5. júla, 06:37

Boli by vojny, keby vládli ženy?

Boli by vojny, keby vládli ženy?Ruskí vojaci v Mariupole. Foto: Internet

Pred niekoľkými dňami na začiatku samitu NATO v Madride vyhlásil britský premiér Boris Johnson, že vojna na Ukrajine by sa nezačala, ak by bol Vladimir Putin žena. Samotná invázia je vraj „šialená, macho“ a „ukážka toxickej maskulinity“. Je zaujímavé, že konzervatívny politik v podstate opakuje feministickú propagandu.

S tvrdením, že svet by bol nejako lepší, mierumilovnejší a spokojnejší, keby boli vo vrcholných pozíciách ženy, sa dá stretnúť relatívne často. Počas prvej svetovej vojny poetka Dorothea Hollinsová navrhla vytvoriť „ženský expedičný mierový zbor“, ktorý by sa postavil medzi bojujúce strany, a zastavil tak konflikt.

Alebo môžeme ísť ešte viac do minulosti. Grécka komédia Lysistrata rozpráva o skupine žien, ktoré sa rozhodli prestať spať so svojimi mužmi, kým neukončia vojnu. Predstava, že ženy nie sú také agresívne, naopak, sú empatickejšie a spolupracujú v rámci sesterstva, je tak relatívne častá. Hoci feministky tvrdia, že neexistuje takmer žiadna aktivita, v ktorej sa ženy nevyrovnajú mužom, v prípade vojny a deštrukcie naopak prijímajú stereotypy o ženách ako o milujúcich bytostiach neschopných ublížiť. Celá táto téza je pritom značne pochybná.

Nejako vedecky to kvantifikovať je ťažké. Je potrebné uznať, že historicky to ženy mali zložité, takže vzorka vládnucich žien je o dosť menšia ako vládnucich mužov. Napriek tomu sa o to niektorí pokúsili. Napríklad vedci z Chicagskej univerzity a New York State University preskúmali 400 rokov európskej histórie, celkovo 193 monarchov. Hoci iba 18 percent tvorili ženy, vyšlo im, že bolo o 27 percent pravdepodobnejšie, že sa zapoja do medzištátneho konfliktu ako v prípade mužov. Ale môže to byť tým, že ženy, považované za slabé, boli častým terčom útokov okolitých expanzívnych mužov.

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.