri ďalšie salvové raketomety HIMARS, informoval v piatok predstaviteľ amerického rezortu obrany, na ktorého sa odvolávajú agentúra AP a stanica CNN. Pôjde už o 15. dodávku vojenskej výzbroje a vybavenia pre Ukrajinu zo zásob amerického ministerstva obrany od augusta minulého roka. Okrem systémov HIMARS v nej bude 1000 kusov „nového typu“ delostreleckej munície so zvýšenou presnosťou, tri taktické vozidlá, radarové systémy, náhradné diely a ďalšie vybavenie.

Celkovo USA dodali Ukrajine od začiatku ruskej invázie pomoc za približne 7,3 miliardy dolárov, bilancuje AP. Nemenovaný predstaviteľ rezortu obrany dodal, že správy, podľa ktorých ruská armáda zničila dva z doteraz ôsmich systémov HIMARS dodaných Ukrajine, nie sú pravdivé. „Ukrajinci ich stále používajú v boji,“ zdôraznil.

19:46 Rusko vyzvalo Litvu a EÚ na obnovenie tranzitu do Kaliningradskej oblasti

Rusko je pripravené zaviesť voči Litve a Európskej únii „tvrdé opatrenia“, ak nebude obnovený tranzit tovaru z a do ruskej enklávy Kaliningrad. V piatok to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, informuje agentúra Reuters.

„Ak sa situácia v najbližších dňoch nestabilizuje, tak Rusko prijme tvrdé opatrenia voči Litve a Európskej únii,“ povedala Zacharovová. Tento problém sa podľa jej slov rieši už príliš dlho. Litva zastavila tranzit tovarov podliehajúcich sankčnému režimu EÚ do Kaliningradskej oblasti 17. júna. Ide napríklad o oceľ.

19:29 Ukrajina zhabala majetok ruských štátnych firiem za 70 mil. eur

Ukrajinské úrady zhabali jedenástim ruským firmám majetok v celkovej hodnote približne 70 miliónov eur, oznámila v piatok ukrajinská spravodajská služba. Informujú o tom agentúry DPA a Reuters.

Na ukrajinský štát bolo podľa oznámenia prepísaných tiež 46 nehnuteľností. Firmy, ktorým majetok skonfiškovali, patrili ruským štátnym energetickým spoločnostiam Rosnefť, Gazprom a Rosatom, ktoré sa ich údajne pokúsili previesť na iných vlastníkov.

18:44 Zacharovová: Plán Západu bojkotovať Rusko na zasadnutí G20 zlyhal

Plán Západu bojkotovať Rusko na zasadnutí skupiny G20 nebol úspešný. V piatok to napísala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová na sociálnej sieti Telegram.

Zacharovová zároveň obvinila zo šírenia klamstiev nemeckú ministerku zahraničných vecí Annalenu Baerbockovú. Tá na stretnutí šéfov diplomacií G20 na indonézskom ostrove Bali kritizovala Moskvu za to, že nemá záujem o dialóg so zahraničnými partnermi po tom, ako šéf ruského rezortu diplomacie Sergej Lavrov po začatí jej prejavu opustil zasadaciu miestnosť.

Lavrov bol podľa Zacharovovej v miestnosti prítomný, keď zasadnutie začalo, a „zhruba o dve hodiny neskôr začal viesť bilaterálne rozhovory s kolegami na rovnakom fóre vo vedľajšej miestnosti“.

18:39 Moskva môže pre Kaliningrad prijať tvrdé opatrenia voči EÚ a Litve

Rusko varovalo Litvu a Európsku úniu (EÚ), že môže voči nim prijať „tvrdé opatrenia“, ak sa neobnoví tranzit niektorých tovarov do exklávy Kaliningrad a z nej. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

„Ak sa situácia v nasledujúcich dňoch nestabilizuje, Rusko potom prijme tvrdé opatrenia voči Litve a EÚ,“ vyhlásila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová. Riešenie problému podľa jej slov trvá príliš dlho. Litva, ktorá je tiež členom NATO, zakázala na jej území tranzit tovarov, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ.

17:57 Terčom ruských útokov v Donbase za posledný deň bolo viac ako 40 obcí

Viac ako 40 mestečiek a dedín v regióne Donbas na východe Ukrajiny bolo za uplynulých 24 hodín terčom ruských útokov. Generálny štáb ukrajinskej armády uviedol, že ruské sily sa teraz snažia pokročiť západne od hraníc Luhanskej a Doneckej oblasti smerom k mestám Bachmut a Sloviansk a „nepriateľ viedol ofenzívu v smere na Verchnokamianske s čiastočným úspechom“. Rusi postupujú aj v „oblasti osady Spirne,“ dodal ukrajinský generálny štáb. Informuje o tom portál cnn.com.

14:50 Baerbocková: Rusko nemá záujem o medzinárodný dialóg

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková kritizovala v piatok Moskvu, že nemá záujem o dialóg so zahraničnými partnermi. Stalo sa tak po tom, čo na stretnutí šéfov diplomacií G20 na Bali ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov po začiatku Baerbockovej prejavu opustil zasadaciu miestnosť.

Baerbocková na brífingu pre nemecké médiá uviedla, že Lavrov odišiel z prvej časť rokovaní v polovici a na druhej časti sa vôbec nezúčastnil. Podľa nej ide o „jasný znak toho, že Rusko nemá záujem o medzinárodnú spoluprácu či dialóg s ostatnými partnermi“ v G20.

14:48 Reuters: Šéf ukrajinskej diplomacie Kuleba obvinil Moskvu, že hrá „hru o život“

Z hrania „hry o život“ obvinil v piatok Rusko ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Zároveň dodal, že Moskva „nemá miesto na nijakom medzinárodnom fóre“. Kuleba to povedal počas svojho virtuálneho prejavu na ministerskej schôdzke krajín G20 na indonézskom ostrove Bali, píše agentúra Reuters.

Medzinárodné spoločenstvo podľa Kulebu nemá právo dovoliť Rusku, aby vydieralo svet vysokými cenami energií, hladom a bezpečnostnými hrozbami, uvádza sa vo vyhlásení jeho úradu.

Na schôdzke ministrov zahraničných vecí krajín G20 sa zúčastnil aj šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov, ktorý však z rokovaní predčasne odišiel, pripomína agentúra AFP. Lavrov odišiel z popoludňajšieho zasadania ešte pred virtuálnym vystúpením svojho ukrajinského rezortného partnera Kulebu. Rokovaciu sálu opustil aj počas prejavu nemeckej ministerky zahraničných 

Zničený ukrajinský protiletecký systém Strela-10

13:46 Ruský poslanec dostal sedem rokov väzenia za kritiku vojny na Ukrajine

Na sedem rokov väzenia odsúdil v piatok súd v Moskve poslanca mestského zastupiteľstva Alexeja Gorinova, ktorý kritizoval ruskú vojenskú ofenzívu na Ukrajine. Informuje o tom agentúra AFP.

Alexej Gorinov (60) bol uznaný za vinného zo šírenia „úmyselne nepravdivých informácií“ o ruskej armáde na Ukrajine. Gorinov sa na súde objavil s plagátom s otázkou: „Ešte stále potrebujete vojnu?“ Súdni zriadenci sa však tento protestný transparent snažili zakryť rukami, aby ho nebolo vidieť na kamere.

Gorinov, člen zastupiteľstva moskovského Krasnoseľského okresu, je prvým riadne zvoleným politikom z radov opozície, ktorý bol odsúdený na kritiku vojenskej invázie Kremľa na Ukrajine, konštatuje AFP. V reakcii na verdikt sa Gorinova manželka rozplakala a niektorí jeho prívrženci sa postavili a začali mu ako prejav podpory tlieskať, na čo ich odviedli z pojednávacej miestnosti.

12:57 Delegácia maďarských ozbrojených síl navštívila Ukrajinu

Delegácia maďarskej armády vedená jej veliteľom Romuluszom Ruszinom-Szendim navštívila vo štvrtok Ukrajinu, kde sa stretla aj s hlavným veliteľom ukrajinských ozbrojených síl Valerijom Zalužným, informuje spravodajca TASR v Budapešti s odkazom na správu zverejnenú v piatok na armádnej webovej stránke Honvédelem.hu.

Velitelia armád Maďarska a Ukrajiny rokovali o vývoji situácie rusko-ukrajinskej vojny, ale hovorili aj o vojenských vzťahoch medzi Maďarskom a Ukrajinou. „Veľmi si vážim profesionálne a priateľské vzťahy s maďarským kolegom a som spokojný s úrovňou vojenskej spolupráce medzi našimi štátmi,“ napísal Zalužnyj na Facebooku.

12:35 Nemecko by zrušením sankcií pre Kaliningrad porušilo právne predpisy EÚ, komentujú Poliaci

Námestník poľského ministra zahraničných vecí Marcin Przydacz v piatok uviedol, že Nemecko snahou o zrušenie sankcií súvisiacich so železničnou prepravou tovarov do ruskej enklávy Kaliningrad porušuje právne predpisy Európskej únie. Správu publikovala agentúra PAP.

Agentúra Reuters na konci júna citovala nemenovaný zdroj, podľa ktorého sa predstavitelia EÚ snažia vyňať Kaliningradskú oblasť zo sankcií uvalených na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu. Údajne sa tak chcú vyhnúť ďalšej eskalácii napätia s Moskvou. „Nemecko dnes vyzýva Európu, aby porušilo zákony Únie v súvislosti so sankciami, ktoré európska 27-čka uvalila na Rusko,“ vyhlásil Przydacz v rozhovore pre poľské štátny rozhlas.

Litva zastavila tranzit tovarov podliehajúcich sankčnému režimu eurobloku do Kaliningradskej oblasti 17. júna. Týka sa to napríklad ocele. Prímorská Kaliningradská oblasť je zo všetkých strán na súši obklopená členskými štátmi Európskej únie – Litvou a Poľskom. Moskva tvrdí, že takéto obmedzenie je nelegálne, a pohrozila protiopatreniami.

12:12 Na ruskej strane padlo takmer 37-tisíc vojakov, tvrdia Ukrajinci

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 36 900 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 1 637 tankov, 3 811 bojových obrnených vozidiel, 2 685 vozidiel a palivových nádrží, 828 delostreleckých systémov, 247 odpaľovacích raketových systémov, 107 systémov protivzdušnej obrany, 187 vrtuľníkov, 217 lietadiel, 669 dronov, 155 striel s plochou dráhou letu, 15 lodí a 66 kusov špeciálnej techniky. Počas štvrtka zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v oblastiach okolo mesta Kramatorsk v Doneckej oblasti, uviedol generálny štáb.

Video: Zničené ruské tanky

11:53 Lavrov: Ak Západ dúfa vo víťazstvo Ukrajiny na bojisku, rokovania nemajú zmysel

Ak západné krajiny dúfajú, že pomôžu Ukrajine k víťazstvu nad Ruskom na bojisku, tak v tom prípade rokovania nemajú zmysel. Vyhlásil to v piatok šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov krátko pred svojím predčasným odchodom z ministerskej schôdzky G20 na indonézskom ostrove Bali. Uviedla to agentúra DPA. Ak Európska únia a USA chcú Ukrajine pomôcť v teréne, „tak pravdepodobne nemáme so Západom o čom rokovať“, uviedol Lavrov v záverečnom vyjadrení. Mnoho šéfov diplomacie západných krajín sa odmietlo s Lavrovom stretnúť na bilaterálnych rokovaniach na protest proti pokračujúcej ruskej vojenskej ofenzíve na Ukrajine, podotýka DPA.

Lavrov v piatok obvinil západné mocnosti, že nabádajú Ukrajinu, aby „použila ich zbrane“, a kritizoval západné krajiny, že bez posúdenia faktov v teréne vykresľujú Rusko ako „agresora“ a „okupanta“ v tomto konflikte. Kritizoval tiež sankcie, ktoré Západ na Moskvu uvalil po začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu z konca februára.

Rusko je podľa Lavrova pripravené začať rokovať s Ukrajinou a Tureckom v záujme umožnenia vývozu ukrajinského obilia, približuje DPA. Ukrajina je pre mnoho krajín sveta významným vývozcom pšenice – v dôsledku vojny sú však jej prístavy zablokované, čo spôsobuje celosvetové problémy.

Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP

10:44 Zelenskyj: Vlajka na Haďom ostrove znamená, že sa Ukrajina nezlomí

Vztýčenie ukrajinskej vlajky na Haďom ostrove v Čiernom mori je znakom toho, že Ukrajina sa nezlomí. Vo svojom príhovore zverejnenom v noci na piatok to podľa agentúry Reuters povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Rusko sa z ostrova stiahlo 30. júna, pričom tento krok označilo za gesto dobrej vôle. Kyjev dúfa, že to by mohol uvoľniť blokádu ukrajinských prístavov zo strany Moskvy.

Podľa Zelenského je dva mesiace trvajúca vojenská operácia zameraná na opätovné dobytie Hadieho ostrova varovaním pre všetky ruské jednotky. „Nech každý ruský veliteľ – či už na palube lode, alebo lietadla – vidí ukrajinskú vlajku na Haďom ostrove a nech vie, že sa naša krajina nezlomí,“ dodal.

10:41 Blinken vyzval Moskvu, aby umožnila vývoz obilia z Ukrajiny

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken na piatkovom stretnutí šéfov diplomacií skupiny G20 na indonézskom ostrove Bali vyzval Moskvu, aby umožnila vývoz obilia z Ukrajiny. S odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa Západu, ktorý bol prítomný na rokovaniach za zatvorenými dverami, o tom informuje agentúra AFP.

„Ukrajina nie je vaša krajina. Obilie (na Ukrajine) nie je vaším obilím. Prečo blokujete prístavy? Mali by ste umožniť vývoz obilia,“ povedal Blinken na plenárnom zasadnutí G20.

10:16 Na samite G20 kričali po Lavrovovi, kedy zastaví vojnu. Západní lídri sa s ním odmietli odfotiť

Indonézska ministerka zahraničia Retno Marsudiová, ktorej štát hostí samit G20, ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova vyzvala na rýchle ukončenie vojny na Ukrajine. „Je našou zodpovednosťou ukončiť vojnu čo najskôr a urovnať naše rozpory za vyjednávacím stolom, a nie na bojisku,“ povedala na úvod samitu. Informuje o tom agentúra Reuters

Keď si Lavrov a Marsudiová potriasli rukami, ozvali sa výkriky: „Kedy zastavíš vojnu? Prečo vojnu neukončíš?“ Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová uviedla, že Lavrov samit G20 opustí predčasne. Konštatovala tiež, že pokusy o bojkot Ruska na samite zlyhali. Lavrov na rokovaniach sedel medzi zástupcami Saudskej Arábie a Mexika. Má uskutočniť ešte niekoľko rozhovorov s predstaviteľmi Argentíny, Brazílie či Indie. Neskoršieho programu sa nezúčastní.

Na samite G20 sa tiež neuskutočnilo ani tradičné fotenie všetkých ministrov zahraničia. Predstavitelia užšej G7 sa totiž odmietli zúčastniť štvrtkovej recepcie, informuje japonská agentúra Kjódó.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a indonézska šéfka diplomacie Retno Marsudiová. Foto: TASR/AP

08:53 Ruský prokurátor žiada sedemročný trest pre politika za kritiku invázie

Ruská prokuratúra požiadala vo štvrtok o sedemročný trest odňatia slobody pre poslanca moskovského mestského zastupiteľstva Alexeja Gorinova za kritiku ruskej vojenskej operácie na Ukrajine. Informuje o tom agentúra AFP.

Gorinov (60), vyštudovaný právnik, bol zadržaný koncom apríla za šírenie “ vedome nepravdivých informácií“ o ruskej armáde. Podľa AFP je Gorinov prvým riadne zvoleným politikom z radov ruskej opozície, ktorému hrozí väzenie za kritiku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Prokurátor na pojednávaní obvodného súd v moskovskej štvrti Meščanskij obvinil Gorinova z podkopávania autority ruských ozbrojených síl, k čomu ho mala viesť „politická nenávisť“. 

Gorinov kritizoval ruskú vojenskú inváziu v marci na pracovnom stretnutí, ktoré bolo nahrávané a neskôr zverejnené na platforme YouTube. Gorinova na štvrtkové súdne pojednávanie prišli podporiť desiatky ľudí vrátane jeho manželky a sestry.

VIDEO: Američanmi dodané raketomety HIMARS používané ukrajinskou armádou

ŠTVRTOK

(tasr/sita/red)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.