Budú tanky jazdiť na baterky? NATO chce byť klimaticky neutrálne do roku 2050

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg oznámil plán, podľa ktorého má byť Severoatlantická aliancia do roku 2050 klimaticky neutrálna. Vraj to nebude ľahké, ale zrealizovať sa to dá. Prispieť by k cieľu údajne mohli aj bojové vozidlá na alternatívny pohon.

Vojna na Ukrajine neznamená odklon od zelenej politiky ani vo sfére, kde by sme to vzhľadom na okolnosti čakali najviac – v armáde. Vyplýva to z výsledkov posledného samitu NATO, ktorý sa v španielskej metropole Madrid uskutočnil minulý týždeň.

Novým cieľom tejto organizácie je totiž znížiť svoje emisie skleníkových plynov v civilnej aj vojenskej sfére do roku 2030 aspoň o 45 percent a byť uhlíkovo neutrálna do roku 2050. Oznámil to jej generálny tajomník Jens Stoltenberg s tým, že to „nebude ľahké, ale dá sa to urobiť“.

Stoltenberg pripustil, že do budúcna môže Aliancia napríklad využívať bojové vozidlá na alternatívny pohon. Prebiehajúca technologická revolúcia podľa neho môže byť veľkým prínosom pre spojenecké armády. Pripomeňme, že za alternatívny pohon v súčasnosti považujeme pohon na elektrinu, vodík a syntetické palivá.

„Už dnes sú najlepšími novými autami skutočné elektromobily. A verím, že v budúcnosti budú najvyspelejšie vojenské vozidlá a najodolnejšie ozbrojené sily tie, ktoré nie sú závislé na fosílnych palivách,“ uviedol ďalej funkcionár, ktorý v minulosti pôsobil v pozícii premiéra Nórska.

Na druhej strane podľa jeho slov pre ekologické ciele nikdy nemôže byť ohrozená vojenská účinnosť Aliancie. „Ak sa nám nepodarí udržať mier, nepodarí sa nám ani bojovať proti zmene klímy,“ dodal.

Ciele 30-členného paktu smerujú voči vlastným bojovým mechanizmom a budovám, no organizácia prisľúbila, že bude spolupracovať aj s jej členskými štátmi, aby im pomohla riešiť emisie ich vlastných armád.

V hodnotiacej správe zverejnenej ešte minulý týždeň v utorok NATO uznalo zmenu klímy za „všeobecnú výzvu našej doby“, ktorá „merateľne“ zvýši bezpečnostné riziká a „zhorší sa, keď sa svet bude ďalej otepľovať“.

Tank americkej výroby M1 Abrams. Foto: Wikipédia

Najprv merať, potom znižovať

Realitou je tiež nová aliančná metodika merania množstva skleníkových plynov (civilných, ako aj vojenských), ktorá podľa tvorcov stratégie pomôže usmerniť snahy o znižovanie škodlivých emisií. „Je to životne dôležité,“ povedal generálny tajomník o tejto otázke s dodatkom, že „iba to, čo sa zmeria, môže byť znižované“.

Pravdou je, že environmentálni aktivisti a niektorí odborníci dlhodobo kritizujú nedostatočnú kvalitu dát o množstve vyprodukovaných armádnych emisií. Dokonca aj tie zodpovednejšie krajiny ako Kanada či Spojené štáty nepočítajú znečistenie produkované vojenskými dodávateľmi v súkromnom sektore a nezachytávajú údaje o skleníkových plynoch vypúšťaných pri samotných bojoch.

„Pre mňa je metodológia pravdepodobne kľúčová,“ povedal v reakcii pre americkú televíziu CNBC v telefonickom rozhovore Jamie Shea, generálny tajomník Globálneho vojenského poradného výboru pre zmenu klímy.

Komunita mimovládnych organizácií a vedcov bude podľa Sheau chcieť, aby bola metodológia verejne dostupná a aby nebolo iba na posúdení Aliancie samotnej, či pri plnení záväzkov napreduje dobre, alebo, naopak, zlyháva.

Jamie Shea. Foto: Wikipedia

Napriek vojne? Nie, práve pre ňu

Lídri členských krajín NATO od generálneho tajomníka žiadali ambiciózny, no realistický klimatický plán na zníženie emisií do polovice storočia už pred rokom na samite v Bruseli. Niektorí pozorovatelia si však mysleli, že ho na madridskom stretnutí môžu odsunúť nabok s cieľom podporiť Ukrajinu brániacu sa voči agresii Ruska. Stal sa však opak.

„Ruská vojna na Ukrajine podčiarkuje naliehavosť konať už dnes práve preto, aby sme obmedzili Putinovo zbrojenie, ktoré financuje Západ v cenách za ruské fosílne palivá,“ poznamenala bývalá zástupkyňa amerického ministra obrany Sherri Goodmanová z administratívy prezidenta Billa Clintona.

Goodmanová to uviedla začiatkom minulého mesiaca, keď jej expertná skupina, Medzinárodná vojenská rada pre klímu a bezpečnosť, zverejnila plán na dekarbonizáciu obrany pred samitom NATO.

„Hoci niektorí hovoria, že vojna a poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine sťažuje dekarbonizáciu obrany, opak je pravdou,“ prízvukovala Goodmanová. „Ruská invázia spolu so súvisiacou globálnou energetickou a potravinovou neistotou, ktorú vytvorila, znamená, že musíme urýchliť energetický prechod a umožniť armáde ísť príkladom,“ doplnila.

Sherri Goodmanová. Foto: YouTube

Pentagón ako najväčší konzument ropy

Tým, že sa NATO zaviaže eliminovať svoje čisté emisie skleníkových plynov do roku 2050, zosúladí Alianciu s cestou k dosiahnutiu cieľa Parížskej dohody obmedziť globálne otepľovanie na maximálne 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s obdobím pred industrializáciou.

Štúdia, ktorú si objednal Európsky parlament, podľa Reuters v roku 2021 vypočítala, že uhlíková stopa armád EÚ v roku 2019 bola približne 24,8 milióna ton ekvivalentu oxidu uhličitého, čo je približne rovnako ako emisie CO2 z približne 14 miliónov áut.

Lepšie na tom nie sú ani za veľkou mlákou. Ministerstvo obrany USA, teda takzvaný Pentagón a celá jeho mašinéria, je podľa výskumu Nety Crawfordovej z Bostonskej univerzity z roku 2019 najväčším spotrebiteľom ropy na svete.


Ďalšie články