10. júla, 07:56

Dodnes nevie nájsť pokoj. Ťažký osud Krištofa Kolumba po smrti

Dodnes nevie nájsť pokoj. Ťažký osud Krištofa Kolumba po smrtiKolumbus vyhlasuje zem, kde sa vylodil za územie španielskej koruny. Ilustrácia u roku 1893. Foto: wikimedia
Dana Ljubimovová Miháliková Spolupracovníčka Štandardu.

Jeho telo po smrti nevedelo nájsť dlho pokoj. Ležal vo viacerých hroboch na viacerých kontinentoch. A dnes ničia jeho sochy. O hroboch Krištofa Kolumba a nových zisteniach píše Dana Ljubimovová Miháliková.

Nie a nie nájsť pokoj. Akoby Krištof Kolumbus, ktorý skonal 20. mája 1506, zostal aj po smrti verný povesti cestovateľa. Jeho hrob sa menil opakovane, až kým našiel pokoj na večný odpočinok v chráme v Seville. Teda na druhýkrát. Ale ani to netrvalo večcne, v posledných rokoch posmrtný pokoj veľkého moreplavca ničia zväzáci vyznávajúci cancel culture, ktorí demolujú a poškodzujú jeho sochy. Pritom všetko sa začalo tak pokojne a usporiadane.

Miesto jeho prvej hrobky vedci nedávno lokalizovali v španielskom meste Valladolid. Tam jeho pozostatky odpočívali pred prenesením do Sevilly, neskôr do Santo Dominga, potom zas na Kubu, až kým sa nevrátili opäť do Sevilly.

Iniciatíva s cieľom identifikovať miesto, kde bol slávny moreplavec prvýkrát pochovaný, sa zrodila ešte v roku 2005. Tím vedcov bol poverený porovnaním vzoriek materiálov z hrobky v sevillskej katedrále so vzorkami z Valladolidu, ktoré potvrdilo zhodu. Po historickom prieskume lokality a pomocou moderných technológií odborníci dokázali vytvoriť aj 3D model kaplnky, kde sa pôvodný hrob nachádzal. Dnes už neexistujúci františkánsky kláštor sa rozprestieral v jednej z priľahlých uličiek v blízkosti hlavného mestského námestia Plaza Mayor. „Byť pochovaný v kláštornej kaplnke františkánov bolo výsadou,“ vysvetlil historik Marcial Castro s tým, že svoje posledné dni Kolumbus možno strávil v zabudnutí, ale určite nie v chudobe, ako sa zvyklo tvrdiť. 

Krištof Kolumbus pred bránami kláštora Santa María de la Rábida so synom Diegom, obraz maliara Benita Mercadeo y Fabregasa z polovice 19. storočia. Foto: wikimedia

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.