Oni všetko robia večer

Ráno múdrejšie večera. Dožičme rozhodnutiam o zásadných protipandemických opatreniach denné svetlo.

Každý úprimný manažér vám prezradí, že zásadné verdikty sa nemajú vynášať na konci dňa, keď je ukonaný organizmus po celodennom výkone na zostupnej krivke. Napokon, nič nové. Staré slovenské príslovie hovorí: ráno múdrejšie večera.

Posledný rok mám pocit, že na Slovensku sme sa odvekou múdrosťou prestali riadiť. Všimnite si. Protipandemické rozhodnutia prichádzajú v neskorých popoludňajších až večerných hodinách. A nesú pečať zostupnej krivky dennej aktivity aktérov.

My, novinári, to cítime zvlášť. Po celodennom výkone prichádza finále. A nie hocijaké. Avízo o termíne bubnovania o výstupoch prostredníctvom čoraz obľúbenejšej formy komunikácie – tlačovej besedy – sa objavuje v predstihu, často však nič neznamená. Termín sa posúva, rokovania sa ťahajú do neskorých hodín. A zozvaní poslovia správ hodných šírenia čakajú.

Nie, nechcem zľahčovať povinnosti a zodpovednosť manažérov, čo majú v rukách prijímanie dôležitých rozhodnutí. Len si kladiem otázku, či ich v záverečných dňoch pracovného dňa nezmáha únava. Však sú tiež len ľudia.

Partnerov sa dá urokovať

Spomínam si na viacnásobného predsedu vlády z 90. rokov Vladimíra Mečiara. Mal mnoho nezvyčajných schopností. Napríklad dokázal razantne a podkuto hovoriť o plejáde tém. Prvý dojem bol silný. Má v tom jasno. Nehodno sa s ním chytiť za pasy. Radšej cúvnuť, alebo sa mu vyhnúť.

Keď ste si však jeho vystúpenia prešli slovo za slovom, nenašli ste v nich logiku. Boli to zhluky slov a výrazov bez posolstva. Mám s tým skúsenosť, ako novinár som musel dešifrovať jeho myšlienkové závery a vkliniť ich do logických viet. Bol to problém.     

Mečiar mal okrem vyvolávania dojmu a prezentovania schopnosti dostať protivníka do kúta ešte jednu, nie celkom bežnú vlastnosť. Bol bezhranične neúnavný. Dokázal partnera urokovať. Víťazil v neskorých hodinách, keď partner padal do oparu únavy a vykúpením sa mu zdala iba rozostlaná posteľ a ticho.

Ráno múdrejšie večera

Neviem, ako to je teraz, nemám dostatok podkladov. Opakujem, nechcem zľahčovať ťaživosť protipandemických rozhodovaní. Náročnosťou sa nevyrovnajú ničomu za posledných tridsať rokov. No predsa, nedalo by sa to inak?

Čo tak začať sa radiť starým príslovím Ráno múdrejšie večera? Malo by to niekoľko prínosov.

Po prvé. Ak mám prísť na ranné rokovanie, musím byť nachystaný. Večerná príprava je ideálna. Človeka nevyrušujú denné povinnosti, osamieva. Sústredenie už nie je dokonalé, ale odstup od povinností dňa to vynahradí. Navyše, ako manažér môžem mať dokonané podklady, ktoré mi podriadení prežúvali celý deň.

Po druhé. Som svieži, odpočinutý. Som ochotný, mám hlavu nezaťaženú predchádzajúcimi povinnosťami bežného dňa, naplno sa viem venovať dôležitým témam. Ranná pripravenosť a sústredenosť potvrdzuje, čo sú moje priority. Keďže ma čakajú ďalšie úlohy dňa, musím v konečnom čase prijať rozhodnutie alebo zaujať kompromisné stanovisko.

Po tretie. Viem, že nejde o záverečné hodiny môjho pracovného dňa, ktoré sa do neskorých večerných chvíľ môžu beztrestne naťahovať, pričom primeraný konečný výsledok je každou plynúcou minútou neistejší.

Neradno zanedbávať novinárov

Jasné posolstvo z rokovaní týkajúcich sa života a smrti, akými možno naozaj tie posledné protipandemické nazvať, je najdôležitejšie. Smeruje k ľuďom.     

Toto posolstvo prinášajú ľuďom novinári, veď na to sú. Preto predostriem posledné dva body, prečo by sa mali rokovania konať v prvých hodinách pracovného dňa.

Novinári sú tiež len ľudia a majú pracovný deň. Nie je nutné, aby sa im vychádzalo v ústrety, ale určite je prezieravé, ak ich oslovím v osídlach bežného pracovného dňa. A navyše, nenechám ich celé hodiny na záver dňa podupkávať, kedy sa už kompetentný objaví, aby zveril posolstvo národu.

Posúvať informáciu do éteru cez otráveného novinára nie je dobrá stratégia.

Nie, nejde o novinárov. Majú svoju prácu, nech si ju robia. A nech nefňukajú. Ide o inú vec.

Skúsenosť posledných mesiacov ukazuje, že prijímať zrozumiteľné posolstvá vo večerných hodinách sa nedarí. Iste, nemôže za to iba odratúvaná hodina, dalo by sa ísť omnoho hlbšie.

Skúsil som len naznačiť, že ak by sa režim zmenil, pravdepodobnosť zrozumiteľnejších posolstiev by sa zvýšila. A ľudia by dostali na záver dňa informáciu, ktorá by niesla znaky ucelenosti, zrozumiteľnosti a nádeje.