Otázka po sneme CDU: Bude stredoľavý katolík nemeckým kancelárom?

139518510_10157939145030415_8643069345802719096_o Predseda CDU Armin Laschet. Foto: CDU/FB

Digitálny snem dokázal, že CDU nemá politika, ktorý stelesňuje ten ospievaný stred nemeckej spoločnosti.

Po takmer roku neistoty má nemecká štátostrana CDU konečne nového predsedu. Stal sa ním s veľmi tesným výsledkom (521 proti 466 hlasom) Armin Laschet, 59-ročný premiér Severného Porýnia-Vest­fálska. Kresťanskodemokratická strana, ktorá už dlhé desaťročia nech­ce byť pravicová, ale dáva dôraz na už aj trošku mýtický „stred“, si zase zvo­lila onen stred.

Každý z troch kandidátov mal na digitálnom zjazde 15 minút, aby presvedčil fyzicky neprítomných delegátov CDU. Žoviálny dobrák Laschet mobilizoval všetku svoju vášeň, keď obhajoval kultúru konsenzu, „strana stredu“ podľa neho musí vždy hľadať kompromisy. K tomu patria – hovorí Laschet – aj rokovania s ľuďmi, „ktorí sa vám nemusia páčiť.“

Vyjadrenia o súdržnosti a integrácii polarizovanej spoločnosti Laschetovi sedeli, keby hral rázneho machra, bol by na smiech. V priezvisku Laschet sa skrýva prídavné meno lasch – mdlý – a práve taká je jeho povesť. Bývalý novinár cirkevných katolíckych novín do posledného dychu obhajoval migračnú politiku kancelárky Angely Merkelovej. Odkedy ale ku koncu prvého korona-lockdownu žiadal rýchlejšie uvoľnenie opatrení, než chcela šéfka, považuje ho zrejme aj ona za mdlého uja. Je veľmi otázne, či si ho Merkelová vie predstaviť v úrade kancelára.

Laschet sa vo svojom digitálnom prejave len raz vyjadril ostro, keď vyzval „na ochranu demokracie“ a „boj proti pravici“. Pre slovenské uši to znie možno zvláštne, že budúci predseda vedúcej stredopravej sily bojuje s pravicou, ale nemecká ľavica už dlhšie stavia pravicu na roveň s fašizmom a kresťanskí demokrati ako Laschet prevzali ten jazykový úzus.

Hlavným súperom stredovej CDU naozaj nie je ľavica, ale konzervatívna, populistická a extrémna pra­vica. Laschet explicitne pripomenul vraždu regionálneho politika CDU Waltera Lübckeho, ktorý na vrchole migračnej krízy odporcom vítacej politiky odporúčal, že by sa mohli z Nemecka odsťahovať a ktorý bol pravdepodobne za ten výrok zabitý pravicovým extrémistom. Laschet pritom spomenul „osočovania, ktorým je vystavených mnoho ďalších političiek a politikov“ a zvolal: „Nenecháme pravicových teroristov a duchovných podpaľačov zničiť našu krajinu.“

Protikandidátom Lascheta v druhom kole bol Friedrich Merz, ekonomicky liberálny neokon z deväťdesiatych rokov. Pravicový právnik je jednou z mnohých politických mŕtvol, ktoré lemujú cestu Angely Merkelovej k moci – odstavila ho v roku 2002 a odvtedy bol – dnes 65-ročný milionár – mimo špičkovej politiky. Strana s napätím čakala, či milionárovi so súkromným lietadlom vyjde životná pomsta. A ona tesne nevyšla. Merz ale dostal takmer polovicu hlasov. Dá sa to čítať len tak, že takmer každý druhý delegát sa chcel v šestnástom roku Merkelovej vládnutia rozísť s jej poňatím politiky.

Merz je výnimočný rečník, tentokrát mal ale slabý prejav, v ktorom pôsobil ako politik, ktorý cíti v prvom rade potrebu sebaobhajoby – že nie je taký zlý, ako hovorí stranícky establišment a mediálny mainstream.

Veľkou témou v strane sú budúce kvóty pre ženy. Laschet samozrejme sľúbil „mladšiu a ženskejšiu“ stranu. Merz začal s témou svojsky, hm, a teraz ešte „tá vec so ženami.“ Dal najprv povinný sľub, „že sa musíme zlepšiť v ženskej politike a robiť viac,“ potom sa ale hneď vrátil do módu sebaobrany: „Keby som mal, ako niektorí hovoria, skutočne problém so ženami, potom by mi moje dcéry už dávno ukázali žltú kartu a moja manželka by si ma nevzala pred 40 rokmi.“ V tej chvíli vyzeral ako neduživý starec z iných čias.

Celkom výstižné je, že strana, ktorá počas 51 zo 71 rokov viedla priemyselnú veľmoc Nemecko, nebola schopná zorganizovať skutočne digitálny zjazd. Každý kandidát rečnil 15 minút, potom mali nasledovať otázky členov CDU, aj z technických dôvodov sa to ale podarilo iba 3 (slovom trom) členom. Zjazd tak skončil veľmi skoro. Sú len dve možnosti: buď to zbabrali, alebo to bol zámer. V každom prípade symbol bol výstižný, CDU nebola pod vedením Merkelovej stranou, v ktorej sa diskutuje.

Mnohí delegáti vnímali ako nehoráznosť, že jeden z troch vyvolených pýtajúcich vôbec nebol obyčajným členom, ale vlastne jedným z kandidátov: 40-ročný Jens Spahn, minister zdra­votníctva, stúpajúca hviez­da nemeckého konzervativizmu a kvôli korone momentálne najobľúbenejší nemecký politik. Spahn kandidoval v tandeme s Laschetom na podpredsedu, aby vyvážil kresťansko-sociálnu ľavicovosť napokon víťazného kandidáta.

Junior Spahn zneužil príležitosť a odspieval chválospev na svojho seniora Lascheta: „On súdružnosť žije.“ Moderátorka len kon­šta­to­vala: „To nebola otázka.“ Drzosť sa vypomstila Spahnovi, dostal najslabšiu podporu zo všetkých podpredsedov, len 589 hlasov.

Neistota, v ktorej sa na konci Merkelovej éry ocitla kedysi sebavedomá strana, sa po zjazde nestratila. Práve naopak, digitálny experiment len dokázal, že CDU nemá politika, ktorý stelesňuje celý ten ospievaný stred nemeckej spoločnosti.

Najhoršie je, že rozhodujúca hra sa ešte len začína: V Nemecku neexi­stuje automatizmus, podľa ktorého predseda strany kandiduje na kan­celára. V piatkovom prieskume televízie ZDF väčšina Nemcov povedala, že žiaden z troch kandidátov nemá na kancelára – a po­ve­da­la to aj väčšina voličov CDU.

Milý a mdlý ujo Laschet si môže síce nárokovať kandidatúru na kancelára, s veľmi slabým dnešným výsledkom ale nemá najlepšie karty. Minimálne dve mená sú silnejšie: Bavorsky premiér Markus Söder zo sesterskej CSU, ktorý sa deň čo deň profiluje ako rozzúrený bojovník proti hnusobe. A Laschetov junior v pred­sed­níct­ve Jens Spahn, ktorý ako minister zdravotníctva veľa nepokazil. Pred koronou to nebol síce príliš populárny politik, mal proste „šťastie na pandémiu“.

Aký veľký je svetonázorový zmätok v CDU, ilustruje jeden detail: Laschet je síce všeobecne vnímaný ako výrazne stredoľavý a Spahn ako výrazne stredopravý. Pri téme manželstva osôb rovnakého po­hla­via je ale všetko naopak: „konzervatívny“ homosexuál Spahn bo­joval za zavedenie homomanželstva a hneď po zavedení tejto možnosti sa aj ože­nil s mužom, kým prak­tizu­júci „ľavicový“ katolík Laschet bol pro­ti.

Doteraz bolo všetko jednoduché: tam, kde večná šéfka formovala svoje ruky na kosoštvorec, tam bol práve stred. Žiadne otázky, žiadne diskusie. Teraz, keď sa šéfka odporúča, sú všetky istoty preč. Niekde v tom strede sa strana stratila.

Foto: CDU/FB


Ďalšie články