Putin: Nech nás Západ skúsi poraziť na bojovom poli. Rusko nezačalo na Ukrajine ešte nič vážne podnikať

Ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore pre televízny kanál Russia-1 TV s mapou Ruskej federácie v pozadí. Ilustračný záber. Foto: TASR/AP Ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore pre televízny kanál Russia-1 TV s mapou Ruskej federácie v pozadí. Ilustračný záber. Foto: TASR/AP

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

08:20 Ruský prokurátor žiada sedemročný trest pre politika za kritiku invázie

Ruská prokuratúra požiadala vo štvrtok o sedemročný trest odňatia slobody pre poslanca moskovského mestského zastupiteľstva Alexeja Gorinova za kritiku ruskej vojenskej operácie na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.

Gorinov (60), vyštudovaný právnik, bol zadržaný koncom apríla za šírenie “ vedome nepravdivých informácií“ o ruskej armáde. Podľa AFP je Gorinov prvým riadne zvoleným politikom z radov ruskej opozície, ktorému hrozí väzenie za kritiku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Prokurátor na pojednávaní obvodného súd v moskovskej štvrti Meščanskij obvinil Gorinova z podkopávania autority ruských ozbrojených síl, k čomu ho mala viesť „politická nenávisť“.

Gorinov kritizoval ruskú vojenskú inváziu v marci na pracovnom stretnutí, ktoré bolo nahrávané a neskôr zverejnené na platforme YouTube. Gorinova na štvrtkové súdne pojednávanie prišli podporiť desiatky ľudí vrátane jeho manželky a sestry.

ŠTVRTOK

20:44 Ukrajina si predvolala tureckého veľvyslanca pre prepustenie lode Žibek Žoly

Ukrajina si vo štvrtok predvolala tureckého veľvyslanca v Kyjeve po tom, ako Turecko prepustilo ruskú nákladnú loď, ktorá údajne prevážala kradnuté ukrajinské obilie. Uviedol to hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko, informuje informuje britský denník The Guardian.

„Ľutujeme, že ruskej lodi Žibek Žoly, ktorá bola plná ukradnutého ukrajinského obilia, bolo umožnené opustiť (turecký) prístav Karasu napriek dôkazom z trestnej činnosti predloženým tureckým orgánom,“ povedal Nikolenko. „Turecký veľvyslanec v Kyjeve bude pozvaný na ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí, aby objasnil túto neprijateľnú situáciu,“ dodal.

21:40 Ukrajinská prokuratúra vyšetruje vyše 21 000 podozrení z vojnových zločinov

Ukrajinská generálna prokuratúra vyšetruje už viac ako 21 000 podozrení z vojnových zločinov a zločinov agresie spáchaných Ruskom od začiatku invázie. Oznámila to vo štvrtok ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová. TASR tieto informácie prevzala zo stanice BBC.

Podľa Venediktovovej pribúda každý deň 200 až 300 nových podozrení z vojnových zločinov spáchaných na ukrajinskom území ruskými okupačnými silami.

V rozhovore pre BBC varovala, že ruskí vojaci, ktorí zabíjali, mučili alebo znásilňovali civilistov, „by mali pochopiť, že je len otázkou času, kedy budú všetci postavení pred súd“.

Generálna prokurátorka dodala, že hoci jej tím pracuje v regiónoch po celej krajine, nie je schopný vyšetriť všetky prípady „riadne a efektívne“ z dôvodu nedostatočného prístupu k niektorým ľuďom a oblastiam. Podľa BBC tým zjavne narážala na územia Ukrajiny okupované ruskými jednotkami.

20:08 Putin: Nech nás Západ skúsi poraziť na bojovom poli

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že ak chce Západ poraziť Rusko na bojovom poli, môže sa o to pokúsiť. „Dnes počúvame, že nás chcú poraziť na bojovom poli. Čo na to povedať – nech to skúsia“, vyhlásil Putin v príhovore venovanom lídrom ruského parlamentu.  

Šéf Kremľa ďalej obvinil „kolektívny Západ“ z rozpútania vojny na Ukrajine, pričom uviedol že, ruská intervencia na Ukrajine je začiatkom zmeny smerovania k „multipolárnemu svetu“.

Ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore pre televízny kanál Russia-1 TV. Foto: TASR/AP

„Veľakrát sme počuli, že Západ sa s nami bude biť do posledného Ukrajinca. Pre ukrajinský ľud je to tragédia, no vyzerá to tak, že všetko k tomu smeruje,“ pokračoval Putin.

Zároveň dodal, že všetci by mali vedieť, že Rusko nezačalo na Ukrajine ešte nič vážne podnikať. „Zároveň však neodmietame mierové rokovania. No tí, ktorí ich odmietajú, by mali vedieť, že čím ďalej to zájde, tým ťažšie bude sa s nami dohodnúť,“ vyhlásil ruský prezident.

VIDEO Ruské útočné vrtuľníky na Ukrajine

https://twitter.com/RALee85/status/1545108065854291970

19:18 Wang sa na Bali stretol s Lavrovom, hovorili o Ukrajine

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I sa vo štvrtok na indonézskom ostrove Bali stretol so svojim ruským náprotivkom Sergejov Lavrovom, aby pred začiatkom stretnutia ministrov G20 prediskutovali vojnu na Ukrajine. Informuje o tom agentúra AFP.

Lavrov na stretnutí informoval Wanga o „realizácii hlavných úloh špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine, pričom zopakoval, že cieľom je „denacifikácia“ Ukrajiny, uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí.

Podľa ruského rezortu diplomacie obe strany na stretnutí poukázali na „neprijateľnú podstatu jednostranných sankcií prijatých obchádzaním Organizácie spojených národov“.

https://standard.sk/225169/kyjev-prerozdelil-zapadu-regiony-pri-rekonstrukcii-ukrajiny-slovensko-zostalo-bez-zadania/

18:44 Obrana Poľska a Litvy pri hraniciach s Kaliningradom je pripravená

 Obrana Poľska a Litvy v pohraničnej oblasti s ruskou exklávou Kaliningrad je pripravená. Vo štvrtok to uviedol poľský prezident Andrzej Duda so svojím litovským kolegom Gitanasom Nausédom po návšteve mobilného veliteľstva mnohonárodnej divízie NATO v poľskej obci Szypliszki pri hraniciach s ruskou Kaliningradskou oblasťou.

Mnoho ľudí sa v súčasnosti pýta, či je táto oblasť bezpečná, povedal poľský prezident. „Je bezpečná, a to preto, čo tu dnes môžete pozorovať: každodenná, tichá, ale absolútne ostražitá služba vojakov Poľska, Litvy a Severoatlantickej aliancie,“ uviedol Duda.

Počet jednotiek v regióne sa podľa jeho slov po plánovanom posilnení východného krídla NATO zvýši zo súčasných 40 000 na 300 000.

Ruská baltická flotila v Kaliningrade. Zdroj: Reddit

17:30 Ukrajina: Ruské sily ostreľujú Kramatorsk a Sloviansk

Ruské sily vo štvrtok ostreľovali mestá Kramatorsk a Sloviansk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, oznámili miestni predstavitelia. Informuje o tom denník The Guardian.

Starosta Kramatorska Olexandr Hončarenko na sociálnej sieti Facebook uviedol, že pri ruskom leteckom útoku na centrum mesta dopadla raketa a zároveň vyzval obyvateľov, aby ostali vo svojich krytoch.

Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko neskôr uviedol, že útok na mesto si vyžiadal najmenej jednu obeť a zranenia  utrpelo najmenej šesť ľudí. „Ruská raketa zasiahla centrum Kramatorska. Naisto vieme o jednom mŕtvom a šiestich ranených, no tieto údaje sa môže ešte meniť. Zničených bolo šesť budov vrátane hotela a výškovej obytnej budovy. Išlo o úmyselný útok na civilistov,“ uviedol Kyrylenko na sociálnej sieti Telegram.

Muž sa pozerá na vrak auta po ruskom raketovom útoku na obytnú oblasť v ukrajinskom meste Kramatorsk. Foto: TASR/AP

16:56 Rusi vypálili rakety na tanker bez posádky v Čiernom mori

Ruské sily vypálili rakety na tanker, ktorý už mesiace pláva bez posádky v Čiernom mori. Informuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinskú armádu. Podľa operačného veliteľstva Juh ruské jednotky vystrelili dve rakety, pričom jedna zasiahla spomenutú loď pod moldavskou vlajkou. Tá bola po prvý raz zasiahnutá už na začiatku vojny vo vodách neďaleko Odesy. Odvtedy sa plaví bez posádky so zvyškami nafty na palube.

„V čase prvého zásahu loď prevážala viac ako 500 ton motorovej nafty. Pre blokádu námorných trás tanker už štyri mesiace unáša more bez posádky,“ uviedlo veliteľstvo, pričom plavidlo označilo za „ekologickú časovanú bombu“.

VIDEO Ukrajinskí vojaci vztýčili vlajku na Haďom ostrove

https://twitter.com/RALee85/status/1545060047570382848

16:47 Zelenskyj verí, že britská politika smerom k Ukrajine sa po rezignácii Johnsona nezmení

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je presvedčený, že sa britská politika smerom k Ukrajine po rezignácii Borisa Johnsona nezmení. V rozhovore s Wolfom Blitzerom z televízie CNN povedal, že zo vzťahu s britským premiérom získala Ukrajina veľa, v prvom rade vojenskej podpory. Zelenskyj povedal, že očakáva priamy rozhovor s Johnsonom, aby sa dozvedel viac o detailoch jeho rezignácie.

https://standard.sk/224545/rusi-na-ukrajine-postupuju-no-crtaju-sa-pred-nimi-viacere-problemy/

16:20 Naď pripustil zvyšovanie obranného rozpočtu ešte tento rok

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) pripustil mimoriadne zvyšovanie tohtoročného obranného rozpočtu. Výdavky na obranu by tak mohli dosiahnuť dve percentá HDP. Na budúci rok sa už podľa neho plánujú obranné výdavky vo výške vyše dvoch percent. „Neviem to prisľúbiť, ale môžem povedať, že predbežne uvažujeme o tom, že bude navýšený rozpočet už na dve percentá v priebehu tohto roku,“ povedal vo štvrtok Naď.

Poukázal na to, že všetky krajiny na východnej hranici NATO dosahujú dvojpercentnú úroveň. Zároveň hovorí o plnení „domácej úlohy“ voči spojencom, ktorí Slovensku poskytujú miliardové vojenské technológie. Tohtoročné zvýšenie podľa neho bude závisieť od vývoja štátneho rozpočtu, ale aj situácie v domácej politike. „Či budeme schopní urobiť nejaké zmeny v návrhu štátneho rozpočtu ešte na tento rok,“ vysvetlil.

Členské štáty Aliancie sa zaviazali vyčleňovať dve percentá HDP na obranné výdavky do roku 2024. Viaceré štáty však v reakcii na vojnu na Ukrajine ohlásili mimoriadne navyšovanie výdavkov na obranu.

Náčelník Generálneho štábu Daniel Zmeko, prezidentka SR Zuzana Čaputová a minister obrany SR Jaroslav Naď. Foto: Pavel Neubauer/TASR

16:01 Turecko pustilo ruskú loď s ukrajinským obilím, Kyjev si predvolal tureckého veľvyslanca

Turecké úrady v stredu večer umožnili ruskej lodi prevážajúcej obilie z ukrajinských okupovaných oblastí pokračovať v plavbe. Loď pôvodne zadržali na žiadosť ukrajinských predstaviteľov. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí na svojom webe vyjadrilo hlboké sklamanie a uviedlo, že si predvolalo tureckého veľvyslanca v Kyjeve.

Loď so sedemtisíc tonami obilnín opustila minulý štvrtok prístavné mesto Berďansk, ktoré je pod kontrolou Ruska, a v piatok dorazila do prístavu Karasu na severozápade Turecka.

14:59 Ukrajinská prokuratúra odhalila gang, ktorý zneužíval ženy utekajúce pred vojnou

Ukrajinskí vyšetrovatelia rozbili zločinecký gang, ktorý nútil ženy utekajúce pred vojnou na prostitúciu v zahraničí, informoval denník Guardian. Úrady v Kyjeve zatkli predpokladaného vodcu gangu po niekoľkomesačnom sledovaní. Zločinecká skupina sa v oblasti Kyjeva zameriavala na zraniteľné ženy, ktorým falošne sľubovala legálne zamestnanie v zahraničí. Namiesto toho ich posielali do Turecka a nútili ich pôsobiť ako sexuálne pracovníčky.

Predpokladaného vodcu gangu pomohla usvedčiť 21-ročná slobodná matka, ktorá po ruskom vpáde na Ukrajinu stratila prácu. Vyšetrovatelia ju zachytili v momente, keď odchádzala z Ukrajiny. Cez Maďarsko sa mala dostať do Viedne a odtiaľ letecky do Istanbulu, kde jej členovia gangu sľubovali legálne zamestnanie.

V dome pravdepodobného šéfa zločineckej skupiny neďaleko Kyjeva sa našli tisíce dolárov v hotovosti a kreditné karty, z ktorých časť bola registrovaná v Číne. Vyšetrovatelia z ukrajinskej prokuratúry tam našli aj zápisník, v ktorom boli informácie o zneužívaných ženách a ich „aktivitách“ v Turecku. Do tohto denníka mal možnosť nahliadnuť aj Guardian.

https://standard.sk/225153/kazassky-prezident-slubil-europe-ropu-potom-mu-zacalo-horiet-najvacsie-ropne-pole/

13:54 Ukrajinci môžu v Únii používať svoje národné vodičské preukazy

Poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtok schválili návrh, aby si ukrajinskí utečenci mohli ponechať svoje národné vodičské preukazy a nemuseli si ich vymeniť za preukazy EÚ. V tlačovej správe o tom informoval Európsky parlament.

„Ukrajinci, ktorí utiekli pred inváziou Ruska na Ukrajinu a získali štatút dočasnej ochrany, budú môcť naďalej používať svoj ukrajinský vodičský preukaz bez toho, aby ho museli vymeniť za vodičský preukaz EÚ alebo absolvovať novú vodičskú skúšku, pokiaľ majú štatút dočasnej ochrany,“ uvádza sa v správe.

13:37 Nálet na Kramatorsk si vyžiadal najmenej jednu obeť

Najmenej jeden človek prišiel vo štvrtok o život a niekoľko ďalších osôb utrpelo zranenia pri ruskom nálete na mesto Kramatorsk na východe Ukrajiny, uviedla agentúra AFP. Po explózii zostal rozsiahly kráter na pozemku nachádzajúcom sa medzi hotelom a obytnými budovami, spresnili novinári AFP, ktorí boli na mieste prítomní. Tí videli aj telo jednej obete a niekoľko zranených osôb, ako i najmenej dve vozidlá v plameňoch.

Agentúra Reuters citovala starostu Kramatorska Olexandra Hončarenka, podľa ktorého ruské jednotky vystrelili na centrum tohto mesta rakety. „Nálet raketami na centrálnu časť Kramatorska, sú tu obete,“ napísal Hončarenko na sociálnej sieti Facebook bez uvedenia ďalších podrobností. Zároveň vyzval obyvateľov, aby zostali v krytoch.

13:03 Rusko údajne zaútočilo na Hadí ostrov po tom, čo tam Kyjev opäť vztýčil vlajku

Lietadlo ruských ozbrojených síl vo štvrtok ráno uskutočnilo raketový útok na strategicky významný Hadí ostrov v Čiernom mori a usmrtilo niekoľkých príslušníkov ukrajinských jednotiek. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany. Stalo sa tak po tom, čo Kyjev oznámil, že jeho vojaci na ostrove znova vztýčili ukrajinskú vlajku. Správu publikovala agentúra Reuters.

„Približne o 05.00 h sa niekoľko ukrajinských vojakov vylodilo na ostrove z motorového člna a odfotilo sa s vlajkou. Lietadlo ruských vzdušných síl okamžite zaútočilo na Hadí ostrov vysoko presnými raketami, v dôsledku čoho bola časť príslušníkov ukrajinskej armády zneškodnená,“ povedal hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Vedúci úradu ukrajinského prezidenta Andrij Jermak prostredníctvom platformy Telegram vo štvrtok zverejnil video, ktoré zachytáva, ako traja vojaci na Haďom ostrove vztyčujú ukrajinskú vlajku.

12:53 Väčšina utečencov z Ukrajiny plánuje po vojne návrat domov

Viac než polovica ukrajinských utečencov žijúcich v Poľsku sa po skončení vojny plánuje vrátiť domov, vyplýva z výsledkov nového prieskumu, uviedla agentúra PAP. V správe Centra pre východoeurópske štúdiá Varšavskej univerzity (UV) sa uvádza, že späť domov sa chystá 58 percent Ukrajincov, kým 29 percent chce natrvalo zostať v Poľsku.

Len 12 percent opýtaných uviedlo, že má v pláne odcestovať do inej krajiny – z nich 26 percent za takýto štát označilo Nemecko, 16 percent USA, 11 percent Britániu, desať percent Švédsko, osem percent Slovensko a sedem percent Kanadu.

Ďalších 63 percent respondentov uviedlo, že chce pracovať v Poľsku, kým 20 percent sa plánuje o seba postarať z vlastných zdrojov, vyplýva zo správy s názvom „Ukrajinskí utečenci v Poľsku“. Prieskum tiež ukázal, že 37 percent ukrajinských vojnových utečeniek prišlo do Poľska bez detí, kým ďalších 37 percent prišlo s jedným dieťaťom, 18 percent s dvoma a osem percent s tromi a viac deťmi, cituje agentúra PAP.

12:14 Rusko si na Ukrajine podľa analytikov dáva operatívnu pauzu

Rusko by mohlo dočasne poľaviť vo svojej ofenzíve na Ukrajine, kým sa jeho armáda pokúša zhromaždiť svoje sily na nový útok, vyplýva z vyjadrení analytikov. Informovala o tom agentúra AP. Ruské jednotky v stredu „prvýkrát za 133 dní vojny“ nemali nijaké územné zisky na Ukrajine, uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Jeho analytici odhadujú, že si Moskva možno dala „operatívnu pauzu“, ktorá však neznamená „úplné zastavenie aktívnych nepriateľských akcií“.

Ruské sily sa podľa ISW pravdepodobne zamerajú na ofenzívne akcie relatívne malého rozsahu, keď sa pokúsia vytvoriť podmienky pre významnejšie útočné operácie a prebudovať potrebnú bojovú sil. Napriek pokračovaniu bojov na Ukrajine sa aj britské ministerstvo obrany domnieva, že ruská armáda „rekonštituuje“ svoje sily, všíma si AP. Zo správy britských tajných služieb, ktorú zverejnili vo štvrtok, vyplýva, že intenzívne ostreľovanie pozdĺž frontovej línie v Donecku by mohlo byť zamerané na zabezpečenie predchádzajúcich ruských ziskov.

11:38 Fínsko posilňuje bezpečnosť na hraniciach s Ruskom

Fínsky parlament vo štvrtok schválil návrh zákona, ktorý umožní postaviť bariéry na 1300 kilometrov dlhých hraniciach s Ruskom a v prípade potreby ich uzavrieť pred náporom migrantov. Uviedla to agentúra Reuters. Návrh bol v jednokomorovom fínskom parlamente prijatý tzv. superväčšinou, ktorá umožňuje schvaľovanie právnych noriem v zrýchlenom konaní.

Reuters v tejto súvislosti pripomína obavy z možnej odplaty Ruska za snahy Fínska o vstup do NATO v prechodnom období, keď prebieha ratifikačný proces prístupových dokumentov. Keď návrh zákona schválený fínskymi poslancami nadobudne účinnosť, vláda bude môcť rozhodnúť o postavení plotov a ďalších zábran v blízkosti hraníc s Ruskom. V mimoriadnych situáciách bude tiež môcť tieto hranice uzavrieť pre žiadateľov o azyl.

09:15 Rusi zrejme zničili českú húfnicu Dana

Na sociálnych sieťach sa objavilo video zachytávajúce zničenie Ukrajincami používanej samohybnej húfnice. Video pochádza z blízkosti mesta Siversk z Doneckej oblasti. Sú dohady, že by mohlo ísť o českú 152-milimetrovú samohybnú húfnicu ShKZ vzor 77 DANA. Zo záznamu to však pre nižšiu kvalitu videa nie je úplne jasné. Video zverejnil twitterový účet Ukraine Weapons Tracker.

https://twitter.com/UAWeapons/status/1544751467478892545

09:00 Na Ukrajine vyšetrujú 21-tisíc údajných vojnových zločinov

Ukrajina vyšetruje viac ako 21-tisíc vojnových zločinov a zločinov agresie údajne spáchaných Ruskom od začiatku invázie. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Rusko, ktoré na Ukrajinu zaútočilo 24. februára, odmieta obvinenia z vojnových zločinov.

Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktová povedala pre BBC, že denne dostáva správy o 200 až 300 vojnových zločinoch. Priznala pritom, že množstvo súdnych procesov sa bude konať v neprítomnosti, no je podľa nej „otázkou spravodlivosti“ pokračovať v stíhaní.

8:45 OSN: Pod hranicu chudoby sa vo svete pre vojnu na Ukrajine prepadlo 71 miliónov ľudí

Až 71 miliónov ľudí vo svete sa prepadlo pod hranicu chudoby v dôsledku prudko rastúcich cien potravín a energií v týždňoch od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Uviedol to Rozvojový program OSN (UNDP) v správe, ktorú zverejnil vo štvrtok. UNDP odhaduje, že 51,6 milióna ľudí sa v prvých troch mesiacoch od začiatku vojny prepadlo pod hranicu chudoby, ktorá je definovaná tým, že na svoje živobytie majú denne 1,90 dolára alebo menej. Podiel obyvateľstva sveta pod touto hranicou chudoby tak stúpol na deväť percent. Okrem toho sa 20 miliónov ľudí dostalo pod hranicu chudoby definovanú tým, že na jeden deň majú maximálne 3,20 dolára.

07:47 Do Poľska dorazil britský systém protilietadlovej obrany Sky Sabre

Do Poľska dorazil britský systém protilietadlovej obrany Sky Sabre. Oznámil to v stredu večer poľský minister obrany Mariusz Blaszczak, ktorého citovala agentúra PAP. Systém bude fungovať pod britským velením, primárne však bude slúžiť na zaistenie bezpečnosti poľského vzdušného priestoru. „Je to výsledok našich pevných vzťahov s Veľkou Britániou a dôkaz (nášho) spoločného úsilia o bezpečnosť východného krídla (NATO),“ napísal Blaszczak na Twitteri na margo zásielky.

Doručenie a nasadenie tohto systému spoločne s vyslaním 100 ďalších vojakov – členov jeho obslužného personálu – oznámil ešte v marci počas svojej návštevy vo Varšave britský minister obrany Ben Wallace. Sky Sabre je protilietadlový raketový systém stredného doletu, ktorý britská armáda využíva od vlaňajšieho decembra, uvádza PAP. Wallace po marcových rozhovoroch s Blaszczakom povedal, že tento systém je schopný zasiahnuť cieľ veľkosti tenisovej loptičky letiacej rýchlosťou zvuku.

07:39 Ruské útoky pre meste Doneck ukrajinské sily odrazili

Ukrajinské ozbrojené sily odrazili ruské útoky neďaleko mesta Doneck. Náčelník generálneho štábu ukrajinskej armády Serhij Šaptala pre médium Kyiv Independent povedal, že vojaci jeho krajiny dokázali zastaviť ruskú ofenzívu pri dvoch dedinách v blízkosti Donecka. Dodal, že Rusi bombardovali tri dediny na severovýchode oblasti salvovými raketometmi, ale nijaké obete neboli hlásené. Informuje o tom portál news.sky.com.

06:02 UNHCR: Z Ukrajiny ušlo od začiatku vojny už takmer deväť miliónov ľudí

Už viac ako 8,79 milióna ľudí opustilo Ukrajinu od začiatku ruskej invázie z konca februára. Oznámil to v stredu Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), z ktorého správy citovala spravodajská stanica Sky News.

UNHCR na svojej webstránke tiež upozornil na to, že eskalujúce boje vyhnali v posledných týždňoch na Ukrajine milióny ľudí z ich domovov.

„Eskalácia konfliktu na Ukrajine zapríčinila civilné obete a tiež zničenú civilnú infraštruktúru, pričom ľudí prinútila utiecť zo svojich domovov v snahe nájsť bezpečie, ochranu a pomoc,“ uviedol UNHCR.

Dodal pritom, že situáciou ukrajinských utečencov sa vzhľadom na jej naliehavosť i rozsah ich humanitárnych potrieb zaoberá viacero agentúr OSN.

03:41 Zelenskyj chválil presnosť zbraní zo západu; Rusi zničili univerzitu v Charkove

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že ruský raketový útok zničil v stredu pedagogickú univerzitu v Charkove. Zelenskyj sa takto vyjadril vo nočnom videoposolstve k národu. Zároveň povedal, že ťažké zbrane, ktoré Ukrajine poslali západné krajiny už „naplno“ pracujú a pochválil ich presnosť, informuje agentúra DPA aj denník The Guardian.

V prípade zmienenej univerzity Zelenskyj uviedol, že bola zasiahnutá jej hlavná budova, prednáškové sály, univerzitné múzeum aj vedecká knižnica. Tento útok podľa jeho slov so „100-percentnou presnosťou charakterizuje ruskú inváziu“ a najviac vystihuje „definíciu barbarstva“.

01:22 Ukrajina poprela, že Rusi zničili raketové systémy HIMARS

Ukrajina obvinila v stredu Rusko zo šírenia nepravdivých informácií po tom, ako Moskva oznámila, že v Doneckej oblasti zničila raketové odpaľovacie systémy HIMARS americkej výroby. TASR o tom informuje na základe správy americkej televízie CNN.

„Ruskí propagandisti aktívne šíria nepravdivé informácie o údajnom zničení amerického raketového systému HIMARS,“ napísali ukrajinské ozbrojené sily vo vyhlásení. „Zdôrazňujeme, že táto správa nezodpovedá realite a nie je ničím iným ako dezinformáciou,“ dodali.

Ruské ministerstvo obrany v stredu oznámilo, že ruské sily počas víkendu zničili v Doneckej oblasti dva raketové odpaľovacie systémy HIMARS americkej výroby a sklady zbraní, v ktorých boli aj rakety. Ministerstvo zverejnilo aj videozáznam, ktorý údajne zachytáva tento útok.

STREDA

20:04 Scholz oznámil novú sprostredkovanú dodávku zbraní pre Ukrajinu

Nemecký kancelár Olaf Scholz oznámil v stredu dodávku zbraní pre východoeurópskych spojencov, ktorí zasa pošlú zbrane Ukrajine. Nemecká vláda v „súčasnosti konkretizuje dohody“ s niekoľkými štátmi, ktoré sú priamo spojené s dodávkami, uviedol Scholz v nemeckom parlamente.

Podľa tohto plánu dostanú od Nemecka zbrane východoeurópske krajiny, ktoré Ukrajine poslali svoje zbrane pochádzajúce ešte zo sovietskych čias. Plán je založený na predpoklade, že ukrajinským vojakom sa lepšie pracuje s vybavením pochádzajúcim zo sovietskych čias, na ktoré sú zvyknutí, než s modernými západnými zbraňami.

Nemecko o tomto podľa DPA rokuje s Českom, Gréckom, Poľskom a Slovinskom. „Investovali sme veľa energie, aby sa nám toto podarilo dosiahnuť,“ uviedol Scholz a dodal, že spomínaný plán bude uskutočnený v nasledujúcich týždňoch.

18:40 Rusko schválilo trestnoprávnu zodpovednosť za „tajnú“ spoluprácu s cudzincami

Ruský parlament v stredu schválil prísne tresty za vyzývanie ku konaniu, ktoré ohrozuje národnú bezpečnosť, a za „tajnú“ spoluprácu s cudzincami. Za verejné vyzývanie ku konaniu, ktoré ohrozuje národnú bezpečnosť Ruska, hrozí po novom až sedem rokov vo väzení.

„Tajnú“ spoluprácu s cudzincami alebo medzinárodnými organizáciami a pomoc v ich činnosti proti záujmom Ruska, je možné potrestať až osemročným trestom odňatia slobody.

Ruskí poslanci sprísnili aj tresty za vlastizradu a špionáž. Zhromažďovanie, ukladanie a presun informácií nepriateľovi, ktoré sa môžu použiť proti ruskej armáde, sa bude považovať za formu špionáže. Páchateľom za to hrozí 10 až 20 rokov vo väzení.

Podľa agentúry AFP to pripomína sovietske časy, keď bol kontakt ruských občanov s cudzincami prísne monitorovaný. Ľudskoprávni aktivisti sa obávajú, že nová legislatíva bude použitá na potlačenie posledných zvyškov disentu v krajine.

18:00 Baerbocková žiada G20 o spoločnú reakciu na ruskú útočnú vojnu

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková pred stretnutím ministrov zahraničných vecí skupiny G20 na indonézskom ostrove Bali (7.-8. júla) požiadala o spoločnú reakciu na ruskú útočnú vojnu na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

„Je naším spoločným záujmom, aby bolo medzinárodné právo dodržiavané a rešpektované,“ povedala. „To je zároveň dôvod, prečo Rusku nedovolíme prevziať priestor na rokovaniach,“ dodala.

Stretnutie sa začína vo štvrtok 7. júna, pracovné rokovania budú v piatok. Na summite sa má zúčastniť aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, pripomína DPA. V jeho pláne sú bilaterálne rozhovory s ďalšími ministrami zahraničných vecí.

16:40 Na Ukrajine zožnú menej obilnín ako vlani, ale viac, ako očakávali

Ukrajina očakáva, že v roku 2022 zožne najmenej 50 miliónov ton obilnín. Ako podľa spravodajského webu CNN uviedol prvý námestník ministra pre agrárnu politiku a potraviny Taras Vysockij, bude to výrazne pod 85 miliónmi ton, ktoré vyprodukovala v predchádzajúcom roku, no stále nad pôvodne očakávaným množstvom.

„Keď vezmeme do úvahy všetky okolnosti a ťažkosti s vysievaním a logistikou počas vojny, očakávame, že úroda nebude taká zlá. Bude vyššia ako priemer za ostatných päť rokov. Najmenej 50 ton obilnín, možno viac… Závisí to od úrody kukurice, ktorej výsledky uvidíme v októbri,“ povedal Vysockij.

Ten tvrdí, že Ukrajina bude musieť vyviezť aspoň časť úrody. „Vnútornú spotrebu máme menej ako 20 miliónov ton, čo znamená, že najmenej 30 miliónov ton úrody sa bude musieť vyviezť,“ dodal.

Podľa Vysockého bolo v marci vyvezených 350-tisíc ton poľnohospodárskych produktov a v apríli to bolo milión ton. V priebehu júna z Ukrajiny vyviezli 2,1 milióna ton, čo podľa Vysockého dokazuje, že alternatívne možnosti Ukrajiny na export sa zlepšili. Dodal, že úroda pšenice bude mať potravinársku kvalitu, čo znamená, že ju možno použiť na výrobu chleba, a nie na kŕmenie dobytka.

16:00 Rusko oznámilo, že zničilo ukrajinské sklady munície i vojenskú techniku

Ruské sily zničili sklady delostreleckej munície na východe Ukrajiny a viacero kusov ukrajinskej vojenskej techniky. TASR správu prevzala z agentúr DPA a Reuters, ktoré sa odvolávajú na stredajšie vyjadrenia ruského ministerstva obrany.

Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov povedal, že Rusko zničilo rozsiahly sklad delostreleckej munície neďaleko mesta Soledar v Doneckej oblasti. Zničených bolo 1 500 kusov delostreleckých granátov rôzneho kalibru a viac ako 100 protitankových striel „zahraničnej výroby“.

Ruské ministerstvo obrany tiež oznámilo, že ruské ozbrojené sily zničili dva raketové odpaľovacie systémy HIMARS americkej výroby, píše Reuters. Ruské sily počas víkendu zničili dva sklady zbraní v Doneckej oblasti, v ktorých boli aj rakety pre systém HIMARS. Ministerstvo zverejnilo aj videozáznam, na ktorom je údajne zobrazený tento útok. Informácie však podľa Reuters nemožno overiť z nezávislých zdrojov.

14:48 Medvedev: Nápad potrestať krajinu s najväčším jadrovým arzenálom je absurdný

Podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v stredu naznačil možnosť rozpútania jadrovej vojny, ak sa Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu rozhodne vyvodiť dôsledky voči Rusku za vojnové zločiny páchané na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.

„Nápad potrestať krajinu, ktorá disponuje najväčším jadrovým arzenálom, je sám osebe absurdný,“ vyhlásil Medvedev na sociálnej sieti Telegram. Dodal, že takýto krok by znamenal potenciálne nebezpečenstvo pre celé ľudstvo.

Dmitrij Medvedev. Foto: TASR/AP

Medvedev, kedysi považovaný za liberála, je v súčasnosti jeden z najväčších zástancov vojny na Ukrajine. Spojené štáty obvinil z toho, že chcú Ruskú federáciu súdiť na medzinárodných súdoch, no ako krajina nikdy neboli nútené znášať dôsledky za svoje vlastné vojny. Tie podľa neho pripravili o život 20 miliónov ľudí. „Celé americké dejiny, počnúc útlakom Indiánov, sú len krvavými vyhladzovacími vojnami,“ uviedol Medvedev.

Bývalý ruský prezident v júni nazval ľudí, ktorí nenávidia Rusko, „degenerátmi“, pričom sa zaviazal, že bude spolupracovať na tom, aby „zmizli“. Uviedol tiež, že sankcie voči Moskve môžu byť za určitých okolností vnímané ako akt agresie a dôvod na vyhlásenie vojny.

VIDEO Ako Ukrajinci navádzajú delostreleckú paľbu na ruské jednotky

https://twitter.com/Blue_Sauron/status/1544419526674186241

13:42 Ruské ostreľovanie si za 24 hodín vyžiadalo najmenej sedem obetí, tvrdí úrad ukrajinského prezidenta

Ruské ostreľovanie si na Ukrajine za ostatných 24 hodín vyžiadalo najmenej sedem mŕtvych ľudí. Ďalších 25 utrpelo zranenia. Úrad ukrajinského prezidenta informoval, že ruské sily ostreľovali mestá a obce na juhovýchode Ukrajiny a najviac obetí je v Doneckej oblasti, kde Rusko v posledných dňoch posilnilo ofenzívu.

Gubernátor Pavlo Kyrylenko na platforme Telegram uviedol, že dvaja ľudia zomreli v meste Avdijivka a po jednom mŕtvom civilistovi hlásia zo Slovianska, Krasnohorivky a Kurachova. „Každý zločin bude potrestaný,“ napísal.

13:28 Írsky premiér navštívil vojnou zničené ukrajinské mestá v Kyjevskej oblasti

Írsky premiér Micheál Martin navštívil v stredu vojnou zničené ukrajinské mestá Boroďanka, Buča a Irpiň v Kyjevskej oblasti. Svojou cestou na Ukrajinu chcel predseda írskej vlád prejaviť solidaritu s ukrajinskými predstaviteľmi v čase pretrvávajúcej ruskej agresie, informuje spravodajská televízia Sky News.

V Boroďanke, Buči a Irpini došlo v prvých týždňoch ruskej invázie k násilnostiam voči civilistom a vyšetrujú sa tam podozrenia zo spáchania vojnových zločinov. Tieto činy boli odhalené začiatkom apríla, keď sa ruské jednotky z Kyjevskej oblasti stiahli. „Obyvatelia Írska stoja v tejto nemorálnej a nevyprovokovanej teroristickej vojne Ruska pri Ukrajine a jej obyvateľoch,“ vyhlásil Martin.

10:47 Lavrov kritizoval zverejnenie obsahu telefonátu Putina s Macronom

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu vyhlásil, že zverejnenie obsahu telefonátu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom predstavuje porušenie „diplomatickej etikety“. Informuje o tom agentúra AFP.

„Diplomatická etiketa nepočíta s jednostranným únikom (takýchto) nahrávok,“ uviedol šéf ruskej diplomacie počas návštevy Vietnamu. Poznamenal tiež, že Moskva sa za obsah rozhovoru lídrov Francúzska a Ruska nemusí hanbiť. „Rokovania v zásade vedieme tak, aby sme sa nikdy nemali za čo hanbiť. Vždy povieme to, čo si myslíme, a sme pripravení na tieto slová reagovať a vysvetliť naše stanovisko,“ povedal.

09:50 Zelenskyj kritizoval armádu za rozhodnutie o obmedzení pohybu brancov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval v utorok rozhodnutie armády, ktorá oznámila, že muži vo veku 18 – 60 rokov, na ktorých sa vzťahuje branná povinnosť, budú smieť miesto bydliska opustiť len so zvláštnym povolením. Informuje o tom agentúra DPA.

Zelenskyj uviedol, že minister obrany Olexij Reznikov, náčelník generálneho štábu a vrchný veliteľ armády mu budú musieť na najbližšom zasadnutí generálneho štábu detailne vysvetliť avizované zmeny týkajúce sa obmedzení pohybu brancov. „Ľuďom sľubujem objasnenie tejto záležitosti a žiadam generálny štáb, aby takéto rozhodnutia neprijímal bezo mňa,“ povedal Zelenskyj vo videoprejave. Dodal, že uvedené kroky velenia ozbrojených síl vyvolali v spoločnosti nepochopenie a pobúrenie.

Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj a generálny štáb v utorok ohlásili, že branci budú na to, aby mohli opustiť miesto svojho oficiálneho pobytu, potrebovať mimoriadny súhlas. Odvolali sa pritom na zákon z roku 1992, ktorý takéto opatrenia umožňuje v čase vojnového stavu. Ten na Ukrajine platí od začiatku ruskej invázie.

Po ostrej kritike na sociálnych sieťach ozbrojené sily toto nariadenie upresnili tak, že dané pravidlo pre brancov sa vzťahuje len na prechod cez hranice jednotlivých oblastí Ukrajiny.

09:45 Ukrajinská armáda údajne odrazila ruský útok pri Lysyčansku

Ukrajinská armáda v stredu uviedla, že sa jej podarilo odraziť ruský útok neďaleko východoukrajinského mesta Lysyčansk, pričom spôsobila Rusom veľké straty.

Ruský útok sa podľa generálneho štábu ukrajinskej armády odohral v okolí obcí Verchokamianske, Bilohorivka a Hryhorivka, ktoré sa nachádzajú na území Doneckej oblasti, približne desať až 15 kilometrov od mesta Lysyčansk ležiaceho pri hraniciach susednej Luhanskej oblasti.

Ukrajinskí vojaci podľa generálneho štábu nočný útok odrazili a „spôsobili nepriateľovi značné straty“. Ďalší ruský pokus o prielom sa údajne podarilo prekaziť aj o niečo južnejšie v oblasti Bachmutu. Tieto tvrdenia však podľa DPA nebolo možné nezávisle overiť.

VIDEO Ukrajinské delostrelecké útoky na ruské raketomety

https://twitter.com/RALee85/status/1544405990346555396

06:40 Ukrajinské úrady vyzývajú civilistov v meste Sloviansk, aby sa rýchlo evakuovali

Ukrajinské úrady vyzývajú civilistov, aby sa urýchlene evakuovali z mesta Sloviansk, ku ktorému sa presúvajú ruské jednotky snažiace sa ovládnuť celý Donbas na východe Ukrajiny.

Sloviansk bol v posledných dňoch vystavený masívnemu ruskému ostreľovaniu, pričom v utorok pri útoku na trhovisku zahynuli najmenej dvaja ľudia a sedem ďalších utrpelo zranenia.

Pavlo Kyrylenko – gubernátor Doneckej oblasti, do ktorej patrí aj Sloviansk, – v rozhovore pre ukrajinské médiá zdôraznil, že „najdôležitejšou radou je evakuácia“.

Vysvetlil, že „tento týždeň nebolo dňa bez ostreľovania“. Dodal, že mesto je teraz v dosahu ruských rakiet, pričom ruské jednotky ho ostreľujú chaoticky. Útoky sú zamerané „na likvidáciu miestneho obyvateľstva,“ povedal.

Ruskí vojaci na Ukrajine. Foto: Twitter

05:14 Zelenskyj opäť žiada moderné systémy protiraketovej obrany

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videoposolstve zverejnenom v noci na stredu zopakoval svoju výzvu na ďalšie dodávky zbraní zo Západu. Zdôraznil najmä nutnosť dodávok moderných systémov protiraketovej obrany potrebných na obranu ukrajinských miest, informovala agentúra DPA.

Zaistiť tento rok bezpečnosť pre Ukrajincov a ich ochranu pred raketovými útokmi označil Zelenskyj za hlavnú úlohu štátu a jeho úradov.

Poznamenal pri tom, že splnenie tejto úlohy závisí nielen od ukrajinských inštitúcií, ale od pochopenia základných potrieb Ukrajiny jej partnermi.

01:29 Cichanovská pochybuje, že by bieloruské jednotky vstúpili do vojny na Ukrajine

Líderka bieloruskej opozície v exile Sviatlana Cichanovská sa v utorok vyjadrila, že podľa nej je „takmer nemožné“, aby sa bieloruskí vojaci zapojili do vojny vedenej Ruskom na Ukrajine. Dodala tiež, že morálka bieloruskej armády je nízka.

Agentúra AFP, ktorá o tom informovala, vysvetlila, že Bielorusko podporuje Rusko od začiatku jeho invázie na Ukrajinu tým, že pôsobí ako tylová základňa pre ruské jednotky. Do bojov na Ukrajine bieloruskí vojaci nezasiahli. Bieloruský prezident Alexandr   Lukašenko však v sobotu informoval, že jeho armáda zostrelila rakety vypálené na bieloruské územie z Ukrajiny.

Cichanovská v utorok počas návštevy Varšavy pripustila, že nemôže zaručiť, že nedôjde k nasadeniu bieloruských vojakov.

„Samozrejme, nemôžem to zaručiť, ale podľa spravodajských informácií, podľa názorov expertov, je to takmer nemožné,“ dodala.

UTOROK

21:30 Kazachstan ponúka Európanom ropu a plyn

Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev sľúbil EÚ dodávky ropy a plynu. „Kazachstan je pripravený využiť svoj uhľovodíkový potenciál na stabilizáciu situácie na svetových a európskych trhoch,“ citovala Tokajeva jeho tlačová služba po pondelkovom telefonáte s predsedom Rady EÚ Charlesom Michelom.

Kazachstan by mohol vytvoriť akúsi „nárazníkovú zónu“, ktorá by kompenzovala nerovnováhu v distribúcii energie medzi východom a západom a severom a juhom, uviedol. Tokajev v tejto súvislosti vyzval EÚ, aby rozšírila alternatívne prepravné koridory a to aj cez Kaspické more. To by umožnilo dodávať suroviny do Európy mimo Rusko.

Kasym-Žomart Tokajev. Foto: TASR/AP

20:48 Proruskí separatisti zajali v Mariupole dve lode plaviace sa pod cudzou vlajkou

Ruskom podporovaní ukrajinskí separatisti zajali v okupovanom prístavnom meste Mariupol dve lode plaviace sa pod cudzou vlajkou. Separatisti tvrdia, že lode sú teraz „štátnym majetkom“ ich samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR). Informovala o tom v utorok agentúra Reuters s tým, že ide o prvý podobný prípad týkajúci sa komerčnej lodnej dopravy.

Reuters objasnil, že DĽR prostredníctvom svojho takzvaného ministerstva zahraničných vecí informovala dve lodné spoločnosti, že ich plavidlá sa stali predmetom „násilného privlastnenia si hnuteľného majetku s (jeho) nútenou premenou na štátny majetok“ bez nároku na akúkoľvek kompenzáciu vlastníkom.

Majiteľ lode Smarta, určenej na prepravu voľne uloženého tovaru a plaviacej sa pod vlajkou Libérie, uviedol, že o zadržaní bol informovaný e-mailom z 30. júna. Konanie DĽR označil majiteľ lode za nezákonné a odporujúce normám medzinárodného práva. Dodal, že ide aj o porušenie základných ľudských práv, pokiaľ ide o vlastnícke práva, ako i o vážnu hrozbu pre lodnú dopravu a námornú bezpečnosť. Druhou zadržanou loďou je Blue Star I plaviace sa pod vlajkou Panamy.

19:35 Europarlament navrhuje vylúčiť Rusko z databáz Interpolu

Medzinárodná policajná organizácia Interpol by mala vylúčiť Rusko zo svojho systému databáz. Uvádza sa to v sérii odporúčaní pre eurokomisiu, ktoré v utorok prijal Európsky parlament (EP). Vylúčenie Ruska z databáz Interpolu by podľa europoslancov zaručilo lepšiu ochranu údajov.

Príslušný návrh predložila poľská europoslankyňa Jadwiga Wišniewská. „Najdôležitejším odporúčaním je vylúčiť Rusko z Interpolu a jeho databáz. Existujú dôkazy o jasných a opakovaných porušeniach medzinárodného práva zo strany Ruska, vrátane najstrašnejších vojnových zločinov spáchaných na ukrajinských civilistoch. Nie je iná cesta, ako vylúčiť Ruskú federáciu z tejto organizácie, pretože ako krajina stratila svoju medzinárodnú dôveryhodnosť a vzťah založený na dôvere, ktorý je nevyhnutný pre medzinárodnú spoluprácu, bol úplne zničený,“ uviedla poľská poslankyňa.   

19:02 Si Ťin-pching podľa japonských médií odmietol pozvanie od Putina, Kremeľ to popiera

Čínsky prezident Si Ťin-pching odmietol pozvanie ruského náprotivka Vladimira Putina na návštevu Ruska. Informuje o tom web rbc.ua s odvolaním sa na japonské noviny Yomiuri Shimbun. Podľa Japoncov šéf Kremľa pozval čínskeho prezidenta do Moskvy počas rozhovoru, ktorý sa uskutočnil 15. júna. Si Ťin-pching to však odmietol a Putinovi to vraj zdôvodnil tým, že pred pandemické obmedzenia bude ťažké zrealizovať takúto cestu. Japonskí novinári sa však domnievajú, že skutočným dôvodom odmietnutia návštevy bolo, že cesta Si Ťin-pchinga do Ruska by mohla viesť k „ďalšiemu prehĺbeniu konfliktu Číny s USA a Európou“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov to popiera a tvrdí, že Si Ťin-pching pozvanie neodmietol a stále platí. Prezidenti Číny a Ruska sa naposledy stretli krátko pred vypuknutím vojny na Ukrajine. Bolo to na otvorení zimných olympijských hier v čínskom Pekingu.

Si Ťin-pching a Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

18:36 Ukrajina požiadala o členstvo v OECD

Ukrajina v utorok požiadala o členstvo v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Na Telegrame o tom informoval ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. „Je symbolické, že sa tak stalo počas diskusie o praktickej implementácii plánu obnovy Ukrajiny v rámci konferencie v Lugane,“ poznamenal Šmyhaľ.

18:27 Kyjev a jeho spojenci sa dohodli na zásadách obnovy vojnou zničenej Ukrajiny

Ukrajina a jej spojenci sa v utorok dohodli na súbore zásad obnovy vojnou zničenej krajiny, ktoré zahŕňajú aj potrebu rozsiahlych reforiem na zvýšenie transparentnosti a odstránenie korupcie, informovala agentúra AFP. Spresnila, že lídri približne 40 krajín v utorok na záver dvojdňovej konferencie v juhošvajčiarskom meste Lugano podpísali Luganskú deklaráciu, v ktorej sa zaviazali podporovať Ukrajinu počas pravdepodobne dlhej a nákladnej obnovy vojnou zničenej krajiny.

Podľa ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa, ktorý v Lugane osobne viedol početnú ukrajinskú delegáciu, bude na to potrebných najmenej 750 miliárd dolárov. Šmyhaľ však v tejto súvislosti dodal, že prijatie súboru siedmich základných zásad pre obnovu Ukrajiny „dodáva veľkú nádej“. „Zvíťazíme, obnovíme našu krajinu,“ povedal novinárom. „Musíme všetko, čo bolo zničené, urobiť lepším, ako to bolo,“ zdôraznil. Pokiaľ ide o to, kto zaplatí vysoké náklady za obnovu Ukrajiny, Šmyhaľ naznačil, že veľkú časť tejto sumy by bolo možné pokryť zo zhabaného ruského majetku. Poukázal na to, že takéto aktíva, zmrazené ukrajinskými partnermi, predstavujú sumu 300 až 500 miliárd dolárov.

Medzi zásadami, na ktorých sa účastníci konferencie v Lugane dohodli, je aj to, že rozhodujúcu úlohu pri obnove musí mať samotná Ukrajina a že proces obnovy musia sprevádzať reformy. V dokumente z konferencie sa uvádza, že na Ukrajine „je potrebné systematicky posilňovať právny štát a odstrániť korupciu“.

https://standard.sk/224440/ako-kradnu-ceski-dobrovolnici-rusom-tanky-video/

18:09 Rusko dosiaľ prišlo vo vojne o 115-tisíc vojakov, tvrdí Zelenského poradca

Ruská armáda prišla od začiatku invázie na Ukrajine približne o 115-tisíc vojakov. Toto číslo zahŕňa obete i zranených. Referuje o tom web rbc.ua s odvolaním sa na Mychajla Podoľaka, poradcu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. „Straty ruskej armády za 132 dní vojny predstavujú až 115-tisíc zabitých a zranených. Armádne jednotky stratili 36-tisíc a súkromné vojenské skupiny 12-tisíc vojakov. Ostatní sú zranení. Z vojenských jednotiek, ktoré dobyli takzvanú Luhanskú ľudovú republiku, zostalo nažive iba 25 až 35 percent,“ uviedol Podoľak.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl na Facebooku uviedol, že počet padlých Rusov z radov ruskej armády počas ostatných 24 hodín stúpol o 150 na celkovo 36 350 mŕtvych. Ďalší poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč poznamenal, že iba v bitkách o Sjevjerodoneck a Lysyčansk prišla ruská armáda o asi 7-tisíc vojakov.

17:53 Fínsko zhabalo stovky ruských vagónov na základe sankcií EÚ

Fínsko na základe sankcií EÚ skonfiškovalo už takmer tisíc nákladných železničných vozňov patriacich ruským spoločnostiam. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje z fínskych a ruských železníc. Po tom, ako EÚ v apríli uvalila sankcie na vývoz ruského uhlia, podniklo Fínsko kroky na obmedzenie železničnej dopravy z Ruska, ktorých súčasťou sú aj konfiškácie vagónov.

Agentúra Reuters získala list ruských železníc datovaný 6. júnom, v ktorom sa uvádza, že fínske úrady zhabali už 865 vozňov z Ruska. Hovorkyňa fínskych štátnych železníc VR pre Reuters potvrdila, že v súčasnosti sa v krajine nachádza približne 800 nákladných vagónov, na ktoré sa vzťahujú európske sankcie. Ďalšie vozne, na ktoré sa sankcie nevzťahujú, budú podľa nej čo najskôr vrátené do Ruska.

16:56 Šojgu opäť ubezpečoval, že Rusko do bojov na Ukrajine nevysiela brancov

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok opäť zopakoval tvrdenie, že Rusko do bojov prebiehajúcich v rámci „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine neposiela brancov. S odvolaním sa na správy ruských médií o tom informovala agentúra Reuters. Ruský prezident Vladimir Putin dlhodobo popiera, že by Moskva do bojov na Ukrajine vysielala novoodvedených vojakov a tvrdí, že sa na nich zúčastňujú len profesionálni príslušníci armády a dôstojníci.

Ruské ministerstvo obrany však v marci priznalo, že na Ukrajinu boli napriek oficiálnym nariadeniam vyslané aj stovky odvedencov. „Bohužiaľ, odhalili sme viacero skutočností týkajúcich sa prítomnosti jednotiek brancov zúčastňujúcich sa na špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine. Prakticky všetci takíto vojaci už boli stiahnutí nazad do Ruska,“ informoval vtedy rezort, ako pripomína denník Guardian. V dôsledku týchto skutočností následne v Rusku v júni stíhali približne desiatku armádnych dôstojníkov. 

Sergej Šojgu. Foto: TASR/AP

16:48 Starosta Slavjanska varoval obyvateľov, aby sa evakuovali do bezpečia

 Starosta mesta Slavjansk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny varoval obyvateľov, aby sa pred očakávaným ruským útokom evakuovali do bezpečia. „Je dôležité evakuovať čo najviac ľudí,“ povedal Vadym Ľach s tým, že ostreľovanie v pondelok poškodilo 40 domov v Slavjansku.

Ukrajinská armáda v nedeľu stiahla svoje jednotky z mesta Lysyčansk v susednej Luhanskej oblasti, aby ich neobkľúčili. Následne v pondelok ruský prezident Vladimir Putin oznámil víťazstvo v tomto regióne. Očakáva sa, že Rusi chcú postupovať ďalej do Doneckej oblasti, pričom by sa mohli zamerať práve na Slavjansk, ktorý mal pred začiatkom vojny asi 107-tisíc obyvateľov. Slavjansk je od Lysyčanska vzdialený približne 70 kilometrov.

15:59 Obnova Ukrajiny je výzvou, ktorej Európa nečelila od roku 1945

Obnova Ukrajiny je výzvou, ktorej Európa nečelila od roku 1945. V tlačovej správe to skonštatovala štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ingrid Brocková, ktorá sa zúčastnila Medzinárodnej konferencii o obnove Ukrajiny vo švajčiarskom Lugane. Podľa Brockovej Ukrajina potrebuje makroekonomickú finančnú pomoc, okamžitú obnovu infraštruktúry a zabezpečenie základných životných potrieb civilného obyvateľstva.

„Slovensko dlhodobo podporuje Ukrajinu v realizácii reforiem a v jej európskom smerovaní. Teší nás, že vďaka intenzívnemu diplomatickému úsiliu náš sused pred niekoľkými týždňami získal štatút kandidáta na členstvo v Európskej únii,“ povedala Brocková.

15:47 Rusi intenzívne ostreľujú Sloviansk, zasiahli aj trhovisko

Ruské sily intenzívne ostreľujú východoukrajinské mesto Sloviansk, oznámil v utorok Vadym Ľach, starosta tohto mesta, ktoré sa momentálne stáva ďalším cieľom Moskvy v rámci jej postupu v Donbase. Informuje o tom agentúra AFP. Agentúra Reuters medzičasom s odvolaním sa na vyjadrenie tamojšej polície informovala, že ruské sily zasiahli v utorok v Sloviansku trhovisko, pričom usmrtili jednu ženu a zranili prinajmenšom tri ďalšie osoby.

Spravodajca Reuters na mieste opísal, ako stúpal z miestneho obchodu s autodielmi žltý oblak a plamene zachvátili aj viacero stánkov na zmienenom trhovisku. Akú muníciu ruské sily pri útoku použili, nebolo bezprostredne zrejmé. Podľa vyjadrenia polície nebolo jasné ani to, koľko ľudí sa v čase útoku na trhovisku nachádzalo. Trhovisko však v tom čase už končilo svoju dennú prevádzku, niektoré obchody a stánky však ešte boli otvorené.

https://standard.sk/223783/ukrajincom-robime-medvediu-sluzbu-treba-cestne-zhodnotit-situaciu-aj-to-o-ruskej-invazii-zaznieva-vo-washingtone/

15:13 Proruskú vládu v okupovanom Chersone povedie bývalý príslušník FSB

Sergej Jelisejev, bývalý príslušník ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), sa ujal vedenia regionálnej vlády v Ruskom okupovanej Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Oznámili to v utorok tamojšie proruské orgány, píše agentúra AFP. Legitímne ukrajinské úrady zatiaľ toto vyhlásenie nekomentovali. Jelisejev, ktorý doposiaľ pôsobil ako námestník predsedu oblastnej vlády v ruskej pobaltskej exkláve Kaliningrad, „sa postavil na čelo vlády Chersonskej oblasti,“ uviedol najvyšší predstaviteľ ruskej okupačnej správy Chersonskej oblasti Volodymyr Saľdo.

Novovytvorená oblastná vláda vedená Jelisejevom začne úradovať už v priebehu utorka. Podľa Saľda pôjde o riadnu, nielen dočasnú administratívu, ktorá bude mať civilný, a nie vojenský charakter. Podľa agentúry AP nie je jasné, či bude po nástupe novej oblastnej vlády zároveň fungovať aj doterajšia vojensko-civilná správa vedená Vladimirom Saľdom.

Jelisejev (51), ktorý vyštudoval Akadémiu FSB, pôsobil ako príslušník tejto ruskej tajnej služby na bližšie nešpecifikovaných pozíciách, uvádza sa podľa AFP na oficiálnej webovej stránke Kaliningradskej oblasti. Olexij Kovaľov, bývalý poslanec ukrajinského parlamentu, ktorý po začiatku invázie prešiel na ruskú stranu a v júni prežil pokus o atentát, bol vymenovaný za Jelisejevho námestníka. „Ukrajina je pre Chersonskú oblasť už navždy minulosťou. Rusko tu ostane navždy,“ uviedla proruská miestna vláda na sociálnej sieti Telegram.

14:40 Rusko tvrdí, že Ukrajinci mučia vojnových zajatcov

Rusko v utorok oznámilo, že vyšetruje údajné prípady mučenia, akému mali byť na Ukrajine vystavení ruskí vojaci, ktorí tam padli do zajatia a koncom júna boli prepustení v rámci výmeny zajatcov. Informuje o tom agentúra AFP. Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) vo vyhlásení uviedol, že „overuje fakty týkajúce sa neľudského zaobchádzania s ruskými vojnovými zajatcami na Ukrajine“

Moskva a Kyjev si minulý týždeň vymenili každý po 144 vojnových zajatcov, pripomína AFP s tým, že išlo o vôbec najväčšiu takúto výmenu od začiatku ruskej invázie na Ukrajine z 24. februára. Sledkom teraz informoval, že prepustení ruskí vojaci hovorili ruským vyšetrovateľom o „násilí, ktorému boli vystavení“. Jeden z týchto vojakov napríklad tvrdil, že ukrajinskí zdravotníci ho ošetrili bez použitia anestézie a že bol v zajatí „bitý, mučený elektrinou“ a aj celé dni nedostával vodu či jedlo.

Iný ruský vojak taktiež tvrdil, že ho v zajatí bili, pričom ukrajinskí zdravotníci mu mali podľa jeho slov tiež dráždiť rany, ktoré utŕžil. Výpovede ruských vojakov sú podľa Sledkomu príkladmi „porušovania Ženevského dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami“.

14:18 Peskov: Moskva zatiaľ nerozhodla o rozšírení systému platieb v rubľoch o LNG

V súvislosti s platbami v rubľoch aj v prípade dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) rozhodnutie v Rusku zatiaľ nepadlo. Povedal to v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje o tom agentúra Reuters. Peskov pre novinárov uviedol, že ruský prezident v súčasnosti neplánuje podpísať takýto dekrét. Reagoval tak na návrh manažéra ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom z pondelka (4. 7.), že systém platieb za dodávky ruského plynu by sa mohol rozšíriť aj na LNG. V súčasnosti to platí iba pre dodávky ruského plynu prostredníctvom plynovodov.          

Dmitrij Peskov. Foto: TASR/AP

Manažér Gazpromu Kirill Polous navrhol rozšírenie platieb v rubľoch aj o LNG krátko po tom, ako Rusko v reakcii na sankcie západných štátov rozhodlo o prevzatí kontroly nad závodom na produkciu LNG Sachalin-2. Dekrét, ktorý podpísal minulý týždeň prezident Vladimir Putin, vytvára novú firmu, ktorá preberá všetky práva a záväzky Sakhalin Energy Investment. V tejto spoločnosti takmer 50-percentný podiel vlastnia firma Shell a japonské Mitsui a Mitsubishi.   

https://standard.sk/223851/budu-tanky-jazdit-na-baterky-nato-chce-byt-klimaticky-neutralne-do-roku-2050/

14:01 Moskva údajne pripravuje na august referendá v Doneckej a Luhanskej oblasti 

Administratíva ruského prezidenta Vladimira Putina chce, aby boli ruské sily na východe Ukrajiny do augusta pripravené usporiadať protizákonné referendá. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruský Kommersant.

Podľa spomenutého zdroja „na území Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky trvajú predbežné prípravy na referendum a podľa základného scenára sa počíta s ich súbežným konaním“. Podľa ukrajinskej rozviedky Rusko pracuje na niekoľkých scenároch pre dočasne okupované územia Ukrajiny – od anexie až po vytvorenie kvázi republík.

12:41 Štáty Aliancie podpísali prístupové protokoly pre Fínsko a Švédsko

Tridsiatka spojencov v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) v utorok podpísala prístupové protokoly pre Fínsko a Švédsko. Na tlačovej konferencii v Bruseli to oznámil generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg.

„Je to naozaj historický moment pre Fínsko, Švédsko a NATO,“ povedal Stoltenberg. Prístupové protokoly teraz musia ratifikovať zákonodarcovia vo všetkých 30 členských štátov NATO, čo môže trvať niekoľko mesiacov. Podpísanie prístupových protokolov pre Fínsko a Švédsko zvyšuje strategickú izoláciu Ruska v dôsledku jeho februárovej invázie na susednú Ukrajinu a vojenskej agresie, ktorá tam odvtedy trvá. „Budeme ešte silnejší a naši ľudia budú ešte bezpečnejší, keďže čelíme najväčšej bezpečnostnej kríze za ostatné desaťročia,“ dodal Stoltenberg.

09:54 Ruské rakety zasiahli Mykolajiv a Dnepropetrovskú oblasť

Ruské rakety zasiahli v utorok ráno prístavné mesto Mykolajiv. Podľa starostu Oleksandra Senkevyča na mieste pracujú záchranári, zdravotníci i pracovníci komunálnych služieb. Momentálne neevidujú žiadne obete. Guvernér Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko na Telegrame informoval, že v noci na utorok Rusko zaútočilo na región siedmimi raketami. Ukrajinským silám sa podarilo zostreliť šesť z nich, no zvyšná zasiahla obytnú oblasť v meste Pokrovsk a poškodila niekoľko domov. Ani odtiaľ zatiaľ nehlásili žiadne obete.

V Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny však utrpeli zranenia štyria ľudia. Ako na Telegrame uviedol gubernátor oblasti Dmytro Žyvyckij, udialo sa tak v dedine Esman, kde raketa zasiahla tamojšiu školu. Dve osoby utrpeli zranenia aj neďaleko mesta Bilopillja. Na juhu ukrajinské jednotky informovali, že zničili ruský tank, raketomet, húfnicu, osem vojenských vozidiel a dva ruské muničné sklady. Rusko tam počas najnovšej ukrajinskej protiofenzívy prišlo o najmenej 30 vojakov.

https://standard.sk/223692/boli-by-vojny-keby-vladli-zeny/

09:20 O štatút dočasného útočiska požiadalo na Slovensku takmer 85-tisíc Ukrajincov

O štatút dočasného útočiska požiadalo na Slovensku v pondelok 4. júla 317 odídencov z Ukrajiny. Informovalo o tom Ministerstvo vnútra SR s tým, že celkovo na Slovensko v daný deň od nášho východného suseda prišlo 2 528 osôb, z toho 661 mužov, 1 436 žien a 431 detí. Naopak, na Ukrajinu sa prostredníctvom hraničných priechodov vrátilo 3 455 osôb.

Celkovo od začiatku ruskej invázie na Slovensko z Ukrajiny prišlo 577 878 osôb, pričom 84 327 požiadalo o dočasné útočisko. Na Ukrajinu sa medzitým vrátilo 329 744 osôb.

04:09 Zelenskyj: S obnovou Ukrajiny nemožno čakať na koniec vojny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na to, aby sa s obnovou zničenej infraštruktúry jeho krajiny nečakalo na koniec ruskej invázie. Mnohé je potrebné urobiť bezodkladne, zdôraznil v pravidelnom večernom videopríhovore. Informovala o tom agentúra DPA. Zelenskyj poukázal na to, že v oblastiach, ktoré po obsadení ruskými jednotkami znovu ovládli ukrajinské sily, boli zničené desaťtisíce domov. Je tiež potrebné už teraz začať prípravy na zimu, okrem iného z hľadiska zaistenia bezpečného zásobovania energiami.

Veľké časti ukrajinského hospodárstva sú v dôsledku bojov ochromené a tisíce podnikov zastavili prevádzku, uviedol Zelenskyj v príhovore. Pri obnove Ukrajiny by však podľa neho malo ísť o viac, než len opätovné postavenie zničených múrov. „Ukrajina sa musí stať najslobodnejšou, najmodernejšou a najbezpečnejšou krajinou v Európe,“ vyhlásil.

K priebehu bojov na východe krajiny, kde museli ukrajinskí vojaci cez víkend opustiť mesto Lysyčansk a ruské sily tak úplne ovládli Luhanskú oblasť, sa Zelenskyj vyjadril len stručne, píše DPA. Povedal, že ukrajinská armáda každý deň spôsobuje ruským jednotkám straty, a dodal: „Musíme ich zlomiť.“ To si podľa jeho slov vyžiada čas a „nadľudské úsilie“, alternatíva však neexistuje, ak má mať Ukrajina zaistenú budúcnosť.

https://standard.sk/224005/eu-vytvori-platformu-na-obnovu-ukrajiny-prislubila-leyenova/

03:21 Švédsko bude podporovať politiku otvorených dverí NATO, tvrdí jeho premiérka

Švédsko bude podporovať politiku otvorených dverí NATO, uviedla premiérka Magdalena Anderssonová v pondelok počas návštevy Kyjeva. Informovala o tom televízia CNN. Takzvaná politika otvorených dverí NATO je založená na článku 10 Severoatlantickej zmluvy, podľa ktorého rozhodnutie o pozvaní krajiny na vstup do Aliancie musia prijať všetky členské štáty tejto organizácie. „Keď sa staneme členom, budeme podporovať politiku otvorených dverí NATO,“ povedala Anderssonová na tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Švédsko a Fínsko ukončili v pondelok v sídle NATO v Bruseli prístupové rozhovory, ako sa na tom minulý týždeň na summite v Madride dohodli lídri členských štátov, uviedla Aliancia v oznámení. Obe krajiny podľa neho oficiálne potvrdili vôľu a schopnosť splniť politické, právne a vojenské záväzky a povinnosti členstva v NATO. Prístupové protokoly s Fínskom a Švédskom podpíšu spojenci tento utorok. Následne ich musí ratifikovať všetkých 30 členských štátov NATO vrátane Slovenska, čo môže trvať šesť až osem mesiacov.

https://standard.sk/223680/ruske-urady-poslali-kriticku-novinarku-do-psychiatrickej-liecebne/

00:53 Ukrajina podľa Zelenského rokuje o bezpečnosti vývozu obilnín s Tureckom a OSN

Ukrajina vedie rozhovory s Tureckom a Organizáciou Spojených národov (OSN) o zárukách týkajúcich sa vývozu obilnín z ukrajinských prístavov, uviedol v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informuje o tom denník Guardian. „V súčasnosti prebiehajú rozhovory s Tureckom a OSN a našimi zástupcami, ktorí sú zodpovední za bezpečnosť obilia opúšťajúceho naše prístavy,“ povedal Zelenskyj.

„Je veľmi dôležité, že niekto garantuje bezpečnosť lodí pre túto alebo inú krajinu – okrem Ruska, ktorému nedôverujeme. Potrebujeme bezpečnosť pre lode, ktoré sem prídu naložiť potraviny,“ uviedol ukrajinský líder. Zelenskyj dodal, že Ukrajina v tejto záležitosti rokuje „priamo“ s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom, pričom svetová organizácia zohráva vedúcu úlohu a nie je len prostredníkom.

00:02 Scholz hovoril s Macronom o Ukrajine i energetickej nezávislosti EÚ

Nemecký kancelár Olaf Scholz sa v pondelok večer stretol v Paríži s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Hlavnou témou konzultácií boli postoje oboch krajín v otázke ďalšieho postupu pri vojne na Ukrajine a pokračujúca podpora tejto krajiny, oznámil Elyzejský palác. Správu publikovala agentúra DPA. Obaja lídri hovorili aj o krokoch zameraných na nezávislosť EÚ v oblastiach energetiky, obrany a strategických surovín. Diskutovali tiež o situácii v africkom regióne Sahelu, kde sa Nemecko a Francúzsko angažujú v boji proti islamskému terorizmu.

PIATOK

22:13 Kremeľ: Odpoveď na vyhostenie ruských diplomatov z Bulharska sa dotkne celej EÚ

Moskva upozornila, že jej odpoveď na vyhostenie 70 ruských diplomatov z Bulharska sa môže dotknúť celej Európskej únie. V pondelok to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, informuje agentúra AFP. „Spolitizované rozhodnutie Sofie neodôvodnene znížiť počet našich diplomatických zamestnancov v Bulharsku nezostane bez odozvy na bilaterálnej úrovni,“ povedala Zacharovová.

Vyhostenie podľa nej „presahuje rámec diplomatických praktík“. Bulharsko i EÚ vyzvala aby uvažovali „o zásade reciprocity, ktorá je základom diplomatických vzťahov“. „EÚ by mala rozumieť, že nerozvážna podpora protiruských krokov jednotlivými členskými štátmi kladie zodpovednosť za ich dôsledky pre celú EÚ,“ dodala.

21:02 Ukrajina zmrazila majetok ruských a bieloruských firiem za 12 miliónov dolárov

Ukrajina zmrazila majetok ruských a bieloruských spoločností v hodnote 12 miliónov amerických dolárov. Oznámila to ukrajinská generálna prokuratúra, píše TASR s odvolaním sa na pondelkovú správu televízie CNN.

Ukrajinské orgány v rámci akcie zaistili 300 železničných vagónov s umelými hnojivami, ktoré boli na Ukrajine údajne v rozpore s colnými predpismi. Tento majetok je teraz na príkaz súdu zmrazený a po prešetrení prípadu môže byť skonfiškovaný, dodala generálna prokuratúra.

19:12 Fiala sa stretol so Šmyhaľom, hovorili o účasti Česka na obnove Ukrajiny

Český premiér Petr Fiala sa v pondelok stretol s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom na medzinárodnej konferencii o obnove Ukrajiny vo švajčiarskom Lugane. Hovorili spolu o konkrétnych oblastiach, kde by sa Česko mohlo zapojiť do povojnovej obnovy.

„Je dôležité hovoriť už teraz o tom, ako bude postupovať obnova Ukrajiny, mať nejaký plán,“ povedal český premiér. Česko by sa podľa jeho slov mohlo podieľať na obnove železničnej a osobnej cestnej dopravy, zdravotníctva či jadrovej energetiky. Zopakoval, že je dôležité, aby sa pridali aj české firmy.

Pomoc Ukrajine musí byť podľa Fialu mnohostranná. Významnú rolu bude mať Európska únia, ale dôležitá je podľa neho tiež účasť USA, Kanady či Svetovej banky. Ocenil, že zástupcovia Ukrajiny prišli do Lugana s plánom, v ktorom načrtli konkrétne oblasti, kde treba pracovať.

Fiala pripomenul, že Česko v rámci predsedníctva v Rade EÚ pripravuje neformálne zasadnutie Európskej rady, ktoré sa v októbri uskutoční v Prahe. Jednou z jeho hlavných tém bude Ukrajina. Ak by sa na ukrajinskom území ešte bojovalo, predmetom samitu bude ďalšia pomoc Ukrajine, povedal Fiala.  

18:29 Johnson hľadá alternatívy na vývoz ukrajinského obilia, jednou z nich je Dunaj

Britský premiér Boris Johnson v pondelok uviedol, že bude potrebné nájsť alternatívne trasy na vývoz ukrajinského obilia, ak to nepôjde cez Bosporský prieliv. Jednou z alternatív je podľa Johnsona rieka Dunaj. TASR správu prevzala z britského denníka Guardian.

„Turci sú na vyriešenie tohto problému absolútne nevyhnutní. Robia, čo môžu… Záleží však, či Rusi budú súhlasiť s tým, aby sa to obilie dostalo von,“ povedal Johnson v britskom parlamente.

„Musíme intenzívnejšie hľadať alternatívne spôsoby na vývoz obilia z Ukrajiny, ak nebudeme môcť použiť námornú trasu, ak nebudene môcť použiť Bosporský prieliv,“ dodal.

16:36 Gazprom navrhuje rozšíriť systém platieb v rubľoch aj o LNG

Ruský plynárenský koncern Gazprom navrhol rozšírenie svojho systému platieb za dodávky plynu v rubľoch aj na skvapalnený zemný plyn (LNG). Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na ruské médiá, citujúce manažéra plynárenskej firmy.

Manažér Gazpromu Kirill Polous navrhol rozšírenie platieb v rubľoch aj na LNG krátko potom, ako Rusko v reakcii na sankcie západných štátov rozhodlo o prevzatí kontroly nad závodom na produkciu LNG Sachalin-2. Dekrét, ktorý podpísal minulý týždeň prezident Vladimir Putin, vytvára novú firmu, ktorá preberá všetky práva a záväzky Sakhalin Energy Investment. V tejto spoločnosti takmer 50-percentný podiel vlastnia firma Shell a japonské Mitsui a Mitsubishi. Rusko sa na celosvetových dodávkach LNG podieľa približne 8 percentami, pričom väčšina suroviny pochádza zo Sachalinu-2 a konkurenčného závodu Yamal LNG firmy Novatek. Ten je najväčším LNG závodom v Rusku.

16:30 Obnovu Ukrajiny treba financovať zo zhabaného ruského majetku, tvrdí ukrajinský premiér

Povojnová obnova Ukrajiny v odhadovanej hodnote 750 miliárd dolárov by sa mala vo veľkej miere financovať zo zhabaného majetku Ruska a ruských oligarchov v zahraničí. Na medzinárodnej konferencii o obnove Ukrajiny vo švajčiarskom Lugane to povedal ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ s tým, že takto zaistené prostriedky môžu dosiahnuť 300 až 500 miliárd dolárov. Správy publikovali agentúry AFP a Reuters a tiež britský denník Guardian.

Podľa Šmyhaľa by mala povojnová obnova Ukrajiny mať tri fázy. V prvej je potrebné zabezpečiť základné potreby pre každodenný život obyvateľov, ako napríklad obnovu dodávok vody. Táto fáza už teraz podľa premiéra prebieha. V druhej fáze, hneď po skončení bojov, by sa mala spustiť výstavba dočasných príbytkov pre ľudí a tiež nemocníc a škôl. Tretia fáza má znamenať transformáciu Ukrajiny z dlhodobého hľadiska, dodal Šmyhaľ.

Denys Šmyhaľ. Foto: Finnish Government/flickr.com

16:07 Zelenskyj: Obnova Ukrajiny je úloha všetkých

Povojnová obnova Ukrajiny je „spoločnou úlohou celého demokratického sveta“, pretože prispeje k svetovému mieru. V pondelok to uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na medzinárodnej konferencii o obnove Ukrajiny vo švajčiarskom Lugane. Informuje o tom agentúra AFP. „Rekonštrukcia Ukrajiny je najväčším príspevkom k podpore svetového mieru,“ vyhlásil Zelenskyj prostredníctvom videoodkazu.

Zelenskyj vo svojom príhovore povedal, že obnova Ukrajiny je „najambicióznejším projektom našej doby“. „Obnova Ukrajiny nie je lokálnou úlohou jedného národa. Je to spoločná úloha celého demokratického sveta,“ zdôraznil.

16:01 Americký generál Christopher Cavoli je nový vrchný veliteľ síl NATO v Európe

Americký generál Christopher G. Cavoli prevzal v pondelok funkciu vrchného veliteľa síl Severoatlantickej aliancie v Európe (SACEUR). Nahradil generála Toda Woltersa z amerického letectva, ktorý bol na tomto poste od roku 2019. Podľa tlačovej správy NATO sa slávnostná ceremónia „výmeny stráží“ uskutočnila za prítomnosti generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga v spojeneckom vojenskom veliteľstve (SHAPE) v belgickom meste Mons.

15:32 Kyjev znovu pozval pápeža Františka na návštevu Ukrajiny

Kyjev znovu pozval pápeža Františka na návštevu Ukrajiny a požiadal ho, aby pokračoval v modlitbách za ukrajinský ľud. V pondelok to uviedol hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko, informuje agentúra Reuters.

Pápež v rozhovore, ktorý v pondelok zverejnila agentúra Reuters, uviedol, že by chcel v blízkej budúcnosti navštíviť Moskvu a Kyjev, aby tak prispel k ukončeniu vojny na Ukrajine. František by mohol návštevu Ruska a Ukrajiny absolvovať už v priebehu septembra, píše spravodajský server Vatican News. Reuters pripomína, že ruskú metropolu ešte nenavštívil ani jeden pápež.

Pápež František. Foto: TASR/AP

15:25 Turecko zadržalo ruskú nákladnú loď a preveruje, či nepreváža kradnuté obilie

Turecko pri svojom čiernomorskom pobreží zadržalo nákladnú loď plaviacu sa pod ruskou vlajkou, aby preverila oznámenie z Ukrajiny, že toto plavidlo preváža kradnuté obilie. V pondelok o tom informoval nemenovaný vysokopostavený turecký predstaviteľ. Správu publikovala agentúra Reuters.

Ankara tak vyhovela požiadavke Kyjeva, ktorý ju minulý týždeň požiadal o zadržanie lode Žibek Žoly prevážajúcej ukrajinské obilie z okupovaného prístavu Berďansk. Ukrajinský veľvyslanec v Turecku Vasyl Bodnar v nedeľu uviedol, že loď zadržali turecké colné orgány.

14:21 Kremeľ: Putin nebude blahoželať Bidenovi ku Dňu nezávislosti USA

Ruský prezident Vladimir Putin nebude tento rok blahoželať prezidentovi USA Joeovi Bidenovi ku Dňu nezávislosti, ktorý sa v Spojených štátoch slávi 4. júla, čo pripadá na dnešný pondelok. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ako dôvod pre tento krok uviedol nepriateľskú politiku Washingtonu voči Ruskej federácii.

„Nie, tento rok nebude zaslaný blahoprajný telegram,“ potvrdil Peskov v pondelok novinárom. Podľa Peskova tento rok došlo ku kulminácii „nepriateľskej politiky Spojených štátov voči Rusku“. „Za týchto podmienok je sotva vhodné posielať takéto blahoželanie,“ vysvetlil kremeľský hovorca.

VIDEO: Luhanskí separatisti preplavujú rieku Siverskij Donec

https://twitter.com/RALee85/status/1543620516220735489

13:43 Putin nariadil pokračovať v ofenzíve na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin  nariadil ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi, aby ruské jednotky pokračovali v ofenzíve na Ukrajine po tom, čo ovládli celú Luhanskú oblasť. V pondelok o tom informovala agentúra AFP.

„Vojenské jednotky, vrátane skupín Východ a Západ, musia plniť svoje úlohy podľa predtým schválených plánov,“ povedal Putin Šojguovi, pričom vyjadril nádej, že všetko pôjde tak, ako doteraz v luhanskej operácii.

Šojgu v pondelok na stretnutí s Putinom informoval, že operácia na prevzatie kontroly nad Luhanskou oblasťou sa v nedeľu  „zavŕšila oslobodením jedného z najväčších miest Luhanskej ľudovej republiky – mesta Lysyčansk“. Minister dodal, že ozbrojené sily Ruskej federácie pokračujú v tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ako Moskva označuje svoju inváziu na Ukrajinu.

Na stretnutí so Šojguom, ktoré vysielala aj ruská televízia, Putin povedal, že jednotky zapojené do operácie na dobytie Luhanskej oblasti by mali odpočívať, ale ostatné vojenské jednotky by mali pokračovať v boji.

Ruský prezident Vladimir Putin a vpravo ruský minister obrany Sergej Šojgu. Foto: TASR/AP

11:57 EÚ sa musí zjednotiť proti Rusku, napísal český premiér Fiala pre web Politico

Európska únia sa musí dokázať zjednotiť proti Rusku, aj keď členské krajiny na rad tém legitímne majú odlišné pohľady. V článku pre bruselský web Politico to napísal český premiér Petr Fiala, podľa ktorého sa bude české predsedníctvo usilovať o hľadanie jednoty aj pokiaľ ide o ďalšiu podporu Ukrajiny. Česká vláda chce podľa premiéra na čele európskeho bloku tiež presadzovať posilnenie spoločnej európskej obrany, zníženie závislosti na ruských energiách a s ním súvisiace obmedzovanie emisií skleníkových plynov. Praha si ako priority predsedníctva zvolila pomoc Ukrajine a zvládnutie náporu ukrajinských utečencov, energetickú bezpečnosť, posilnenie obrany, alebo odolnosť únijnej ekonomiky a demokratických inštitúcií.

„Európa bude silná len vtedy, ak bude vo svojom jadre jednotná… Samozrejme tu budú pokusy nás rozdeľovať, zvonku rovnako ako zvnútra,“ podotkol Fiala. Moskva napríklad už niektorým krajinám zastavila dodávky plynu zatiaľ čo ďalším ich ďalej poskytuje. Únijné štáty nie sú jednotné v otázke ďalších protiruských sankcií a najmä Maďarsko sa v posledných týždňoch pokúša zamedziť akémukoľvek ich rozširovaniu. Podľa Fialu bude české predsedníctvo pri riadení debát medzi členskými krajinami starostlivo brať do úvahy rôznosť ich názorov a možný dosah ďalších opatrení na životné podmienky obyvateľov EÚ. Chce však dosiahnuť pokrok, ku ktorému je potrebná jednota.

Pretože Rusko využíva energiu dodávanú do Európy ako zbraň, bude patriť k úlohám českého predsedníctva aj práca na odbúraní závislosti na ruskej rope či plyne. „Ak EÚ chce byť rešpektovaná, nesmie byť naďalej životne závislá od krajín, ktoré priamo ohrozujú našu bezpečnosť,“ napísal premiér.

Petr Fiala a Eduard Heger. Foto: TASR/Pavel Neubauer

10:26 NATO si na samite v Madride stanovilo kľúčové úlohy

Severoatlantická aliancia (NATO) na samite v Madride schválila nový strategický rámec na najbližších desať rokov, ktorý opisuje bezpečnostné prostredie, ale predovšetkým stanovuje kľúčové úlohy na nasledujúce roky. V dokumente považuje Rusko za najvýznamnejšiu a priamu hrozbu, o Číne hovorí ako o výzve a Afganistan spomína len raz, v kontexte ponaučenia. Informuje o tom portál euractiv.

Ide v poradí o ôsmu strategickú koncepciu NATO od jeho založenia v roku 1949. Posledná stratégia, ktorú podpísali na samite v Lisabone v roku 2010, hovorila o mieri v euroatlantickom priestore a nízkej hrozbe konvenčného útoku proti územiu NATO. Nová koncepcia tvrdí presný opak. Rusko jasne označila ako agresora. Aj keď Rusko označili ako najvýznamnejšiu hrozbu pre NATO, štáty sa dohodli, že po novom zadefinujú možnosť, kedy by si NATO sadlo s Ruskom opätovne za rokovací stôl. Tvrdia, že to závisí od toho, či Rusko zastaví svoje agresívne správanie a bude plne dodržiavať medzinárodné právo. Nová stratégia taktiež hovorí, že NATO neplánuje priamu konfrontáciu s Ruskom, ale v prípade nepriateľských hrozieb zareaguje jednotne a zodpovedne.

Okrem Ruska je predmetom novej koncepcie aj otázka vzťahu voči Číne. V lisabonskej koncepcii sa Čína nespomínala, dnes o nej NATO hovorí ako o jasnej výzve. Spojenci v súvislosti s Čínou upozorňujú na jej kybernetické operácie, dezinformačné kampane či rozširovanie kontroly nad kritickou priemyselnou infraštruktúrou. Problematická má byť aj prehlbujúca sa spolupráca medzi Pekingom a Moskvou. Na rozdiel od Ruska je však Aliancia otvorená konštruktívnemu rokovaniu s Čínou.

09:47 Kremeľ chce prinútiť ruské súkromné spoločnosti, aby opravovali poškodenú vojenskú techniku

Kremeľ sa pravdepodobne snaží rozšíriť vplyv na súkromné ruské spoločnosti pôsobiace v zbrojárskom sektore. Informuje o tom americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) s odvolaním sa na hlavné riaditeľstvo ukrajinskej spravodajskej služby (GUR).

Ruská vláda nie je schopná zaplatiť ruským firmám podporujúcim vojnu na Ukrajine. To znižuje schopnosť Ruska opravovať poškodenú vojenskú techniku. GUR uviedlo, že riaditelia ruských vojenských opravárenských podnikov už neprijímajú na opravu ďalšie vybavenie ruskej armády, pretože tá nezaplatila podnikom za predchádzajúce služby. Ruskí zákonodarcovia preto minulý týždeň predložili v Štátnej dume návrh zákona, ktorý by oprávňoval Kremeľ zavádzať „špeciálne opatrenia v ekonomickej sfére“. Na základe toho by ruská vláda mohla prinútiť súkromné ruské spoločnosti, aby zabezpečovali služby pre ruské vojenské operácie.

09:01 Rusko sa po dobytí Lysyčanska sústredí na Doneckú oblasť, tvrdia Briti

Ruské invázne vojská sa po dobytí strategicky významného východoukrajinského mesta Lysyčansk sústredia na úplné obsadenie Doneckej oblasti. V pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine to v pondelok uviedlo britské ministerstvo obrany. „Ukrajinské sily sa (po týždni intenzívnych bojov) stiahli z Lysyčanska, mesta na frontovej línii v Luhanskej oblasti, a to pravdepodobne na pripravené obranné pozície,“ uviedlo ministerstvo s odvolaním sa na správy britských tajných služieb.

Lysyčansk bol posledným veľkým populačným centrom v Luhanskej oblasti, ktoré ešte ovládali ukrajinské sily. Po jeho obsadení ruské jednotky „takmer určite“ presmerujú svoju pozornosť na Doneckú oblasť, uvádza britské ministerstvo. Rozsiahle časti Donecka má ešte stále v moci ukrajinská armáda, ktorá kladie ruským vojskám tvrdý odpor. „Bitka o Donbas je ničivou a opotrebovávacou vojnou, a to sa s najväčšou pravdepodobnosťou nezmení ani v najbližších týždňoch,“ napísal na Twitteri rezort obrany v Londýne.

08:32 Smrteľne chorý ruský vedec zomrel dva dni po zatknutí pre údajnú vlastizradu

Ruský vedec Dmitrij Kolker, ktorého koncom minulého týždňa zatkli pre podozrenie z vlastizrady a previezli do Moskvy napriek tomu, že bol v terminálnom štádiu rakoviny pankreasu, krátko po prevoze zomrel. Podľa agentúr AFP a Reuters o tom v nedeľu informovali jeho právnici i jeho syn Maxim.

O Kolkerovom vzatí do väzby rozhodol súd v Novosibirsku 30. júna. Väzobne stíhaný mal byť do 29. augusta. Fyzika vzali do väzby priamo z lôžka nemocnice v Novosibirsku, kde bol hospitalizovaný. Následne absolvoval viac ako štvorhodinový let z Novosibirska do Moskvy, kde ho podľa právnikov previezli do vyšetrovacej väznice Lefortovo. Druhého júla bol prevezený do nemocnice, kde v ten istý deň zomrel. Rodina a právnici uviedli, že Kolkera zadržala a jeho dom prehľadala Federálna bezpečnostná služba (FSB).

08:16 Kyjev potvrdil, že Rusko dobylo mesto Lysyčansk

Ukrajinská armáda potvrdila, že mesto Lysyčansk v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny padlo do rúk ruských síl. Referuje o tom spravodajský web BBC. „Po ťažkých bojoch o Lysyčansk boli obranné sily Ukrajiny nútené stiahnuť sa zo svojich okupovaných pozícií a línií,“ uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu ešte v priebehu nedele tvrdil, že jeho sily dobyli Lysyčansk a prevzali kontrolu nad Luhanskou oblasťou. V tom čase však ešte trvali boje v Lysyčansku a jeho okolí. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl uviedol, že „v záujme záchrany životov ukrajinských obrancov bolo prijaté rozhodnutie stiahnuť sa“. Vo vyhlásení dodal, že Rusi disponujú viacerými výhodami v oblasti delostrelectva, letectva či počte vojakov.

02:30 Zelenskyj: Ukrajina sa ničoho nevzdáva, stratené územia získa späť

Ukrajina sa ničoho nevzdáva a územia, o ktoré prišla, získa späť vďaka taktike a dodávkam moderných zbraní. Vo svojom pravidelnom príhovore, zverejnenom na svojej oficiálnej stránke, to v nedeľu večer povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Ak velenie našej armády evakuuje ľudí z určitých miest frontu, kde má nepriateľ najväčšiu palebnú prevahu – konkrétne to platí pre Lysyčansk –, znamená to jediné: že sa vrátime vďaka našej taktike, vďaka k zvýšeniu dodávok moderných zbraní. Ukrajina sa ničoho nevzdáva,“ uviedol Zelenskyj.

Ukrajinská armáda sa podľa neho postupne posúva vpred – tak v Charkovskej oblasti, ako aj v Chersonskej oblasti i na mori, čoho dobrým príkladom je Hadí ostrov. „Príde deň, keď to isté povieme o Donbase,“ konštatoval Zelenskyj. Zdôraznil, že Ukrajina dosiahne úroveň, keď sa palebná sila jej armády vyrovná ruskej. „Nestrácame jediný deň. Presviedčame partnerov, nadväzujeme nové kontakty, využívame všetky príležitosti – politické, diplomatické, informačné.“

Podľa Zelenského má Rusko dostatok raketometov Smerč, Uragan a Grad na zničenie jedného ukrajinského mesta za druhým. Navyše, okupanti zhromaždili svoju najväčšiu palebnú silu v Donbase a v jednom sektore frontu môžu denne použiť desaťtisíce delostreleckých granátov. „Toto je realita. Ničíme preto potenciál okupantov – deň čo deň, vypočítavo, mohutne. Dôležitú úlohu v tom samozrejme zohrávajú systémy HIMARS a ďalšie zbrane, ktoré sme dostali od partnerov,“ povedal ukrajinský prezident.

00:15 Obeťami bombardovania Slovianska sa stalo najmenej 6 ľudí, vrátane dieťaťa

Najmenej šesť ľudí vrátane dieťaťa sa v nedeľu stalo obeťami intenzívneho ruského bombardovania mesta Sloviansk na východe Ukrajiny. Ďalších 15 ľudí utrpelo zranenia, povedal starosta tohto mesta v Doneckej oblasti Vadym Ljach. Podľa jeho slov išlo najintenzívnejší útok za dlhé obdobie. Bombardovanie v regióne spôsobilo zhruba 15 požiarov. Terčom bombardovania sa v nedeľu stalo aj ukrajinské mesto Kramatorsk v Doneckej oblasti a mesto Charkov sa severovýchode Ukrajiny. Informuje o tom portál news.sky.com.

https://standard.sk/220052/ruskym-jednotkam-musime-sposobit-co-najviac-skod-tvrdi-zelenskyj-a-ziada-o-medzinarodnu-pomoc-pri-obnove-ukrajiny/

(tasr. sita)


Ďalšie články