Na rozdiel od Európy zažívajú Spojené štáty krízy bezprostrednejšie. O prácu tam prídete skôr, ale zároveň sa skôr vrátite do zamestnania. Obdobie po pandémii by mohlo byť vhodnou príležitosťou zamyslieť sa nad pravidlami, ktoré zväzujú trhy práce v európskych štátoch.

Hlavnou spravodajskou témou bude ešte minimálne niekoľko mesiacov čínsky koronavírus. Z pohľadu ekonomiky a najmä hospodárskej politiky je však už teraz aktuálne uvažovať, aký bude svet po skončení pandémie. Prijaté opatrenia môžu zmierňovať niektoré dopady pandemických regulácií, predovšetkým udržať zamestnanosť a príjmy domácností. No všetkým je jasné, že tieto opatrenia sú dočasné.

Vyhliadky na budúci rok sú zatiaľ pozitívne. Analytici rôznych organizácií predpovedajú v roku 2021 rýchly rast ekonomík a vývoj na finančných trhoch týmto predpovediam zodpovedá. Nádej vzbudzuje okrem vakcín tiež aktuálny postoj tvorcov fiškálnej politiky, ktorí sa v Európe i Amerike rozhodli pre masívnu podporu svojich ekonomík. Tým sa súčasná kríza líši od tej predchádzajúcej po roku 2008.

Jednou z kľúčových otázok je ďalší vývoj nezamestnanosti. Rastúca nezamestnanosť je typickým negatívnym prejavom recesie. Jednotlivým domácnostiam prináša množstvo problémov, a to aj v prípade, že sociálna sieť štátu zabráni výraznému prepadu do chudoby. Pozitívne môže byť snáď len to, že prepúšťanie v čase recesie uvoľňuje pracovnú silu do nových, perspektívnejších odvetví.

Hoci recesia vyvolaná pandémiou trvá už takmer rok, v Európe zatiaľ rast nezamestnanosti príliš nevidieť. Priemer štátov Európskej únie i eurozóny ukazuje nárast miery nezamestnanosti približne o jedno percento.

Dôvodom sú, samozrejme, najrôznejšie programy, ktoré jednotlivé vlády prijali, aby pomohli firmám udržať zamestnancov napriek poklesu dopytu. Tým sa však situácia stala neprehľadnou a nie je vôbec zrejmé, akému veľkému problému môžeme čeliť po skončení týchto programov.

Pandémia nezasiahla všetky odvetvia rovnako

Určitým indikátorom môže byť vývoj nezamestnanosti v Spojených štátoch. Americký trh práce je omnoho flexibilnejší než európsky. Zároveň vláda nepristúpila na politiku udržiavania zamestnanosti za každú cenu a spolieha sa viac na klasickú podporu v nezamestnanosti.

Hneď na začiatku pandémie miera nezamestnanosti prudko vzrástla o viac než 11 percent, no po zbytok roku voľne klesala a aktuálne sa drží asi tri percentá nad úrovňou zo začiatku minulého roka. Mimochodom, i napriek tomuto významnému zvýšeniu je nižšia, než je priemer EÚ.

Podstatnejšia je však štruktúra nezamestnanosti, respektíve prepúšťanie a tvorba nových miest v jednotlivých odvetviach. Od februára do konca roku 2020 pribudlo v USA zhruba päť miliónov nezamestnaných. Zároveň v rovnakom období zanikli takmer štyri milióny pracovných miest len v sektore pohostinstva a voľnočasových aktivít. Ďalšie státisíce ich zanikli v iných odvetviach s viac či menej priamou väzbou na pandemické obmedzenia.

Je teda zjavné, že problém sa týka konkrétnych odvetví, zatiaľ čo v niektorých sektoroch pracovné miesta vznikali. Príkladom môže byť takmer štvrť milióna nových kuriérov a doručovateľov.

Zdá sa, že pokles zamestnanosti je primárne vyvolaný vládnymi opatreniami a obavami ľudí z určitých aktivít. Po skončení pandémie možno očakávať opätovné zvýšenie dopytu po službách, ktoré si počas nej museli odoprieť. Nepochybne existujú firmy, ktoré svoju činnosť už neobnovia. Na druhej strane mnoho nových firiem bude pokračovať v činnosti aj po skončení pandémie.

Do Európy prišla s pandémiou výstraha

Otázkou zostáva ďalší vývoj v Európe. Keďže trhy práce v európskych štátoch sú omnoho rigidnejšie, pomoc firmám, aby si udržali zamestnancov aj v čase pandémie, má zmysel. Prepúšťanie a následné prijímanie nových zamestnancov je v Európe oveľa nákladnejšie než v Spojených štátoch a mnohé podniky by sa dostali do problémov už pre tieto náklady.

Na druhej strane, Európa pre opatrenia na pomoc firmám stráca ozdravný efekt recesie, ktorý pomáha presunúť pracovníkov do perspektívnejších odvetví. Nemožno však očakávať, že neefektívne firmy prežijú. Súčasná vládna pomoc ich kolaps neodvráti, len dočasne oddiali.

Európa si teda zrejme bude musieť prejsť obdobím vyššej nezamestnanosti v období po skončení pandémie a súvisiacich podporných opatrení. Miera nezamestnanosti v Európe pravdepodobne nebude taká vysoká ako v uplynulom roku v USA, no zrejme nebude ani tak rýchlo klesať. Obdobie po pandémii by tak mohlo byť vhodnou príležitosťou zamyslieť sa nad pravidlami, ktoré zväzujú trhy práce v európskych štátoch.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.