Je Švéd človekom?

50767670173_b86f75df12_o Ilustračné foto: Jennie/flickr.com

Švédi doteraz nič také ako náš lockdown nezažili, stále sa tam nenosia rúška; reštaurácie, kaderníctva aj plavárne sú otvorené.

Minulý piatok som sa prechádzal po švédskom mestečku. Uznajte, môže v našich časoch príbeh začať vzrušujúcejšie?

Musel som sem prísť. Pretože to, čo už od mája v jednom kuse čítame – že teraz sa už aj Švédsko odkloní od svojej veľmi odlišnej korona-cesty – nezodpovedá pravde. Pravda je taká, že iba od minulého štvrtka sa v hromadnej doprave „odporúčajú“ rúška, a to len medzi siedmou a deviatou ráno a medzi štvrtou a šiestou. Pravdou je, že aj keby vláda chcela, ani s novým pandemickým zákonom, ktorý iba v nedeľu vstúpil do platnosti, by nemohla nariadiť zákaz vychádzania. Vo Švédsku skrátka vrchnosť nemôže to, čo sa v ostatnej Európe bez mihnutia oka robí.

Je Švéd človekom? Obálka knihy. Foto: FB

Švédi doposiaľ nič také ako lockdown nezažili. Cena je nepochybne vysoká, vysoký počet obetí v domovoch seniorov je neodpustiteľný a máloktorá krajina by mohla švédsku cestu opakovať. V našich šírkach to na jeseň skúsili Švajčiari a aj oni to vzdali a teraz takisto trčia v dlhom celoštátnom lockdowne. Švédi sú jediní, čo sú v pandémii úplne iní. To železné ukotvenie slobody a občianskych práv vo Švédsku ma núti vzdať im obdiv. Celú Škandináviu som mal odjakživa v paži, no od Vianoc sa učím po švédsky. So slovníkom začínam dešifrovať štandardné dielo, ktoré dekóduje túto jedinečnú kultúru, ktorá osciluje medzi silným štátom-vychovávateľom a absolútnym individualizmom. Názov knihy je: Är svensken människa? – Je Švéd človekom?

Mestečko, ktorým som sa minulý piatok prechádzal, sa volá Nyköping. Od „hostiny“ v roku 1317, na ktorej sa kráľ Birger Magnusson zbavil svojich bratov Erika a Valdemara, nespôsobil Nyköping rozruch. Obchody a podniky boli pokryté výzvami, napríklad: „Nečakajte v rade“. Návštevnosť kaderníctiev bola slabá, zato v nechtových salónoch bolo rušno, slúžili tam jemní ázijskí mladíci. Aj keď sa začal víkend, bolo v pešej zóne ticho. Napadalo trochu snehu, občas sa pridala vločka.

Kráľ Birger Magnusson. Foto: wikimedia

Väčšina obchodov a kaviarní obvykle vo Švédsku zatvára už o šiestej, kníhkupectvo Akademibokhandeln kvôli korone už o hodinu skôr. Našiel som tam veľkú poličku s knihami s blondínkami s roztiahnutým úsmevom na obálke. Oddelenie s relevantnými knihami bolo rovnako veľké. Mali tam: Jeffa Bezosa, Georgea Sorosa, záchrancov klímy, knihu Apatické deti a graficky príťažlivú sériu Starec a mačka a Osamelý s mačkou.

Vošiel som potom do švédskeho obchodu – do H&M. Odevná spoločnosť aplikuje striktnú vnútornú hierarchiu, podľa ktorej sa špičkový módny sortiment predáva len v „A-pobočkách“ – vo veľkých metropolách. Minulý piatok som sa dozvedel, že švédski zákazníci nie sú švédskou spoločnosťou uprednostňovaní, musela to byť aspoň C-pobočka, dali sa tam kúpiť akurát gaťky. Kedysi som vo Viedni poznal predavačky H&M ako špecifický druh ľudí, mestský, štíhly, dynamický. V Nyköpingu robili ten džob bacuľaté švédske matróny, ktoré boli namaľované ako v cirkuse.

V kaviarni som čítal noviny. Švédsko je na tom horšie ako kedykoľvek predtým, pri perfektných podmienkach (udržiavanie odstupu majú Švédi v DNA) hlásia štyrikrát do týždňa po 170 až 350 úmrtí. Štátna epidemiologička na 15. strane regionálnych novín Södermanlands Nyheter to prepočítala na „60-70 za deň“. Titulná strana oznámila opätovné otvorenie len nedávno kvôli opatreniam zatvoreného kúpaliska. Noviny citovali vedúceho prevádzky slovami: „Nevidíme v tom žiadny problém.“ V celošvédskom denníku Aftonbladet bola iba 10. strana venovaná koronakríze, niečo nádejné o vakcinácii, počty infekcií a úmrtí chýbali. Keď noviny nerobia rozruch, človek je hneď uvoľnenejší. Nosil som v interiéri FFP2, Švédi rúška nenosia, vyzeral som ako cudzinec.

Prišiel večer, najživšie bolo pri poštovom okienku v supermarkete. Africké dievčatko so šatkou, znudene žuvajúc žuvačku, sedelo pod televízorom, ktorý ukazoval mne doteraz neznámy škandinávsky šport – ľahké konské povozy, ktoré riadili ľudia oblečení v bielom, postupne robili za slabého sneženia tiché kolá. To bol najnezabudnuteľnejší pohľad.

Na večeru som si dal pizzu s pikantným syrom, figovým džemom a hruškami. Jättegott, veľmi dobré. O ôsmej ma gastronómky poprosili, aby som svoj pohár do takých 20-25 minút vypil. Báli sa „veľmi silného odporúčania vlády“, takého silného, že „nám môžu odobrať licenciu na predaj alkoholu“. V tej istej chvíli zatvorili všetky reštaurácie.

Večer v Nyköpingu. Foto: flickr.com

Takže som sa nečakane skoro vrátil do útulného dreveného hostela Vandrarhem. Predtým som nazrel do osvetlených okien bez záclon, na jednej rohovej knižnici hore ležali námornícke čiapky a slamené klobúky, pôsobilo to ako žatva vydareného života. Keďže som nemal v superdigitálnom Švédsku šancu dostať sa k lístku, vodič autobusu mi sľúbil jazdu zadarmo. Nakoniec je aj Švéd človekom.

Pred spánkom som dlho listoval v turistických brožúrach. More, jazerá, brezy, leto, veselé blondínky vo voľnej prírode. Hoci som tam ešte stále bol, naplno som zatúžil po Švédsku.


Ďalšie články