Cyril a Metod: Čo na nich oceňujú Maďari

Vďaka tým dvom Grékom je väčšina z nás dnes doma, ťažko by bolo nájsť u nás niekoho, kto by ich nepoznal, k ich duchovnému dedičstvu sa hlásime aj v preambule ústavy. A predsa sme na toľko z ich pôvodného odkazu za uplynulé storočia zabudli.

Položme si najskôr otázku, skoro kacírsku: naozaj ich k nám niekto pozval?

Príchod svätých bratov do Kráľovstva Slovanov (dobové označenie Veľkej Moravy) sa najčastejšie vysvetľuje pozvánkou od Rastislava, ktorý žiadal o príchod biskupa. Najprv svoju žiadosť poslal do Ríma k pápežovi, ten mu však nevyhovel. Preto sa obrátil na byzantského cisára Michala III., ktorý mu namiesto biskupa poslal dvoch učených Solúnčanov, znalých slovanského jazyka, aby učili slovanský ľud kresťanskej viere.

Pramene sa však nezhodujú, kto list byzantskému cisárovi poslal. Kým v Živote Konštantína Filozofa sa píše, že to bol spomedzi kniežat len Rastislav, kto žiadal o biskupa, v neskoršom diele Život Metoda mali Michala III. žiadať spoločne Rastislav a Svätopluk. Nie už však o biskupa, ale len o učiteľa. Túto udalosť zachytáva aj tretí písomný prameň, ktorý pochádza z Kyjevskej Rusi, a je známy ako Povesti dávnych liet. Ten čiastočne zachováva staršiu vrstvu z prostredia Veľkej Moravy a uvádza, že Michala žiadali dokonca Rastislav, Svätopluk a Koceľ.

Čo z toho vyplýva? Odlišná interpretácia prvých dvoch textov, spísaných pravdepodobne žiakmi Cyrila a Metoda (teoreticky je možný aj zásah samotného Metoda), vrhá tieň pochybnosti na otázku ich pozvania na Veľkú Moravu. Povesti dávnych liet poskytujú dokonca ešte menej pravdepodobný scenár, že by Michalovi poslali spoločne list vzájomne znepriatelení vládcovia.

Hoci pre nás má cyrilo-metodská misia historicky veľký význam, byzantské pramene jej nič podobné nepripisujú. Ba čo viac, Byzancia podobné misie voči iným národom neiniciovala. Môže nás to viesť k malej provokatívnej otázke: mohla byť misia Konštantína a Metoda z nejakej časti aj ich vlastnou iniciatívou?

Písmo Slovanov zjavené od Boha

Ak tú provokatívnosť oslabíme, myslím, že možno povedať, že Konštantín a Metod skutočne nekonali iba na základe niečieho poverenia. A to aj napriek tomu, že ich misia k dunajským Slovanom mala veľmi sofistikovaný charakter. Je známe, že solúnski bratia ešte pred cestou do Kráľovstva Slovanov objavili na Kryme relikvie pápeža svätého Klementa. Práve ony zohrali dôležitú úlohu pre pozitívne prijatie ich misie v Ríme, keď ich privítala slávnostná liturgická procesia a pápež Hadrián posvätil staroslovienske preklady ich vyzdvihnutím na oltár v katedrále Santa Maria Maggiore. Svätý Klement totiž predstavoval dôležitý symbol výnimočného postavenia pápeža v rámci celej kresťanskej cirkvi. Jeho list ázijským cirkvám totiž dokazoval primát pápežstva. To bolo dôležité najmä vo vzťahu ku Konštantínopolu.

Práca svätých bratov sa odohrávala najmä na intelektuálnom a duchovnom poli. Konštantín a Metod vytvorili unikátne písmo, ktoré je svojou prepracovanosťou výnimočné. Písmo, ktorého vznik na rozdiel od troch tradičných písiem: latinky, gréckej abecedy a hebrejčiny nebol motivovaný ekonomickými, ale náboženskými dôvodmi, malo byť písmom zjaveným od Boha. Nie náhodou je prvým znakom hlaholskej abecedy kríž. Aj ďalšie litery sú tvorené základnými geometrickými tvarmi a skrývajú v sebe hlbokú symboliku.

Hlaholské označenie pre Ježiša vyjadrené skratkou „IS“ (Isus). Písmeno „I“ symbolizuje jeho božskú podstatu, teda trojuholník obrátený smerom k zemi, naopak písmeno „S“ reprezentuje jeho ľudskú podstatu. Zdroj: wikimedia

Konštantín a Metod tiež redefinovali obsah označenia Slovan. Pojem Slovan už viac nemalo byť len označením etnickej skupiny. Konštantín ako prvé prekladá Evanjelium podľa Jána, ktoré začína slovami: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.“ V predslove tohto evanjelia, známom ako Proglas, hrá ústrednú rolu pojem „slovo“, ktoré označuje Ježiša, no zároveň z neho pochádza označenie „Slovan“. Konštantín akoby do vienka Slovanom vložil, že sú predurčení byť kresťanmi a že zaujímajú špeciálne miesto v dejinách spásy. Práve Ján totiž vo svojom evanjeliu opisuje apokalypsu.  

Vľavo: Freska v Basilica di San Clemente v Ríme. Svätí Cyril a Metod nesú pozostatky svätého Klementa ako dar Svätému stolcu a pápež Hadrián posväcuje staroslovienske preklady. Viac o freske možno nájsť tu. Vpravo: Svätý Konštantín, Ježiš Kristus a Svätý Metod na mozaike v bazilike Santa Prassede v Ríme. Miesto skonu Svätého Konštantína-Cyrila. Foto: wikimedia

Neúspešná misia alebo základy strednej Európy?

Dokážeme teda skutočne doceniť význam misie Cyrila a Metoda alebo sa obmedzujeme iba na prázdne floskuly o pokračovaní v ich odkaze? Hoci je známym faktom, že po smrti arcibiskupa Metoda museli ich žiaci Veľkú Moravu opustiť, neznamená to, že by na tomto území nezanechali žiadnu stopu.

V období vlády Svätopluka a arcibiskupa Metoda dosiahla stredná Európa fakticky suverénne postavenie v podobe vlastného arcibiskupstva. Mať vlastného arcibiskupa znamenalo mať vlastnú cirkevnú provinciu, vďaka čomu moravské duchovenstvo nepodliehalo arcibiskupom vo Franskej ríši, ale priamo pápežovi, čím bolo cirkevne nezávislé.

Takýto scenár vôbec nebol samozrejmosťou. Českému kniežatstvu (neskôr kráľovstvu) sa podarilo dosiahnuť takúto suverenitu až o ďalších 500 rokov. Až Karol IV. zariadil vznik pražského arcibiskupstva, čím prvýkrát od zániku Veľkej Moravy neboli českí panovníci závislí od vôle duchovenstva Svätej ríše rímskej, ktoré malo v rukách vďaka arcibiskupstvu právo korunovať českého kráľa.

Prípad Uhorska bol však vďaka Cyrilovi a Metodovi iný. Hoci sa v školách učíme o zániku Veľkej Moravy, na ktorej troskách malo vzniknúť Uhorské kráľovstvo, zdá sa, že skutočnosť bola trošku iná. Uhorskí panovníci viac z Veľkej Moravy zachovali, ako zničili. Navyše v mnohých aspektoch bolo Uhorsko jej pokračovateľom. Okrem neexistujúceho zánikového horizontu v Nitre (Nitra nebola starouhorskými nájazdmi zničená a stala sa centrom nitrianskej vetvy Arpádovcov) to dokazujú aj mnohé jazykové výpožičky zo slovanského jazyka v maďarčine alebo aj prevzatie terminológie súvisiacej s riadením krajiny a mnohé ďalšie aspekty.

Keď sa svätý Štefan okolo roku 1000 uchádzal o zriadenie vlastného arcibiskupstva, dostal z Ríma veľmi rýchlo pozitívnu odpoveď. V Ríme totiž dobre vedeli, že Panónia mala vlastného arcibiskupa už v čase Veľkej Moravy, ktorým bol Metod. Pápež teda len znovu obsadil voľný arcibiskupský stolec.

V prvých desaťročiach formujúceho sa Uhorského kráľovstva nebolo totiž ešte celkom jednoznačné, ako sa bude krajina volať. V prameňoch sa uhorskí panovníci neraz titulujú ako králi Panónie, respektíve Panóncov. Intelektuálne elity okolo Štefana I. sa snažili ideovo nadviazať na slávnu rímsku provinciu Panónia, ktorá bola kedysi najmilitarizovanejšou provinciou Rímskej ríše a zároveň bola neutrálnym pojmom pre rôzne národy Uhorska.

Cyril a Metod s pozostatkami pápeža Klementa na Kryme. Foto: wikimedia

K Cyrilovi a Metodovi sa hlásia aj Maďari

Úspech Uhorska teda spočíval aj v tom, že v mnohom nadviazalo na Veľkú Moravu a čiastočne zachovalo cyrilo-metodské dedičstvo. Dokonca možno viac než sme si ochotní pripustiť. Potvrdzujú to aj nedávne slová maďarských cirkevných predstaviteľov v niekdajšom sídle nitrianskeho kniežaťa Pribinu, v Blatnohrade (dnes Zalavár v Maďarsku).

Práve tu, v mieste, kde Pribina nechal postaviť impozantný vyše päťdesiat metrov dlhý kostol (výrazne väčší ako vtedajšie kostoly na území Moravy a Slovenska), ktorý je v stredoeurópskom kontexte výnimočný svojou architektúrou a dispozíciou, sa každoročne koná spoločná slávnosť za účasti slovenských a maďarských ozbrojených síl sprevádzaná spoločnou bohoslužbou. Môžeme povedať že dokázateľne tu pôsobili solúnski bratia a učili svojich žiakov, čo potvrdzujú nálezy hlaholských znakov vyrytých na keramike. Dnes si tu oba národy (Slováci a Maďari) spoločne pripomínajú spoločné dedičstvo svätých Cyrila a Metoda. Pomerne silný príklad toho, ako Cyril a Metod kedysi, ale aj dnes spájajú dva národy zo severu a juhu Dunaja.

Nedávno to pripomenul duchovný Vojenského ordinariátu Maďarskej republiky Milan Mór Markovics, ktorý odovzdal prítomným pozdrav biskupa Tibora Bertu so slovami: „Sme tu dvaja vojenskí duchovní, jeden sa volá Horváth, ja sa volám Markovics, a tým chcem povedať to, že my tu Maďari na tomto mieste nielen kultúrne sa stretávame so Slovanstvom, ale aj vo svojich žilách nesieme slovanskú krv, slovanské vzťahy.“ Na dávnu kontinuitu upozornil aj benediktín z najstaršieho uhorského kláštora v Pannonhalme (Panónsky chlm), ktorý v príhovore vyzdvihol, že benediktíni boli vždy veľmi otvorení cyrilo-metodskej tradícii.

Ďalšie fotky príslušníkov slovenských a maďarských ozbrojených síl počas slávnostnej pripomienky Cyrila a Metoda v Blatnohrade si možno pozrieť tu.

Nech už to teda s ich pozvaním na naše územie bolo akokoľvek, misia sa podarila nad očakávanie. Dnes sú obaja bratia dobre známi od Solúnu cez Nitru a Zalavár až po Rím a potomkovia obyvateľov Veľkej Moravy aj dnes Boha uctievajú v svojej reči, aj keď s iným písmom.