Kazašský prezident sľúbil Európe ropu. Potom mu začalo horieť najväčšie ropné pole

Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev. Foto: TASR/AP Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev. Foto: TASR/AP

Kazašský ropný priemysel čelil tento týždeň už dvom veľkým problémom. Tie nastali po tom, čo kazašská hlava štátu sľúbila Európskej únii zvýšiť dodávky ropy a nahradiť tak ruský export.

Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev sľúbil v pondelok EÚ väčšie dodávky ropy na kompenzáciu znížených dodávok komodít z Ruska. „Kazachstan je pripravený využiť svoj uhľovodíkový potenciál na stabilizáciu situácie na svetových a európskych trhoch,“ citovala Tokajeva jeho tlačová služba po pondelkovom telefonáte s predsedom Rady EÚ Charlom Michelom.

Kazachstan by vraj mohol vytvoriť akúsi „nárazníkovú zónu“, ktorá by kompenzovala nerovnováhu v distribúcii energie medzi východom a západom a severom a juhom. Tokajev v tejto súvislosti vyzval EÚ, aby rozšírila alternatívne prepravné koridory. Nariadil vypracovať štúdiu o možnosti výstavby ropovodu pod Kaspickým morom, ktorý by umožnil vyvážať kazašskú ropu na západné trhy a zároveň obísť Rusko.

Tokajev poznamenal, že Kazachstan je prvým štátom Strednej Ázie, ktorý podpísal Dohodu o rozšírenom partnerstve a spolupráci s Európskou úniou, ktorú považuje za najväčšieho obchodného partnera.

https://twitter.com/KazBrussels/status/1543909181236908033

Po ruskej inšpekcii sa ropný terminál zastavil

Reakcia Kremľa na podanú kazašskú pomocnú ruku nenechala na seba dlho čakať. Už v utorok nariadil ruský súd zastaviť na 30 dní prevádzku Ruskom kontrolovaného ropného terminálu, ktorý prepravuje ruskú aj kazašskú ropu. Nachádza sa v prístavnom meste Novorossijsk na juhu Ruska a prúdi cezeň približne 80 percent exportu ropy z Kazachstanu.

Akékoľvek zdĺhavé pozastavenie tohto ropovodu by ešte viac zaťažilo globálny trh s ropou.

Od začiatku invázie sa ropovod v Čiernom mori už dvakrát zastavil. Podľa analytikov to zaváňa politikou, hoci obe strany ponúkli iné vysvetlenia. „Ruská a kazašská podnikateľská elita sú významne prepojené. Putin to môže využiť a pokúsiť sa zatlačiť na Kazachstan, aby zaujal podpornejšiu pozíciu,“ vysvetľuje Maximilian Hess z Inštitútu pre výskum zahraničnej politiky so sídlom v USA.

Terajšia odstávka sa zdôvodnila možným znečistením životného prostredia. Inšpekcia ruských úradov vraj zistila, že dokumentácia pre krízové plány na riešenie ropných škvŕn je neúplná.

Úrady pôvodne dali kaspickému konzorciu Caspian Pipeline Consortium (CPC), ktoré prevádzkuje terminál, čas do 30. novembra na nápravu. V utorok regionálny dopravný regulačný úrad nečakane požiadal o zatvorenie terminálu, čo súd schválil. CPC sa plánuje proti súdnemu nariadeniu odvolať.

Najväčšie kazašské ropné pole je v plameňoch

Ďalšia rana po Tokajevovom prísľube zvýšiť dodávky ropy do Európy prišla v stredu. Denník The Moscow Times uvádza, že najväčšie ropné pole v Kazachstane explodovalo. S odvolaním sa na agentúru Interfax píše, že približne o 9:55 miestneho času vybuchlo potrubie na kazašskom ropnom poli Tengiz, ktorého zásoby sa odhadujú na 3,2 miliardy ton. V dôsledku toho zomreli dvaja robotníci a traja ľudia sa zranili.

Príčina výbuchu je zatiaľ neznáma.

https://twitter.com/nexta_tv/status/1544656267070906373

Kazachstanu patrí v ťažbe ropy 11. miesto na svete, pričom takmer 90 percent objemu exportuje. Najväčšími odberateľmi ropy z Kazachstanu boli vlani Taliansko (17,9 milióna ton), Holandsko (8,2 milióna ton) a Francúzsko (4,5 milióna ton). Vďaka projektu za 45,2 miliardy dolárov, ktorý sa mal dokončiť v roku 2023, sa mala ťažba na ropnom poli Tengiz ešte rozšíriť.

Kazachstan vo veľkej geopolitickej hre

Ruský prezident Vladimir Putin pomohol v januári prvému mužovi Kazachstanu potlačiť demonštrácie, ktoré vypukli pre prudký nárast cien energií a pri ktorých zahynulo viac než dvesto ľudí. Príchod jednotiek z Moskvou vedeného bezpečnostného bloku ODKB posilnil Tokajevovu pozíciu.

Napriek tomu od februárovej invázie Moskvy na Ukrajinu vzťahy medzi obomi štátmi sčasti ochladli.

V nedávnom rozhovore pre ruské médiá kazašský prezident odmietol tvrdenie, že jeho krajina je pre januárovú vojenskú podporu zaviazaná Rusku. „Niektorí ľudia v Rusku celú túto situáciu skresľujú a tvrdia, že Rusko údajne ‚zachránilo‘ Kazachstan a Kazachstan by teraz mal večne ‚slúžiť a klaňať sa nohám‘ Ruska,“ povedal Tokajev pre Rossiya 24. „Verím, že sú to úplne neopodstatnené argumenty, ktoré sú ďaleko od reality.“

Na júnovom ekonomickom fóre v Petrohrade, kde sa Putin blysol tvrdením, že celý bývalý Sovietsky zväz bol „historickým Ruskom“, Tokajev nezaváhal a označil separatistické ľudové republiky na Donbase za „kvázištáty“, pričom odmietol uznať ich suverenitu.

https://www.youtube.com/watch?v=3Omcg7vomqg

Niektorí komentátori sa skôr prikláňajú k názoru, že Tokajev kritizovaním invázie len chráni územnú celistvosť Kazachstanu. Blízko severnej hranice s Ruskom žije početná ruská menšina, čo by neskôr mohlo nasmerovať zrak ruského medveďa aj iným než ukrajinským smerom.

Určitú dávku lojálnosti si preto Kazachstan ponechal. Zdržal sa napríklad hlasovania OSN odsudzujúceho Putinovu inváziu a hlasoval aj proti ďalšej nakoniec úspešnej rezolúcii o zbavení Ruska členstva v Rade OSN pre ľudské práva.


Ďalšie články