Majerský: Matovičova politika je nezodpovedná, OĽaNO je hodnotový mačkopes

22223_06_2022_Nova_budova_DJZ_Presov_07881231 Foto: Milan Kapusta/TASR

Rozhovor s Milanom Majerským o ruskej agresii na Ukrajine aj štekote NATO, o ponuke od Igora Matoviča na koalíciu a odpovedi KDH na jeho útoky, aj o tom, čo sa stane, ak by prehral županské voľby. Pýta sa Michal Čop.

Svätý Otec František sa pred časom vyjadril, že jedným zo spúšťačov vojny na Ukrajine bol „štekot NATO pred bránami Ruska“. Ako vnímate toto jeho vyjadrenie?

NATO je aliancia slobodných demokratických krajín, ktoré zabezpečuje obranu svojich členov. My dnes môžeme byť radi, že sme súčasťou NATO, lebo v opačnom prípade by sme už asi stáli pred otázkou, ako zabezpečiť ochranu našich hraníc. Svätý Otec uviedol svoj osobný pohľad na zložitú problematiku, ale platí, že nikto nemôže brániť akejkoľvek krajine, aby sa slobodne rozhodla. Je v našom základnom záujme ako demokratickej krajiny mať za suseda suverénny štát. Ukrajina má v pláne vstúpiť do Európskej únie a, ak sa tak rozhodne a splní všetky kritériá, aj do NATO. Prečo by jej to nemalo byť umožnené? To je prvá vec. Druhá je, že ak platí Budapeštianske memorandum, tak by malo platiť v plnom rozsahu, a nikto by to nemal meniť alebo kriviť.

Vy teda nepripúšťate možnosť, že snaha o členstvo Ukrajiny v NATO mohla viesť k vojne?

Pripúšťam, že aj to mohlo prispieť ku konfliktu. Ale to určite nie je spravodlivý dôvod na to, aby Rusko spustilo vojnu. Ukrajina vedie spravodlivú ochranu seba, svojich obyvateľov a svojej suverenity. Ak je tu niekto agresor, tak je to rozhodne Rusko, ktoré chcelo vstúpiť do rozhodovania inej krajiny.

Na tom, že Rusko nemalo zaútočiť, sa určite zhodneme. Otázkou je, či aj Ukrajina a Američania nesú podiel viny na tom, že na území Ukrajiny prebieha vojna, keďže sa systematicky otvárala téma členstva Ukrajiny v NATO, čo Rusi považovali za ohrozenie.

(Ticho.) Nie som sudca ani odborník na geopolitiku, ktorý by vedel povedať, či Ukrajina nesie nejaký diel viny. Rusko zrejme malo dôvod, prečo napadlo Ukrajinu. Ja si myslím, že Rusko ide predovšetkým po Mendelejevovej tabuľke, teda za nerastným bohatstvom a priemyslom, ktoré sú na východe Ukrajiny. To je podľa mňa jeden z hlavných dôvodov, prečo Rusko chce zabrať túto časť územia.

Takže nezáleží na ukrajinských snahách o vstup do NATO, Rusko by podľa vás vojnu začalo tak či tak?

To si nedovolím tvrdiť. Ale Vladimir Putin sa prednedávnom vyjadril dosť jasne, keď povedal, že je čas obnoviť Rusko v hraniciach Petra Veľkého.

Tak to nepovedal, ale to nechajme bokom. KDH bolo v geopolitických otázkach vždy iné ako mainstream, či už sa jednalo o Srbsko a Kosovo, alebo vojnu v Iraku, a časom sa to ukázalo ako správne. Zdá sa, že teraz má KDH problém sformulovať iné odborné stanovisko, ako prináša mainstream. Prečo?

Napríklad cez našu europoslankyňu Miriam Lexmann, ktorá vedie zahraničnú politiku KDH, sa naše hnutie vyjadruje odborne aj k tejto téme a jasne poukazuje aj na zlyhania Západu, ktoré predchádzali tejto tragédii. Tu sa vždy dostaneme na začiatok. Ak je raz Ukrajina suverénnym štátom, nikto nemá zasahovať do jej kompetencií a rozhodovania o tom, kam bude patriť. Toto bolo jednoznačne porušené zo strany Ruska. KDH sa v tomto názore pridalo na stranu demokratických krajín a lídrov. Bez slobody nebude demokracia. KDH vzniklo na odboji proti komunistickej diktatúre. A slobodu budeme vždy ctiť a podporovať.

Taiwan však ukazuje, že to tak úplne nie je. Všetkým je jasné, že Taiwan by sa nikdy nemohol stať súčasťou paktu, ako NATO alebo povedzme Aukus [bezpečnostná aliancia Austrálie, Británie a USA, pozn. red.], lebo Čína by okamžite zasiahla. Neukazuje to dvojtvárnosť nášho prístupu?

Myslím si, že izolácia Taiwanu je geograficky o čosi väčšia, ako je izolácia Ukrajiny. Na druhej strane Taiwan sa čím ďalej, tým viac obchodne aj hodnotovo prepája so Západom na základe vlastného rozhodnutia a v súlade s medzinárodnými dohovormi. Ukrajina tiež dlhodobo ukazovala, kam chce smerovať a kde chce byť a takisto na základe medzinárodných dohovorov, ktorých signatárom bolo aj Rusko. Tiahne sa to ešte od čias hladomoru na Ukrajine cez celé historické udalosti, ktoré sa odohrali až po dnešný deň. Nikto nemôže nútiť Ukrajinu, aby sa obrátila s otvorenou náručou smerom k Rusku. Ukrajina má negatívnu skúsenosť s Ruskom, preto Ukrajina ako celok jasne vie, že vyspelá Európa jej poskytuje väčšie garancie obrany, ekonomického rastu, slobody a demokracie.

Prejdime k domácej politike. Keby ste boli v parlamente, hlasovali by ste za prorodinný balíček Igora Matoviča?

Hlasoval by som za vylepšený rodinný balíček. Keby bolo KDH v parlamente, nepustilo by takýto návrh na hlasovanie. Rodina vždy bola a bude vlajkovou loďou KDH. No naša strana je za to, aby sme pomohli nie jedným na úkor druhých, ale aby pomoc prišla na základe lepšieho výberu DPH. Iba za prvý štvrťrok vybral štát na daniach oproti predpokladom z rozpočtu o 361 miliónov viac. K 31. máju to už bola jedna miliarda. Do konca tohto kalendárneho roka to budú dve miliardy a možno aj viac. Tieto finančné prostriedky mali byť zapojené do pomoci rodinám.

Chcete tým povedať, že prorodinný balíček mal byť ešte štedrejší?

Nie, chcem tým povedať, že tento balíček nemal byť pripravený na úkor samosprávy. Pomoc nemôže byť poskytovaná jedným na úkor druhých. Miestna a regionálna samospráva bola štátu dobrá, keď bolo potrebné testovať, bola mu dobrá, keď bolo treba očkovať, aj keď prišla vojna na Ukrajine a bolo potrebné postarať sa o utečencov. Teraz sa štát na miestnu a regionálnu samosprávu vykašľal.

Predstavitelia vlády však tvrdia, že samosprávy nebudú musieť škrtať svoje rozpočty. Štátny tajomník Ministerstva financií SR Marcel Klimek tvrdí, že rozpočty, ktoré majú samosprávy pripravené na roky 2022 – 2024, budú naplnené.

Pán Klimek tvrdí, že máme vyšší výber podielových daní. Je to logické, lebo platy stále rastú, čo zvyšuje podiel z daní pre mestá a vyššie územné celky. Problémom je, že neúmerným spôsobom rastú aj ceny pohonných hmôt, energií a mnohých ďalších produktov. Náklady samosprávy sú v niektorých položkách podstatne vyššie, ako je napríklad miera inflácie. A neúmerný pomer rastu týchto komodít je omnoho vyšší ako rast podielových daní. Preto to nevychádza. Keď sa začala pandémia, na Slovensko sa vrátilo mnoho ľudí z Nemecka, Anglicka, Belgicka či Česka, kde pracovali mnoho rokov. Prišli na Slovensko a už tu ostali, lebo si tu našli prácu, ktorá ich baví a je dobre zaplatená. Ale teraz hrozí, že mestá, obce a VÚC budú mať menej peňazí a nebudú môcť rozvíjať svoju investičnú činnosť. A tak bude mať síce dieťa na krúžok, ale otec príde o prácu a znova odíde od rodiny do zahraničia. Preto nemožno zobrať mestám a obciam. Veď tie sa najviac starajú o rodiny. Ony sa starajú o školy, škôlky, základné umelecké školy, kultúru, šport, ale i o domovy seniorov či zdravotnícke zariadenia. Všetko toto zabezpečuje miestna a regionálna samospráva.

Takže keby ste sedeli v parlamente, tak by ste nehlasovali za prorodinný balíček.

Keby som sedel v parlamente, tak by som tento balíček vylepšil.

A keby sa vám to nepodarilo?

To je bezpredmetné.

Tak že by ste za to nehlasovali.

Určite by som hlasoval za vylepšený balíček.

V čom by bolo vaše vylepšenie?

Podľa súčasnej úpravy dostanú na svoje deti viac peňazí najmä lepšie zarábajúci rodičia. Najmenej zarábajúcim sa dokonca môže stať, že dostanú menej, ako dostávali doteraz. Pán Klimek tuším hovoril, že v takých prípadoch to štát rodičom doplatí. Bodaj by. Chcel by som to vidieť v číselnej podobe. Ale podľa mňa by bolo najlepšie, ak by sa pomohlo najmä tým, ktorí zarábajú málo, potom osamelým matkám s deťmi, rodičom z najnižších príjmových skupín, dôchodcom s najnižšími dôchodkami a tiež invalidným dôchodcom. Snáď som nezabudol na žiadnu skupinu.

Ako?

Ministerstvo si mohlo dať tú námahu, prejsť si databázy Sociálnej poisťovne a zistiť, aké má kto príjmy, aké má detské prídavky, koľko má detí, v akých sociálnych pomeroch žije. Na základe toho vytvoriť tabuľku, kde by ministerstvo financií povedalo, že ľudia s príjmom od 500 do 900 eur dostanú toľko, od 900 do 1 400 zas toľko. A takto to odstupňovať tak, aby najväčšiu pomoc dostali tí, ktorí ju najviac potrebujú, a tí, ktorí ju v časoch vysokej inflácie potrebujú oveľa menej, nech ju možno v rámci nutnosti ozdravovať verejné financie ani nedostanú.

Ako presne by ste viazali vyplácanie peňazí? Vraveli ste, že by ste to neviazali na daňový bonus…

Daňový bonus je dlhodobo presadzovaná myšlienka z dielne KDH. Je to dobrá cesta na to, aby nedostal bezhlavo každý. Je to motivácia k tomu, aby niekto nezneužíval detské prídavky, ale aby pracoval a aby nepracoval načierno, ale na riadnu pracovnú zmluvu. A ešte tu je jedna vec, ktorej sa nevenuje pozornosť a KDH na to dlhodobo upozorňuje, a to je zákon o energetickej chudobe. Teraz to je naozaj bytostná otázka.

Peniaze sa tu míňajú aj na iné veci, neevidujem zatiaľ stanovisko KDH k ohlásenému nákupu vojenskej techniky za 1,7 miliardy. Tam je váš postoj aký?

Pokiaľ sa bavíme o detailoch, je to pre mňa nová informácia, ktorú som zachytil až dnes ráno v rádiu. Platí, že zachovanie bezpečnosti vlastnej krajiny je základná povinnosť vlády. Sme vo vojnovom konflikte, síce nie priamo, ale vojna zúri hneď za našimi hranicami, naša armáda nemôže nereagovať na zmenenú vojenskú situáciu u nášho suseda. Tak ako poskytujeme pomoc tým, ktorí sú napadnutí agresorom, tak musíme aj my sami urobiť nejaké kroky. Jedným z nich je možno aj nákup ďalšej vojenskej techniky.

Nie je to paradox, že nákup techniky nie je kritizovaný, aj keď je ešte vo vyššej čiastke ako celý rodinný balíček, ktorý môže pomôcť mnohým rodinám?

Myslel som si, že tam mierite. Uvedomujem si, čo hovoríte, ale nepoznám detaily tejto dohody o ohlásenom nákupe, preto nemôžete čakať, že hneď vypálim s pripravenou odpoveďou.

Skúste odpovedať spontánne. Nepríde vám čudné, že prorodinný balíček kritizovalo celé spektrum spoločnosti a nové zbrane, zdá sa, nikomu neprekážajú?

Možno je to otázka hodín, dní, týždňov, kedy to budú politici kritizovať. To nevylučujem.

Budete jedným z nich?

Prejdeme si to s odborníkmi strany na túto problematiku a potom zaujmeme stanovisko.

Časť konzervatívnych politikov hovorí o spájaní sa pred ďalšími parlamentnými voľbami. Skloňuje sa najmä spojenectvo strán KDH, OĽaNO a Za ľudí, prípadne ešte so stranou Spolu. Vy si viete takéto spojenie predstaviť?

KDH malo pred dvoma týždňami snem, kde som dostal mandát byť predsedom suverénneho hnutia, ktoré je samostatné a ktoré pracuje samo na sebe a v prospech dobra ľudí na Slovensku. Dostal som mandát na to, aby som čo najlepšie pripravil hnutie na komunálne a regionálne voľby a, samozrejme, keď po týchto voľbách župani a primátori zložia sľub a zhasnú svetlá a kamery, tak sa KDH sústredí na parlamentné voľby. Už teraz rokujeme s odborníkmi aj politikmi o tom, aby KDH neostalo ďalšie volebné obdobie pred bránami parlamentu. Naša strana chce byť nielen v parlamente, ale aj vo vláde, a chce tam byť silným hlasom.

Takže si takúto spoluprácu viete predstaviť?

Takto by som to neskracoval. KDH urobí všetko pre to, aby bolo silným hlasom kresťanských a konzervatívnych politikov. Som presvedčený o tom, že kresťania a konzervatívci by mali byť zoskupení v jednom subjekte. Vidíme, aký chaos nastáva, keď sú konzervatívci roztrúsení po parlamente v rôznych politických subjektoch. Keď chcú presadiť jednu silnú vec, tak sa nevedia dohodnúť, lebo tam nie je líder, ktorý by povedal, tak by to malo byť. Symbolom KDH vždy bolo, že bolo jednotné a že držalo slovo.

Skúsme to inak, ktorá zo súčasných strán je KDH najbližšia?

Nebudem menovať žiadnu politickú stranu. KDH v minulosti viackrát pomenovalo politické strany, ktoré potom buď zanikli, alebo sa rozdelili, alebo vznikli nové subjekty. Ja neviem, ako sa zachovajú politici, ktorí dnes nie sú spokojní v strane, ktorej sú teraz súčasťou.

Vylúčili by ste niektorú zo strán zo spolupráce?

KDH má prijaté uznesenie, že nepôjde s extrémistami či fašistami. A nepôjde s tými, ktorí nehoráznym spôsobom zneužili moc v tomto štáte.

Lenže tí sa rozdelili. Otázka preto je, či vylučujete zo spolupráce aj stranu Hlas?

Nepoviem názov ani jednej politickej strany. Je o mne známe, že neuznávam princíp kolektívnej viny a pri niektorých politikoch sa nedá personifikovať kradnutie v tomto štáte, aj keď je súčasťou politickej strany, ktorá sa výrazne podieľala na rozkrádaní štátu. Je to človek, ktorý tam je niekoľko rokov, tí okolo neho boli amorálni a on si zachoval svoju tvár. Aj také niečo môže nastať. Preto nepoviem názov ani jednej politickej strany.

Tým de facto nevylučujete spoluprácu s Hlasom, ale ani Progresívnym Slovenskom alebo stranou SaS.

Nie. To by bola mentálna skratka, ak by som to povedal takto. Vieme, či tie strany, ktoré ste menovali, budú do volieb mať ten istý názov a to isté zoskupenie, ako majú teraz? My sa bavíme o hypotéze, preto by som nechcel ísť do detailov. KDH bude pozorne sledovať vývoj a to, kto sa ako zachová v zlomových situáciách. Ale skutočne nechcem uvádzať žiadne meno ani stranu. O štyri mesiace sú komunálne voľby, teraz sa sústredíme na ne.

Aká je podľa vás lekcia z vládnutia s Igorom Matovičom?

Myslím si, že Igor Matovič nie je konzervatívny politik. Konzervatívna politika je predvídateľná, používa overené postupy a je zodpovedná. To sa o politike Igora Matoviča nedá povedať. Celkovo sa ani nedá byť konzervatívnym politikom v takom širokospektrálnom zoskupení, ako sú Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, Kresťanská únia, Zmena zdola a Nova. Je to zoskupenie ľudí od kresťanských aktivistov cez bežných ľudí až po liberálov. Je to naozaj všehochuť. Preto to nemôže dobre fungovať.

KDH je kresťanské a konzervatívne. Naše hlavné atribúty sú spoľahlivosť a profesionalita. Nemyslím si, že na druhej strane je spoľahlivosť a odbornosť. Výsledkom je chaos v strane aj vo vláde, ktorý všetci vidíme a z ktorého sú ľudia, čo sa snažia živiť svoje rodiny, znechutení. Sú frustrovaní, lebo každý deň z médií prichádzajú správy o tom, kedy zasa padne vláda, kto komu čo vykrikoval. Preto sa Igor Matovič ani ostatní členovia vlády nemôžu čudovať, že stratili najväčšiu časť popularity, ktorú mali, keď boli zvolení. Spôsobili si to sami. Nemôže za to opozícia, môžu si za to sami.

Z toho, zdá sa, vyplýva, že ak by došlo k nejakému spájaniu, nechceli by ste, aby bol jeho súčasťou Igor Matovič.

Určite nie taký Igor Matovič, akého poznáme teraz za posledné roky.

Myslíte si, že sa môže zmeniť?

Mám vážnu pochybnosť.

Takže ak nejaké spájanie, tak bez Igora Matoviča?

Som presvedčený, že Edo Heger je spoľahlivejší, ale nemá kompetencie, keďže nie je predsedom politickej strany. Preto nemôže rozhodovať a byť tak razantný, ako by ostatní očakávali.

Myslíte si, že ľudia, ako Eduard Heger, Richard Vašečka či Anna Záborská, sa dokážu odpútať od Igora Matoviča?

Je to na nich. Dokonca si myslím, že to je aj na samom Igorovi Matovičovi, aby pochopil, že pre dobro Slovenska a možno aj pre jeho vlastné dobro by bolo dobré stiahnuť sa. Ale to musí pochopiť on sám. Lebo čo je cieľom politika? Zabezpečiť čo najväčšie dobro pre obyvateľov krajiny, ktorú vedie. Ak toto nemá na pamäti, ale myslí najmä na svoje vlastné dobro, dobro svojej politickej strany alebo dobro svojich kamarátov, tak je na zlej ceste.

Igor Matovič už reagoval na vaše vyjadrenia. Tvrdí, že ste dostali serióznu ponuku na spoločnú koalíciu, nielen miesta na kandidátke. Zároveň vás obvinil, že sa radšej spájate s Hlasom a liberálmi a namiesto serióznej odpovede mu posielate odkazy cez médiá. Vaša reakcia?

Debata KDH a OĽaNO bola nezáväzná a interná a neboli sme to my, kto informáciu pustil do médií. Igor Matovič však zostáva verný svojmu štýlu, teda obviniť a zahájiť útok, ak má oponent odlišný postoj či presvedčenie. K tomu môžem povedať len, že takto normálna komunikácia nevyzerá. Nemožno naďalej degradovať už i tak vážne narušenú úroveň politickej kultúry na Slovensku. Zásadne však odmietam účelové marketingové navodzovanie dojmu spájania sa KDH s inými stranami od človeka, ktorý politický projekt postavil na širokom spojení liberálov a konzervatívcov. OĽaNO je dnes hodnotový mačkopes. KDH je suverénna demokratická strana s poctivými štruktúrami, ktoré prijímajú rozhodnutia podľa platných stanov, v prípade spojených volieb je postup v rukách miestnych orgánov. Nie sme eseročka s pár predstaviteľmi a mojím štýlom nie je autoritárstvo. A vždy budeme zodpovední, ako sa to od kresťanskej a konzervatívnej strany čaká.

KDH postavilo svojich kandidátov na županov v štyroch krajoch – Žiline, Trenčíne, Nitre a Prešove. Budú koalície, ktoré podporia vašich kandidátov, podobné ako v Banskej Bystrici a Trenčíne?

Zrejme budú odlišné. Jednotlivé regióny totiž majú svoje politické špecifiká. V Nitrianskom kraji sú to napríklad maďarské strany. V Nitrianskom kraji práve v týchto dňoch finišujú rokovania bloku demokratických strán, s ktorými KDH vytvorí silnú alternatívu pre zmenu smerovania kraja. KDH urobí všetko pre to, aby riadenie Nitrianskeho kraja neskončilo opäť v rukách Smeru alebo nespadlo do rúk extrémistom a aby kraj neupadal. Túto ponuku obyvateľom nitrianskeho regiónu predstavíme už onedlho. Podobná situácia je aj v Žilinskom kraji, kde tiež ešte prebiehajú rokovania s politickými partnermi. KDH je strana zdravého rozumu a overených postupov. Ak voliči túžia po normálnej politike, nech volia KDH. Budeme ich silným hlasom.

Ako vyzerá situácia v Prešove?

Som rád, že som si počas celých piatich rokov udržal koalíciu v takom zložení, v akom sme začali. Neviem však, ako to dopadne vo finále. Stále debatujeme. Niektorí členovia majú výhrady voči podpore niektorých politických strán. Stále preto nemáme definitívnu dohodu.

V niektorých kruhoch vzbudzuje otázniky vaša podpora kandidáta v Banskobystrickom kraji, kde ste pred Adriánom Polónym uprednostnili Ondreja Luntera, pričom tam koalíciu tvoríte aj so stranami  SaS a Progresívne Slovensko.

V Banskej Bystrici sme podporili Ondreja Luntera, lebo je konzervatívny kandidát. Poznám ho osobne, poznám osobne jeho otca. Spolupracujeme v rámci viacerých projektov. Som presvedčený, že rodina Lunterovcov je konzervatívna rodina.

Mysleli si to aj všetci členovia KDH v Banskej Bystrici?

Priznám sa, že až také detailné informácie nemám. Ale podľa toho, čo som rozprával s krajským predsedom, to išlo celkom hladko. Možno bola nejaká malá skupina nespokojná, ale to, čo naznačujete, ma celkom prekvapuje. Ja však rešpektujem stanovy KDH. Zodpovednosť za rozhodnutia sú, opakujem, na regionálnych štruktúrach.

Po posledných voľbách sa zdalo, že KDH sa poučilo zo spájania s liberálmi, keď vám poškodila dohoda o neútočení s Progresívnym Slovenskom. Prečo v komunálnych voľbách znova vytvárate dohody s Progresívnym Slovenskom?

Toto je „iný šport“. Nemôžete ísť hrať golf s hokejkou a rovnako nemôžete ísť hrať hokej s golfovou palicou. To, jednoducho, nebude fungovať. Na regionálnej a komunálnej úrovni sa rozoberajú úplne iné témy. Tu sa rieši život bežného človeka. Ako čo najskôr pomôcť žiakom v konkrétnej škole, ako opraviť domov sociálnych služieb a podobne. Tu sa liberálne a progresívne témy neriešia. Za celých päť rokov môjho pôsobenia sme ani raz nenarazili na nejakú takúto tému, a to máme v našom koaličnom klube aj dvoch poslancov zo strany SaS. Áno, na veľkej, parlamentnej úrovni to môže byť problém. Vtedy bolo možno chybou ísť do takej dohody. Ale toto je už za nami, teraz pozerajme dopredu, uvidíme, čo bude ďalej.

Aj regionálne samosprávy môžu schváliť príspevky pre organizátorov gay pridov alebo vyvesiť na budove samosprávy dúhové vlajky. Nie je to riziko pri podpore kandidátov, ktorí vyšli z liberálneho či progresívneho tábora?

Máme predsa zákon o štátnych symboloch, ktorý sa musí dodržiavať. Ak niektorý z čelných predstaviteľov samosprávy nechce dodržiavať zákony, tak neviem, či by mal zostať vo funkcii, ktorú zastáva. Garantujem vám, že na úrade Prešovského samosprávneho kraja nikdy takúto vlajku neuvidíte.

To som si aj myslel. Ale čo ak by vyvesil dúhovú vlajku kandidát, ktorého ste podporili? Napríklad pán Trnka v Košiciach alebo pán Lunter v Banskej Bystrici, alebo by finančne podporili gay pride?

Určite stratí podporu Kresťanskodemokratického hnutia. KDH bude vždy vyžadovať, aby bol dodržiavaný zákon o štátnych symboloch.  

Budete kandidovať vo voľbách do Národnej rady, aj keď budete zvolený za župana?

Predpokladám, že áno. Ale nepredbiehal by som.

Ak by ste sa stali poslancom, odstúpili by ste z postu župana?

Záležalo by na tom, aké by bolo umiestnenie KDH vo voľbách, a na tom, či by sme boli vo vláde alebo mimo vlády. Určite sa zachovám zodpovedne voči voličom.

To znamená, že ak by ste boli vo vláde, tak by ste z postu župana odišli, a ak by ste boli v opozícii, tak by ste ostali?

To budeme riešiť potom. Nerád by som predbiehal. Všetko má svoj čas. Opakujem, určite sa zachovám zodpovedne voči voličom.

Čo ak prehráte voľby a nebudete ďalej županom?

Aj to sa môže stať. Ja sa držím hesla, že kto stojí, nech dáva pozor, aby nespadol. Som opatrný. Budem kandidovať s tým, že idem obhajovať to, čo sa urobilo, nielen prezentovať to, čo by sa ešte malo urobiť. Aj napriek tomu, že som nemal väčšinu v zastupiteľstve, sme so 62 poslancami dokázali nájsť spoločnú reč a vybudovať z kraja lepšie miesto pre život. Podarilo sa mi splniť takmer celý volebný program, ktorý sa sústredil na cesty.

Foto: Michal Čop


Ďalšie články