3. júla, 06:18

Prečo nestačí hľadať slovenského Trumpa. Americká lekcia slovenským konzervatívcom

Prečo nestačí hľadať slovenského Trumpa. Americká lekcia slovenským konzervatívcomPremiér Eduard Heger. O jeho vláde sa hovorilo, že je najkonzervatívnejšia v slovenských dejinách. Foto: Martin Baumann/TASR

Za päťdesiatročným zápasom proti rozhodnutiu Roe nie sú len sudcovia a prezident, ale aj organizácie a sponzori, ktorí celé tie roky stáli v pozadí. Pre Slovensko z toho vyplýva niekoľko poučení. Píše Michal Čop.

Keď sa spomenie zrušenie rozhodnutia Roe verzus Wade, automaticky nám napadne meno Donald Trump a jeho tri nominácie na sudcov Najvyššieho súdu USA. Bez Trumpa a bez sudcov Coney Barrettovej, Gorsucha a Kavanaugha by toto prelomové rozhodnutie nepadlo. No to je len špička ľadovca. Výsledok dlhého procesu a zápasu.

Napadlo vám niekedy, kde Trump našiel tých sudcov? Prečo jeho nominácie boli také úspešné, čo sa o niektorých nomináciách jeho republikánskych predchodcov povedať nedá? Ako je vlastne možné, že v krajine, kde bolo právo na potrat právne ukotvené takmer 50 rokov, sa stále našli politici, ktorí nielenže tieto zákony a nominácie predkladali, ale ich aj presadili? A najmä, ako je vôbec možné, že politici, ktorí presadzujú zákaz potratov, dokázali vyhrať voľby?

Ak hľadáme odpoveď na otázku, aký je odkaz zrušenia práva na potrat pre slovenských konzervatívcov, nestačí hľadať len slovenského Trumpa. Musíme sa pozrieť hlbšie a brať si príklad najmä z dvoch vecí: americkej ochoty vytvárať konzervatívne prostredie a podporovať ho a ochoty stáť za svojimi hodnotami a presadzovať ich voči enormnému tlaku z liberálneho prostredia a médií.

Snažil som sa uplynulé dni čítať o tomto zázemí a ponúkam pár téz, ktoré z toho vyplynuli.

Posledné závažné rozhodnutie prezidenta Trumpa: Sudkyňa Barrettová. Foto: TASR/AP

Poučenie číslo 1: konzervatívne prostredie

Bolo to v marci 2016, vyše pol roka pred prezidentskými voľbami. Donald Trump sa javil ako stále vážnejší republikánsky prezidentský kandidát, no v mnohých ľuďoch stále vyvolávala otázniky jeho minulosť a istá neurvalosť. Trump sa preto rozhodol ukázať, že s konzervativizmom to myslí vážne a získať tak na svoju stranu aj ideológov republikánskej strany a najkonzervatívnejších voličov. Preto pozval na stretnutie istého Leonarda Leoa (ročník 1965), ktorému povedal, že by chcel zverejniť zoznam sudcov, ktorých by v prípade svojho zvolenia za prezidenta nominoval ako kandidátov na Najvyšší súd. Trump mal len jednu podmienku – tí sudcovia nesmú byť mäkkí. Leo mu taký zoznam vytvoril, Trump ho 18. mája toho istého roku zverejnil. Zvyšok je už história, tie mená dnes pozná celý svet.

Na celom tomto príbehu však nie je dôležitá len osoba Donalda Trumpa. Istým spôsobom je zaujímavejší Leonard Leo, človek, ktorý bol schopný poskytnúť Trumpovi v priebehu pár hodín zoznam sudcov, ktorí vďaka svojmu vzdelaniu, praxi a skúsenostiam patria k špičke v krajine, sú silnými osobnosťami schopnými odolávať spoločenskému tlaku (čo v posledných týždňoch neustále potvrdzujú) a zároveň zastávajú jasné konzervatívne stanoviská. Čo v americkom prípade znamená, že nehľadajú v ústave niečo, čím by chceli meniť dobu a vychádzať v ústrety ideologickej objednávke, ale čítajú text verne tomu, čo v ňom je a nie je napísané. Neideologicky.

Leo ani títo sudcovia nespadli z neba. Nie sú ani žiadnymi samorastmi v liberálnom sudcovskom a akademickom prostredí. Za celým týmto príbehom stojí inštitúcia s názvom Federalist society.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.